{"guid": "812aa52f-36fa-4907-b6e2-3381ed5cf821:813ca77c-758a-4798-bfa9-e406b10349a9", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200325.3", "spisova_znacka": "1Sfk/34/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/34/2025 z 18. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 18. decembra 2025, sp. zn. 1Sfk/34/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200325.3", "identifikacne_cislo": "8020200325", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2025-12-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/530", "nazov": "zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/530", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/530-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/530/#paragraf-53.odsek-13", "nazov": "§ 53 ods. 13 zákona č. 530/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/530/#paragraf-53.odsek-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/530-2011/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/530/#paragraf-53.odsek-19.pismeno-d", "nazov": "§ 53 ods. 19 písm. d) zákona č. 530/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/530/#paragraf-53.odsek-19.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/530-2011/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/530/#paragraf-70.odsek-1.pismeno-r", "nazov": "§ 70 ods. 1 písm. r) zákona č. 530/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/530/#paragraf-70.odsek-1.pismeno-r", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/530-2011/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/530/#paragraf-70.odsek-5", "nazov": "§ 70 ods. 5 zákona č. 530/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/530/#paragraf-70.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/530-2011/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/530/#paragraf-70.odsek-6", "nazov": "§ 70 ods. 6 zákona č. 530/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/530/#paragraf-70.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/530-2011/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/530/#paragraf-73.odsek-22", "nazov": "§ 73 ods. 22 zákona č. 530/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/530/#paragraf-73.odsek-22", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/530-2011/paragraf-73"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2011/530#paragraf-53", "/SK/ZZ/2011/530#paragraf-70", "/SK/ZZ/2011/530#paragraf-73"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/813ca77c-758a-4798-bfa9-e406b10349a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200325.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200325.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200325.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sfk/34/2025\n8020200325\n18. 12. 2025\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2025:8020200325.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa\nspravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): VANAPO, s.r.o., so\nsídlom Festivalová 802/9, 089 01 Svidník, IČO: 36 455 164, právne zastúpený: BENČÍK & PARTNERS,\ns.r.o., advokátske spoločenstvo so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680019250/2020/CI zo dňa 6. mája 2020, v konaní\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 1Sf/48/2024 zo dňa\n29. apríla 2025, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. U žalobcu ako registrovaného prevádzkovateľa daňového skladu a odberateľa kontrolných známok\nna označenie spotrebiteľských balení alkoholických nápojov bolo Colným úradom Prešov (ďalej aj\n„colný úrad“) vykonané miestne zisťovanie - mimoriadna inventarizácia kontrolných známok zameraná\nna preverenie množstva a pravosti kontrolných známok s identifikačným číslom 10404401000400\nna označovanie spotrebiteľského balenia liehu (ďalej aj „SBL“) s objemom 1,0 liter a objemovou\nkoncentráciou liehu 40 %. Žalobca pri miestnom zisťovaní ani v dodatočne určenej lehote nepreukázal\npoužitie a zúčtovanie týchto kontrolných známok na SBL v celkovom množstve 2 814 000 kusov, tak\nako mu to ukladá § 10 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení\nzákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení\núčinnom v čase porušenia predpisov (ďalej aj „zákon o spotrebnej dani z liehu“). Žalobca v tejto súvislosti\ntvrdil, že kontrolné známky boli vyvezené do Ruskej federácie jeho obchodnému partnerovi spoločnosti\nRASKO Ltd., Kaliningrad, s ktorým mal uzatvorenú zmluvu ohľadom výroby alkoholu, ktorý bol určený\nna slovenský trh. Podľa colného úradu však žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce\nvývoz predmetných kontrolných známok na územie Ruskej federácie. Zo šetrení vykonaných colným\núradom naopak vyplývalo, že spoločnosť RASKO Ltd. nebola príslušnými orgánmi Ruskej federácie\nregistrovaná, na adrese sa jej sídlo nenachádzalo, bankový účet uvedený na zmluve so žalobcom nebol\nv príslušnej banke vedený a jej konateľovi, F., nebol nikdy vydaný cestovný pas s číslom, ktoré je\nuvedené vo všetkých dokumentoch na základe obchodnej zmluvy. Šetrenia vykonané colným úradom\ntiež potvrdili, že žalobca v roku 2013 nerealizoval do Ruskej federácie žiaden dovoz kontrolných známok\npre spoločnosť RASKO Ltd., ani pre iný ruský podnikateľský subjekt.