{"guid": "ae321c23-612b-44cc-894d-fb7ab223f579:a145fdd4-4ef1-4083-a6f1-1f53d4619c2c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200167.1", "spisova_znacka": "7Ssk/21/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/21/2025 z 15. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 15. augusta 2025, sp. zn. 7Ssk/21/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200167.1", "identifikacne_cislo": "9625200167", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "sudca_id": 522, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-michal-novotny-522", "datum_vydania": "2025-08-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-439.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 439 ods. 3 písm. b) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-439.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-439"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-2", "nazov": "§ 440 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-192"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-194.odsek-1", "nazov": "§ 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-194.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-5", "nazov": "§ 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-192"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-439", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-192", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-194"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a145fdd4-4ef1-4083-a6f1-1f53d4619c2c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200167.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200167.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200167.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/21/2025\n9625200167\n15. 08. 2025\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2025:9625200167.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Petra Vysaníková ako členky\nsenátu vo veci žalobkyne: T. D. R., nar. XX. F. XXXX, Q. XX, zastúpenej: JUDr. Marián Jusko, advokát,\nRačí potok 3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,\no preskúmanie rozhodnutia z 13. mája 2021, č. SPSČ-PO3-2021/002292-008, o kasačnej sťažnosti\nžalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/197/2021-80 z 5. septembra 2024\ntakto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta.\nII. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobkyňa bola od 1. januára 2008 v služobnom\npomere príslušníčky Policajného zboru a naposledy bola ustanovená do funkcie referentky so zaradením\nna Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, oddelenie hraničnej kontroly Vyšné Nemecké.\nNa 5. a 10. marca 2010 bola zaradená do dennej zmeny na pracovisku odchodu (výstupu) zo Slovenskej\nrepubliky. Jej úlohou bola okrem iného kontrola cestovných dokladov, „plniť blokačné požiadavky\" a\ndodržiavať aj nariadenie ministra vnútra č. 120/2012 o činnosti oddelení hraničnej kontroly a rozkaz\nriaditeľa Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 17/2019 - metodika k\npoužívaniu centrálnej lustračnej konzoly. Dňa 5. marca 2020 žalobkyňa okolo 15:34 h kontrolovala\nosádku motorového vozidla slovenského ev. č. J., ktoré odchádzalo zo Slovenskej republiky na Ukrajinu,\na pritom lustrovala osobu T. C.. Podobne 10. marca 2020 okolo 12:39 h kontrolovala v rovnakom smere\nvozidlo ukrajinského ev. č. I., v ktorom lustrovala len osobu D. H. (v systéme transliterovaný ako „Y. H.\").\nNaopak, v období od 3. do 8. marca 2020 neboli v centrálnej lustračnej konzole lustrované osoby J. H.\n(„J. H.\") a E. U. („E. U.\").\n2. Dňa 8. augusta 2020 vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby oznámil Riaditeľstvu hraničnej a\ncudzineckej polície v Sobranciach, že deň predtým vzniesol žalobkyni obvinenie za trestné činy\nprevádzačstva a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Tých sa mala dopustiť okrem iného tak, že: (1.)