{"guid": "4dadd6c5-d913-430d-9f6b-01bc82d73786:7d464ed9-0144-41a9-849d-9f956cb84334", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100221.2", "spisova_znacka": "8Stk/6/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Stk/6/2025 z 26. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. marca 2026, sp. zn. 8Stk/6/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100221.2", "identifikacne_cislo": "0824100221", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Anita Filová", "sudca_id": 48, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-anita-filova-48", "datum_vydania": "2026-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/39", "nazov": "zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/39-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/39/#paragraf-22.odsek-8", "nazov": "§ 22 ods. 8 zákona č. 39/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39/#paragraf-22.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/39-2007/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440", "/SK/ZZ/2007/39#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d464ed9-0144-41a9-849d-9f956cb84334", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100221.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100221.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100221.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Stk/6/2025\n0824100221\n26. 03. 2026\nJUDr. Anita Filová\nECLI:SK:NSSSR:2026:0824100221.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity\nFilovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava\nDlugoša, PhD., v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): C.. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, X.,\nprávne zastúpenej: JUDr. Rudolf Fajbík, advokát, so sídlom Dobšinského 14, Banská Štiavnica, proti\nžalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17,\nBratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, X., v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 4692/2024 z 24. januára 2024, v konaní o\nkasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 4S/14/2024-85 zo\n17. decembra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.\n4S/14/2024-85 zo 17. decembra 2024 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. k. 4692/2024 z 24.\njanuára 2024 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobkyni priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj\nkonania pred správnym súdom.\nIII. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov kasačného konania ako aj konania pred\nsprávnym súdom nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verenej správy\n1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Žiar nad Hronom (ďalej ako „prvostupňový správny\norgán“) v spoločnom konaní rozhodnutím č. z. 1931/2023-100, č. sp. 525/2023-100 z 30. novembra\n2023 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) uznala žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku podľa\n§ 48 ods. 5 písm. h) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov\n(ďalej ako „zákon o veterinárnej starostlivosti“) v súvislosti s tým, že porušila povinnosť podľa § 22 ods.\n8 zákona o veterinárnej starostlivosti a nezabránila úniku zvieraťa, jeho neplánovanému rozmnožovaniu\nalebo nežiadúcemu rozmnožovaniu a bola jej uložená pokuta podľa § 48 ods. 5 písm. h) v úhrnnej\nsume vo výške 400 eur na tom skutkovom základe, že dňa 20. júla 2023 v čase o 13:30 hod. v k.\nú. obce X. na miestnom cintoríne poškodila krava žalobkyne pomník takým spôsobom, že vbehla do\ncintorína a 10 metrov dlhou reťazou, ktorú mala upevnenú na hlave, zlomila pomník patriaci rodine V..\nDňa 18. septembra 2023 v čase cca o 18:45 hod. pri rodinnom dome č. XX v katastri obci X. behala\nvoľne sa pohybujúca krava žalobkyne. Prvostupňový správny orgán ďalej rozhodol o náhrade škody pre\npoškodeného L. V. vo výške 1 522,95 eur a žalobkyni uložil okrem pokuty aj zákaz chovu a držania\nhovädzieho dobytka na dobu 5 rokov, čo odôvodnil skutočnosťou, že rozhodnutím prvostupňového\nsprávneho orgánu č. sp. 304/2023-100 zo 14. apríla 2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.