\n2. Za toto konanie colný úrad rozhodnutím č. 1096231/1/450761/2014 zo dňa 10.10.2014 (ďalej aj\n„prvé rozhodnutie colného úradu“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 12.156.480,- eur konštatujúc, že\n\nžalobca sa dopustil správneho deliktu podľa § 47 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu. Prvé\nrozhodnutie colného úradu bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 1100902/538985/2014/CI zo dňa\n21.01.2015 (právoplatným dňa 06.02.2015) v spojení s opravou rozhodnutia č. 1100902/114153/2015/\nCI zo dňa 01.04.2015 (ďalej aj „prvé rozhodnutie žalovaného“). Proti vyššie uvedeným rozhodnutiam\npodal žalobca dňa 05.03.2015 správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom\nč. k. 3S/8/2015-100 zo dňa 18.03.2016 (ďalej aj „prvý rozsudok krajského súdu“) tak, že ju zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Sžf/59/2016 zo dňa 28.06.2018 (právoplatným\ndňa 10.09.2018) podľa § 250ja ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „OSP“)\nzmenil prvý rozsudok krajského súdu tak, že prvé rozhodnutie colného úradu, ako aj prvé rozhodnutie\nžalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie o. i. z dôvodu, že výrok o uložení sankcie\nje nepreskúmateľný. Zároveň Najvyšší súd SR poukázal na to, že bola prijatá nová právna úprava,\nupravujúca spotrebnú daň z liehu resp. alkoholických nápojov, a žalovaný sa má s touto úpravou\nvysporiadať a posúdiť, či nie je pre žalobcu priaznivejšia.\n3. Po vrátení veci na ďalšie konanie colný úrad vydal rozhodnutie č. 680035395/2019 zo dňa\n01.08.2019 (ďalej aj „druhé rozhodnutie colného úradu“), ktoré bolo zrušené rozhodnutím žalovaného\nč. 680057459/2019/CI zo dňa 27.11.2019 (ďalej aj „druhé rozhodnutie žalovaného“) a vec bola colnému\núradu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n4. Colný úrad následne vydal tu napadnuté - v poradí tretie - rozhodnutie č. 680003731/2020 zo dňa\n27.01.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 70 ods. 2 písm. p) zákona č. 530/2011\nZ. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (ďalej aj „zákon o spotrebnej dani z alkoholických\nnápojov“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 100.000,- eur za spáchanie správneho deliktu podľa §\n70 ods. 1 písm. r) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Konštatoval, že správneho\ndeliktu sa žalobca dopustil tým, že v lehote určenej colným úradom do 09.08.2013 nepreukázal\npoužitie kontrolných známok na označovanie spotrebiteľského balenia liehu s identifikačným číslom\n10404401000400 v celkovom množstve 2 814 000 kusov. V poradí tretie rozhodnutie colného úradu\nžalovaný rozhodnutím č. 680019250/2020/CI zo dňa 06.05.2020, právoplatným dňa 06.05.2020, (ďalej\naj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) potvrdil.\n5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove\nrozsudkom sp. zn. 5S/35/2020 zo dňa 10.02.2022 (ďalej aj „druhý rozsudok krajského súdu“) tak, že\nzrušil preskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Druhý rozsudok krajského súdu, na základe podanej kasačnej sťažnosti žalovaného, Najvyšší\nsprávny súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sfk/71/2022 zo dňa 27.06.2024 (ďalej aj „zrušujúci rozsudok\nkasačného súdu“) zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia a čiastočnej nepreskúmateľnosti (ohľadom námietky preklúzie práva na uloženie pokuty).\nII. Konanie pred správnym súdom\n6. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), na ktorý ku dňu 01.06.2023 prešiel výkon správneho\nsúdnictva z Krajského súdu v Prešove, po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, v poradí tretím\nrozsudkom sp. zn. 1Sf/48/2024 zo dňa 29.04.2025 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu\nžalobcu zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“).\nŽiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.\n7. Úvodom napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že bol viazaný právnym posúdením vyjadreným\nv zrušujúcom rozsudku kasačného súdu, keďže nedošlo k zmene zákona, judikatúry ani skutkového\nstavu. Zdôraznil, že neskoršia právna úprava zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov prevzala\nobsah aj trestnosť predchádzajúcej úpravy zákona o spotrebnej dani z liehu. Uviedol, že daňové predpisy\no spotrebnej dani z liehu sú prísne, keďže ide o rizikovú oblasť, kde hrozia daňové úniky, preto podrobne\nregulujú kontrolu výroby, držby a pohybu liehu a vyžadujú prísnu evidenciu a kontrolu používania\nkontrolných známok a ich pohybu do a z tretích krajín.\n8. Správny súd poukázal na to, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť daňového subjektu,\nktorý musí sám preukázať zákonné použitie kontrolných známok. Daňové orgány nemusia preukazovať\nspôsob ich použitia, ale žalobca mal povinnosť preukázať zákonnosť nakladania s nimi, čo sa mu podľa\nsprávneho súdu ani po rozsiahlejšom dokazovaní nepodarilo. Správny súd k uvedenému podotkol, že\ncolný úrad vykonal úkony, ktoré smerovali k prevereniu spoločnosti RASKO Ltd., vrátane jej konateľa a\nzistil, že spoločnosť je v skutočnosti neexistujúca. Podľa správneho súdu použitie kontrolných známok\ntak bolo iba formálne deklarované a žalobca neuniesol dôkazné bremeno.\n9. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku o nedostatočnej určitosti výroku prvostupňového\nrozhodnutia, ktorý považoval za jasný a určitý s uvedením spôsobu, času, miesta spáchania deliktu aj\nporušených ustanovení. Tiež uviedol, že žalovaný nemá povinnosť uvádzať celé znenie potvrdeného\n\nrozhodnutia, ale stačí, že jasne označí rozhodnutie, ktoré potvrdzuje, čo žalovaný uvedením čísla\nrozhodnutia a dátumu jeho vydania urobil.\n10. Námietka prekročenia 60-dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia je podľa správneho súdu tiež\nnedôvodná. Hoci žalovaný vydal rozhodnutie po jej uplynutí, ide o poriadkovú lehotu, ktorej nedodržanie\nnemá automaticky za následok nezákonnosť rozhodnutia, ani nemožnosť rozhodnutie vydať.\n11. Aj námietky ohľadom postupu colníkov pri daňovom dozore a vedení operačného denníka správny\nsúd vyhodnotil ako nedôvodné. Konštatoval, že žalobca bol povinný si zabezpečiť potvrdenie o počte\nvyvezených kontrolných známok podľa identifikačného čísla a SBL, čo žalobca nesplnil a až dňa\n30.07.2013 (kedy sa v sklade žalobcu vykonával daňový dozor) doručil colnému úradu Oznámenie o\nvývoze kontrolných známok do Ruskej federácie. Správny súd podotkol, že kontrolné známky spravuje\nvždy odberateľ, t. j. žalobca, preto je povinný si plniť zákonné povinnosti podľa § 10 zákona o spotrebnej\ndani z liehu. Rovnako za nedôvodné považoval námietky nevypočutia svedkov - zamestnancov colného\núradu ako i svedka F. P., vo vzťahu ku ktorému nebolo preukázané, že existuje. K žalobcom tvrdenému\nnedostatočne zistenému skutkovému stavu a k nevykonaniu všetkých dôkazov správny súd dodal, že\nskutkový stav bol zistený na základe rozsiahleho dokazovania, použité dôkazy boli riadne a logicky\nvyhodnotené a zistený skutkový stav bol úplný a bezrozporný, preto by ďalšie dokazovanie bolo zbytočné\na nespôsobilé ovplyvniť závery colného úradu. Záver colného úradu o naplnení skutkovej podstaty podľa\n§ 70 ods. 1 písm. r) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, podľa správneho súdu, zodpovedá\nzásadám logického myslenia a správneho uváženia.\n12. K otázke uplynutia prekluzívnej lehoty správny súd uviedol, že k porušeniu práva došlo 30.07.2013\na päťročná prekluzívna lehota uplynula 31.12.2018. Podľa správneho súdu „rozhodnutie správneho\norgánu“ bolo vydané až osem mesiacov po uplynutí prekluzívnej lehoty, ale počas plynutia tejto\nprekluzívnej lehoty prebiehalo súdne konanie, kedy bola Krajskému súdu v Prešove podaná správna\nžaloba 02.03.2015 a toto súdne konanie bolo právoplatne skončené vydaním a doručením rozsudku\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/59/20191 zo dňa 28.06.2018. Podľa správneho súdu sa potom koniec\nplynutia prekluzívnej lehoty, v rámci ktorej mohol colný úrad sankcionovať žalobcu, v konkrétnom konaní\npredĺžil o čas vedenia súdneho konania, a teda správny orgán mal ešte dva roky a sedem mesiacov\nna vydanie rozhodnutia.\n13. Správny súd podrobne posúdil aj námietku neprimeranosti pokuty a konštatoval, že colný úrad\nvýšku sankcie riadne odôvodnil v intenciách § 70 ods. 5 zákona o spotrebnej dani z alkoholických\nnápojov, zaoberal sa charakterom konania, výškou uloženej pokuty, ako aj jej adekvátnosťou vo vzťahu\nk protiprávnemu konaniu. Pokuta vo výške 100.000,- eur je podľa správneho súdu primeraná, hoci\npredstavuje maximálnu zákonnú hranicu na jej uloženie a to z dôvodu, že prípadný daňový únik by\npresahoval 12 miliónov eur. Podľa správneho súdu išlo o závažné porušenie zákona, pri ktorom je\nuloženie najvyššej pokuty plne opodstatnené a nie je priestor na jej zníženie. Podľa správneho súdu pri\nporovnaní prípadného daňového úniku s výškou uloženej sankcie nie je priestor na prípadnú moderáciu.\nAni dĺžka konania (takmer 12 rokov) neodôvodňuje moderáciu sankcie, keďže ide o bezprecedentné\nporušenie práva. Správny súd tiež konštatoval, že ani Najvyšší správny súd SR sa možnosťou\nprihliadania na dĺžku konania ako na dôvod na zníženie pokuty v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu\nnezaoberal.\nIII. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní\n14. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť. Navrhol,\naby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že správnej žalobe vyhovie, alternatívne aby zrušil\nnapadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Sťažovateľ podal\nkasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Z obsahu kasačnej sťažnosti tiež vyplývajú aj ďalšie dôvody kasačnej\nsťažnosti, a to podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP (porušenie práva na spravodlivý proces) a § 440 ods.\n1 písm. i) SSP (nerešpektovanie záväzného právneho názoru vyslovenom v zrušujúcom rozhodnutí o\nkasačnej sťažnosti).\n15. V rámci vymedzených sťažnostných dôvodov sťažovateľ uviedol najmä tieto sťažnostné body:\n- napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a nezákonný pre nesprávne právne\nposúdenie veci;\n- správny súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal so žalobnými námietkami a bez dostatočného\nodôvodnenia sa stotožnil s argumentáciou žalovaného. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je v\nrozpore s princípom spravodlivého súdneho konania a atribútmi odôvodnenia súdneho rozhodnutia\npodľa nálezu Ústavného súdu č. k. II. ÚS 250/2011 z 08.12.2011;\n- napadnutý rozsudok je zmätočný, nezrozumiteľný a nedostatočné odôvodnený v otázke prepočtu\nplynutia prekluzívnej lehoty na vyrubenie pokuty, pričom správny súd nerešpektoval záväzný názor\n\nvyjadrený v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu a principiálnou žalobnou námietkou preklúzie práva\nsa nevysporiadal dostatočne. Správny súd nesprávne uvádza, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané\npo 8 mesiacoch po uplynutí prekluzívnej lehoty. Osem mesiacov od uplynutia prekluzívnej lehoty bolo\nvydané druhé rozhodnutie colného úradu, ktoré nenadobudlo právoplatnosť a bolo žalovaným zrušené.\nTretie rozhodnutie colného úradu bolo vydané až dňa 27.01.2020 a právoplatné dňa 06.05.2020, pričom\nna účely plynutia prekluzívnej lehoty musí byť rozhodnutie právoplatné (nepostačuje len jeho vydanie);\n- colný úrad pri ukladaní pokuty v maximálnej možnej výške posudzoval aj kritérium dĺžky trvania\nprotiprávneho stavu a vyhodnotil protiprávne konanie sťažovateľa za dlhé, pretože nepreukázal použitie\na zúčtovanie kontrolných známok ku dňu 09.08.2013 s uvedením, že tento stav pretrváva doposiaľ.\nSprávne ako i súdne konania, ktoré bez zavinenia sťažovateľa trvajú takmer 12 rokov a sú spôsobené\nprieťahmi na strane správnych orgánov a súdu, nemôžu byť kladené na jeho ťarchu ako negatívne\nkritérium odôvodňujúce uloženie pokuty v maximálnej výške;\n- nie je „normálne“, že súdne konanie trvá 7 rokov a 143 dní a samo o sebe o dva roky prekračuje\npäťročnú prekluzívnu lehotu na vyrubenie pokuty, čo iste nebolo úmyslom zákonodarcu. Súdy aj správne\norgány sa majú pohybovať v mantineloch spravodlivého procesu, inak ide o porušenie práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Ani na odročenie súdneho\npojednávania za účelom vyhlásenia napadnutého rozsudku nebol dôvod;\n- správny súd sa nevysporiadal s námietkou vznesenou na súdnom pojednávaní dňa 10.04.2025, podľa\nktorej 5 ročná prekluzívna lehota skutočne uplynula dňa 31.12.2018 tvrdiac, že ide o dva rozdielne\nsprávne delikty sankcionované na základe dvoch odlišných zákonov a s inou výškou pokuty;\n- vo vzťahu k záveru správneho súdu o primeranosti pokuty nie je zrejmé, odkiaľ má správny súd\ninformáciu o daňovom úniku prevyšujúcom sumu 12 miliónov eur. Colný úrad nevyrubil sťažovateľovi\nžiadnu spotrebnú daň z liehu, výsledkom protokolu z daňovej kontroly bol preplatok na dani a štátu\nnevznikol žiadny únik na spotrebnej dani. Teda, k žiadnemu reálnemu daňovému úniku nedošlo, lebo\nžiadne spotrebiteľské balenia liehu viažuce sa na sporné kontrolné známky neboli reálne umiestnené na\nslovenskom ani zahraničnom trhu. Zároveň protokol z daňovej kontroly je nezákonný, pretože kontrola\ntrvala dlhšie ako jeden rok (začala sa 15.11.2013 a skončila 24.11.2014, nie ako uvádza colný úrad dňa\n28.10.2024). Colný úrad tým porušil § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z.;\n- správny súd sa nedostatočne nevysporiadal s návrhom na sankčnú moderáciu. Nesprávne tiež svoju\nargumentáciu založil na tom, že v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu absentujú úvahy o sankčnej\nmoderácii z dôvodu neprimeranej dĺžky celého procesu. V zrušujúcom rozsudku sa však kasačný súd\nzaoberal kasačnou sťažnosťou žalovaného, preto v ňom nebola riešená otázka sankčnej moderácie.\nSprávny súd sa mal riadne zaoberať otázkou sankčnej moderácie a mal ju uplatniť a znížiť pokutu na\n1. Uložená pokuta bola neprimeraná, pretože nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov\nkonania sťažovateľa. Finančné orgány a správny súd neprihliadli dostatočným spôsobom na závažnosť,\nrozsah, dĺžku, následky a povahu zistených nedostatkov v zmysle § 70 ods. 5 zákona o spotrebnej\ndani z alkoholických nápojov i rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/16/2009 z 09.09.2010\npublikovanom pod č. R26/2012;\n- správny súd v napadnutom rozsudku len odkopíroval zrušujúci rozsudok kasačného súdu. Správny\nsúd sa mal po vrátení veci na ďalšie konanie vecou opätovne zaoberať, prejednať ju, rozhodnúť a to v\nzmysle všetkých uplatnených žalobných námietok tak, aby odôvodnenie zodpovedalo § 139 ods. 2 SSP.\nNapokon, napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne poučenie o lehote na podanie kasačnej sťažnosti,\nktorá nie je 30-dňová, ale jednomesačná.\n16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.\nPrezentoval názor, že bezpredmetná a účelová povaha kasačných námietok, ktoré majú charakter\nsubjektívnej dotknutosti sťažovateľa, nemôže predstavovať dôvod, o ktorý sťažovateľ svoju kasačnú\nsťažnosť opiera. V kontexte namietanej preklúzie podľa žalovaného Najvyšší správny súd SR v\nzrušujúcom rozsudku neuložil správnemu súdu prepočítať, či pokuta bola uložená v lehote piatich\nrokov, ale uložil správnemu súdu, aby sa vysporiadal s tým, či súdne konanie prerušilo plynutie\nprekluzívnej lehoty z dôvodu, že sťažovateľovi bola uložená pokuta v „novom“ konaní za „nový správny\ndelikt“. V napadnutom rozsudku správny súd jednoznačne uviedol, že počas súdneho konania plynutie\nprekluzívnej lehoty spočívalo a nejde o rozhodnutie o novom správnom delikte. Podľa žalovaného\nsťažovateľ vytrhol z kontextu konštatovanie správneho súdu o daňovom úniku, z ktorého je zrejmé,\nže súd uvažoval nad prípadným daňovým únikom pri prípadnom použití nezaúčtovaných kontrolných\nznámok osobou, do dispozície ktorej sa kontrolné známky dostali.