{"guid": "8d65b1ff-dd5d-44e8-94e2-474b2728722b:0645f813-d501-4095-998f-ff876b3a04ab", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100885.1", "spisova_znacka": "8Svk/42/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Svk/42/2025 z 23. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 23. apríla 2026, sp. zn. 8Svk/42/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100885.1", "identifikacne_cislo": "0824100885", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Kristína Babiaková", "sudca_id": 991, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kristina-babiakova-991", "datum_vydania": "2026-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0645f813-d501-4095-998f-ff876b3a04ab", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100885.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100885.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100885.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Svk/42/2025\n0824100885\n23. 04. 2026\nMgr. Kristína Babiaková\nECLI:SK:NSSSR:2026:0824100885.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny\nBabiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,\nPhD., v právnej veci žalobcu: U. H., nar.: XX. W. XXXX, bytom Y. F. XX, XXX XX Y. F., t. č.: Ústav na\nvýkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, so sídlom Dukelská štvrť 941/10, 018 41 Dubnica nad\nVáhom, právne zastúpený: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811\n08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej\nstráže, so sídlom Šagátova 1, 821 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. GR ZVJS-06590/12-2024 zo dňa 20. augusta 2024, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nSprávneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 4S/57/2024-41 zo dňa 5. júna 2025, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.\n4S/57/2024-41 zo dňa 5. júna 2025 mení tak, že rozhodnutie žalovaného\nč. GR\nZVJS-06590/12-2024 zo dňa 20. augusta 2024 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj\nkonania pred správnym súdom.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca prostredníctvom žiadosti o sprístupnenie informácie (ďalej len „žiadosť“) v zmysle zákona č.\n211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „Infozákon“)\nžiadal od Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom (ďalej ako „povinná osoba“)\nsprístupnenie informácií v tomto rozsahu: „fotokópie disciplinárnych konaní - disciplinárnych trestov č.\n2698746-1-DT (28.03.2024) a č. 2698746-2-DT (02.04.2024)“.\n2. O žiadosti rozhodla povinná osoba rozhodnutím č. UVTOS-01109/13-DU-2024-4 z 11. júla 2024\n(ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žiadosti nevyhovela a žiadané informácie v uvedenom\nrozsahu nesprístupnila. Povinná osoba uviedla, že na základe § 99 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o\nvýkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj len „zákon o VTOS“) nemá povinnosť informovať podľa § 99 ods. 1 písm. h) a k) zákona o\nVTOS, kde požadované informácie spadajú. Ide o operatívne poznatky o správaní väznenej osoby, ich\nsprístupnením môže dôjsť nielen k účelovému správaniu väznenej osoby a znehodnoteniu získaných\ninformácií ovplyvňujúcich hodnotenie väznenej osoby, ale v prípade sprístupnenia negatívnych\nzáznamov môže viesť k reaktívnej agresii väznenej osoby voči personálu zboru.\n3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-06590/12-2024 zo dňa 20. augusta\n2024 (ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa v plnom rozsahu s argumentáciou povinnej osoby.\nII.\n\nPriebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie\n4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej\naj ako „správny súd“) a žiadal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie povinnej\nosoby a vec vrátil povinnej osobe na ďalšie konanie.\n5. Žalobca poukázal na to, že žalovaný svojvoľne zmaril jeho právo na nazretie do disciplinárneho spisu\ntýkajúceho sa jeho osoby. Žalobca vyjadril názor, že režim Infozákona bol v danej veci nepoužiteľný,\nkeďže jeho právo ako účastníka disciplinárneho konania konzumuje všeobecné právo na poskytnutie\ninformácií podľa Infozákona. Žalovaný a povinná osoba nesprávne aplikovali § 97a ods. 2 zákona o\nVTOS, podľa ktorého sa na konanie vo veci disciplinárneho previnenia nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“), a to\nv tom smere, že žalobcu zbavili práva na nazretie do disciplinárneho spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho\nporiadku, pričom na výluku použili § 99 ods. 2 v spojení s § 99 ods. 1 písm. k) zákona o VTOS. Podľa\nžalobcu žalovaný aj povinná osoba v rámci svojho procesného postupu nesprávne posúdili žiadosť\nžalobcu (účastníka disciplinárneho konania) o nazretie do spisu a podkladov rozhodnutia ako žiadosť o\nposkytnutie informácií podanú podľa § 3 ods. 1 Infozákona a nesprávne svoj procesný postup