\nmája 2023, už bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 200 eur za naplnenie skutkovej podstaty\npriestupku podľa § 48 ods. 5 písm. h) zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorého sa dopustila tým,\n\nže dňa 14. februára 2023 v čase okolo 14:00 hod. po pozemku v katastri obce X., parcela KN-E\nXXX/X behali voľne sa pohybujúce kravy žalobkyne, ktoré sa odtrhli z reťaze a behali po miestnej\nkomunikácií, a teda do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia došlo k\nopätovnému porušeniu povinnosti, a to povinnosti zabezpečiť opatrenia na zabránenie úniku zvieraťa,\njeho neplánovaného rozmnožovania alebo nežiadúceho rozmnožovania, čím boli splnené podmienky\npre uplatnenie nariadenia opatrenia zákazu chovu zvieraťa podľa § 48 ods. 8 zákona o veterinárnej\nstarostlivosti.\n2. Prvostupňové rozhodnutie napadla žalobkyňa odvolaním, o ktorom rozhodoval žalovaný rozhodnutím\nč. k. 4692/2024 z 24. januára 2024 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že ho zamietol a\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nII. Konanie pred správnym súdom\n3. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa na Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny\nsúd“) správnu žalobu a domáhala sa jeho zrušenia.\n4. Žalobkyňa uviedla, že od začiatku vo vzťahu k obom skutkom vypovedala konzistentne. Dňa 20. júla\n2023 dala pásť svoje kravy na lúku nad svoj dom, kde kravy uviazala reťazou o železný kôl, dala tam\nkravy pásť a vrátila sa späť domov. Keď sa vrátila o 13:15 hod. na lúku, zistila, že jej chýba jedna krava.\nKrava bola v šanci pri cintoríne a keď ku nej prišla, krava vbehla do cintorína v obci Voznica, nakoľko tam\nnebola žiadna zábrana a reťazou poškodila hrob patriaci rodine V. - hrob reťazou zlomila. Keby krava\nnemala reťaz, tak by hrob nepoškodila. Žalobkyňa doplnila, že nevie, ako sa jej krava dostala preč z\nlúky, keď ju priviazala, ale myslí si, že ju niekto odviazal. Uviedla tiež, že nechcela poškodiť hrob patriaci\nrodine V., ale jej krava tam ušla, pretože cintorín nie je ohradený a keby bol ohradený, tak by sa jej krava\nna cintorín nedostala a pomník by nepoškodila. Žalobkyňa už upozornila starostku, aby cintorín ohradila.\nKu skutku, ktorý sa stal 18. septembra 2023, uviedla, že toho dňa sa jej kravy pásli na pozemku na to\nurčenom povyše domu č. XX, pričom kravy boli riadne upevnené. Na uvedenom pozemku sa nachádzali\nod cca. 17.00 hod., pričom pred 19.00 hod. išla žalobkyňa po kravy, odviazala ako prvú mladú jalovicu,\nktorá vybehla na cestu k domu č. XX, kde sa spásala na čerstvej tráve. Žalobkyňa vzápätí odviazala\nzvyšné dve kravy a išla s nimi domov, pričom sa mladá čierno-biela krava pred domom č. XX nachádzala\ncca 10 minút. Žalobkyňa uviedla, že jej krava neutiekla a vedela, kde sa nachádza.\n5. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že pokiaľ jej bolo vytýkané porušenie ustanovenia §\n22 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorého je držiteľ zvieraťa povinný zabezpečiť\nopatrenie na zabránenie úniku zvieraťa, tak je zrejmé, že ona tieto opatrenia realizovala železným kolom\numiestneným v zemi a reťazou, ktorou bolo zviera priviazané. Túto skutočnosť správne orgány žiadnym\nspôsobom nevyhodnotili.\n6. K otázke náhrady škody žalobkyňa uviedla, že L. V. žiadnym spôsobom nepreukázal, že hrob s\npomníkom dal postaviť a zaplatil jeho náklady, a že je teda osobou oprávnenou požadovať náhradu\nprípadnej škody. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaný ako odvolací orgán nepreskúmal podané\nodvolanie a napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál predložený v predmetnej veci, či bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o veterinárnej\nstarostlivosti a či pri jeho vydávaní bolo dodržané ustanovenie § 46 zákona o správnom konaní.\nŽalobkyňa tiež navrhla, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok.\n7. Správny súd uznesením č. k. 4S/14/2024-58 zo 4. júla 2024 v spojení s opravným uznesením č. k.\n4S/14/2024-66 z 24. júla 2024 priznal správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odkladný účinok.