{"guid": "26500e67-c285-45c0-abcf-32c2d7297fc3:78b29201-1548-4a90-9e06-69519e5c4189", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200742.1", "spisova_znacka": "1Sfk/50/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/50/2024 z 26. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. novembra 2025, sp. zn. 1Sfk/50/2024, ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200742.1", "identifikacne_cislo": "8020200742", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2025-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/78b29201-1548-4a90-9e06-69519e5c4189", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200742.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200742.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200742.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sfk/50/2024\n8020200742\n26. 11. 2025\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2025:8020200742.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nHatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny\nCangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Jozef Lopuch - Club Hotel OLYMPIA,\ns miestom podnikania Partizánska 684/80, 058 01 Poprad, IČO: 14 285 410, právne zastúpeného:\nJUDr. Marek Radačovský, Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101687231/2020 zo dňa 05. novembra 2020, v\nkonaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-3S/11/2020 405 zo dňa 26. júna 2024, ECLI:SK:Sp.SKE:2024:8020200742.3, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi finančnej správy\n1. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“)\nvykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby (ďalej ako „DP FO“) za zdaňovacie\nobdobie rok 2016 (ďalej ako „daňová kontrola“). Správca dane vyhotovil o výsledku daňovej kontroly\nprotokol č. 100329994/2019 zo dňa 30.01.2019 (ďalej ako „protokol“), ktorý bol spolu s Výzvou na\nvyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100330662/2019 doručený žalobcovi dňa 01.02.2019.\nDaňová kontrola bola ukončená dňa 01.02.2019.\n2. Na základe výsledkov daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správca dane\nrozhodnutím č. 100822612/2019 zo dňa 08.04.2019 (ďalej ako „v poradí prvé rozhodnutie správcu dane“)\nvyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 35 004,87 eur a určil rozdiel v sume daňovej straty v sume 3\n168,64 eur. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 101805178/2019 zo dňa 24.07.2019 v poradí\nprvé rozhodnutie správcu dane zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100388603/2020 zo dňa 07.02.2020 (ďalej ako „v poradí\ndruhé rozhodnutie správcu dane“ alebo tiež ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým opätovne žalobcovi\nvyrubil rozdiel dane v sume 35 004,87 eur a určil rozdiel v sume daňovej straty v sume 3 168,64 eur.\n4. Správca dane konštatoval, že na základe technickej expertízy elektronickej registračnej pokladnice\n(ďalej len „ERP“) a ďalšieho dokazovania bolo zistené, že žalobca krátil tržby tlačou falošných\npokladničných dokladov, ktoré sa do prevádzkovej ani do fiskálnej pamäte nezaznamenávali, nakoľko\n\nboli tlačené prostredníctvom pripojenej nefiskálnej tlačiarne cez špeciálny typ platby „hotovosť*“. Tlačou\nfalošných pokladničných dokladov cez nefiskálnu tlačiareň dochádzalo k obchádzaniu fiskálneho modulu\n(prevádzkovej a fiskálnej pamäte). Správca dane ďalej konštatoval, že v období od 01.01.2016 do\n31.12.2016 žalobca nepriznal ním prijaté tržby v celkovej sume 150 093,67 eur bez DPH, nezaúčtoval ich\ndo príjmov a kupujúcim vystavil o prijatí týchto tržieb falošné pokladničné doklady, ktoré svojim vzhľadom\npripomínali pokladničné doklady vystavené ERP. Tým, že žalobca nezahrnul do príjmov zahrňovaných\ndo základu dane skutočne prijaté tržby, porušil § 2 písm. b), § 2 písm. f), § 2 písm. h), § 2 písm. j) a §\n17 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ako\n„ZDP“). Žalobca si preto neoprávnene znížil príjmy a základ dane za rok 2016 o sumu 150 093,67 eur.\n5. Žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. 101687231/2020 zo dňa 05.11.2020 (ďalej ako\n„rozhodnutie žalovaného“) v poradí druhé rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie žalobcu\nzamietol. Žalovaný uviedol, že dokazovanie a vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade so zákonom.\nĎalej konštatoval, že na základe výsledkov technickej expertízy ERP č. 3449/2018 bolo zistené, že\nžalobca skresľoval údaje hospodárskej a obchodnej evidencie, pričom priznal len tú časť tržieb, ktoré boli\nevidované prostredníctvom funkcie „Hotovosť“. Doklady vystavené prostredníctvom funkcie „Hotovosť*“\nneboli zahrnuté do priznaných tržieb a nebola z nich priznaná daň z príjmov.\nII. Konanie pred krajským súdom\n6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorú Správny súd v\nKošiciach (ďalej ako „správny súd“) rozsudkom č. k. PO-3S/11/2020-405 zo dňa 26. júna 2024 (ďalej\nako „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 SSP zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n7. Správny súd poukázal na to, že v inom konaní už prejednal totožnú vec, týkajúcu sa toho istého\nžalobcu a totožného predmetu konania. Vzhľadom na uvedené mal správny súd za to, že v danom\nprípade boli splnené podmienky predpokladané v § 140 SSP a tak v celom rozsahu poukázal na\nrozsudok správneho súdu sp. zn. PO-1S/85/2020 zo dňa 31.01.2024 v spojení s opravným uznesením\nsp. zn. PO-1S/85/2020 zo dňa 13.02.2024, s ktorého odôvodnením sa v celom rozsahu stotožnil a jeho\nmožné zhrnúť nasledovne:\n8. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku označil tri podstatné žalobné námietky založené na\npresvedčení žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia: i) nezákonný procesný postup správcu\ndane v procese vykonávania dokazovania (námietka výsluchov bývalých zamestnancov žalobcu vo\nvyrubovacom konaní bez návrhu na ich vypočutie žalobcom a námietka vykonania výsluchu svedkov\nzamestnancami správcu dane v čase, keď ešte nebolo rozhodnuté o žalobcom uplatnenej námietke\nzaujatosti voči týmto zamestnancom); ii) dokazovaním žalovaného nedostatočne zistený skutkový stav\na následne nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania žalovaným (námietka sugestívneho\novplyvňovania svedkov; námietka o rozpore svedeckých výpovedí so závermi správcu dane v otázke\nexistencie nefiškálnej tlačiarne a v otázke používania funkcie „Hotovosť*“; námietka selektívneho\nhodnotenia dôkazov žalovaným, mimo iného aj nezohľadnením časovej a vecnej súvislosti medzi\nmiestnym zisťovaním a rozhodnutím dotknutým zdaňovacím obdobím roku 2015; námietka nevykonania\nžalobcom navrhnutého dôkazu znaleckého dokazovania; námietka diskontinuity skoršieho rozhodnutia\nžalovaného v tejto veci so žalobou napadnutým rozhodnutím); iii) formálne nedostatky rozhodnutia\nžalovaného (námietka nesprávneho označenia žalobcu v napadnutom rozhodnutí a námietka o vydaní\nnapadnutého rozhodnutia nepríslušným orgánom).\n9. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd odkázal v zmysle § 140 SSP na rozsudok\nsprávneho súdu sp. zn. PO-1S/100/2020 z 5. októbra 2023 (ďalej ako „skorší rozsudok“) a uviedol,\nže hoci odkazovaný rozsudok sa týkal dane z pridanej hodnoty a odlišného zdaňovacieho obdobia\n(december 2016), je aplikovateľným aj v konaní. Závery sú totiž v oboch prípadoch založené na\nidentických postupoch správcu dane a žalovaného pri identickým spôsobom vykonaných daňových\nkontrolách u žalobcu naraz za viacero kontrolovaných zdaňovacích období (roky 2012 - 2017), súčasne\npre viaceré druhy dane, preto správny súd aj v napadnutom rozsudku poukazuje a dovoláva sa svojich\nzdôvodnení uvedených v odkazovanom rozsudku týkajúcom sa identického žalobcu a jeho v podstate\nidentických žalobných námietok. Zároveň správny súd doplnil argumentáciu odkazovaného rozsudku aj\no vlastné právne posúdenie.\n\n10. Správny súd v súvislosti s namietaným nezákonným postupom daňových orgánov odkázal na bod 58.\nskoršieho rozsudku, z ktorého vyplýva oprávnenie na vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní\na zákonnosť dôkazov vykonaných počas vyrubovacieho konania. Poukázal pritom na rozhodnutie\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk 10/2020 zo dňa 24.2.2022 v zmysle ktorého v rámci\nvyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré\nvyvstali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je\nvylúčené ani doplnenie dokazovania v určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má\nbyť primárne realizované v rámci daňovej kontroly. Správny súd ďalej uviedol, že v prejednávanej\nveci bola skutková okolnosť týkajúca sa funkcie „Hotovosť*“ umožňujúcej tlač dokladov vyvolávajúcich\nriziko zámeny s riadnym pokladničným dokladom formulovaná a podopretá zákonným dôkazom vo\nforme expertízy registračnej pokladnice už počas daňovej kontroly. Počas daňovej kontroly bola taktiež\nustálená skutková okolnosť využitia tejto funkcie žalobcom na vydanie takéhoto dokladu pri realizovaní\nzdaniteľného obchodu. Dôkazy vykonané vo vyrubovacom konaní preto správny súd vyhodnotil ako\ndôkazy, ktoré takto ustálené skutkové okolnosti daňovej veci podstatným spôsobom nemenia a ani\nnedopĺňajú. Správny súd zároveň nezistil na strane správcu dane a žalovaného také porušenie\nprocesných práv, ktoré by zaťažovalo predmetné dokazovanie vadou nezákonnosti. Správny súd v\ntejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Sfk/126/2022 zo 17. októbra 2023 a doplnil že konanie daňových orgánov plne korešponduje s názorom\nvysloveným v tomto rozhodnutí. Správny súd s poukazom na § 68 ods. 1 daňového poriadku dodal, že\nvyrubovacie konanie po zrušení skoršieho rozhodnutia správcu dane sa obnovilo (neskončilo) a teda\ndokazovanie v rámci neho vykonané bolo v konečnom dôsledku dokazovaním vykonaným na tento\nodvolací návrh (podnet) žalobcu tak, ako sa toho dovoláva žalobca. Podľa správneho súdu je preto\ndokazovanie vykonané správcom dane v rámci vyrubovacieho konania na pokyn žalovaného zákonne\nudržateľným.\n11. V súvislosti s druhou žalobnou námietkou týkajúcou sa nezákonného procesného postupu správcu\ndane, spočívajúceho v tom, že správca dane mal 9. októbra 2019 vykonať výsluch svedkov (colníkov\npodieľajúcich sa na vypracovaní technickej expertízy elektronickej registračnej pokladnice) v čase, keď\nešte nebolo rozhodnuté o žalobcom uplatnenej námietke zaujatosti voči týmto zamestnancom správcu\ndane, správny súd s poukazom na body 66. až 70. skoršieho rozsudku uviedol, že vzhľadom na okolnosť,\nže v tejto veci bola nosným dôkazom technická expertíza elektronickej registračnej pokladnice, ani\nprípadné konštatovanie zaujatosti zamestnancov správcu dane nemohlo oslabiť závery tohto nosného\ndôkazu. Samotný spôsob vykonávania svedeckej výpovede, keď zamestnanci colného úradu začali\nvypovedať spoločne, správny súd nevyhodnotil ako nezákonný, keďže svedkovia mali status podobní\nznalcom, a teda referovali a vysvetľovali svoje odborné závery, ktoré boli už skôr písomne zachytené v\ntechnickej expertíze ERP. Po akceptovaní námietky žalobcu, aby zamestnanci colného úradu vypovedali\nkaždý zvlášť, k čomu došlo po druhej položenej otázke v rámci výpovede, správca dane nepoužil tieto\nprvé dve odpovede zamestnancov colného úradu vo svojom odôvodnení. Správny súd preto dospel k\nzáveru, že aj keby tento postup napĺňal znaky nezákonného procesného postupu, tak by sa jednalo iba\no formálny nedostatok nemajúci fundamentálny vplyv na rozhodnutie správcu dane a žalovaného. Aj\nuvedená žalobná námietka bola preto správnym súdom vyhodnotená ako nedôvodná.\n12. Správny súd posúdil ako nedôvodné aj námietky týkajúce sa hodnotenia vykonaných dôkazov\ndaňovými orgánmi, ktoré malo byť jednostranné a tendenčné. Žalobca namietal opozitné stanoviská\nžalovaného. Správny súd k tomu uviedol, že preskúmaním dôvodov v poradí prvého rozhodnutia\nžalovaného v tejto veci, ktorým žalovaný vrátil vec správcovi dane na opätovné konanie a rozhodnutie\nje zrejmým, že tvrdenie žalobcu sa vôbec nezakladá na pravde. Žalovaný totižto nezrušil v poradí\nprvé rozhodnutie správcu dane preto, žeby považoval technickú expertízu ERP za nedostatočný dôkaz\n(ako tvrdí žalobca), dokonca žalovaný vyhodnotil technickú expertízu za listinný dôkaz s vysokým\nstupňom dôveryhodnosti, ale žalovaný tak učinil práve v záujme ochrany procesných práv žalobcu,\naby napravili procesné pochybenia a žalobca aby mohol kladením otázok svedkom obhajovať svoj\nzáujem. Z uvedeného je nepochybným, že postoj žalovaného voči žalobcovi nebol tendenčným a\nžalobcu poškodzujúcim, práve naopak, žalovaný tým umožnil žalobcovi klásť svedkom otázky tak, aby\nsa prípadne vyvinil alebo aby aspoň vysvetlil na ťarchu mu kladené zistenia technickou expertízou.