podriadili\nprávnemu režimu Infozákona. Uviedol, že povinná osoba tento režim navodila cielene, keď žalobcovi\nnaoktrojovala vopred predtlačený formulár „Žiadosti o sprístupnenie informácie“ podľa Infozákona, hoci\nžalobca chcel fotokópiu jeho spisu. Uviedol, že podanie sa vždy posudzuje podľa jeho obsahu, teda\nje úplne irelevantné, či žiadosť o nazretie do spisu podal podľa Infozákona alebo nie. Právo účastníka\nsprávneho disciplinárneho konania na nazretie do spisu (či oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia)\nje širšie a zahŕňa prístup k všetkým podkladom rozhodnutia (či k sprístupneniu celého spisu formou\nfotokópie). Právo na prístup k disciplinárnemu spisu (t. j. nazretie do spisu) nemožno prakticky nijako\nobmedziť. Ustanovenie § 99 ods. 2 zákona o VTOS sa podľa jeho názoru netýka odsúdeného, ktorý je/\nbol účastníkom disciplinárneho konania. Podľa žalobcu výluku podľa § 99 ods. 2 v spojení s § 99 ods.\n1 písm. k) zákona o VTOS (poznatky o uložených disciplinárnych trestoch) nemožno aplikovať aj na\nodopretie práva odsúdeného na nazretie do disciplinárneho spisu. Nemôže popri sebe existovať právo\nna nazretie do spisu odsúdeného týkajúceho sa disciplinárneho konania vo väznici a limitácia prístupu k\ninformáciám podľa § 99 ods. 2 zákona o VTOS, keďže sprístupnenia fotokópie disciplinárneho spisu sa\ndomáha on (dotknutá osoba) a tento spis sa týka iba jeho. Poukaz na § 9 ods. 2 Infozákona tak rozhodne\nnie je náležitý, lebo účelom tohto ustanovenia logicky nie je chrániť jeho osobné údaje (dotknutej osoby)\npred sebou samým, ale pred tretími osobami. Uviedol, že právo na nazeranie do spisu je v pomere\nšpeciality k všeobecnému právu na prístup k informáciám podľa § 3 ods. 1 Infozákona a právne ho\nkonzumuje, to vylučuje vybavenie žalobcovej žiadosti v režime Infozákona.\n6. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 4S/57/2024-41 zo dňa 5. júna 2025 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol.\n7. Správny súd konštatoval, že všetky požadované informácie je možné v celom rozsahu podriadiť pod\naplikovateľnú normu § 99 ods. 1 písm. k) zákona o VTOS a odmietnuť ich poskytnutie s poukazom\nna § 99 ods. 2 tohto zákona, a to použitím ústavne konformného výkladu týchto ustanovení, ktorými\nsa vo svojej podstate implementuje čl. 26 ods. 4 Ústavy SR chrániaci vymedzený verejný záujem.\nOdkázal pritom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. októbra\n2022, sp. zn.: 1Sžik/4/2021, konkrétne body 41 - 44 tohto rozsudku. Podľa správneho súdu je\nverejný záujem chránený § 99 ods. 1 písm. k) zákona o VTOS podrobne vyjadrený v dôvodovej\nspráve k danému ustanoveniu, na ktorú odkázal. Na toto poukázal i žalovaný a povinná osoba vo\nsvojich rozhodnutiach, keď tvrdili, že sprístupnením požadovaných údajov by mohlo dôjsť k účelovému\nsprávaniu odsúdeného, znehodnoteniu získaných informácií ovplyvňujúcich hodnotenie väznenej osoby\na prípadným sprístupnením negatívnych záznamov k reaktívnej agresii väznenej osoby k personálu\nzboru. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Sžik/2/2018 zo dňa 17.\napríla 2019, ktoré správny súd citoval.\n8. Správny súd dospel k záveru, že žalobcom požadované informácie majú bezpochyby charakter\ninformácií o plnení trestu odňatia slobody v zmysle § 99 ods. 1 písm. k) zákona o VTOS, ktoré\nmajú potenciál ohroziť chránený verejný záujem. Uvedené sa vzťahuje aj na rozhodnutia o udelení\ndisciplinárnych trestov, odmien a kladné záznamy. Preto aj tieto informácie súvisiace s výkonom trestu\nodňatia slobody žalobcu podliehajú ochrane pred sprístupnením v zmysle § 99 ods. 2 tohto zákona.\nPoukázal na to, že osobitné zákony môžu výslovne ustanoviť, že niektoré druhy informácií sa žiadateľom\nna základe Infozákona nesprístupňujú alebo sú prístupné výlučne iba určitému okruhu osôb, napr. podľa\n§ 65a ods. 2 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov\na v takom prípade má osobitná úprava v týchto zákonoch prednosť pred Infozákonom.\n\n9. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval správny súd za riadne odôvodnené, pričom v ňom je\njednotlivo vyhodnocované bezpečnostné riziko, resp. vplyv zverejnenia informácií v písomnej podobe\nna pedagogický proces s odsúdeným, čo nepochybne vyplýva aj zo Stanoviska ÚVTOS Dubnica nad\nVáhom, oddelenie výkonu trestu, zo dňa 1. júla 2024, č.: UVTOS-01109/13-DU-2024, ktoré je súčasťou\nadministratívneho spisu.\n10. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný a aj povinná osoba zle vyhodnotili jeho žiadosť, k tomu\nsprávny súd uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že podanou infožiadosťou v podstate mal na\nmysli nazretie do disciplinárneho spisu. Povinná osoba a ani žalovaný nemôžu meniť vôľu žalobcu ako\nžiadateľa, ktorý podal žiadosť o sprístupnenie informácií podľa Infozákona.\nIII.\nKasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde\n11. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť, ktorou\nžiadal zmeniť rozhodnutie správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, eventuálne ak sa\nkasačný súd stotožní s názorom, že nahliadanie do disciplinárneho spisu nemožno vybaviť v režime\nInfozákona, navrhoval zrušiť rozsudok správneho súdu, konanie o správnej žalobe sťažovateľa zastaviť\na vec postúpiť Krajskej prokuratúre v Trenčíne.\n12. Sťažovateľ vyslovil názor, že § 99 ods. 2 zákona o VTOS nemožno za žiadnych okolností použiť ako\nvýluku z práva odsúdeného na nazretie do jeho disciplinárneho spisu. Ak súd argumentoval verejným\nzáujmom deklarovaným v citovanej dôvodovej správe k zákonu o VTOS, ignoroval tým zásadu každého\ntrestného konania, teda aj disciplinárneho či priestupkového, a to právo delikventa či podozrivého na\nnazretie do spisu. Podľa sťažovateľa, keďže zákon o VTOS vyslovene neupravuje inštitút nazerania\ndo disciplinárneho spisu, je potrebné použijúc argumentum per analogiam aj na disciplinárne konanie\naplikovať zásady trestného práva, konkrétne § 69 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\n(ďalej ako „Trestný poriadok“). Sťažovateľ ako účastník disciplinárneho konania má právo nazrieť do\nspisu, a to v ktoromkoľvek štádiu konania, teda aj po jeho skončení, napr. pre potreby využitia iného\nprostriedku nápravy. Použiť argument a contrario iba v nadväznosti na jazykový výklad je nenáležité, lebo\nvýsledok nesmie byť v rozpore s teleologickým pozadím právneho poriadku. Analógia má prednosť pred\nargumentom a contrario a súd mal povinnosť právo dotvoriť, keďže boli splnené podmienky pre analógiu.\nAby bola daná istota, že použitie analógie je zakázané, muselo by byť preukázané, že zákonodarca\nzvažoval aplikáciu inštitútu nazretia odsúdeného do jeho disciplinárneho spisu a vedome ju zavrhol.\nPoukázal na to, že v posudzovanej veci zákonodarca nezavrhol vedome nazeranie do disciplinárnych\nspisov. Sťažovateľ je toho názoru, že disciplinárne konanie odsúdených sa podriaďuje pod ochranu\npriznanú v trestnom konaní podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „Dohovor“). Sťažovateľ nemôže byť zbavený svojich procesných práv v rámci akéhokoľvek\ntrestného procesu, a to len z dôvodu jeho právneho postavenia, že je osoba vo výkone trestu. Ak ústav\nvedie operatívne poznatky o odsúdenom, teda informácie, ktoré sa týkajú priebehu výkonu trestu, ktoré\nnesprístupňuje podľa § 99 ods. 2 v spojení s § 99 ods. 1 písm. k) zákona o VTOS, ide o kategóriu\núdajov, pri ktorej, ak zhromažďovanie informácií vyústi do začatia disciplinárneho konania, sa v konaní\nuž aktivujú a materializujú všetky procesné práva účastníka disciplinárneho konania, a teda aj právo na\nnazretie do spisu. Ustanovenie § 99 ods. 2 zákona o VTOS už v tomto prípade nie je aplikovateľné. Právo\núčastníka konania nazerať do disciplinárneho spisu predstavuje podstatnú časť práva na inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ spis neobsahuje utajované skutočnosti,\nprávo nazerať do spisu sa vzťahuje na všetky listiny, ktoré tvoria disciplinárny spis, vrátane pripojených\nspisov. Teda všetky listiny, ktoré chce disciplinárny orgán pri svojom postupe a rozhodovaní použiť alebo\nktoré už použil. Už z podstaty veci je zrejmé, že ak má odsúdený v disciplinárnom konaní právo obhajovať\nsa, tak má prakticky neobmedzené právo na prístup ku všetkým informáciám v disciplinárnom spise,\nktoré môže realizovať aj nazretím do spisov.\n13.\nSťažovateľ tiež argumentoval, že § 99 ods. 2 zákona o VTOS nemá povahu kogentného\nvšeobecného zákazu sprístupňovania informácií. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Sžik/4/2021 zo dňa 26. októbra 2022, podľa ktorého je ustanovenie § 99\nods. 2 zákona o VTOS potrebné aplikovať v každom individuálnom prípade zohľadňujúc proporcionalitu\nzásahu do práva na informácie (bod 41).\n14. Poukázal na to, že u sťažovateľa ide o situáciu, keď ide o jeho právo na nazretie do spisu. Ad\nabsurdum tak podľa neho správny súd vytvoril pravidlo, že sa disciplinárne konanie proti väzňovi vedie\ntak, že sa mu nič neoznámi, nič nesprístupní a do spisu nemôže nazerať. V tejto súvislosti odkázal\nna rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/22/2024 zo dňa 22. januára 2025. Podľa\njeho názoru neumožnenie nazretia do jeho disciplinárneho spisu má byť preskúmateľné v rámci dozoru\nprokurátora podľa § 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.\n\n15. Sťažovateľ tiež namietal záver správneho súdu, keď nepovažoval rozhodnutie žalovaného za\nnepreskúmateľné. Podľa sťažovateľa sa žalovaný nevysporiadal s otázkou individuálneho posúdenia\nosoby sťažovateľa, ktoré by malo podľa žalovaného predstavovať prekážku pre sprístupnenie spisu.