{"guid": "3c908204-cbd6-490e-804e-584e04d13ed3:edfaf293-defa-4415-aee2-b53f959b73bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200208.1", "spisova_znacka": "32D/5/2025", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 32D/5/2025 z 26. 11. 2025", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR z 26. novembra 2025, sp. zn. 32D/5/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200208.1", "identifikacne_cislo": "9625200208", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Michal Matulník", "datum_vydania": "2025-11-26", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-34.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 34 ods. 2 písm. a) zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-34.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 116 ods. 1 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 116 ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-38.odsek-1", "nazov": "§ 38 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-38"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2021/432#paragraf-34", "/SK/ZZ/2000/385#paragraf-116", "/SK/ZZ/2021/432#paragraf-38"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/edfaf293-defa-4415-aee2-b53f959b73bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200208.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200208.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200208.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n32D/5/2025\n9625200208\n26. 11. 2025\nJUDr. Michal Matulník\nECLI:SK:NSSSR:2025:9625200208.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedu senátu\nJUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca), sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Michala\nDzurdzíka, PhD., prísediacich sudcov JUDr. Zdenky Benčíkovej a doc. JUDr. Martiny Jánošíkovej, PhD.,\nv disciplinárnej veci vedenej proti disciplinárne obvinenému: U.. P. S., X. Š. S. X., v konaní o návrhu\npredsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a predsedu Š. S. X. na začatie disciplinárneho konania pre\nzávažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) a b) a § 116 ods. 2 písm. b) zákona č.\n385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov podanému dňa 20.\noktóbra 2020, na ústnom pojednávaní dňa 26. novembra 2025, takto\nrozhodol:\nU.. P. S., narodený XX. T. XXXX, sudca Š. S. X., sa podľa § 34 ods. 2 písm. a) zákona č. 432/2021 Z.\nz. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok)\noslobodzuje\nspod návrhu predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a predsedu Š. S. X. podanému dňa 20. októbra\n2020 na začatie disciplinárneho konania pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm.\na) a b) a § 116 ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, ktorého sa mal dopustiť tým, že\nv trestnej veci Š.F. S. X. sp. zn. 4Tp/14/2020 vedenej pre pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie\npríjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona formou\nspolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona obvinených G.. A. W. a G.. F. O. pri rozhodovaní o\nnávrhu prokurátora ÚŠP GP SR sp. zn. VII/3 Gv 106/19/1000-313 na vzatie uvedených osôb do väzby\ndňa 5. júla 2020 ako sudca pre prípravné konanie okrem iného rozhodol o nevzatí obvineného G.. A. W.\ndo väzby, a to za situácie, kedy nevyužil v konečnom dôsledku zákonom stanovenú povinnosť uvedenú\nv § 31 ods. 1 a § 32 ods. 1 Trestného poriadku a stranám v konaní neoznámil svoju zaujatosť vo veci\nkvôli pomeru k veci, hoci z predloženého spisového materiálu mu bola známa výpoveď obvineného G..\nP. O., F.. zo dňa 05.05.2020 v ním prejednávanej veci v prípravnom konaní vedenej pod ČVS: PPZ-349/\nNKA-Ba3-2019 a svoj v konečnom dôsledku vyslovený názor o nepreukázaní dôvodnosti podozrenia\nako základného materiálneho dôvodu väzby u G.. A. W. opieral o nedôveryhodnosť tohto obvineného,\nktorý je osobou inak spolupracujúcou s orgánmi činnými v trestnom konaní v zmysle uznania svojej viny\na tiež obvineným vypovedajúcim o podozreniach voči ďalším osobám vrátane osoby advokáta U.. U.\nL., ktorého G.. P. O. spomína ako osobu „majúcu styky v prostredí polície, prokuratúry a súdov“ a ktorá\npodľa vyjadrenia tohto obvineného „v projekte s názvom Y. lobovala za jeho opravu s odôvodnením,\nže je to záujem pána S., ktorý má dobré vzťahy s pánom L. ...“, pričom U.. P. S., ktorý je inak spolu s\nmanželkou vlastníkom penziónu Y. a otcom U.. A. S. ako jedinej spoločníčky obchodnej spoločnosti Y.