{"guid": "b601b41c-5a91-4270-a223-948f50b15209:67364773-945c-4674-8feb-a1b3d9d11389", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200260.1", "spisova_znacka": "32Dz/4/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 32Dz/4/2025 z 11. 11. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 11. novembra 2025, sp. zn. 32Dz/4/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200260.1", "identifikacne_cislo": "9625200260", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Michal Matulník", "sudca_id": 981, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michal-matulnik-981", "datum_vydania": "2025-11-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2021/432#paragraf-24", "/SK/ZZ/2021/432#paragraf-4", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/67364773-945c-4674-8feb-a1b3d9d11389", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200260.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200260.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200260.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n32Dz/4/2025\n9625200260\n11. 11. 2025\nJUDr. Michal Matulník\nECLI:SK:NSSSR:2025:9625200260.1\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala\nMatulníka, PhD. a sudcov Mgr. Kristíny Babiakovej a Mgr. Petra Macha, PhD., vo veci disciplinárne\nobvinenej: V.. P. Č., sudkyne Krajského súdu v C., o oznámení zaujatosti vo vzťahu k osobe disciplinárne\nobvinenej vznesenom sudcom prof. JUDr. Jurajom Vačokom, PhD. v konaní vedenom na Najvyššom\nsprávnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 33D/7/2025 na neverejnom zasadnutí dňa 11.\nnovembra 2025, takto\nrozhodol:\nSudca Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD. n i e\nj\ne\nv y l ú č e n ý z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na\nNajvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 33D/7/2025 podľa § 4, § 24 ods. 2 zákona č.\n432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) a § 31 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z.\nTrestný poriadok v účinnom znení.\nodôvodnenie:\n1. Dňa 22. októbra 2025 bolo Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsprávny súd“) doručené podanie pána W. H. W. M., bytom M. XX, A. (ďalej len „navrhovateľ“) označené\nako „Návrh na začatie disciplinárneho konania“ zo dňa 22. októbra 2025, ktoré smerovalo voči V.. P. Č.,\nsudkyni Krajského súdu v C. (ďalej len „disciplinárne obvinená“). Táto vec bola na najvyššom správnom\nsúde pridelená senátu 33D a bola jej pridelená sp. zn. 33D/7/2025.\n2. Dňa 11. novembra 2025 podal sudca disciplinárneho senátu 33D prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD. (ďalej\ntaktiež „prof. Vačok“) najvyššiemu správnemu súdu oznámenie o svojej možnej zaujatosti (ďalej taktiež\n„oznámenie“) v súvislosti s osobou disciplinárne obvinenej. Konkrétne prof. Vačok v oznámení uviedol,\nže (i) „S V.. P. Č. sme mali vzťah, ktorý možno označiť za intenzívny. Jej manžel Š. Č. bol v priateľskom\nvzťahu s mojím otcom, pričom išlo o jedného z jeho najbližších priateľov. Následne pôsobili spolu aj\nako spoločníci v jednej advokátskej kancelárii, v rámci ktorej kooperovali viacerí nezávislí advokáti. Z\nuvedeného dôvodu ma V.. P. Č. poznala od mojej útlej mladosti. Stretávali sme sa spolu na návštevách,\nchatách (u nás a u nich) a strávili ako rodiny (spolu aj s ich deťmi) viacero dovoleniek.“; (ii) „ ... V\npredmetnej advokátskej kancelárii som pôsobil až do môjho nástupu na Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky.“; (iii)\n„ ... Od svojho nástupu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v roku 2021 sa už nestretávame. ...\nOd tohto obdobia si nepamätám priamy kontakt s V.. P. Č..“; (iv) „So zreteľom na momentálne vzťahy\nsa ja zaujatý necítim. ... Možno však pripustiť, že zo strany V.. P. Č. môže z hľadiska posudzovania\nobjektívneho zdania nezávislosti a nestrannosti byť moja osoba vnímaná ako veľmi blízka ...“.\n3. Podľa čl. 48 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len „ústava“), nikoho\nnemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\n\n4. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku, je z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený sudca\nalebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší\nsúdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť\no nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k\nobhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto\nkonaní.\n5. Podľa § 24 ods. 1 prvá veta disciplinárneho súdneho poriadku, ak nastanú okolnosti, ktoré môžu\nzakladať dôvod zaujatosti predsedu disciplinárneho senátu, sudcov disciplinárneho senátu, prísediacich\nalebo sudcov senátu, ktorý rozhoduje o odvolaní proti disciplinárnemu rozhodnutiu, môže navrhovateľ,\ndisciplinárne obvinený alebo jeho obhajca namietať ich zaujatosť.\n6. Optikou vyššie citovanej normatívnej úpravy sa najvyšší správny súd zaoberal oznámením prof.\nVačoka. Toto prof. Vačok v podstatnom odôvodnil (i) primárne vzťahom manžela disciplinárne obvinenej\ns otcom prof. Vačoka a následne (ii) vzťahmi (rodinno-spoločenskými) vyvolanými uvedeným primárnym\nvzťahom, ktoré však existovali v dávnejšej minulosti.\n7. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva\nvyplýva, že pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania vo veci je rozhodné, ak možno mať so\nzreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom (resp. iným osobám alebo dotknutým\norgánom), pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne\npreukázateľných skutočností. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska\nnestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z\nobjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky\npre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti\nsa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku. Nestrannosť sudcu nespočíva len\nv hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či\nmožno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa\nnestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy,\nktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje.\nVylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci je nutné spájať nielen so skutočne preukázanou\nzaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti (viď. tiež zásady prijaté\njudikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo\n17. januára 1970, Delcourt v. Belgicko, č. sťažnosti 2689/65).\n8. V prejednávanej veci, vychádzajúc z oznámenia prof. Vačoka (viď vyššie), najvyšší správny súd\nvyhodnotil subjektívne hľadisko jeho nestrannosti tak, že prof. Vačok zaujatý nie je. Najvyšší správny\nsúd vychádzal z toho, že osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá až do preukázania opaku (rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva z 24. mája 1989, Hauschildt v. Dánsko, č. sťažnosti 10486/83, bod\n47) pričom najvyšší správny súd opak za preukázaný nemal.\n9. Následne najvyšší správny súd posudzoval námietku zaujatosti optikou objektívneho hľadiska\nnestrannosti. Najvyšší správny súd (aplikujúc ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného poriadku) posudzoval,\nči z dôvodu pomeru prof. Vačoka (i) k prejednávanej veci alebo (ii) k účastníkom disciplinárneho konania\n(k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo\npre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní) možno mať pochybnosti o jeho zaujatosti z hľadiska\nobjektívneho testu nestrannosti.\n10. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností\npodmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť\nkonajúceho sudcu spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti. Na druhej strane k záveru o tom, že\nsudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak\nmožno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí\nvšak vyplývať z objektívne preukázateľných skutočností. Za objektívne pritom nemožno považovať to,\nako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej\npovahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým\nvzťahom k veci pristupuje alebo by pristupovať mohol. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca\nvylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je zjavné, že jeho vzťah k veci dosahuje\n\ntaký charakter a intenzitu, že, aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti, nebude môcť rozhodovať\n„sine iura et studio“, teda nezávisle a nestranne. V danej súvislosti najvyšší správny súd dáva do\npozornosti, že sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a\nnestrannom súde, oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý\na zákony, a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a\nsvedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností\nzistených v súlade so zákonom. Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a\nrozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach. K tomuto postoju článok 144 Ústavy Slovenskej\nrepubliky výslovne sudcovi priznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie. Vo svetle vyššie uvedeného\nteda možno uzavrieť, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej ústavnej\nzásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len\ncelkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so\nzákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. K vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci\nmôže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu,\nže nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať.\n11. Práve otázka intenzity vzťahu sudcu k veci (alebo k účastníkom alebo k ich zástupcom) je kľúčovým\nmomentom posudzovania prípadných pochybností o nezaujatosti sudcu. Inými slovami, pojmy „zdanie“\nalebo „pochybnosť“ nie sú kategóriami ani samoúčelnými ani omnipotentnými. Účelom námietky/\noznámenia zaujatosti je ochrana práva účastníka konania na spravodlivý proces. Ochrana jeho práva (na\nspravodlivý proces) však má zmysel iba v prípade potenciálneho ohrozenia tohto ústavou chráneného\nzáujmu. V prípade expanzívnej interpretácie uvedených pojmov (napr. v intenciách, že na vylúčenie\nsudcu postačuje každá/akákoľvek pochybnosť) by došlo k popretiu účelu inštitútu námietky/oznámenia\nzaujatosti. Námietka/oznámenie zaujatosti (pokiaľ má ambíciu byť úspešnou) musí mať svoje obsahové\nzakotvenie, ktoré zákonodarca vyjadril spojením „pomer k“ (veci/účastníkom/zástupcom). Toto spojenie\n(„pomer k“) vyjadruje kvalifikovaný, a teda nie akýkoľvek, vzťah sudcu či už k veci, účastníkom, alebo\nich zástupcom. V opačnom prípade by už samotná artikulácia zdania (zaujatosti) vyvolávala pochybnosť\no nezávislosti sudcu.\n12. Prof. Vačok svoje oznámenie odôvodnil existenciou priateľského a kolegiálneho vzťahu manžela\ndisciplinárne obvinenej s otcom prof. Vačoka, ktorý bol základom ich bližších rodinných väzieb, v rámci\nktorých došlo v minulosti k stretávaniu prof. Vačoka s disciplinárne obvinenou a jej rodinou. Zároveň\nprof. Vačok v oznámení uviedol, že pôsobil, spolu so svojim otcom v advokátskej kancelárii kooperujúcej\ns manželom disciplinárne obvinenej.\n13. Najvyšší správny súd vyhodnotil intenzitu vzťahu prof. Vačoka k disciplinárne obvinenej (účastníčke\nkonania) ako nízku, teda takú, ktorá nie je spôsobilá (prihliadnuc na objektívne okolnosti) vyvolať\npochybnosť o jeho schopnosti vec nezaujato prejednať. Najvyšší správny súd k tomuto záveru dospel\nzohľadniac (i) časovú vzdialenosť od posledného kontaktu prof. Vačoka s disciplinárne obvinenou; (ii)\ncharakter a kvalitu opísaného vzťahu prof. Vačoka s disciplinárne obvinenou ako vzťahu odvodeného od\nvzťahu otca prof. Vačoka s manželom disciplinárne obvinenej, ktorý má naviac iný generačný rozmer,\nako aj (iii) neexistenciu akejkoľvek komunikácie prof. Vačoka s disciplinárne obvinenou, resp. jej rodinou\nod nástupu prof. Vačoka na najvyšší správny súd.\n14. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel najvyšší správny súd k záveru o nevylúčení prof. Vačoka z\nvykonávania úkonov vo veci sp. zn. 33D/7/2025 tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu (v zložení podľa § 24 ods. 2 disciplinárneho\nsúdneho poriadku) v pomere hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 v spojení s § 180 Trestného poriadku).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}