\nŽalovaný podľa sťažovateľa nikde neuviedol skutkové okolnosti tvoriace podklad pre diskvalifikáciu\nsťažovateľa ako osoby, ktorej možno sprístupniť informácie bez hrozby reaktívnej agresie voči\ndozornému personálu. Pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku argumentoval stanoviskom, zjavne tým\nnahradil činnosť správnych orgánov, ktoré uvedený dokument ani nespomenuli. Skutkové závery\nsúdu vyabstrahované z tohto stanoviska, že sťažovateľovi nemôžu byť sprístupnené fotokópie pre\njeho agresívny potenciál, sú v prísnom rozpore s možným a logicky prípustným obsahom rozhodnutí\nsprávnych orgánov. Poukázal na obdobný prípad, kde správne orgány argumentovali stanoviskom\nvedúceho oddelenia výkonu trestu vo veci sp. zn. 4Svk/22/2024, pričom vo veci sťažovateľa nie je ani\njedno slovo o správaní sa, ide o vágne a strohé stanovisko, ktoré predstavuje zjavnú nedostatočnosť\npre skutkové závery súdu.\n16. Záver správneho súdu o nemožnosti meniť vôľu sťažovateľa, ktorú právnu cestu si vyberie, považuje\nza vágne a strohé a preto nepreskúmateľné. Poukázal na to, že je povinnosťou správnych orgánov\nposúdiť podanie podľa jeho obsahu. Sťažovateľ pritom namietal, že mu povinná osoba naoktrojovala\nformulár žiadosti, na ktorom má požiadať o nazretie do jeho disciplinárneho spisu. Tejto námietke sa\nsprávny súd vôbec nevenoval. Poukázal na to, že rozhodnutie o disciplinárnom previnení sťažovateľa\nnie je preskúmateľné súdom, pričom v tomto konaní správny súd vytvoril právny režim, v rámci ktorého\nmožno parciálnu časť postupu, teda nazretie do spisu, preskúmať v rámci správneho súdnictva, a to\nsubsidiárne použitím Infozákona. Upozornil na to, že povinná osoba bola vo vzťahu k sťažovateľovi vo\nvrchnostenskom postavení, a teda „voľba“ režimu nahliadania už prima facie indikuje absenciu slobody\nvoľby väzňa.\n17. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že sa pridržiava svojho doteraz formulovaného\nprávneho názoru. Poukázal na to, že právo sťažovateľa na informácie bolo v predmetnej veci zachované,\npretože žiadané rozhodnutia boli sťažovateľovi vyhlásené podľa § 97g zákona o VTOS. Trval na tom,\nže sťažovateľ si pri podaní predmetnej žiadosti sám zvolil režim vybavovania podľa Infozákona. Navrhol\nkasačnú sťažnosť zamietnuť.\nIV.\nPosúdenie kasačného súdu\n18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že\nkasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.\n1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s\nkonaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n19. Primárne sa kasačný súd zaoberal skutočnosťou, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti explicitne\nnevymedzil dôvody jej podania podľa § 440 ods. 1 SSP, a preto skúmal, či kasačná sťažnosť obsahuje\npovinné náležitosti zmysle § 445 ods. 1 SSP. Na základe preskúmania obsahu kasačnej sťažnosti\nkonštatuje, že z materiálneho hľadiska reagoval sťažovateľ na napadnutý rozsudok konkrétne, adresne\na relevantne, keď k záverom správneho súdu uvádzal kontrujúcu právnu argumentáciu, ktorou správnosť\nzáverov správneho súdu vyvracal. Kasačný súd teda dospel k presvedčeniu, že kasačná sťažnosť\nobsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností, z ktorých je zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\nsa podáva, a teda spĺňa povinnú náležitosť podľa § 445 ods. 1 písm. c) SSP.\n20. Napriek vyššie označenému formálnemu nedostatku teda kasačný súd, vzhľadom na uvedené, s\nprihliadnutím na materiálny prístup k súdnej ochrane a princíp zákazu denegatio iusticiae, kasačnú\nsťažnosť meritórne prejednal. Z obsahu kasačnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ vytkol správnemu\nsúdu jednak (i) len vágne a strohé vysporiadanie sa s námietkou týkajúcou sa voľby režimu sprístupnenia\ninformácií, čo možno podriadiť pod kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) - porušenie práva na\nspravodlivý proces nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku, ako aj (ii) nesprávne právne\nposúdenie dôvodov na nesprístupnenie informácií, čo možno podriadiť pod kasačný dôvod podľa § 440\nods. 1 písm. g) SSP - nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom.\n21. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa záverov správneho súdu o možnosti voľby režimu sprístupnenia\ninformácií kasačný súd uvádza, že hoci záver správneho súdu o tejto právnej otázke bol strohý a\ndôsledne neodpovedal na všetky námietky sťažovateľa s ním súvisiace (napr., že mu režim Infozákona\nbol zo strany povinnej osoby nariadený), kasačný súd vedel závery správneho súdu vyhodnotiť, a preto\nnapadnutý rozsudok nepovažoval za nepreskúmateľný. Závery správneho súdu vedel kasačný súd\nkonfrontovať s vecnými námietkami sťažovateľa a nepovažoval preto za potrebné zrušovať napadnutý\nrozsudok správneho súdu pre potreby jeho doodôvodnenia, čím by došlo k predĺženiu celého procesu.\n\nNapadnutý rozsudok správneho súdu preto kasačný súd nepovažuje za nedostatočne odôvodnený a\nkasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP v predmetnej veci neidentifikoval.