\nX..H..E.. a ktorý sa s U.. U. L. mal v sídle jeho advokátskej kancelárie v Bratislave\nna ul. Č. Č.. XX stretávať od roku 2017 zhruba dvakrát do mesiaca, v ďalšom priebehu šetrenia veci,\npokiaľ ide o kontakty s U.. U. L., spočiatku tieto styky opisuje ako styky občasné, dlhšiu dobu netrvajúce\na prebiehajúce výhradne v rámci poľovníckeho prostredia, čo potvrdzuje aj v rámci výpovede svedka vo\nvyššie uvedenej veci prípravného konania dňa 21.07.2020, neskôr však pripúšťa bližšie nešpecifikovanú\n\nvyššiu intenzitu týchto stykov vrátane návštev jeho advokátskej kancelárie nie viackrát ako „dva - tri krát“\na pripustil i kontakt z dôvodu dokončenia koncipientskej praxe jeho dcéry U.. A. S. v kancelárii U.. U. L.,\npretože\nnebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je disciplinárne obvinený disciplinárne stíhaný.\nPodľa § 38 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) sa\ndisciplinárne obvinenému U.. P. S. priznáva nárok na náhradu účelne vynaložených trov disciplinárneho\nkonania voči štátu, v mene ktorého koná ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.\nodôvodnenie:\nI. Disciplinárny návrh\n1. Návrhom zo dňa 20. októbra 2020, ktorý bol disciplinárnemu senátu doručený toho istého dňa\n(ďalej len „disciplinárny návrh“), sa predseda Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda\nSúdnej rady“) a predseda Š. S. X. (ďalej len „predseda Š.“; predseda Súdnej rady a predseda Š. ďalej\ntaktiež spoločne ako „disciplinárni navrhovatelia“ a jednotlivo ako „disciplinárny navrhovateľ“) domáhali\nrozhodnutia, ktorým by disciplinárny senát uznal sudcu Š. S. X. (ďalej taktiež „Š.“) U.. P. S. (ďalej len\n„disciplinárne obvinený“) vinného zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods.\n1 písm. a), písm. b) a ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 385/2000 Z. z.“). Disciplinárni navrhovatelia svoj návrh\nskutkovo vymedzili tak, že disciplinárne obvinený mal zavinene nesplniť povinnosť sudcu a dopustiť sa\nsprávania, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti sudcu pri rozhodovaní\na pochybnosti o nezaujatosti sudcu voči účastníkom konania, čím mal konať v rozpore so základnými\npovinnosťami sudcu stanovenými v § 30 ods. 1, ods. 2 písm. e), g) zákona č. 385/2000 Z. z. tým, že: „v\ntrestnej veci Š. S. X.T. sp. zn. 4Tp/14/2020 vedenej pre pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie\npríjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona formou\nspolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona obvinených G.. A. W. a G.. F. O. pri rozhodovaní o\nnávrhu prokurátora ÚŠP GP SR sp. zn. VII/3 Gv 106/19/1000-313 na vzatie uvedených osôb do väzby\ndňa 5. júla 2020 ako sudca pre prípravné konanie okrem iného rozhodol o nevzatí obvineného G.. A. W.\ndo väzby, a to za situácie, kedy nevyužil v konečnom dôsledku zákonom stanovenú povinnosť uvedenú\nv § 31 ods. 1 a § 32 ods. 1 Trestného poriadku a stranám v konaní neoznámil svoju zaujatosť vo veci\nkvôli pomeru k veci, hoci z predloženého spisového materiálu mu bola známa výpoveď obvineného G..\nP. O., F.. zo dňa 05.05.2020 v ním prejednávanej veci v prípravnom konaní vedenej pod ČVS: PPZ-349/\nNKA-Ba3-2019 a svoj v konečnom dôsledku vyslovený názor o nepreukázaní dôvodnosti podozrenia\nako základného materiálneho dôvodu väzby J. G.. A. W. opieral o nedôveryhodnosť tohto obvineného,\nktorý je osobou inak spolupracujúcou s orgánmi činnými v trestnom konaní v zmysle uznania svojej viny\na tiež obvineným vypovedajúcim o podozreniach voči ďalším osobám vrátane osoby advokáta U.. U.A.\nL., O.M. G.. P. O. spomína ako osobu „majúcu styky v prostredí polície, prokuratúry a súdov“ a ktorá\npodľa vyjadrenia tohto obvineného „v projekte s názvom Y. lobovala za jeho opravu s odôvodnením, že\nje to záujem pána S., ktorý má dobré vzťahy s pánom L. ...“, F. U.. P. S., ktorý je inak spolu s manželkou\nvlastníkom penziónu Y. a otcom U.. A. S. ako jedinej spoločníčky obchodnej spoločnosti Y. X..H..E..\na ktorý sa s U.. U. L. mal v sídle jeho advokátskej kancelárie v W. na ul. Č. Č.. XX stretávať od roku\n2017 zhruba dvakrát do mesiaca, v ďalšom priebehu šetrenia veci, pokiaľ ide o kontakty s U.. U.A. L.,\nspočiatku tieto styky opisuje ako styky občasné, dlhšiu dobu netrvajúce a prebiehajúce výhradne v rámci\npoľovníckeho prostredia, čo potvrdzuje aj v rámci výpovede svedka vo vyššie uvedenej veci prípravného\nkonania dňa 21.07.2020, neskôr však pripúšťa bližšie nešpecifikovanú vyššiu intenzitu týchto stykov\nvrátane návštev jeho advokátskej kancelárie nie viackrát ako „dva - tri krát“ a pripustil i kontakt z dôvodu\ndokončenia koncipientskej praxe jeho dcéry U.. A. S. v kancelárii U.. U. L., ...