\n8. Správny súd rozsudkom č. k. 4S/14/2024-85 zo 17. decembra 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)\nsprávnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n9. Správny súd považoval za nepochybné, že krava žalobkyne vbehla na miestny cintorín v obci Voznica,\npričom reťazou, ktorú mala upevnenú na hlave, poškodila pomník patriaci rodine V.; túto skutočnosť\npotvrdila aj sama žalobkyňa. Podľa správneho súdu skutočnosť, že žalobkyňa pasie kravy spôsobom\nuviazania o železný kôl zatlčený do zeme 30 rokov, ako uviedol jej právny zástupca na pojednávaní,\nnie je možné považovať za dostatočné zabezpečenie dobytka pred únikom z paše. Správne orgány\noboch stupňov mali nepochybne za preukázané, že došlo k úniku kravy z paše a jej vbehnutiu na\nmiestny cintorín, pričom došlo k poškodeniu majetku rodiny V.. Došlo teda k naplneniu skutkovej podstaty\npriestupku podľa § 48 ods. 5 písm. h) zákona o veterinárnej starostlivosti. Žalobkyňa tiež potvrdila, že jej\nkrava utiekla aj dňa 18. septembra 2023, teda bolo možné konštatovať aj naplnenie skutkovej podstaty\npriestupku podľa § 48 ods. 5 písm. h) zákona o veterinárnej starostlivosti.\n10. Podľa správneho súdu závery žalobkyne o nedostatočnom zistení skutkového stavu neboli správne,\npričom išlo o všeobecné konštatovania bez bližšej konkretizácie pochybení správnych orgánov.\n\n11. Správny súd ako nedôvodné posúdil aj námietky žalobkyne týkajúce sa náhrady škody. Poškodený\n- ďalší účastník konania, riadne preukázal výšku vzniknutej škody, a to dokladom od osoby, ktorá\nmá v predmete podnikateľskej činnosti výrobu a inštaláciu náhrobných kameňov, preto nie je dôvod\npochybovať o správnosti vyčíslenej a prvostupňovým správnym orgánom priznanej náhrady škody. Aj\ntáto námietka mala podľa správneho súdu všeobecný charakter bez bližšieho zdôvodnenia, prečo by\nnáhrada škody nemala byť poškodenému priznaná, resp. v akej výške. Žalobkyňa nespochybňovala, že\npredmetný poškodený náhrobný kameň bol rodiny V., netvrdila, že bol poškodený iný náhrobný kameň,\na teda L. V., ako poškodený, bol oprávnený sa domáhať náhrady škody.\n12. Správny súd záverom konštatoval, že postupom prvostupňového správneho orgánu a žalovaného\nnedošlo k porušeniu základných zásad konania, dôkazná situácia nasvedčovala riadnemu a správnemu\nzisteniu skutkového stavu, ktorý bol správne právne posúdený, nebolo zistené porušenie práva\nžalobkyne účinne sa brániť a taktiež nebolo zistené porušenie základných zásad trestného konania a\nzákladných zásad ukladania trestov.\nIII. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov\n13. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa (ďalej len „sťažovateľka“) kasačnú\nsťažnosť, ktorú odôvodnila v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP (v kasačnej sťažnosti bolo mylne\nuvedené § 440 ods. 1 písm. f) a h) - pozn. kasačného súdu) tým, že správny súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na\nďalšie konanie.\n14. Sťažovateľka v úvode obsiahlo opísala okolnosti posudzovaného prípadu a rovnako ako v správnej\nžalobe zopakovala svoje výpovede k jednotlivým skutkom.\n15. Sťažovateľka namietala, že ako svedkov uviedla I. a K. U., pričom k týmto návrhom sa prvostupňový\nsprávny orgán ani žalovaný vôbec nevyjadrili.\n16. Sťažovateľka ďalej namietala, že správny súd síce konštatoval, že spôsob uviazania o železný\nkôl zatlčený do zeme nie je možné považovať za dostatočné zabezpečenie dobytka pred únikom z\npaše, avšak žiadnym spôsobom nevyhodnotil skutočnosť, že rovnakým spôsobom sťažovateľka pasie\n30 rokov bez toho, aby došlo k úniku zvieraťa a rovnako nevyhodnotil ani skutočnosť, že krava sa sama\nz úväzu o železný kôl neodviaže.\n17. Ku skutku zo 14. februára 2023 uviedla, že pri rozhodovaní malo byť brané do úvahy, že parcela KNE XXX/X (parcela, po ktorej kravy behali - pozn. kasačného súdu) je spoločnou nehnuteľnosťou podľa\nzákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a že vo februári\nmrzlo a v tomto období sa kravy nepasú. Kravu vyplašil pes, ktorý ju naháňal, pričom krava utekala\npo urbárskom pozemku popod les. Sťažovateľka uviedla, že vždy hnala kravy cez urbárske pozemky a\nurbársku cestu, pričom aj cesta, aj parkovisko pred cintorínom sú na urbárskom pozemku. Rovnako bolo\npodľa názoru sťažovateľky preukázané, že krava, ktorá vbehla na cintorín, bola uviazaná, keďže mala\nna krku reťaz a niekto ju musel úmyselne odviazať, keď uväzovací kôl nebol vyvrátený, ani vytrhnutý;\nkravy nikdy nebehali voľne a bez dozoru sťažovateľky po obci.