{"guid": "affd3007-70e6-48f5-9f1b-f2a8c9cdb752:5d5b3fb7-a1da-46d7-ac87-86f4c684af63", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:8023200262.1", "spisova_znacka": "7Ssk/5/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/5/2025 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. septembra 2025, sp. zn. 7Ssk/5/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:8023200262.1", "identifikacne_cislo": "8023200262", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "sudca_id": 522, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-michal-novotny-522", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-39.odsek-4", "nazov": "§ 39 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-39.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-39.odsek-5", "nazov": "§ 39 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-39.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-14.odsek-5", "nazov": "§ 14 ods. 5 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-14.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-14.odsek-6", "nazov": "§ 14 ods. 6 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-14.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#paragraf-39", "/SK/ZZ/2013/417#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d5b3fb7-a1da-46d7-ac87-86f4c684af63", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:8023200262.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:8023200262.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:8023200262.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/5/2025\n8023200262\n30. 09. 2025\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2025:8023200262.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso\nako člen senátu vo veci žalobkyne: W. Q., nar. X. W.. XXXX, H. XXX/XX, Z., proti žalovanému: Ústredie\npráce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 9. marca 2020,\nč. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2020/4276-0008 Km, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku\nSprávneho súdu v Košiciach č. k. PO-4Sa/12/2023-55 zo 4. októbra 2024 takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta.\nII. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa bola od 1. januára 2015 poberateľkou\npomoci v hmotnej núdzi. Rozhodnutím z 26. apríla 2019 jej Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad\nznížil priznanú pomoc od 1. januára 2019 na 26,50 €. Pri výpočte tejto sumy vyšiel z toho, že žalobkyňa\nbola spoločne posudzovaná s manželom, ktorý poberá invalidný dôchodok. Spolu mali mať nárok na\nzákladnú sumu dávky 107,10 €, ako aj príspevok na bývanie 89,20 €, keďže potvrdením obce Batizovce\nz 18. júla 2018 preukázali, že riadne platia miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady v\nrodinnom dome, ktorého sú vlastníkmi. Priznaná suma bola potom rozdielom týchto dvoch dávok a 75\n% invalidného dôchodku manžela. Žalobkyňa však neoznámila, že invalidný dôchodok sa manželovi\nzvýšil už od 5. septembra 2018 a za september až november 2018 im tak mala patriť nižšia dávka, než\nsa im vyplatila. Preto jej úrad práce rozhodnutím z 20. mája 2019 uložil, aby vrátila vzniknutý preplatok\n109,84 €.\n2. Dňa 14. augusta 2019 obec Batizovce požiadala úrad práce, aby ju určil za osobitného príjemcu dávok;\nzároveň znova potvrdila, že žalobkyňa riadne platí daň z nehnuteľností aj miestny poplatok. Úrad práce\n5. septembra 2019 vykonal u žalobkyne sociálne zisťovanie, v rámci ktorého sama priznala, že na tomto\nmiestnom poplatku majú dlh. Rozhodnutím zo 6. septembra 2019 úrad práce vyhovel žiadosti obce a\nurčil ju za osobitného príjemcu, žalobkyňa sa však proti tomu odvolala. Počas odvolacieho konania obec\nBatizovce prípisom z 3. októbra 2019 oznámila, že domácnosť žalobkyne má v roku 2019 celkový dlh\nna miestnom poplatku za komunálne odpady vo výške 199,20 €. Dodala, že skoršie potvrdenia o tom,\nže tento poplatok uhradili, vystavila len preto, lebo žalobkyňa s manželom sa zaviazali splácať ho podľa\ndohodnutého splátkového kalendára. Za tohto stavu žalovaný rozhodnutím z 12. novembra 2019 zrušil\nrozhodnutie o určení osobitného príjemcu, upozornil však úrad, že nie sú vôbec splnené podmienky\npriznania príspevku na bývanie.