{"guid": "8154607f-aa85-481b-a21a-5d570ef0859f:b36ff63f-9ebf-4e27-9756-acdc2d3994dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200140.1", "spisova_znacka": "41Do/1/2025", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 41Do/1/2025 z 8. 7. 2025", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR z 8. júla 2025, sp. zn. 41Do/1/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200140.1", "identifikacne_cislo": "9625200140", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2025-07-08", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-37.odsek-3", "nazov": "§ 37 ods. 3 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 116 ods. 2 písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 116 ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 116 ods. 3 písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-117.odsek-5", "nazov": "§ 117 ods. 5 zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-117.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-117"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-34.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 34 ods. 2 písm. a) zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-34.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-34"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2021/432#paragraf-37", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319", "/SK/ZZ/2000/385#paragraf-116", "/SK/ZZ/2000/385#paragraf-117", "/SK/ZZ/2021/432#paragraf-38", "/SK/ZZ/2021/432#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b36ff63f-9ebf-4e27-9756-acdc2d3994dc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200140.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200140.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:9625200140.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n41Do/1/2025\n9625200140\n08. 07. 2025\nJUDr. Monika Valašiková\nECLI:SK:NSSSR:2025:9625200140.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v odvolacom disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky\nsenátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M., a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej, JUDr.\nRastislava Dlugoša, PhD., JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M., v\ndisciplinárnom konaní vedenom na návrh predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky podanému dňa 9.\nfebruára 2023 a o návrhu predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky podanému dňa 15. februára 2023\nproti disciplinárne obvinenému: Y.. T. S., narodenému XX. U. XXXX, bytom P. XXX/X, T., sudcovi W. U.J.\nP. X. (t. č. s dočasne pozastaveným výkonom funkcie sudcu), právne zastúpenému: AK H.P., spol. s r.o.,\nzast. konateľom JUDr. Rastislavom Palovičom, so sídlom Radvanská 1, Bratislava 811 01, IČO: 50 085\n573, pre disciplinárne previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. c), § 116 ods. 2 písm. b) v spojení s § 116\nods. 1 písm. a) a § 116 ods. 3 písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene\na doplnení ďalších zákonov, konajúc o odvolaní disciplinárne obvineného proti rozhodnutiu Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 32D/3/2023 zo dňa 2. októbra 2024, na verejnom zasadnutí\nkonanom dňa 8. júla 2025, takto\nrozhodol:\nI. Návrh na prerušenie odvolacieho disciplinárneho konania sa z a m i e t a .\nII. Odvolanie disciplinárne obvineného sa podľa § 319 Trestného poriadku v spojení s § 37 ods. 3\nDisciplinárneho súdneho poriadku zamieta.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred prvostupňovým disciplinárnym senátom\n1. Prvostupňový disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodnutím č.\nk. 32D/3/2023-390 zo dňa 2. októbra 2024 (ďalej aj „napadnutým rozhodnutím“) postupom podľa § 34\nods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „disciplinárny súdny poriadok“) disciplinárne\nobvineného sudcu výrokom I. uznal vinným, že\n1) ako sudca W. U. P. X. úmyselne neúplne deklaroval svoje majetkové pomery v majetkovom priznaní\nsudcu podľa § 32 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej aj ako „zákon č. 385/2000 Z. z. alebo „zákon o sudcoch a prísediacich““) za rok 2020,\nkeď neuviedol žiadne majetkové práva ani majetkové hodnoty, a to žiadne vklady v bankách, pobočkách\nzahraničných bánk alebo zahraničných bankách, resp. pohľadávky zo zmluvy o vedení účtu v týchto\ninštitúciách, hoci bol ich majiteľom alebo zakladateľom pre svoje maloleté deti a presahovali jednotlivo\nvýšku 6600,-eur alebo v súhrnnej hodnote 16 600,- eur, č. účtu U. vedený v O. X., H..U.. a č. účtu U.\nvedený v O. X., H.. U..;\n2) ako sudca W. U. P. X. úmyselne porušil základné povinnosti sudcu uvedené v § 30 ods. 2 písm.\ng) zákona č. 385/2000 Z. z., keď dňa 21. júla 2022 na ústnom vypočutí pred kontrolnou komisiou č. 3\nSúdnej rady Slovenskej republiky klamal pri identifikovaní svojich výdavkov, keď uviedol, že výdavky\n\nna rekreácie v podstate po roku 2013 nemal s výnimkou prípadného víkendu v Tatrách, pričom z jeho\ndovolenkových lístkov, ktoré odovzdal predsedovi W. U. P. X., ako aj z jeho následného vyjadrenia\nvyplýva, že po roku 2013 absolvoval s rodinou minimálne tri dovolenkové pobyty a to v Chorvátsku, na\nMenorke a v Chorvátsku na ostrove Krk;\n3) ako sudca W. U. P. X. v konaní vo veciach majetkových pomerov sudcu podľa § 27ha zákona č.\n185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o\nSúdnej rade“) svojimi vyjadreniami doručenými kontrolnej komisii č. 3 Súdnej rady Slovenskej republiky\na Súdnej rade Slovenskej republiky v dňoch 8. apríla 2022, 17. júna 2022, 22. augusta 2022 a 10.\nfebruára 2023 a na ústnom vypočutí pred kontrolnou komisiou dňa 21. júla 2022 a na zasadnutí Súdnej\nrady Slovenskej republiky dňa 14. februára 2023 vzbudil a následne neodstránil dôvodné pochybnosti\no statočnosti pôvodu majetku pred kontrolnou komisiou a pred Súdnou radou Slovenskej republiky\ntýkajúce sa odôvodnenia pôvodu a dôvodu prevodu prostriedkov na účty jeho detí dňa 16. decembra\n2020 a prostriedkov používaných v rokoch 2013 až 2020 na hradenie nákladov na život, čím tak nebol\nspôsobilý hodnoverným spôsobom preukázať statočnosť pôvodu majetku,\nteda\nv bode 1 zavinene porušil svoju povinnosť uvedenú v ustanovení § 32 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 385/2000\nZ. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je sudca povinný deklarovať\nsvoje majetkové pomery pričom majetkové priznanie musí obsahovať údaje uvedené v predmetných\nustanoveniach,\nčím spáchal\nzávažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a\nprísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\nv bode 2 zavinene porušil svoju povinnosť uvedenú v ustanovení § 30 ods. 2 písm. g) zákona č. 385/2000\nZ. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je sudca povinný dodržiavať\nzásady sudcovskej etiky,\nčím spáchal\ndisciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich\na o zmene a doplnení niektorých zákonov,\na\nv bode 3 zavinene porušil svoju povinnosť byť spôsobilý preukázať statočnosť pôvodu svojho majetku s\nodkazom na ustanovenie § 32 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v\nznení neskorších predpisov v spojení s § 27ha a nasl. zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov,\nčím spáchal\nzávažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 3 písm. c) zákona č.\n385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nZa tieto disciplinárne previnenia mu podľa § 117 ods. 5 zákona o sudcoch bolo uložené úhrnné\ndisciplinárne opatrenie - odvolanie z funkcie sudcu. Podľa § 38 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku\nzároveň zaviazal disciplinárne obvineného aby nahradil štátu trovy disciplinárneho konania vo výške\n120,- eur, a to do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.\n2. Výrokom II. napadnutého rozhodnutia prvostupňový disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu\ndisciplinárne obvineného podľa § 34 ods. 2 písm. a) disciplinárneho súdneho poriadku\noslobodil\n\nspod disciplinárneho návrhu podaného predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky dňa 9. februára\n2023 pre závažné disciplinárne previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. b) v spojení s § 116 ods. 1 písm.