{"guid": "94bc7d9a-a70b-4e10-b0dd-2f4850d21940:732b58d4-4f75-402d-b692-448066e80fdd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200749.3", "spisova_znacka": "1Sfk/17/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/17/2025 z 26. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. septembra 2025, sp. zn. 1Sfk/17/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200749.3", "identifikacne_cislo": "8020200749", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Fečík", "sudca_id": 994, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-fecik-994", "datum_vydania": "2025-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-107.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 107 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-107.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-107"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-107", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/732b58d4-4f75-402d-b692-448066e80fdd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200749.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200749.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200749.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sfk/17/2025\n8020200749\n26. 09. 2025\nJUDr. Marián Fečík\nECLI:SK:NSSSR:2025:8020200749.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nMariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr.\nKataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Jozef Lopuch - Club Hotel\nOLYMPIA, s miestom podnikania Partizánska 684/80, 058 01 Poprad, IČO: 14 285 410, právne\nzastúpeného: JUDr. Marek Radačovský, advokát so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553\n961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01\nBanská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 462112/2020 zo dňa 6.10.2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 2Sf/19/2024-27 zo dňa 17.12.2024, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. 2Sf/19/2024-27\nzo dňa 17.12.2024 z r u š u j e a vec sa v r a c i a Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi finančnej správy\n1. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad (ďalej ako „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu\ndane z pridanej hodnoty (ďalej ako „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobia 1. - 4. štvrťrok 2012, o\nvýsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101813024/2018 z 14.9.2018. Na základe výsledkov uvedených v\nprotokole správca dane vydal rozhodnutie č. 102639975/2018 zo dňa 19.12.2018 (ďalej ako „pôvodné\nprvostupňové rozhodnutie“), ktorým určil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Daňový poriadok“) rozdiel\ndane v sume 9.255,68 eur na DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012. Žalovaný rozhodnutím č.\n100885254/2019 z 15.4.2019 toto rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z\ndôvodu potreby vykonania ďalšieho dokazovania.\n2. Správca dane doplnil dokazovanie v zmysle pokynov žalovaného a následne vydal rozhodnutie č.\n102940015/2019 z 19.12.2019 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), na základe ktorého zotrval na\nsvojich záveroch uvedených v pôvodnom prvostupňovom rozhodnutí a určil žalobcovi rozdiel dane v\nsume 9.255,68 eur na DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012. Správca dane zistil porušenie §\n19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej ako „zákon o DPH“) z dôvodu,\nže žalobca nepriznal daň z dokladov evidovaných elektronickou registračnou pokladnicou (ďalej ako\n„ERP“), ktoré sa do prevádzkovej ani fiškálnej pamäte neukladali/nezaznamenávali, keďže boli tlačené\nprostredníctvom pripojenej nefiškálnej tlačiarne s použitím špeciálneho typu platby Hotovosť* (hotovosť\ns hviezdičkou). Tieto doklady neboli zahrnuté v kontrolných záznamoch a neboli z nich priznané tržby\nani DPH. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca mal vykonávať tlač falošných pokladničných\ndokladov vo veľkom rozsahu a opakovane minimálne od 30.6.2008 do 23.10.2017\n3. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 462112/2020 z 6.10.2020 (ďalej ako „rozhodnutie\nžalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.\n\nII. Konanie pred správnym súdom\n4. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu (ďalej len „žaloba“), o ktorej\nrozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej ako „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 2S/88/2020 z 2.6.2022\n(ďalej ako „rozsudok 2S/88/2020“) tak, že žalobe vyhovel a rozhodnutie žalovaného a prvostupňové\nrozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n5. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu\ndane nebolo vydané v súlade so zákonom. Konštatoval porušenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku\nzo strany správcu dane tým, že správca dane vo vyrubovacom konaní vykonával ďalšie dokazovanie,\nktoré bolo možné vykonať len v rámci daňovej kontroly. Krajský súd uzavrel, že v konaní pred orgánom\nverejnej správy došlo nesprávnym právnym posúdením k takej procesnej vade v konaní, ktorá má vplyv\nna zákonnosť napadnutých rozhodnutí.\n6. Proti rozsudku 2S/88/2020 podal žalovaný kasačnú sťažnosť o ktorej rozhodol Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) rozsudkom\n1Sfk/123/2022 zo dňa 28.3.2024 tak, že napadnutý rozsudok 2S/88/2020 zrušil a vec vrátil. Správny\nsúd rozsudkom č. k. 2Sf/19/2024-27 zo dňa 17.12.2024 (ďalej ako „napadnutý rozsudok “) podľa § 190\nSprávneho súdneho poriadku (ďalej ako „SSP“) žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom náhradu\ntrov konania nepriznal.