\n3. Nato úrad práce rozhodnutím z 19. novembra 2019 odňal žalobkyni od 1. septembra 2019 pomoc v\nhmotnej núdzi. Vyšiel zo zistenia, že posledná dávka bola vyplatená za júl 2019, no žalobkyňa už vtedy\n\nriadne neuhrádzala miestny poplatok za komunálne odpady. To podľa § 14 ods. 5 písm. b) zákona č.\n417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi vylučovalo nárok na príspevok na bývanie. Potom by mala nárok\nlen na základnú sumu dávky, tá však bola nižšia než 75 % invalidného dôchodku žalobkyninho manžela.\nNa odvolanie žalobkyne žalovaný preskúmavaným rozhodnutím z 9. marca 2020 zmenil rozhodnutie\nz 19. novembra 2019 tak, že dávku v hmotnej núdzi odňal už od 1. augusta 2019. Zdôraznil, že úrad\npráce z vlastného zisťovania (5. septembra 2019) aj prípisu obce zistil, že žalobkyňa nespĺňa uvedenú\npodmienku, a to napriek skôr predloženému potvrdeniu, že miestny poplatok je zaplatený. Pretože dávka\nsa jej naposledy vyplatila za júl 2019, podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. mala byť odňatá už\nod augusta 2019.\n4. Správny súd (po zrušení prvého rozsudku 4 Sa 11/2020-79 rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk\n125/2022 kvôli procesným nedostatkom) tu napadnutým rozsudkom č. k. PO-4Sa/12/2023-55 zamietol\nsprávnu žalobu proti tomuto rozhodnutiu. Dospel k záveru, že žalovaný sa vecou riadne zaoberal a\nvyrovnal sa s námietkami žalobkyne. Pri svojom rozhodovaní bol viazaný zákonom, a preto nemohol\npostupovať podľa svojej úvahy. Zákon č. 417/2013 Z. z. vylučuje nárok na príspevok na bývanie, ak\ndomácnosť alebo člen domácnosti v rodinnom dome neuhrádza daň z nehnuteľností a poplatok za\nkomunálne odpady. K námietkam žalobkyne, že dlžný poplatok medzičasom zaplatila, dodal, že si môže\nkedykoľvek podať novú žiadosť o príspevok.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n5. Proti tomuto rozsudku smeruje včas podaná kasačná sťažnosť žalobkyne bez sťažnostného návrhu.\nZopakovala, že dlh na miestnom poplatku vznikol v rokoch 2016 až 2019 preto, že finančná situácia\nrodiny bol zlá. Distribútor elektrickej energie ich opakovane odpojil, a tak museli predovšetkým zaplatiť\nnedoplatok jemu. Napriek tomu sa snažili vyrovnať dlhy voči obci pravidelnými splátkami, čo sa im\npodarilo vo februári 2021. Žalovanému vytkla, že podmienky nároku mal podľa § 14 ods. 6 zákona\nč. 417/2013 Z. z. prehodnotiť po 12 mesiacoch od posledného preukázania ich splnenia, ale nikto to\nneurobil. V spornom období totiž nemala domácnosť možno zabezpečiť si základné životné podmienky,\nako ich vymedzuje § 2 ods. 2 cit. zák., a finančná situácia sa rapídne zhoršuje kvôli vysokým cenám\na výdavkom.\n6. Žalovaný navrhol odmietnuť kasačnú sťažnosť, pretože neobsahuje vymedzenie dôvodov v zmysle §\n440 ods. 2 SSP, eventuálne ju zamietnuť z dôvodov, ktoré uviedol vo svojich podaniach.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení\ns § 203 ods. 2 SSP).\n8. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie, ktorým žalovaný odňal žalobkyni pomoc v\nhmotnej núdzi od 1. augusta 2019. Nárok na túto pomoc podľa § 9 ods. 1 cit. zák. vo všeobecnosti vzniká\nfyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v §\n10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 (teda súm dávky a ďalších foriem pomoci)\nje vyšší ako úhrn príjmu podľa § 4 cit. zák. Žalobkyňa v danom období tvorila domácnosť s manželom\n[§ 3 ods. 1 písm. b) cit. zák.], ktorý poberal invalidný dôchodok, z ktorého len 75 % sa považovalo za\npríjem [§ 4 ods. 2 písm. c) cit. zák.], a mala nárok na dávku v hmotnej núdzi podľa § 10 tohto zákona.\nSporným zostávalo, či mala nárok aj na príspevok na bývanie podľa § 14, pretože len súčet dávky a\ntohto príspevku by bol vyšší než 75 % invalidného dôchodku jej manžela. Samotná dávka totiž bola\nnižšia než tento príjem, čo podľa cit. § 9 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. znamenalo, že pomoc v hmotnej\nnúdzi žalobkyni nepatrila.