“. Disciplinárni navrhovatelia\nnavrhli, aby disciplinárny senát uložil disciplinárne obvinenému disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods.\n3 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z., a to preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa.\n2. Disciplinárni navrhovatelia svoj návrh v podstatnom odôvodnili nasledovnými skutočnosťami: (i)\ndisciplinárne obvinený, ako sudca pre prípravné konanie, rozhodol vo veci vedenej na Š. pod sp.\n\nzn. 4Tp/14/2020 uznesením zo dňa 5. júla 2020 o návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VII/3 Gv 106/19/1000-313 zo dňa 4. júla 2020 na\nvzatie do väzby obvinených G.. F. O. a G.. A. W. tak, že G.. F. O. vzal do väzby a G.. A. W. do väzby\nnevzal; (ii) v rámci odôvodnenia tohto uznesenia vo vzťahu k G.. A. W. disciplinárne obvinený dospel k\nzáveru, „že z doposiaľ vykonaného dokazovania nebol produkovaný žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že\nby obvinený G.. W. mal legalizovať príjmy z trestnej činnosti páchanej obvineným G.. F..“, pričom mu\n(disciplinárne obvinenému) mala byť známa výpoveď G.. P. O., F.. (ďalej len „G.. O.“) z 5. mája 2020,\nktorú výpoveď mal disciplinárne obvinený vyhodnotiť tak, že „ ... najmä s poukazom na to, že ide o tzv.\nkajúcnika, je nedostatočná na konštatovanie materiálneho dôvodu väzby spočívajúceho vo vyslovení\ndôvodnosti podozrenia.“; (iii) disciplinárni navrhovatelia ďalej uviedli, že disciplinárne obvinený „... sa\nani v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia, ani v rámci vykonaného úkonu nijak nezmieňuje o tom,\nže v konečnom dôsledku pre neho nedôveryhodný G.. P. O. mal spomenúť aj jeho meno v rámci svojej\nvýpovede, a to v súvislosti s U.. U. L. ...“; (iv) Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nuznesením sp. zn. 3Tost/30/2020 z 9. júla 2020 zrušil uznesenie sp. zn. 4Tp/14/2020 z 5. júla 2020 v\nčasti týkajúcej sa vzatia G.. A. W. do väzby a tohto do väzby vzal dôvodiac, že pri „... rozhodovaní o\nvzatí obvineného do väzby sa nevyžaduje taká vysoká úroveň usvedčujúceho dôkazného stavu ako pri\nrozhodovaní o vine a treste ...“; (v) disciplinárni navrhovatelia za významnú označili intenzitu kontaktov\ndisciplinárne obvineného s U.. U. L. (ďalej len „U.. L.“) pričom poukázali na časť výpovede G.. O. z 5.\nmája 2020, v rámci ktorej G.. O. uviedol nasledovné: „Popri viacerých príležitostiach sa O. odvolával, že\nmá vplyv na políciu. Boli prípady, keď O. a L. riešili projekty, ktoré mne tvrdili, že sa týkajú ľudí blízkych\npolícii. Nepamätám si teraz z hlavy názvy tých projektov, ale pamätám si konkrétne jeden prípad, že\npán L. v projekte s názvom Y. loboval za jeho opravu s odôvodnením, že je to záujem pána S., ktorý\nmá dobré vzťahy s pánom L.. Jedná sa o sudcu S.. To mi povedal pán L.. V tomto projekte išlo o to,\nže projekt bol finančne nakontrahovaný, no zistilo sa, že nemal byť nakontrahovaný a bolo ho potrebné\ndofinancovať s tým, že pán L. chodil za mnou a potom aj za pánom O.. Nie som si istý, že aj Truban\nbol aj za pánom O. osobne. Toto mi mal povedať pán O., aspoň takto si to pamätám. Nakoniec sa\nzistilo, že sa problémy v projekte netýkali hodnotenia. Bol to starý projekt a skôr sa hľadalo, že ako\nto vyriešiť. Tento projekt bol schválený ešte za pána F., kedy bol výkonným riaditeľim PPA a za O. sa\nzistilo, že projekt nemal byť nakontrahovaný. V tejto súvislosti som loboval u pána O., no on mi povedal,\nže už bol za ním aj pán L. a že on už loboval v tejto veci.“; (vi) označiac kvalitu a intenzitu vzťahov\nmedzi disciplinárne obvineným a U.. L. za dôležitý faktor pre orgány činné v trestnom konaní, poukázali\ndisciplinárni navrhovatelia na vyjadrenia disciplinárne obvineného týkajúce sa vzťahu k U.. L., konkrétne\nna: (a) vyjadrenie z 21. júla 2020, kde v rámci svojej výpovede mal disciplinárne obvinený (ako svedok)\nuviesť, že U.. L. pozná „... z prostredia Svätohubertských dní, v kontakte nie sme už dlhšiu dobu...“; (b)\nvyjadrenie z 10. augusta 2020, kde v rámci svojej výpovede pred komisiou zriadenou uznesením Súdnej\nrady Slovenskej republiky č. 180/2019 z 30. septembra 2019 disciplinárne obvinený uviedol, že sa s U..\nL. stretol pričom (podľa disciplinárneho návrhu) mal uviesť, že „Nevie, kde má advokátsku kanceláriu,\nna akom sídle, bol s ním, ale nevie kedy to bolo, otázkou je, čo je dlhší čas. Nepamätá si presne.