\n7. Správny súd v súlade s ustanovením § 140 SSP poukázal na odôvodnenie skôr vydaného\nrozsudku Správneho súdu Košiciach sp. zn. PO-1S/100/2020 zo dňa 5.10.2023 („ďalej ako „odkazované\nrozhodnutie“), vo veci toho istého žalobcu, totožného predmetu konania, v ktorom išlo o vyrubenie\nrozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 3.194,56\neur. Pri výkone daňovej kontroly u žalobcu za mesiac december 2016, ako aj za 4. štvrťrok 2012 sa\nvychádzalo z tých istých dôkazov získaných a vykonaných správcom dane, ktoré sú zhrnuté v Protokole\no vykonaní daňovej kontroly č. 101813024/2018 zo dňa 14.9.2018 (v prípade prejednávanej veci) a č.\n102121215/2018 zo dňa 25.10.2018 (v prípade konania v odkazovanom rozhodnutí).\n8. Správny súd v napadnutom rozsudku odôvodňuje použitie odkazovaného rozhodnutia tým, že\nžalobné body a ich formulácia v oboch súdnych konaniach nevykazujú vzájomnú odlišnosť. Uvádza, že\nprocesný postup pri správe daní za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroka 2012 (prejednávaná vec) ako aj pri\nzdaňovacom období december 2016 bol zhodný. Totožnosť konaní dôvodí skutočnosťou, že v oboch\nkonaniach ide o DPH, a teda zákonné predpoklady pre vznik vlastnej daňovej povinnosti sú v oboch\nprípadoch rovnaké. Osobitne poukazuje na skutočnosť, že správny súd sa v odkazovanom rozhodnutí\nvysporiadal so všetkými podstatnými žalobnými námietkami.\n9. V odkazovanom rozhodnutí sa správny súd zaoberal žalobnou námietkou nezákonnosti dôkazov\nvykonaných vo vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia správcu dane, pričom upriamil pozornosť\nna relevanciu dôkazov, predovšetkým svedkov v prejednávanej veci. V rozpore so zákonom, získané\ndôkazy by podľa správneho súdu mohli byť v prípade, ak by sa jednalo o procesný postup, ktorým by\ndošlo k účelovému obchádzaniu zákonných časových limitov pre vykonanie daňovej kontroly podľa §\n46 ods. 10 Daňového poriadku. Preto zákonnosť dôkazov vykonaných počas vyrubovacieho konania,\nktorých vykonanie nebolo navrhnuté daňovým subjektom, je potrebné hodnotiť vždy vzhľadom k\nokolnostiam konkrétnej daňovej veci.\n10. V prejednávanej veci bola skutková okolnosť týkajúca sa funkcie „Hotovosť*“, umožňujúcej tlač\ndokladov vyvolávajúcich riziko zámeny s riadnym pokladničným dokladom, formulovaná a podopretá\nzákonným dôkazom vo forme expertízy ERP už počas daňovej kontroly a bola taktiež ustálená skutková\nokolnosť využitia tejto funkcie žalobcom na vydanie takéhoto dokladu pri realizovaní zdaniteľného\nobchodu (táto skutková okolnosť bola podopretá dôkazom vo forme vykonaného nákupu pri miestnom\nzisťovaní zamestnancom správcu dane).\n11. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý\nby jednoznačne potvrdil existenciu nefiškálnej tlačiarne, na ktorej žalobca tlačil tzv. falošné doklady\npomocou funkcie „Hotovosť*“ a prijatie akejkoľvek tržby na základe takýchto falošných dokladov.\nSprávny súd zdôraznil, že vykonané dôkazy je potrebné hodnotiť vo vzájomných súvislostiach, pričom\nvýpovede svedkov nie je možné hodnotiť ako objektívne pre ich zamestnanecký vzťah k žalobcovi, čoho\ndôkazom sú podstatné odlišnosti vo výpovedi zamestnankyne žalobcu R. K. pri miestnom zisťovaní a\npri výsluchu. Výsluchy boli navyše vykonávané so značným časovým odstupom. Pokiaľ išlo o námietku\nžalobcu týkajúcu sa použiteľnosti vyjadrenia tejto svedkyne, správny súd poukázal na to, že pokiaľ\nnebolo preukázané, že v procese miestneho zisťovania bol pri získavaní vyjadrenia zamestnankyne\nžalobcu porušený zákon, je možné tento dôkaz považovať za zákonný.\n\n12. Skutočnosť, že žalobca používal funkciu „Hotovosť*“, na základe ktorej tlačil pokladničné doklady\ncez nefiškálnu tlačiareň, vyplynula z miestneho zisťovania dňa 23.10.2017, pri ktorom zamestnankyne\nžalobcu vystavili pokladničný doklad s použitím funkcie „Hotovosť*“, tento bol riadne vytlačený a\nodovzdaný pracovníkom colného úradu a taktiež bola na tieto doklady prijatá tržba za riadne poskytnutú\nslužbu.\n13. To, že po použití funkcie „Hotovosť*“ dochádzalo k tlači pokladničných dokladov mimo fiškálnej\ntlačiarne vyplýva podľa správneho súdu z výsledkov technickej expertízy ERP, nakoľko v programe\nBLUEGASTRO sa uložili kópie dokladov, pričom tento program neumožňoval generovať doklad bez jeho\ntlače. Vzhľadom na uvedené je udržateľný záver o existencií aj nefiškálnej tlačiarne, na ktorej sa takéto\npokladničné doklady tlačili, keďže preukázateľne neboli tlačené na fiškálnej tlačiarni (čo tiež vyplynulo\nz technickej expertízy). Túto skutočnosť potvrdilo aj miestne zisťovanie, pri ktorom boli zaistené dve\ntlačiarne (fiškálna a nefiškálna), pričom obe boli funkčne spojené s ERP, čo bolo riadne zdokumentované.\n14. Podľa správneho súdu doklady vytlačené cez funkciu „Hotovosť*“ nemali v celej konštrukcii ERP\ndaňového subjektu žiadny iný význam, ako pre účely evidencie nepriznanej tržby, rátali sa však\ndo tržby internej dennej uzávierky tak, ako keby bola tržba aj reálne prijatá, pričom do fiškálnej\ndennej uzávierky sa nezaznamenávali. Samotná konštrukcia týchto dokladov, ktoré obsahovali všetky\nnáležitosti pokladničného dokladu, a to aj vrátane ochranného znaku MF, svedčí o tom, že ak by tieto\ndoklady nikdy neboli tlačené tak, ako to tvrdí žalobca, potom by neobsahovali všetky náležitosti (rozpis\nDPH, ochranný znak) a boli by tlačené cez inú tlačiareň. Je to preto, lebo takýto doklad s takým obsahom\na s ochranným znakom MF, by sa nedal cez fiškálnu tlačiareň vytlačiť a naviac by bol označený textom\n„nefiškálny doklad“.