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n17. Prejednávaná vec bola dňa 08.09.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými\n\nprostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola\njej pridelená spisová značka 1Sfk/34/2025.\n18. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal\nnapadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP],\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť\nprípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej\nporade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n19. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,\nkasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\nV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal\n20. Podľa § 10 ods. 21 zákona o spotrebnej dani z liehu v znení účinnom do 31.12.2014 (t. j.\nv čase porušenia právnych predpisov): „Kontrolné známky môže použiť len odberateľ kontrolných\nznámok a tie nesmie predať alebo iným spôsobom odovzdať inej právnickej osobe alebo fyzickej\nosobe, s výnimkou odovzdania kontrolných známok priamo odberateľom kontrolnej známky alebo\nprostredníctvom prepravcu výrobcovi liehu na daňovom území, alebo zahraničnému výrobcovi liehu\nalebo prevádzkovateľovi daňového skladu v inom členskom štáte na nalepenie na spotrebiteľské\nbalenie, ktoré má byť uvedené do daňového voľného obehu na daňovom území.“\n21. Podľa § 47 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu v znení účinnom do 31.12.2014:\n„Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nepreukáže použitie\na zúčtovanie kontrolných známok podľa tohto zákona.“\n22. Podľa § 47 ods. 2 písm. e) zákona o spotrebnej dani z liehu v znení účinnom do 31.12.2014: „Colný\núrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo liehu v spotrebiteľskom balení, na ktoré boli\nkontrolné známky určené, najmenej však 331,93 eura, za správny delikt podľa odseku 1 písm. e).“\n23. Podľa § 53 ods. 13 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom od\n01.12.2019 (t. j. v čase vydania napadnutého rozhodnutia): „Kontrolné známky môže použiť len\nodberateľ kontrolných známok a nesmie ich predať alebo iným spôsobom odovzdať inej osobe,\nokrem odovzdania kontrolných známok priamo odberateľom kontrolných známok alebo prostredníctvom\nprepravcu zahraničnému výrobcovi liehu, prevádzkovateľovi daňového skladu v inom členskom štáte\nalebo dodávateľovi spotrebiteľského balenia podľa § 26 ods. 1, ktorý ich použije na označenie\nspotrebiteľského balenia, ktoré má byť uvedené do daňového voľného obehu na daňovom území alebo\nprepravené mimo pozastavenia dane.“\n24. Podľa § 70 ods. 1 písm. r) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom\nod 01.12.2019: „Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ,\nak nepreukáže použitie kontrolných známok podľa tohto zákona (§ 53) okrem kontrolných známok\nzničených podľa § 53 ods. 19 písm. d).“\n25. Podľa § 70 ods. 2 písm. p) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom od\n01.12.2019: „Colný úrad uloží pokutu od 1000 eur do 100 000 eur za správny delikt podľa odseku 1\npísm. r).“\n26. Podľa § 70 ods. 5 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom od 01.12.2019:\n„Pri určovaní výšky pokuty prihliadne colný úrad na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho\nstavu.“\n27. Podľa § 70 ods. 6 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom od 01.12.2019:\n„Pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona.“\n28. Podľa § 73 ods. 22 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení účinnom od 01.12.2019:\n„Konanie o uložení pokuty podľa § 47 a 47a zákona č. 105/2004 Z. z. účinného do 31. decembra 2014\nprávoplatne neukončené k 31. decembru 2014 colný úrad ukončí a uloží pokutu podľa § 70 a 71 predpisu\núčinného od 1. októbra 2014, ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie.“\n29. Podľa § 246d OSP: „Ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne\ndelikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas\nkonania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov\na odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších\núzemných celkov.“\nVI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti\n30. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozsudok správneho súdu (v poradí tretí), ktorým\nsprávny súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\n\nžalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt podľa § 70 ods. 1\npísm. r) zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Správneho deliktu sa mal žalobca dopustiť\ntým, že v lehote určenej colným úradom nepreukázal použitie kontrolných známok na označovanie\nspotrebiteľských balení alkoholických nápojov v súlade so zákonom.\n31. V predmetnej veci kasačnému súdu pripadlo posúdiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených námietok\no nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom, porušení práva na spravodlivý proces, v\nrámci ktorého sťažovateľ správnemu súdu vytkol absenciu riadneho odôvodnenia, a nerešpektovania\nzáväzného právneho názoru, vyslovenom v zrušujúcom rozsudku o kasačnej sťažnosti.