{"guid": "d8957aea-dbec-4b06-9e93-7513acca50fa:4013316f-3361-4de4-aba6-24681d1517ae", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:7023200090.1", "spisova_znacka": "4Stk/3/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/3/2025 z 31. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 31. júla 2025, sp. zn. 4Stk/3/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:7023200090.1", "identifikacne_cislo": "7023200090", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Prof. JUDr. Peter Potásch", "sudca_id": 999, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/prof-judr-peter-potasch-999", "datum_vydania": "2025-07-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-84.odsek-2", "nazov": "§ 84 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-84.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-84"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-3", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-84"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4013316f-3361-4de4-aba6-24681d1517ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:7023200090.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:7023200090.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:7023200090.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Stk/3/2025\n7023200090\n31. 07. 2025\nProf. JUDr. Peter Potásch\nECLI:SK:NSSSR:2025:7023200090.1\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky - v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): W. M., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom v Z., D. XXX/X., právne zastúpený: JUDr. Marcel Ružarovský, advokát so sídlom\nv Trnave, A. Žarnova 11C, proti žalovanému: Mesto Čierna nad Tisou, so sídlom v Čiernej nad Tisou,\nNámestie Pionierov 151/1, právne zastúpený: JUDr. Peter Pandy, advokát so sídlom v Kráľovskom\nChlmci, L. Kossutha 99, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy - v konaní o kasačnej\nsťažnosti žalobcu voči uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-10Sa/5/2023-51 zo dňa 29.\noktóbra 2024, takto\nrozhodol:\nUznesenie Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-10Sa/5/2023-51 zo dňa 29. októbra 2024 sa zrušuje\na vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred správnym súdom\n1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. KE- 10Sa/5/2023- 51 zo dňa 29.\noktóbra 2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnuté uznesenie“) podľa § 261 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu proti inému zásahu\norgánu verejnej správy. Žalobca sa domáhal určenia, že napomenutie podľa § 84 ods. 2 zákona č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“) zo strany\nžalovaného (§ 255 ods. 3 SSP), týkajúce sa skutku zo dňa 24.06.2022 v čase o 13:59 hod., miesto\nspáchania ul. Hlavná, Čierna nad Tisou, pred predajňou PC NET, evidovaného ako priestupok podľa §\n22 ods. 1 písm. m/ zákona o priestupkoch, je nezákonné.\n2. Správny súd skonštatoval, že jediným dôkazom z ktorého je možné a spravodlivé vychádzať v\nprejednávanej veci, je Služobný záznam o výkone služby Mestskej polície Čierna nad Tisou zo dňa\n24.06.2022 na str. 2 v treťom odseku, kde sa uvádza, že vodič vozidla bol hliadkou vyzvaný na\npreukázanie svojej totožnosti. Tejto výzve vodič vyhovel a predložil občiansky preukaz, z ktorého bolo\nzistené, že sa jedná o žalobcu. Následne bol vodič (žalobca) oboznámený s naplnením skutkovej\npodstaty priestupku, ktorého sa tam dopustil. Na mieste hliadka konštatovala, že k náprave podozrivého\nz priestupku postačovalo samotné prejednanie priestupku, a preto bola vec doriešená napomenutím.\n3. Pokiaľ žalobca tvrdil, že tento priestupok nikdy nespáchal, že nikdy nedal súhlas s jeho prejednaním\nv blokovom konaní a nebol ani vodičom predmetného motorového vozidla, toto podľa správneho\nsúdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Vzhľadom na to, že žalobca svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi\ndôkazmi (mohol napr. navrhnúť výsluch A.. U. P. I.), neuniesol podľa správneho súdu v prejednávanej\nveci dôkazné bremeno.\n4. Správny súd uviedol, že obce a mestá, ktoré sú správnymi orgánmi pri prejednávaní priestupkov, majú\npovinnosť (§ 96 zákona o priestupkoch) ich zapisovať do Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, ak tieto patria do pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo\nak nie je určený ústredný orgán štátnej správy. Vzhľadom na § 89a ods. 3 zákona o priestupkoch,\nevidencia priestupkov obsahuje taxatívne vymenované údaje o priestupku a jeho páchateľovi, pričom\nsúčasťou evidencie je aj označenie priestupku, ako i spôsob vybavenia veci (§ 89a ods. 3 písm. h/\n\nzákona o priestupkoch). Podľa správneho súdu je preto povinnosťou správneho orgánu pri prejednaní\npriestupku, tento zapísať do Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\na to s presne špecifikovanými údajmi o priestupku, teda v zmysle § 89a ods. 3 písm. h) zákona o\npriestupkoch, aj spôsobom vybavenia veci, v danom prípade - napomenutie.