\n5. marca 2020 o 15:34 h organizovala a umožnila prekročenie štátnej hranice S. H., ktorú nelustrovala\nv informačných systémoch, no ktorej už iný štát uložil zákaz vstupu a pobytu na území Európskej únie,\na (2.) od 5. do 10. marca 2020 nevykonala lustráciu viacerých osôb prekračujúcich štátnu hranicu,\nmedzi nimi aj M. U. 10. marca 2020 okolo 12:39 h, aby mohli anonymne prekročiť štátne hranice.\nPo dôjdení tohto oznámenia riaditeľ oddelenia hraničnej kontroly vo Vyšnom Nemeckom vyžiadal\nod Finančnej správy Slovenskej republiky, ako aj ukrajinských orgánov výstupy z ich informačných\nsystémov. Zadovážil ďalšie podklady o priebehu služby žalobkyne, vrátane záznamov z preškolení z\n\njednotlivých vnútorných predpisov, knihu príchodov a odchodov, rozpis služieb, ale aj kamerové záznamy\nz časov, kedy malo dôjsť k vytýkaným skutkom. Podľa záznamov finančnej správy vo vozidle s ev. č. J.\ncestovali okrem B. C. ešte dvaja spolucestujúci a vo vozidle ev. č. I.-XXXX-BX okrem J. H. ešte jeden\nspolucestujúci. Pohraničná služba Ukrajiny zasa oznámila, že 5. marca 2020 o 16:44 h vo vozidle ev. č.\nJ.XXXAY na jej územie vstúpili okrem B. C. aj S. H. a I. P. („I. P.\"); 10. marca 2020 o 13:50 h vo vozidle\nev. č. AO-XXXX-BX vstúpila okrem J. H. aj M. U..\n3. Riaditeľ oddelenia hraničnej kontroly 6. decembra 2020 oznámil žalobkyni, že sa začína konania o\njej prepustení zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Podľa neho služobnú povinnosť\na služobnú prísahu žalobkyňa hrubo porušila v podstate skutkami, kvôli ktorým je trestne stíhaná. Nimi\nmala žalobkyňa porušiť vymedzené ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/399, ktorým sa ustanovuje kódex\nÚnie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), zákona č.\n404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore Slovenskej\nrepubliky, nariadenia ministra vnútra č. 3/2002 o Etickom kódexe príslušníka, nariadenia ministra č.\n120/2012, rozkazu riaditeľa riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície č. 56/2017 o zabezpečení\njednotného postupu pri vykonávaní hraničnej kontroly a kontroly dokladov, resp. rozkazu č. 17/2019.\nTým potom porušila povinnosti ustanovené v § 48 ods. 3 písm. a), b), g), h) a n) zákona č. 73/1998\nZ. z. Zároveň riaditeľ oddelenia zadovážil služobné hodnotenia žalobkyne z roku 2020 a správu z\nPrezídia Policajného zboru, že 5. ani 10. marca 2020 centrálna lustračná konzola nebola odstavená,\nnemala výpadok ani neboli hlásené jej poruchy. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení vytkla riaditeľovi, že\njeho oznámenie je nekonkrétne, a žiadal rešpektovať domnienku svojej neviny do skončenia trestného\nkonania.\n4. Dňa 30. decembra 2020 riaditeľ oddelenia spracoval návrh na prepustenie žalobkyne zo služobného\npomeru, ktorý prerokoval s odborovým orgánom. Žalobkyňa v ďalšom vyjadrení k nemu naďalej žiadala\nrešpektovať domnienku neviny. Namietla, že ďalšie osoby mohli do vozidiel pristúpiť aj v priestore\nmedzi stanovišťami hraničnej polície na slovenskej a ukrajinskej strane, pretože na hraničnom priechode\nsa pohybujú aj pešie osoby a aj osádky áut sa vymieňajú. Ďalej tvrdila, že ak vo vozidle bolo viac\nosôb, lustrovala ich všetky, ale mohli cestovať pod iným cestovným pasom alebo mohlo ísť o osoby\ninej identity než tie, ktoré vo vozidle boli pri kontrole na ukrajinskej strane. Údaje finančnej správy\ntakisto preukazujú len počet osôb vo vozidle, ale nie to, že by šlo práve o S. H. a M. U.. Namietla,\nže nemala možnosť vyjadriť sa k podkladom, a posťažovala si na odlišné zaobchádzanie, pretože iní\n(ňou označení) kolegovia neboli prepustení ani za závažnejšie porušenia. V doplňujúcom vyjadrení\nžalobkyňa namietla, že kamerový záznam nezachytáva samotný výkon kontroly na ukrajinskej strane.