\n18. Rovnako bez povšimnutia správneho súdu podľa sťažovateľky ostala aj skutočnosť, že ku skutku,\nktorý sa mal stať dňa 18. septembra 2023, došlo pred domom č. XX, v ktorom býva L. V., poškodený pri\nskutku z 20. júla 2023 a že menovaný sa opakovane snažil brániť sťažovateľke prechádzať s kravami na\npastvu popred jeho dom po obecnej ceste, teda jeho konanie nesie znaky účelovosti a snahy poškodiť\nsťažovateľku.\n19. K otázke náhrady škody rodine V. sťažovateľka opätovne namietala, že osobitne L. V. žiadnym\nspôsobom nepreukázal, že tento hrob s pomníkom dal postaviť a zaplatil náklady na jeho opravu\na že je teda osobou oprávnenou požadovať náhradu prípadnej škody, keď predložil len doklad o\nvýške vzniknutej škody, nie však doklady o tom, že skutočne aj tieto finančné prostriedky vynaložil.\nSťažovateľka konštatovala, že sa rozlišujú dva druhy škody, a to skutočná škoda a ušlý zisk.\n20. Podľa sťažovateľky žalovaný v odvolacom konaní podľa § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej ako „správny poriadok“)\nnehodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti, pričom bol povinný v súlade s § 32 správneho poriadku dospieť k presnému a úplnému zisteniu\nskutočného stavu veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie, ďalej nepreskúmal\npodané odvolanie a ním napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál predložený v predmetnej veci,\nči bolo napadnuté rozhodnutie vydané v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o veterinárnej\nstarostlivosti a či pri jeho vydaní bolo dodržané ustanovenie § 46 správneho poriadku.\n\n21. Sťažovateľka ďalej namietala, že správny súd vzal za preukázaný skutkový stav tak, ako bol uvedený\nv rozhodnutí o priestupku bez toho, aby sa v rámci vykonávania dôkazov a ich následného hodnotenia\na pri samotnom rozhodovaní vyporiadal so skutočnosťami, ktoré vinu sťažovateľky spochybňovali alebo\núplne vylučovali. Ďalej uviedla, že rozhodnutie okresného súdu (správne malo byť správneho súdu pozn. kasačného súdu) je založené na nesprávnom hodnotení dôkazov a naviac jeho právne úvahy sú\nv niektorých smeroch len čiastočné, resp. vôbec neopodstatnené a poukázala na § 2 ods. 10 až 12, §\n119 ods. 1 a 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej ako „Trestný poriadok“).\n22. Ku kasačnej sťažnosti sa žalovaný písomne vyjadril, že sa v plnej miere stotožňuje s napadnutým\nrozsudkom, trvá na svojich vyjadreniach, že skutky kladené sťažovateľke za vinu boli dostatočne\nzistené a zabezpečené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia.\nSťažovateľka vo svojom podaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ale ide o rovnaké subjektívne,\njednostranné a faktami nepodložené tvrdenia a výhovorky (cintorín mal byť oplotený, snaha poškodiť\nsťažovateľke zo strany V. atď.), ktoré boli použité už v priebehu správneho a súdneho konania a ktoré\nnemajú žiadny vplyv na právne a skutkové posúdenie predmetnej veci. K návrhu ohľadne svedkov I. a K.\nU. uviedol, že zo zápisnice z ústneho pojednávania nevyplýva, že uvedené osoby mali byť navrhované\nako svedkovia a v akej veci a aké skutočnosti v danom prípade mali ozrejmiť. Navrhol preto, aby kasačný\nsúd kasačnú sťažnosť zamietol.\n23. Ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n24. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší\nsprávny súd“ alebo „kasačný súd“) 5. mája 2025. Vec bola náhodným výberom pridelená ôsmemu senátu\nNajvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená sudkyni spravodajkyni JUDr. Anite Filovej.\n25. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),\noprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439\nSSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť je dôvodná.\n26. Predmetom správneho súdneho prieskumu v súdenej veci bolo rozhodnutie orgánu štátnej správy\nvo veterinárnej oblasti o uložení (i) pokuty sťažovateľke vo výške 400 eur za spáchanie priestupku podľa\n§ 48 ods. 5 písm. h) zákona o veterinárnej starostlivosti z dôvodu nesplnenia povinnosti podľa § 22 ods.