{"guid": "97a43544-97cf-4543-a238-adec4d657881:06020c25-a17f-4478-bc62-08da1220dd3a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200335.2", "spisova_znacka": "7Ssk/59/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/59/2024 z 26. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. februára 2025, sp. zn. 7Ssk/59/2024, ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200335.2", "identifikacne_cislo": "8021200335", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "sudca_id": 522, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-michal-novotny-522", "datum_vydania": "2025-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/579/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 579/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/579/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/579-2004/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/579/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 579/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/579/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/579-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/579/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 579/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/579/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/579-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/321/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. h) zákona č. 321/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/321/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/321-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-18.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-18.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/581-2004/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 zákona č. 581/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/581-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 zákona č. 581/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/581-2004/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 zákona č. 581/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/581-2004/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/581-2004/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/579#paragraf-1", "/SK/ZZ/2004/579#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/579#paragraf-5", "/SK/ZZ/2004/576#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/576#paragraf-4", "/SK/ZZ/2005/321#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/581#paragraf-18", "/SK/ZZ/2004/581#paragraf-43", "/SK/ZZ/2004/581#paragraf-45", "/SK/ZZ/2004/581#paragraf-46", "/SK/ZZ/2004/581#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/06020c25-a17f-4478-bc62-08da1220dd3a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200335.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200335.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:8021200335.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/59/2024\n8021200335\n26. 02. 2025\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2025:8021200335.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako\nčlen senátu vo veci žalobkyne: AIR-TRANSPORT EUROPE, spol. s r.o., IČO: 00 697 516, Na letisko,\nLetisko Poprad-Tatry, Poprad, zastúpenej: Havlát & Partners - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 55 474\n853, Rudnayovo nám. 1, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,\nŽellova 2, Bratislava, o preskúmanie protokolu o vykonanom dohľade na diaľku z 21. marca 2019, č.\n1017/2018, v spojení so zápisnicou o prerokovaní z 11. júla 2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti\nrozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-8Sa/7/2021-106 z 30. januára 2024 takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta.\nII. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPostup žalovaného a konanie pred správnym súdom\n1. Žalobkyňa je akciová spoločnosť, ktorá prevádzkuje vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu. Dňa 19.