\n22. K uvedenej námietke z vecného hľadiska uvádza, že procesný vzťah Infozákona a iných zákonov\nupravujúcich prístup k informáciám už bol kasačným súdom opakovane judikovaný a judikatúru v\ntomto smere je možné považovať za ustálenú. Pri posúdení kolízie sprístupňovania informácií podľa\nInfozákona a podľa iných zákonov treba vychádzať z premisy, že oba zákony koexistujú vedľa seba,\nteda pôsobia v právnom systéme paralelne (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 4Sži/1/2010 z 15. marca 2011, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sži/8/2012\nz 31. júla 2013, či rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžik/ 3/2021\nz 29. augusta 2022). Z týchto rozhodnutí plynie záver, že Infozákon nebráni osobám využiť postupy\npodľa iných zákonov a naopak, nebráni ani využitiu Infozákona, kedy existuje osobitný zákon, ktorý napr.\nupravuje nazeranie do spisov (Správny poriadok, Trestný poriadok). Je vecou žiadateľa, aby si zvolil\nprávny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla v závislosti\nod svojho postavenia a vzťahu k orgánu, od ktorého informácie požaduje. Vzhľadom na to, že ide o\nnávrhové konania, znamená to, že režim vybraného zákona sa na neho bude vzťahovať počas celého\nprocesu vybavovania žiadosti o informácie. Voľba konkrétneho právneho režimu a postupu je spojená\ns „rizikom“, že si zvolí právnu úpravu, postup, podľa ktorej nedosiahne najpriaznivejší možný výsledok\n(napr. rozsah informácií môže byť limitovaný, existuje poplatková povinnosť) v porovnaní s inou do\núvahy prichádzajúcou právnou úpravou (obdobne rozsudky NSS SR sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo dňa 16.\ndecembra 2021, sp. zn. 3Svk/12/2021 zo dňa 25. augusta 2022). Ich vzťah je teda potrebné považovať\nza komplementárny a nie vylučujúci.\n23. Aplikujúc uvedené východiská na prípad sťažovateľa kasačný súd uvádza, že právne posúdenie\nsprávneho súdu a žalovaného o aplikácii Infozákona na žiadosť sťažovateľa považuje za správne.\nSťažovateľ svoju žiadosť totiž vyslovene formuloval ako žiadosť o „fotokópie disciplinárnych konaní disciplinárnych trestov č. 2698746-1-DT (28.03.2024) a č. 2698746-2-DT (02.04.2024)“ s odkazom na\nInfozákon, pričom až v odvolaní argumentoval tým, že mal záujem nazerať do disciplinárnych spisov, čo\nv konečnom dôsledku nevylučuje ani postup podľa Infozákona (§ 16 ods. 1 Infozákona). Ako však bolo\nuvedené vyššie, sťažovateľ je práve tou osobou, ktorá podaním svojej žiadosti stanovuje právny režim\nposúdenia jeho úkonu a tento režim už nemôže počas konania meniť a na zmenu nie je oprávnená ani\npovinná osoba. Zo sťažovateľov žiadosti pritom žiadnym spôsobom nevyplývalo, že by ju nepodával\npodľa Infozákona. Podľa kasačného súdu sťažovateľ svoju žiadosť formuloval jednoznačne ako žiadosť\no poskytnutie fotokópií a nie ako žiadosť o nazeranie do spisu podľa iného predpisu, preto postup\npodľa Infozákona bol logickým následkom ním naformulovanej žiadosti. Ak by aj kasačný súd zobral\ndo úvahy námietku sťažovateľa, že od povinnej osoby dostal formulár, ktorý musel vyplniť (žalovaný\nto odmieta), predvyplnený formulár podľa kasačného súdu nebol jediným smerodajným pre posúdenie\nžiadosti sťažovateľa, ale kľúčovou bola formulácia žiadosti, ktorú písal sám sťažovateľ. Ak sa sťažovateľ\ndomáha postupu podľa obsahu podania, povinná osoba a žalovaný podľa kasačného súdu postupovali\npráve podľa obsahu podania sťažovateľa, keď zo žiadosti vôbec nevyplýva jeho záujem o nazeranie\ndo spisu. Legitímnosť postupu povinnej osoby a žalovaného podľa Infozákona je odôvodnená aj tým,\nže zákon o VTOS vyslovene neupravuje nazeranie do disciplinárnych spisov a na disciplinárne konanie\nsa podľa § 97 ods. 2 zákona o VTOS nevzťahuje Správny poriadok. Na základe uvedeného preto\nkasačný súd v zhode so správnym súdom a žalovaným uvádza, že žiadosť sťažovateľa o poskytnutie\nfotokópií disciplinárnych konaní bola vzhľadom na jednoznačné znenie podanej žiadosti povinnou\nosobou správne identifikovaná ako žiadosť podaná podľa Infozákona a odôvodňovala aj postup podľa\njeho príslušných ustanovení.\n24. Ak sťažovateľ poukazuje na to, že jeho záujmom bolo nazretie do disciplinárnych spisov a toto svoje\noprávnenie odôvodňuje jeho postavením v disciplinárnom konaní, kasačný súd poukazuje na to, že po\nzistení, že jeho žiadosť bola identifikovaná ako podaná podľa Infozákona, nič mu nebránilo v tom, aby\npodal žiadosť vyslovene znejúcu na nazretie do disciplinárnych spisov. Takto znejúcu žiadosť by potom\nbolo možné vyhodnocovať cez ním akcentovaný všeobecne garantovaný prístup osoby obvinenej zo\nspáchania disciplinárneho previnenia k podkladom rozhodnutia. Vzhľadom na posúdenie jeho žiadosti\nako podanej podľa Infozákona, však túto jeho argumentáciu vyhodnotil kasačný súd ako irelevantnú, a to\nnajmä z toho dôvodu, že všeobecný prístup k informáciám je Ústavou SR a Infozákonom zabezpečený\npre každého, pričom sa nezohľadňujú dôvody a pohnútky žiadateľa o informácie (§ 3 ods. 3 Infozákona).