\n32. Sťažovateľ primárne, v bode 1 kasačnej sťažnosti, namietal nedostatočné odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku. Sťažovateľ brojil proti tomu, že správny súd sa nedostatočným spôsobom\nvysporiadal s jeho žalobnými námietkami. V tomto bode kasačnej sťažnosti však sťažovateľ\nnešpecifikoval, s ktorou jeho žalobnou námietkou či podstatnou otázkou sa správny súd nezaoberal\ndostatočne, čím znemožnil bližší kasačný prieskum tejto námietky. V ďalších častiach kasačnej sťažnosti\nsťažovateľ precizoval námietky nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku predovšetkým vo\nvzťahu k preklúzii a k výške pokuty (v ktorých zároveň uplatnil aj kasačné dôvody nesprávneho právneho\nposúdenia veci a nerešpektovania právneho názoru kasačného súdu), ku ktorým sa kasačný súd\nvyjadrí nižšie. Napokon, v bode 8 kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že odôvodnenie napadnutého\nrozsudku je len opisom odôvodnenia zrušujúceho rozsudku kasačného súdu, čo však tiež samo o sebe\nnepostačuje pre vyslovenie nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Nie je totiž úlohou kasačného\nsúdu, aby za sťažovateľa vyhľadával možné porušenia zákona zo strany správneho súdu alebo aby\nvšeobecne uplatnenú argumentáciu individualizoval na okolnosti prejednávanej veci.\n33. Sťažovateľ v ďalšej časti kasačnej sťažnosti už konkrétne namietal, že správny súd nedostatočne\nodôvodnil námietku sťažovateľa ohľadom uplynutia prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty, čím správny\nsúd zároveň nerešpektoval záväzný názor vyslovený v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu, a tiež že\ntúto námietku aj nesprávne právne posúdil.\n34. V prejednávanom prípade nebolo sporné, že k porušeniu práva sťažovateľom malo dôjsť 30.07.2013\na päťročná prekluzívna lehota na uloženie pokuty mala uplynúť dňa 31.12.2018 v súlade s § 70 ods. 6\nzákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Sporným bolo to, či počas plynutia tejto lehoty nastali\nokolnosti, ktorých následkom bolo spočívanie resp. prerušenie tejto lehoty, či colný úrad, resp. žalovaný\nuložili pokutu sťažovateľovi počas plynutia tejto lehoty a či správny súd uvedené správne posúdil a\ndostatočne odôvodnil.\n35. V tejto otázke možno uviesť, že hoci je odôvodnenie správneho súdu obsiahnuté v bode 38\nnapadnutého rozsudku pomerne stručné, možno ho považovať za dostatočné a rešpektujúce záväzný\nprávny názor vyslovený v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu. Podľa kasačného súdu dostal\nsťažovateľ od správneho súdu primeranú odpoveď na svoju žalobnú námietku, v ktorej uviedol v podstate\nlen toľko, že medzi porušením povinnosti a uložením pokuty colným úradom uplynulo viac ako päť rokov\na že neobstojí argumentácia žalovaného, že táto lehota sa predĺžila o čas vedenia súdneho konania,\npretože podanie žaloby nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodnutia.\n36. Správny súd, reagujúc na túto žalobnú námietku a v zhode so zrušujúcim rozsudkom kasačného\nsúdu, konštatoval, že plynutie prekluzívnej lehoty sa predlžuje o čas vedenia súdneho konania, čo\nexplicitne vyplýva z právnej úpravy obsiahnutej v § 246d OSP (i § 71 ods. 1 SSP). Skutočnosť, že súdne\n(ako aj správne) konanie trvalo resp. stále trvá podľa sťažovateľa neprimerane dlho, na spočívanie\nlehoty počas súdneho konania nemá nijaký vplyv, keďže znenie § 246d OSP (i § 71 ods. 1 SSP)\nupravujúce spočívanie prekluzívnej lehoty počas súdneho konania je celkom jednoznačné a dĺžku\nsúdneho konania nezohľadňuje. Pokiaľ mal sťažovateľ za to, že dochádza k porušeniu jeho ústavného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, boli mu dostupné iné prostriedky právnej ochrany,\nktoré mohol využiť. Napokon, plynutie prekluzívnej lehoty a vykonateľnosť rozhodnutia sú dva rozdielne\ninštitúty a zo žaloby nie je zrejmé ani to, ako má vykonateľnosť rozhodnutia vplývať na neplynutie\nprekluzívnej lehoty počas súdneho konania.\n37. Zároveň správny súd korektne uviedol začiatok plynutia prekluzívnej lehoty (30.07.2013) a dátum,\nkedy táto 5 ročná prekluzívna lehota mala podľa § 70 ods. 6 zákona o spotrebnej dani z alkoholických\nnápojov uplynúť (31.12.2018). Správny súd tiež správne poukázal na to, že počas plynutia tejto lehoty\nbolo vedené súdne konanie, počas ktorého prekluzívna lehota na uloženie pokuty neplynula. Správny\nsúd označil začiatok súdneho konania, ktoré začalo podaním správnej žaloby na Krajskom súde v\nPrešove (hoci správne malo byť dňa 05.03.2015, nie 02.03.2015, ktorý je dátumom spísania správnej\nžaloby). Uviedol tiež, že súdne konanie bolo právoplatne skončené nadobudnutím právoplatnosti\nrozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/59/2016 zo dňa 26.08.2018, čo bolo dňa 10.09.2018.\nKasačný súd tak konštatuje, že súdne konanie trvalo 3 roky, 6 mesiacov a 5 dní a prekluzívna lehota\n\nna uloženie pokuty sa o túto dobu predĺžila podľa § 246d OSP a uplynula by teda až cca. v polovici\nroku 2022.