\nSprávny súd v postupe a napadnutom rozhodnutí neidentifikoval znaky nekonzistentnosti, ani zaujatosti\nvoči žalobcovi.\n\n13. Námietku žalobcu, že nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorý by preukazoval prítomnosť druhej\n(nefiskálnej) tlačiarne na prevádzke žalobcu správny súd vyhodnotil tak, že toto tvrdenie žalobcu nie\nje pravdivým, keďže táto bola pri miestnom zisťovaní aj fakticky zhabaná pričom vzhľadom k záveru\ntechnickej expertízy, že nájdené kópie vyobrazení falošných pokladničných blokov museli byť aj reálne\nvytlačené a že neboli vytlačené na fiskálnej tlačiarni, cez ktorú sa ani nedali vytlačiť a naviac by\nboli označené textom „nefiškálny doklad“, by v tomto kontexte neobstála ani obranná argumentácia\nžalobcu, že na prevádzke sa nachádzajúca druhá (nefiskálna) tlačiareň slúžila žalobcovi iba na tlač iných\ndokumentov.\n14. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu o zjavnej kolízii, prípadne až rozpore\nmedzi výpoveďami svedkov na jednej strane a závermi správcu dane a žalovaného na strane\ndruhej, tak ohľadne otázky používania funkcie ERP „Hotovosť*“, ako aj ohľadne žalobcom tvrdeného\nnepreukázania faktického prijímania tržby a vydávania falošných pokladničných blokov zákazníkom v\nrozhodnom zdaňovacom období. Tieto skutočnosti mali byť podľa žalobcu výpoveďami svedkov, t. j.\njeho zamestnancov, vyslovene popreté, a teda odporujú záverom žalovaného. Správny súd zhrnul, že\nsprávny orgán dôkazy nehodnotí izolovane, ale aj v ich vzájomných logických súvislostiach, prihliadajúc\npritom aj na okolnosti ich vykonania, vo svetle čoho správny orgán vyhodnocuje napríklad dôveryhodnosť\ndôkazu, jeho váhu, či jeho dopĺňanie sa s inými vykonanými dôkazmi. V danom prípade výpovede\nzamestnancov žalobcu k otázke o používaní funkcionality „Hotovosť*“ mohli byť skreslené či neúplné,\na to nielen v dôsledku časového odstupu medzi uskutočnením činností, o ktorých vypovedali a ich\nsamotným výsluchom, ale aj z potenciálnej obavy z možnej trestnoprávnej zodpovednosti za nezákonné\nkonanie alebo za napomáhanie k nemu. Vzhľadom na uvedené potom správny súd akceptoval\nzávery žalovaného, že výpovede zamestnancov žalobcu mohli byť poznačené aj ich strachom či\nobavou z dôsledkov (bod 41. napadnutého rozsudku), keď cez túto prizmu je potrebné vnímať aj ich\ndôveryhodnosť v kontexte s inými explicitnými dôkazmi.\n15. Napokon správny súd neprisvedčil ani dôvodnosti žalobnej námietky, že správcom dane nebolo\npreukázané, že by zamestnanci žalobcu vydávali zákazníkom falošné (nefiškálne) bloky, pretože túto\nskutočnosť je možné opätovne vyvodiť jednak zo záveru technickej expertízy ERP, podľa ktorej nájdené\nkópie úplného vyobrazenia falošných pokladničných blokov svedčia o tom, že museli byť aj reálne\nvytlačené, ako aj použitím formálnej logiky, že zamestnanci žalobcu asi netlačili tieto bloky iba „pre nič,\nza nič“ a dokonca aj s napodobením ochranného značenia Ministerstva financií Slovenskej republiky,\naby boli na nerozoznanie od pravých blokov, ale ich tlačili preto, aby ich vydali zákazníkovi a za to\naby zinkasovali tržbu, čo zamestnanci žalobcu aj potvrdili, keď uviedli, že zákazníkom vždy vydali\npokladničný blok.\n16. V zmysle ďalšej námietky žalobcu mali byť porušené jeho práva aj tým, že nemal mať možnosť\noboznámiť s obsahom CD nosiča, z ktorého bola generovaná tabuľka nájdených falošných blokov\ndo rozhodnutia správcu dane, ako aj tým, že správca dane žalobcovi neumožnil byť pri vykonávaní\ntechnickej expertízy ERP - s čím súvisí aj námietka, že nebolo vyhovené návrhu žalobcu na vyhotovenie\nnezávislého znaleckého dokazovania ohľadne ERP. V súvislosti s údajmi na CD nosiči sa správny\nsúd stotožnil s konštatovaním žalovaného, že toto bolo predmetom spracovania a skúmania colného\núradu, ako zákonom oprávneného orgánu na vykonávanie technickej expertízy ERP, pričom žalovaný,\nako aj správca dane mali k dispozícii iba rovnaký výstup z tejto expertízy tak, ako aj žalobca, ktorého\nsplnomocnený zástupca bol s jej závermi oboznámený na ústnom pojednávaní. V súvislosti s uvedeným\nsprávny súd tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/44/2019\nz 10. septembra 2019.\n17. V kontexte námietky žalobcu, že správca dane ani žalovaný nereflektovali na jeho návrh vykonať\nna preverenie ERP nezávislé znalecké dokazovanie (ktorý návrh žalobca odôvodňoval pochybnosťou\no nezaujatosti colného úradu vykonávajúceho expertízu ERP z dôvodu kolegiálneho vzťahu v rámci\nFinančnej správy SR medzi zamestnancami správcu dane a zamestnancami colného úradu), správny\nsúd poukázal na body 63. a 64. skoršieho rozsudku z ktorého vyplýva, že Colný úrad Bratislava je\njediný štátny orgán oprávnený vykonávať technické expertízy ERP, zo správnej žaloby, ani z obsahu\nadministratívneho spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by mala spochybniť zákonnosť expertíz\nERP vykonaných Colným úradom Bratislava vo veci žalobcu, pričom zákonnosť postupu tohto v tom\nčase zákonom výslovne aprobovaného expertného orgánu nemôže byť spochybnená iba tým, že aj\ntento orgán je súčasťou Finančnej správy SR. V súvislosti s touto okolnosťou správny súd podporne\n\nopäť poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/44/2019 z 10.\nseptembra 2019. V intenciách uvedeného doplnil, že tak, ako aj pri iných žalobcom navrhovaných\ndôkazoch, aj v tomto prípade bolo jeho povinnosťou svoj návrh na vykonanie dôkazu odôvodniť. A to\nminimálne v tom smere, aká skutočnosť bude týmto dôkazom spochybnená alebo čo sa ním preukáže,\nčo sa v tomto prípade nestalo. A keďže žalobca ani neformuloval vecnú pochybnosť o prípadnej\nnesprávnosti či neúplnosti technickej expertízy vypracovanej colným úradom a túto pochybnosť tak\nnemal ani správca dane, nevyvstala potreba nariaďovať vo veci znalecké dokazovanie. Navyše všetky\nprípadné nejasnosti ohľadne colným úradom vypracovanej technickej expertízy ERP si mohol žalobca\nozrejmiť pri výsluchu zamestnancov colného úradu, ktorí na nej pracovali.\n18. Podľa správneho súdu bola nedôvodná aj námietka žalobcu o neexistencii časovej a vecnej súvislosti\nmedzi okamihom miestneho zisťovania, ktoré sa uskutočnilo 23. októbra 2017 (na strane jednej) a\nposudzovaným zdaňovacím obdobím roku 2015 (na strane druhej). Žalobca mal za to, že skutočnosti\nzistené pri miestnom zisťovaní 23. októbra 2017 nemôžu byť relevantné spätne. S touto námietkou\nsa žalovaný vysporiadal konštatovaním, že odhalenia pri miestnom zisťovaní viedli k ich ďalšiemu\npreverovaniu technickou expertízou ERP, pri ktorej bolo zistené, že v systéme BLUEGASTRO, ktorý\nčísloval doklady v rade bez prerušenia a bez ohľadu na to, či išlo o pravé alebo falošné doklady,\nbol zistený aj veľký počet kópií (kompletných vyobrazení) dokladov s označením „Hotovosť*“ za rok\n2015. Takéto odôvodnenie žalovaného vyhodnotil správny súd ako dostatočné, keďže ním žalovaný\ndal žalobcovi odpoveď na jeho otázku s tým, že uvedená súvislosť alebo prepojenie je dané práve\nexistenciou zisteného neprerušeného radu číslovaných, žalobcom tlačených pokladničných dokladov, a\nto pravých, ako aj falošných, ktorý rad spätne odo dňa miestneho zisťovania pokračoval aj do obdobia\nrelevantného v tomto súdnom konaní. Inými slovami povedané, vykonanie miestneho zisťovania a\nskutočnosti pri ňom odhalené boli iba začiatkom na spätné preverovanie účtovníctva žalobcu v tom\nsmere, či sa praktiky účtovania žalobcom realizované v deň miestneho zisťovania potvrdia aj v iných\nobdobiach, pričom žalobca nemôže opomínať, že rozhodnutie žalovaného nie je založené na záveroch\nmiestneho zisťovania, ktorého závery sú uvedené iba pre „dokreslenie“ reálneho priebehu samotného\núčtovania žalobcom, ako aj na ozrejmenie dôvodu, pre ktorý správca dane začal žalobcu preverovať.\nNosným dôkazom pre rozhodnutie žalovaného je pritom práve technická expertíza ERP.\n19. K argumentácii žalobcu ohľadom nesprávneho označenia žalobcu, ktorý namietal, že uvedené\nvýstupy orgánov verejnej správy neobsahujú správne označenie žalobcu, správny súd uviedol, že\nžalobca bol v napadnutých rozhodnutiach, ako aj v protokole označený v súlade s ustanovením § 63\nods. 3 a § 47 písm. c) daňového poriadku, a to ako fyzická osoba - podnikateľ správne uvedeným\nmenom, priezviskom, adresou a tiež správne uvedenými údajmi o IČO, DIČ a IČ DPH, ktoré umožňovali\njednoznačne, spoľahlivo a správne identifikovať žalobcu ako osobu, ktorej je rozhodnutie adresované\na ktorej sa týka protokol.\n20. Rovnako sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu ohľadom nezákonnosti viažucej sa k\norgánu verejnej správy, ktorý vo veci konal a rozhodoval (správca dane). Správny súd bol toho názoru,\nže z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že správne konanie vo veci žalobcu bolo\nvedené pobočkou Daňového úradu Prešov, konkrétne pobočkou Poprad, ktorá v zmysle § 5 ods. 1\nzákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2019, patrila do územnej pôsobnosti Daňového úradu\nPrešov a bola riadnou organizačnou zložkou tohto správcu dane. Uvedenie adresy sídla oprávnene\nkonajúcej pobočky a zároveň neuvedenie adresy sídla správcu dane je možné vnímať ako postup síce\nnezodpovedajúci doslovnému zneniu § 47 písm. a) daňového poriadku, avšak nemajúci v danom prípade\nžiaden negatívny dopad na subjektívne práva žalobcu.\nIII. Kasačná sťažnosť, stanoviská účastníkov konania\n21. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) včas kasačnú\nsťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ\ndomáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo aj ako „Najvyšší\nsprávny súd SR“) napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n22. Sťažovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, konkrétne absenciu\nodpovede na zásadné otázky súvisiace s predmetom konania. Napadnutý rozsudok obsahuje množstvo\nvšeobecných konštatácií a citácií bez toho, aby z nich vyplývala súvislosť s predmetom konania.\n23. Správny súd nesprávne posúdil námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, keď\ndospel k nesprávnemu záveru, že orgány verejnej správy vyhodnotili dôkazy zákonne. Žalovaný pritom\ndôkazy hodnotil selektívne. Správny súd zovšeobecnil obsah výsluchov svedkov bez komplexného\nposúdenia ich obsahu jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti. Mal za to, že správny súd poukázal v\nrámci právneho posúdenia len na svedecké výpovede svedkov V., J. F. W.. S predmetnou námietkou\nsťažovateľa sa pritom správny súd mal vysporiadať len v dvoch bodoch napadnutého rozsudku. Naviac\nmal len nekriticky prevziať závery orgánov verejnej správy, bez reflexie na existenciu dôkazov, ktoré\npotvrdzujú tvrdenia sťažovateľa a vyvracajú tvrdenia žalovaného.\n24. V ďalšom obsahu kasačnej sťažnosti poukázal na výpovede svedkýň N., M., Y.Š., N. F. M.. Tieto\nsvedkyne mali podľa sťažovateľa pri výsluchoch u správcu dane vypovedať, aké funkcie používali\npri evidencii tržieb v rámci elektronickej registračnej pokladnice, pričom ani jedna z nich neuviedla,\nže používala funkciu „Hotovosť*“. Uvádzali iné funkcie, a to „Hotovosť“, „Platobná karta“, „Terminál“,\n„Stravné lístky“ a „Kreditná karta“. Podľa sťažovateľa teda tieto výpovede predstavujú priamy dôkaz o\ntom, že závery žalovaného v napadnutom rozhodnutí sú ničím nepodložené domnienky a tvrdenia.\n25. V súvislosti s vykonanými dôkazmi poukázal sťažovateľ na to, že žalovaný sa v napadnutom\nrozhodnutí odvoláva na vyjadrenie svedkyne N. zo zápisnice z miestneho zisťovania z 23. októbra\n2017, avšak súčasne v rozhodnutí, ktorým zrušil prvé rozhodnutie správcu dane, sám uviedol, že toto\nvyhlásenie nie je postačujúce pre záver v kontexte § 24 ods. 3 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku.\nSťažovateľ žalovanému vytkol, že v rámci nového konania vo veci (predmet súdneho prieskumu) sa od\nsvojho skoršieho názoru odklonil, t. j. z predmetného vyjadrenia napriek tomu vychádzal, hoci sám skôr\nuviedol, že toto vyhlásenie nie je pre potreby daňového konania postačujúce.\n26. Sťažovateľ v ďalšom žalovanému vytkol jeho záver, že ani jeden zo svedkov sa jednoznačne\nnevyjadril, že funkciu Hotovosť* nepoužíval, čo malo žalovanému stačiť pre záver, že žalobca túto funkciu\npoužíval a že na základe takýchto dokladov došlo k zdaniteľnému plneniu. Namietol, že v predmetnej\nveci sa nekoná o nároku sťažovateľa na vrátenie odpočtu dane, kde by znášal dôkazné bremeno on, ale\nnaopak je to žalovaný, kto v tomto konaní znáša dôkazné bremeno a on musí preukazovať skutočnosti\nrelevantné pre jeho postup.\n27. V tejto súvislosti namietal, že aj výpovede svedkov V., J. F. W. boli vyhodnotené selektívne a že\norgány verejnej správy z nich prevzali len tvrdenia, ktoré sa im „hodili“. Títo svedkovia nepotvrdili, resp.\nvyvrátili existenciu tzv. nefiškálnej tlačiarne u žalobcu. Nepotvrdili, že by tzv. „falošný“ doklad (Hotovosť*)\nbol z tlačiarne vytlačený, resp. popreli, že by takýto doklad bol zákazníkovi vydaný, príp. sa k tomu\nnevedeli vyjadriť. Naviac, sťažovateľ spochybnil ich výpoveď aj vzhľadom na „časovú diskontinuitu“.\nRozporoval tiež, že títo svedkovia boli zo strany správcu dane vypočúvaní sugestívnym spôsobom,\nt. j. bol im počas podávania svedeckej výpovede predložený dokument A4 (obrázok displeja funkcie\n„Hotovosť*“), po ktorého vzhliadnutí svedkovia uvádzali rôzne informácie k tejto funkcii.\n28. Výpovede svedkov N., M., Š. B. F. Š. správca dane podľa sťažovateľa „bezdôvodne a svojvoľne\nneuviedol“, keď tieto osoby mali údajne tvrdenia správcu dane vyvrátiť. Poukázal pritom na to, že ak\norgán verejnej správy vychádzal z výpovedí svedkov V., J. F. W., mal vo vzájomnej súvislosti hodnotiť\naj svedecké výpovede svedkov B., N., N., M., Š. B. F. Š., čo však neurobil. Sťažovateľ má za to, že sa\njedná o pochybenie v podobe selektívneho hodnotenia dôkazov, opomenutia ich hodnotenia jednotlivo\ni vo vzájomných súvislostiach, resp. o úplne nesprávnu interpretáciu svedeckých výpovedí, teda ich\n„vytrhnutie z kontextu“. Nesprávnosť právneho posúdenia veci potom v zmysle vyššie uvedeného má\npodľa sťažovateľa spočívať v tom, že správny súd akceptoval postup žalovaného, ktorý si selektívne\nvybral tie dôkazy zo všetkých vykonaných, ktoré sa mu hodili pre potreby potvrdenia záverov správcu\ndane, a to bez kritického vyhodnotenia ostatných vykonaných dôkazov vo vzájomnej súvislosti.\n29. Ako nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom namietal sťažovateľ aj to, že záver\nžalovaného vo veci existencie nefiškálnej tlačiarne u žalobcu v priebehu roka 2017 vyhodnotil ako\nsprávny, resp. relevantný aj v podmienkach súdenej veci. Správny súd pritom pri posudzovaní tejto\n\notázky vôbec nevzal do úvahy obsah administratívneho spisu. Sťažovateľ poukázal na 13 svedeckých\nvýpovedí, z ktorých má vyplývať, že nefiškálna tlačiareň v rozhodnom čase u neho nebola. Navrhol\nsprávnemu súdu vykonať zápisnice z výsluchu týchto svedkov, pričom napadnutý rozsudok sa s týmto\njeho návrhom žiadnym spôsobom nevysporiadal. Podľa sťažovateľa potom platí, že ak predmetné\nvýpovede fakticky vylučujú existenciu tzv. nefiškálnej tlačiarne u neho, je vylúčené aj to, aby sa tlačili\ndoklady „Hotovosť*“, keďže na to nebol k dispozícii spôsobilý nástroj. Tu potom správnemu súdu vytkol,\nže dospel k záveru, že takáto nefiškálna tlačiareň u neho bola (ako jediný logický záver z vykonaných\ndôkazov), pričom však tento záver je v rozpore so špecifikovanými 13 svedeckými výpoveďami.\n30. Správnemu súdu sťažovateľ vytkol aj nevenovanie sa tomu, že ani jeden zo svedkov nepotvrdil\nrozdiel medzi reálne prijatou tržbou a uzávierkou vytlačenou z elektronickej registračnej pokladnice.\nNamietol, že ak ani jeden zo zamestnancov nezaznamenal rozdiel medzi riadne prijatou tržbou a dennou\nuzávierkou z elektronickej registračnej pokladnice, je úplne vylúčené, aby existovala akákoľvek tržba,\nktorú žalovaný a správca dane označujú ako nepriznaná.\n31. Ďalšie nesprávne práve posúdenie veci zo strany správneho súdu má podľa sťažovateľa spočívať\nv neexistencii ani jedného dôkazu o tom, že v rozhodnom čase prijal akúkoľvek odplatu za akékoľvek\nposkytnuté zdaniteľné plnenie, ktorá by sa mala prejaviť vo výške jeho tržieb.\n32. Sťažovateľ správnemu súdu vytkol, že nesprávne vyhodnotil rozloženie dôkazného bremena v\ndaňovom konaní. Ak v rámci daňovej kontroly správca dane predniesol záver o údajných nepriznaných\ntržbách sťažovateľa, bol to správca dane, kto bol nositeľom dôkazného bremena (a nie daňový subjekt)\nvo vzťahu k uvedenej skutočnosti. Sťažovateľ namieta, že nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorý by\npreukazoval, že doklady, o ktorých to majú orgány verejnej správy za preukázané, boli naozaj vytlačené\na že boli odovzdané jeho zákazníkom. Tvrdí, že vykonané dôkazy tieto závery správcu dane o tlačení\nfalošných dokladov v celom rozsahu vyvracajú. Správny súd sa však výpoveďami svedkov nezaoberal\na rovnako ani vyhodnotením týchto výpovedí žalovaným.\n33. Sťažovateľ ďalej uviedol, že nebol tiež produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že by\nbol vytlačený čo i len jediný doklad, od akých odvíja svoje závery žalovaný, resp. správca dane. Má\nza to, že ak správca dane chcel zvýšiť daňovému subjektu zdaniteľné príjmy v určitej výške, musí\nmať aj dôkazy o existencii týchto príjmov. Namietol, že takéto dôkazy orgány verejnej správy nemajú,\nkeďže technická expertíza vypracovaná inou zložkou žalovaného nie je podľa sťažovateľa dostatočným\ndôkazom na preukázanie existencie ďalších tržieb, ktoré neboli uvedené v daňovom priznaní. Sťažovateľ\ntvrdí, že správca dane musí v konaní preukázať existenciu tržby, pričom sa tak nestalo. Žalovaný sa\nv podstate mal obmedziť na konštatovanie o tom, že pri elektronickej registračnej pokladnici by musel\nbyť inštalovaný kamerový systém, ktorý však inštalovaný nebol, a preto žalovaný ani správca dane\nnevedeli preukázať existenciu prijatia tržieb. Ak orgány verejnej správy nevedeli zabezpečiť jediný dôkaz\no reálnom prijatí tržieb, podľa sťažovateľa nie je možné určiť rozdiel dane.\n34. Správnemu súdu v ďalšom sťažovateľ vytkol, že dospel k záveru o tom, že skutkové okolnosti veci\nboli dostatočne zistené, pričom však poukázal len na tri svedecké výpovede, ktoré boli naviac v rozpore\nso zvyšnými svedeckými výpoveďami (v celkovom počte sedem), a to nielen v otázke neexistencie\nnefiškálnej tlačiarne v prevádzke žalobcu v roku 2017, ale najmä v otázke existencie tržieb na strane\nžalobcu v dotknutom období. Namietol, že ním označené dôkazné prostriedky negujú existenciu\nucelenej reťaze dôkazov o údajnom prijatí nepriznaných tržieb. Samotná tabuľka o nefiškálnych\ndokladoch (súčasť rozhodnutia správcu dane) nepreukazuje, že sa jedná o nepriznanú tržbu. Podľa\nsťažovateľa potom neexistuje jediný dôkaz o týchto tržbách a predmetné domnienky správcu dane malo\nvyvrátiť niekoľko svedkov. V tomto kontexte žalovaný uviedol, že reálne prijatie tržieb nie je možné\npreukázať, pričom správny súd tento záver žalovaného o nemožnosti preukázania reálnosti prijatia tržieb\nnevyhodnotil.\n35. Sťažovateľ poukázal aj na to, že z technickej expertízy vyplýva, že „v internej databáze\nBLUEGASTRO sa nachádzali nejaké doklady a ich vyobrazenie, pričom zdôraznil slovo „interné“ s tým,\nže sa v žiadnom prípade nejednalo o doklady používané v bežnom obchodnom styku, a preto podľa\nsťažovateľa za takéto doklady logicky nemohla byť prijatá tržba. Doplnil, že aj svedkovia - zamestnanci\nžalovaného (Š., M.), ako aj R.. M. vylúčili, že technická expertíza je dôkazom o existencii prijatia tržby\nza dotknuté zdaňovacie obdobie.\n\n36. V závere kasačnej sťažnosti sa sťažovateľ ohradil voči záverom správneho súdu, podľa\nktorých v rámci konania orgánov verejnej správy boli identifikované len formálne pochybenia, ktoré\nneodôvodňovali zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí. Osobitne pritom poukázal na vady týkajúce\nsa protokolu, v ktorom nebolo uvedené sídlo správcu dane, čo nebolo podľa správneho súdu posúdené\nako podstatné pochybenie zo strany orgánov verejnej správy. Doplnil tiež, že podstatným procesným\npochybením správcu dane bolo napr. aj vedenie výsluchov v rámci ústneho pojednávania uskutočnené\n9. októbra 2019, keď správca dane musel toto ústne pojednávanie ukončiť (výsluch dvoch osôb za\nvzájomnej prítomnosti, nie osve). Neprípustný postup správcu dane potvrdzuje napr. aj to, že samotní\nzamestnanci Finančnej správy Slovenskej republiky ako vypočúvané osoby museli v rámci zápisnice\npodať námietky proti jej obsahu.\n37. Pochybenia správcu dane podľa sťažovateľa nie sú formálne, ako vyhodnotil správny súd, ale naopak\nsú zásadné, a preto správny súd pochybil, ak ich relativizoval. Doplnil, že mal právo na to, aby v jeho\nveci konal zamestnanec správcu dane, o zaujatosti ktorého nie sú žiadne pochybnosti, resp. aby o jeho\nnámietke proti takémuto zamestnancovi príslušný orgán rozhodol pred vykonaním sporných úkonov\ntýmto zamestnancom. Ak tomu tak nebolo, ochrana práv daňového subjektu prostredníctvom Daňového\nporiadku je podľa sťažovateľa iluzórna. Z týchto ako aj z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby kasačný\nsúd postupom podľa § 462 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec správnemu súdu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n38. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a\nvyjadreniach, stotožniac sa s právnym posúdením správneho súdu v napadnutom rozsudku. Poukázal\nna premenlivosť argumentácie sťažovateľa - kým v správnej žalobe namietal výsluch svedkov a tvrdil,\nže došlo k procesnému pochybeniu podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, v kasačnej sťažnosti už\nnamietal, že správny súd neaplikoval požiadavku hodnotenia dôkazov vo vzájomných súvislostiach.\n39. Žalovaný, poukazujúc na relevanciu technickej expertízy vykonanej certifikovaným orgánom,\nupriamil pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/44/2019 z 10.\nseptembra 2019, bod 32: „Je bežným postupom správcu dane postupovať v úzkej súčinnosti s inými\nštátnymi orgánmi a použiť nimi získané informácie ako dôkazy za účelom správneho vyčíslenia základu\ndane. Správca dane ani nie je oprávnený vypracovávať znalecký posudok v takýchto veciach, nakoľko\nide o odbornú otázku vyžadujúcu si odborné posúdenie Colným úradom Bratislava, OCaFA, ktorý je ako\njediný štátny orgán oprávnený vykonávať technické expertízy ERP.“\n40. Žalovaný uviedol, že nikdy nespochybnil hodnotu dôkazov z miestneho zisťovania uskutočneného\n23. októbra 2017, t. j. že boli vytlačené doklady označené ako „Hotovosť*“ a že následne na základe\ntýchto dokladov zamestnanci sťažovateľa prijali tržby. Uviedol, že vyjadrenie Y. N.Á. a výpoveď svedkyne\nM. z 22. augusta 2019, ktoré boli tiež prítomné na miestnom zisťovaní 23. októbra 2017, považuje za\nirelevantné, ba priam sporné, nakoľko obe svedkyne v deň miestneho zisťovania použili funkcionalitu\n„Hotovosť*“. Tvrdil, že nariadené výsluchy svedkov mali odstrániť predchádzajúce pochybenia správcu\ndane (v skoršom konaní), aby sťažovateľovi nebolo upreté právo klásť svedkom otázky a tiež aby\nskutkový stav bol zistený čo najúplnejšie. Tieto výsluchy by však neboli nariadené, ak by správca\ndane v skoršom konaní nezovšeobecnil vyjadrenie Y. N. na všetky dotknuté zdaňovacie obdobia a\nnepoužil by toto vyjadrenie ako svedeckú výpoveď. Zároveň však dodal, že výpovednú hodnotu v\ndanom prípade naprieč všetkými zdaňovacími obdobiami, v ktorých bolo zistené nezákonné používanie\nregistračnej pokladnice, má samotná technická expertíza a výpoveď servisného technika R.. B. M..\nVýsluchy svedkov, o ktoré sa sťažovateľ v rámci súdneho konania opiera (či už sú v jeho prospech alebo\nneprospech), majú podľa žalovaného iba nepatrnú či doplnkovú hodnotu a boli iba podporným dôkazom.