\n5. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému priznal\nvoči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko bol žalovaný právne\nzastúpený advokátom.\nII. Kasačná sťažnosť žalobcu\n6. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu\npodľa § 440 ods. 1 písm. f) (správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces) a § 440 ods. 1 písm. g) (správny súd vec nesprávne právne posúdil) SSP, ktorou\nžiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.\n7. Sťažovateľ namietal, že ho správny súd zaťažil dôkazným bremenom o skutočnostiach, ktorá sa\npodľa jeho tvrdení nestali. Uviedol, že správny súd ako jediný dôkaz vykonal služobný záznam o výkone\nslužby Mestskej polície Čierna nad Tisou zo dňa 24.06.2022. Poprel, že by s daným motorovým vozidlom\nzaparkoval na mieste, kde to nie je dovolené. Uviedol, že hliadka k nemu pristúpila a chcela riešiť tento\npriestupok, čo ale on odmietol. Tvrdil, že skutočnosť, že mal byť spáchaný priestupok a že priestupcom,\nsa dozvedel až z výpisu ústrednej evidencie priestupkov, pred tým mu nebolo oznámené, že vec sa\nukončuje v blokovom konaní napomenutím.\n8. Sťažovateľ považoval za nedostatočné závery správneho súdu, že služobný záznam je dôkazom o\ntom, že mal spáchať priestupok. Ďalej argumentoval tým, že je nesprávne, aby ho správny súd zaťažoval\ndôkazným bremenom o tom, že sa nestal priestupok, že nedal súhlas s jeho prejednaním v blokovom\nkonaní alebo že neviedol motorové vozidlo. Sťažovateľ bol toho názoru, že ak popiera existenciu určitej\nskutočnosti a tvrdí, že nikdy nenastala, potom nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby preukázal\nto, čo nie je. Zdôraznil, že od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu\nurčitej právnej skutočnosti. V praktickej rovine to bolo podľa sťažovateľa nemožné, pretože ak napr.\nvodič zaparkuje svoje vozidlo v súlade so zákonom, potom by si musel toto vozidlo súčasne odfotiť alebo\nprivolať svedkov, ktorí potvrdia, že parkuje v súlade so zákonom, pre prípad budúceho obvinenia zo\nstrany polície, o ktorom nevie, či vôbec nastane.\n9. Sťažovateľ ďalej namietal, že služobný záznam nie je verejná listina, takže ju nemožno bez ďalšieho\npovažovať za pravdivú, o to viac, ak on sám opisoval incident s mestskou políciou odlišne. Uviedol, že\nsa mu javí ako pomerne absurdné, aby mal navrhovať vypočuť svedkov na preukázanie neexistencie\nspáchania priestupku alebo toho, že vec nebola vybavená napomenutím, ktorý svedok (príslušník\nmestskej polície) mal spísať služobný záznam proti nemu, s ktorým sťažovateľ prejavil nesúhlas a skutok\nopísal inak.\n10. Podľa sťažovateľa mal povinnosť navrhovať vypočuť svedkov na preukázanie obsahu služobného\nzáznamu žalovaný, nakoľko z doterajšej praxe správnych súdov (uznesenie Krajského súd v Košiciach\nsp. zn. 3Sa/5/2020, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/69/2016) podľa sťažovateľa vyplýva,\nže úradný záznam sám o sebe nie je dôkazom a skutočnosti v ňom uvedené je potrebné verifikovať.\nZdôraznil, že služobný záznam spísaný verejným činiteľom nie je verejnou listinou ani listinou, ktorá by\nmala byť vyššiu výpovednú hodnotu než tvrdenie inej osoby. Tiež poukázal na to, že úradný záznam\nnebol spísaný za jeho prítomnosti, nemohol sa k nemu vyjadriť a nemal možnosť nikdy proti nemu\nnamietať. Pokiaľ chcel žalovaný uniesť dôkazné bremeno a preukázať, že priestupok sa stal (predložil\niba fotografiu bez vozidla žalobcu) a že vodičom bol žalobca (aj služobný záznam hovoril o neznámom\nvodičovi, pričom žalobca poprel, že by vozidlo viedol) a že vec bola vybavená napomenutím, potom\nmal on navrhnúť také dôkazy, ktoré by osvedčovali pravdivosť obsahu služobného záznamu (napr. už\nspomenutým výsluchom príslušníka mestskej polície).\n11. Sťažovateľ bol toho názoru, že mu nikdy nebol garantovaný spravodlivý proces o jeho trestnom\nobvinení z údajného priestupku a tohto práva sa nikdy ani výslovne nevzdal. Ani prípadné zanedbanie\npovinností zo strany príslušníkov policajného zboru, ktorý vozidlo na mieste samom neodfotili alebo\nnevyhotovili videozáznam, nemôže byť podľa sťažovateľa na jeho ťarchu žalobcu a tento bol nútený\ndokazovať to, čo sa podľa jeho slov nestalo.\n12. Sťažovateľ označil výrok II. napadnutého uznesenia o trovách konania za nepreskúmateľný a\nnesprávny, a to s ohľadom na to, že správny súd neuviedol jedinú úvahu o tom, prečo možno spravodlivo\npožadovať, aby boli trovy konania priznané žalovanému a aké výnimočné okolnosti existovali, že\nžalovanému bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia.\n\n13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIII. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n14. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vymedzil viaceré okruhy meritórnych námietok (k tomu pozri čl. II\nvyššie), ktorých podstatu je možné zhrnúť nasledovne:\na) spochybňoval riadne preukázanie spáchania priestupku, za ktorý mu bolo napomenutie uložené\n(poukazoval najmä na to, že jediným dôkazom o spáchaní sporného priestupku je služobný záznam o\nvýkone služby Mestskej polície Čierna nad Tisou zo dňa 24.06.2022. Namietal, že služobný záznam\nnie je verejnou listinou, takže ju nemožno bez ďalšieho prijať ako pravdivú, keď on sám zároveň\nskutkové okolnosti veci rozporoval. Podľa žalobcu totiž služobný záznam dôkazom o priestupku nie\nje, iný dôkaz vo veci produkovaný nebol a nie je od neho možné požadovať, aby preukazoval, že\npriestupok nespáchal. Zdôraznil, že služobný záznam spísaný verejným činiteľom nie je verejnou listinou\nani listinou, ktorá by mala mať vyššiu výpovednú hodnotu než tvrdenie inej osoby.)\nb) dôkazné bremeno tak, ako ho mal uniesť podľa napadnutého rozhodnutia správneho súdu, považuje\nza rozporné so zákonom - najmä považuje za neprijateľné, aby on preukazoval, že sa nestal priestupok,\nza ktorý bol napomenutý, že nedal súhlas s prejednaním veci v blokovom konaní alebo že neviedol\nmotorové vozidlo. Ak popiera existenciu určitej skutočnosti a tvrdí, že nikdy nenastala, potom nie je\nmožné od neho spravodlivo žiadať, aby preukázal to, čo nie je.\nc) namieta porušenie svojho práva na spravodlivý proces o jeho trestnom obvinení z údajného priestupku\na tvrdí, že tohto práva sa nikdy nevzdal. Je toho názoru, že vybavenie veci napomenutím (ako\nalternatívou za uloženie pokuty v blokovom konaní) je jedným zo spôsobov vybavenia veci v blokovom\nkonaní, a preto pri nej musia byť splnené všeobecné podmienky ako pri inom spôsobe vybavenia veci\nv blokovom konaní - vrátane jeho súhlasu s vybavením veci v blokovom konaní.\n15. Prvá okolnosť, na ktorú Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“ alebo\n„najvyšší správny súd“) poukazuje, je skutočnosť, že k tomu, aby súd mohol preskúmať zákonnosť\nsankcie alebo iného spôsobu vybavenia priestupku (a teda aj uloženie napomenutia ako spôsobu\nvybavenia priestupku podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch), je nepochybne to, že skutkovo je riadna\npreukázané, resp. spoľahlivo zistené, že znaky priestupku naplnené boli.\n16. V podmienkach súdenej veci pritom nie je sporné, že jediným dôkazom o priestupku sťažovateľa mal\nbyť služobný záznam hliadky mestskej polície (pozri toto odôvodnenie vyššie). V bode 22 napadnutého\nuznesenia správny súd explicitne uviedol (zvýraznenie textu uskutočnené kasačným súdom): „22. K\nskutkovému stavu súd uvádza, že jediným dôkazom z ktorého je možné a spravodlivé vychádzať v\nprejednávanej veci je Služobný záznam o výkone služby Mestskej polície Čierna nad Tisou zo dňa\n24.06.2022 [...] kde sa uvádza, že vodič vozidla bol hliadkou vyzvaný na preukázanie svojej totožnosti.\nTejto výzve vodič vyhovel a predložil občiansky preukaz [...]. Následne bol vodič (žalobca) oboznámený\ns naplnením skutkovej podstaty priestupku, ktorého sa tam dopustil. Na mieste hliadka konštatovala,\nže k náprave podozrivého z priestupku postačovalo samotné prejednanie priestupku, a preto bola vec\ndoriešená napomenutím.“.\n17. Obsah predmetného služobného záznamu verifikoval aj najvyšší správny súd, ktorý zistil, že sa v ňom\nnachádzajú aj informácie týkajúce sa dátumu a času údajného spáchania priestupku, spôsobu spáchania\npriestupku (porušenie zákazovej značky), miesta spáchania údajného priestupku, ako aj vymedzenie\ntoho, akého porušenia zákona sa mal sťažovateľ (ako vodič osobného motorového vozidla) dopustiť.\nPredmetný služobný záznam je spísaný na hlavičkovom papieri Mestskej polície Čierna nad Tisou, bol\nspísaný (spracovaný) mladším inšpektorom P. I.. Na služobnom zázname sa nachádza čitateľný podpis\n„I.“.\n18. Súčasťou súdneho spisu, ktorý má kasačný súd k dispozícii však nie je žiadna iná listina alebo\nakýkoľvek iný dôkaz, ktorý by preukazoval, že priestupok spáchaný bol, resp. ako bol spáchaný a pod.\nNajvyššiemu správnemu súdu je síce známe, že na č. l. 26 súdneho spisu sa nachádza fotografia\núdajného miesta spáchania priestupku („Hlavná 1“), nejedná sa však o dôkaz ku skutku samotnému. Ide\n„iba“ o pohľad z kamery č. 1 mestského kamerového systému „so schématickým vyznačením státia OMV\nžalobcu“ (pozn.: jedná sa o text uvedený pod fotografiou, ktorá bola priložená k vyjadreniu právneho\nzástupcu žalovaného k podanej správnej žalobe). Na fotografii teda nie je motorové vozidlo sťažovateľa,\nale len grafické znázornenie, kde malo údajne v rozhodnom čase stáť. Jedná sa teda o akúsi ilustračnú\nschému, nie o dôkaz samotného priestupku. Správne potom ustálil správny súd, že jediným dôkazom\no priestupku sťažovateľa je služobný záznam mestskej polície spísaný A.. U. I. (k tomu pozri bod 17\ntohto uznesenia vyššie).