\nOkrem toho predložila čestné vyhlásenia svojich kolegov o chybách a výpadkoch centrálnej lustračnej\nkonzoly a žiadala, aby boli vyvrátené znaleckým posudkom. Pre konanie o odvolaní (pozri ďalej, odsek\n6) potom riaditeľ oddelenia doplnil spis aj o slovný opis kamerového záznamu, podľa ktorého v oboch\nvozidlách (J.-XXXAY a I.-XXXX-BX) sedeli viaceré osoby a žalobkyňa ich aj videla; navyše obe vozidlá sa\nk ukrajinskému stanovišťu presunuli s rovnakou osádkou, nikto z nich nevystúpil ani do nich nepristúpil.\n5. Personálnym rozkazom z 26. januára 2021, č. 5, generálny tajomník služobného úradu žalovaného\nprepustil žalobkyňu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. v podstate\npreto, že 5. marca 2020 okolo 15:34 h nevykonala kontrolu cestujúcich vo vozidle ev. č. J.-XXXAY, čím\numožnila nedovolené prekročenie štátnej hranice S. H., ktorá mala v tom čase uložený zákaz vstupu\nna územie Európskej únie, a 10. marca 2020 okolo 12:39 h nezistila totožnosť osoby M. U. vo vozidle\nev. č. I.-XXXX-BX, lebo v oboch prípadoch v centrálnej lustračnej konzole lustrovala vždy len jednu\nosobu. V odôvodnení zopakoval priebeh administratívneho konania a obsah jednotlivých dôkazov, najmä\nvýstupy z lustračnej konzoly, informácie zo systému finančnej správy, Pohraničnej služby Ukrajiny a\nkamerového záznamu. Tieto dôkazy vo svojom súhrne svedčia o tom, že žalobkyňa nevykonala kontrolu\nriadne, nestotožnila cestujúcich a nelustrovala ich v lustračnej konzole. Konala teda v rozpore s čl.\n2 a 8 nariadenia (EÚ) č. 2016/399, § 82 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., § 2 písm. h), k) a § 26\nzákona č. 171/1993 Z. z., čl. 7 ods. 1 písm. a), h) a l) nariadenia ministra č. 120/2012, čl. I písm. a)\nštvrtého bodu rozkazu č. 56/2017, bodu 2.2.2 metodiky v rozkaze č. 17/2019, ale aj čl. 1 a 5 prílohy k\nnariadeniu ministra č. 3/2002, časť I písm. a) druhého bodu rozkazu ministra č. 6/1997 o úlohách na\nzvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru. Tým podľa generálneho tajomníka\nporušila základné povinnosti plynúce z ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), b), g), h) a n) zákona č. 73/1998\nZ. z. Bolo by v rozpore so záujmami služby, ak by v nej bola ponechaná napriek týmto porušeniam,\npretože policajt musí vzorne rešpektovať právne predpisy a byť vzorom pre ostatných občanov. Následne\ngenerálny tajomník zreprodukoval obsah úradných záznamov riaditeľa oddelenia, ktorý sa vyrovnal s\n\njednotlivými námietkami žalobkyne počas konania. Tá dostala možnosť vyjadriť sa k podkladom, dostala\nkópie listín v spise aj kamerového záznamu. V konaní sa nevychádzalo len z oznámenia vyšetrovateľa,\nale nadriadený vykonal aj vlastné prešetrenie, ktoré preukázalo pochybenia žalobkyne. Toto konanie\nnemožno stotožňovať s trestným konaním. Žalobkyni vytkol, že vo svojej obrane sama pripúšťala, že\nniektoré údaje mohla zadať neúplne, resp. používala nejasné formulácie („mohlo sa stať\"), hoci práve\nona je zodpovedná za riadne vykonávanie kontrol a lustrácií. Práve porovnanie viacerých databáz s\nkamerovými záznamami preukázalo skutky, ktoré sú jej vytýkané, a nie ňou uvádzané verzie. Viaceré\njej námietky vyhodnotil ako hypotetické, resp. vyvrátené listinnými dôkazmi.\n6. Preskúmavaným rozhodnutím z 13. mája 2021 ministerka žalovaného potvrdila uvedený personálny\nrozkaz. V odôvodnení zopakovala priebeh administratívneho konania, ktoré začal nadriadený 6.\ndecembra 2020 na základe oznámenia vyšetrovateľa. Zároveň však podľa § 238 zákona č. 73/1998\nZ. z. sám zabezpečil potrebné dôkazy, medzi nimi kamerové záznamy a ich prepis. Tie zachytávajú\nvýkon kontroly žalobkyňou 5. aj 10. marca 2020, informácia finančnej správy obsahuje zasa jednak časy\nprechodu oboch motorových vozidiel cez stanovištia, údaje o vodičovi a aspoň o počte spolucestujúcich.