\n41. K námietkam sťažovateľa týkajúcim sa prijímania tržieb, tlače pokladničných dokladov v režime\n„Hotovosť*“, používania nefiškálnej tlačiarne, výpovedí svedkov, resp. časového odstupu a irelevantnosti\nmiestneho zisťovania z 23. októbra 2017, žalovaný uviedol, že tieto okolnosti je potrebné skúmať\nv kontexte technickej expertízy, keďže pre posúdenie tohto prípadu bola práve technická expertíza\nesenciálnou (spolu s výpoveďou R.. M.).\n42. K pokusom sťažovateľa redukovať význam miestneho zisťovania z 23. októbra 2017 žalovaný\nuviedol, že pri miestnom zisťovaní obsluha prevádzky vydala zákazníkovi (colníkovi) falošný doklad\n\n(„Hotovosť*“) vytlačený cez nefiškálnu tlačiareň a zároveň prijala od colníka na základe tohto dokladu\nplatbu. Technickou expertízou pritom bolo zistené, že takto bolo od roku 2008 do 23. októbra 2017\nvytlačených cca 147-tisíc dokladov. To, že tieto doklady boli vytlačené, vyplýva zo samotnej expertízy.\nTechnická expertíza pritom preukázala, že fiškálnu tlačiareň je možné použiť aj na tlač kópie nefiškálnych\ndokladov, resp. aj falošných pokladničných dokladov označených ako „Hotovosť*“.\n43. Žalovaný ďalej odkázal na závery technického zisťovania spočívajúce v tom, že originály falošných\ndokladov („Hotovosť*“) nemohli byť vytlačené cez fiškálnu tlačiareň, keďže doklady s označením\n„Hotovosť*“ sa neukladajú do prevádzkovej pamäte a kontrolného záznamu. Doplnil, že toto bolo\npreukázané aj v rámci miestneho zisťovania. Žalovaný zhrnul, že je nepochybné, že na prevádzke\nsťažovateľa musela byť aj nefiškálna tlačiareň, ktorá umožnila tlač takýchto dokladov, a tým aj\nobchádzanie fiškálnej pamäte ERP. Za jednotlivé zdaňovacie obdobia boli identifikované kópie dokladov\n„Hotovosť*“, čo znamená, že tieto museli byť vytlačené a ich tlač mohla byť realizovaná výlučne na\nnefiškálnom zariadení. Podľa žalovaného je v tejto súvislosti potrebné poukázať na to, že na tieto závery\nsťažovateľ v kasačnej sťažnosti nereaguje.\n44. Žalovaný odmietol argumentáciu sťažovateľa vytýkajúcu nedostatočné zistenie skutkových okolností\nveci, keď doplnil, že pri takom množstve dokladov nie je možné, aby sa ku každému dokladu vykonalo\ntak detailné zisťovanie, ako sa uskutočnilo 23. októbra 2017. Vzhľadom na množstvo dokladov a ich\nsimuláciu tak, aby sa podobali na riadne fiškálne doklady, nebolo možné prijať argument, že malo ísť\nlen o interné doklady.\n45. Záverom žalovaný doplnil, že bez ohľadu na to, či si svedkovia pamätali podrobnosti práce s\nERP alebo nie, podstatným bolo to, že nefiškálne doklady simulujúce fiškálne doklady na prevádzke\nsťažovateľa preukázateľne tlačené boli, keď tieto sa nezaznamenávali do fiškálnej pamäte a ani sa\nneobjavili v kontrolných záznamoch. Išlo pritom o funkcionalitu, ktorá pôvodne v systéme nebola a ani\nnie je potrebná na riadne fungovanie ERP. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť\nako nedôvodnú zamietnuť.\nIV. Konanie na kasačnom súde\n46. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako\nkasačný súd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach\nsťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v\nzákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle\n§ 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5\ndní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk\npodľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n47. Podľa § 464 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“\n48. Kasačný súd zistil, že predmetom jeho právneho posúdenia v iných konaniach už boli obdobné\nveci sťažovateľa s totožne nastolenými právnymi otázkami a námietkami, ku ktorým kasačný súd\nvyslovil svoje právne názory, a to v rozsudkoch vo veciach vedených po sp. zn. 4Sfk/22/2024 z 23.\noktóbra 2024 (zdaňovacie obdobie rok 2012), sp. zn. 2Sfk/39/2023 z 31. marca 2025 (zdaňovacie\nobdobie rok 2017) a sp. zn. 8Sfk/27/2024 zo dňa 25. septembra 2025 (zdaňovacie obdobie rok 2015),\nktorých predmetom bolo posúdenie vyrubenia dane sťažovateľovi na dani z príjmov fyzickej osoby.\nKasačný súd preto postupom podľa § 464 ods. 1 SSP v ďalšom poukazuje na rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu SR sp. zn. 8Sfk/27/2024 zo dňa 25. septembra 2025, ktorého závery sú v plnom\nrozsahu aplikovateľné aj na práve posudzovanú vec, a ktorý poukazoval na vybrané časti odôvodnenia\nrozsudku sp. zn. 4Sfk/22/2024 z 23. októbra 2024. Kasačný súd dáva do pozornosti, že v uvedenom\nrozsudku Najvyššieho správneho súdu išlo o posúdenie rozhodnutia správcu dane o vyrubení dane\nz príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2015, pričom predmetom prieskumu bol rozsudok č.\nk. PO-1S/85/2020-408 z 31. januára 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. PO-1S/85/2020-430\nzo dňa 13. februára 2024, t. j. rozsudok, na ktorý správny súd v napadnutom rozsudku postupom\npodľa § 140 SSP odkazuje. Uvedené znamená, že závery rozsudku sp. zn. 8Sfk/27/2024 z 25.\n\nseptembra 2025 možno v plnom rozsahu uplatniť na práve prejednávanú vec. Kasačný súd poukazuje\nna odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým sa konajúci kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje, na\ntoto rozhodnutie odkazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami textu v hranatých\nzátvorkách. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite\ns predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku.\n49. „47. Kľúčovou právnou otázkou, ktorou sa kasačný súd v prejednávanej veci zaoberal, bolo, či je\ndostatočne preukázateľne odôvodnený záver o porušení § 2 písm. b), f), h) a j) a § 17 ods. 1 písm.\na) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o\ndani z príjmov“) sťažovateľom tým, že nepriznal tú časť príjmu (tržieb) evidovanú v ERP, ktorá sa do\nprevádzkovej ani inej fiškálnej pamäte ERP nezaznamenávala (vo výške [150 093,67] eur bez DPH),\nkeďže doklady o tejto časti tržieb boli tlačené pomocou nefiškálnej tlačiarne s použitím špeciálneho typu\nplatby „Hotovosť*“.\n50. 48. Podstatná časť sťažovateľom vytýkaných vád sa týka nedostatočného odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku a nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom úvodná argumentácia\nobsiahnutá v kasačnej sťažnosti je značne všeobecná. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje\nna podstatu kasačného konania, ktorého účelom nie je reagovať na každé jednotlivé tvrdenie, resp.\nnámietku sťažovateľa, a to najmä v prípade, ak táto nebola dostatočne konkretizovaná, prípadne ak\nide o námietku, na ktorú už reagoval správny súd a jeho závery sťažovateľ kvalifikovane nenapáda.\nÚlohou kasačného súdu je primárne preskúmať zákonnosť postupu a rozsudku správneho súdu, nie v\nďalšom stupni správneho súdnictva preskúmavať postup a rozhodnutia správnych orgánov. Bolo preto\núlohou sťažovateľa adresne a čo najpresnejšie pomenovať nedostatky v konaní a v právnych úvahách\nsprávneho súdu.\n51. 49. Kasačný súd, reagujúc na rozsah kasačnej sťažnosti a v nadväznosti na obsah odôvodnenia\npreskúmavaného rozsudku správneho súdu, dáva do pozornosti kľúčové námietky sťažovateľa, ktoré\nprimárne spočívali v nedostatočne odôvodnenom napadnutom rozsudku a správcom dane, resp.\nžalovaným nedostatočne zisteným skutkovým stavom, ako aj v nesprávnom procesnom postupe\nsprávcu dane, resp. žalovaného:\n- námietka vykonania výsluchov bývalých zamestnancov sťažovateľa vo vyrubovacom konaní bez\nnávrhu na ich vypočutie sťažovateľom;\n- námietka vykonania výsluchu svedkov zamestnancami správcu dane v čase, kedy nebolo rozhodnuté\no sťažovateľom uplatnenej námietke zaujatosti voči týmto zamestnancom správcu dane;\n- námietka nezohľadnenia časovej a vecnej súvislosti medzi miestnym zisťovaním a rozhodnutím\ndotknutým zdaňovacím obdobím roku [2016];\n- námietka o rozpore svedeckých výpovedí so závermi správcu dane v otázke existencie nefiškálnej\ntlačiarne a v otázke používania funkcie „Hotovosť*“;\n- námietka sugestívneho vedenia výsluchov svedkov;\n- námietka nekontinuity skoršieho rozhodnutia žalovaného v tejto veci so správnou žalobou napadnutým\nrozhodnutím;\n- námietka selektívneho hodnotenia dôkazov žalovaným (zohľadnenie len troch svedeckých výpovedí);\n- námietka nevykonania sťažovateľom navrhnutého dôkazu znaleckého dokazovania;\n- námietka nepreukázania prijatia tržieb, na podklade ktorých bola vyrubená daň z príjmov.\n52. 52. Kasačný súd, reagujúc na sťažnostnú argumentáciu, uvádza nasledovné časti rozsudku sp. zn.\n4Sfk/22/2024 z 23. októbra 2024:\n53. ,,85. Najvyšší správny súd v súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou v prvom rade poukazuje na\nto, že kvalita kasačnej sťažnosti do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia najvyššieho správneho\nsúdu. Strohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti\n(žaloby) iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov. Na strane druhej, rozsahovo excesívna kasačná\nsťažnosť, ktorá je však obsahovo nesúrodá, má tiež za následok, že sa súd pri vysporiadaní s takouto\nkasačnou sťažnosťou obmedzí na podstatu veci a s jednotlivými námietkami sa prípadne vysporiada\nprostým odkázaním na príslušnú pasáž odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (k tomu pozri\nanalogicky napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/2/2023).\n\n54. 86. Kasačná sťažnosť sťažovateľa je síce relatívne rozsiahla, avšak z podstatnej časti sa v nej\nopakuje argumentácia zo správnej žaloby. Neušlo tiež pozornosti kasačného súdu, že mnohé námietky v\nnej vznesené boli formulované vo všeobecnej rovine, príp. duplicitne. Obdobne, nie je možné opomenúť,\nže kasačná sťažnosť, ktorá je predmetom tohto konania, je v podstatných otázkach fakticky identická aj\ns inými kasačnými sťažnosťami, ktoré sťažovateľ v súvisiacich veciach podal. Toto však viedlo k tomu,\nže nie každý argument (a to najmä skutkovej povahy), je, resp. bol materiálne relevantný v každej jednej\nveci (tu je napr. možné poukázať na to, že sťažovateľ argumentoval v kasačnej sťažnosti aj svedeckými\nvýpoveďami, ktoré pre účely rozhodnutia tvoriaceho predmet tohto konania, ani neboli orgánmi verejnej\nsprávy v ich rozhodnutiach použité).\n55. 87. V tomto kontexte pritom najvyšší správny súd poukazuje na podstatu kasačného konania, ktorého\núčelom nie je reagovať na každé jednotlivé tvrdenie, resp. námietku sťažovateľa, a to najmä v prípade,\nak táto nebola dostatočne konkrétne vznesená, príp. ak ide o námietku, na ktorú už reagoval správny\nsúd a jeho závery sťažovateľ kvalifikovane nenapáda. Úlohou najvyššieho správneho súdu v kasačnom\nkonaní je primárne preskúmať zákonnosť postupu a rozsudku správneho súdu, nie v druhom stupni\nsúdnictva ab ovo preskúmavať postup a rozhodnutia správnych orgánov. V kasačnom konaní by preto\nmal sťažovateľ adresne a čo najpresnejšie pomenúvať nedostatky v konaní a v právnych úvahách\nsprávneho súdu, tieto zrozumiteľne a v konkrétnej rovine konfrontovať s pozitívnoprávnou úpravou,\nresp. ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu, formulovať alternatívny právny výklad (ak sa\nnestotožnil s právnymi závermi správneho súdu), resp. čo najpresvedčivejšie prezentovať najvyššiemu\nsprávnemu súdu argumentáciu v prospech správnosti ním prezentovaného názoru. Kasačná sťažnosť\nžalobcu tieto podmienky a predpoklady spĺňa čiastočne.\n[k všeobecnej námietke o vadách odôvodnenia napadnutého rozsudku, k námietke o nesprávnych\nzáveroch správneho súdu o dostatočnom zistení skutkových okolností veci, neodôvodnená a nekritická\nakceptácia skutkových záverov správnych orgánov správnym súdom]\n56. 88. Skôr ako najvyšší správny súd pristúpi k odôvodneniu jednotlivých kasačných námietok, z\ndôvodu, že podstatná časť sťažovateľom vytýkaných vád sa týka práve nedostatočného odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, je potrebné uviesť, že ide o rozsudok, v ktorom správny súd odkázal (podľa § 140\nSSP) na iný rozsudok toho istého správneho súdu v obdobnej veci, a to vo veci č. k. PO-1S/85/2020-408\nzo dňa 31. januára 2024 v spojení s opravným uznesením č. k. PO-1S/85/2020-430 z 13. februára 2024\n(pozn.: ide o rozhodnutie súdu vo veci dane z príjmu sťažovateľa za rok 2015, keď predmetom tohto\nkonania je prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy majúci skutkový základ v obdobných záveroch\nsprávnych orgánov, avšak za daň z príjmu za rok [2016]). Vlastnému postupu takéhoto odkazovania\nsťažovateľ vecne, ani formálne v kasačnej sťažnosti nič nevytkol. Z uvedených dôvodov potom v\nďalšom najvyšší správny súd skúmal kvalitu odôvodnenia napadnutého rozsudku primárne v kontexte\nodkazovaného rozsudku, keďže reálne odôvodnenie v tejto veci obsahuje práve predmetný rozsudok.