\n19. V tomto bode sa potom kasačný súd stotožnil so sťažovateľom, a to v tom zmysle, že predpoklady,\nresp. závery správneho súdu o riadnom preukázaní skutkových okolností veci priestupku (naplnenia\n\nznakov priestupku) sa javia v tomto štádiu konania ako predčasné, a to aj v kontexte procesných\npožiadaviek, ktoré správny súd formuloval v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k sťažovateľovi - k\nrozsahu jeho dôkazného bremena v konaní pred správnym súdom.\n20. V súvislosti s vyššie uvedeným, poukazuje kasačný súd najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky - sp. zn. 1Sžd/39/2012 z 20. februára 2014 (týkajúci sa nedovoleného otáčania),\npodľa ktorého (zvýraznenie textu uskutočnené kasačným súdom):\n· „V súvislosti s uvedeným vyjadrením službukonajúcich policajtov Najvyšší súd konštatuje, že jednou z\npovinností správneho orgánu v priestupkovom konaní je jeho povinnosť zistiť presne a úplne skutočný\nstav veci - to znamená objasniť okolnosti skutku a zistiť stav veci tak, aby neexistovala pochybnosť o tom,\nže sa skutok stal. V danom prípade žalobca nespochybňoval čestnosť či plnenie si povinností členov\nhliadky, avšak správnemu orgánu vytýkal, že pri absencii akýchkoľvek iných dôkazných prostriedkov a\nbez odstránenia všetkých pochybností o tom, či sa skutok stal, dal prednosť verzii o skutku prezentovanej\npolicajtmi. Avšak jeho tvrdenie, že sa skutok nestal, zamietol ako nepravdivé. Správny orgán v konaní\nnevysvetlil a nezdôvodnil, prečo nepovažoval tvrdenie žalobcu o tom, že sa skutok nestal, za pravdivé,\nalebo aspoň za možné, či pravdepodobné.“\n· „Najvyšší súd reagujúc na odvolaciu námietku žalobcu uvádza, že je právom, nie však povinnosťou\nžalobcu vyjadriť sa k prerokúvanej veci, resp. priznať sa, či poprieť spáchanie priestupku alebo\nvypovedať iným spôsobom, poprípade nevyjadrovať sa vôbec (t. j. mlčať). Toto právo môže ostať i\nnevyužité, ako i v prerokúvanom prípade, keď na mieste samom sa žalobca odmietol vyjadriť, využijúc\nsvoje právo dané mu zákonom a na ústnom pojednávaní uviedol, že si nie je vedomý skutku a s\nodstupom času si už ani nepamätá, ako to vlastne bolo. Okrem toho si myslel, že jeho vina nemôže byť\npreukázaná len výpoveďami príslušníkov bez ďalšieho dôkazu, napr. videozáznamu.“\n· „V priestupkovom konaní nesmie byť na ujmu objektívnosti zistenia skutkového stavu, aby dve\nskupiny rovnocenných dôkazov boli vyhodnotené v prospech jednej len preto, že ide o dôkaz\nprodukovaný orgánom objasňujúcim priestupok, ktorý z titulu postavenia v pozícii orgánu štátu musí byť\npovažovaný za neomylný a nespochybniteľný, avšak na druhej strane môže byť jediným usvedčujúcim\na nespochybniteľným dôkazom, najmä ak protichodný dôkaz neexistuje alebo je pochybný.“\n21. V súvislosti s dôkazným bremenom poukazuje kasačný súd aj na rozhodnutie Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1Stk/2/2022 zo dňa 31. januára 2024 (zvýraznenie\ntextu uskutočnené kasačným súdom): „Podporne poukazuje kasačný súd aj na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 8Sžo/173/2010 zo dňa 28.04.2011, z ktorého vyplýva, že: „Je úlohou policajnej\nhliadky zabezpečiť dostatok dôkazov, ktoré by neskoršie tvrdenia osoby obvinenej z priestupku, že\npriestupok nespáchala, mohli byť vyvrátené. Napríklad fotodokumentáciou...““. Predmetné rozhodnutie\nteda indikuje, že nie priestupca má preukazovať, že priestupok nespáchal (príp. iné so skutkom súvisiace\nokolnosti), ale je bremenom verejnej moci (žalovaného) dostatočne preukázať skutkové okolnosti\ntýkajúce sa spáchania priestupku.\n22. Pre úplnosť je naviac možné poukázať na to, že význam riadneho zisťovania skutkových okolností\ntýkajúcich sa spáchaného priestupku, a to aj v rovine výpovede príslušníka Policajného zboru, príp.\nsúvisiaceho úradného záznamu ako fakticky jediného dôkazu o skutku, podčiarkuje aj rozhodovacia prax\nsprávnych súdov (napr. rozsudok Správneho súdu v Košiciach - sp. zn. 6Sa/2/2023 zo dňa 11.03.2025\n- „105. Z vyššie uvedených skutočností, ktoré sa týkajú preskúmavaných priestupkoch vyplýva, že\nžalovaný sa pri preukazovaní uvedených skutkov dostal do dôkaznej núdze. Tato dôkazná núdza\nvyplynula z tej procesnej situácie, že správnemu orgánu prvého stupňa sa nepodarilo v dostatočnej miere\nzabezpečiť dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali spáchanie predmetných priestupkov žalobcom.\nZásadným bolo predovšetkým nezabezpečenie kamerových záznamov a fotografických dôkazov z\nmiesta spáchania priestupku ale aj nedostatok iných dôkazov (nestotožnenie páchateľa priestupku\nsvedkom v prípade priestupku žalobcu č. 3 a 5). Za tejto procesnej situácie bolo jediným objektívnych\ndôkazom tvrdenie príslušníkov Policajného zboru. 