\n25. Vzhľadom na to, že kasačný súd odobril postup príslušných orgánov podľa ustanovení Infozákona,\npristúpil k meritórnemu posúdeniu dôvodov nimi komunikovaných pre nesprístupnenie požadovaných\ninformácií. Žalovaný ako aj povinná osoba nesprístupnenie informácií z disciplinárnych spisov\nsťažovateľa odôvodnili ustanovením § 99 ods. 2 v spojení s § 99 ods. 1 písm. k) zákona o VTOS.\n\n26. Podľa § 99 ods. 1 písm. h) a k) zákona o VTOS zbor na účely zabezpečenia činností súvisiacich s\núčelom výkonu trestu spracúva osobné údaje o odsúdenom v rozsahu identifikačných znakov a údajov\npodľa osobitného predpisu, ako aj tieto údaje o jeho osobe:\nh) osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje, najmä rodinný stav, závislosť od požívania\nalkoholických nápojov a iných návykových látok, závery psychologického vyšetrenie osobnosti,\nk) poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu, udelených\ndisciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch, poznatkoch o plnení programu\nzaobchádzania.\n27. Podľa § 99 ods. 2 zákona o VTOS zbor nemá povinnosť informovať o obsahu údajov podľa odseku\n1 písm. h) a k).\n28. K predmetným ustanoveniam už kasačný súd uviedol, že tieto je potrebné vykladať ústavne\nkonformným spôsobom, pričom zdôraznil, že dikcia ustanovenia § 99 ods. 2 zákona o VTOS stanovuje,\nže povinná osoba nemá povinnosť informovať o údajoch podľa ods. 1 písm. k) a h), teda ani o\npriebehu výkonu trestu (t. j. nemá povinnosť, ale môže). Či povinná osoba bola oprávnená aplikovať\ntoto ustanovenie v individuálnom prípade, preto treba vnímať aj cez prizmu článku 26 ods. 4 Ústavy\nSR, t. j. cez prizmu skúmania dotknutého verejného záujmu a proporcionality zásahu do práva na\ninformácie (rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžik/4/2021 zo dňa 26. októbra 2022),\nreflektujúc požiadavku reštriktívneho výkladu obmedzení práva na prístup k informáciám. V súvislosti\ns takýmto znením právnej normy - „povinná osoba nemá povinnosť informovať o údajoch“ - poukázal\nkasačný súd na to, že táto nie je formulovaná v tom zmysle, že tieto informácie sa za žiadnych\nokolností a v žiadnom rozsahu nesprístupnia (napr. povinná osoba nesprístupní údaje), t. j. nemá povahu\nkogentného všeobecného zákazu. Zákonodarca pri sprístupňovaní informácií vo všeobecnom právnom\npredpise - Infozákone, ktorého všeobecné východiská sú aplikovateľné aj na túto vec, hoci ide o dôvod\nnesprístupnenia podľa osobitného právneho predpisu - osobitne berúc do úvahy znenie § 99 ods. 2\nzákona o VTOS („povinná osoba nemá povinnosť informovať o údajoch“), predpokladal dve situácie,\na to „obmedzenie“ alebo (absolútne) „nesprístupnenie“ informácie. Berúc do úvahy vlastné znenie\nustanovenia § 99 ods. 2 zákona o VTOS a súvisiace ústavnoprávne rozmery (najmä čl. 26 Ústavy SR)\nje nepochybné, že výklad, ktorý by bez ďalšieho a najmä bez materiálneho dôvodu, resp. dostatočného\nodôvodnenia - viedol k paušálnemu nesprístupňovaniu informácií len na tom skutkovom základe, že sa\ninformácia týka napr. poznatkov o priebehu výkonu trestu, nie je v demokratickej spoločnosti dlhodobo\nudržateľný. Zákonodarca totiž v § 12 Infozákona predpokladá nielen možnosť nesprístupnenia, ale aj\nobmedzenia sprístupnenia požadovaných informácií (rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn.\n4Svk/22/2024 zo dňa 22. januára 2025).\n29. S takto formulovanými východiskami sa kasačný súd stotožňuje aj v tu posudzovanom prípade a z\ntýchto vychádza. Ako však už konštatoval v obdobných prípadoch, v ktorých povinná osoba aplikovala\nustanovenie § 99 ods. 2 zákona o VTOS, na každú žiadosť je potrebné nahliadať individuálne a\nstarostlivo posúdiť, čo žiadateľ požadoval. Sťažovateľ v tejto veci žiadal fotokópie jeho disciplinárnych\nspisov, pričom povinná osoba a žalovaný bez hlbšej argumentácie požadované informácie nesprístupnili\ns odkazom na § 99 ods. 1 písm. h) a k) zákona o VTOS a k nim prislúchajúce časti dôvodovej správy,\nlebo ide o operatívne poznatky o správaní väznenej osoby.\n30. Kasačný súd poznamenáva, že právo na prístup k informáciám predstavuje ústavné právo každého\njednotlivca zakotvené v článku 26 ods. 1 Ústavy SR. Zároveň však článok 26 ods. 4 Ústavy SR\nustanovuje, že toto právo možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti\nnevyhnutné na ochranu verejného záujmu (konkrétne práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného\nporiadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti). Ako zákonné obmedzenia pre nevyhovenie žiadosti\nsťažovateľa boli použité ustanovenia § 99 ods. 2 zákona o VTOS v spojení s § 99 ods. 1 písm. h) a\nk) zákona o VTOS, kasačnému súdu teda pripadalo posúdiť, či požadované informácie bolo možné v\ncelom rozsahu pod túto aplikovateľnú normu podriadiť, a to aj použitím ústavne konformného výkladu\ntýchto ustanovení, ktorými sa vo svojej podstate implementuje článok 26 ods. 4 Ústavy SR chrániaci\nvymedzený verejný záujem.