\na) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pre\nskutok, ktorý mal spáchať tak, že vo svojich písomných alebo ústnych prednesoch pred kontrolnou\nkomisiou uvádzal rôzne verzie toho, prečo vo svojich majetkových priznaniach až do majetkového\npriznania podaného za rok 2020, nikdy neuviedol žiadny hnuteľný majetok alebo majetkové práva alebo\nzáväzky, keď najprv vo svojom nedatovanom vyjadrení adresovanom predsedníčke kontrolnej komisie,\ndoručenom Kancelárii Súdnej rady Slovenskej republiky dňa 8. apríla 2022 tvrdil, že prostriedky na\núčtoch detí sú vo vlastníctve rodičov, avšak aj tak ich do majetkového priznania za rok 2020 uviesť chcel,\nale zabudol. Následne pri ústnom vypočutí pred kontrolnou komisiou konštatoval, že smerom ku kolónke\n„hnuteľné veci nad 6000,- eur“ zistil až teraz, že musí uvádzať sumu zostatok na účte k 31. decembru a\nnakoniec vo svojom vyjadrení zo dňa 22. augusta 2022 uvádza, že majetkové priznanie vyplnil správne,\naj keď tam účty detí neuviedol, pretože sa na nich nachádzajú finančné prostriedky rodičov, mohol ich tam\nale uviesť, pretože skutok, ktorého sa disciplinárne obvinený dopustil, nie je disciplinárnym previnením.\n3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový disciplinárny senát ozrejmil, že voči disciplinárne\nobvinenému podal na Najvyššom správnom súde predseda Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej\naj ako “disciplinárny navrhovateľ“) dňa 9. februára 2023 návrh na začatie disciplinárneho konania pre\npodozrenie zo spáchania závažných disciplinárnych previnení podľa § 116 ods. 2 písm. c) a § 116 ods.\n2 písm. b) v spojení s § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. vedeného pod sp. zn. 32D/3/2023.\nNásledne dňa 15. februára 2023 podal na Najvyššom správnom súde disciplinárny navrhovateľ návrh na\nzačatie disciplinárneho konania proti disciplinárne obvinenému pre podozrenie zo spáchania závažného\ndisciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 3 písm. c) zákona č.\n385/2000 Z. z. vedeného pod sp. zn. 31D/3/2023.\n4. Prvostupňový disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu následne uznesením sp. zn.\n32D/3/2023 zo dňa 1. júna 2023 podľa § 18 ods. 1 a § 21 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s § 4\ndisciplinárneho súdneho poriadku spojil na spoločné prejednanie a rozhodnutie veci vedené Najvyšším\nsprávnym súdom pod sp. zn. 32D/3/2023 a sp. zn. 31D/3/2023 s tým, že spoločné konanie sa bude\nviesť pod sp. zn. 32D/3/2023.\n5. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový disciplinárny senát uviedol, že z vykonaného dokazovania\nvyplynuli nasledovné skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi disciplinárneho konania sporné a síce:\n(I) disciplinárne obvinený je majiteľom účtu vedeného v O. X. , H..U.. IBAN: U. XX XXXX XXXX XXXX\nXXXX XXXX (ďalej taktiež „účet DO“ alebo „účet XXXX“);\n(II) na účet DO bola dňa 13. septembra 2017 pripísaná suma vo výške 105.449,76,- Eur;\n(III) na účet DO bola dňa 8. januára 2020 pripísaná suma vo výške 50.000,- Eur od platcu - brata\ndisciplinárne obvineného;\n(IV) na účet DO bola dňa 26. novembra 2020 pripísaná suma vo výške 180.000,- Eur od platcu - brata\ndisciplinárne obvineného;\n(V) na účet DO bola dňa 14. decembra 2020 pripísaná suma vo výške\n14.020,- Eur od platcu - brata disciplinárne obvineného;\n(VI) disciplinárne obvinený dňa 16. decembra 2020 zriadil v O. X., H..U.. účet č. IBAN U. XXXX XXX\nXXXX XXXX XXXX s označením H. S. (ďalej len „účet XXXX“) a účet č. IBAN U. XXXX XXXX XXXX\nXXXX XXXX s označením U. S. (ďalej len „účet XXXX“);\n(VII) disciplinárne obvinený označil účet XXXX a účet XXXX ako účty jeho detí;\n(VIII) disciplinárne obvinený uviedol, že jediným disponentom s účtom XXXX a účtom XXXX je on sám;\n(IX) disciplinárne obvinený previedol dňa 16. decembra 2020 z účtu DO na účet XXXX sumu vo výške\n335.000,- Eur a na účet XXXX sumu vo výške 335.000,- Eur, ktoré sumy boli na uvedených účtoch aj\nku 31. decembru 2020.\n6. Prvostupňový disciplinárny senát v odôvodnení rozhodnutia k tvrdeniam disciplinárne obvineného,\nže peňažné prostriedky nachádzajúce sa na účte XXXX a na účte XXXX nie sú v jeho vlastníctve\nani vo vlastníctve jeho detí, ale sú vo vlastníctve rodičov disciplinárne obvineného, a že následne\ntieto peňažné prostriedky previedol z účtov XXXX a XXXX na účet svojej matky, disciplinárny senát\nuviedol, že po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že majiteľom peňažných prostriedkov na účtoch\nXXXX a XXXX bol ku 31. decembru 2020 disciplinárne obvinený, resp. jeho maloleté deti. Tomuto\nzáveru podľa disciplinárneho senátu svedčali všetky vykonané listinné dôkazy a to samostatne, resp.\n\nvo vzájomnej súvislosti, prirodzene zohľadňujúc zákonnú úpravu vzťahu medzi bankou a klientom.\nDôkaz produkovaný disciplinárne obvineným (čestné vyhlásenie rodičov disciplinárne obvineného)\ndisciplinárny senát vyhodnotil ako účelovú a tendenčnú obranu disciplinárne obvineného, ktorá\npostrádala elementárnu logiku a svojim „právnym“ konštruktom sa prieči ako tvrdenému účelu tak\npríslušnej normatívnej úprave.\n7. Prvostupňový disciplinárny senát v napadnutom rozhodnutí uviedol, že disciplinárne obvinený, ako\npred kontrolnou komisiou Súdnej rady Slovenskej republiky, pred Súdnou radou Slovenskej republiky\na nakoniec ani v samotnom disciplinárnom konaní nepreukázal, že by nebol (on resp. jeho maloleté\ndeti) ku 31. decembru 2020 majiteľom peňažných prostriedkov na účtoch XXXX a XXXX. V tejto\nsúvislosti uviedol, že ustanovenia zákona č. 385/2000 Z. z. týkajúce sa povinnosti sudcu deklarovať svoje\nmajetkové pomery sú koncipované kategoricky, zrozumiteľne a bez akýchkoľvek pochybností o možnom\nalternatívnom výklade z nich vyplýva, že pokiaľ má sudca alebo jeho maloleté deti na účte peniaze,\nje povinný túto skutočnosť reflektovať vo svojom majetkovom priznaní. Pre prípad, že by mal sudca\npotrebu čokoľvek v súvislosti s údajmi uvádzanými v majetkovom priznaní komentovať (doplniť/vysvetliť/\nvyjadriť pochybnosť a pod.) môže to uviesť v jeho záverečnej (nezverejňovanej) časti ako poznámku.\nDisciplinárne obvinený tak podľa disciplinárneho senátu neurobil.\n8. Pri posudzovaní zavinenia disciplinárne obvineného prvostupňový disciplinárny senát uviedol, že\nnemohol neprihliadať aj na osobu disciplinárne obvineného, ktorý je sudcom s mnohoročnou praxou na\nokresnom a následne krajskom súde so špecializáciou na občianske právo, pôsobiaci ako predseda\nodvolacieho senátu. Disciplinárny senát tak považoval „právny konštrukt“ prezentovaný disciplinárne\nobvineným za účelovú fabuláciu, ktorej jednou z konzekvencií malo byť práve vyvolanie dojmu, že\npeňažné prostriedky na účtoch XXXX a XXXX nepatria disciplinárne obvinenému, resp. jeho maloletým\ndeťom, ergo netreba ich ani notifikovať v majetkovom priznaní.\n9. Otázku formy samotného zavinenia, vyhodnotil prvostupňový disciplinárny senát ako úmyselné\nzavinenie. Disciplinárne obvinený je podľa disciplinárneho senátu osobou práva znalou, majetkové\npriznanie v roku 2020 nevypĺňal prvý raz v živote, teda poznal ustanovenia § 32 a nasl. zákona č.\n385/2000 Z. z., vedel, aké má povinnosti. Disciplinárne obvinený podľa disciplinárneho senátu vedel,\nže svojim konaním (resp. nekonaním) môže porušenie, resp. ohrozenie záujmu chráneného zákonom\nspôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.\n10. K otázke porušenia povinnosti dodržiavať zásady sudcovskej etiky prvostupňový disciplinárny senát\nkonštatoval, že zo zápisnice z rokovania kontrolnej komisie č. 3 Súdnej rady Slovenskej republiky\nkonaného dňa 21. júla 2022 vyplýva, že disciplinárne obvinený uviedol, že nechodili na rekreácie vôbec,\nkeďže mali po sebe dve deti a manželka mala kontinuálnu materskú dovolenku. Náklady teda nemali,\nak mali, tak len drobné, väčšinou chodili do Košíc, možno nejaký víkend boli v Tatrách, pričom dňa 31.\noktóbra 2022 bolo Súdnej rade Slovenskej republiky doručené podanie Krajského súdu v Bratislave,\nktorého prílohou boli tzv. dovolenkové lístky, z ktorých vyplýva, že disciplinárne obvinený uskutočnil v\nrozhodnom období pobyty na Menorke, v Chorvátsku a v Halifaxe v Kanade.\n11. Tento senát ďalej poukázal na vyjadrenie disciplinárne obvineného na ústnom pojednávaní konanom\ndňa 16. novembra 2023 ohľadne otázok týkajúcich sa dovoleniek a výletov absolvovaných disciplinárne\nobvineným a tým spojených nákladov. Ďalej poukázal aj na jeho vyjadrenie na ústnom pojednávaní\nkonanom dňa 4. apríla 2024.