\nfebruára 2018 na základe pokynu operačného strediska záchrannej služby posádka vrtuľníka žalobkyne,\nktorej členom bol aj lekár záchrannej služby, naložila v Makove pacienta H. U., ktorého mala previezť\ndo Univerzitnej nemocnice v Martine. Po pristátí na heliporte tejto nemocnice o 14.32 hod bolo treba\npacienta premiestniť do vozidla Rýchlej zdravotnej pomoci v Martine. Nosidlá, v ktorých bol pacient\nvyložený z vrtuľníka, boli naložené na nosidlá rýchlej zdravotnej pomoci, ktoré sú však užšie, a tak nebolo\nmožné upevniť ich bočné fixačné rámy. Keď si lekár žalobkyne bral z vrtuľníka potrebné vybavenie,\nzáchranári rýchlej zdravotnej pomoci zdvihli svoje nosidlá, z ktorých sa však zošmykli naložené nosidlá\naj s pacientom, ktorý tak spadol na ľavý bok a pri tom si poranil rebrá a rameno. Lekár žalobkyne ho\nbezprostredne nato vyšetril, o páde urobil záznam a oboznámil s tým aj prijímajúceho lekára univerzitnej\nnemocnice. Na základe podnetu pacienta a po získaní vyjadrení žalobkyne, operačného strediska\nzáchrannej služby a pozemnej záchrannej služby žalovaný 17. septembra 2018 oznámil žalobkyni, že\nzačína výkon dohľadu na diaľku podľa § 43 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,\ndohľade nad zdravotnou starostlivosťou v znení účinnom k 19. februáru 2018.\n2. Počas výkonu dohľadu si žalovaný vyžiadal odborné stanovisko konzultantky a výsledky dohľadu\nzhrnul v preskúmavanom protokole č. 1017/2018, č. spisu 954/2019/502, PO 771/2018, č. záznamu\n21998/2019. V ňom dospel k záveru, že lekár žalobkyne neodovzdal pacienta posádke rýchlej zdravotnej\npomoci, pretože tá poskytla len transportný prostriedok - polohovateľné nosidlo s podvozkom. Za\npacienta bol tak až do jeho odovzdania univerzitnej nemocnici zodpovedný lekár žalobkyne, ktorý však\nnedohliadal na manipuláciu s ním. Na základe toho žalovaný uzavrel, že počas prepravy pacienta\nžalobkyňa neposkytla zdravotnú starostlivosť správne v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o\nzdravotnej starostlivosti v znení účinnom k 19. februáru 2018. Na základe toho uložil žalobkyni opatrenie\n\n„prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin v termíne do 26. apríla 2024“. Po\nnámietkach žalobkyne žalovaný v zápisnici o ich prerokovaní z 11. júla 2019 doplnil, že uložené opatrenie\nje v súlade s § 18 ods. 1 písm. b) tretím bodom zákona č. 581/2004 Z. z. a že povinnosť lekára záchrannej\nzdravotnej služby riadiť súčinnosť viacerých poskytovateľov vyplýva z § 2 ods. 1 písm. h) vyhlášky č.\n321/2005 Z. z. o rozsahu praxe v niektorých zdravotníckych povolaniach, preto mal lekár žalobkyne\ndohliadať na postup naloženia pacienta posádkou rýchlej zdravotnej pomoci.\n3. Správny súd (po zrušení jeho skoršieho, žalobu odmietajúceho uznesenia) tu napadnutým rozsudkom\nč. k. PO-8Sa/7/2021-106 zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania tohto\nprotokolu. V odôvodnení najskôr zdôraznil, že predmetom prieskumu je len výsledok dohľadu vo vzťahu k\nžalobkyni, nie k iným subjektom. Nestotožnil sa s jej námietkou, že žalovaný nebol oprávnený vykonávať\ndohľad, keď sa pacient pred podaním podnetu neobrátil na žalobkyňu so žiadosťou v zmysle § 17 zákona\nč. 576/2004 Z. z., pretože žalovaný môže vykonávať dohľad aj bez podnetu podľa § 18 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 581/2004 Z. z. Neurčitosť uloženého opatrenia správny súd nepovažoval za vadu, pretože\nuvedenie opatrení je podľa § 47 ods. 3 cit. zák. len fakultatívne. Z protokolu je zrejmé, aké boli zistené\nnedostatky [lekár v rozpore s § 2 ods. 1 písm. h) vyhlášky č. 321/2005 Z. z. nedostatočne organizoval\nsúčinnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti], a preto je vecou žalobkyne, ako im do budúcnosti\nzabráni (preškolením lekárov alebo inak). Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou, že žalovaný\nnesprávne vyložil citované ustanovenie vyhlášky č. 321/2005 Z. z. Súčasťou neodkladnej zdravotnej\nstarostlivosti podľa § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. je aj preprava osoby, ktorej sa takáto starostlivosť\nposkytuje, a zabezpečuje ju záchranná zdravotná služba. Tú podľa § 2 ods. 1 zákona č. 579/2004\nZ. z. poskytujú poskytovatelia na základe príslušného povolenia, ktorého držiteľkou je aj žalobkyňa. V\nprerokúvanej veci žalobkyňa (jej lekár) poskytovala neodkladnú zdravotnú starostlivosť pacientovi od\njeho prevzatia v Makove až do jeho odovzdania lekárovi Univerzitnej nemocnice v Martine, teda aj počas\nprevozu z heliportu. To potvrdil aj sám lekár žalobkyne a jeho záznam, a preto podľa správneho súdu\nje správny záver žalovaného, že ak v danom čase poskytoval súčinnosť aj iný poskytovateľ (rýchla\nzdravotná pomoc), tento lekár bol zodpovedný za riadenie súčinnosti s ním. V rámci toho mal lekár\ndohliadnuť aj na proces naloženia pacienta na nosidlá a do vozidla rýchlej zdravotnej pomoci. Pretože\npredmetom prieskumu bol len protokol z dohľadu o žalobkyne, správny súd sa nezaoberal otázkou,\nči rýchla zdravotná pomoc poskytla správne zdravotnú starostlivosť. Aj keby ju tá poskytla nesprávne,\nneznamenalo by to automaticky, že žalobkyňa ju poskytla správne.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa žalobe\nvyhovie. Zotrvala na námietke, že podľa § 17 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. sa môže pacient obrátiť\nna žalovaného až potom, čo poskytovateľ nevyhovie jeho žiadosti o nápravu, čo sa v prerokúvanej\nveci nestalo. Pacient teda nevyčerpal prostriedok nápravy, čo je predpokladom vzniku práva domáhať\nsa nápravy u žalovaného. Žalobkyňa naďalej vytýka žalovanému neurčitosť uloženého opatrenia, čím\nsi žalovaný vytvára priestor pre svojvôľu. Žalobkyňa nevykonávala pozemnú prepravu pacienta a\nsúčasťou riadenia súčinnosti nemôže byť aj dohľad nad tým, ako iný poskytovateľ vykonáva zdravotnú\nstarostlivosť. Za absurdný považuje žalobkyňa záver žalovaného aj správneho súdu, že jej lekár mal\nzodpovedať za niečo, čo ani nevykonával a žalobkyňa ani nemohla vykonávať (pozemnú prepravu\npacienta). Preto žalovaný ani riadne neuviedol, v čom konkrétne pochybil jej lekár, od ktorého nemožno\npožadovať, aby neustále dohliadal na prácu záchranárov. Podľa žalobkyne mal skôr prevádzkovateľ\nRýchlej zdravotnej pomoci v Martine preškoliť svojich zamestnancov na manipuláciu s nosidlami.\n5. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Zopakoval, že predmetom jeho posudzovania nie\nje preverovanie zavinení či opomenutí jednotlivých osôb, ale posúdenie, či sa zdravotná starostlivosť\nposkytla správne. Keďže pacient bol v prerokúvanej veci prevážaný za stálej prítomnosti lekára\nžalobkyne, no napriek tomu spadol z nosidiel, zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne.\nŽalobkyňa mala dodržiavať povinnosti záchrannej zdravotnej služby, teda aj vyhlášku č. 321/2005 Z. z.\nZáverom sa žalovaný nestotožnil s tým, že jeho oprávnenie vykonávať dozor by vznikalo len vtedy, ak\nby pacient neúspešne podal žiadosť o nápravu žalobkyni.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).\n7. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je - na základe právneho názoru Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vyjadreného v uznesení sp. zn. 9 Sžsk 63/2020 - protokol o vykonanom dohľade na\n\ndiaľku, ktorý žalovaný vykonal u žalobkyne na preverenie poskytovania zdravotnej starostlivosti určitému\npacientovi 19. februára 2018. Hneď na úvod treba poznamenať, že námietky v kasačnej sťažnosti\nsa v podstatnej časti prekrývajú so žalobnými bodmi správnej žaloby. Na tieto žalobné body však\nodpovedal správny súd v tu napadnutom rozsudku. Žalobkyňa sa v kasačnej sťažnosti snaží miestami\nkarikovať jeho právne názory tým, že poukazuje na ich absurdnosť. Kasačný súd sa však po preskúmaní\nnapadnutého rozsudku nemôže stotožniť s takto formulovanými výhradami. Naopak, správny súd sa\nzrozumiteľne a odkazom na príslušné ustanovenia zákona č. 576/2006 Z. z., zákona č. 579/2004 Z.\nz. a zákona č. 581/2004 Z. z., ako aj vyhlášky č. 321/2005 Z. z. vyrovnal s jednotlivými žalobnými\nbodmi a vcelku zrozumiteľne a logicky vysvetlil, prečo protokol žalovaného a v ňom uložené opatrenia\nzodpovedajú týmto ustanoveniam. Kasačný súd nevidí v jeho záveroch žiadne absurdnosti, aké sa v\nnich snaží vidieť žalobkyňa, a na právne závery správneho súdu odkazuje.