\n31. Verejný záujem chránený § 99 ods. 1 písm. k) zákona o výkone trestu odňatia slobody je podrobne\nvyjadrený v dôvodovej správe k zákonu o VTOS novelizujúcemu zákon o výkone trestu odňatia\nslobody, kde k ustanoveniu § 99 zákonodarca uviedol: „Jednu z najzávažnejších foriem agresie v\npenitenciárnom prostredí predstavuje reaktívna agresia väznenej osoby voči pracovníkovi zboru, ktorá\nmôže vzniknúť aj ako dôsledok informácií, ktoré zbor získava z poznatkov o správaní odsúdeného\ntýkajúcich sa negatívnych javov vo väzení (napríklad miery prizonizácie väznenej osoby, účelovosti\njej konania a iných vonkajších znakov adaptácie vo väzenskej subkultúre, prejavov jej asociálnych\na antisociálnych aktivít, obranných reakcií, spôsobov konania skrytých v „druhom živote“ väznenej\n\nosoby). Navrhovanou právnou úpravou a elimináciou rizikového faktora možnej agresie sa obnoví\npriestor umožňujúci nerušene (bez obáv) zaznamenávať poznatky o existujúcich negatívnych javoch vo\nväzenskom prostredí, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na vyššej adresnosti využívania existujúcich\nnástrojov procesu zaobchádzania.“ Na takto vymedzený verejný záujem poukázal i žalovaný a povinná\nosoba vo svojich rozhodnutiach.\n32. Význam takto definovaného verejného záujmu na nesprístupnení určenej skupiny informácií kasačný\nsúd nespochybňuje, dopĺňa však, že pri nesprístupnení informácie nepostačuje len splnenie formálnej\npodmienky ochrany určitej informácie podľa zákona, ale povinná osoba musí odôvodniť aj to, prečo\nsa ochrana vzťahuje na celú informáciu alebo jej časť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sži/1/2009). V rámci zákonného obmedzenia je potrebné vykonať správnu úvahu, či\nniektoré čiastkové informácie nemožno žiadateľovi sprístupniť (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 464/2010). Podľa kasačného súdu práve tento princíp selekcie pri posudzovaní\nžiadosti sťažovateľa opomenul zohľadniť žalovaný, povinná osoba ako aj správny súd.\n33. Vzhľadom na to, že sťažovateľ požadoval kópie všetkých dokumentov nachádzajúcich sa v jeho\ndisciplinárnych spisoch, bolo povinnosťou povinnej osoby a žalovaného vykonať posúdenie, či všetky\ninformácie nachádzajúce sa v daných spisoch možno zaradiť medzi informácie uvedené v § 99 ods. 1\npísm. h) a k) zákona o VTOS a či záujem na ich ochrane (bod 31 tohto rozsudku) sa vzťahuje na celý\nobsah spisu. Použijúc jazykový výklad ustanovení § 99 ods. 1 písm. h) a k) zákona o VTOS kasačný\nsúd poukazuje na to, že tieto chránia špecifickú skupinu osobných údajov väzňa (najmä jeho rodinné a\nzdravotné údaje, § 99 ods. 1 písm. h) zákona o VTOS) a poznatky o priebehu výkonu trestu (§ 99 ods. 1\npísm. k) zákona o VTOS), pričom tento druhý dôvod bol primárnym na nesprístupnenie požadovaných\ninformácií. Kasačný súd poukazuje na to, že ustanovenie § 99 ods. 1 písm. k) zákona o VTOS medzi\ntakéto poznatky zaradilo údaje o mieste a dobe výkonu trestu, udelených disciplinárnych odmenách,\nuložených disciplinárnych trestoch, poznatkoch o plnení programu zaobchádzania, pričom použitý pojem\n„najmä“ znamená, že tento výpočet nie je uzavretý. Judikatúra tieto údaje doplnila aj napr. o informácie\no zaznamenaných incidentoch odsúdeného.\n34. Podľa kasačného súdu je pre tu posudzovanú vec dôležitým práve to, že zákon vyslovene\nmedzi informácie, ktoré povinná osoby nesprístupní, nezaraďuje informácie požadované sťažovateľom.\nPoznatok o uloženom disciplinárnom postihu podľa kasačného súdu znamená informáciu o tom, aký\ntrest a za aké konanie bol odsúdenému uložený, neznamená to však bez ďalšieho, že ide o všetky\ninformácie uvedené v disciplinárnom spise. Práve v takom prípade, keď povinná osoba mala záujem\npodľa ustanovenia § 99 ods. 1 písm. h) a k) zákona o VTOS zaradiť aj také informácie, ktoré tam nie sú\nvyslovene uvedené, mala ponúknuť logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, prečo existuje verejný\nzáujem na ochrane informácií požadovaných sťažovateľom. Ak má byť totiž dôvodom nesprístupnenia\ninformácie to, že požadované informácie sa týkajú priebehu výkonu trestu a ich sprístupnením môže\ndôjsť napr. k účelovému správaniu väznenej osoby a znehodnoteniu získaných informácií, je potrebné\ndostatočne konkrétne tieto riziká v odôvodnení rozhodnutia špecifikovať, resp. aspoň uviesť, z akého\npodkladu v administratívnom spise tieto východiská vychádzajú. Absencia, resp. príliš všeobecné\nuvedenie týchto rizík v odôvodnení rozhodnutia len odkazom na dôvodovú správu (bez relevantného\npodkladu v administratívnom spise) totiž - okrem iného - vedie k tomu, že sťažovateľ (a v konečnom\ndôsledku potom ani súdy v rámci súdneho prieskumu), nemá možnosť verifikovať, či verejný záujem na\nnesprístupnení týchto informácií existuje.