\n12. Konajúci senát vzhľadom k vyššie uvedenému konštatoval, že aj keby bolo pravdou, že disciplinárne\nobvinený nesprávne pochopil otázku, ktorá mu bola kladená pred kontrolnou komisiou dňa 21. júla\n2022, po roku 2013 absolvoval s rodinou minimálne tri dovolenkové pobyty pri mori a to v Chorvátsku,\nna Menorke (Španielsko) a v Chorvátsku na ostrove Krk. Prvostupňový disciplinárny senát sa taktiež\nzaoberal tvrdením (obranou) disciplinárne obvineného, že vzhľadom na ním namietané okolnosti jeho\nvýpovede pred kontrolnou komisiou, keď tvrdil, že si jednoducho nevedel spomenúť na vyššie uvedené\nletecké dovolenky s celou rodinou pri mori, vyhodnotil ako účelové a značne iracionálne. Skutočnosť,\nže si bol disciplinárne obvinený schopný spomenúť na „možno nejaký víkend v Tatrách“ avšak si už\nnespomenul na dve celorodinné letecké dovolenky pri mori, resp. na dovolenku s rodinou a svokrou pri\nmori vyhodnotil disciplinárny senát ako tendenčnú fabuláciu.\n\n13. Otázku formy samotného zavinenia prvostupňový disciplinárny senát vyhodnotil ako úmyselné\nzavinenie. Podľa prvostupňového disciplinárneho senátu disciplinárne obvinený odpovedal pred\nkontrolnou komisiou dňa 21. júla 2022 na otázku týkajúcu sa jeho nákladov na rekreácie po roku 2013\nnepravdivo. Pokiaľ si bol disciplinárne obvinený schopný na ústnom pojednávaní konanom dňa 4. apríla\n2024 pamätať, že „bol s rodinou v Tatranskej Lomnici a tam v Tatrách bol rezort za 9 € na noc“, tak bolo\nmálo pravdepodobné, že by si dva roky pred tým nevedel spomenúť na niekoľko leteckých zájazdov s\nrodinou k moru, ale spomenul by si výlučne na nejaké víkendy v Tatrách.\n14. K porušeniu povinnosti byť spôsobilý preukázať statočnosť pôvodu svojho majetku prvostupňový\ndisciplinárny senát uviedol, že disciplinárne obvinený odôvodňoval pôvod a dôvod prevodu prostriedkov\nna účty jeho detí dňa 16. decembra 2020 vo svojich vyjadreniach, resp. prednesoch pred kontrolnou\nkomisiou v podstate „konzistentne“, pričom sa na túto tému vyjadril napríklad na vypočutí konanom dňa\n21. júla 2022, kde o. i. uviedol, že nedošlo k dohode o dedičstve s jeho bratom.\n15. Prvostupňový disciplinárny senát vychádzajúc z tvrdení disciplinárne obvineného uviedol, že čo sa\ntýka pôvodu peňažných prostriedkov alokovaných na účty XXXX a XXXX, tieto mali zodpovedať jednak\njeho príjmom z výkonu funkcie sudcu, jednak mali byť akumulované z prostriedkov brata resp. zo sumy,\nktorá bola na účet disciplinárne obvineného pripísaná dňa 13. septembra 2017 (105.449,76,- Eur).\n16. Prvostupňový disciplinárny senát sa následne zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol\nobhajca disciplinárne obvineného. K tejto konštatoval, že pre začatie plynutia lehoty na podanie\ndisciplinárneho návrhu nie je rozhodný moment, kedy disciplinárny navrhovateľ nadobudol pochybnosť o\npôvode majetku sudcu (v prejednávanej veci moment doručenia podania NAKA), ale moment, kedy bolo\nmožné dospieť k záveru, že sudca nie je schopný hodnoverným spôsobom preukázať statočnosť pôvodu\nsvojho majetku. K začatiu plynutia lehoty podľa § 14 disciplinárneho súdneho poriadku teda môže\ndôjsť buď v prípade, ak sa sudca k otázkam/pochybnostiam nevyjadrí, alebo vtedy ak sa vyjadrí, avšak\nspôsobom „nehodnoverným“. Vychádzajúc z uvedeného, dospel prvostupňový disciplinárny senát k\nzáveru, že disciplinárny návrh č. 2 bol podaný včas. Za relevantný moment disciplinárny senát považoval\n21. júl 2022, kedy disciplinárne obvinený vypovedal pred kontrolnou komisiou, po tom, ako sa k veci\nopakovane písomne vyjadroval a napriek svojmu vypočutiu a obsahu predošlých podaní vzbudil a\nnásledne neodstránil dôvodné pochybnosti o statočnosti pôvodu jeho majetku.\n17. V ďalšom sa prvostupňový disciplinárny senát zaoberal námietkami disciplinárne obvineného, ktorý\nspochybňoval dôkazné bremeno ohľadom nestatočnosti pôvodu majetku, ktoré je v predmetnom konaní\npodľa jeho názoru na strane navrhovateľa. S týmito sa senát nestotožnil, nakoľko sa tento právny\nnázor podľa neho prieči dikcii ustanovenia § 116 ods. 3 písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z.. Podstatou\npredmetného disciplinárneho previnenia totiž nie je treťou osobou preukázaná nestatočnosť pôvodu\nmajetku sudcu (teda napr. dôkaz o tom, že svoj majetok nadobudol v rozpore so zákonom, prípadne\nje dôsledkom páchanej trestnej činnosti sudcu), ale naopak neschopnosť sudcu hodnoverne preukázať\nstatočnosť pôvodu svojho majetku. Dôkazné bremeno je v tomto prípade de facto obrátené a je to\npráve sudca, ktorý bol povinný jednak deklarovať svoj majetok, jednak byť schopný uviesť, ako (z akých\nzdrojov) ho nadobudol a v širšom slova zmysle, z akých zdrojov žije (on a jeho najbližšia rodina) a žil.\nTúto schopnosť možno od sudcu podľa disciplinárneho senátu spravodlivo očakávať, najmä s ohľadom\nna jeho povinnosti podľa § 32 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.\n18. Ďalej prvostupňový disciplinárny senát vo svojom rozhodnutí poukázal aj na skutočnosť, že na\nústnych pojednávaniach pred Najvyšším správnym súdom a v následnom rozsiahlom dokazovaní\ndal disciplinárne obvinenému priestor presvedčiť disciplinárny senát o tom, že sa disciplinárny\nnavrhovateľ zmýlil, keď usúdil, že disciplinárne obvinený nie je spôsobilý hodnoverným spôsobom\npreukázať statočnosť pôvodu svojho majetku. Disciplinárny senát však dospel k rovnakému záveru, ako\nnavrhovateľ a teda, že disciplinárne obvinený nebol a nie je spôsobilý preukázať statočnosť pôvodu\nsvojho majetku a to osobitne vo vzťahu k odôvodneniu (I) pôvodu a dôvodu prevodu prostriedkov na účty\njeho detí dňa 16. decembra 2020 a (II) prostriedkov používaných v rokoch 2013 až 2020 na hradenie\nnákladov na život, nakoľko bolo aj vykonaným dokazovaním preukázané, že disciplinárne obvinený svoj\nsudcovský plat de facto nemíňal.\n\n19. Ďalej sa prvostupňový disciplinárny senát v odôvodnení rozhodnutia venoval hodnovernosti\ntvrdení disciplinárne obvineného vo vzťahu k odôvodneniu pôvodu a dôvodu prevodu prostriedkov\nna účty jeho detí dňa 16. decembra 2020. Vychádzal pritom primárne z konštatovania disciplinárne\nobvineného, že peňažné prostriedky nachádzajúce sa na účtoch XXXX a XXXX nie sú ani jeho, ani jeho\nmaloletých detí, ale patria jeho rodičom. Disciplinárny senát na tomto mieste poukázal na nepravdivosť\ntvrdení disciplinárne obvineného a nad rámec sa zaoberal taktiež „právnym konštruktom“, ktorým\ndisciplinárne obvinený svoje závery odôvodňoval a ktorý prvostupňový disciplinárny senát vyhodnotil\nako nezodpovedajúci tvrdenej funkcii.\n20. Prvostupňový disciplinárny senát sa v odôvodnení rozhodnutia venoval aj pravdivosti tvrdení\ndisciplinárne obvineného, vo vzťahu k odôvodneniu prostriedkov používaných v rokoch 2013 až 2020\nna hradenie nákladov na život. Z tvrdení disciplinárne obvineného podľa disciplinárneho senátu vyplýva,\nže životný štandard jeho rodiny musel byť značne subnormný, o čom svedčilo aj vyjadrenie disciplinárne\nobvineného na pojednávaní konaného dňa 16. novembra 2023, že nákup potravín a drogérie za 70,Eur stačil rodine na dva až tri týždne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že súčet mesačných\ndôchodkových dávok rodičov disciplinárne obvineného v roku 2020 nedosahoval sumu 1.600,- Eur. Inými\nslovami, rodičia dávali svojmu synovi mesačné hotovostné príspevky vo výške, ktorá jeho štvorčlennú\nrodinu držala neďaleko nad hranicou hmotnej núdze a to za cenu, že museli žiť v podstate rovnako\n„striedmo“. Táto skutočnosť, sama o sebe podľa disciplinárneho senátu stavala tvrdenia disciplinárne\nobvineného do roviny nehodnoverných.\n21. K vyššie uvedenému senát konštatoval, že hoci disciplinárne obvinený následne pred disciplinárnym\nsenátom uviedol, že „finančné prostriedky jeho rodičov nemuseli byť výlučne z ich dôchodkov, pretože\njeho rodičia majú aj iné finančné prostriedky“, prvostupňový disciplinárny senát toto tvrdenie považoval\nza účelové a rozporné so skorším tvrdením disciplinárne obvineného, že rodičia žiadne materiálne\núspory, resp. iné majetkové hodnoty nemajú, ako aj ním tvrdeným „konceptom“ riešenia budúceho\ndedičstva. V tomto bode disciplinárny senát poukázal aj na ďalšie tvrdenia disciplinárne obvineného o\nnadmieru triezvych nákladoch jeho rodiny, ktoré však kolidovali s jeho ďalším opisom štandardu rodiny,\nso skutočnosťou, že bol vlastníkom „záhradnej chatky“ stojacej na cudzom pozemku, za ktorý platil ročný\nnájom vo výške 350,- až 500,- Eur, so skutočnosťou, že v relevantnom čase absolvoval minimálne tri\ncelorodinné dovolenky k moru, ako aj so skutočnosťou, že v relevantnom čase v podstate pravidelne\nabsolvoval pobyty v Rajeckých Tepliciach, náklady na ktoré, by si za ním opísanej finančnej situácie\nrovnako nemohol dovoliť.