\n57. 89. Sťažovateľ pritom napadnutému rozsudku vytýka, že na jeho námietky dostatočne nereaguje,\navšak v bode 9. podanej kasačnej sťažnosti žiadne konkrétne námietky v tomto smere nevznáša,\nprezentuje len všeobecnú argumentáciu týkajúcu sa štandardov odôvodnenia rozsudkov súdov. V\nkonkrétnostiach tak robí v bode 10. kasačnej sťažnosti (pozn.: parciálne - roztrúseným spôsobom - aj\nna iných miestach kasačnej sťažnosti - k tomu pozri toto odôvodnenie ďalej), kde poukazuje na to, že v\nrozsudku sa správny súd nevysporiadal s jeho argumentáciou ohľadom toho, že žalovaný v správnom\nkonaní neprihliadal na dôkazy, ktoré jeho závery vyvracajú. V tomto zmysle považuje odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku za strohé, keď toto sa nachádza len v bodoch 129. a 130. odôvodnenia. Tu však\nkasačný súd poukazuje na to, že tak napadnutý rozsudok [č. k. PO-3S/11/2020 - 405 zo dňa 26. júna\n2024], ako ani odkazovaný rozsudok (č. k. PO-1S/85/2020-408 zo dňa 31. januára 2024 v spojení s\nopravným uznesením č. k. PO-1S/85/2020-430 z 13. februára 2024) body 129. a 130. neobsahujú.\n58. 90. [...] (poznámka: časť odôvodnenia krátená kasačným súdom) najvyšší správny súd uviedol, že\nvo veci je relevantný aj ešte skorší rozsudok správneho súdu - č. k. PO-1S/100/2020-290 zo dňa 5.\noktóbra 2023, keďže na tento odkazuje rozsudok č. k. PO-1S/85/2020-408 zo dňa 31. januára 2024 v\nspojení s opravným uznesením č. k. PO-1S/85/2020-430 z 13. februára 2024, potom je zrejmé, že aj toto\nrozhodnutie správneho súdu je potrebné považovať za súčasť odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ani\nv ňom sa však body 129. a 130. nenachádzajú.\n\n59. 91. Kasačný súd potom nemal zo strany sťažovateľa v konkrétnostiach vymedzené, v čom mala\nspočívať vada odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď tak napadnutý rozsudok, ako ani odkazovaný\nrozsudok a ešte skorší rozsudok v obdobnej veci, body 129. a 130. neobsahujú. (...)\n60. 93. Skutkovým okolnostiam veci - a to aj s prihliadnutím na námietku sťažovateľa, že správne\norgány mali dôkazy hodnotiť selektívne, resp. tendenčne - sa správny súd venoval v relevantnom\nrozsahu, a to v bodoch 40. až 42. odkazovaného rozsudku, kde v súvislosti s uvedenou námietkou\nvýslovne poukázal aj na body 59. a 60. ďalšieho rozsudku (č. k. PO-1S/100/2020-290 zo dňa 5. októbra\n2023). Naviac, keďže v bode 37. odkazovaného rozsudku správny súd postupom podľa § 140 SSP\nodkázal - vo všeobecnosti - na rozsudok č. k. PO-1S/100/2020-290 zo dňa 5. októbra 2023, je možné\nv tejto súvislosti poukázať aj na body 59. až 70. uvedeného rozsudku, v ktorom sa správny súd s\npredmetnými námietkami sťažovateľa podrobne a dostatočne vysporiadal. Závery správneho súdu\nvyjadrené v uvedených častiach rozsudkov považuje kasačný súd za správne a právne udržateľné.\nTakéto „prvotné“ hodnotenie dôkazov vykonaných v správnom konaní naviac ani nie je hlavnou funkciou\nsprávnych súdov, keď tieto úkony má realizovať primárne správny orgán v správnom konaní. Správny\nsúd má ex post skúmať a testovať zákonnosť dokazovania realizovaného správnymi orgánmi a ich\nhodnotenie - v rozsahu riadne vznesených námietok - a následne - v rozsahu riadne vznesených\nkasačných námietok - môže toto hodnotenie správneho súdu preskúmať kasačný súd. [...] (poznámka:\nčasť odôvodnenia krátená kasačným súdom)\n61. 95. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd len nekriticky prevzal závery\norgánov verejnej správny ohľadom príslušných skutkových zistení. Osobitne namietal, že na niektoré\nzávery svedeckých výpovedí správne orgány neprihliadali, resp. tieto hodnotili selektívne (k tomu pozri\nčl. II tohto rozsudku vyššie), pričom správny súd mal tento ich postup „nekriticky prevziať“.\n62. 96. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu je aj táto námietka sťažovateľa nedôvodná. Ako\nuž bolo uvedené vyššie, súčasťou odôvodnenia napadnutého rozsudku je fakticky aj odôvodnenie\ndostatočnosti preukázania skutkových okolností veci iným senátom toho istého správneho súdu vo\nveci sp. zn. PO-1S/100/2020 [bod 41. odkazovaného rozsudku], v ktorom tento uviedol: „59. [...]\nSprávny súd zdôrazňuje, že vykonané dôkazy je potrebné hodnotiť vo vzájomných súvislostiach\nako ucelenú reťaz vzájomne sa doplňujúcich zistení. Výpovede svedkov nie je možné hodnotiť ako\nobjektívne pre ich zamestnanecký vzťah k žalobcovi, čoho dôkazom sú podstatné odlišnosti vo výpovedi\nzamestnankyne žalobcu Y. N. pri miestnom zisťovaní a pri výsluchu. Výsluchy boli navyše vykonávané\nso značným časovým odstupom, čo znamená, že si svedkovia v rámci výsluchov, v porovnaní so\nzávermi z miestneho zisťovania, nemuseli detailne pamätať všetky okolnosti ohľadom vystavovania\npokladničných dokladov. Skutočnosť, že žalobca používal funkciu Hotovosť*, na základe ktorej tlačil\npokladničné doklady cez nefiskálnu tlačiareň, vyplynula z miestneho zisťovania dnˇa 23.10.2017, pri\nktorom zamestnankyne žalobcu vystavili pokladničný doklad s použitím funkcie Hotovosť*, tento bol\nriadne vytlačený a odovzdaný pracovníkom colného úradu a taktiež bola na tieto doklady prijatá tržba za\nriadne poskytnutú službu. To, že po použití funkcie Hotovosť* dochádzalo k tlači pokladničných dokladov\nmimo fiskálnej tlačiarne vyplýva nepochybne z výsledkov technickej expertízy ERP, nakoľko v programe\nBLUEGASTRO sa uložili kópie dokladov, pričom tento program neumožňoval generovať doklad bez\njeho tlače. Vzhľadom na uvedené je logickým a právne udržateľným záver, že v prevádzke žalobcu\nexistovala aj nefiskálna tlačiareň, na ktorej sa takéto pokladničné doklady tlačili, keďže preukázateľne\nneboli tlačené na fiskálnej tlačiarni (čo tiež vyplynulo z vykonanej technickej expertízy). Túto skutočnosť\nnapokon potvrdilo aj miestne zisťovanie, pri ktorom boli zaistené dve tlačiarne (fiskálna a nefiskálna),\npricˇom obe boli funkčne spojené s ERP, čo bolo aj riadne zdokumentované“.\n63. 100. Naviac k prevzatému záveru, kasačný súd pripomína (ako to už uviedol vyššie), že v bodoch\n40. až 42. odkazovaného rozsudku, správny súd adresne reaguje na námietky sťažovateľa o tom, prečo\nzávery orgánov verejnej správy považuje za dostatočne preukázané. Úlohou kasačného súdu pritom v\ntomto konaní nie je predmetné závery citovať, príp. reprodukovať, ale vzhľadom na vznesenú námietku\noveriť, či príslušné odôvodnenie správneho súdu je právne udržateľné, keď dospel k záveru, že tomu\ntak je.“\n64. 53. Kasačný súd dáva do pozornosti, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti rozsiahlo rozoberá\npostup správneho súdu, citujúc: „Správny súd v napadnutom rozsudku poukázal v rámci právneho\nposúdenia len na výpovede svedkov V., J. F. W..“ Kasačný súd oboznámený s obsahom súdneho\n\nako aj administratívneho spisu uvádza, že toto tvrdenie sťažovateľa nemá podklad vo vlastnom texte\nnapadnutého rozsudku, keďže správny súd analyzuje v bode 42. správcom dane použité svedecké\nvýpovede svedkov vypočutých k tomuto zdaňovaciemu obdobiu (N., M., N., M., B. F. W.). Na tomto mieste\nje potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť nie je obsahovo naviazaná na text odôvodnenia napadnutého\nrozsudku, ale je akousi širšou syntézou námietok, ktoré kasačný sťažovateľ uplatňuje/uplatňoval\naj v iných obdobných konaniach, ktorých realizácia správcom dane mala svoj základ v miestnom\nzisťovaní zo dňa 23. októbra 2017. Vzhľadom k tomu, ako aj vzhľadom k sťažovateľovmu nesprávnemu\npoukazovaniu na (neexistujúce) časti rozhodnutia (viď vyššie) možno jednoznačne uzavrieť, že prieskum\nkasačného súdu je redukovaný len na tvrdenia sťažovateľa, ktoré poukazujú na existujúce skutočnosti\na skutočnosti overiteľné v súdnom, resp. administratívnom spise.\n65. 54. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal aj to, že správcom dane použité výpovede svedkov\nV., J. F. W. sú irelevantné pre ich „časovú diskontinuitu“, resp. že boli selektívne (podľa sťažovateľa\nboli hodnotené tak, ako sa správcovi dane hodili). Uvedení traja svedkovia pracovali pre sťažovateľa\nv rôznych časových úsekoch rokov 2015 až 2017 a predmetom rozhodnutia orgánov verejnej správy\nv súdenej veci je daň z príjmu sťažovateľa za rok [2016], preto hodnotenie týchto výpovedí zo strany\nsprávcu dane malo svoj zmysel. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že z množiny týchto svedkov\npoukazoval na svedeckú výpoveď svedkyne W.. Z technickej expertízy vyplýva, že na ERP zariadení\nsťažovateľa sa funkcia Hotovosť* používala už od 30. júna 2008, a to až do 23. októbra 2017.\nVýpoveď svedkov, vrátane vyššie menovanej p. W., potom nepochybne - v spojení s tým, že odborným\ndokazovaním bolo preukázané používanie ERP v režime Hotovosť* vo vyššie uvedenom časovom úseku\n- vykazuje potrebný stupeň relevancie v rovine tzv. podporného dôkazu. Predmetné svedecké výpovede\nteda nie sú výlučným dôkazom vo vzťahu k dani z príjmu sťažovateľa za rok [2016], ale v spojení s\ninými dôkazmi potvrdzujú/podporujú napr. ten záver, že ERP sťažovateľa bola naozaj vybavená funkciou\nHotovosť* (keďže s ňou aj oni pracovali), resp. že táto funkcionalita sa na prevádzke sťažovateľa\npoužívala systematicky aj počas roku [2016].\n66. 55. Sťažovateľ sa napriek celkovému spochybneniu relevancie uvedených troch svedkov pre\núčely konania v prejednávanej veci v ďalšom podstatne venuje práve výpovediam svedkov V., J. F.\nW. (pozri str. 6 - 7 kasačnej sťažnosti), keď poukazuje na to, že ich výpovede mali byť hodnotené\nselektívne. Vzhľadom na vyššie uvedené súvislosti s výpoveďou svedkyne W. kasačný súd verifikoval\njej výpoveď, keď z nej zistil, že doklady so špecifikáciou Hotovosť* v prevádzke sťažovateľa tlačené\nboli, ako aj to, že tieto doklady boli zákazníkom odovzdávané. Svedkyňa potvrdila samotné používanie\nfunkcionality Hotovosť*, pričom používanie tejto funkcie potvrdila nielen vo vzťahu k sebe, ale aj vo\nvzťahu k svojim kolegom. Len pre doplnenie je v tejto súvislosti potrebné dodať, že kasačný súd za\npodmienok prerokúvaného skutkového stavu nevníma ako sugestívny prístup vedenia výsluchu to, že\nsprávca dane poskytol svedkyni k nahliadnutiu vo vytlačenej podobe vyobrazenie ERP sťažovateľa.\nNaopak, tento krok sa javí ako dôvodný nielen vzhľadom na časový odstup od okolností, o ktorých\nmala svedkyňa vypovedať (rok [2016], výsluch až v septembri 2019), ale kasačný súd ho považoval\nza relevantný napr. aj z dôvodu, že samotný rozdiel medzi položkou „Hotovosť“ a „Hotovosť*“ je iba v\njednom symbole (*), keď svedkom po príslušnom časovom odstupe takýto minimálny rozdiel v rámci\nERP ani nemusel byť pri bežnej pamäťovej stope jednotlivca zrejmý. Tu je potom tiež potrebné doplniť,\nže ak právny zástupca sťažovateľa v rámci výsluchu svedkov v uvedenom smere niečo namietal, tak to\nbolo poskytnutie samotnej vizualizácie pokladne jednotlivým svedkom (ako papiera A4), nie to, že by im\nbola napr. poskytnutá nesprávna vizualizácia jeho ERP. Vecnú správnosť vizualizácie ERP, ktorá bola\nsvedkom poskytnutá, teda žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. Svedkom (a teda aj svedkyni\nW.) bola pritom skôr, ako sa vyjadrili k samotnej vecnej otázke, daná možnosť vyjadriť sa k tomu, či\npredložená vizualizácia zodpovedá elektronickej registračnej pokladnici sťažovateľa, na ktorej pracovali\na túto skutočnosť svedkyňa W. aj potvrdila.\n67. 56. Prípadné pochybnosti svedkov v tom, že si nepamätali, či pokladničné bloky v režime „Hotovosť*“\ntlačili, resp. niekomu odovzdali, považuje kasačný súd za logické, keď oni sami v zásade v rámci svojich\nvýpovedí uvádzali, že tento parameter na dokladoch nesledovali, resp. sledovali iné parametre (účtovaný\ntovar). Na strane druhej, svedkovia, ktorí potvrdili, že funkciu „Hotovosť*“ používali, odovzdávali všetky\nbločky (poznámka kasačného súdu: a teda aj za tie s príznakom *) zákazníkom a následne za všetky\nbloky (poznámka kasačného súdu: a teda aj za tie s príznakom *) inkasovali tržbu.\n\n68. 57. Kasačný súd, reagujúc na ďalšiu sťažnostnú argumentáciu, poukazuje na nasledovné časti\nodôvodnenia rozsudku sp. zn. 4Sfk/25/2024 z 23. októbra 2024:\n69. ,,112. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ ďalej namietal, že výpoveď Y. N. na miestnom zisťovaní\ndňa 23.10.2017 žalovaný v skoršom odvolacom konaní (...) označil - pre záver o porušení príslušných\nzákonných ustanovení sťažovateľom - za nepostačujúci, keď následne v konaní, v ktorom bolo vydané\nžalobou napadnuté rozhodnutie, žalovaný s týmto jej vyjadrením z miestneho zisťovania operuje, a to\nbez toho, aby vysvetlil svoj odklon od pôvodného názoru o tom, že tento podklad je nepostačujúci.\n70. 113. Na túto námietku správny súd všeobecne reagoval napr. v bode 38. (predposledný odsek)\na následne podrobne v bode 40. odkazovaného rozsudku. (...) (časť odôvodnenia krátená kasačným\nsúdom) Ak totiž žalovaný v skoršom odvolacom konaní vo veci vyslovil názor, že samotná výpoveď Y. N.\nz miestneho zisťovania je pre riadne zistenie skutkového stavu nepostačujúca, neznamená to, že táto\njej výpoveď - spolu s ďalšími (doplnenými) dôkazmi - nie je relevantná a že sa na ňu nemohlo prihliadať\nv rámci ďalšieho konania vo veci.\n71. 114. Kasačný súd uvedené naviac opäť verifikoval, keď zistil, že v rozhodnutí žalovaného č.\n[101805178/2019 zo dňa 24.07.2019], ktorým bolo zrušené skoršie prvostupňové rozhodnutie správcu\ndane vo veci je - okrem iných - uvedené, že vyjadrenie Y. N. na miestnom zisťovaní dňa 23.10.2017\nnepovažuje za dostatočné; že jej výpoveď nemôže byť zovšeobecnená a pod. Takéto konštatovania\nžalovaného teda za žiadnych okolností nie sú záverom v tom zmysle, že výpoveď Y. N. je pre budúce\nkonanie irelevantná, príp. že sa ňu v ďalšom nemá prihliadať a pod. Ide o všeobecné konštatovanie, že\npodklad pre rozhodnutie je potrebné doplniť o ďalšie podklady/dôkazy, čo sa aj stalo.\n72. 115. Ako to vyplýva z rozhodnutia žalovaného, dôvodom pre zrušenie skoršieho rozhodnutia\nsprávcu dane vo veci bola práve primárne potreba doplnenia dokazovania ku skutkovej stránke veci,\nresp. vybrané procesné pochybenia správcu dane, ktoré odôvodňovali vypočutie Y. N. (ako svedka)\ns možnosťou sťažovateľa klásť jej otázky. Kasačný súd však v tejto súvislosti zároveň uvádza, že na\nstr. [31] rozhodnutia žalovaného tvoriaceho predmet tohto prieskumu je výslovne uvedené: „Odvolací\norgán uvádza, že Y. N. nebola zamestnancom daňového subjektu v dotknutom zdaňovacom období,\npreto správca dane v napadnutom rozhodnutí neuviedol jej výpoveď ako svedka.“. To - na strane druhej\n- ale neznamená, že výpoveď/vysvetlenie Y. N. (z miestneho zisťovania zo dňa 23.10.2017) s ďalšími\ndôkazmi obstarnými v novom konaní pred správcom dane, nemôže byť použitá a zároveň postačujúca\n(spolu s inými dôkazmi), a to aj bez toho, aby sa pre účely zdaňovacieho obdobia r. [2016] prihliadalo\nna svedeckú výpoveď Y. N., ktorá bola získaná v novom vyrubovacom konaní pred správcom dane.\n73. 116. Sťažovateľ sa potom mýli, ak má za to, že skoršia požiadavka žalovaného na doplnenie\ndokazovania o. i. aj výsluchom Y. N. ako svedka a následné nepoužitie tejto svedeckej výpovede v\ntomto konaní (poznámka kasačného súdu: tu zdaňovacie obdobie rok [2016]) znamená, že skutkové\nokolnosti veci neboli, resp. nemohli byť zistené dostatočne, príp. to, že vyjadrenie Y. N. z miestneho\nzisťovania uskutočneného dňa 23.10.2017 je právne irelevantné, ak pôvodné prvostupňové rozhodnutie\nbolo zrušené z dôvodu, že Y. N. sťažovateľ na miestnom zisťovaní nemohol klásť otázky. Toto bolo\nreparované práve tým, že tento podklad sa doplnil o ďalší, a to o svedeckú výpoveď Y. N., keď na\njej výsluchu ako svedkyne jej sťažovateľ mohol klásť otázky. Z prvostupňového rozhodnutia správcu\ndane naviac vyplýva, že tento - v rámci vyrubovacieho konania po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia\n- realizoval (popri iných úkonoch) úkony smerujúce k objasneniu veci (svedkovia) vo vzťahu k týmto\nosobám: F. N., W. K., E. Š. B., L. Š., L. Y.. Nahliadol do zápisníc zo svedeckých výpovedí Z. V., W. J. F.\nV. W.. Vypočul tiež R.. M. (zástupcu spoločnosti, ktorá ERP sťažovateľovi dodala) a uskutočnil výsluch\ncolníkov, ktorí vypracovali technickú expertízu. ... Závery z miestneho zisťovania zo dňa 23.10.2017 (a\nto aj v podobe vysvetlenia poskytnutého Y. N.) sú však naďalej relevantné, pričom toto jej vysvetlenie sa\nnestáva irelevantným len preto, že v pôvodnom konaní bolo považované za nedostatočné, resp. preto,\nže pôvodne jej sťažovateľ na miestnom zisťovaní nemohol klásť otázky. Naopak, toto vysvetlenie je\nnaďalej relevantným podkladom, a to práve v spojení s ďalšími dôkazmi, ktoré boli vo veci vykonané\n- po zrušení v poradí prvého rozhodnutia správcu dane vo veci. Aj keby však kasačný súd pripustil,\nže vysvetlenie poskytnuté Y. N. na miestnom zisťovaní dňa 23.10.2017 nemalo byť v novom konaní\nvôbec akceptované (a správca dane by tak napriek tomu urobil), tento jeho postup by nepostačoval\npre zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí, keďže jej vlastné vyjadrenie nebolo vo veci jediným, ako\nani rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu, ktoré je predmetom\n\ntohto konania. Jej vysvetlenie zo dňa 23.10.2017 sa z hľadiska rozsahu aj kvality fakticky v podstatnej\nčasti viaže na samotné miestne zisťovanie, vysvetlenie okolností, ku ktorým došlo počas kontrolných\nnákupov, resp. miestneho zisťovania a pod. Nejednalo sa teda o komplexný výsluch všeobecnej povahy,\nale o ozrejmenie okolností bezprostredne súvisiacich so samotným kontrolným nákupom/miestnym\nzisťovaním, a preto ani materiálne nie je dôvodné tento podklad vylúčiť ako podklad rozhodnutia\nsprávnych orgánov vo veci.\n74. 117. Kasačný súd preto dospel k záveru, že orgány verejnej správy nepochybili, ak z vyjadrenia\nY. N. (na miestnom zisťovaní zo dňa 23.10.2017) vychádzali, keď relevancia tohto podkladu skorším\nzrušujúcim rozhodnutím žalovaného nebola negovaná. Naopak, toto vyjadrenie bolo podľa žalovaného\nsamo osebe nepostačujúce, a preto boli v novom konaní dôkazy doplnené - tak, ako to vyžadoval od\nsprávcu dane žalovaný vo vyššie uvedenom zrušujúcom rozhodnutí.\n[k námietke o nepreukázaní počtu tlačiarní, resp. existencie nefiskálnej tlačiarne na prevádzke\nsťažovateľa ako predpokladu toho, že falošné pokladničné doklady naozaj boli tlačené]\n75. 118. Ďalšia námietka sťažovateľa sa týkala toho, že správny súd mal údajne nesprávne právne\nvyhodnotiť to, že v rámci prevádzky sťažovateľa existovala tzv. nefiskálna tlačiareň. Osobitne poukázal\nna to, že 13 svedkov malo existenciu nefiskálnej tlačiarne na jeho prevádzke vyvrátiť a že existencia\nnefiskálnej tlačiarne na prevádzke v čase miestneho zisťovania (23.10.2017) neznamená, že tam\npríslušná tlačiareň bola aj v roku 2012. (poznámka kasačného súdu: platí aj pre zdaňovacie obdobie rok\n[2016], ktoré je predmetom tohto konania)\n76. 119. Kasačný súd s cieľom poskytnutia čo najadresnejšej reakcie na kasačnú námietku sťažovateľa\nohľadom výsluchov svedkov k počtu tlačiarní v prevádzke sťažovateľa, keď tento tvrdí, že ich výpovede\nvýslovne vyvracajú domnienky sťažovateľa, že v jeho prevádzke mali byť dve tlačiarne, uvádza, že\nsvedecké výpovede v naznačenom smere nie sú jednoznačné (ako to deklaruje sťažovateľ). K tomuto\nkroku - overeniu svedeckých výpovedí k namietanej otázke - kasačný súd pristupuje s cieľom dosiahnutia\nčo najvyššej miery presvedčivosti tohto rozsudku vo vzťahu k sťažovateľovi, a to bez ohľadu na to, že\nnie všetky svedecké výpovede, na ktoré sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal, boli v skutočnosti\naj reálne podkladom pre rozhodnutie vo veci tvoriacej predmet tohto konania (zdaňovacie obdobie rok 2012). (poznámka kasačného súdu: platí aj pre zdaňovacie obdobie rok [2016], ktoré je predmetom\ntohto konania)\n77. 58. Kasačný súd nerozporuje, že niektorí svedkovia uviedli, že sťažovateľ mal disponovať jednou\ntlačiarňou, resp. že v prevádzke sťažovateľa sa nachádzala jedna tlačiareň, avšak odpovede iných\nsvedkov boli nejednoznačné. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že zo svedeckých výpovedí\n- v celkovom počte trinásť - malo jednoznačne vyplynúť, že v jeho prevádzke bola len jedna tlačiareň (čo\nmal podľa sťažovateľa správny súd pri svojom rozhodovaní údajne odignorovať), nie všetky výpovede\nboli v tejto veci použité vo vzťahu k roku [2016], a podľa kasačného súdu je tento záver sťažovateľa\nnaviac nesprávny, keď z ním označených svedeckých výpovedí (relevantných vo vzťahu k roku [2016])\ntakýto záver ani jednoznačne nevyplýva. Ak aj traja svedkovia vyhlásili, že na prevádzke sťažovateľa\nsa mala nachádzať jedna tlačiareň, v uvedenom kontexte poukazuje kasačný súd aj na iné dôkazy,\na to najmä na dôkazy technickej povahy. Z odôvodnenia vydaných rozhodnutí je však dostatočne\nzrejmé, prečo aj parciálne závery abstrahované z týchto výpovedí boli postačujúce pre skutkové závery\ndaňových orgánov vo veci, a to osobitným poukázaním na význam obstaranej technickej expertízy.\nKasačný súd sa preto nestotožnil s námietkou vytýkajúcou selektívne hodnotenie dôkazov.\n78. 59. Na tomto mieste kasačný súd považuje za vhodné znovu odkázať na závery správnych súdov\nuvedené v súvisiacich rozsudkoch, v ktorých tieto skúmali technické aspekty veci, význam a relevanciu\nsúvisiacich svedeckých výpovedí vrátane ich možných determinantov - plynutie času, strach z možnej\nparticipácie na nezákonnej aktivite, zmena pracoviska svedkov a pod. a nadväzujúcu neurčitosť ich\nvýpovedí a pod. K tomuto kasačný súd osobitne poukazuje na bod 60. rozsudku správneho súdu\nvo veci sp. zn. PO-1S/100/2020, podľa ktorého „[...] To, že po použití funkcie Hotovosť* dochádzalo\nk tlači pokladničných dokladov mimo fiskálnej tlačiarne, vyplýva nepochybne z výsledkov technickej\nexpertízy ERP, nakoľko v programe BLUEGASTRO sa uložili kópie dokladov, pričom tento program\nneumožňoval generovať doklad bez jeho tlače. Vzhľadom na uvedené je logickým a právne udržateľným\nzáver, že v prevádzke žalobcu existovala aj nefiskálna tlačiareň, na ktorej sa takéto pokladničné\n\ndoklady tlačili, keďže preukázateľne neboli tlačené na fiskálnej tlačiarni (čo tiež vyplynulo z vykonanej\ntechnickej expertízy). Túto skutočnosť napokon potvrdilo aj miestne zisťovanie, pri ktorom boli zaistené\ndve tlačiarne (fiskálna a nefiskálna), pricˇom obe boli funkčne spojené s ERP, čo bolo aj riadne\nzdokumentované.“\n79. 60. Kasačný súd následne aj z technickej expertízy č. 3449/2018 - spis č. 25909/2018 z 3.\njanuára 2018 zistil, že z fiškálneho zariadenia (t. j. z fiškálnej tlačiarne) „vychádzali všetky pravé\npokladničné doklady (príloha H) vrátane ich kópií. Z fiskálnej tlačiarne boli tlačené aj kópie falošných\npokladničných dokladov, pričom originály boli tlačené cez predmet č. 2“ (časť 2.3.1. uvedenej expertízy).\nV tej istej expertíze sa zároveň uvádza, že „Predmet č. 2 (nefiskálna tlačiareň) slúžila na tlač falošných\npokladničných dokladov (príloha I). [...] Počas expertízy bolo potvrdené, že všetky falošné pokladničné\ndoklady boli vytlačené týmto zariadením.“ (časť 2.3.2 citovanej expertízy). Technickou expertízou\nbolo zistené, že doklady v režime Hotovosť* boli cez ERP generované minimálne od r. 2008 do 23.\noktóbra 2017, kedy bolo uskutočnené miestne zisťovanie u sťažovateľa. Identifikovaný spôsob činnosti\nsťažovateľa bol vymedzený tak, že pri tlači dokladov cez BLUEGASTRO bol pravý pokladničný doklad\nvytlačený z fiškálnej tlačiarne a bol započítaný do obratov evidovaných vo fiškálnej tlačiarni. Pri tlači\nfalošného pokladničného dokladu bol tento vytlačený cez nefiskálnu tlačiareň a nebol započítaný do\nobratov evidovaných vo fiskálnej tlačiarni. Z technickej expertízy tiež vyplynulo, že všetky falošné\npokladničné doklady sa tlačili práve cez nefiskálnu tlačiareň (predmet č. 2). Systém BLUEGASTRO\nvytvára a tlačí interné uzávierky (cez fiskálnu tlačiareň), pričom na týchto uzávierkach sú presne\ndefinované typy platby - vrátane tých, ktoré označujú falošné doklady. Systém BLUEGASTRO ďalej\npresne zaznamenáva, aké doklady sa vytlačili, pričom pri týchto dokladoch ukladá príznak, či ide o\npravý alebo falošný pokladničný doklad, keď pri tlači falošných pokladničných dokladov zasiela do\nnefiskálnej tlačiarne celý obsah dokladu - vrátane príkazu na tlač falošnej ochrannej známky MF SR s\ncieľom, aby obsahoval všetky znaky pokladničného dokladu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.