\n15. Zároveň tieto doklady obsahovali interné číslo, ktoré jednoznačne preukazuje, v akom poradí boli\ntieto doklady tlačené, interné číslo má rastúci charakter a boli ním označované pravé aj falošné doklady.\nDoklady obsahovali reálne položky a ich kombinácia na dokladoch spolu s identifikovaným poradím ich\ntlače, časom ich tlače, jednoznačne preukazuje, že tieto doklady boli reálne vystavované a odovzdávané\nzákazníkom. Z uvedených dôkazov podľa správneho súdu nespochybniteľne vyplýva, že doklady tlačené\ncez funkciu „Hotovosť*“ boli tlačené, boli na nich evidované tržby a tieto neboli zaznamenané vo fiškálnej\ntlačiarni, ale len na internej dennej uzávierke.\n16. Žalobca ďalej namietal vykonanie ústnych pojednávaní so zamestnancami Finančného riaditeľstva\nSlovenskej republiky, Colného úradu Bratislava dňa 9.10.2019. Dôvodom bolo, že tieto boli vykonané\nzamestnancami správcu dane, voči ktorým bola dňa 7.10.2019 žalobcom vznesená námietka zaujatosti,\no ktorej v čase uskutočnenia ústnych pojednávaní nebolo ešte rozhodnuté, pričom podľa žalobcu nešlo o\nnevyhnutný úkon. Namietaní zamestnanci neboli z konania vylúčení, keďže ani zo vznesenej námietky,\nani z vyjadrenia zamestnancov správcu dane k tejto námietke nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by\nsvedčili o takom pomere k veci alebo k účastníkovi konania, pre ktorý by bolo možné matˇ pochybnosť\no ich nezaujatosti. Námietka vznesená žalobcom sa týkala iba procesného postupu namietaných\nzamestnancov v rámci ústneho pojednávania konaného dňa 26.9.2019. Správny súd preto vyhodnotil\nuvedenú námietku ako nedôvodnú.\n17. Obdobne ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa neuvedenia adresy\nsídla správcu dane v protokole z daňovej kontroly, čo má matˇ za následok nezákonnosť protokolu.\nSprávny súd je toho názoru, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že\nsprávne konanie vo veci žalobcu bolo vedené pobočkou Daňového úradu Prešov, konkrétne pobočkou\nPoprad. Uvedené je možné vnímať ako postup síce nezodpovedajúci doslovnému zneniu § 47 písm. a)\nDaňového poriadku, avšak nemá v danom prípade negatívny dopad na subjektívne práva žalobcu.\nIII. Kasačná sťažnosť žalobcu\n18. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú\nsťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby\nkasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol,\naby kasačný súd priznal sťažovateľovi voči žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania.\n19. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti namietal nesprávny procesný postup správneho súdu,\nktorým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. K uvedenému malo dôjsť tým, že\nsprávny súd po zrušení rozsudku krajského súdu Najvyšším správnym súdom nenariadil pojednávanie,\nna ktorom by si sťažovateľ mohol uplatniť svoje procesné práva, ale rozhodol bez nariadenia\npojednávania vyhlásením rozsudku. Sťažovateľ má za to, že nenariadením pojednávania napriek\nvýslovnej požiadavke obsiahnutej v správnej žalobe, boli jeho procesné práva porušené v takej miere,\nže došlo k zásahu do jeho práva na spravodlivý súdny proces.\n\n20. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti v súvislosti s nedostatočným odôvodnením rozsudku\nsprávneho súdu odkázal na súvisiace ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Vychádzajúc z uvedených prameňov a vybraných\nrozhodnutí namietol, že napadnutý rozsudok neobsahuje odpovede na zásadné otázky súvisiace s\npredmetom konania, resp. so základom žalobných dôvodov a žalobných námietok, čím správny súd\nporušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Mal za to, že napadnutý rozsudok obsahuje množstvo\nvšeobecných konštatácií a citácií bez toho, aby boli premietnuté na konanie v tejto veci.\n21. Sťažovateľ namietal, že správny súd porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, keď odkázal\nna rozsudok správneho súdu vo veci, ktorá sa týkala iného zdaňovacieho obdobia, v ktorom rozhodní\nsvedkovia nepracovali pre žalobcu. Sťažovateľ má za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku\nodkazujúcim rozhodnutím je nedostatočné a nezákonné.\n22. Z hľadiska nesprávneho právneho posúdenia veci sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne\nvyhodnotil jeho námietku týkajúcu sa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci orgánmi verejnej\nsprávy. Podľa sťažovateľa, správny súd dospel k nesprávnemu záveru, že orgány verejnej správy\nvyhodnotili dôkazy správne. Správny súd podľa sťažovateľa zovšeobecnil obsah výsluchov svedkov, a to\nničím nepreukázaným tvrdením a zistením o neobjektívnosti svedkov, a to bez komplexného posúdenia\nich obsahu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. S predmetnou námietkou sťažovateľa sa pritom správny\nsúd mal vysporiadať len v jednom odseku napadnutého rozsudku. Naviac, mal len nekriticky prevziať\nzávery orgánov verejnej správy, ale nevysporiadal sa s tým, že existujú dôkazy, ktoré potvrdzujú tvrdenia\nsťažovateľa a vyvracajú tvrdenia žalovaného.\n23. Sťažovateľ poukázal na výpovede svedkýň, ktoré mali v rámci výsluchu u správcu dane vypovedať,\naké funkcie používali pri evidencii tržieb v rámci ERP, pričom ani jedna z nich neuviedla, že používala\nfunkciu Hotovosť* ale uvádzali iné funkcie. Podľa sťažovateľa tieto výpovede predstavujú priamy dôkaz\no tom, že závery žalovaného v napadnutom rozhodnutí sú ničím nepodložené domnienky a tvrdenia.