\n9. Podľa § 14 ods. 1 tohto zákona je príspevok na bývanie určený na čiastočnú úhradu nákladov\nspojených s bývaním. V zmysle § 14 ods. 3 písm. a) tento príspevok patrí, ak niektorý člen domácnosti\nje okrem iného vlastníkom rodinného domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie. Tento príspevok však\npodľa § 14 ods. 5 písm. b) cit. zák. patrí, len ak domácnosť alebo člen domácnosti v rodinnom dome podľa\nodseku 3 písm. a) uhrádza daň z nehnuteľností a poplatky za komunálny odpad (tzn. miestny poplatok\nza komunálne odpady). Citované ustanovenie celkom zreteľne vyjadruje, že zámerom zákonodarcu\nbolo poskytovať príspevok na bývanie len takým domácnostiam, ktoré uhrádzajú tieto verejnoprávne\npovinnosti. Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva - a žalobkyňa to opätovne priznala aj v kasačnej\nsťažnosti -, že jej domácnosť tieto povinnosti neplnila riadne od roku 2016, ale urobila tak až vo februári\n2021. Žalobkyňa teda v roku 2019 nespĺňala podmienku cit. § 14 ods. 5 písm. b) zákona č. 417/2013 Z.\nz., čo znamenalo, že jej nepatril príspevok na bývanie a tým ani pomoc v hmotnej núdzi, keďže suma\n\ndávky podľa § 10 nebola vyššia ako 75 % invalidného dôchodku jej manžela. To znamená, že pomoc\nv hmotnej núdzi sa jej priznala neoprávnene, a preto úrad práce aj žalovaný podľa § 25 ods. 2 cit. zák.\nsprávne rozhodli o jej odňatí počnúc mesiacom, za ktorý ešte nebola vyplatená.\n10. Žalobkyňa počas konania predkladala viaceré dôkazy o tom, že po vydaní tu preskúmavaného\nrozhodnutia nedoplatky riadne uhradila. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna\n2023 (porov. § 493e SSP) je však pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti preskúmavaného\nrozhodnutia. Preskúmavané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v marci 2020, navyše sa týkalo\notázky nároku na pomoc v hmotnej núdzi za obdobie od augusta 2019. Preto okolnosť, že žalobkyňa\nsplácala nedoplatok na poplatku za komunálny odpad postupne v priebehu roka 2020, resp. až do\nfebruára 2021, kedy ho splatila, nemá žiaden vplyv na správnosť tohto rozhodnutia. Zistený skutkový\nstav totiž svedčí o tom, že v auguste 2019 tento poplatok zaplatený nemala. K námietke žalobkyne, že\nžalovaný opätovne neposúdil jej nárok po uplynutí 12 mesiacov od posledného preukázania a nepriznal\njej znova pomoc v hmotnej núdzi, postačí odkázať na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona č. 417/2013\nZ. z., podľa ktorého sa nárok na pomoc v hmotnej núdzi uplatňuje podaním písomnej žiadosti. Ak\nje žalobkyňa presvedčená, že po vydaní preskúmavaného rozhodnutia znova spĺňala podmienky pre\npriznanie pomoci v hmotnej núdzi, mohla o ňu znova požiadať. Predmetom súdneho prieskumu v\nprerokúvanej veci je totiž len jej odňatie od 1. augusta 2019.\n11. Podľa čl. 39 ods. 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (v znení účinnom do 31. decembra 2020) každý,\nkto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných\nživotných podmienok; podrobnosti o tomto práve ustanoví zákon. Tomuto sociálnemu právu zodpovedá\npozitívny záväzok štátu, teda jeho realizácia vyžaduje pozitívne plnenie. Podoba a obsah týchto plnení\nzávisia od ekonomických a hospodárskych možností štátu, takže zákonodarca má v tomto smere\nširokú mieru voľného uváženia. Preto sa podľa čl. 51 ods. 1 ústavy možno domáhať tohto práva len v\nmedziach zákonov, ktoré ho vykonávajú. Podľa judikatúry ústavného súdu limity treba hľadať v ústavných\nprincípoch a v požiadavke ochrany ďalších hodnôt, na ktorých je ústava založená a ktoré chráni (porov.\nnapr. nález sp. zn. PL. ÚS 8/2014). V súlade s tým zákonodarca v § 14 ods. 3 a 5 zákona č. 417/2013\nZ. z. ustanovil ako podmienku poskytovania jednej z osobitných dávok - príspevku na bývanie - práve\nto, aby oprávnené osoby nemali žiadne nedoplatky na verejnoprávnych dlhoch. Podľa kasačného súdu\ntakáto podmienka vo vzťahu k tomuto typu príspevku nie je neracionálna, keďže vyžaduje, aby sa\njeho poberateľ aspoň v minimálnej miere podieľal na plnení svojich občianskych povinností a znášaní\nspoločných bremien. Preto takouto úpravou zákonodarca neprekročil limity svojho uváženia.\nIV.\nZáver\n12. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných\ndôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1\nSSP) zamietol.\n13. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa vo\nveci úspech nemala a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu\nnárok na náhradu trov priznal.\n14. Tento rozsudok prijal senát pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}