\n8 zákona o veterinárnej starostlivosti a (ii) zákazu chovu a držania hovädzieho dobytka na dobu 5 rokov\npodľa § 48 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti.\n27. Súdená vec sa tak týkala správneho trestania, v rámci ktorého kasačný súd nie je v zmysle § 453\nods. 2 SSP (podobne ako správny súd) viazaný sťažnostnými bodmi v rozsahu uvedenom v § 195 SSP.\n28. V zmysle § 195 písm. a) SSP je vadou trestania, na ktorú správny súd prihliada nad rámec žalobných\nbodov, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie\nveci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.\n29. Podľa § 48 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti môže orgán veterinárnej správy opatrením\nnariadiť obmedzenie chovu zvieraťa alebo držania zvieraťa alebo zákaz chovu zvieraťa alebo držania\nzvieraťa, alebo zakázať činnosť schválenú podľa tohto zákona až na päť rokov tomu, kto opakovane\nneplní veterinárne požiadavky podľa § 3.\n30. Zo znenia ustanovenia § 48 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti vyplýva, že zákaz chovu\nzvieraťa je možné uložiť tomu, kto opakovane neplní veterinárne požiadavky podľa § 3 zákona o\nveterinárnej starostlivosti. V prvostupňovom rozhodnutí, ani v rozhodnutí žalovaného sa nenachádza\nžiadna úvaha ohľadne neplnenia veterinárnych požiadaviek podľa § 3 zákona o veterinárnej starostlivosti\nzo strany sťažovateľky. Rovnako ani preskúmaním administratívneho spisu kasačný súd nenašiel\ndôkazy svedčiace a smerujúce k takémuto záveru; rozhodnutie pritom musí vychádzať z riadne\nzisteného skutkového stavu. Prvostupňový správny orgán aj žalovaný odôvodnili uloženie uvedeného\nzákazu iba opätovným porušením povinnosti zabezpečiť opatrenia na zabránenie úniku zvieraťa podľa\n§ 22 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti zo strany sťažovateľky.\n31. Hoci správny súd v bode 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku skonštatoval, že nad rozsah\npodanej správnej žaloby nezistil vady v postupe a v konaní orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP,\npozornosti kasačného súdu neunikla skutočnosť, že zákaz chovu uložený sťažovateľke nebol zákonom\no veterinárnej starostlivosti vyžadovaným spôsobom odôvodnený (opakované neplnenie veterinárnych\npožiadaviek podľa § 3 zákona o veterinárnej starostlivosti) a zistenie skutkového stavu viažuce sa k\nmožnosti jeho uloženia tak bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.\n\n32. Pretože rozhodnutie orgánu verejnej správy je výsledkom príslušného administratívneho konania,\nmusí vychádzať zo skutkového stavu zisteného dokazovaním a vyplývajúceho z administratívnych\nspisov. Opak je dôvodom zrušenia rozhodnutia. Nedostatky v skutkových zisteniach sa môžu prejaviť\nbuď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v\nnesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení. (Baricová, J., Fečík,\nM., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s.\n945).\n33. Po zistení uvedenej skutočnosti preto kasačný súd uznesením sp. zn. 8Stk/6/2025 z 21. januára 2026\nvyzval účastníkov konania, aby sa v určenej lehote v zmysle § 196 k § 451 ods. 1 SSP per analogiam\nvyjadrili k možnej vade podľa § 195 písm. a) SSP, spočívajúcej v nedostatočnom zistení skutkového\nstavu v súvislosti s uložením zákazu chovu zvierat podľa § 48 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti.\n34. Sťažovateľka vo svojom vyjadrení uviedla, že žalovaný nebral do úvahy ustanovenie § 48 ods. 8\nzákona o veterinárnej starostlivosti, t.j. nepoužil právny predpis, ktorý použiť mal, pričom správny súd\nsi mohol a mal tento nedostatok všimnúť a mal napadnuté rozhodnutia ako nezákonné zrušiť. Navrhla,\naby kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok zmenil a žalobou napadnuté rozhodnutie\nsprávneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n35. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v konaní bolo dostatočne a náležite preukázané, že\nsťažovateľka porušila povinnosť podľa § 22 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti a tým automaticky\nveterinárne požiadavky podľa § 3 tohto zákona, keďže ochrana zvierat je základnou veterinárnou\npožiadavkou, podľa ktorej je držiteľ zvieraťa povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie úniku zvieraťa,\njeho neplánovaného rozmnožovania alebo nežiadúceho rozmnožovania. Ďalej uviedol, že do jedného\nroka došlo k opakovanému neplneniu veterinárnych požiadaviek podľa § 3 zákona o veterinárnej\nstarostlivosti zo strany sťažovateľky a to tým, že bola opakovane porušená povinnosť podľa § 22 ods. 8\ntohto zákona - veterinárna požiadavka na ochranu zvierat - s tým, že došlo k opakovanému porušeniu\npovinnosti zabezpečiť opatrenia na zabránenie úniku zvieraťa, jeho neplánovaného rozmnožovania\nalebo nežiadúceho rozmnožovania, čím boli podľa žalovaného splnené podmienky pre uplatnenie\nnariadenia opatrenia zákazu chovu zvierat podľa § 48 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti.\n36. Ďalší účastník konania sa na výzvu nevyjadril.\n37. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, s jeho názorom, že sťažovateľka porušila povinnosť podľa §\n22 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti a tým automaticky veterinárne požiadavky podľa § 3 tohto\nzákona, keďže ochrana zvierat je základnou veterinárnou požiadavkou, sa kasačný súd nestotožňuje.\n38. Podľa názoru kasačného súdu zo zákona o veterinárnej starostlivosti jednoznačne vyplýva, že\nnariadiť zákaz chovu zvieraťa až na päť rokov možno tomu, kto opakovane neplní veterinárne\npožiadavky podľa § 3 tohto zákona. Orgán veterinárnej správy tak musí (i) nariadenie takéhoto opatrenia\nodôvodniť konkrétnym a opakovaným neplnením veterinárnych požiadaviek - t. j. odôvodniť uloženie\nzákazu a tiež (ii) zdôvodniť zvolenú dĺžku trvania zákazu (t. j. nielen uloženie samotné), keďže zákon o\nveterinárnej starostlivosti necháva na správnej úvahe správnemu orgánu, na aké obdobie zákaz nariadi\ns maximálne určenou dĺžkou 5 rokov (v predmetnej veci žalovaný zvolil najprísnejšiu možnosť - 5\nrokov). Ide o prejav zásady proporcionality (primeranosti) a individualizácie, ktoré sa majú uplatňovať.\nPo preskúmaní administratívneho spisu kasačný sú konštatuje, že:\n- v prvostupňovom rozhodnutí je ochrana zvierat spomenutá len pri odôvodňovaní závažnosti pri\nurčovaní výšky pokuty za spáchaný priestupok (...konanie obvinenej predstavuje priame ohrozenie\nzvierat tým, že zvieratá môžu byť zrazené autom...). V druhom výroku prvostupňového rozhodnutia je\nexplicitne uvedené, že zákaz chovu bol sťažovateľke uložený za to, že do jedného roka od právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým jej bola uložená pokuta za naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 48 ods.\n5 písm. h) zákona o veterinárnej starostlivosti došlo opätovne z jej strany k porušeniu rovnakej povinnosti\n- zabezpečiť opatrenia na zabránenie úniku zvieraťa - prvostupňový orgán uviedol, že tým boli splnené\npodmienky pre uplatnenie nariadenia opatrenia zákazu chovu zvierat; v odôvodnení už k zákazu chovu\na ani k jeho dĺžke nie je nič viac uvedené;\n- v rozhodnutí žalovaného je nariadený zákaz odôvodnený opätovným porušením povinnosti zabezpečiť\nopatrenia na zabránenie úniku zvieraťa zo strany sťažovateľky, pričom k zvolenej dĺžke piatich rokov v\nrozhodnutí absentuje akákoľvek úvaha;\n- formulácia, ktorú použil prvostupňový orgán (a následne aj žalovaný) na odôvodnenie nariadenia\nzákazu chovu tak skôr napovedá zámene s § 48 ods. 7 zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorý\nstanovuje možný postih aj pre prípad, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená\npodľa § 48 odsekov 2 až 5 - v takom prípade orgán veterinárnej správy uloží pokutu až do dvojnásobku\n\nsúm uvedených v odsekoch 2 až 5; avšak možnosť opatrením nariadiť zákaz chovu v zákone o\nveterinárnej starostlivosti stanovená pre takýto prípad nie je.