\n24. V súvislosti s vykonanými dôkazmi poukázal sťažovateľ na to, že žalovaný sa v napadnutom\nrozhodnutí odvolával na vyjadrenie R. K. zo zápisnice z miestneho zisťovania zo dňa 23.10.2017, avšak\nžalovaný, v rozhodnutí, ktorým zrušil prvé rozhodnutie správcu dane vo veci, sám uviedol, že toto\nvyhlásenie nie je postačujúce pre záver v kontexte § 24 ods. 3 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku.\nSťažovateľ žalovanému vytkol, že v rámci nového konania vo veci (predmet súdneho prieskumu)\nsa od svojho skoršieho názoru v uvedenom smere odklonil, t. j. z predmetného vyjadrenia R. K.\npredsa vychádzal i keď sám už skôr uviedol, že toto vyhlásenie nie je pre potreby daňového konania\npostačujúce.\n25. Sťažovateľ ďalej namietal záver žalovaného, že ani jeden zo svedkov sa jednoznačne nevyjadril,\nže funkciu „Hotovosť*“ nepoužíval, čo malo stačiť pre záver, že sťažovateľ túto funkciu používal a na\nzáklade takýchto dokladov došlo k zdaniteľnému plneniu. Namietal, že v predmetnej veci sa nekoná o\nnároku sťažovateľa na vrátenie odpočtu dane, kde by znášal dôkazné bremeno, naopak je to žalovaný,\nkto v tomto konaní znáša dôkazné bremeno.\n26. V tejto súvislosti uviedol, že aj výpovede svedkov Q., H. P. V. boli vyhodnotené selektívne a orgány\nverejnej správy z nich prevzali len tvrdenia, ktoré sa im „hodili“. Títo svedkovia nepotvrdili, resp. vyvrátili\nexistenciu tzv. nefiškálnej tlačiarne u sťažovateľa, nepotvrdili, že by tzv. „falošný“ doklad (Hotovosť*) bol\nz tlačiarne vytlačený, resp. popreli, že by takýto doklad bol zákazníkovi vydaný, príp. sa k tomu nevedeli\nvyjadriť. Naviac, sťažovateľ spochybňuje ich výpoveď aj vzhľadom na „časovú diskontinuitu“.\n27. Sťažovateľ ďalej namietal, že správca dane bezdôvodne a svojvoľne neuviedol výpovede ďalších\nsvedkov, keď tieto osoby mali údajne tvrdenia správcu dane vyvrátiť. Sťažovateľ mal za to, že sa jedná\no pochybenie v podobe selektívneho hodnotenia dôkazov, opomenutia ich hodnotenia jednotlivo i vo\nvzájomných súvislostiach, resp. o úplne nesprávnu interpretáciu svedeckých výpovedí a ich „vytrhnutie\nz kontextu“. Nesprávnosť právneho posúdenia veci v zmysle vyššie uvedeného má podľa sťažovateľa\nspočívať v tom, že správny súd akceptoval postup žalovaného, ktorý si selektívne vybral tie dôkazy\nzo všetkých vykonaných dôkazov, ktoré sa mu hodili pre potreby potvrdenia správcu dane, a to bez\nkritického vyhodnotenia ostatných vykonaných dôkazov vo vzájomnej súvislosti.\n28. Ako nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom namietal sťažovateľ aj tú skutočnosť,\nže správny súd vyhodnotil záver žalovaného vo veci existencie nefiškálnej tlačiarne u sťažovateľa v\npriebehu roka 2017 ako relevantný aj v podmienkach súdenej veci. Správny súd pritom údajne vôbec\nnevzal do úvahy pri posudzovaní tejto otázky obsah administratívneho spisu. Sťažovateľ poukázal na\n13 výpovedí, z ktorých má vyplývať, že nefiškálna tlačiareň v rozhodnom čase u sťažovateľa nebola.\nSťažovateľ navrhol správnemu súdu vykonať zápisnice z výsluchu týchto svedkov, pričom napadnutý\nrozsudok sa s týmto jeho návrhom žiadnym spôsobom nevysporiadal.\n\n29. Podľa sťažovateľa potom platí, že ak predmetné výpovede fakticky vylučujú existenciu tzv. nefiškálnej\ntlačiarne, je vylúčené aj to, aby sa tlačili doklady „Hotovosť*“, keďže na to nebol k dispozícii spôsobilý\nnástroj. Namietal, že správny súd mu v uvedenom zmysle nedal odpoveď na najdôležitejšie žalobné\nbody, čím malo dôjsť k podstatnému porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces. Zároveň\ndoplnil, existencia takejto tlačiarne bola zistená na miestnom zisťovaní v októbri 2017, čo nemá žiadnu\nrelevanciu s poukazom na zdaňovacie obdobie, za ktoré bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného\n(poznámka kasačného súdu: 4. štvrťrok 2012).\n30. Ďalej podľa sťažovateľa sa správny súd nevenoval tomu, že ani jeden zo svedkov nepotvrdil ani\nnezaznamenal rozdiel medzi reálne prijatou tržbou a uzávierkou vytlačenou z ERP. Preto je úplne\nvylúčené, aby existovala akákoľvek tržba, ktorú žalovaný a správca dane označujú ako „nepriznaná“.\nRovnako neexistuje jediný dôkaz o tom, že by sťažovateľ v rozhodnom čase prijal akúkoľvek odplatu za\nakékoľvek poskytnuté zdaniteľné plnenie, ktorá by mala byť pretavená vo výške jeho tržieb. Mal za to,\nže správca dane, ako ani žalovaný nepreukázali, že by u sťažovateľa v spornom zdaňovacom období\nvznikol zdaniteľný príjem vo výške určenej napadnutými rozhodnutiami, keď zároveň nebolo preukázané,\nže došlo k dodaniu tovarov alebo služieb, za ktoré by tieto plnenia prijal. Ani tejto námietke sa však podľa\nsťažovateľa správny súd nevenoval.\n31. Sťažovateľ tiež namietal, že správny súd nesprávne vyhodnotil rozloženie dôkazného bremena v\npodmienkach súdenej veci a zároveň odmieta, že by porušil ustanovenia zákona o DPH a zopakoval,\nže nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že by bol vytlačený jediný doklad, od akých\nodvíja svoje závery žalovaný, resp. správca dane. Mal za to, že ak správca dane chcel zvýšiť daňovému\nsubjektu zdaniteľné príjmy v určitej výške, musí mať aj dôkazy o existencii týchto príjmov. Namietal,\nže takéto dôkazy orgány verejnej správy nemajú, keďže technická expertíza vypracovaná inou zložkou\nžalovaného, nebola podľa samotného žalovaného (prvotné rozhodnutie) dostatočným dôkazom na\npreukázanie existencie ďalších tržieb, ktoré neboli uvedené v daňovom priznaní.