\n38. Kasačný súd si je vedomý toho, že správny súd v bode 38 napadnutého rozsudku uviedol, že\n„rozhodnutie správneho orgánu bolo teda vydané až po 8 mesiacoch po uplynutí tejto lehoty“. V tejto\nsúvislosti sťažovateľ poukázal na to, že osem mesiacov od uplynutia „pôvodnej“ prekluzívnej lehoty bolo\nvydané druhé rozhodnutie colného úradu, ktoré nenadobudlo právoplatnosť a bolo žalovaným zrušené.\nToto konštatovanie správneho súdu však nemá nijaký vplyv na celkovo správne posúdenie námietky\npreklúzie správnym súdom a možno povedať, že ide len o zrejmý omyl.\n39. V tomto smere sťažovateľ tiež namietal, že na účely plynutia prekluzívnej lehoty musí byť rozhodnutie\nprávoplatné, pričom jeho samotné vydanie nepostačuje. Kasačný súd si je vedomý istej rozdielnosti\nposudzovania tejto právnej otázky na tunajšom súde, ako aj toho, že veľkému senátu tunajšieho súdu\n(19SVs/6/2023) bola predložená právna otázka, či na zachovanie subjektívnej lehoty na uloženie sankcie\nza správny delikt postačuje, aby správny orgán v danej lehote konečné rozhodnutie vydal, alebo toto\nrozhodnutie musí v tejto lehote aj nadobudnúť právoplatnosť. Veľký senát sa však uvedenou otázkou\nz procesných dôvodov nezaoberal. Podľa názoru kasačného súdu však zodpovedanie tejto právnej\notázky nie je v prejedávanej veci rozhodujúce. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil,\nžalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím vydaným dňa 06.05.2020 a právoplatným dňa 06.05.2020,\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt. Colný\núrad i žalovaný teda rozhodnutia nielen vydali, ale tieto rozhodnutia aj nadobudli právoplatnosť dňa\n06.05.2020, teda ešte pred uplynutím prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie (viď predchádzajúci bod).\n40. Sťažovateľ v súvislosti s preklúziou tiež namietal, že správny súd sa nezaoberal jeho námietkou\nvznesenou na ústnom pojednávaní tvrdiac, že v prejedávanom prípade išlo o de iure a de facto o dva\nrozdielne správne delikty podľa inej právnej úpravy a s inou výškou pokuty (zákon o spotrebnej dani z\nliehu a zákon o spotrebnej dani z alkoholických výrobkov). V tomto smere kasačný súd poukazuje na §\n183 SSP v spojení s § 194 ods. 2 SSP, podľa ktorých žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť\nsprávnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie\nžaloby. V predmetnom prípade správny súd pritom neaplikoval ani § 195 SSP, pri ktorom by správny súd\nnebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Nie je potom vadou napadnutého rozsudku, že neobsahuje\nvýslovné vysporiadanie sa s touto námietkou. Bez ohľadu na uvedené však správny súd v napadnutom\nrozsudku poukázal na to, že neskoršia právna úprava zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov\nprevzala obsah aj trestnosť predmetného konania podľa predchádzajúcej úpravy zákona o spotrebnej\ndani z liehu (k tomu viď aj § 73 ods. 22 zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov). Aj kasačný\nsúd uvádza, že v predmetnom prípade ide o totožný skutok a skutková podstata správneho deliktu tak\npodľa pôvodnej ako i novej úpravy spočíva v nepreukázaní použitia kontrolných známok podľa zákona.\nAplikácia nového zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov bola pre sťažovateľa priaznivejšia\nčo do výšky uloženej pokuty - 100 tis. eur oproti pôvodnej pokute presahujúcej 12 mil. eur, a preto bola\npokuta sťažovateľovi uložená podľa nového zákona. Napokon sťažovateľ ani neponúkol konkrétnejšiu\nprávnu argumentáciu, z ktorej vyvodzuje uplynutie prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty v správnom\nkonaní vedenom po vrátení veci Najvyšším súdom SR podľa novej právnej úpravy z tohto dôvodu.\nVzhľadom na uvedené, kasačný súd v tomto smere nevzhliadol nezákonnosť napadnutého rozsudku.\n41. Sťažovateľ tiež namietal aj výšku uloženej sankcie s tým, že colný úrad pri jej ukladaní odôvodňoval\nmaximálnu výšku pokuty aj poukazom na dĺžku trvania protiprávneho stavu a na jeho ťarchu mu\npričítal dĺžku celého administratívneho a súdneho konania (12 rokov). Colný úrad v prvostupňovom\nrozhodnutí pri ukladaní výšky pokuty uviedol, že prihliadal na závažnosť protiprávneho stavu, dĺžku jeho\ntrvania, jeho následky a na to, to či sa žalobca protiprávneho konania dopustil prvý krát. Z odôvodnenia\nprvostupňového rozhodnutia zjavne vyplýva, že colný úrad pri ukladaní výšky uloženej sankcie prihliadal\nprimárne na to, že zo strany žalobcu išlo o závažné konanie, ktoré nemalo v histórii obdobu a týkalo\nsa veľkého množstva kontrolných známok na označenie SBL v celkovom počte až 2.814.000 kusov,\nktorých použitie a zúčtovanie žalobca nevedel preukázať. Výška dane pripadajúca na množstvo alkoholu\nv spotrebiteľskom balení, pre ktoré boli tieto známky určené, predstavuje sumu presahujúcu 12 mil.\neur, čím bol vo veľkej miere ohrozený záujem štátu na riadnom a včasnom výbere spotrebnej dane.\nPodľa colného úradu následkom konania žalobcu bolo, že orgány finančnej správy stratili kontrolu nad\npohybom obzvlášť veľkého množstva kontrolných známok, s ktorým by bolo možné označiť až 2.814.000\nlitrov alkoholického nápoja. Z rozhodnutí je teda zrejmé, že práve bezprecedentná závažnosť konania\na jeho následky viedli správne orgány k uloženiu pokuty v maximálnej výške (s. 40 prvostupňového\nrozhodnutia, s. 16 preskúmavaného rozhodnutia).