\n35. Vzhľadom na to, že kasačný súd nemá k dispozícii disciplinárne spisy sťažovateľa, môže vychádzať\niba zo znenia zákona o VTOS, ktorý napr. predpokladá ústne vyhlásenia rozhodnutia o disciplinárnom\ntreste, ale ak účastník konania o to pri ústnom vyhlásení požiada, doručuje sa mu písomné vyhotovenie\nrozhodnutia (§ 97g ods. 2 zákona o VTOS). Zohľadniac uvedenú právnu úpravu a skutočnosť, že\nustanovenie § 99 ods. 1 písm. k) zákona o VTOS rozhodnutie o disciplinárnom treste vyslovenie\nnezaraďuje medzi informácie, ktoré sa nesprístupňujú, nie je kasačnému súd zrejmé, aký záujem\nminimálne na nesprístupnení disciplinárneho rozhodnutia, ktoré by sťažovateľ aj tak mohol mať k\ndispozícii, v tu posudzovanej veci existoval. Kasačný súd si je vedomý skutočnosti, že SSP v § 84\numožňuje správnemu súdu si dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného (nie\nkasačnému súdu), čo by však v tu posudzovanom prípade nebolo efektívne, keď žalovaný a ani povinná\nosoba neodôvodnili záujem na ochrane jednotlivých informácií nachádzajúcich sa v spise a preto\nkasačný súd rozhodol o vrátení veci priamo žalovanému na ďalšie konanie.\n36. Pozornosti kasačného súdu neušlo, že správne orgány v rozhodnutiach poukazovali aj na\nustanovenie § 9 ods. 2 Infozákona, ktorý obmedzuje právo na informácie z dôvodu ochrany osobnosti\na osobných údajov. V prejednávanej veci sa však sprístupnenia informácií domáhala samotná dotknutá\nosoba (odsúdený - sťažovateľ), ktorej sa požadované informácie týkali. Poukaz na § 9 ods. 2 Infozákona\n\npodľa kasačného súdu nebol na mieste, lebo účelom tohto ustanovenia logicky nie je chrániť osobné\núdaje žiadateľa - dotknutej osoby pred „sebou samým“. Uvedené je vyjadrené aj jazykovým znením §\n9 ods. 2 Infozákona, podľa ktorého sa osobné údaje poskytnú, buď ak to ustanovuje osobitný predpis\nalebo so súhlasom dotknutej osoby. Spojka „alebo“ (naznačujúca, že stačí súhlas dotknutej osoby bez\nohľadu na obsah právnej úpravy osobitného zákona) a imanentné obsiahnutie súhlasu dotknutej osoby\nso sprístupnením jej údajov v samotnej Infožiadosti preto vylučuje použiť uvedené ustanovenie ako\ndôvod na nesprístupnenie informácií žiadateľovi (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp.\nzn. 1Sžik/4/2021 zo dňa 26. októbra 2022).\n37. Kasačný súd na záver uvádza, že týmto rozsudkom bez ďalšieho neprezumuje, že sťažovateľovi\nmajú byť celé disciplinárne spisy sprístupnené, ale v prípade neposkytnutia informácií požaduje\nod žalovaného vyššiu mieru konkretizácie dôvodov a okolností, ktoré majú tvoriť právny základ\nnesprístupnenia požadovaných informácií. Žalovaný tak v ďalšom konaní zohľadní jednak jazykové\nznenie § 99 ods. 1 písm. h) a k) zákona o VTOS, primerane zohľadní verejný záujem chránený\ntýmito ustanoveniami (bod 31 tohto rozsudku) a v prípade nesprístupnenia informácií poskytne jasné a\nzrozumiteľné odôvodnenie, prečo jednotlivé informácie (najmä dokumenty alebo ich časti) nachádzajúce\nsa v požadovaných disciplinárnych spisoch nie je možné sprístupniť.\nV.\nZáver\n38. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP),\nrovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191\nods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa §\n462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil\nrozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n39. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie (najmä\nbod 37). Žalovaný je pritom viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).\n40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167\nods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov\nkasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov\nkonania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov\n3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/57/2024", "guid": "21a31842-155c-482b-835d-5c1b34f71d0b:c81fb757-b0e3-43bc-90c3-3440f3febae3", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7824793d-6bc8-4fbd-896b-da81ecb74b62", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 464/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 464/2010 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7824793d-6bc8-4fbd-896b-da81ecb74b62"}, {"guid": "5c4bc238-dfc2-48e0-9a3e-912f07e08b45:5b6a3805-c51d-45a9-a12a-5a2e35028f05", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200093.1", "spisova_znacka": "4Svk/22/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/22/2024 z 22. 1. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-01-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200093.1"}, {"guid": "30bcab29-5a5f-4e16-97f4-b7e12e446a69:489154dc-90c3-4898-a506-6b86c0939926", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1020201550.1", "spisova_znacka": "3Svk/12/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/12/2021 z 25. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-25", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1020201550.1"}], "citovane_v": []}