\nz. Z technickej expertízy tiež vyplýva, že systém BLUEGASTRO využíva relačnú databázu ORACLE,\nktorá obsahuje archív vykonaných transakcií. Údaje databázy boli pre účely daňovej kontroly sťažovateľa\nvyexportované a na ich základe bola následne určená výška krátenej tržby aj za rok [2016], keď\nv uvedenom vyexportovanom súbore sú takto uvádzané údaje za časový úsek od 30.6.2008 do\n23.10.2017. Dôležitým v tejto súvislosti je záver formulovaný R.. M. (dodávateľom systému ERP pre\nsťažovateľa) v rámci jeho výsluchu, podľa ktorého, ak falošný doklad nie je vytlačený, do databázy sa\nuloží len údaj o ňom, kým - na strane druhej - ak je falošný doklad vytlačený, do databázy sa uloží celé\nvyobrazenie dokladu. V databáze pritom boli identifikované tisíce kompletných vyobrazení falošných\npokladničných dokladov, čo - berúc do úvahy výsledky technickej expertízy - znamená, že tieto museli\nbyť vytlačené. Keďže pokladničné doklady, či fiškálne alebo nefiškálne, boli v databáze očíslované\nnepretržitým vzostupným radom čísel, z toho - okrem iného plynie záver, že nefiskálna tlačiareň na\nprevádzke sťažovateľa musela byť aj v roku [2016], preto nie je možné vytknúť nelogickosť, príp. inú\nvadu, keď je zrejmé, že v rámci dokazovania (aj vzhľadom na odstup času), bol - z hľadiska dôkaznej sily\n- v konkrétnych okolnostiach súdenej veci uprednostnený technický - expertný dôkaz pred výpoveďami\nsvedkov, ktorí si spravidla ani nepamätali presný počet tlačiarní, ich výpovede v uvedenom zmysle boli\nneurčité a pod. Správny súd sa pritom k pomerovaniu dôkazov a k ich vzájomnému hodnoteniu vyjadril\n(k tomu pozri rozsudok vo veci sp. zn. PO- 1S/85/2020 - body 40. až 42.).\n80. 61. Nadväzujúc na uvedené, kasačný súd poukazuje na ďalšiu časť odôvodnenia rozsudku sp. zn.\n4Sfk/22/2024 z 23. októbra 2024:\n81. „126. Zjednodušene povedané, ak z technickej expertízy vyplýva, že falošný doklad musel byť\nvytlačený, keďže sa v systéme uložil celý, nielen údaje o ňom, pričom tento odborný záver v\nrámci daňovej kontroly, resp. vo vyrubovacom konaní kvalifikovane vyvrátený nebol, potom svedecké\nvýpovede s odstupom niekoľkých rokov od rozhodného času - a to aj s ohľadom na možné determinanty\nskresľujúce tieto výpovede svedkov - napr. z dôvodu strachu z dopadov účasti na takomto konaní, príp.\nuž len z dôvodu uplynutia dlhšieho času medzi výpoveďami a samotnou činnosťou, o ktorej vypovedali,\nkeď tieto výpovede naviac ani nie sú jednoznačným dôkazom toho, že v prevádzke sťažovateľa bola\nlen jedna (a to fiskálna) tlačiareň, potom pri hodnotení dôkazov v ich vzájomných súvislostiach tieto\nnevyvracajú záver orgánov verejnej správy o tom, že falošné pokladničné doklady boli vytlačené a\nmuselo sa tak stať na nefiskálnom zariadení. V opačnom prípade by predmetné tržby boli zaznamenané\nvo fiskálnej pamäti ERP, čo sa však v rozsahu falošných pokladničných dokladov nestalo. Naviac, nie\n\nje možné opomenúť, že na miestnom zisťovaní dňa 23.10.2017 takáto nefiskálna tlačiareň naozaj v\nprevádzke sťažovateľa fyzicky zistená bola.\n82. 128. (...) (časť odôvodnenia krátená kasačným súdom) Tomuto záveru teda svedčí nielen skutočnosť,\nže v rámci kontrolných nákupov dňa 23.10.2017 boli nájdené dve tlačiarne (jedna fiskálna a jedna\nnefiskálna), ale najmä technická expertíza, z ktorej vyplýva, že ak sa v databáze dokladov uložilo\nvyobrazenie celého falošného pokladničného dokladu, tento musel byť reálne vytlačený, keďže v\nopačnom prípade by sa v systéme uložili len údaje o doklade, nie doklad samotný. Okrem toho - ako\nje uvedené vyššie - v rozpore s tým, čo tvrdil sťažovateľ, svedecké výpovede v rámci ich súhrnného\nhodnotenia ako celku (aj s inými dôkazmi) nevylučujú, že sa v prevádzke sťažovateľa mohla nachádzať\naj iná ako fiskálna tlačiareň, t. j. že tam mohli byť dve tlačiarne (aj nefiskálna), a to napr. aj v nadväznosti\nna výpovede vyššie uvedených svedkov, ktorí si na presný počet tlačiarní na prevádzke sťažovateľa\nnevedeli s istotou spomenúť (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie). Podstatným dôkazom toho, že sa\nfalošné pokladničné doklady prostredníctvom ERP systému sťažovateľa tlačili potom nie je samotná\nnefiskálna tlačiareň, ale ERP systém, ktorý bol podrobený technickej expertíze, z ktorej vyplýva, že\ntieto falošné doklady museli byť vytlačené. Samotný technický nástroj, na ktorom sa tak dialo a\npreukázanie jeho fyzickej existencie je potom v podmienkach súdenej veci bez väčšej relevancie. Ani\nsamotná nefiskálna tlačiareň v prevádzke sťažovateľa (ak by aj jej existencia bola preukázaná), by\nnebola sama osebe dôkazom toho, že táto tlačiareň je/bola používaná na tlač falošných pokladničných\ndokladov. Pre účely daňového konania je preto podstatné mať dostatočne preukázanú najmä samotnú\n(vlastnú) činnosť (t. j. tlač falošných pokladničných dokladov), nie nástroj, na ktorom sa tak dialo\n(nefiskálna tlačiareň), pričom toto je - aj podľa kasačného súdu - v podmienkach súdenej veci dostatočne\npreukázané. (...)\n83. 129. Nie je totiž možné v tejto súvislosti opomenúť, že počas kontrolných nákupov dňa 23.10.2017\nboli vystavené colníkom dva falošné pokladničné doklady, tieto boli vytlačené na nefiskálnej tlačiarni, za\noba falošné bloky bola zamestnancami sťažovateľa zinkasovaná tržba, ktorá sa však vo fiskálnej pamäti\nsystému ERP nezobrazila. Akokoľvek sťažovateľ brojí proti tomu, že táto jedna situácia (z 23.10.2017)\nnie je dôkazom toho, že sa to dialo aj v rozhodnom zdaňovacom období (rok 2012) (poznámka\nkasačného súdu: v predmetnej veci zdaňovacie obdobie rok [2016]), nie je možné abstrahovať od toho,\nže vykonané dôkazy (najmä technická expertíza) realizáciu tejto činnosti aj spätne dostatočne indikujú,\nresp. preukazujú, a to aj v prípade, ak fiskálna tlačiareň v roku 2012 v prevádzke sťažovateľa preukázaná\nnebola.“ (poznámka kasačného súdu: v predmetnej veci zdaňovacie obdobie rok [2016])\n84. 62. Ďalšou podstatnou skutočnosťou v prerokúvanej veci je námietka sťažovateľa smerujúca k\nnesprávnym záverom správnych orgánov o tom, že sťažovateľ zdaniteľné obchody na základe falošných\npokladničných dokladov naozaj realizoval, resp. nepreukázanie reálnosti tržieb na základe týchto\ndokladov, ktoré by mali byť predmetom daňovej povinnosti, t. j. dani z príjmov. Sťažovateľ má za to,\nže správny súd mal nesprávne právne posúdiť, resp. nesprávne vyhodnotiť to, že reálne došlo z jeho\nstrany k poskytnutiu zdaniteľných plnení, za ktoré mal získať tržby ustálené orgánmi verejnej správy\nako tržby na základe falošných pokladničných dokladov. Je názoru že orgánmi verejnej správy nebolo\npreukázané, že by sťažovateľ poskytoval zdaniteľné plnenia tretím osobám a v nadväznosti na to ani\nprijatie odplaty od týchto osôb za takto poskytnuté tovary/služby.\n85. 63. Kasačný súd sa stotožnil s orgánmi verejnej správy a správnym súdom a dospel k záveru, že pri\nvzájomnom hodnotení dôkazov je nesporné, že tlač nefiškálnych dokladov bola zo strany sťažovateľa\nuskutočňovaná za účelom prijímania tržieb, ktoré sa však následne neobjavili vo fiškálnom režime\nelektronickej registračnej pokladnice. Uvedená skutočnosť jednoznačne potvrdzuje, že takto prijímané\nplatby od zákazníkov predstavujú nepriznané tržby. Na miestnom zisťovaní 23. októbra 2017 bol zistený\nspôsob, ako sa takéto úkony v rámci prevádzky sťažovateľa realizovali, keď počas kontrolných nákupov\nrealizovaných colníkmi, týmto boli vydané falošné pokladničné doklady („Hotovosť*“), na základe ktorých\nnásledne sťažovateľ prijal od colníkov peňažné plnenie. Toto peňažné plnenie nebolo zachytené vo\nfiškálnej pamäti ERP systému.\n86. 64. Kasačný súd sa prikláňa k názoru vyslovenému v rozsudku sp. zn. 4Sfk/22/2024 z 23. októbra\n2024, že:\n\n87. „133. (...) (časť krátená kasačným súdom) z právneho hľadiska nie je nevyhnutné, aby orgán verejnej\nsprávy dokazoval daňovému subjektu poskytnutie zdaniteľného plnenia a prijatie odplaty za takéto\nplnenie vo vzťahu ku každému jednému falošnému pokladničnému dokladu (Hotovosť*) - cca 147 tisíc\npokladničných dokladov za všetky zdaňovacie obdobia (vrátane zdaňovacieho obdobia relevantného\npre toto konanie). Toto by sa nepochybne priečilo účelu zákona a ochrane verejných záujmov, ktoré\norgány verejnej správy aj v týchto konania sledujú. Takýto dôkazný štandard naviac od správneho\norgánu nevyžaduje ani zákon. Súbor dôkazov a ich vzájomné hodnotenie (osobitne s prihliadnutím na\nzachytený modus operandi sťažovateľa preukázaný dňa 23.102017) - podľa názoru kasačného súdu dostatočne odôvodňujú závery správnych orgánov o tom, že predmetné plnenia (na základe falošných\npokladničných dokladov) sťažovateľ aj reálne prijal. V tomto zmysle potom podľa kasačného súdu orgány\nverejnej správy aj uniesli súvisiace dôkazné bremeno.\n88. 134. Sťažovateľovi správca dane svoje pochybnosti týkajúce sa jeho daňového priznania, resp.\nsúvisiacich podkladov odkomunikoval ešte v priebehu daňovej kontroly (pozn.: čo sťažovateľ ani\nnespochybňoval a meritórne sa proti týmto záverom bránil). Správca dane sťažovateľa oboznámil\ns dôkazmi a zisteniami, ktoré spochybňujú správnosť, pravdivosť, resp. úplnosť ním predložených\ndokladov pre účely určenia daňovej povinnosti, resp. nadväzujúcej daňovej kontroly. Správca dane na\nzáklade vykonaných dôkazov prezentoval, že sťažovateľ mal aj iné príjmy - nezahrnuté do daňového\npriznania za sledované zdaňovacie obdobie. V konaní orgány verejnej správy preukázali, že sťažovateľ\nmal technicky uspôsobené zariadenie na vydávanie nefiskálnych pokladničných dokladov (Hotovosť*),\nako aj to, že tieto reálne tlačil (čo vyplýva napr. aj technickej expertízy). Najmä z kontrolných nákupov\ncolníkov (ale aj z ďalších dôkazov - k tomu pozri toto odôvodnenie ďalej) pritom vyplynulo, že predmetné\ndoklady zároveň tvorili základ pre prijatie peňažného plnenia od zákazníka, a to bez toho, aby sa\nnásledne toto peňažné plnenie objavilo v priznaných tržbách sťažovateľa (fiskálna pamäť). Takto\ndôkazmi podopreté pochybnosti správcu dane pritom sťažovateľ následne kvalifikovane nevyvrátil.\n89. 135. Tu potom nie je možné opomenúť, že všetci svedkovia za rôzne zdaňovacie obdobia (W., V.,\nJ., K., M., Y., M., N., N., Š.F. B., Š., B. F. N.) - a teda aj svedkovia, ktorí u sťažovateľa pracovali v\nroku v roku 2012 (poznámka kasačného súdu: v predmetnej veci zdaňovacie obdobie rok [2016]) bez\nvýnimky potvrdili, že doklady z ERP vždy odovzdávali zákazníkom a inkasovali následne na základe\nnich súvisiace tržby, čo nepochybne znamená, že to bolo aj za doklady vystavené v režime Hotovosť*,\nktorých vydávanie vyplýva nielen zo svedeckých výpovedí, ale najmä z technickej expertízy, keďže\ntáto dokazuje, že každý falošný doklad, ktorý sa uložil do systému v celom vyobrazení, musel byť\nvytlačený. V tejto súvislosti kasačný súd podporne poukazuje na § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. o\npoužívaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady\nč. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení\nneskorších predpisov (v rozhodnom čase), podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej\nregistračnej pokladnici bez zbytočného odkladu vydať kupujúcemu pokladničný doklad. Uvedené potom\npredpokladá, že doklad o platbe (pokladničný doklad) je zákazníkovi vydaný po prijatí peňažného plnenia\nalebo bezprostredne pri prijatí peňažného plnenia od neho, keď tento doklad je zároveň potvrdením o\nkúpe tovarov a služieb, t. j. zároveň je dôkazom o poskytnutí predmetného plnenia zo strany daňového\nsubjektu. (...) (odôvodnenie krátené kasačným súdom)\n90. 137. Ak sťažovateľ v ďalšom namietal, že v rámci hodnotenia dôkazov bolo opomenuté, že\nzamestnanci neidentifikovali rozdiely v závierkach, resp. v tržbách (k tomu pozri bod 14. kasačnej\nsťažnosti, posledná veta), tu je potrebné poukázať na to, že tak, ako bol ERP systém uspôsobený,\numožňoval vytlačiť dve kategórie závierok (tzv. internú) - „Denný predaj, transakcie“, ktorá - ako to\nvyplýva z vykonaných dôkazov, zahŕňala aj tržby viažuce sa k tzv. falošným pokladničným dokladom\n(k tomu pozri zápisnicu z miestneho zisťovania, resp. technickú expertízu). Táto závierka však nie je\ntotožná s riadnou fiskálnou (druhá kategória závierky), v ktorej sa tržby za falošné doklady nenachádzali.