\n8. Už správny súd logicky odkázal na to, že oprávnenie žalovaného na vykonávanie dohľadu na diaľku\nsa zakladá na ustanovení § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. a nadväzujúcom § 43 cit.\nzák. Z ustanovenia § 43 nevyplýva, že by žalovaný mohol začať vykonávať tento dohľad len na návrh\nalebo podnet pacienta. Aj z § 45 ods. 2 písm. a) cit. zák. plynie, že osoba poverená výkonom dohľadu\nsa preukazuje len preukazom totožnosti a poverením úradu, no je oprávnená podľa § 45 ods. 1 písm.\nb), c) a f) cit. zák. vyžadovať od dohliadaného subjektu poskytnutie určitých dokladov, vysvetlení a\npod., poskytnutie súčinnosti a nahliadať do zdravotnej dokumentácie, čomu dohliadaný subjekt podľa\n§ 46 ods. 1 písm. a) cit. zák. musí vyhovieť. Žiadne z týchto ustanovení ani nepredpokladá, že by sa\ndohliadanému subjektu muselo preukázať, že bol voči nemu podaný podnet pacienta, alebo by sa musel\noboznámiť tento podnet. Navyše, už z použitého pojmu „dohľad“ plynie, že ide o systematickú kontrolu\nv oblasti verejnej správy nad určitými subjektami, čo len umocňuje, že nie je závislá od podnetu. Z\nformulácie § 17 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. plynie, že pacient má len právo, nie povinnosť podať\npodnet. Ak teda § 17 ods. 3 ustanovuje, že po nevybavení podnetu môže pacient požiadať žalovaného o\nvykonanie dohľadu, len sa tým objasňuje, že mu takéto právo naďalej patrí, no nemožno z toho vyvodiť,\nže by mu toto právo vznikalo až nevybavením jeho žiadosti v zmysle § 17 ods. 1 cit. zákona (porov.\npodobne aj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžso 52/2014).\n9. K určitosti uloženého opatrenia už správny súd správne odkázal na § 47 ods. 3 zákona č. 581/2004\nZ. z., podľa ktorého opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, resp. povinnosť prijať takéto\nopatrenia môžu byť obsahom protokolu. Inak povedané, uvedenie takýchto opatrení je len možnou\n(fakultatívnou), nie povinnou (obligatórnou) náležitosťou protokolu o dohľade. Veľký senát tunajšieho\nsúdu sa už zaoberal podobnými opatreniami ukladanými podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006\nZ. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a dospel v podstate k záveru, že obsahom takéhoto\nvšeobecne formulovaného opatrenia je len len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a\nzáväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z iných predpisov (porov. uznesenie sp. zn.\n19 SVs 2/2022). Kasačný súd tak súhlasí so správnym súdom, že uloženie podobného všeobecného\nopatrenia nie je nedostatkom tohto opatrenia, ale naopak, znakom toho, že žalovaný neukladá žalobkyni\nnič konkrétne, čo by presahovalo rozsah jej povinností, ktoré už beztak musí plniť podľa iných právnych\npredpisov (napr. cit. zákona č. 579/2004 Z. z. alebo vyhlášky č. 321/2005 Z. z.). Všeobecnou formuláciou\nopatrenia sa žalobkyni vytvára priestor, aby sama rozhodla, akým spôsobom vytknutý nedostatok\nodstráni. V prerokúvanej veci je teda vecou žalobkyne, či napríklad upozorní svojich lekárov na špecifický\nproblém nekompatibilných nosidiel, vytvorí im odporúčaný pracovný postup, a pod. Navyše, žiadne z\ntýchto opatrení žalobkyňu nijako podstatne nezaťaží.\n10. Konečne, najväčšiu skupinu výhrad žalobkyne k napadnutému rozsudku správneho súdu tvorí jej\npolemika s tým, či jej lekárovi možno vyčítať, že nedostatočne riadil súčinnosť viacerých poskytovateľov\nna mieste. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 579/2004 Z. z. záchranná zdravotná služba poskytuje neodkladnú\nzdravotnú starostlivosť, teda zdravotnú starostlivosť vymedzenú v § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.,\nktorej súčasťou je aj neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia a medzi zdravotníckymi\nzariadeniami. Túto záchrannú zdravotnú službu zabezpečujú okrem iného aj poskytovatelia zdravotnej\nstarostlivosti na základe povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v\nzmysle § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 579/2004 Z. z. Tento