\n22. Záverom tak prvostupňový disciplinárny senát dospel k záveru, že disciplinárne obvinený vzbudil\na následne neodstránil dôvodné pochybnosti o statočnosti pôvodu majetku pred kontrolnou komisiou\na pred Súdnou radou Slovenskej republiky týkajúce sa odôvodnenia pôvodu a dôvodu prevodu\nprostriedkov na účty jeho detí dňa 16. decembra 2020 a prostriedkov používaných v rokoch 2013\naž 2020 na hradenie nákladov na život, čím tak nebol spôsobilý hodnoverným spôsobom preukázať\nstatočnosť pôvodu majetku. Ohľadne formy zavinenia disciplinárne obvineného, túto vyhodnotil ako\númyselné zavinenie a to s prihliadnutím na všetky ním uvedené okolnosti a disciplinárne obvineným\nprezentované odôvodnenia.\n23. V časti oslobodenia disciplinárne obvineného spod časti disciplinárneho návrhu č. 1 pre závažné\ndisciplinárne previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. b) v spojení s § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000\nZ. z., v odôvodnení rozhodnutia disciplinárny senát uviedol, že tak urobil preto, že uvedený skutok\nnepovažoval sám osebe za disciplinárne previnenie. Tento skutok bol podľa disciplinárneho senátu\nfakticky obsahovo skonzumovaný skutkom, za ktorý bol disciplinárne obvinený uznaný vinným v bode\n3 výroku rozhodnutia.\n24. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia vychádzal disciplinárny senát z (I) kvalifikácie skutkov ako\ndisciplinárneho previnenia (skutok uvedený v bode 2 výroku rozhodnutia); závažného disciplinárneho\nprevinenia (skutok uvedený v bode 1 výroku rozhodnutia), resp. závažného disciplinárneho previnenia\nnezlučiteľného s funkciou sudcu (skutok uvedený v bode 3 výroku rozhodnutia); (II) z ich množstva;\n(III) z povahy disciplinárne obvineným porušených povinností; (IV) zo spôsobu konania disciplinárne\nobvineného (osobitne vo vzťahu ku skutku uvedenému pod bodom 3) výroku rozhodnutia; (V) z miery\nzavinenia, ktoré disciplinárny senát kvalifikoval ako úmyselné. Zároveň disciplinárny senát poukázal\nna právnu úpravu obsiahnutú v § 117 ods. 5 zákona č. 385/2000 Z. z., podľa ktorého disciplinárnym\n\nopatrením za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu je vždy odvolanie z funkcie\nsudcu.\nII. Odvolanie, vyjadrenie\n25. Proti rozhodnutiu podal disciplinárne obvinený písomným podaním zo dňa 5. decembra 2024\nodvolanie, a to proti výroku I. v časti bodu 1) o spáchanom závažnom disciplinárnom previnení podľa\n§ 116 ods. 2 písm. c) zákona o sudcoch a prísediacich, v časti bodu 2) o spáchanom disciplinárnom\nprevinení podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich a v časti bodu 3) o spáchanom\nzávažnom disciplinárnom previnení nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 3 písm. c) zákona\no sudcoch a prísediacich, ako aj proti výroku o uloženom disciplinárnom opatrení podľa ust. § 117 ods. 5\nzákona o sudcoch a prísediacich. Zároveň navrhol, aby odvolací disciplinárny senát podľa ust. § 37 ods.\n3 disciplinárneho súdneho poriadku rozhodnutie v napadnutej časti zrušil, a aby sám rozhodol tak, že:\n(I) v bode 1. disciplinárneho návrhu disciplinárneho navrhovateľa z 09.02.2023 sa disciplinárne obvinený\noslobodzuje,\n(II) v bode 2 disciplinárneho návrhu disciplinárneho navrhovateľa z 09.02.2023 sa disciplinárne obvinený\noslobodzuje a\n(III) v zmysle § 26 ods. 1 písm. a) sa zastavuje disciplinárne konanie začaté na návrh z 15.02.2023,\nalternatívne, že sa disciplinárne obvinený spod návrhu z 15.02.2023 oslobodzuje.\n26. K napadnutému výroku 1. bodu 1 rozhodnutia disciplinárne obvinený uviedol, že síce uznáva svoje\nmožné formálne pochybenie pri vypĺňaní majetkového priznania, avšak odmietol akékoľvek úmyselné\nneúplné deklarovanie svojich majetkových pomerov. Mal za to, že jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody\nsvojich finančných operácií na ústnych pojednávaniach, rovnako tak, ako vysvetlil aj okolnosti, za\nktorých došlo k neuvedeniu účtov v majetkovom priznaní, pričom jeho tvrdenia neboli kvalifikovane\nznegované. Uviedol, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by mal za daného právneho\nstavu uvedené účty uvádzať v majetkovom priznaní. Zdôraznil, že mu vo vzťahu k predmetnému skutku\nnebolo preukázané úmyselné zavinenie, pričom poukázal na § 17 Trestného zákona. Disciplinárny senát\nsa podľa neho fakticky obmedzil len na konštatovanie, že formu zavinenia vyhodnotil ako úmyselné\nzavinenie a to bez bližšej úvahy, na základe čoho dospel k tomuto záveru. Z uvedeného dôvodu považuje\nnapadnuté rozhodnutie disciplinárneho senátu za nepreskúmateľné a arbitrárne.\n27. K napadnutému výroku 1. bodu 2 rozhodnutia disciplinárne obvinený uviedol, že ak sa pred Súdnou\nradou a kontrolnou komisiou vyjadroval vo vzťahu k dovolenkám pod tlakom, bez prípravy a bez\nmožnosti s dodatočným časovým predstihom nahliadnuť do dokumentov, uvedené samo o sebe nemôže\npreukazovať záver o úmyselnom klamstve pred Súdnou radou v rozpore so sudcovskou etikou. Zároveň\nuviedol, že vzhľadom na charakter vypočutia pred Súdnou radou sa sústredil na možné dovolenky, ktoré\npre neho predstavovali finančnú záťaž. Aj v tomto bode mal za to, že sa disciplinárny senát fakticky\nobmedzil len na konštatovanie, že formu zavinenia vyhodnotil ako úmyselné zavinenie a to bez bližšej\núvahy, na základe čoho dospel k tomuto záveru. Z uvedeného dôvodu považuje napadnuté rozhodnutie\ndisciplinárneho senátu aj v tejto časti za nepreskúmateľné a arbitrárne.\n28. K napadnutému výroku 1. bodu 3 rozhodnutia disciplinárne obvinený namietal, že išlo len\no subjektívne hodnotenie kontrolnej komisie Súdnej rady a členov Súdnej rady a následne aj\ndisciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu. Uviedol, že závery kontrolnej komisie, ako ani\npodnet orgánov činných v trestnom konaní nepreukázali domnelú nelegálnosť, resp. nestatočnosť\nnadobudnutia majetku jeho osobou, pričom poukázal na to, že pojem statočnosť pôvodu majetku je\npojem neurčitý a v žiadnej právnej norme nie je bližšie špecifikovaný. Podľa disciplinárne obvineného\ndisciplinárny návrh nekonkretizoval, v čom majú spočívať pochybnosti disciplinárneho navrhovateľa,\npričom skutková veta návrhu nespĺňala podmienku nezameniteľnosti. Na vyvodenie disciplinárnej\nzodpovednosti nemôže podľa neho postačovať subjektívna pochybnosť bez existencie dôkazov\npreukazujúcich nečestnosť, nezákonnosť, prípadne nelegálnosť nadobudnutia majetku. Mal tiež za to, že\nna ústnom pojednávaní preukázateľne poskytol vysvetlenie ohľadom pôvodu svojho majetku a sporných\nfinančných operácií. To, že riešenie jeho majetkových pomerov je netradičné alebo právne nesprávne,\nautomaticky neznamená záver o nestatočnosti nadobudnutia majetku.\n29. Disciplinárne obvinený považoval postup Súdnej rady, ako aj Najvyššieho správneho súdu za\nsvojvoľný a v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 5 Ústavy SR a to v časti preukazovania pôvodu majetku a\n\nochrany vlastníckeho práva. Zdôraznil, že orgán verejnej moci nie je doslovným znením zákona viazaný\nabsolútne, ale nielen môže, ale aj dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade, keď to vyžaduje aj\npožiadavka ústavne súladného výkladu zákonov podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Uviedol, že zákonná\núprava preverovania majetkových pomerov sudcov má zabezpečiť napĺňanie naliehavého verejného\nzáujmu, aby sa majetok nadobúdal len legálnym spôsobom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia\nÚstavného súdu SR, napr. sp. zn. III. ÚS 341/07, sp. zn. PL. ÚS 14/1998, sp. zn. PL. ÚS 29/2005, ako\naj na dôvodovú správu k ústavnému zákonu č. 100/2020 Z. z.\n30. Disciplinárne obvinený ďalej namietal, že podľa neho disciplinárny senát porušil vo vzťahu k jeho\nosobe prezumpciu neviny, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dôkazné bremeno\nbolo v tomto prípade obrátené a spočívalo na disciplinárne obvinenom. Podľa neho je otázne, či\nbol disciplinárny senát bez ďalšieho viazaný stanoviskom Súdnej rady o nepreukázaní statočnosti\npôvodu majetku sudcom hodnoverným spôsobom, keďže základnou zásadou disciplinárneho konania\nje dôsledné rešpektovanie prezumpcie neviny stíhanej osoby, čo znamená, že len štát znáša dôkazné\nbremeno o preukázaní zavinenia sudcu. Poukázal pritom na princíp prezumpcie neviny v čl. 6 ods.