\nZ toho vyplýva, že medzi tzv. internou uzávierkou a hotovosťou odovzdávanou sťažovateľovi jeho\nzamestnancami nebol, resp. nemusel byť žiadny rozdiel, keď práve táto interná (nefiskálna) závierka\nzahŕňala prijaté platby v režime Hotovosť aj Hotovosť*. (...) (odôvodnenie krátené kasačným súdom).\n91. 65. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je možné aj v práve prejednávanej veci\nsumarizovať, že:\n- ak je preukázaná tlač falošných dokladov (najmä technickou expertízou; internou pamäťou systému\nBLUEGASTRO, v ktorom sa nachádzali vzostupne zoradené a nepretržitým číselným radom označené\n\npokladničné bloky; samotným používaním funkcie „Hotovosť*“, ktorá bola výslovne potvrdená viacerými\nsvedkami, príp. jej použitie nevylúčili),\n- ak zároveň svedkovia potvrdili, že vytlačené doklady vždy odovzdávali zákazníkom a vždy na základe\nnich inkasovali tržby (pričom tieto doklady nepochybne zahŕňali doklady v režime „Hotovosť“, ale aj v\nrežime „Hotovosť*“),\n- a ak dňa 23. októbra 2017 boli realizované kontrolné nákupy u sťažovateľa - tieto predstavujú orgánmi\nverejnej moci zachytený spôsob realizácie (modus operandi) tejto činnosti sťažovateľom (i keď samy\nosebe by tieto nákupy a závery z miestneho zisťovania nemohli byť priamym dôkazom vo vzťahu k\nzdaňovaciemu obdobiu roku [2016]),\npotom je v súhrne preukázané, že falošné pokladničné doklady nachádzajúce sa v internej pamäti\nsystému boli reálne vytlačené a že na ich základe prijímal sťažovateľ peňažné plnenia aj v roku [2016].\n92. 66. K tomuto kasačný súd, poukazujúc na ustanovenie § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov\n(„Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza a)u daňovníka účtujúceho v sústave\njednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods.\n11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami“) ďalej uvádza, že tržby inkasované na základe falošných\npokladničných blokov neboli zaevidované do fiškálnej pamäte elektronickej registračnej pamäte, to\nznamená, že neboli formálne vykázané ako príjmy. Argumentácia sťažovateľa o tom, že falošné bloky\nboli len interné, neobstojí, keďže technickou expertízou ERP bolo jednoznačne preukázané, že ich\nexistencia v danej podobe, t. j. v podobe úplného zobrazenia tak, ako boli nájdené v internej pamäti,\nmohla vzniknúť len vtedy, ak uvedené bloky boli vytlačené. Výstup technickej expertízy ERP v podobe\nzáveru o tlači falošných blokov sťažovateľ žiadnym spôsobom relevantne nespochybnil a ani neuviedol\niný účel, pre ktorý by boli falošné bloky tlačené. Možno teda konštatovať, že technická expertíza ERP\ncolného úradu potvrdila existenciu a funkčnosť systému umožňujúceho tlač falošných blokov, čo zároveň\ns kontrolným nákupom uskutočneným 23. októbra 2017, pri ktorom zamestnanci sťažovateľa vydali\ncolníkom falošný blok a zaň prijali tržbu (t. j. tržba bola reálne prijatá, ale vo fiškálnej pamäti ERP\nnebola zaznamenaná), dokazuje, že systém používania funkcie „Hotovosť*“ fungoval na obchádzanie\nevidencie tržieb, ktoré by inak mali byť zdanené. To, že za každý vytlačený pokladničný blok zamestnanci\nsťažovateľa prijali tržbu, bolo potvrdené aj svedeckými výpoveďami týchto zamestnancov (viď bod\n135. citovaného rozsudku kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/25/2024 z 23. októbra 2024). Týmto konaním\nsťažovateľ znižoval základ dane pre správne určenie dane z príjmov, to znamená, že bol nesprávne\nurčený základ dane podľa § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov („Na účely tohto zákona sa rozumie\nzákladom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní\nvecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom\nobdobí, ak tento zákon neustanovuje inak.“)\n93. 67. Ak boli príjmy z predaja tovaru inkasované a ak zároveň neboli zaevidované vo fiškálnej\npamäti ERP, neznamená to, že nevznikli, ale, že boli zamlčané, čo má za následok zvýšenie základu\ndane a následne vzniká rozdiel dane na dani z príjmov. Treba zdôrazniť, že správca dane hodnotí\ndôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a prihliada na skutočný obsah konania sťažovateľa vykonaných operácií. Pokiaľ argumentácia sťažovateľa v kasačnej sťažnosti smeruje k tomu, že falošné\n(nefiškálne) pokladničné bloky vznikli len v internej časti pamäte systému ERP, stále kasačný súd nemá\nod sťažovateľa zodpovedanú otázku, na aký účel boli vytvorené, ak je na nich položkovito uvedený\ntovar/služby, ktorý reálne ponúkal zákazníkom, a zároveň tieto bloky sú vzostupne číslované striedavo s\nfiškálnymi pokladničnými blokmi od roku 2008 do roku 2017, vrátane obdobia roka [2016]. Funkcionalita\nvydávania falošných blokov nebola spochybnená počas celého trvania sťažovateľovho modus operandi,\nt. j. od roku 2008, pričom technické zistenia spätne indikujú rovnaký mechanizmus uskutočňovaný\nsťažovateľom aj v roku [2016]. Ak z technickej expertízy - podporenej vyjadrením odborníkov, ktorí\nvypracovali technickú expertízu a vyjadrením R. (vypočutého za spoločnosť dodávateľa systému ERP)\n- bez rozporov vyplýva, že falošné pokladničné bloky museli byť tlačené, inak by ich podoba - tak ako\nbola zachytená v systéme ERP - nevznikla, potom kasačnému súdu nezostáva iné ako konštatovať, že\nnájdené vyobrazenia falošných pokladničných blokov nemali iný účel ako ich použitie pri predaji tovaru/\nslužieb a inkase protihodnoty mimo fiškálnej evidencie za účelom zamlčať prijaté tržby a tým znížiť\nzáklad dane pre riadne určenie dane z príjmov, a to aj za zdaňovacie obdobie roka [2016].\n94. 68. Napokon sťažovateľ v kasačnej sťažnosti napádal závery správneho súdu týkajúce sa vybraných\nprocesných pochybení orgánov verejnej správy v rámci daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania.\n\nKasačný súd v tomto kontexte poukazuje na body 66. až 73. rozsudku sp. zn. PO-1S/100/2020, s ktorými\nsa stotožňuje:\n95. 66. Žalobca namietal tiež vykonanie ústnych pojednávaní so zamestnancami Finančného riaditeľstva\nSR, Colného úradu Bratislava dnˇa 09.10.2019 v rozpore s ustanovením § 60 ods. 5 Danˇového poriadku\nz dôvodu, že tieto boli vykonané zamestnancami správcu dane, voči ktorým bola dnˇa 07.10.2019\nžalobcom vznesená námietka zaujatosti, o ktorej v cˇase uskutočnenia ústnych pojednávaní nebolo ešte\nrozhodnuté, pricˇom nešlo o nevyhnutný úkon, ako to tvrdí žalovaný a správca dane.\n96. 67. S ohľadom na špecifické okolnosti týkajúce sa organizácie predmetných ústnych pojednávaní\n(úkony vykonávané na návrh žalobcu, vo vopred dohodnutom termíne vyhovujúcom žalobcovi, mimo\nsídla správcu dane a tiež mimo sídla žalobcu, nutná súčinnosť Colného úradu Bratislava pri zabezpečení\npriestorov pre ústne pojednávanie, krátky dvojdňový časový úsek medzi vznesením námietky zaujatosti\na termínom konania namietaných úkonov) súd rozumie snahe správcu dane zabrániť v rámci zásady\nhospodárnosti a procesnej ekonómie zmareniu uskutočnenia týchto úkonov. Objektívne žiadna z\nuvedených skutocˇností nepredstavuje sama osebe zásadnú prekážku, pre ktorú by nebolo možné\nsporné úkony realizovať aj v inom cˇase a po rozhodnutí o vznesenej námietke zaujatosti. Vo vztˇahu\nk posúdeniu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia\nvšak s ohľadom na obsah žalobných námietok, ktorými je správny súd viazaný, nepovažoval správny\nsúd otázku nevyhnutnosti takto vykonaných úkonov za kardinálnu, keďže ani prípadné konštatovanie\nnesprávneho vyhodnotenia nevyhnutnosti vykonaného úkonu zo strany správcu dane s následkom\nvykonania predmetných ústnych pojednávaní dnˇa 09.10.2019 v rozpore s § 60 ods. 5 Danˇového\nporiadku by v danom prípade neviedlo správny súd k záveru o potrebe zrušiť z tohto dôvodu napadnuté\nrozhodnutia ako nezákonné.\n97. 68. Z obsahu rozhodnutí o vznesenej námietke zaujatosti vyplýva, že namietaní zamestnanci,\nktorí sa zúčastnili ústnych pojednávaní dnˇa 09.10.2019, neboli z konania vylúčení, keďže ani zo\nvznesenej námietky, ani z vyjadrenia zamestnancov správcu dane k tejto námietke nevyplynuli žiadne\nskutočnosti, ktoré by svedčili o takom pomere k veci alebo k účastníkovi konania, pre ktorý by bolo\nmožné matˇ pochybnosť o ich nezaujatosti. Námietka vznesená žalobcom sa týkala iba procesného\npostupu namietaných zamestnancov v rámci ústneho pojednávania konaného dnˇa 26.09.2019.\nSprávnosť uvedených záverov o nevylúčení zamestnancov žalobca v správnej žalobe nerozporoval. (...)\n[odôvodnenie krátené kasačným súdom]\n98. 69. „Je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka\nvo vztˇahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho\nprospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok\nporušenie práv účastníka konania. Rovnako je možné poukázatˇ na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/255/2010, v ktorom tento vyslovil názor, že rozhodnutie sa nezrušuje\npreto, aby sa zopakoval proces a odstránili sa formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, cˇi\nvýhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“ (R103/2011).\n99. 70. Prípadné zrušenie rozhodnutia iba z dôvodu nezákonnosti vykonaného ústneho pojednávania\nby s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti malo za následok iba zopakovanie tohto úkonu, keďže\nžalobcovi bolo umožnené klásť vypočúvaným osobám otázky, vyjadrovať sa k tvrdeniam vypočúvaných\nosôb a k priebehu ústneho pojednávania. S ohľadom na to, že vo vztˇahu k priebehu procesného úkonu\nneboli vznesené žiadne také námietky, ktoré by svedčili o zásahu do procesných práv žalobcu a napokon\naj s ohľadom na nedôvodnosť žalobcovej námietky zaujatosti správny súd dospel k záveru, že hoci sa\nz formálneho hľadiska môže javiť, že tento žalobný bod je opodstatnený, z materiálneho hľadiska tomu\ntak nie je, preto aj túto námietku posúdil ako nedôvodnú.\n100. 69. Prípadné formálne nedostatky vo vyhotovení protokolu z daňovej kontroly, rozhodnutí správcu\ndane, resp. sťažovateľom namietané procesné vady, s ktorými sa daňové orgány, ako aj správny súd\ndostatočne vysporiadali (neuvedenie sídla konajúceho správcu dane v protokole z daňovej kontroly,\nneuvádzanie IČO sťažovateľa v konaní pred správcom dane), a ktoré závery sťažovateľ v texte kasačnej\nsťažnosti napadol viac-menej iba vo všeobecnej rovine (nesúhlasom), nie podrobnejšou právnou\nargumentáciou, boli podľa kasačného súdu správnym súdom posúdené správne a nedosahovali takú\nintenzitu, aby odôvodňovali zrušenie právoplatného rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ sťažovateľ namietal\n\nprocesné pochybenie správcu dane spočívajúce v tom, že protokol o daňovej kontrole neobsahuje sídlo\nsprávcu dane, avšak správny súd vyhodnotil, že nejde o taký nedostatok, ktorý by poškodil sťažovateľa\nna jeho právach, kasačný súd hodnotí vysporiadanie sa s uvedenou námietkou ako plne dostačujúce a\nprimerane v tejto súvislosti odkazuje na bod 47. napadnutého rozsudku. Túto námietku preto rovnako\nkasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n101. 70. Kasačný súd, rovnako ako to učinil Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 4Sfk/25/2024\nz 23. októbra 2024, konštatuje, že skutkové zistenia orgánov verejnej správy považuje za správne.\nV hodnotení vykonaných dôkazov zo strany správcu dane, resp. žalovaného neidentifikoval také\npochybenie, nelogickosť, účelovosť alebo opomenutia, ktoré by dopadali na ich vecnú správnosť, resp.\nzákonnosť. Následne potom nekonal nezákonne ani správny súd, ak tieto hodnotenia a závery orgánov\nverejnej správy akceptoval.\n102. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil podané námietky ako\nnedôvodné.\nV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n103. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že sa s opakovanými právnymi\nnámietkami sťažovateľa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší správny súd ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n104. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\ntak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p.\na analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v\nsúlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 SSP.\n105. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}