“; (c)\nodpovede disciplinárne obvineného v rámci jeho výsluchu vykonaného predsedom Š. dňa 28. septembra\n2020, keď disciplinárne obvinený mal o. i. uviesť, že U.. L. navštívil aj v sídle jeho advokátskej kancelárie\nz dôvodu prípadného zamestnania dcéry disciplinárne obvineného v advokátskej kancelárii U.. L.; na\notázku predsedu Š., prečo túto skutočnosť disciplinárne obvinený neuviedol, skôr mal tento odpovedať,\nže „No asi som na to nebol dotazovaný, keby som bol, tak by som povedal.“.\n3. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v predchádzajúcom bode disciplinárni navrhovatelia (po\nkratšom opise a interpretácii inštitútu námietky zaujatosti a vylúčenia sudcu) uzavreli, že vzťahy\ndisciplinárne obvineného s U.. L. možno označiť za kritické, pričom skonštatovali, že „Informácia, že\nexistuje osoba, ktorá popisuje problematické aktivity U.. U. L. a ktorá popisuje aj jeho nadštandardné\nvzťahy so sudcom rozhodujúcim vec (a jej vierohodnosť je potom práve týmto sudcom výrazným\nspôsobom spochybnená), nie je vyhodnotená ako informácia znemožňujúca konať, je podľa názoru tento\nnávrh podávajúcich subjektov informáciou závažnou do takej miery, že sudcu mala primäť k rozhodnutiu\no tom, že sa z predmetnej veci vylúči.“. Nad tento rámec ďalej zdôraznili, že „Akousi pridanou hodnotou\nposilňujúcou podozrenie voči neetickému správaniu sa sudcu je potom i spôsob jeho vysvetlenia vzťahov\ns U.. U. L.. Primerane zjednodušene, ale naozaj výstižne uvedené, ak by tento vzťah „bol v pohode“,\njednoducho ho priznám už na začiatku a nebudem „zatĺkať“ spôsobom, ktorý naozaj nevzbudzuje mnoho\ndôvery. Je naozaj mnoho dôvodov sa domnievať, že tento vzťah bol oveľa intenzívnejší, než ho pripúšťa\nsudca S..“. V závere disciplinárneho návrhu navrhovatelia skonštatovali, že v prípade preukázania\nobjektívnej stránky konania ako je táto formulovaná v skutkovej vete podľa názoru navrhovateľov z\n\ndôvodov, ktoré sú rozvedené v disciplinárnom návrhu, potom boli naplnené všetky zákonné znaky\ndisciplinárnych previnení uvedených v disciplinárnom návrhu.\nII. Skoršie rozhodnutie disciplinárneho senátu\n4. Disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny\nsúd“) nariadil vo veci pojednávanie na deň 19. decembra 2022, na ktorom pojednávaní disciplinárny\nnavrhovateľ predniesol disciplinárny návrh, následne sa k nemu vyjadril obhajca disciplinárne\nobvineného, ako aj samotný disciplinárne obvinený. Na tomto ústnom pojednávaní boli ako svedkovia\nvypočutí G.. O. a U.. L.. Ďalšie ústne pojednávanie sa vo veci uskutočnilo 8. februára 2023. Predseda\nsenátu na ňom vykonal prečítaním, resp. prečítaním ich podstatného obsahu ako dôkaz listiny v súlade\ns ustanovením § 253 ods. 2 v spojení s § 269 Trestného poriadku (§ 4 disciplinárneho súdneho\nporiadku). Následne disciplinárny navrhovateľ, obhajca disciplinárne obvineného a disciplinárne\nobvinený predniesli svoje záverečné reči.\n5. V prejednávanej veci rozhodol najvyšší správny súd rozhodnutím\nč. k. 32D/15/2021-318 z 8. marca 2023 (ďalej len „prvé rozhodnutie disciplinárneho senátu“). Prvým\nrozhodnutím disciplinárneho senátu bol disciplinárne obvinený uznaný vinným,\nže ako sudca pre prípravné konanie v trestnej veci sp. zn. 4Tp/14/2020 vedenej proti obvinenému\nG.. F. O. a spol., pri rozhodovaní o návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, sp. zn.\nVII/3 Gv 106/19/1000-313 zo dňa 4. júla 2020 na vzatie do väzby obvinených G.. F. O. a G.. A. W.\nporušil povinnosť oznámiť svoju zaujatosť podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 31\nods. 1 Trestného poriadku, teda zavinene porušil povinnosti sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo\nnarušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé\nrozhodovanie súdov podľa § 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. a povinnosti sudcu dbať svojim\nsprávaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná podľa § 30 ods. 2 písm. e)\nzákona č. 385/2000 Z. z., čím spáchal závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. b) v\nspojení s § 116 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 385/2000 Z. z.. Prvým rozhodnutím disciplinárneho senátu\nbolo disciplinárne obvinenému uložené disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 3 písm. b) zákona č.\n385/2000 Z. z. a to zníženie funkčného platu o 50% na obdobie šiestich mesiacov.