\n39. Kasačný súd tak uzatvára, že samotné uvedenie, že išlo o opätovné porušenie povinnosti zo\nstrany sťažovateľky v rámci jedného roka, neimplikuje zákonom o veterinárnej starostlivosti vyžadované\nzdôvodnenie naradenia zákazu chovu zvierat a tiež zdôvodnenie dĺžky uloženého zákazu. Ustanovenie\n§ 48 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti podmieňuje uloženie zákazu chovu preukázaním\nopakovaného neplnenia veterinárnych požiadaviek podľa § 3 tohto zákona, a to takej intenzity a\npovahy, ktorá odôvodňuje zásah do práv chovateľa, čo si nevyhnutne vyžaduje konkrétne, aktuálne\na individualizované skutkové zistenia. Z administratívneho spisu však nevyplýva, že by správne\norgány oboch stupňov vykonali dokazovanie smerujúce k zisteniu takýchto skutočností; absentujú\nakékoľvek úkony, podklady, či hodnotenia. Správny orgán svoje rozhodnutie založil výlučne na\npoukaze na opätovné porušenie povinnosti zo strany sťažovateľky, čím nahradili zákonom vyžadované\nzistenie skutkového stavu nepostačujúcou argumentáciou. Hoci by sa mohlo javiť, že ide len o vadu\nodôvodnenia, v skutočnosti ide o podstatný nedostatok skutkových zistení, keďže v spise absentujú\nsamotné skutkové podklady, z ktorých by bolo možné vyvodiť splnenie zákonných podmienok pre\nuloženie zákazu chovu. Takýto postup je v rozpore s požiadavkami na riadne zistenie skutkového stavu\nveci a preskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia.\n40. Uvedené zdôvodnenie nariadenia zákazu chovu nemožno považovať za dostatočné, ani za zákonné\ntiež v kontexte skutočností, že (i) nariadený bol zákaz v najprísnejšej možnej dobe a (ii) zvolená dĺžka\npiatich rokov nebola žiadnym spôsobom zdôvodnená. Kasačný súd zdôrazňuje, že pri stanovovaní dĺžky\nzákazu je potrebné dôkladne zohľadniť okolnosti prípadu a vysvetliť, prečo práve zvolená dĺžka zákazu je\nprimeraná a potrebná. Pri odôvodňovaní dĺžky zákazu chovu zvierat tak treba posúdiť najmä závažnosť\nporušenia povinností, dĺžku a charakter protiprávneho stavu, recidívu, počet a druh zvierat, preventívny\núčel opatrenia a osobu chovateľa - jeho osobné a faktické pomery (napr. v posudzovanom prípade\nsi sťažovateľka podľa vlastného vyjadrenia produkciou mlieka, kravského syra a ďalších výrobkov\nzabezpečuje prostriedky na živobytie, keďže po úmrtí manžela už iný príjem nemá). Ide o povinnosť\npríslušného správneho orgánu, ktorý na ňu v preskúmavanom prípade úplne rezignoval a nevysvetlil,\nprečo považoval za primerané uložiť zákaz práve v určenej dĺžke, ani aké kritériá pri jej určení zohľadnil.\nBez uvedenia dôvodov určujúcich dĺžku opatrenia zároveň nemohol kasačný súd preskúmať, či správny\norgán rešpektoval zásadu proporcionality pri zásahu do práv sťažovateľky a zásadu individualizácie\nsankcie.\n41. Až vo vyjadrení k výzve podľa § 196 SSP (t. j. až v priebehu kasačného konania) produkoval\nžalovaný právne názory, ktoré by mohli naznačovať jeho myšlienkové pochody v uvedenom smere\n(a aj to len k možnosti nariadenia opatrenia zákazu, nie k určenej dĺžke zákazu), avšak tieto sú vo\nvzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného bezpredmetné. Ak má byť rozhodnutie správneho\norgánu považované z hľadiska kvality jeho odôvodnenia za zákonné, potom dôvody nariadenia opatrenia\nzákazu chovu zvierat (a s tým súvisiace vecné a právne závery správneho orgánu), nemôžu vyplývať\nz vyjadrení produkovaných žalovaným v priebehu súdneho konania, v ktorom sa toto rozhodnutie\npreskúmava. Kvalita rozhodnutia správneho orgánu (vecná správnosť a jeho odôvodnenie) sa testuje\nvždy vo vzťahu k samotnému zneniu predmetného rozhodnutia, nie vo vzťahu k iným, ďalším dodatočným vyjadreniam správnych orgánov produkovaným mimo správneho konania.\n42. Pozornosti kasačného súdu neušli ani pravdepodobné chyby v písaní prvostupňového orgánu, aj\nžalovaného - konkrétne išlo o odkaz na § 87 ods. 4 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v druhom\nvýroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý sa však týka rozkazného konania a v záhlaví rozhodnutia\nžalovaného je mylne uvedené, že obvinená bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 48\nods. 4 písm. b) zákona o veterinárnej starostlivosti (týka sa nedodržia povinností nariadených orgánom\nveterinárnej správy pri premiestňovaní zvierat, násadových vajec a zárodočných produktov ak ide o\nvýskyt choroby alebo pri podozrení na chorobu tam špecifikovanú).