\nInformácie Pohraničnej služby Ukrajiny zasa zachytávajú, kedy obe vozidlá vstúpili na Ukrajinu a kto\ntvoril ich osádku. Kamerové záznamy potvrdzujú, že 5. marca 2020 boli vo vozidle ev. č. J. jeden vodič\na minimálne jedna osoba na mieste spolujazdca, a to počas celého výkonu kontroly žalobkyňou, a od\njeho odchodu od slovenského stanovišťa do príchodu k stanovišťu na ukrajinskej strane z neho nik\nnevystúpil ani doň nik nepristúpil. To isté je zachytené aj 10. marca 2020 vo vzťahu k vozidlu ev. č.\nI.. Napriek tomu žalobkyňa v oboch prípadoch v lustračnej konzole zadala údaje len jednej osoby a\nnezadala údaje S. H., M. U. a A. P.. Pri posúdení tohto konania ministerka za rozhodujúce považovala\nnariadenia ministra č. 6/1997 a č. 3/2002, s ktorými bola žalobkyňa zoznámená, a stotožnila sa s tým,\nako generálny tajomník použil správnu úvahu pri posúdení intenzity porušenia služobnej prísahy a\nslužobnej povinnosti. Zopakovala, že ustanovenie § 238 zákona č. 73/1998 Z. z. dovoľuje v konaní\npoužiť aj poznatky získané z trestného konania, čo však neznamená, že by obe konania boli navzájom\nzávislé. Konanie podľa zákona č. 73/1998 Z. z. je oddelené od trestného konania, jeho predmetom nie\nje posúdenie viny a podmienkou prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) cit. zák. nie je odsudzujúci\nrozsudok. Aj v prerokúvanej veci sa generálny tajomník neobmedzil len na dôkazy z trestného konania,\nale svoj personálny rozkaz postavil na dôkazoch získaných vlastnou činnosťou. Práve údaje z rôznych\nevidencií umožnili presne ustáliť okolnosti sporných kontrol a činnosti žalobkyne pri nich. To, že sa\nrozhodlo v neprospech žalobkyne, samo neznamená, že generálny tajomník nezvažoval aj okolnosti\nsvedčiace v jej prospech. Vykonané dôkazy však vo vzájomnej súvislosti potvrdzujú jej protiprávne\nkonanie. K námietke nefunkčnosti a výpadkov lustračnej konzoly ministerka odkázala na rozkaz č.\n17/2019, podľa ktorého mali policajti o nefunkčnosti bezodkladne informovať vedúceho zmeny. Ani\n5., ani 10. marca 2020 však žiadne také hlásenie nie je zaznamenané v príslušných dokladoch, a\nspráva Prezídia Policajného zboru nepotvrdila existenciu poruchy na uvedenom informačnom systéme.\nMinisterka nesúhlasila ani s námietkou, že konanie o prepustenie sa začalo viesť až 6. decembra 2020,\nhoci riaditeľ oddelenia už od augusta 2020 zabezpečoval podklady. Ustanovenie § 193 ods. 2 zákona\nč. 73/1998 Z. z. zaručuje len právo vyjadriť sa k návrhu na prepustenie a nie v skorších fázach; navyše,\nnadriadený nie je povinný podať návrh na prepustenie hneď po získaní informácie od vyšetrovateľa.\nRovnako ministerka nepovažovala za nezákonné, ak nadriadený doplnil pôvodný návrh na prepustenie,\npretože práve takéto doplnenie (na základe riadne zistených skutočností) môže byť na prospech veci a\npráva žalobkyne sú zaručené v cit. § 193 tohto zákona. Povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav (§\n233 cit. zák.) pritom viaže príslušný orgán až do vydania rozhodnutia, a preto skutočnosti zistené v konaní\nmôžu ovplyvniť pôvodný návrh na prepustenie. Lehoty na vyjadrenie k návrhu považovala ministerka\nza dostatočné. Povinnosť prerokovať ho s odborovým orgánom bola podľa nej splnená prerokovaním s\nnajpočetnejšou odborovou organizáciou. Dobré služobné hodnotenia žalobkyne nebránia jej prepusteniu\npodľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Na záver ministerka zhrnula, že svojím opakovaným\nkonaním žalobkyňa zvlášť hrubo porušila jednak služobnú prísahu (ustanovenú v § 17 ods. 1 cit. zák.),\nale aj služobné povinnosti plynúce z vyššie citovaných predpisov, čím umožnila nedovolené prekročenie\nštátnej hranice aj cudzej občianke, ktorej bol uložený zákaz vstupu do Európskej únie. Toto porušenie\nje intenzívnejšie, pretože neplnila ani ďalšie povinnosti uložené vnútornými predpismi. Jej ponechanie v\nslužobnom pomere by ohrozilo záujem na disciplíne ostatných policajtov a dôveru verejnosti v Policajný\nzbor, a preto nepostačovalo uloženie disciplinárneho opatrenia. O prepustení bolo navyše rozhodnuté\nv zákonnej lehote v zmysle § 192 ods. 5 cit. zák.