\n2 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako aj čl. 50 Ústavy SR a rozhodnutia Ústavného\nsúdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/98, sp. zn. III. ÚS 116/01, sp. zn. PL. ÚS 10/05. Dôkazné bremeno tak\npodľa disciplinárne obvineného bolo napriek zákonnej úprave, na ktorú poukázal disciplinárny senát\nv napadnutom rozhodnutí, na strane disciplinárneho navrhovateľa, ktorý však okrem subjektívnych\nzáverov nepredložil dôkaz preukazujúci nestatočnosť nadobudnutia majetku disciplinárne obvineného.\n31. Ako ďalší dôvod odvolania disciplinárne obvinený uviedol, že nebol zo strany disciplinárneho\nnavrhovateľa dodržaný postup uvedený v § 27ha zákona o Súdnej rade, keď predseda Súdnej rady podal\nnávrh zo dňa 9. februára 2023 bez zriadenia kontrolnej komisie, ako i bez hlasovania Súdnej rady SR o\njej záveroch, pričom pôvodne išlo o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcu, čím disciplinárny\nnavrhovateľ obišiel Súdnu radu a postup uvedený v § 27ha zákona o Súdnej rade. Taktiež namietol, že\nvzhľadom na ustanovenie § 118 ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich sa disciplinárny návrh\nmohol týkať iba majetkových priznaní podaných za roky 2020 a 2019 a nie za obdobie od rokov 2013\ntak, ako je uvedené v disciplinárnom návrhu. Zároveň v tomto bode uviedol, že považuje disciplinárny\nnávrh zo dňa 15. februára 2023 za podaný oneskorene, keď nebola zachovaná subjektívna lehota na\njeho podanie.\n32. V ďalšom disciplinárne obvinený namietal, že postupom disciplinárneho senátu došlo k porušeniu\nzásady kontradiktórnosti konania, pričom dodal, že vzhľadom k zneniu ustanovenia § 4 disciplinárneho\nsúdneho poriadku sa na disciplinárne konanie majú použiť ustanovenia Trestného poriadku vrátane\nustanovenia § 2 ods. 14 Trestného poriadku. Podľa neho disciplinárny senát v zásade sám viedol\ndokazovanie, pričom si zaobstaral dôkazy, ktoré strany nenavrhli a zároveň neboli podstatné pre\nrozhodnutie vo veci. Uviedol, že výsluch disciplinárne obvineného podľa neho nespĺňal postup uvedený\nv § 258 a nasl. Trestného poriadku a zároveň, že disciplinárny senát nemal žiadnu povinnosť vykonávať\ndôkazy pokiaľ ide o vinu, keď samotné dokazovanie vykonávajú spravidla strany konania, čo vyplýva\nzo základnej zásady trestného konania podľa § 2 ods. 11 a ods. 18 Trestného poriadku. Porušenie\nzásady rovnosti strán, či zásady nezávislosti a nestrannosti súdu nemôže ospravedlniť ani hľadanie\ntzv. objektívnej pravdy. Záverom v tomto bode dodal, že disciplinárny senát neprípustne, v rozpore so\nzásadou kontradiktórnosti, zasahoval do priebehu konania a vystupoval ako pomocník disciplinárneho\nnavrhovateľa.\n33. Záverom dodal, že považuje napadnuté rozhodnutie disciplinárneho senátu z časti za arbitrárne\na nepreskúmateľné, keď sa riadne nevysporiadal s otázkou zavinenia a automaticky bez bližšej\núvahy subsumoval jeho konanie pod úmyselné zavinenie a rovnako sa nevysporiadal ani s námietkou\ndisciplinárne obvineného vo vzťahu ku kompetenciám a zaujatosti disciplinárneho navrhovateľa.\n34. Disciplinárny navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré doručil súdu dňa 19. decembra 2024,\nuviedol, že odvolanie disciplinárne obvineného je len sumárom doterajších jeho vyjadrení pred\nkontrolnou komisiou Súdnej rady a Najvyšším správnym súdom, pričom neobsahuje nič, s čím by sa\ndisciplinárny senát vo svojom rozsudku už spoľahlivo nevysporiadal.\n35. K námietke disciplinárne obvineného ohľadne nepreukázania úmyselného zavinenia vo výroku 1.\nbode 1) a 2) rozhodnutia disciplinárny navrhovateľ uviedol, že disciplinárny senát sa forme zavinenia vo\n\nsvojom rozhodnutí venoval v niekoľkých bodoch a vyhodnotil dôkazy v prospech záveru, že majiteľom\npeňažných prostriedkov na účtoch „XXXX“ a „XXXX“ bol v rozhodnom čase disciplinárne obvinený, resp.\njeho maloleté deti. Tomuto záveru podľa disciplinárneho navrhovateľa svedčali všetky vykonané listiny.\nDisciplinárne obvinený, ako pred kontrolnou komisiou, pred Súdnou radou a nakoniec ani v samotnom\ndisciplinárnom konaní nepreukázal, že by nebol majiteľom peňažných prostriedkov na uvedených\núčtoch.\n36. Poukázal v tejto súvislosti na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2022 zo dňa 20.12.2023,\nz ktorého vyplýva, že pokiaľ má sudca alebo jeho maloleté deti na účte peniaze, je sudca povinný\ntúto skutočnosť reflektovať vo svojom majetkovom priznaní, vyplýva z novely zákona č. 33/2011 Z.\nz., ktorá túto povinnosť stanovila. Zároveň poukázal na nepravdivé tvrdenia disciplinárne obvineného\nvo vzťahu k absolvovaným dovolenkám. Uviedol, že ustanovenia zákona č. 385/2000 Z. z. týkajúce\nsa povinnosti sudcu deklarovať svoje majetkové pomery sú koncipované jasne, kategoricky a bez\nakýchkoľvek pochybností. Jednoznačne z nich vyplýva, že pokiaľ má sudca alebo jeho maloleté deti na\núčte peniaze, je tento povinný reflektovať túto skutočnosť v majetkovom priznaní.\n37. K námietke ohľadne nepreukázania nestatočnosti, resp. nelegálnosti nadobudnutia majetku\ndisciplinárne obvineným poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 423/2002 Z. z. o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva v zákone č. 185/2002 Z. z. a na úpravu konania\nvo veciach majetkových pomerov sudcu. Uviedol, že tvrdenia disciplinárne obvineného vychádzajú z\nnepochopenia právnej úpravy obsiahnutej v ustanoveniach zákona o sudcoch a prísediacich, ako aj\n§ 27ha zákona o Súdnej rade. Dodal, že v priebehu konania bolo jasne preukázané, že disciplinárne\nobvinený nebol schopný preukázať z akých finančných prostriedkov uhrádzal svoje pobyty v Rajeckých\nTepliciach a dovolenky, pôžičku susedovi a rovnako z akých finančných prostriedkov uhrádzal svoje\nnáklady na život.\n38. K namietanému svojvoľnému postupu Súdnej rady a Najvyššieho správneho súdu konštatoval, že\nv nadväznosti na právne názory Ústavného súdu v náleze sp. zn. PL. ÚS 21/2014 bola Súdnej rade\nSR zverená právomoc preskúmavať úplnosť majetkových priznaní sudcov a zároveň bol aj ustanovený\nmechanizmus tohto preverovania. K tvrdeniam disciplinárne obvineného, že disciplinárny návrh č. 2\nbol podaný oneskorene konštatoval, že uvedené už vyvrátil v záverečnej reči v disciplinárnom konaní\nzástupca disciplinárneho navrhovateľa. Rovnako sa vyjadril aj k tvrdeniam disciplinárne obvineného\nohľadne nedodržania postupu podľa § 27ha zákona o Súdnej rade, keď uviedol, že predseda Súdnej\nrady má úplnú návrhovú legitimáciu, ktorá je iba v určitých prípadoch podmienená stanoviskom Súdnej\nrady podľa § 27ha ods. 8 alebo § 27hb ods. 6 zákona č. 185/2002 Z. z o Súdnej rade.\n39. Záverom k namietanému porušeniu kontradiktórnosti konania uviedol, že ide o ničím nepodložené\ntvrdenia disciplinárne obvineného, ktoré v priebehu disciplinárneho konania ani raz nenamietal, pričom\npoukázal na dôvodovú správu k disciplinárneho súdnemu poriadku a subsidiárneho použitia ustanovení\nTrestného poriadku v závislosti od povahy disciplinárneho konania. Z vyššie uvedených dôvodov\nnavrhol, aby odvolací disciplinárny senát odvolanie disciplinárne obvineného zamietol.\nIII. Konanie pred odvolacím disciplinárnym senátom\n40. Najvyšší správny súd začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a sudcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Dňa 1. decembra 2021\nnadobudol účinnosť disciplinárny súdny poriadok, na základe ktorého (§ 3 Disciplinárneho súdneho\nporiadku, o disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov) rozhoduje\na disciplinárne opatrenia ukladá Najvyšší správny súd v disciplinárnych senátoch.\n41. Spisový materiál bol predložený odvolaciemu disciplinárnemu senátu Najvyššieho správneho súdu\n(ďalej aj ako „odvolací disciplinárny senát“) na rozhodnutie o podanom odvolaní dňa 07. januára 2025 a\nnapadol na rozhodnutie do senátu 41Do, ktorý podľa platného rozvrhu práce na rok 2025 Najvyššieho\nsprávneho súdu rozhoduje v zložení predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M., a\nčlenov senátu JUDr. Kataríny Benczovej, JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Jany Martinčekovej a\nJUDr. Rastislava Dlugoša, PhD.\n\n42. Uznesením sp. zn. 32Dzo/1/2025 zo dňa 6. februára 2025 bola sudkyňa JUDr. Elena Berthotyová,\nPhD., podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 4 a § 24 ods. 2 disciplinárneho súdneho\nporiadku vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Na základe rozvrhu práce Najvyššieho\nsprávneho súdu účinného ku dňu rozhodnej skutočnosti pre rok 2025 bola ďalším zastupujúcim členom\nsenátu sudkyňa JUDr. Anita Filová, ktorá je však podľa § 31 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s § 4\ndisciplinárneho súdneho poriadku vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, nakoľko rozhodovala\nako členka senátu v prvostupňovom disciplinárnom konaní, sp. zn. 32D/3/2023. Z uvedeného dôvodu\npristúpil Najvyšší správny súd s prihliadnutím na rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu v znení\núčinnom k 15. máju 2025 k vygenerovaniu člena senátu náhodným výberom zo senátov č. 31 až 33\ns výnimkou sudcov, ktorí v uvedenej veci už rozhodovali. Z úradného záznamu zo dňa 15. mája 2025\nvyplýva, že náhodným výberom bola za člena disciplinárneho odvolacieho senátu zvolená sudkyňa\nJUDr. Viola Takáčová, PhD., LL.M.