{"guid": "08726378-e307-4bc8-90db-4c5a92571ed3:0653814b-8b50-4ea5-a4f5-6aa89992572e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:8022200027.1", "spisova_znacka": "2Svk/8/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/8/2023 z 29. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. januára 2025, sp. zn. 2Svk/8/2023, ECLI:SK:NSSSR:2025:8022200027.1", "identifikacne_cislo": "8022200027", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "prof. JUDr. Juraj Vačok", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-1", "nazov": "§ 467 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-467"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-467"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0653814b-8b50-4ea5-a4f5-6aa89992572e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:8022200027.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:8022200027.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:8022200027.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Svk/8/2023\n8022200027\n29. 01. 2025\nprof. JUDr. Juraj Vačok\nECLI:SK:NSSSR:2025:8022200027.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja\nVačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobcu: W. L., adresa trvalého pobytu: I. XX, XXX XX, dátum narodenia: X. B. XXXX, proti žalovanému:\nCentrum právnej pomoci, so sídlom: Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, o\nkasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/3/2022-60, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Postup pred orgánmi verejnej správy\n1. Dňa 2. novembra 2021 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci\nv právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd žalobcu postupom súdneho\nexekútora JUDr. Pavla Halása v exekúcii č. EX 6993/12 a súdnej exekútorky JUDr. Dagmar Kováčovej\nč. EX 2144/19, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 79Er/770/2012. Predmetom exekúcie\nje vymoženie sumy 2.123,31 € s príslušenstvom. Žalobca namietal, že poverený exekútor v rozpore s\n§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“)\nnepredložil súdu vec bezodkladne potom, ako nadobudol pochybnosť o existencii dôvodov na zastavenie\nexekúcie. Žalobca poukázal na vysoký úrok 29,99 % ročne, ktorý je povinný platiť z dôvodu uzatvorenej\nnevýhodnej úverovej zmluvy s neprimeranými sankciami. Tiež poukázal na neprimeranú dĺžku konania\nv snahe získať finančné prostriedky, pretože úrok mal platiť od roku 2011 do zaplatenia. Namietal aj\nnepreskúmateľnosť exekučného titulu, pretože nie je podľa neho zrejmé, z akej sumy má ročný úrok\nplatiť.\n2. Žalovaný rozhodnutím ČRZ: 138600/2021 z 15. decembra 2021 nepriznal nárok na poskytnutie\nprávnej pomoci z dôvodu zrejmej bezúspešnosti sporu. Poukázal, že ku konaniu súdneho exekútora\npodľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku nemohlo dôjsť, pretože žalobca podal sám návrh na\nzastavenie exekúcie. O tomto návrhu bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu\nPrešov sp. zn. 79Er/770/2012 zo 7. marca 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove\nč. k. 6CoE/18/2019-137 z 29. októbra 2019. V predmetných rozhodnutiach je výslovne uvedené,\nže neexistujú dôvody na zastavenie exekúcie. V prípade návrhu na zastavenie exekúcie súdnym\nexekútorom by tak súd v zmysle § 230 Civilného sporového poriadku v účinnom znení musel konanie\nzastaviť pre prekážku rozhodnutej veci. Tvrdenie žalobcu, že exekučný titul je nepreskúmateľný, je\nneopodstatnené. Z výroku jasne vyplýva povinnosť, ktorú mal žalobca vykonať. Z dôvodu zrejmej\nbezúspešnosti sporu žalovaný neskúma ďalšie podmienky pre poskytnutie právnej pomoci.\nII. Konanie pred správnym súdom\n3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej aj\n„správny súd“). Navrhol v nej, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a priznal žalobcovi\n\nnárok na právnu pomoc v právnej veci o ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd i\npráva na spravodlivé súdne konanie v primeranej lehote postupom súdnych exekútorov v exekučnom\nkonaní vedenom Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 79Er/770/2012. Žalobca považoval rozhodnutie\nžalovaného za arbitrárne, vychádzajúce z nesprávneho zisteného skutkového stavu a rozporného s\nprávnym poriadkom.\n4. Správny súd rozsudkom č. k. 2S/3/2022-60 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) zamietol žalobu ako\nnedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). V odôvodnení\nsa stotožnil so závermi uvedenými v rozhodnutí žalovaného.\nIII. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov\n5. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že rozhodnutie správneho\nsúdu je nepreskúmateľné, arbitrárne, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, porušuje\nprávo na spravodlivé súdne konanie. Žalobca navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho\nsúdu, resp. zmenil tento rozsudok tak, že vyhovuje žalobe žalobcu. Žalobca zároveň navrhol, aby\nkasačný súd predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku: či návrh súdneho exekútora\nna zastavenie exekúcie pre neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa smernice Rady 93/13/EHS z 5.\napríla 1993 o nekalých zmluvných podmienkach je možné posudzovať vo vzťahu prekážky právoplatne\nrozhodnutej veci, ak sťažovateľ už predtým podal návrh na zastavenie exekúcie a ten bol súdom\nzamietnutý a nadobudol právoplatnosť, alebo tento návrh súdneho exekútora sa má posudzovať v\nparalele s povinnosťou súdu ex offo skúmať nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách počas\ncelého exekučného konania, s poukazom, že súdny exekútor je súčasť súdnej moci a bola mu zverená\nštátom časť súdnej moci pri exekučnom konaní a je povinný sa riadiť ústavou SR a v jej náväznosti\naj medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala, medzi ktoré patria smernica Rady\n93/13/EHS o ochrane spotrebiteľa, Zmluva o fungovaní Európskej únie a jej čl. 169 ods. 1, Charta\nzákladných práv Európskej Únie a jej čl. 38, z ktorých možno abstrahovať zvýšenú ochranu spotrebiteľa,\nnajmä ak súdnemu exekútorovi vyplýva povinnosť o predložení návrhu na zastavenie exekúcie aj z § 57\nods. 4 Exekučného poriadku. Žalobca v kasačnej sťažnosti spochybnil záver o tom, že spor, v ktorom sa\ndomáhal právneho zastupovania, by mal byť bezúspešný. Vo svojej argumentácii poukázal na viaceré\nustanovenia Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení (ďalej len „Ústava“), Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie, Charty základných práv Európskej únie, smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a Exekučného poriadku. Žalobca tiež spochybnil\ndostatočnosť odôvodnenia rozsudku správneho súdu.\n6. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom správneho súdu. Navrhol, aby\nkasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)\npreskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11\npísm. h) SSP.\n8. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a\nrozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa\nvyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.\n9. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná\nkasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou\na včas. Od súdneho poplatku za podanú kasačnú sťažnosť bol žalobca oslobodený.\n10. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho\nrozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.\n11. Kasačný súd pri posudzovaní predmetnej veci upriamuje pozornosť na uznesenie Okresného\nsúdu Prešov sp. zn. 79Er/770/2012 zo 7. marca 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v\nPrešove č. k. 6CoE/18/2019-137 z 29. októbra 2019. Predmetnými uzneseniami súdy rozhodli o návrhu\nžalobcu na zastavenie exekúcie tak, že tento návrh zamietli. Žalobca podal návrh z dôvodu, že úrok\nz omeškania vymáhaný v exekučnom konaní vo výške 29,99 % považuje za neprijateľnú zmluvnú\npodmienku, čo spôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy. Okresný súd ako aj krajský súd skonštatovali, že\npredmetnú skutočnosť nemožno považovať za dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného\nporiadku. Poukázali, že exekučným titulom je právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov č. k.\n19Cb/121/2008-119 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 7Cob/64/2011-138. V\npredmetnom konaní bol žalobca posudzovaný ako spotrebiteľ a keďže svoju povinnosť nesplnil, prišlo\nk nútenému výkonu.\n12. Žalobca sa obrátil na žalovaného až potom, ako vyššie uvedené uznesenia boli vydané a nadobudli\nprávoplatnosť. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu\n\nbezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie\nalebo čiastočné zastavenie exekúcie. Za predpokladu, že žalobca vytýka nekonanie exekútora podľa\ncitovaného ustanovenia potom, ako už súdy právoplatne skonštatovali, že výška úroku z omeškania nie\nje dôvodom na zastavenie exekúcie, kasačný súd, rovnako ako žalovaný a správny súd, nevidí žiadny\npriestor na úspešné podanie ústavnej sťažnosti voči postupu súdneho exekútora.\n13. Právo na podanie ústavnej sťažnosti je zakotvené v čl. 127 Ústavy. Podľa tohto ustanovenia je možné\npodať sťažnosť na Ústavný súd SR, ak o ochrane práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Za predpokladu, že\nby aj súdny exekútor konal podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku z dôvodu výšky úrokov z omeškania,\no zastavení konania by rozhodovali tie isté súdy, ktoré vyslovili svoj názor v uzneseniach zo 7. marca\n2019 a 29. októbra 2019.\n14. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje, že žalobca požiadal o právnu pomoc aj vo veci podania\nústavnej sťažnosti týkajúcej sa vyššie uvedených uznesení všeobecných súdov (porovnaj rozsudok\ntunajšieho súdu sp. zn. 7Svk/24/2023 z 25. apríla 2024). Žalobca tak žiada poskytnutie právnej pomoci\nnamietajúc vady, ktoré už boli posúdené právoplatnými súdnymi rozhodnutiami. Voči týmto rozhodnutiam\npritom žiada žalovaného o poskytnutie právnej pomoci za účelom podania ústavnej sťažnosti.\n15. Podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v\nmateriálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nživnostenského zákona v znení neskorších predpisov fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej\npomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. So zreteľom na všetky popísané\nskutočnosti sa kasačný súd plne stotožňuje s právnym záverom žalovaného i správneho súdu o tom,\nže nebola naplnená podmienka stanovená v predmetnom ustanovení. Nemožno sa totiž úspešne brániť\nústavnou sťažnosťou voči nepodaniu návrhu na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v\nčase, v ktorom existujú právoplatné uznesenia všeobecných súdov konštatujúce, že skutočnosti majúce\nzakladať dôvod na zastavenie konania uvedené nezakladajú.\n16. Rovnako správny súd spolu so žalovaným správne vyhodnotili, že súdny exekútor nemal dôvod\nnamietať nejasnosť exekučného titulu - uloženej povinnosti. Súdny exekútor koná na základe vydaného\npoverenia súdom (§ 55 Exekučného poriadku). Za predpokladu, že žalobcovi sa zdala uložená povinnosť\nnejasná a zmätočná, mal možnosť brániť sa voči exekučnému titulu. Uvedené však nezakladá povinnosť\nsúdneho exekútora postupovať podľa § 55 ods. 4 Exekučného poriadku a dávať návrh na zastavenie\nkonania. Navyše pokiaľ súdny exekútor z exekučného titulu a poverenia vydaného súdom nemá\npochybnosť o tom, v akom rozsahu má byť povinnosť vykonaná.\n17. So zreteľom na vyššie uvedené je zrejmé, že podanie ústavnej sťažnosti žalovaný správne vyhodnotil\nako zrejme bezúspešné. Správny súd preto postupoval správne, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol. Je\npravdou, že rozhodnutie správneho súdu je pomerne strohé a vo veľkej časti odkazuje na odôvodnenie\nrozhodnutia žalovaného. S prihliadnutím na odôvodnenie oboch rozhodnutí je však zrejmé, prečo\nžalovaný postupoval spôsobom uvedeným vo výroku jeho rozhodnutia.\n18. Kasačný súd sa teda stotožnil s celkovými závermi tak žalovaného ako aj správneho súdu.\nSprávny súd vec správne právne posúdil. Rozsudok správneho súdu nie je arbitrárny, je odôvodnený.\nNepreukázalo sa ani porušenie práva na spravodlivý proces pred správnym súdom. Na základe\nuvedeného kasačný súd vyhodnotil jednotlivé kasačné body ako nedôvodné.\n19. Kasačný súd nevidel dôvod sa v predmetnej veci obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie s\notázkou týkajúcou sa výkladu zmlúv a aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie\npodľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Otázka, ktorú žalobca navrhol položiť, sa dotýka\naplikácie § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, teda vnútroštátneho ustanovenia v čase, kedy sú vec a\ndôvody právoplatne posúdené vnútroštátnymi súdmi. Teda ide o posúdenie vnútroštátne, ktoré sa dotýka\nnastavenia procesnej úpravy a vykonávacieho konania. Pri otázke žalobca síce poukázal na viaceré\nakty Európskej únie, ale neuviedol žiadne konkrétne ustanovenie týchto aktov, ktoré by bolo potrebné\nzo strany Súdneho dvora Európskej únie pre vyriešenie predmetnej veci interpretovať. Kasačný súd sa\npreto neobrátil s otázkou podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na Súdny dvor Európskej únie.\nV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n20. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačnú sťažnosť za nedôvodnú, rozhodol spôsobom\nuvedeným v tomto ustanovení.\n21. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a\n§ 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov\nkonania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani\nžalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd\n\nnevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej\nvety SSP priznané.\n22. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo\nsprávneho súdu na Správny súd v Košiciach. Z tohto dôvodu bude tento rozsudok doručovaný cestou\nSprávneho súdu v Košiciach.\n23. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.\nNemožno sa úspešne brániť ústavnou sťažnosťou voči nepodaniu návrhu na zastavenie exekúcie\nzo strany súdneho exekútora v čase, v ktorom existujú právoplatné uznesenia všeobecných súdov\nkonštatujúce, že skutočnosti majúce zakladať dôvod na zastavenie konania uvedené nezakladajú.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}