\n42. Je pravdou, že colný úrad vo vzťahu k dĺžke trvania protiprávneho stavu uviedol, že sťažovateľ\nnepreukázal zúčtovanie a použitie kontrolných známok ku dňu 09.08.2013, a že tento stav „pretrváva\n\ndoposiaľ“. Kasačný súd však uvádza, že uloženie pokuty v rámci zákonného rozpätia je vecou správnej\núvahy orgánu verejnej správy, kde správny súd posudzuje len toľko, či je táto správna úvaha odôvodnená\na či nevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ\nnenamietal riadne odôvodnenie výšky uloženej sankcie podľa § 70 ods. 5 zákona o spotrebnej\ndani z alkoholických nápojov. Ani porušenie zákonných medzí sťažovateľ v tejto súvislosti netvrdil a\nnešpecifikoval, pričom to, že sťažovateľ nevedel použitie známok preukázať ku dňu 09.08.2013 ani k\nmomentu vydania prvostupňového rozhodnutia bolo v konaní spoľahlivo ustáleným faktom. Vzhľadom\nna uvedené kasačný súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú.\n43. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že správny súd sa nevysporiadal s námietkou sankčnej moderácie,\nuvedené tvrdenie je v rozpore s bodmi 42 až 44 napadnutého rozsudku. Návrh sťažovateľa\nna uplatnenie moderácie v bode VI žaloby bol strohý a nebol takmer vôbec odôvodnený, preto\nnámietka nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku v tomto smere nemôže obstáť. Napriek\nuvedenému sa správny súd otázkou prípadnej sankčnej moderácie zaoberal a na jej aplikovanie\nnevzhliadol dôvod, čo primerane odôvodnil. S týmito dôvodmi sa stotožňuje aj kasačný súd, keďže\nvzhľadom na vyššie zmienenú vysokú závažnosť a následky konania sťažovateľa nemožno hovoriť o\nneprimerane prísnej povahe uloženej pokuty.\n44. Právne bezvýznamná je vo vzťahu k primeranosti výšky pokuty a neuplatneniu sankčnej moderácie\naj argumentácia sťažovateľa, že daňové orgány nevyrubili sťažovateľovi spotrebnú daň z liehu a\nneskonštatovali skutočný daňový únik. Správny súd sa totiž v bode 43 napadnutého rozsudku\nvo vzťahu k následku protiprávneho konania sťažovateľa zmieňuje o „prípadnom“ daňovom úniku\nnešpecifikovaného subjektu, ktorý by predstavoval ujmu štátu pri prípadnom použití nezaúčtovaných\nkontrolných známok osobou, do dispozície ktorej by sa kontrolné známky dostali. Námietka prekročenia\ndĺžky daňovej kontroly je taktiež irelevantná, nakoľko táto daňová kontrola nepredchádzala vydaniu tu\npreskúmavaných rozhodnutí, ale týkala sa spotrebnej dani z liehu, a teda nemá nijaký vplyv na ich\nzákonnosť.\n45. Kasačný súd ďalej bez akejkoľvek argumentačnej relevancie vyhodnotil tvrdenie sťažovateľa, ktorým\npoukazoval na to, že správny súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku, hoci na to nebol\ndôvod. K uvedenému kasačný súd uvádza, že pokiaľ správny súd využil postup podľa § 116 SSP a po\nskončení pojednávania oznámil účastníkom konania termín vyhlásenia rozsudku, tak tomuto postupu\nnie je možné nič vytknúť. Totiž dôvody, pre ktoré tak správny súd môže urobiť, nie sú v SSP vymedzené\ntaxatívne. To znamená, že týmto dôvodom nemusí byť výlučne skutočnosť, že sa na pojednávaní\nvyskytla zložitá právna otázka. Naviac kasačný súd zastáva názor, že ak by aj nebol dôvod na postup\npodľa § 116 SSP, táto samotná skutočnosť nezakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku (porov.\nrozsudok sp. zn. 5Svk/22/2022 z 26.09.2023, bod 22).\n46. Tvrdenie sťažovateľa, že napadnutý rozsudok obsahoval nesprávne poučenie o lehote na podanie\nkasačnej sťažnosti je nielen nesprávne, ale vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozsudku v tejto veci\naj právne bezvýznamné. Konanie sa začalo podaním správnej žaloby dňa 05.06.2020, pričom konania\nzačaté a právoplatne neskončené do 31.05.2023 sa dokončia podľa SSP v znení účinnom do 31.05.2023\n(§ 493b SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti podľa § 443 ods. 2 SSP v znení účinnom do\n31.05.2023 je 30 dní (a nie jeden mesiac, ako tvrdí sťažovateľ), keďže ide o prípad podľa § 145 ods. 2\nSSP (žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane a ide aj o vec správneho trestania). Okrem\ntoho, sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť včas a kasačný súd ju aj meritórne prejednal, teda neodmieta\nju z dôvodu oneskoreného podania, preto je námietka bez akéhokoľvek vplyvu na procesné práva\nsťažovateľa a právo sťažovateľa na spravodlivý proces, ktoré boli v plnej miere zachované.\n47. Záverom kasačný súd konštatuje, že kasačné námietky neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť\na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorý je potrebné považovať za dostatočne odôvodnený,\nrešpektujúci právny názor vyslovený v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu a vychádzajúci zo\nsprávneho právneho posúdenia veci.\nVII. Záver\n48. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako\nnedôvodnú zamietol.\n49. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167\nods. 1 SSP. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov\nkasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom\nstanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný\nsúd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n50. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v\nspojení s § 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Sf/48/2024", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}