\n43. Dôvody vymedzené v § 195 majú v zásade povahu vád, ktorých obsiahnutie v preskúmavanom\nrozhodnutí orgánu verejnej správy má za následok jeho nezákonnosť. Takáto nezákonnosť sa následne\nmusí odraziť v kasačnom alebo i moderačnom rozhodnutí správneho súdu. Vady uvedené v § 195 písm.\na) až d) sú pritom v zásade dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy,\nzatiaľ čo vady uvedené v § 195 písm. d) a e) môžu viesť aj k uplatneniu sankčnej moderácie. (Baricová,\nJ., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck,\n2018, s. 987).\n44. S ohľadom na zistenú vadu v rozhodnutí žalovaného pristúpil kasačný súd k zmene napadnutého\nrozsudku správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie\n(súc viazaný návrhom sťažovateľky zrušil kasačný súd iba rozhodnutie žalovaného). V dôsledku\n\npredchádzajúceho postupu kasačného súdu podľa § 196 SSP pritom jeho rozhodnutie nebude pre\núčastníkov konania prekvapivé, keďže im bola daná možnosť vyjadriť sa k posudzovaniu vady trestania\npodľa § 195 písm. a) SSP spojenej s otázkou riadneho zdôvodnenia zákazu chovu zvierat a jeho dĺžky\npodľa § 48 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, resp.\nprvostupňového orgánu zvážiť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu nariadenie zákazu chovu\nzvierat podľa § 48 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti a v tomto smere následne doplniť skutkový\nstav v preskúmavanej veci a v prípade jeho nariadenia zdôvodniť zvolenú dĺžku zákazu naznačeným\nspôsobom (body 39 a 40 tohto rozsudku).\n45. Napriek zistenej vyššie uvedenej vade sa kasačný súd ďalej zaoberal aj námietkami sťažovateľky\nuvedenými v kasačnej sťažnosti. Sťažovateľka namietala nepredvolanie svedkov I. a K. U.. Kasačný\nsúd z administratívneho spisu zistil, že sťažovateľka predvolanie uvedených svedkov nenavrhla, iba\nuviedla, že ide o predsedov urbáru a že im dala telefónne číslo (zápisnica z ústneho pojednávania z 13.\nnovembra 2023 - č. l. 43). Táto námietka tak bola nedôvodná.\n46. Ďalšie námietky sa týkali údajného účelového konania zo strany L. V. a tiež náhrady jeho škody, kedy\npodľa sťažovateľky poškodený nepreukázal oprávnenosť náhrady škody a uhradenie opravy pomníka.\nUvedené námietky neboli zo strany sťažovateľky žiadnym relevantným spôsobom podporené (napr.\nalternatívnou ponukou na opravu pomníka), kasačný súd ich preto vyhodnotil tak, ako boli namietané,\nako nedôvodné.\n47. Sťažovateľka ďalej všeobecne namietala hodnotenie dôkazov a skutkového stavu, nedodržanie\n§ 46 správneho poriadku a bez odôvodnenia previazanosti na posudzovanú vec poukázala aj na\nviaceré ustanovenia Trestného poriadku. Kasačný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť,\nže takto vágne koncipované sťažnostné body sú len všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú\nžiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného,\nči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a k dôvodom týchto rozhodnutí. Preto na tieto\nvšeobecné námietky neprihliadal.\nV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n48. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), keď\nnezistil v konaní vadu rozhodnutia žalovaného podľa § 195 písm. a) SSP. Keďže správny súd žalobu\nsťažovateľky zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 v spojení s § 191 ods. 1 písm. e)\nSSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n49. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie (bod\n44 tohto rozsudku) a vyvaruje sa pochybení zistených kasačným súdom v tejto veci. Žalovaný je pritom\nviazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).\n50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1\nSSP tak, že plne úspešnej žalobkyni/sťažovateľke priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov\nkasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov\nkonania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania kasačný súd\nnárok na náhradu trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom nepriznal, keďže ich\npriznať ani nežiadal, nebola mu uložená žiadna vynútiteľná povinnosť, s ktorou by mu vznikli objektívne\ntrovy konania a neidentifikoval ani dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto smere (§ 169 ods. 1 SSP).\n51. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}