poskytovateľ podľa § 5 ods. 1 písm. f) a\ng) cit. zák. musí (okrem iného) odborne prepraviť bez zbytočného odkladu osobu, ak si to vyžaduje\njej zdravotný stav do určeného zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré je\nschopné poskytnúť diagnostiku a liečbu, resp. odborne prepraviť takú osobu z jedného zariadenia do\niného. Ak v záchrannej zdravotnej službe pracuje pracovník lekár, rozsah jeho praxe vymedzuje už\nviackrát citovaná vyhláška č. 321/2005 Z. z. Podľa § 2 ods. 1 písm. h) tejto vyhlášky lekár ambulancie\nzáchrannej zdravotnej služby (ak získal príslušnú odbornú spôsobilosť, porov. ods. 2 tohto paragrafu)\n\nsamostatne riadi súčinnosť medzi viacerými poskytovateľmi neodkladnej zdravotnej starostlivosti (teda\nzásadne záchrannými zdravotnými službami, už cit. § 1 ods. 1 zákona č. 579/2004 Z. z.).\n11. V prerokúvanej veci žalovaný v protokole ustálil, že pád pacienta z nosidiel nastal v okamihu, kedy\nho záchranári po vyložení z vrtuľníka a preložení na ich nosidlá zdvihli. Lekár žalobkyne v tom čase\nnesledoval nakladanie pacienta, ale bral si z vrtuľníka vybavenie. Podľa kasačného súdu za týchto\nokolností však z citovaných ustanovení vyplýva, že úlohou žalobkyne bolo prepraviť pacienta nielen\nk posádke rýchlej zdravotnej pomoci, ale až do ústavného zariadenia, teda univerzitnej nemocnice.\nNa poslednom úseku tejto prepravy (od heliportu) tak spolupracovali dvaja poskytovatelia neodkladnej\nzdravotnej starostlivosti, a to žalobkyňa a Rýchla zdravotná pomoc v Martine. Otázka, či a v ktorom\nokamihu sú nosidlá po vyložení z vrtuľníka dostatočne pripravené na to, aby sa zdvihli bezpečne, teda\nbez ohrozenia života alebo zdravia pacienta, je v jej prvotnej fáze otázkou koordinácie (súčinnosti) medzi\nposkytovateľom, ktorý pacienta vykladá z vrtuľníka, a poskytovateľom, ktorý ho nakladá a následne\nodváža. Preto sa možno stotožniť so žalovaným, že lekár žalobkyne mal v rámci svojich úloh, ktoré\nnadväzujú aj na povinnosti žalobkyne podľa cit. § 5 zákona č. 579/2004 Z. z., dohliadnuť na tento proces\na usmerniť posádku rýchlej zdravotnej pomoci, či už je proces preloženia pacienta bezpečne ukončený\na môžu nosidlá zdvihnúť. Ak tak neurobil a pacient kvôli tomu utrpel zranenie, nemožno nič vytknúť\nzáveru žalovaného, že neodkladná zdravotná starostlivosť mu žalobkyňa (zodpovedná za jeho prevoz\ndo zariadenia ústavnej starostlivosti) neposkytla správne.\n12. Ako už zdôraznil aj správny súd, tým nie je vyslovené, že žalobkyňa alebo lekár túto situáciu zavinili\nalebo sú zodpovední za porušenie povinností, ktoré im citované ustanovenia ukladajú. Podľa § 4 ods. 3\nzákona č. 576/2004 Z. z. je zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné\nvýkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia\nosoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so\nštandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými\nterapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. Otázka, či je zdravotná\nstarostlivosť poskytnutá správne, je teda otázkou objektívnou, ktorá nevyhnutne nevyžaduje zavinenie\nnikoho z poskytovateľov. Nie je vylúčené, že k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti dôjde\nnešťastnou súhrou okolností, ktorú lekári a iní zdravotnícki pracovníci mohli predpokladať len veľmi\nteoreticky. Ani v prerokúvanej veci žalovaný nevyčíta lekárovi žalobkyne, že by bol musel predpokladať,\nže pacient spadne z nosidiel. Faktom však je, že ak by bol v daných podmienkach (nekompatibilita\nnosidiel) dal jasné pokyny, či a kedy už treba (a možno) nosidlá s pacientom dvíhať, teda bol by\nkoordinoval súčinnosť v zmysle § 2 ods. 1 písm. h) vyhlášky č. 321/2005 Z. z., nemuselo by k pádu\nvôbec dôjsť.\nIV.\nZáver\n13. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nžalobkyne nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.\n14. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobkyňa bola v\nkasačnom konaní neúspešná a žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody,\naby mu nárok na náhradu trov priznal.\n15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}