\n7. Správnu žalobu, ktorú žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu, správny súd zamietol tu\nnapadnutým rozsudkom č. k. BA-1S/197/2021-80. Na odôvodnenie zdôraznil, že konanie o prepustení\nzo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. má síce povahu sankčného\n\nkonania, ale neplatí v ňom domnienka (prezumpcia) neviny. V tomto konaní sa skúma porušenie\nslužobnej prísahy a služobnej povinnosti, a nie trestnoprávna zodpovednosť, a preto nie je potrebné\nčakať na výsledok trestného konania. Podobne nie sú podstatné trestnoprávne kategórie nebezpečnosti\nči spoločenskej škodlivosti skutku, úmyslu a pod. Žalovaný aj generálny tajomník sami ustálili skutkové\nokolnosti, ktoré považovali za podstatné, a zhodnotili aj dovtedajšie výsledky žalobkyne pri vykonávaní\nštátnej služby. Správny súd tak nezistil v ich konaní ani v preskúmavanom rozhodnutí vadu v zmysle\n§ 191 SSP. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, na akých dôkazoch sa zakladá úsudok\nžalovaného, že boli naplnené znaky ustanovené v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.\nSamotný tento úsudok správny súd považoval za výsledok jeho správnej úvahy, ktorá v zmysle § 27\nods. 2 SSP nevybočila zo zákonných medzí a hľadísk, no ktorú nemohol nahradiť vlastnou úvahou.\nProtiprávne konanie žalobkyne bolo aj podľa správneho súdu preukázané a napĺňalo znaky zvlášť\nhrubého porušenia. Pretože zodpovednosť policajtov je prísnejšia, nebolo by v súlade so záujmami\nslužby, aby žalobkyňa zotrvala v služobnom pomere. Policajný zbor sa totiž podľa § 1 zákona č. 171/1993\nZ. z. ako ozbrojený bezpečnostný zbor riadi vo svojej činnosti ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a\niným všeobecne záväznými právnymi predpismi. Záväzok takto postupovať policajt vyjadruje služobnou\nprísahou v zmysle § 17 zákona č. 73/1998 Z. z., a preto sa od neho očakáva zodpovedný prístup k plneniu\npovinností a ich striktné dodržiavanie. Správny súd nezistil, že by sa žalobkyni odňalo právo na obhajobu,\nkeďže bola riadne poučená o svojich právach a riadne sa jej umožnilo nahliadnuť do spisov, urobiť si\nz nich kópiu a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. S námietkou diskriminácie správny súd odkázal\nžalobkyňu na možnosť súdnej ochrany podľa antidiskriminačného zákona č. 365/2004 Z. z. Nesúhlasil\nani s tým, že by výrok personálneho rozkazu o prepustení musel obsahovať opis skutku. Namietané\nneprerokovanie so žalobkyňou označeným odborovým orgánom nepovažoval za podstatné, pretože\nnemá za následok sankciu neplatnosti (§ 225 v porovnaní s § 227 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.). Za\nnedôvodnú považoval správny súd aj námietku, že žalovaný nehodnotil dôkazy v prospech žalobkyne,\npretože obsah personálneho rozkazu a preskúmavaného rozhodnutia svedčia o opaku. Ustanovenie\n§ 193 zákona č. 73/1998 Z. z. nevyžaduje, aby doplnenie návrhu na prepustenie bolo na určenom\ntlačive; v prerokúvanej veci v skutočnosti nešlo o doplnenie návrhu, ale len o doplnenie slovného opisu\nkamerového záznamu. Personálny rozkaz bol vydaný aj v šesťmesačnej subjektívnej lehote v zmysle\n§ 192 ods. 5 cit. zák., keďže nadriadený sa o konaní žalobkyne dozvedel najskôr 8. augusta 2020 a\npersonálny rozkaz bol vydaný 26. januára 2021.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n8. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa\nzrušia obe rozhodnutia. Prvých 15 strán kasačnej sťažnosti tvorí doslovne odpísaný text správnej\nžaloby. Potom s odkazom na § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. zdôraznila, že zavinené porušenie\nslužobných povinností je disciplinárnym previnením, a preto aj porušenie zvlášť hrubým spôsobom\nmusel príslušný orgán najskôr prejednať ako disciplinárne previnenie. Až na základe takéhoto\ndisciplinárneho rozhodnutia mohol žalovaný konštatovať, že sa žalobkyňa tohto porušenia dopustila.