\n6. Najvyšší správny súd v prvom rozhodnutí disciplinárneho senátu konštatoval, že „ ... disciplinárne\nobvinený pochybil, keď pri rozhodovaní o návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR,\nsp. zn. VII/3 Gv 106/19/1000-313 zo dňa 4. júla 2020 na vzatie do väzby obvinených G.. F. O. a\nG.. A. W. neoznámil svoju zaujatosť podľa § 32 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 31 ods. 1\nTrestného poriadku, čím porušil povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť\na dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie\nsúdov podľa § 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. ako aj povinnosť sudcu dbať svojim správaním\nna to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná podľa § 30 ods. 2 písm. e) zákona č.\n385/2000 Z. z.. Z hľadiska posudzovania zavinenia (subjektívnej stránky) je potrebné uviesť, že konania\n(resp. nečinnosti - neoznámenia svojej zaujatosti) disciplinárne obvineného je nutné vyhodnotiť ako\nzavinené, nakoľko ide o dlhoročného sudcu, ktorý vedel resp. aj vzhľadom na skutočnosti, ktoré uviedol\nvo svojich prednesoch a písomných podaniach mal a musel vedieť, že nekonaním (neoznámením\nsvojej zaujatosti) porušuje resp. môže porušiť imperatív daný zákonom.“ (viď bod 51 prvého rozhodnutia\ndisciplinárneho senátu). Základ pre uvedený záver zhutnil disciplinárny senát vo bode 47 predmetného\nrozhodnutia, keď dôvodil, že „Vychádzajúc zo záveru uvedeného v predošlom bode si disciplinárny\nsenát položil otázku (ktorú otázku si mal položiť aj disciplinárne obvinený), či by nestranný pozorovateľ\n(súc znalý týchto skutočností) mohol nadobudnúť pochybnosť o tom, že disciplinárne obvinený\nbude výpoveď G.. O. posudzovať nestranne. Inými slovami, či by nestranný pozorovateľ mohol mať\npochybnosti o tom, že sudca bude výpoveď G.. O. posudzovať inak, ako keby sa ho táto výpoveď\nvôbec netýkala. Vzhľadom na (i) silne negatívny podtext obsahu výpovede (naznačujúcej nezákonné\naktivity osôb obvinených z korupčnej trestnej činnosti); (ii) explicitnú osobnú prepojenosť disciplinárne\nobvineného (spočívajúcu v trojnásobnej artikulácii priezviska disciplinárne obvineného a uvedením\njeho funkcie) s tvrdeným „lobingom“ trestne stíhaných osôb; (iii) vzhľadom na vyjadrený ekonomický\nzáujem disciplinárne obvineného, v ktorého prospech sa mali angažovať trestne stíhané osoby dospel\ndisciplinárny senát k záveru o odôvodnenosti takýchto pochybnosti. Disciplinárny senát dospel k záveru,\nže možno mať pochybnosti o tom, že by mohol mať disciplinárny obvinený (osobný) záujem takúto\nvýpoveď spochybňovať, jej význam marginalizovať alebo bagatelizovať. Vychádzajúc zo skutočností\n\nuvedených v bodoch 45 až 47 vyššie dospel disciplinárny senát k záveru o opodstatnenosti pochybností\nnestranného pozorovateľa o tom, že sudca posudzujúci časť výpovede obvineného ju bude posudzovať\nsúc ovplyvnený jej inou časťou týkajúcou sa jeho osoby. Inými slovami, disciplinárny senát indikoval\npotenciál pochybnosti o tom, že prisúdenie hodnoty jednej časti výpovede bude zvádzať k prisúdeniu\nrovnakej hodnoty inej časti tej istej výpovede, ktorá by mohla mať dosah na osobný stav konajúceho\nsudcu. Alebo ešte explicitnejšie povedané, disciplinárny senát vzhliadol značnú dávku racionality v tom,\nže by si nestranný pozorovateľ mohol klásť otázku, či konajúci sudca nevyhodnotil jednu časť výpovede\ntakým spôsobom, aby mu rovnaké vyhodnotenie jej inej časti nemohlo „ublížiť“. Uvedené závery do istej\nmiery odôvodňuje aj mlčanie resp. ignorovanie tej časti výpovede G.. O., ktorá sa sudcu (disciplinárne\nobvineného) týkala. Disciplinárne obvinený predmetnú časť výpovede nijakým spôsobom nezmienil a\nani nenaznačil, že by ju akýmkoľvek spôsobom posúdil alebo zohľadnil v rámci svojho rozhodovacieho\nprocesu, čo vzhľadom na už analyzovanú toxicitu textu [najmä tvrdená bezprostredná asociácia (v\nrelevantnom čase) predsedu Špecializovaného trestného súdu s „pochybnou“ (lobing) činnosťou osôb\nobvinených zo závažnej trestnej činnosti] má taktiež vplyv na zdanie jeho ne/zaujatosti. Závery uvedené\nv tomto bode vyššie umocňuje aj časť odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3Tost/30/2020\nz 9. júla 2020 (ktorým najvyšší súd v časti zrušil rozhodnutie 4Tp/14/2020 a vzal G.. W. do väzby),\nkde tento výpoveď G.. O. vyhodnotil kategoricky inak a o. i. uviedol, že „Absolútna negácia informácií\nposkytnutých kajúcnikom už v čase rozhodovania o väzbe by automaticky vylučovala nielen možnosť\nrozhodnúť o väzbe, ale aj možnosť vzniesť obvinenie podozrivej osobe.“.“.\nIII. Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky\n7. Disciplinárne obvinený napadol prvé rozhodnutie disciplinárneho senátu ústavnou sťažnosťou\ndoručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)\ndňa 23. mája 2023. Ústavný súd vo veci rozhodol nálezom č. k. IV. ÚS 160/2024-81\nz 11. júna 2025 (ďalej len „nález“), ktorým (i) konštatoval porušenie základného práva disciplinárne\nobvineného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd prvým rozhodnutím disciplinárneho senátu a ktorým (ii) prvé rozhodnutie disciplinárneho senátu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon\nč. 314/2018 Z. z.“) zrušil a vec vrátil najvyššiemu správnemu súdu na ďalšie konanie.\n8. Ústavný súd svoj nález v podstatnom odôvodnil nasledovnou argumentáciou, v rámci ktorej dôvodil,\nže: (i) „Disciplinárny súd založil svoje rozhodnutie na objektívnej nestrannosti - sudca má povinnosť\nnamietať svoju zaujatosť, a to nielen keď je zaujatý, ale aj keď možno mať pochybnosti o jeho\nzaujatosti. A keďže sťažovateľ mal namietať svoju objektívnu nestrannosť, čo neurobil, dopustil sa\nzávažného disciplinárneho previnenia. S uvedeným názorom disciplinárneho senátu sa ústavný súd\nnestotožňuje.“ (bod 105 nálezu); (ii) „To, či bol sudca zaujatý, alebo nebol, je primárne potrebné riešiť nie\nv disciplinárnom konaní, ktoré slúži ako ultima ratio pre najvážnejšie zlyhania sudcov, ale v inštančnom\npostupe. Práve inštančný postup predstavuje miesto na prípadnú korekciu chýb, ktorých sa sudca v\nkonaní dopustil .“ (bod 106 nálezu); (iii) „Ústavný súd z týchto úvah dôvodí, že povinnosť sudcu oznámiť\nsvoju zaujatosť je zmiernená na účely disciplinárneho stíhania v tých prípadoch, keď procesné strany\nalebo ich zástupcovia nenamietali nestrannosť sudcu. Ak sudca sám seba nevníma ako zaujatého podľa\nsubjektívneho testu a nevnímajú to ani procesné strany alebo ich právni zástupcovia, je len logické, že\nplatí prezumpcia nestrannosti konkrétneho sudcu. Aj keď ústavný súd súhlasí s tým, že sudca sa má\nna svoju potencionálnu zaujatosť pozerať aj cez objektívny test nestrannosti, má k nemu výhradu. Po\nprvé, nie je celkom možné, aby sudca vnímal svoju zaujatosť z pozície nestranného pozorovateľa, ktorý\nna veci nie je zainteresovaný. Samotný sudca konajúci a rozhodujúci vo veci takú perspektívu nemá,\npretože je zákonným sudcom v konkrétnom prípade. Po druhé, objektívnu nestrannosť má zhodnotiť\npríslušný orgán, ktorý by o prípadnej námietke zaujatosti rozhodol. Podstatou objektívneho testu je práve\npohľad nezainteresovaného subjektu. A práve inštančný postup primárne na základe návrhu procesnej\nstrany či jej právneho zástupcu je na to ideálne miesto.“ (body 109 a 110 nálezu); (iv) „Osobitne ťaživé\nsa javí, že zaujatosť je tomto prípade úzko prepojená s ústavnou zásadou voľného hodnotenia dôkazov,\npretože disciplinárny súd tvrdí, že sťažovateľ nemohol nestranne vyhodnotiť (ne)dostatočnosť svedeckej\nvýpovede (body 44-45 uznesenia disciplinárneho súdu). Ústavný súd akcentuje, že súd má značnú\nmieru diskrécie pri hodnotení dôkazov. V rámci tohto princípu neexistujú privilegované dôkazy alebo\n\nprezumpcie o konkrétnej váhe, resp. spôsobe hodnotenia konkrétnych dôkazných prostriedkov. Bez\nvoľného hodnotenia dôkazov by boli aj hodnoty nezávislosti a nestrannosti súdnej moci iluzórne.“ (body\n114 a 115 nálezu);\n(v) „Aj keď ústavný súd a priori nevylučuje možné zneužitie diskrécie sudcu pri hodnotení dôkazov\na založenie disciplinárnej zodpovednosti, malo by sa tak diať len vo výnimočných prípadoch, ak je\nsvojvôľa sudcu jasne preukázaná. V tomto prípade tomu tak nebolo. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3\nTost/30/2020, ktorým rozhodoval o sťažnosti proti rozhodnutiu sťažovateľa, síce inak vyhodnotil dôkazy,\nale nekonštatoval zjavnú svojvôľu. V tejto veci tak prišlo ku korekcii voľného hodnotenia dôkazov, čo\nmá výrazný vplyv aj na prípadné vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti voči sudcom. Ak je možné\nchyby odstrániť v inštančnom postupe, je nevyhnutné ich korigovať práve týmto spôsobom, ktorý je na\nto prioritne určený.“ (bod 117 nálezu); (vi) „K obsahu svedeckej výpovede je dôležité zaujať nasledovné\nstanovisko. Aj keď svedok spomína sťažovateľa v určitých kontextoch („riešil projekty“, „loboval za jeho\nopravu“, „vyriešiť“), nič z toho sa nedá hodnotiť bez ďalšieho ako nezákonná činnosť, hoci disciplinárny\nsúd prezumuje opak (bod 46 uznesenia disciplinárneho súdu). Disciplinárny súd navyše prehliada tú\nmožnosť, že spolupracujúci svedkovia môžu mať vlastný záujem na „usvedčovaní“ iných osôb alebo k\nstavaniu samého seba do priaznivejšej roviny, a preto k týmto výpovediam treba pristupovať maximálne\nzdržanlivo, a to nielen v trestnom konaní, ale aj pri vyvodzovaní disciplinárnej zodpovednosti. Ak by sa\nargumentácia disciplinárneho súdu doviedla do dôsledkov a sudca by sa mal vylúčiť zakaždým, keď\nho svedok spomenie v určitom kontexte, tak by svedkovia mohli jednoducho manipulovať s inštitútom\nzákonného sudcu. Aj z tohto dôvodu platí prezumpcia v prospech nestrannosti sudcu a teória zdania\nnemôže byť postavená na domnienkach, ale objektívnych dôkazoch (rozsudok Veľkej komory ESĽP vo\nveci Micaleff proti Malte z 15. 