\n43. Uznesením sp. zn. 31Dzo/1/2025 zo dňa 26. marca 2025 bola sudkyňa JUDr. Jana Martinčeková na\nzáklade oznámenia sudkyne zo dňa 17. marca 2025 podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s §\n4 disciplinárneho súdneho poriadku vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Na základe rozvrhu\npráce Najvyššieho správneho súdu účinného ku dňu rozhodnej skutočnosti pre rok 2025 je zastupujúcim\nčlenom senátu sudkyňa JUDr. Zuzana Šabová, PhD.\n44. Na základe vyššie uvedených skutočností o prejednávanej veci rozhodol odvolací disciplinárny senát\n41Do v zložení predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa)\na členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej, JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD., LL.M. a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. O uvedenom zložení senátu boli upovedomení obhajca\ndisciplinárne obvineného, disciplinárny navrhovateľ ako aj minister spravodlivosti Slovenskej republiky\na predseda Krajského súdu v Bratislave podaním doručeným 22.05.2025.\n45. Verejné zasadnutie odvolacieho disciplinárneho senátu sa konalo dňa 8. júla 2025.\n46. Poverená pracovníčka disciplinárneho navrhovateľa na verejnom zasadnutí uviedla, že k veci viac\nnič nemá a pridržiava sa všetkých svojich doterajších ústnych aj písomných vyjadrení.\n47. Právny zástupca disciplinárne obvineného uviedol, že z dôvodov uvedených v bode IV. odvolania\ns poukazom na § 4 disciplinárneho súdneho poriadku, navrhuje, aby súd podľa § 283 ods. 5 Tr. por.,\nprerušil disciplinárne konanie a podal návrh na začatie konania pred ústavným súdom.\nNad rámec písomného odôvodnenia odvolania uviedol, že skutok nespĺňa podmienku riadneho\nvymedzenia skutku, keďže nie je špecifikované, aký konkrétny majetok, resp. ktorá konkrétna časť\nmajetku mala byť nadobudnutá nestatočne, prípadne či sa pochybnosť o nestatočnom nadobudnutí\nvzťahuje na celý majetok disciplinárne obvineného.\nOpätovne poukázal na vágnosť pojmu „neodstránil dôvodné pochybnosti o statočnosti pôvodu majetku“,\ns tým, že ide o zneužiteľný inštitút, ktorý môže byť subjektívne použitý proti ktorémukoľvek sudcovi.\nPreto navrhol, aby príslušný odvolací senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky podľa §\n37 odsek 3 disciplinárneho súdneho poriadku zrušil Rozhodnutie disciplinárneho senátu Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 02.10.2024, sp. zn. 32D/3/2023 v napadnutej časti a sám\nvo veci rozhodol tak, že\n- V bode 1. návrhu 32D/3/2023 z 9.2.2023 sa disciplinárne obvinený sudca Y.. T. S.a oslobodzuje, podľa\n§ 34 ods. 2 písm. b) disciplinárneho súdneho poriadku,\n- V bode 2. návrhu 32D/3/2023 z 9.2.2023 sa disciplinárne obvinený sudca Y.. T. S. oslobodzuje podľa\n§ 34 ods. 2 písm. a) disciplinárneho súdneho poriadku,\n- V zmysle § 26 ods. 1 písm. a) sa zastavuje disciplinárne konanie začaté na návrh z 15.02.2023 sp.\nzn. 31D/3/2023,\nalternatívne, že\n- Disciplinárne obvinený sudca Y.. T. S. sa oslobodzuje podľa § 34 ods. 2 písm. a) disciplinárneho\nsúdneho poriadku, spod návrhu z 15.02.2023 sp. zn. 31D/3/2023.\nIV. Relevantná právna úprava\n\n48. Podľa § 30 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich, sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti\nsvedomito.\n49. Podľa § 32 ods. 3 zákona o sudcoch a prísediacich, sudca je povinný deklarovať v majetkovom\npriznaní aj majetkové pomery svojho neplnoletého dieťaťa a manžela, ktorý s ním žije v domácnosti,\na to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu\nbezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzavreli dohodu o\nzúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe\nspoločného majetku, sudca deklaruje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní\noddelene od svojich majetkových pomerov.\n50. Podľa § 32 ods. 5 zákona o sudcoch a prísediacich, údaje o majetkových pomeroch deklarovaných\npodľa odsekov 1 až 4 sudca oznamuje súdnej rade v elektronickej podobe, pričom súdna rada preverí\nmajetkové pomery sudcu postupom podľa osobitného predpisu.\n51. Podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich, disciplinárnym previnením je zavinené\nnesplnenie alebo porušenie povinností sudcu.\n52. Podľa § 116 ods. 2 písm. c) zákona o sudcoch a prísediacich, závažným disciplinárnym previnením\nje opakované nesplnenie povinnosti podať majetkové priznanie podľa § 32 ods. 1 ani v dodatočnej lehote\nurčenej súdnou radou, úmyselné uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov v majetkovom\npriznaní alebo v čestnom vyhlásení podľa § 32.\n53. Podľa § 116 ods. 3 písm. c) zákona o sudcoch a prísediacich, závažné disciplinárne previnenie\nnezlučiteľné s funkciou sudcu je nespôsobilosť sudcu hodnoverným spôsobom preukázať statočnosť\npôvodu majetkového prírastku alebo statočnosť pôvodu samotného majetku v konaní podľa osobitného\npredpisu.\n54. Podľa § 117 ods. 5 zákona o sudcoch a prísediacich, disciplinárnym opatrením za závažné\ndisciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu je vždy odvolanie z funkcie sudcu.\n55. Podľa § 27ha ods. 1 zákona o Súdnej rade, Súdna rada preveruje úplnosť majetkových priznaní\nsudcov. Na tento účel súdna rada spomedzi svojich členov zriaďuje trojčlenné kontrolné komisie, ktorých\nčlenmi je vždy aspoň jeden člen súdnej rady zvolený sudcami a aspoň jeden člen súdnej rady, ktorý nie\nje sudcom; predsedu komisie súdnej rady určí súdna rada.\n56. Podľa § 27ha ods. 2 zákona o Súdnej rade, ak na základe vyhodnotenia majetkového priznania\nkomisia súdnej rady zistí u sudcu majetkový prírastok prevyšujúci jeho príjmy v súčte aspoň o 5000\neur, alebo nadobudne dôvodné pochybnosti o statočnosti pôvodu samotného majetku, sudca je povinný\nna základe výzvy komisie súdnej rady preukázať ich pôvod. O svojich zisteniach komisia súdnej rady\ninformuje všetkých členov súdnej rady.\n57. Podľa § 27ha ods. 8 zákona o Súdnej rade, ak sudca hodnoverným spôsobom nepreukáže\nstatočnosť pôvodu majetkového prírastku alebo statočnosť pôvodu samotného majetku, predseda\nsúdnej rady podá disciplinárny návrh. Disciplinárny návrh podá predseda súdnej rady na základe\nstanoviska súdnej rady o nespôsobilosti sudcu hodnoverným spôsobom preukázať statočnosť pôvodu\nmajetkového prírastku alebo statočnosť pôvodu samotného majetku prijímaným vo forme uznesenia na\nnávrh komisie, ktorá preverovala úplnosť majetkového priznania sudcu.\nV. Právne názory odvolacieho disciplinárneho senátu\n56. Podľa ustanovenia § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku v spojení s ust. § 317 ods. 1 Trestného\nporiadku Najvyšší správny súd ako odvolací disciplinárny súd preskúmal odvolanie a odôvodnenosť\nnapadnutého rozhodnutia disciplinárneho senátu 32D a konštatoval, že odvolanie nie je dôvodné.\n57. Z obsahu odvolania je zrejmé, že ako dôvod odvolania disciplinárne obvinený považoval\nnedostatočne preukázaný úmysel pri uvádzaní pôvodu a výšky jeho majetku v majetkovom priznaní\n\nsudcu. On sám úmysel odmieta, uznáva svoje možné formálne pochybenie pri vypĺňaní majetkového\npriznania.\n58. V tejto súvislosti odvolací senát disciplinárneho súdu vykonal doplnenie dokazovania dopytom\nna Krajský súd v Bratislave, z ktorého podania zo dňa 22.05.2025 doručeného tunajšiemu súdu dňa\n22.05.2025 vyplýva, že Y.. T. S. sudca W. U. P. X. pracuje v justícii od 01.07.1995 do 21.06.1999\nako justičný čakateľ bývalého Mestského súdu v Bratislave. Od 22.06.1999 do 31.12.2007 bol sudcom\nbývalého Okresného súdu Bratislava IV a od 01.01.2008 doposiaľ pracuje ako sudca W. U. P. X.\n(predseda senátu). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že menovaný sudca pôsobí v justícii cca 30 rokov.\nOtázka podávania majetkového priznania ako aj jej formy mu musela byť podľa názoru odvolacieho\nsenátu dostatočne zrejmá, nakoľko povinnosť pre sudcov podávať majetkové priznanie bola upravená\nzákonom č. 385/2000 Z. z. o sudoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov s\núčinnosťou od 01.01.2001.