\n32. Správnemu súdu v ďalšom sťažovateľ vytýkal, že dospel k záveru o tom, že skutkové okolnosti veci\nboli dostatočne zistené, pričom poukázal len na tri svedecké výpovede, ktoré boli v rozpore so zvyšnými\nsvedeckými výpoveďami (v celkovom počte sedem), a to nielen v otázke neexistencie nefiškálnej\ntlačiarne v prevádzke sťažovateľa v roku 2017, ale najmä v otázke existencie tržieb na strane sťažovateľa\nv dotknutom období. Namietal, že dôkazy, ktoré sťažovateľ označil, negujú existenciu ucelenej reťaze\ndôkazov o údajnom prijatí nepriznaných tržieb. V tomto kontexte žalovaný uviedol, že reálne prijatie\ntržieb nie je možné preukázať, pričom správny súd tento záver žalovaného nevyhodnotil.\n33. Sťažovateľ poukázal na to, že i z technickej expertízy vyplýva, že „v internej databáze BLUEGASTRO\nsa nachádzali nejaké doklady a ich vyobrazenie“, kde zdôraznil slovo „interné“ s tým, že sa v žiadnom\nprípade nejednalo o doklady používané v bežnom obchodnom styku, a preto podľa sťažovateľa za takéto\ndoklady logicky nemohla byť prijatá tržba. Doplnil, že aj svedkovia zamestnanci žalovaného ako aj J.\nvylúčili, že technická expertíza je dôkazom o existencii prijatia tržby za dotknuté zdaňovacie obdobie.\nUviedol tiež, že už v rámci daňovej kontroly namietal, aby interné doklady v systéme BLUEGASTRO\nobsahujúce znak „Hotovosť*“ automaticky znamenali existenciu zdaniteľných plnení.\n34. Sťažovateľ sa tiež ohradil voči záverom správneho súdu, podľa ktorých v rámci konania orgánov\nverejnej správy boli identifikované len formálne pochybenia, ktoré neodôvodňovali zrušenie žalobou\nnapadnutých rozhodnutí. Osobitne pritom poukázal na vady týkajúce sa protokolu, v ktorom nebolo\nuvedené sídlo správcu dane, čo nebolo podľa správneho súdu podstatné pochybenie zo strany orgánov\nverejnej správy. Sťažovateľ doplnil, že podstatným procesným pochybením správcu dane bolo napr. aj\nvedenie výsluchov v rámci ústneho pojednávania dňa 9.10.2019, kedy správca dane musel toto ústne\npojednávanie ukončiť (výsluch dvoch osôb za vzájomnej prítomnosti). Neprípustný postup správcu dane\npotvrdzuje aj to, že samotní zamestnanci Finančnej správy Slovenskej republiky, ako vypočúvané osoby,\nmuseli v rámci zápisnice podať námietky proti jej obsahu.\n35. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti vyjadril súhlasný postoj so závermi správneho súdu.\nArgumentáciu sťažovateľa považuje za zavádzajúcu, neopodstatnenú a manipulatívnu.\n36. Uviedol, že sťažovateľ mení svoju argumentáciu, kým v správnej žalobe namietal výsluch svedkov\na tvrdil, že došlo k procesnému pochybeniu podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, v kasačnej sťažnosti\nuž namieta, že správny súd neaplikoval požiadavku hodnotenia dôkazov vo vzájomných súvislostiach.\nSvoju argumentáciu sťažovateľ opiera o výpovede svedkov - jeho zamestnancov, keď podľa neho práve\ntieto výpovede majú potenciál vyvrátiť technickou expertízou zistené skutočnosti.\n37. Žalovaný odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.\n3Sžfk/44/2019 zo dňa 10.9.2019, v ktorom sa predmetné kasačné konanie týkalo rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach č. k. 6S/12/2018-76 zo dňa 25.10.2018 vo veci dane z príjmov fyzickej osoby za\n\nrok 2015. Odkázal pritom na body 35 a 32 uvedeného rozsudku poukazujúc na relevanciu technickej\nexpertízy vykonanej certifikovaným orgánom.\n38. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný poukázal na miestne zisťovanie uskutočnené dňa 23.10.2017,\nresp. na snahu sťažovateľa príslušné úkony bagatelizovať a navodiť dojem o nedostatočnosti technickej\nexpertízy. Avšak žalovaný nespochybnil hodnotu dôkazov z miestneho zisťovania, t. j. že boli vytlačené\ndoklady označené ako „Hotovosť*“ a že následne na základe týchto dokladov zamestnanci žalobcu prijali\ntržby.\n39. Na námietky sťažovateľa týkajúce sa prijímania tržieb, tlače pokladničných dokladov v\nrežime „Hotovosť*“, používania nefiškálnej tlačiarne, výpovede svedkov, resp. časového odstupu a\nirelevantnosti miestneho zisťovania z 23.10.2017 reagoval žalovaný tak, že tieto okolnosti je potrebné\nskúmať v kontexte technickej expertízy, keďže pre posúdenie tohto prípadu boli esenciálnymi práve fakty\ntechnického charakteru.\n40. Žalovaný sa osobitne ohradil voči pokusom sťažovateľa redukovať význam miestneho zisťovania\nzo dňa 23.10.2017, a to z dôvodu jeho časového odstupu od preskúmavaného zdaňovacieho obdobia.\nUviedol, že pri tomto miestnom zisťovaní obsluha žalobcu vydala zákazníkovi falošný doklad vytlačený\ncez nefiškálnu tlačiareň a zároveň prijala od colníka na základe tohto dokladu platbu. Technickou\nexpertízou pritom bolo zistené, že takto bolo vytlačených cca 147 tisíc dokladov od roku 2008 do\n23.10.2017. To, že tieto doklady boli vytlačené, vyplýva zo samotnej expertízy. Fiškálnou tlačiarňou\nvytlačené doklady sa zaznamenávali v prevádzkovej pamäti a v kontrolnom zázname. Doklady vytlačené\nna inej ako fiškálnej tlačiarni, nie sú zaevidované vo fiškálnej pamäti.\n41. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, že mu nebolo preukázané prijímanie platieb v zdaňovacom\nobdobí, keď miestne zisťovanie bolo uskutočnené 23.10.2017, žalovaný poukázal na to, že miestnym\nzisťovaním, spolu s ďalšími dôkazmi, bol identifikovaný tzv. modus operandi sťažovateľa. Doplnil, že\ntvrdenie žalovaného, že na základe tohto konkrétneho zistenia v tento konkrétny deň nie je možné\nprijať vo všeobecnosti záver, že na doklady Hotovosť* boli prijímané tržby, je v pomere k zisteným\ndôkazom irelevantné až absurdné. Odmieta argumentáciu sťažovateľa smerujúcu k nedostatočnému\nzisteniu skutkových okolností veci, keď pri takom množstve dokladov nie je možné, aby sa ku každému\ndokladu uskutočnilo tak detailné zisťovanie, ako sa uskutočnilo dňa 23.10.2017, resp. aby išlo o omyl\npri používaní ERP.