10. 2009, sťažnosť č. 17056/06, bod 96).“ (bod 119 nálezu).\n9. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie ústavný súd uzavrel, že „Trestanie sťažovateľa za to,\nže sa necítil byť subjektívne či objektívne zaujatý, keď procesné strany zaujatosť nenamietali a konajúce\nsúdy v rozhodnom čase nepovažovali sťažovateľa za zaujatého (resp. kladne posúdili otázku až po ním\npodanej námietke zaujatosti po uskutočnení jeho svedeckej výpovede), pričom si disciplinárny súd sám\n(aj nedôslednou aplikáciou § 32 ods. 1 disciplinárneho súdneho poriadku) urobil názor o povinnosti podať\nnámietku zaujatosti, keď tá bola úzko prepojená s voľným hodnotením dôkazov, považuje ústavný súd\nza exces a na základe neho uložený disciplinárny trest pre sťažovateľa za porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy\nz dôvodu zásahu do nezávislosti a nestrannosti súdnej moci. Disciplinárne konanie proti sťažovateľovi\nústavný súd z už uvedených dôvodov vyhodnotil ako excesívne o to viac, keď § 115a zákona o sudcoch\npre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti u sudcu vyžaduje úmyselné zavinenie alebo minimálne\nzavinenie z vedomej nedbanlivosti, ktorú\n(a jej následnú prísnejšiu kvalifikáciu) podľa názoru ústavného súdu nie je možné vyvodiť prioritne\nz dlhodobého pôsobenia sudcu vo funkcii (jeho personálneho zaradenia - funkcie predsedu Š.),\nexponenciou korupčnej kauzy ani spôsobom, «akým disciplinárne obvinený „jednosmerne“ aplikoval\nteóriu zdania pri výpovedi G.. O. (konkrétne tvrdiac, že tento je „kajúcnik, ktorého vierohodnosť výpovede\nsa tak môže javiť ako značne oslabená“)».\nLen na dokreslenie rozpornosti uvedeného záveru ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že\nuvedený spôsob posudzovania výpovede tzv. „kajúcnikov“ (ktorý mal byť podľa disciplinárneho senátu\nkvalifikovanou okolnosťou v neprospech disciplinárne obvineného) bol navyše aj viacnásobným\npredmetom posudzovania ESĽP [napr. Adamčo proti Slovenskej republike, rozsudok z 12. 11. 2019 k\nsťažnosti č. 45084/14, Erik Adamčo proti Slovenskej republike z 1. 6. 2023 k sťažnosti č. 19990/20 a\niné), ktorý konštatoval, že vzhľadom na svoju povahu sú takéto výpovede prístupné manipulácii a môžu\nbyť vyrobené čisto s cieľom získať výhody ponúkané výmenou alebo ako osobná pomsta. Riziko, že\nosoba môže byť obvinená a súdená na základe neoverených obvinení, ktoré nemusia byť nevyhnutne\nnezainteresované, sa preto nesmie podceňovať. Závery disciplinárneho senátu týkajúce sa zavineného\nkonania sťažovateľa (bod 51 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) tak ani s ohľadom na v rozhodnutí\nprezentovanú „intenzitu a jednoznačne negatívny charakter informácií“ nemožno (v kontexte ostatných\nuž uvedených okolností veci) považovať za dostatočne a ústavne konformne odôvodnené.“ (bod 125\nnálezu).\nIV. Následné ústne pojednávanie a záverečné reči\n10. Po vrátení veci ústavným súdom na ďalšie konanie sa dňa 26. novembra 2025 uskutočnilo ústne\npojednávanie. Keďže došlo [v zmysle § 51 ods. 4 písm. b) zákona\n\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 7 písm. c) a §\n8 písm. c) DSP] k zmene zloženia senátu 32D, keď (i) pôvodný člen senátu JUDr. Marián Fečík bol\nnahradený sudcom najvyššieho správneho súdu JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD. a (ii) z dôvodu\nzvolenia prísediacej sudkyne disciplinárneho senátu JUDr. Zuzany Čížovej za členku Súdnej rady\nSlovenskej republiky došlo k jej nahradeniu prísediacou sudkyňou doc. JUDr. Martinou Jánošíkovou,\nPhD., oznámil túto skutočnosť predseda senátu účastníkom konania. Disciplinárne obvinený podaním\nz 10. júla 2025 podľa § 277a ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 4 DSP oznámil najvyššiemu\nsprávnemu súdu, že netrvá na tom,\naby sa (hlavné) pojednávanie v tejto disciplinárnej veci vykonalo znova.