106. V priestupkovom konaní by na uznanie viny\nz priestupku nemala postačovať výlučne výpoveď policajta ako jediný dôkaz, ak obvinený popiera jej\npravdivosť. Na preukázanie spáchania priestupku by mal byť zadovážený objektívny dôkaz v podobe\nfotodokumentácie alebo videozáznamu. V prípade absencie dôkazu v podobe fotodokumentácie alebo\nvideozáznamu prichádza do úvahy aj preukázanie spáchania priestupku súhrnom takých dôkazov,\nktoré tvoria logicky a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré spoľahlivo\npreukazujú vinu obvineného a spáchanie priestupku, a súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného\nzáveru (tzv. požiadavka patričného dôkazného štandardu). V prejednávanej veci sa však práve výpoveď\nkonajúcich policajtov stala osamoteným dôkazom bez opory v dôkazoch iných. ..... 109. V inej právnej\nveci (kde bolo policajtmi tvrdené nepripútanie sa vodiča bezpečnostným pásom) poukázal najvyšší súd\nna skutočnosť, že „správne orgány nemôžu pri tomto type priestupkov vychádzať len z tvrdení policajnej\n\nhliadky, ak o spáchaní priestupku neexistujú žiadne iné dôkazy, než jej hlásenie o spáchaní priestupku,\nak osoba obvinená zo spáchania priestupku tvrdí opak. Je úlohou policajnej hliadky zabezpečiť dostatok\ndôkazov, ktoré by neskoršie tvrdenia osoby obvinenej z priestupku, že priestupok nespáchala, mohli byť\nvyvrátené. Napríklad fotodokumentáciou“ (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/173/2010 z 28. apríla 2011).“\n23. Hoci si kasačný súd uvedomuje, že sťažovateľovi malo byť vo veci uložené napomenutie podľa\n§ 84 ods. 2 zákona o priestupkoch (čo nie je sankcia), ako aj to, že v súdenej veci neprebehlo\n„klasické“ priestupkové konanie spojené s plnohodnotným dokazovaním (objasňovaním skutkových\nokolností veci), aj napriek tomu považuje za nesporné, že jedným z predpokladov pre uloženie, resp.\nvybavenie veci napomenutím je skutočnosť, že priestupok musel byť spáchaný, inak by priestupcovi\nnemohlo byť uložené (ani) napomenutie ako alternatíva pokuty/sankcie v zmysle § 84 ods. 2 zákona\no priestupkoch. Žalobca potom môže v rámci konania o súdnom prieskume napomenutia legitímne\nnamietať, že priestupok nespáchal, čo následne vedie k dôkaznému bremenu preukázania toho, že\nžalobca priestupok spáchal (príp. že súhlasil s vybavením veci v skrátenom konaní pri súčasnom\nspoľahlivom zistení skutkových okolností veci).\n24. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sa potom kasačný súd stotožnil s tou námietkou\nsťažovateľa, v ktorej tento namietal záver, že služobný záznam mestskej polície dostatočne preukazuje,\nže bol spáchaný priestupok, za ktorý mu bolo uložené napomenutie, resp. s tým, že súvisiace závery\nsprávneho súdu sú v napadnutom rozhodnutí nedostatočne odôvodnené. Kasačný súd má tiež v\nskutkových okolnostiach súdenej veci za to, že nebolo možné za situácie, kedy jediným dôkazom\no spáchaní priestupku mal byť služobný záznam (pozn.: naviac spísaný dodatočne, nie na mieste\nsamom a v čase údajného spáchania skutku - čo vyplýva zo samotného textu služobného záznamu,\nosobitne z jeho posledného odseku), očakávať od sťažovateľa to, aby sa fakticky „vyviňoval“ spod\núdajnej viny z priestupku, ktorý sa v tomto štádiu konania javí najvyššiemu správnemu súdu ako\nnedostatočne preukázaný. Zároveň kasačný súd dodáva, že mu je z úradnej moci známe iné rozhodnutie\ntunajšieho súdu (sp. zn. 3Svk/38/2023 zo dňa 28. novembra 2024), ktorý riešil - do podstatnej miery obdobné námietky sťažovateľa ako tento uplatnil aj v tomto konaní (k tomu pozri aj toto odôvodnenie\nďalej), pričom tento iný senát kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol. Právne závery uvedeného\nrozhodnutia však nemohli byť na posudzovanú vec uplatnené, keďže boli formulované za významne\nodlišných skutkových okolností (k tomu pozri napr. bod 2 uznesenia najvyššieho správneho súdu - sp.\nzn. 3Svk/38/2023 (vrátane záverov správneho súdu) - „[...] predmetom súdneho prieskumu uloženie\nnapomenutia žalobcovi za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) priestupkového zákona za konanie,\nktoré je zachytené vo fotodokumentácii zo dňa 02.06.2021.“, ďalej bod 8 „Vzhľadom na existenciu\nfotografií dokumentujúcich priestupok je však možné objektivizovať umiestnenie automobilu žalobcu\nna vyšrafovanom priestore vozovky ako podklad pre záver, že došlo k spáchaniu priestupku, ako aj\nprítomnosť žalobcu na danom mieste (keďže mestskí policajti mali osobné údaje žalobcu).“, resp. bod\n17 uvedeného uznesenia: „Na druhej strane žalovaný predložil súdu výpis zo systému tzv. CVSReport\npriestupku zo dňa 02.06.2021, fotodokumentáciu ku skutku zo dňa 02.06.2021 s vyznačeným časom\n19:13:32, ako aj výpis zo systému MsP Trenčín. [...]“. Je potom nepochybné, že úroveň zdokumentovania\npriestupku vo veci, v ktorej rozhodoval kasačný súd uznesením sp. zn. 3Svk/38/2023 sa podstatne líšila\nod dôkaznej situácie v tomto konaní.