\n42. Podľa žalovaného za vyššie uvedených okolností, resp. vychádzajúc z vykonaných dôkazov,\nobjektivizovať jednotlivé výpovede svedkov v pomere k dôkaznej situácii tejto veci nie je absolútne\nnevyhnutnou potrebou, keďže funkcionalita Hotovosť* preukázateľne používaná v každom jednom\nzdaňovacom období, v ktorom bola technická expertíza použitá ako dôkaz v daňovom konaní.\n43. V závere žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu v celom rozsahu zamietol.\nV. Konanie na kasačnom súde a právne posúdenie kasačným súdom\n44. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako súdu kasačného po zistení, že kasačná\nsťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), je\nprípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal\nnapadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom [§ 445\nods. 1 písm. c), ods. 2 SSP a § 453 ods. 2 SSP] spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu\na postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je\ndôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení\ns § 452 ods. 1 SSP.\n45. Sťažovateľ v prvom sťažnostnom bode namietal, že správny súd, tým, že po zrušení rozsudku\nkrajského súdu Najvyšším správnym súdom nenariadil pojednávanie, hoci sťažovateľ jeho nariadenie\nvýslovne žiadal, znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n46. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej\npojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.\n47. Pokiaľ ide o namietaný nesprávny procesný postup správneho súdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f)\nSSP, správny súd nepostupoval správne, keď nenariadil vo veci pojednávanie, o ktoré ho sťažovateľ v\nžalobe výslovne požiadal (strana 24 bod 33. žaloby sťažovateľa).\n48. Po zrušení rozsudku krajského súdu Najvyšším správnym súdom bolo rozhodnutie doručené\nsťažovateľovi bez toho, aby bol sťažovateľ (následne) poučený o možnosti podať vyjadrenie k\nrozhodnutiu, resp. k iným skutočnostiam, ktoré by mohli mať význam pre ďalšie konanie. Takýmto\npostupom bolo žalobcovi ako sťažovateľovi znemožnené zaujať stanovisko k rozhodnutiu Najvyššieho\n\nsprávneho súdu, ktorým bolo priznané procesné “víťazstvo“ žalovanému a ktoré zároveň tvorilo podklad\npre ďalšie konanie. Avšak je nevyhnutné zdôrazniť, že ani samotná existencia výzvy na vyjadrenie by bez\nďalšieho nebola spôsobilá nahradiť povinnosť súdu nariadiť pojednávanie. Absencia výzvy a súčasne\nnenariadenie pojednávania, tak viedli nielen k znemožneniu uplatnenia procesných práv sťažovateľa,\nale aj k popretiu jeho legitímnych očakávaní. Sťažovateľ sa pritom v súlade s explicitnou žiadosťou\nobsiahnutou v jeho žalobe oprávnene mohol domnievať, že mu bude poskytnutý priestor na realizáciu\njeho procesných práv v rámci pojednávania. V dôsledku nenariadenia pojednávania sťažovateľ nemal\nmožnosť v plnom rozsahu využiť svoje procesné práva, ako sú mu ústavne a zákonne garantované,\nvydanie napadnutého rozsudku bolo pre sťažovateľa prekvapivé a teda takýmto postupom nešlo o\nformálnu chybu bez vplyvu na postavenie účastníka, ale o postup, ktorým bolo podstatným spôsobom\nzasiahnuté do práva sťažovateľa na spravodlivý proces.\n49. Znenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP ustanovuje ako dôvod kasačnej sťažnosti taký nesprávny\npostup správneho súdu v konaní alebo pri rozhodovaní, ktorým sa znemožnilo účastníkovi konania\nuskutočnenie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Z daného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že nie každé procesné pochybenie správneho\nsúdu musí mať za následok nezákonnosť jeho rozhodnutia, pretože dôvodom kasačnej sťažnosti je\nlen také pochybenie, ktoré svojou závažnosťou porušilo právo na spravodlivý proces. Kasačný súd\nvšak dospel jednoznačne k záveru, že porušenie práva (nároku) účastníka na prejednanie veci na\npojednávaní má povahu takého procesného pochybenia, ktoré porušuje právo účastníka na spravodlivý\nproces bez ďalšieho, teda bez ohľadu na povahu veci a procesné postavenie daného účastníka\nkonania. V tomto smere sa teda jedná aj o pretavenie princípu ústnosti (prvá veta § 5 ods. 8 SSP)\nako interpretačnej pomôcky pri výklade noriem a inštitútov Správneho súdneho poriadku. Zároveň a\npredovšetkým právo účastníka konania na prejednanie veci v jeho prítomnosti, teda na pojednávaní\nje v zákone upravenom rozsahu aj ústavným právom vyplývajúcim z čl. 48 ods. 2 ústavy. V širšom\nkontexte je porušenie práva účastníka konania na prejednanie jeho veci na pojednávaní aj v rozpore s\nústavným právom vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom (č. 48 ods. 2 ústavy) ako i princípmi\nverejnosti, bezprostrednosti a kontradiktornosti správneho súdneho konania (§ 5 ods. 6 a 9 SSP), ktoré\nsú spoločne vyjadrené v zásade audiatur et altera pars (nech je vypočutá aj druhá strana) a patria\nmedzi neopomenuteľné prvky práva na spravodlivý proces (viď rozsudky Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Sžk41/2020 z 27. februára 2023 a sp. zn. 8Sžk/4/2021 z 21. decembra\n2023).\n50. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoje rozhodnutie sp. zn. 10Sžfk/51/2019 zo dňa 16.