\n11. Účastníci konania na ústnom pojednávaní oznámili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania\na predniesli svoje záverečné reči. Zástupca disciplinárneho navrhovateľa - predsedu Súdnej rady\nvo svojej záverečnej reči, odkazujúc sa na nález, uviedol, že navrhuje, aby disciplinárny senát\noslobodil disciplinárne obvineného spod disciplinárneho návrhu. Rovnako tak sa vyjadril aj zástupca\ndisciplinárneho navrhovateľa - predsedu Š.. Obhajca disciplinárne obvineného vo svojej záverečnej\nreči uviedol, že „Som toho názoru, že nastala špecifická situácia vzhľadom na rešpektovanie Nálezu\nÚstavného súdu a vzhľadom na to,\nže sa jedná o opravný prostriedok, tak disciplinárny poriadok tu neobsahuje alternatívu pre oslobodenie\ndanej veci, a preto je potrebné vychádzať z alternatívy najpriaznivejšej pre disciplinárne obvineného,\nt. j. písm. a), tzn. prikláňam sa práve k návrhu, ktorý predniesol pán podpredseda Š. S. X. a takto\nnakoniec postupoval aj disciplinárny senát v rozhodnutí 4Ds/5/2017, kde som predniesol túto právnu\nargumentáciu.“. Disciplinárne obvinený následne vo svojej záverečnej reči v podstatnom poukázal\nna nález ústavného súdu konštatujúc, že „Vzhľadom na to, že všetky tie skutočnosti, ktoré uviedol\nvo svojom rozhodnutí Ústavný súd Slovenskej republiky, potvrdili sa skutočnosti, ktoré sme my už\npôvodne konštatovali v našich vyjadreniach počas celého predchádzajúceho konania, a teda potvrdila\nsa správnosť našej argumentácie v tom, s čím sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, kde\npoukázal na skutočnosti, ktoré boli predmetom rozhodovania a hlavne teda na to, že v konečnom\ndôsledku ako vecne správna argumentácia, že nemal som povinnosť oznamovať zaujatosť, môj postup\nbol vyhodnotený v inštančnom postupe a disciplinárny senát, ktorý vo veci konal, nebral do úvahy\nmoju argumentáciu v súvislosti s inštančným postupom v predmetnej veci a Ústavný súd sa k týmto\njednoznačne vyjadril, že v danom prípade došlo k porušovaniu mojich garantovaných práv a slobôd v\nsúlade s ustanovením garantovaným ústavou Článok 6 odsek 1 Dohovoru a Článok 4 odsek 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.“\n12. Disciplinárne obvinený možnosť posledného slova nevyužil.\nV. Právne posúdenie veci\nV.1 Aplikované normy\n13. Podľa § 133 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z., ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie,\nktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým boli\nporušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa povaha zásahu.\n14. Podľa § 133 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z., ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže\na) prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci\nkonal, b) vrátiť vec na ďalšie konanie, c) zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd\nsťažovateľa, d) prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa, obnovil stav pred\nich porušením, e) priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n15. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z., ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie, opatrenie\nalebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení\nalebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe\nje viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n16. Podľa § 134 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z., ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení\nalebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa § 133 ods. 3 písm. a) až d); toto\nrozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.\n\nV.2 Právne posúdenie\n17. Postupujúc podľa § 134 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z. z., súc pritom viazaný právnym názorom\nústavného súdu vyjadreným v jeho náleze č. k. IV. ÚS 160/2024-81 z 11. júna 2025 rozhodol najvyšší\nsprávny súd vo veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia vyššie.\n18. Čo sa týka odôvodnenia tohto rozhodnutia, najvyšší správny súd poukazuje na pregnantne vyjadrený\nprávny názor ústavného súdu, ktorý najvyšší správny súd v podstatnej časti citoval v bodoch 8 a 9 vyššie\na na ktorý sa v celom rozsahu odvoláva.\nV.3 Záver\n19. Vychádzajúc zo skutočností uvedených vyššie dospel disciplinárny senát k záveru, že nebolo\ndokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je disciplinárne obvinený disciplinárne stíhaný, a preto\ndisciplinárne obvineného podľa § 34 ods. 2 písm. a) DSP oslobodil spod disciplinárneho návrhu.\n20. O náhrade trov disciplinárneho konania najvyšší správny súd rozhodol podľa § 38 ods. 1 DSP tak, že\ndisciplinárne obvinenému (ktorého týmto rozhodnutím oslobodil) priznal nárok na náhradu trov konania\nvoči štátu, v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.\n21. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 5:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}