\n25. V novom konaní bude preto úlohou správneho súdu opäť posúdiť dostatočnosť preukázania\nskutkových okolností údajného priestupku sťažovateľa, príp. existenciu jeho súhlasu so skráteným\nvybavením veci (k tomu pozri toto odôvodnenie ďalej - najmä bod 27 a nasl.). Osobitne bude potrebné\nv rámci nového konania vziať do úvahy, že žalobca už v správnej žalobe namietal, že predmetný\npriestupok - podľa jeho názoru - „nikdy nespáchal“, čo rovnako uviedol aj do kasačnej sťažnosti („Žalobca\npoprel, že by spáchal priestupok [...]“), čím vlastne spochybnil samotné spáchanie priestupku a teda\nskutkové okolnosti veci tak, ako tieto vyplývajú zo služobného záznamu mestskej polície - ako toho\nčasu jediného dôkazu vo veci. Paradoxne, sťažovateľ sa až z napadnutého rozhodnutia správneho súdu\ndozvedel, že tento považoval skutkové okolnosti veci za dostatočne zistené, a to napriek tomu, že tento\nako jediný dôkaz vo veci akceptoval služobný záznam mestskej polície (k tomu pozri toto odôvodnenie\nvyššie). Na strane druhej, sťažovateľovi v odôvodnení vyčítal, že sám neprodukoval dôkazy o tom, že\npriestupok nespáchal (a i.). S takýmto hodnotením dôkazov (a teda aj úplnosti skutkových zistení veci),\nako aj s takto formulovaným dôkazným bremenom v rámci právneho vzťahu žalobcu a žalovaného, sa\nkasačný súd nemohol stotožniť.\n26. Ak správny súd v novom konaní dospeje k záveru, že protiprávny stav bol vo veci dostatočne\npreukázaný, vysporiada sa z dôvodu zvýšenia presvedčivosti svojho rozhodnutia aj s tým, či sa na\nvec nevzťahuje tzv. objektívna zodpovednosť a ak áno, ako táto zodpovednosť dopadá na súdenú vec\n\n(vrátane preukazovania konkrétnych skutkových okolností a najmä potrebu preukázania skutočnosti, že\npriestupok spáchala konkrétna osoba).\n27. V súvislosti s námietkou sťažovateľa o tom, že aj k uloženiu napomenutia - keďže ide o spôsob\nvybavenia veci v blokovom konaní - bol potrebný jeho súhlas, poukazuje kasačný senát na už vyššie\ncitované rozhodnutie iného senátu tunajšieho súdu - sp. zn. 3Svk/38/2023 - z ktorého vyplýva: „V\nustanovení § 84 ods. 2 cit. zákona je uvedená alternatíva k blokovému konaniu a to vybavenie\npriestupku napomenutím. Teda v prípade napomenutia sa nevykoná blokové konanie. Napomenutie\nzákon nepovažuje za sankciu a orgán oprávnený na blokové konanie páchateľa napomenie a upozorní\nho v tých prípadoch, keď ide o menej závažné protiprávne konanie. Podmienkou vybavenia priestupku\nnapomenutím by tiež mala byť skutočnosť, že s ohľadom na všetky okolnosti spáchania konkrétneho\npriestupku a jeho závažnosť, je takéto vybavenie priestupku postačujúce pre nápravu páchateľa. Zákon\nneupravuje procesný postup v prípade napomenutia ani formu vydania nejakého rozhodnutia (opatrenia)\na nie je možné ani zo zákona vyvodiť súhlas osoby podozrivej zo spáchania priestupku.“. Kasačný\nsúd dopĺňa, že uvedené uznesenie kasačného súdu prešlo aj testom ústavnosti, keď Ústavný súd\nSlovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 140/2025 zo dňa 26. marca 2025 odmietol ústavné\nsťažnosti sťažovateľa a uviedol, že „považuje za ústavne udržateľný výklad zákona o priestupkoch,\nže samotným neformálnym spôsobom vybavenia priestupku napomenutím, pri ktorom sa nevyžaduje\npísomný súhlas osoby s takýmto spôsobom jeho vybavenia, nemohli správne orgány zasiahnuť do práv\na právom chránených záujmov sťažovateľa intenzitou, ktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia\noznačených práv.“.\n28. Obdobne právne názory vyplývajú napr. aj z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne - sp. zn.\n14Sa/2/2023 zo dňa 15. mája 2023 - „V postupe podľa § 84 ods. 2 priestupkového zákona teda upravuje\nneformálny spôsob vybavenia menej závažného priestupku bez uloženia sankcie. Zákon pre takýto\npostup explicitne neurčuje podmienku súhlasu priestupcu. Takýto súhlas je zo zákona potrebný len v\nprípade vybavenia veci v blokovom konaním uložením pokuty, teda, ak vec končí uložením sankcie.\nJe tomu tak práve preto, lebo len takáto sankcia predstavuje zásah do práv a právneho postavenia\npriestupcu.“.\n29. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené v bodoch 27 a 28 tohto uznesenia (a bez toho, aby\nsenát rozhodujúci v tejto veci vyjadroval v tomto štádiu konania meritórnym právny názor k vyššie\nprezentovaným právnym úvahám), práve vzhľadom na to, že vec vrátil správnemu súdu na ďalšie\nkonanie a ide o jednu z podstatných námietok sťažovateľa (k tomu pozri správnu žalobu, ako aj kasačnú\nsťažnosť), poukazuje konajúci senát najvyššieho správneho súdu aj na konkurenčné právne názory\nvyplývajúce najmä z doktrinálnych prameňov - KOŠIČIAROVÁ, S. Zákon o priestupkoch. Podrobný\nkomentár s judikatúrou. Leges : Praha, 2020, ktorá vo výklade k ustanoveniu § 84 zákona o priestupkoch\nuvádza (zvýraznenie textu uskutočnené kasačným súdom): „Uplatnenie právomoci podľa § 84 ods. 2\nje možné len vtedy, ak sú súčasne splnené podmienky pre blokové konanie vo všeobecnosti, ako aj\nšpeciálne podmienky pre vybavenie priestupku predmetným spôsobom.