\ndecembra 2021 v zmysle ktorého: „31. ...prejednanie veci na pojednávaní je osobitným spôsobom\nkonania pred správnym súdom, ktorým sa realizuje zásada verejnosti, ústnosti a bezprostrednosti tohto\nkonania (§ 5 ods. 6, 8 SSP). Zásada bezprostrednosti a ústnosti konania má svoje ústavnoprávne\nvyjadrenie v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala v\njeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Z dikcie vyššie citovaného\n§ 107 ods. 1 písm. a) SSP je zrejmé, že je povinnosťou správneho súdu nariadiť ústne pojednávanie na\nprejednanie veci samej, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.\n32. Kasačný súd tiež v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť prezentovanú\nnapríklad rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžsk 2/2019 zo dňa 22. októbra\n2019, publikované pod č. R 18/2021 „... z dikcie vyššie citovaného § 107 ods. 1 písm. a) S.s.p. je\nzrejmé, že predmetné ustanovenie zakotvuje povinnosť správneho súdu nariadiť ústne pojednávanie na\nprejednanie veci samej ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.“ Porušenie tejto povinnosti\nzo strany správneho súdu je procesnou vadou odôvodňujúcou zrušenie rozhodnutia správneho súdu\npodľa § 440 ods. 1 písm. f) v spojení s § 462 ods. 1 SSP. Kasačný súd sa s vyššie uvedenou ustálenou\nrozhodovacou činnosťou v plnom rozsahu stotožňuje.“\n51. Kasačný súd zdôrazňuje, že nariadením pojednávania správnym (krajským) súdom na základe\nvýslovnej žiadosti žalobcu, nie je automaticky konzumovaná povinnosť nariadiť pojednávanie aj po\nzrušení rozsudku správneho (krajského) súdu Najvyšším správnym súdom. Ústavné právo žalobcu na\nprerokovanie veci v jeho prítomnosti, spojené s princípom ústnosti správneho súdneho konania, totiž\nnemožno chápať reštriktívne ako „právo na jedno pojednávanie vo veci.“ Účelom práva na prerokovanie\nveci v prítomnosti účastníka konania je umožniť mu zúčastniť sa osobne rozhodovania súdu, tak aby v\njeho rámci mohol uplatniť všetky svoje procesné práva vrátane ďalšieho ústavného práva vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonávaným dôkazom. Správny súd sa síce má snažiť rozhodnúť na jedinom pojednávaní (§\n108 ods. 1 SSP), avšak v tomto smere ide o aplikáciu princípov hospodárnosti a procesnej ekonómie\n(§ 5 ods. 7 SSP) a nie o obmedzenie princípu ústnosti. Aj pri rešpektovaní rozsiahlej skutkovej a\n\nprávnej variability situácií sa kasačný súd domnieva, že pokiaľ by i správny súd dospel na základe\nosobitosti veci k záveru, že po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia a vrátení mu veci na\nďalšie konanie už pre nové rozhodnutie vo veci nie je potrebné nariaďovať ďalšie pojednávanie (i)\nminimálne by mal túto skutočnosť dať na vedomie účastníkom konania a (ii) poučiť ich o možnosti\nvyjadriť sa k veci pri zohľadnení novej procesnej situácie vzniknutej po rozhodnutí kasačného súdu\ntak, aby následné rozhodnutie správneho súdu (bez nariadenia pojednávania) nebolo pre účastníkov\nkonania prekvapivé. Keďže správny súd ani v tomto minimálnom rozsahu nepostupoval, a zároveň\nsvoje úvahy pri nenariadení pojednávania v napadnutom rozsudku bližšie nevysvetlil, hoci sťažovateľ v\nžalobe výslovne o nariadenie pojednávania požiadal, došlo týmto nesprávnym procesným postupom k\nporušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces.\n52. Pokiaľ aj správny súd v bode 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že „vzhľadom na\nvyjadrenia účastníkov konania vo veci nenariadil pojednávanie“, tak nie je zrejmé, čo tým myslel,\npretože okrem vyjadrenia žalobcu obsiahnutého v žalobe, požadujúceho nariadenie pojednávania, sa\nv súdnom spise nenachádza žiadne jeho vyjadrenie, ktorým by po zrušení rozsudku krajského súdu\nnavrhoval, či súhlasil s rozhodnutím správneho súdu bez nariadenia pojednávania. Takúto povahu\nnemôže mať úradný záznam krajského súdu č.l. 315 z 12.5.2022 (ďalej len „úradný záznam“), z ktorého\nvyplýva, že „procesne atypicky“ predsedníčka senátu krajského súdu telefonicky oslovila právneho\nzástupcu žalobcu, či by súhlasil s verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bez pojednávania.\nHoci právny zástupca žalobcu takýto súhlas podľa úradného záznamu mal dať, neznamená to, že sa\nvzdal uplatneného práva na nariadenie pojednávania aj po zrušení rozsudku krajského súdu Najvyšším\nsprávnym súdom. Ak by tomu takto malo byť, musel by byť o takýchto následkoch súhlasu s verejným\nvyhlásením rozsudku bez pojednávania krajským súdom výslovne poučený, čo však z úradného\nzáznamu nevyplýva. Kasačná sťažnosť žalobcu je teda v tomto rozsahu dôvodná, a preto kasačný súd\npostupujúc podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vrátil mu vec na ďalšie\nkonanie.\n53. Správny súd bude musieť v ďalšom konaní vytýčiť pojednávanie vo veci, riadne a včas naň predvolať\núčastníkov konania a znova vec prejednať a rozhodnúť.\nVI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n54. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že správny súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Z uvedených dôvodov napadnutý\nrozsudok trpí vadou podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1\nSSP rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach.\n55. Dôvody kasačnej sťažnosti vymedzené v § 440 ods. 1 SSP možno deliť na vady zmätočnosti [§ 440\nods. 1 písm. a) až f) a j) SSP] a vady týkajúce sa riešenia právnej otázky [§ 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP].\nVady zmätočnosti majú procesnoprávny charakter a vzťahujú sa na nesplnenie niektorej z podmienok\nkonania, resp. postupu v konaní. Vady týkajúce sa riešenia právnej otázky sa dotýkajú vecnej správnosti\nrozhodnutia krajského súdu. Hoci to Správny súdny poriadok explicitne neustanovuje, možno s odkazom\nna princípy procesnej logiky skonštatovať, že pri skúmaní v kasačnej sťažnosti uvedených dôvodov,\nmajú vady týkajúce sa riešenia právnej otázky vo vzťahu k vadám zmätočnosti subsidiárnu povahu.\nInak povedané kasačný súd preskúmava namietané vady týkajúce sa riešenia právnej otázky len v tom\nprípade, ak nezistil nezákonnosť rozhodnutia už na podklade namietaných vád zmätočnosti. Rovnaký\nzáver prezentuje aj odborná spisba, podľa ktorej „Ak je rozhodnutie krajského súdu postihnuté niektorou\nz týchto vád (zmätočnosti), kasačný súd zruší napadnuté rozhodnutie bez toho, aby sa zaoberal vecnou\nstránkou preskúmavaného rozhodnutia“ (porovnaj Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.\nSprávny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1604 s.). Uvedené je dané tým, že\nak je daná vada zmätočnosti, je preskúmavané rozhodnutie krajského súdu vždy nezákonné a to bez\nohľadu na jeho vecnú správnosť (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Sak/1/2021 z 29.9.2021).\n56. Na základe vyššie uvedeného, kasačný súd po zistení, že je daný dôvod kasačnej sťažnosti podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f) SSP, týkajúci sa porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces v dôsledku\nneprejednania veci na pojednávaní, už nepreskúmaval dôvodnosť kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods.\n1 písm. g) a h) SSP vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, resp. odklonu o ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu. Ako obiter dictum je však namieste dať do pozornosti správneho\nsúdu rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/14/2024 (zdaňovacie obdobie december 2016), sp. zn.\n1Sfk/17/2024 (zdaňovacie obdobie júl 2017), sp. zn. 3Sfk/63/2024 (zdaňovacie obdobie máj 2013) a sp.\nzn. 4Sfk/22/2024 (daň z príjmov za rok 2012).\n\n57. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods.\n3 SSP).\n58. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\n1. Nariadením pojednávania správnym súdom na základe výslovnej žiadosti žalobcu, nie je automaticky\nkonzumovaná povinnosť nariadiť pojednávanie aj po zrušení rozsudku správneho súdu Najvyšším\nsprávnym súdom. Ústavné právo žalobcu na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, spojené s\nprincípom ústnosti správneho súdneho konania, totiž nemožno chápať reštriktívne ako „právo na jedno\npojednávanie vo veci.\n2. Pokiaľ by i správny súd dospel na základe osobitosti veci k záveru, že po zrušení jeho\npredchádzajúceho rozhodnutia a vrátení mu veci na ďalšie konanie už pre nové rozhodnutie vo veci\nnie je potrebné nariaďovať ďalšie pojednávanie (i) minimálne by mal túto skutočnosť dať na vedomie\núčastníkom konania a (ii) poučiť ich o možnosti vyjadriť sa k veci pri zohľadnení novej procesnej\nsituácie vzniknutej po rozhodnutí kasačného súdu tak, aby následné rozhodnutie správneho súdu (bez\nnariadenia pojednávania) nebolo pre účastníkov konania prekvapivé.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sf/19/2024", "guid": "b0fa07f7-28b7-4054-8a65-6a0ca2d96a57:425b3f49-5768-48c1-aa41-c31b67124304", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "f31d8373-112a-4380-8092-0249964fb16f:9ab85582-05e8-40d8-b710-151db7ab493b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100098.1", "spisova_znacka": "3Sfk/63/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/63/2024 z 19. 6. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-06-19", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100098.1"}, {"guid": "4d4051df-5ed7-4a50-b300-4ef2c0700be6:b5796df2-24a8-419a-8600-ce399b8a94bd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200809.1", "spisova_znacka": "1Sfk/17/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/17/2024 z 25. 4. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-04-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200809.1"}, {"guid": "56d72d8e-3d2f-4b37-bd95-e6265614ee63:b5cb6baf-29e6-495f-8c6e-80388381d5ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200787.1", "spisova_znacka": "4Sfk/14/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/14/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200787.1"}, {"guid": "ec8f49e9-79d5-4b3f-9da5-cfe8cb29b25d:3d33969e-22ae-4d8f-977f-e251657e1fb6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200738.1", "spisova_znacka": "4Sfk/22/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/22/2024 z 23. 10. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-10-23", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200738.1"}, {"guid": "06acfaf8-7abb-46e3-93f8-06551741e52b:02c4069d-7079-4e03-a6a2-5d929e1f6a21", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:9621200034.1", "spisova_znacka": "1Sak/1/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sak/1/2021 z 29. 9. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:9621200034.1"}, {"guid": "b0fa07f7-28b7-4054-8a65-6a0ca2d96a57:425b3f49-5768-48c1-aa41-c31b67124304", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100439.3", "spisova_znacka": "2Sf/19/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 2Sf/19/2024 z 24. 6. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-06-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100439.3"}], "citovane_v": []}