\n59. Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa ust. § 32 ods. 5 citovaného zákona sa\noznamovali predsedovi príslušnej Sudcovskej rady, ktorý zabezpečil vyhodnotenie majetkových priznaní\npríslušnej rade na účely zistenia prírastku majetku sudcu a na ich uchovávanie, súčasne tieto údaje boli\noznamované aj ministrovi.\n60. Následne bol prijatý zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade SR a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov s účinnosťou od 16.04.2002, ktorý zmenil uvedenú povinnosť v ods. 5 vyššie citovaného\nustanovenia tak, že údaje o majetkových pomeroch sa deklarovali podľa ods. 1 a 2 predsedovi príslušnej\nSudcovskej rady, ktorý zabezpečil vyhodnotenie majetkových priznaní na účely zistenia prírastku\nmajetku sudcu a ich uchovávania, súčasne sa tieto údaje oznamovali aj ministrovi. Ďalej bol prijatý\nzákon č. 517/2002 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený zákon č. 757/2004 Z. z. o sudcoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý novelizoval znenie ust. § 32 zákona č. 185/2002 Z. z.\nohľadom majetkových priznaní sudcov tak, že od tohto obdobia sa majetkové priznanie podľa citovaného\nustanovenia podávalo predsedovi Súdnej rady. Čo sa týka deklarovania majetku neplnoletých detí\nsudcu, majetkové priznanie bolo upravené v § 32 ods. 3 zákona o sudcoch a prísediacich č. 385/2000\nZ. z. Uvedené ustanovenie je v nezmenenom stave od 01.05.2011, bolo prijaté novelou č. 33/2011 Z. z.,\nktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich.\n61. Z vyššie uvedeného je dostatočne zrejmé, že disciplinárne obvinený sa s otázkou majetkového\npriznania stretával už od 01.01.2001, tzn. že jeho obsah, forma, ako aj spôsob vyplnenia a\nodovzdávania majetkového priznania mu musela byť pri jeho vzdelaní dostatočne zrejmá. Senát\ndisciplinárneho odvolacieho súdu preto vyhodnotil jeho obranu ako možné formálne pochybenie pri\nvypĺňaní majetkového priznania, ako zavádzajúcu. Ide o sudcu s dlhoročnou praxou, ktorý sa v oblasti\njustície pohybuje 30 rokov. Je veľmi málo pravdepodobné, aby nebol schopný vyplniť majetkové\npriznanie.\n62. Čo sa týka formálneho pochybenia senát odvolacieho disciplinárneho súdu uvádza, že samozrejme\nformálne pochybenie pri vypĺňaní majetkového priznania je možné pripustiť, avšak menovaný\ndisciplinárne obvinený mal niekoľko možností, aby tieto formálne chyby, nedostatky, či nedorozumenia,\ndostatočným spôsobom ozrejmil, resp. vyvrátil. Z obsahu súdneho spisu je dostatočne zrejmé,\nže disciplinárne obvinenému bolo umožnené opakovane sa vyjadriť k vzniknutým nezrovnalostiam,\nzúčastnil sa aj na rokovaniach Kontrolnej komisie Súdnej rady č. 3 a to 11.01.2023, 23.01.2023,\n21.07.2022. Z obsahu súdneho spisu je ďalej zrejmé, že disciplinárne obvinený sa v konaní pred Súdnou\nradou opakovane vyjadroval, a to písomným podaním zo dňa 17.06.2022, 08.04.2022 a 22.08.2022.\nUvedené nezrovnalosti boli monitorované od roku 2013 do roku 2020, t. j. do času, kým sa nezačalo\npreverovanie na základe podnetu od NAKA.\n63. Z písomných vyjadrení disciplinárne obvineného, ako aj z jeho ústnych výpovedí pred Kontrolnou\nkomisiou Súdnej rady č. 3 mal disciplinárny senát za preukázané, že jeho vyjadrenia sú nepresné,\nneúplné, zavádzajúce, veľmi často používal zvrat „nepamätám sa“. Odvolací disciplinárny senát zhodne\ns prvostupňovým disciplinárnym senátom videl úmysel disciplinárne obvineného práve v opakovaní sa\nnepravdivého deklarovania svojich majetkových pomerov. V zhode s právnym názorom prvostupňového\ndisciplinárneho senátu v predložených vyjadreniach disciplinárne obvineného rovnako identifikoval\n\nviaceré nedostatky, ktoré významne ovplyvňujú vierohodnosť a informačnú hodnotu týchto vyjadrení.\nKonkrétne ide o to, že tvrdenia disciplinárne obvineného sú neúplné, nepresné a zavádzajúce.\n64. Ustanovenie § 32 zákona č. 385/2000 Z. z. týkajúce sa povinnosti sudcu deklarovať svoje majetkové\npomery je koncipované dostatočne jasne a z jeho výkladu vyplýva, že pokiaľ má sudca alebo jeho\nmaloleté deti na účte peniaze, je povinný túto skutočnosť zverejniť vo svojom majetkovom priznaní.\nPre prípad, že by sudca mal potrebu čokoľvek v súvislosti s údajmi uvádzanými v majetkovom priznaní\ndoplniť, resp. vyjadriť, môže to uviesť v jeho záverečnej (neverejnej) časti ako poznámku. Disciplinárne\nobvinený tak neurobil a neurobil to aj napriek opakovaným výzvam Súdnej rady na vysvetlenie danej\nsituácie a neurobil to v konečnom dôsledku ani v súdnom konaní pred prvostupňovým disciplinárnym\nsenátom Najvyššieho správneho súdu.\n65. Jednou zo základných povinností sudcu je splnenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré\ndávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, pričom zákon o sudcoch a prísediacich\npod predpokladmi sudcovskej spôsobilosti upravuje morálny štandard a integritu sudcu pre náležitý\na zodpovedný výkon jeho funkcie. Morálny štandard dosahuje sudca vtedy, ak je bezúhonný, čestný,\npoctivý, ľudský a spravodlivý. Mať integritu znamená robiť veci správne a spoľahlivo, morálne a\nzodpovednostne nezlyhať. Integrita v sebe zahŕňa aj poctivosť, dôveryhodnosť a plnenie povinností.\nUvádzanie nepravdivých informácií pred komisiou Súdnej rady, následne aj pred prvostupňovým\ndisciplinárnym senátom, preto odvolací disciplinárny senát vyhodnotil ako skutočnosť spôsobilú porušiť\npovinnosti sudcu zakotvenú v čl. 2 bod 3 písm. c) a čl. 3 bod 1 Zásad sudcovskej etiky. Je vo všeobecnosti\nzrejmé, že z povahy sudcovskej funkcie vyplýva, že sudcovia nemajú v komunikácii s orgánmi verejnej\nmoci klamať. Súvisí to aj s požiadavkou na ich dôveryhodnosť a čestnosť. Preverovanie majetkových\npomerov sudcov je jedným zo spôsobov kontroly zabezpečovania integrity sudcov a túto právomoc dal\nSúdnej rade ústavný zákon. Verejnosť právom očakáva, že každý sudca bude nielen odborne zdatný a\nnezávislý, ale predovšetkým čestný a dôveryhodný. Tieto očakávania sú základom dôvery spoločnosti v\nsúdny systém ako celok. Zvlášť citlivo je preto potrebné hodnotiť alebo sa hodnotí transparentnosť sudcu\nv otázkach jeho majetkových pomerov. Sudca by mať byť vzorom osobnej integrity. Povinnosť podávať\nmajetkové priznanie je nielen jeho zákonným záväzkom, ale aj prejavom rešpektu voči verejnosti a\nochoty podrobiť sa primeranej kontrole. Akékoľvek zamlčanie majetku, nejasnosti alebo nepresnosti v\nmajetkových priznaniach môžu vyvolať pochybnosti o poctivosti sudcu a naštrbiť dôveru voči jeho osobe\naj voči celému justičnému systému. Podávanie transparentného, úplného a pravdivého majetkového\npriznania je preto neoddeliteľnou súčasťou etiky sudcu a základným predpokladom udržiavania verejnej\ndôvery.\n66. Čo sa týka námietky arbitrárnosti rozhodnutia prvostupňového disciplinárneho senátu, odvolací senát\nsa s touto námietkou rovnako nestotožnil. Z rozhodnutia 32D/3/2023 zo dňa 02.10.2024 je dostatočne\nzrejmé, že bolo vydané na základe dostatočne vykonaného dokazovania, z ktorého prvostupňový\ndisciplinárny senát vyvodil aj správne právne závery. Rozhodnutie je podrobné, obšírne a dalo odpoveď\nna všetky vzniknuté otázky.\n67. Zo súdneho spisu je zrejmé, že prvostupňový senát vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie,\ndožiadaním na Sociálnu poisťovňu, ústredie, od ktorej si vyžiadal informácie o výške všetkých\ndôchodkových dávok, ktoré boli rodičom disciplinárne obvineného poskytnuté z dôchodkového poistenia\nv rokoch 2013 až 2020 a to v štruktúre podľa jednotlivých rokov, a ktoré sú založené v súdnom\nspise. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 4. apríla 2024 disciplinárny senát vykonal listinné dôkazy\npodľa obsahu súdneho spisu a následne disciplinárne obvinený odpovedal na otázky členov senátu,\ndisciplinárneho navrhovateľa a svojho obhajcu.\n68. Disciplinárny senát si ďalej vyžiadal od Slovenských liečebných kúpeľov Rajecké Teplice informáciu\n- fotokópie faktúr a/alebo iných účtovných dokladov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, vystavených\ndisciplinárne obvinenému za poskytnutú liečebno-preventívnu starostlivosť a s tým spojené ubytovacie,\nstravovacie a iné súvisiace služby.\n69. Ďalej vykonal dokazovanie vypočutím svedkov, a to rodičov disciplinárne obvineného a jeho brata.\n70. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 9. septembra 2024 disciplinárny senát vykonal ďalšie\nlistinné dôkazy podľa obsahu súdneho spisu, ako aj dokazovanie zvukovým záznamom z vypočutia\n\ndisciplinárne obvineného konaného dňa 21. júla 2022. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 2. októbra\n202 disciplinárny navrhovateľ ako aj obhajca disciplinárne obvineného predniesli svoje záverečné reči.\n71. K odvolacej námietke ohľadom nepreukázania domnelej nelegálnosti, resp. nestatočnosti\nnadobudnutia majetku disciplinárne obvineným, odvolací senát udáva, že ani s touto sa nie je\nmožné stotožniť. Z výroku I. bodu 3 a jeho odôvodnenia napadnutého prvostupňového rozhodnutia\nje dostatočne jasné, že disciplinárne obvinený neodstránil dôvodné pochybnosti o statočnosti pôvodu\nsvojho majetku. Oprávnenosť, resp. právomoc overovať úplnosť majetkových priznaní sudcov vyplýva\nzo zákona č. 385/2000 Z. z., konkrétne ust. § 32 ods. 1. Správne vyplnené majetkové priznanie je\nnevyhnutné na to, aby bolo možné preukázať skutočný stav príjmov a výdavkov. V tomto prípade však\ndošlo k zrejmým nesprávnostiam, keďže sudca vo svojom majetkovom priznaní neuviedol pravdivé\ninformácie. Takéto konanie môže byť považované za úmyselné skreslenie údajov, čo je v rozpore s\npovinnosťou sudcu, konať transparentne a v súlade so zákonom. Úmysel znamená, že osoba koná\nvedome a zámerne s cieľom dosiahnuť konkrétny výsledok. Ak sudca nesprávne vyplní majetkové\npriznanie úmyselne, teda vedome, uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje opakovane, je to\njednoznačne nutné považovať za disciplinárne pochybenie.\n72. Senát odvolacieho disciplinárneho súdu preto nemôže súhlasiť s námietkou, že v konaní nebol\npredložený dôkaz preukazujúci nestatočnosť nadobudnutia majetku disciplinárne obvineného, nakoľko\nv danom prípade je nesporné, že disciplinárne obvinený nevyplnil svoje majetkové priznania riadne a\nneuvádzal v nich žiadne peňažné účty v bankách alebo úspory v hotovosti a to až do času, kým nebolo\nSúdnej rade doručené podanie z NAKA.\n73. K odvolacej námietke ohľadom svojvoľného postupu Súdnej rady, resp. jej predsedu, odvolací\ndisciplinárny senát uvádza, že ani s touto námietkou nie je možné sa stotožniť. Ako bolo povedané\nvyššie, v zmysle ust. § 27ha ods. 1 o Súdnej rade je táto právomoc zverená Súdnej rade, resp. zriadenej\nkomisii pri Súdnej rade, ktorá ak v prípade vyhodnotenia majetkového priznania zistí u sudcu majetkový\nprírastok prevyšujúci jeho príjmy v súčte aspoň 5.000 Eur, alebo nadobudne dôvodné pochybnosti o\nstatočnosti pôvodu samotného majetku, vyzve sudcu, aby preukázal ich pôvod.\n74. V zmysle tohto ustanovenia má Súdna rada právomoc začať preverovanie majetkových pomerov\nsudcu, ak existujú dôvodné pochybnosti o ich súlade so skutočnosťou alebo ak vzniknú podozrenia, že\nmajetok bol nadobudnutý v rozpore s deklarovanými príjmami. Zákonodarca týmto ustanovením vytvoril\nrovnováhu medzi ochranou osobnej integrity sudcov a právom verejnosti na informácie o nadobúdaní\nmajetku verejných činiteľov. Je zrejmé, že zákon pritom zabezpečuje aj spravodlivý postup preverovania,\nkeďže sudcovi je umožnené vyjadriť sa k podozreniam obhájiť zdroje svojho majetku. Ako bolo povedané\nvyššie disciplinárne obvinenému bola v súlade so zákonom poskytnutá možnosť vyjadriť sa k zisteniam\ntýkajúcich sa jeho majetkových pomerov a predložiť vysvetlenia či relevantné podklady. Túto možnosť\nsám však nevyužil, napriek tomu, že mu bola poskytnutá opakovane, tak v konaní pred Súdnou radou\nako aj v konaní pred prvostupňovým disciplinárnym senátom a vzniknuté pochybnosti nevyvrátil. Navyše\nv doteraz poskytnutých vyjadreniach a údajoch neuviedol pravdivé a úplné informácie, pričom niektoré\ntvrdenia sa ukázali ako zavádzajúce alebo v rozpore s dostupnými podkladmi. Takýto postup vyvoláva\ndôvodné pochybnosti o vierohodnosti v jeho majetkové priznania ako aj o jeho ochote plniť zákonné\npovinnosti s potrebnou mierou čestnosti a transparentnosti.\n75. Odvolací senát nesúhlasil ani s uplatnenou námietkou prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny je\nzakotvená v čl. 50 ods. 2 Ústavy SR a znamená, že každý je považovaný za nevinného, pokiaľ jeho\nvina nebola preukázaná zákonným spôsobom. Tento princíp je primárne trestnoprávnou zárukou, avšak\njeho presahy sú relevantné aj v disciplinárnych a správnych konaniach. Administratívne preverovanie\nmajetkového priznania zo strany Súdnej rady samo o sebe nemôže podľa názoru odvolacieho\ndisciplinárneho senátu predstavovať porušenie prezumpcie neviny, nakoľko ide o zisťovanie faktického\nstavu a hodnotenie súladu so zákonom. Ide o výkon zákonnej kontroly a nie o konštatovanie viny. Jeho\nvýsledkom bolo podanie disciplinárneho návrhu, o ktorom bolo riadne a zákonne rozhodnuté v konaní\npred prvostupňovým senátom Najvyššieho správneho súdu rozhodnutím, ktoré bolo vydané po riadnom\ndokazovaní.\n76. K namietanej porušenej zásade kontradiktórnosti konania odvolací disciplinárny senát udáva, že\nani s touto nie je možné sa stotožniť. Zásada kontradiktórnosti je jedným zo zásadných princípov\n\nsúdneho konania. Podľa právnej teórie znamená, že strany konania majú právo oboznámiť sa s dôkazmi\na návrhmi druhej strany, majú právo sa k nim vyjadriť, majú právo navrhovať a vykonávať vlastné\ndôkazy a že konanie prebieha s rovnosťou zbraní medzi stranami. V disciplinárnom konaní sudcu\nto znamená, že sudca proti ktorému sa vedie konanie, má mať reálnu možnosť obhajoby, vrátane\nmožnosti vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, spochybniť ich vierohodnosť, navrhnúť vlastné\ndôkazy a byť prítomný pri ich vykonávaní. Skutočnosti namietané disciplinárne obvineným v podanom\nodvolaní, že disciplinárny senát sám zaobstarával a vykonával dôkazy, nemôže odvolací disciplinárny\nsenát vyhodnotiť ako relevantnú námietku. Disciplinárny senát môže v rámci svojho konania v zmysle\nDisciplinárneho poriadku navrhovať a vykonať dôkazy, najmä za situácie, ak slúžia na objasnenie veci.\nToto samo o sebe nie je možné hodnotiť ako porušenie zásady kontradiktórnosti, pokiaľ sú splnené\nvyššie uvedené procesné podmienky, tzn. že disciplinárne obvinený sudca či jeho právny zástupca bol\nprítomný pri vykonávaní dôkazov, mal možnosť sa ku všetkým dôkazom vyjadriť, resp. že disciplinárny\nsenát nevyvodil žiadne rozhodujúce závery z dôkazov, ktoré by boli obstarané bez vedomia či účasti\nobvineného sudcu. Skutočnosť, že prvostupňový disciplinárny senát v konaní zabezpečoval dôkazy\n(listiny od iných orgánov, výsluchy svedkov) samo o sebe nemožno hodnotiť ako porušenie zásady\nkontradiktórnosti, pretože všetky dôkazy, ktoré tento senát vykonal boli obstarané a vyhodnotené s\nvedomím disciplinárne obvineného ako aj jeho právneho zástupcu, ktorí po celý čas mali pri hodnotení\ndôkazov byť prítomní, mali právo sa k nim vyjadriť. Dôkazy im neboli zatajované ani predložené v čase,\nkeď už nemali možnosť na ne reagovať. Prvostupňový senát nevyvodil žiaden rozhodujúci záver z\ndôkazov, ktoré by boli obstarané bez vedomia alebo účasti obvineného sudcu.\n77. S odvolacou námietkou ohľadom otázky procesného pochybenia v konaní pred Súdnou radou a s\ntým spojené oneskorené podanie disciplinárneho návrhu, teda podanie návrhu po uplynutí subjektívnej\nlehoty, tiež nie je možné súhlasiť. Z obsahu spisu je dostatočne zrejmé, že predseda Súdnej rady\nmá návrhovú legitimáciu, ktorá je iba podmienená stanoviskom Súdnej rady v prípade disciplinárneho\nprevinenia podľa ust. § 116 ods. 3 písm. c), g) zákona č. 385/2000 Z. z. podľa § 27ha ods. 8, 6\nzákona o Súdnej rade. V danom prípade predseda Súdnej rady využil svoju návrhovú legitimáciu danú\nvyššie citovaným zákonom a dňa 09.02.2022 podal na Najvyšší správny súd disciplinárny návrh pre\nskutok, uvedený v ust. § 116 ods. 2 citovaného zákona, ku ktorému sa teda nevyžaduje postup podľa\nosobitného zákona. K námietke, že disciplinárny návrh, ktorý bol podaný dňa 09.02.2023 bol teda podaný\noneskorene, je potrebné uviesť, že disciplinárny návrh bol podaný riadne a včas.\n78. O trovách konania rozhodne súd podľa ust. § 38 Disciplinárneho poriadku samostatným uznesením.\n79. Návrh na prerušenie konania súd zamietol, keďže nekonštatoval žiaden dôvod podľa ust. § 283\nTrestného poriadku.\n80. Toto rozhodnutie bolo prijaté na základe § 162 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 322 ods. 3\nTrestného poriadku a contrario, jednomyseľne.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32D/3/2023", "guid": "c88e7363-fef6-428a-b9fe-5b43be4fa2a8:c3a0bf31-d0ea-482f-8a1b-6a8301b97044", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}