“. Následne medzi všeobecné\npodmienky pre vybavenie veci napomenutím v blokovom konaní zaraďuje - okrem iných - aj to, že\n„priestupok je spoľahlivo zistený“, „páchateľ priestupku je spoľahlivo zistený“ a „páchateľ súhlasí s\nprejednaním priestupku v blokovom konaní“. Ako špeciálne podmienky pre vybavenie veci napomenutím\nnásledne uvádza okolnosti uvedené priamo v ustanovení § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch. V\nsúhrne následne autorka konštatuje, že „Ak ktorákoľvek z uvedených zákonných podmienok nie je\nsplnená, orgán nesmie vybaviť priestupok spôsobom ustanoveným v § 84 ods. 2.“. Zároveň uvádza,\nže „Vykonaním napomenutia sa blokové konanie končí. Priestupok je z procesnoprávneho hľadiska\nprejednaný.“, resp. „Blokovým konaním treba rozumieť konanie o priestupku, v ktorom sa uložila pokuta\npodľa § 84 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. alebo sa priestupok vybavil napomenutím podľa § 84\nods. 2“.\n30. Tu kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ už v texte správnej žaloby tvrdil, že vybavenie\nveci napomenutím je vo svojej podstate jedným zo spôsobov vybavenia priestupku v blokovom konaní.\nToto ho následne viedlo k argumentačnému záveru, že napomenutie mu nemalo byť uložené, lebo s\nvybavením veci v blokovom konaní nesúhlasil. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\njednoznačne neuviedol, či sa napomenutie môže priestupcovi uložiť len v rámci blokového konania\n- ako alternatíva k uloženiu pokuty v blokovom konaní a ak áno, či v takomto prípade je potrebné,\naby s takýmto spôsobom vybavenia veci v skrátenom konaní priestupca súhlasil (a to bez ohľadu na\nto, že vec je napokon vybavená napomenutím, nie sankciou). Z vlastného odôvodnenia (konkrétne\nz bodu 23 napadnutého rozhodnutia) pritom vyplýva, akoby správny súd takúto požiadavku (potrebu\nsúhlasu priestupcu v skutkových okolnostiach veci) akceptoval, avšak žalobu zamietol (okrem iných)\nz dôvodu, že sťažovateľ nepreukázal, že súhlas nedal. V novom konaní a rozhodnutí vo veci bude\n\npreto potrebné jednoznačne ustáliť, či vybavenie priestupkovej veci napomenutím podľa § 84 ods. 2\nzákona o priestupkoch je jednou z formou skončenia blokového konania (a teda je pri nej potrebné mať\npreukázané, že s takýmto spôsobom vybavenia veci priestupcu súhlasil - ako to vyplýva z námietok\nsťažovateľa uvedených v správnej žalobe a v kasačnej sťažnosti - a zároveň majúcich oporu v doktríne pozri bod 29 vyššie) alebo či napomenutie nie je formou skončenia skrátenej formy konania o priestupku,\nresp. vybavenia priestupku, a preto nie je potrebné na takéto vybavenie veci súhlas priestupcu (k\ntomu pozri vyššie citované rozhodnutia kasačného súdu, príp. ústavného súdu - body 27 a 28 tohto\nrozhodnutia). Vzhľadom na to, že kasačný súd vec vracia správnemu súdu na ďalšie konanie z dôvodov\ntýkajúcich sa skutkových okolností veci, resp. ich preukázania, vyjadrenie právne záväzného názoru\nkonajúceho senátu kasačného súdu k tejto otázke by bolo v tomto kasačnom konaní predčasné.\n31. Vzhľadom na to, že kasačný súd vrátil vec správnemu súdu na ďalšie konanie, poukazuje v tomto\nbode odôvodnenia na skutočnosť, že sa javí ako dôvodné vysporiadať sa v rámci nového konania aj\ns právnou povahou napomenutia podľa § 84 ods. 2 zákona o priestupkoch ako predmetu súdneho\nprieskumu podľa SSP. Táto skutočnosť totiž môže dopadať napr. aj na včasnosť podania správnej žaloby,\nt. j. na okolnosti, ktoré správny súd skúma z úradnej moci. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že\nsprávny súd o podanej správnej žalobe rozhodol v režime žaloby tak, ako ju označil žalobca (žaloba\nproti inému zásahu orgánu verejnej správy) - k tomu pozri aj bod 9 napadnutého uznesenia. Petitom\nsprávnej žaloby sa pritom žalobca domáhal toho, aby správny súd určil, že napomenutie, ktoré tvorí\npredmet tohto súdneho konania, je nezákonné.\n32. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej\nsprávy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté;\niným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného\npredpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby\na právnickej osoby priamo dotknuté.\n33. Iný zásah orgánu verejnej správy je v § 3 ods. 1 písm. e) SSP definovaný prostredníctvom svojho\nobsahu a právnych účinkov. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný\npri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia\noprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom, avšak musí ísť o oprávnenie týkajúce sa zákonom\nustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy. Pri inom zásahu\norgánu verejnej správy sa vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym dotykom na právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby (k tomu pozri FEČÍK,\nMarián. § 3 [Administratívne pojmy]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ,\nAnita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 37.).