\nVoči žalobkyni však žiadne takéto disciplinárne rozhodnutie nebolo vydané. Naopak, vedie sa voči nej\ntrestné konanie pre rovnaké skutky, aké žalovaný považoval za porušenie služobných povinností a\nslužobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom. Kým sa takéto konanie vedie, rozhodujú o týchto skutkoch\norgány činné v trestnom konaní. Rozhodovanie žalovaného o nich predstavuje zásah do trestného\nkonania a do právomoci týchto orgánov. Podľa žalobkyne nemožno vylúčiť, že trestné konanie bude\nzastavené podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, teda že sa tieto skutky nestali. Potom budú\npersonálny rozkaz a preskúmavané rozhodnutie v rozpore so závermi trestného konania. Žalovaný\ntak mal v prerokúvanej veci čakať na právoplatné skončenie trestného konania; ak by bola žalobkyňa\nodsúdená, mohol by ju prepustiť podľa § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z. Podľa nej žalovaný\nporušuje čl. 2 ods. 2 ústavy, ak sám zisťuje, či policajt porušil služobnú povinnosť alebo služobnú prísahu.\nNavyše to vedie k dvojkoľajnosti pri prešetrovaní toho istého skutku, čo nepripúšťa žiaden právny\npredpis. Následne žalobkyňa na štyroch stranách citovala rôzne ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z.,\nTrestného zákona a Trestného poriadku. Ďalej zotrvala na svojom názore, že vo výroku personálneho\nrozkazu mal byť presne opísaný skutok, ktorý zakladal porušenie služobnej povinností a služobnej\nprísahy. Rovnako zotrvala na svojom názore, že rozhodnutie o prepustení muselo byť aj právoplatné v\nlehote podľa § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z.\n9. Žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť s odkazom na svoje vyjadrenie k žalobe.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n\n10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym\nsúdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods.\n2 SSP).\n11. Hneď na úvod treba zdôrazniť, že kasačná sťažnosť v prerokúvanej veci nie je formulovaná príliš\nprehľadne, keď jej prevažnú časť tvorí doslovne odpísaný text správnej žaloby a obsiahle citácie\nprávnych predpisov. Pri snahe o autentické pochopenie žalobkyne však možno vyrozumieť, že jej\npodstatu tvoria tri námietky - (1) generálny tajomník ani ministerka žalovaného nemohli posúdiť, či\nsa žalobkyňa dopustila vytýkaných skutkov, kým sa o nich vedie trestné konanie, alebo kým o nich\nnebolo rozhodnuté v disciplinárnom konaní; (2) výrok personálneho rozkazu mal presne opísať konanie,\nktoré malo naplniť vytýkané porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti; (3) na zachovanie\nprekluzívnej šesťmesačnej lehoty na prepustenie zo služobného pomeru je potrebné, aby v nej bol\npersonálny rozkaz nielen vydaný a doručený, ale aj právoplatný. Ako však vyplýva z reprodukcie\nodôvodnenia napadnutého rozsudku (pozri odsek 7 vyššie), na takmer všetky tieto námietky už\nžalobkyňa dostala náležitú odpoveď. Napriek tomu v podanej kasačnej sťažnosti v rozpore s § 440\nods. 2 SSP neuvádza, v čom má spočívať nesprávnosť týchto odpovedí správneho súdu. Naopak, v\npodstate len opakuje už raz zodpovedané argumenty. Podľa kasačného súdu tak postačí vyrovnať sa\nso sťažnostnými bodmi stručne, a to už aj preto, že boli opakovane predmetom rozhodovacej praxe\nnajvyšších súdnych autorít.\n12. Ako uviedol už správny súd, dôvodom prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm.\ne) zákona č. 73/1998 Z. z. nie je okolnosť, že policajt spáchal trestný čin, a toto prepustenie ani nie je\npodmienené odsúdením zaň [na rozdiel od ustanovenia § 192 ods. 1 písm. f) cit. zák., ktorý žalobkyňa\ncitovala]. Konanie vo veciach služobného pomeru a trestné konanie sú oddelené a ani prípadné\nneskoršie oslobodenie policajta v trestnom konaní neznamená, že nemohol porušiť služobnú prísahu\nalebo služobnú disciplínu podľa § 192 ods. 1 písm. e) cit zák. (porov. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.\n4 Stk 4/2024, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 91/2021, ods. 20, tam\ncitovaný nález sp. zn. IV. ÚS 296/2014, oddiel II.3, ako aj v ňom citovanú ustálenú judikatúru najvyššieho\nsúdu, podobne aj uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 239/2017, s. 15 a 16). To znamená, že\nprebiehajúce trestné konanie nebráni príslušnému orgánu konať vo veci prepustenia zo služobného\npomeru pre ten istý „skutok\". Názor žalobkyne, že takáto „dvojkoľajnosť\" je neprípustná prehliada celkom\nbežný právny stav, že to isté konanie môže byť síce trestným činom, ale zároveň dôvodom vzniku iných\nprávnych následkov. Ak si napríklad niekto bezdôvodne prisvojí vec patriacu inému, môže tým naplniť\nskutkovú podstatu krádeže, bez ohľadu na to má však vlastník tejto veci voči nemu nárok na jej vydanie\npodľa § 126 Občianskeho zákonníka, ktorý môže uplatniť mimo trestného konania. To isté platí, ak\nzamestnanec použije vo svoj prospech zverené peniaze svojho zamestnávateľa; môže tým síce spáchať\ntrestný čin sprenevery, bez ohľadu na to tým však môže založiť dôvod výpovede alebo okamžitého\nskončenia pracovného pomeru [§ 68 ods. 1 písm. b) v spojení s § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce;\nporov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 CdoPr 8/2023].\n13. Námietku, že konaniu o prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm.\ne) zákona č. 73/1998 Z. z. malo predchádzať disciplinárne konanie, v ktorom by bolo ustálené, že jej\nkonanie je disciplinárnym previnením v zmysle § 52 cit. zák., žalobkyňa neuplatnila v správnej žalobe,\na preto je podľa § 439 ods. 3 písm. b) SSP neprípustná. Aj keby však prípustná bola, platilo by to\nisté, čo je uvedené v predošlom odseku: cit. ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) neviaže prepustenie na\nprávoplatné disciplinárne rozhodnutie a aj keby určitý skutok napĺňal znaky disciplinárneho previnenia,\nnebránilo by to nastúpeniu iných následkov, ktoré s ním zákon spája. Pokiaľ ide o náležitosti rozhodnutia\no prepustení, podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v ňom musí byť uvedený dôvod prepustenia so\nskutočnosťami, ktoré ho zakladajú. Podľa ustálenej judikatúry však tieto dôvody nemusia byť vymedzené\nvo výroku, ale postačí, keď sú zrozumiteľne uvedené v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudky\ntunajšieho súdu sp. zn. 2 Sžk 4/2019, 10 Sžk 9/2020 alebo 4 Sžk 29/2020). Konečne, podľa § 192 ods.\n5 cit. zák. možno o prepustení policajta z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. e) rozhodnúť len do\nšiestich mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia; v tejto lehote sa musí rozhodnutie\no prepustení policajtovi aj doručiť. Podľa judikatúry tak na zachovanie tejto lehoty postačí, že sa v nej\ndoručí prvostupňové rozhodnutie (personálny rozkaz; porov. rozsudky tun. súdu sp. zn. 7 Ssk 79/2023,\n6 Ssk 108/2022, 1 Asan 22/2021, ako aj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžk 2/2019). Ako ustálil už\nsprávny súd, v prerokúvanej veci bola táto lehota zachovaná, aj keby sa počítala už od 8. augusta 2020.\nIV.\nZáver\n\n14. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je\ndôvodná, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.\n15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa vo\nveci úspech nemala a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu\nnárok na náhradu trov priznal.\n16. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/197/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}