\n34. Sám žalobca v bode III vyjadrenia zo dňa 09.06.2023 (č. l. 37) argumentuje, že napomenutie je\niný zásah - okrem iných - z dôvodu, že „ide o faktický postup príslušníka MsP, pretože napomenutiu\nnepredchádza administratívne konanie“, ďalej že „blokové konanie nie je administratívnym konaním,\npretože jeho proces a postup v ňom nie je formálne upravený“, resp. že „napomenutie je výsledkom\nokamžitého uplatnenia oprávnenia, pretože po splnení podmienok (zistenie viny a uznanie viny\npriestupcom) je slovne vyjadrené okamžite“.\n35. Na strane druhej, odborná literatúra (k tomu pozri odkaz na doktrinálny prameň v bode 29 tohto\nuznesenia) uvádza, že (zvýraznenie textu uskutočnené kasačným súdom) „[...] napomenutie z právneho\nhľadiska nie je sankciou (§ 11). Nie je ani ochranným opatrením (§ 16). Na účely Správneho súdneho\nporiadku ho treba považovať za opatrenie orgánu verejnej správy - pozri § 3 písm. c) zákona č. 162/2015\nZ. z. [5, s. 36]“. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje ďalej napr. aj na rozhodnutie tunajšieho súdu\nuverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - judikát\nč. 77/2024 (sp. zn. 5Svk/12/2023) - „Opatrenia môžu mať aj povahu vykonania zápisu do určitého\nverejného registra. I keď sa takýto zápis sám osebe môže javiť ako faktický úkon, ak je tento výsledkom\nadministratívneho (registračného, evidenčného) konania, je potrebné považovať ho za opatrenie. [...] Na\ncharaktere opatrenia ako individuálneho správneho aktu preskúmateľného žalobou proti opatreniu, a nie\nžalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy, nič nemení skutočnosť, že prípadné administratívne\nkonanie alebo jeho výstup sú menej formalizované alebo že zákon na ne nekladie požiadavky, ktoré\nsa spájajú s (typickým) administratívnym konaním. [...] Uvedené zjednodušenie a zrýchlenie však\nneznamená, že nejde o administratívne (registračné, evidenčné) konanie. Zjednodušenosť a zrýchlenosť\n(sumárnosť) administratívneho konania nastupuje práve preto (a preto ju zákonodarca volí), aby činnosť\npríslušných orgánov nebola „paralyzovaná“, ako sa toho obáva žalovaný. Až v prípade nespokojnosti\ndotknutej osoby s výsledkom takéhoto zjednodušeného a zrýchleného administratívneho konania\nnastupuje povinnosť žalovaného v konaní pred správnym súdom demonštrovať všetky skutkové a\n\nprávne podklady pre ním vydané opatrenie, ako aj preukázať, že splnil i tie požiadavky kladené na ním\nvedené administratívne konanie, ktoré po zohľadnení potreby zjednodušenosti a zrýchlenosti konania\nmusel aj tak naplniť (napr. požiadavku na minimálny skutkový základ pre vydanie opatrenia a potrebu\nvykonať ex ante príslušné šetrenia, požiadavku na doručovanie výstupu zjednodušeného a zrýchleného\nadministratívneho konania dotknutým osobám).“. Riadne subsumovanie správnej žaloby sťažovateľa\npod príslušný - správny žalobný typ (podľa SSP) dopadá na viaceré procesnoprávne elementy súvisiace\ns vecou, a preto je potrebné uvedené aspekty (vrátane preskúmania včasnosti podania správnej žaloby)\nverifikovať a odôvodniť v novom rozhodnutí vo veci.\n36. V súvislosti s kasačnou námietkou týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia druhého výroku\nnapadnutého rozhodnutia (priznanie náhrady trov konania žalovanému správnemu orgánu) najvyšší\nsprávny súd uvádza, že aj túto kasačnú námietku vyhodnotil ako dôvodnú.\n37. Podľa § 168 SSP, „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči\nžalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo\npožadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len\nvýnimočne.“. Pri posudzovaní toho, či je dôvodné priznanie trov konania žalovanému, je potrebné\nskúmať a riadne odôvodniť zákonnú požiadavku pre takýto krok - „ak to možno spravodlivo požadovať“.\nPokiaľ správny súd pristúpi k priznaniu náhrady trov konania žalovanému podľa tohto ustanovenia,\nje súčasne jeho úlohou a povinnosťou riadne odôvodniť, aké konkrétne skutočnosti v tej - ktorej\nkonkrétnej veci vystali, a to až do takej miery/intenzity, že naplnili obsahovú stránku zákonom nastavenej\npodmienky, resp. zákonného predpokladu. Správny súd musí v prípade priznania trov konania\nžalovanému zohľadniť všetky podstatné okolnosti veci a účastníkov konania. Odôvodnenie kasačnou\nsťažnosťou napadnutého uznesenia v časti trov konania vyššie uvedené postuláty nereflektuje, keď\nstrohý poukaz na to, že žalovaný sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu, nie je podľa názoru\nkasačného súdu postačujúci.\n38. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti a dôvodnosť kasačných námietok týkajúcich sa\ntak prvého výroku napadnutého rozhodnutia (zamietnutie správnej žaloby), ako aj jeho druhého\nvýroku (trovy konania), najvyšší správny súd napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Správny súd sa v novom konaní vysporiada so všetkými vyššie uvedenými\nskutočnosťami, resp. pokynmi kasačného súdu.\n39. O trovách kasačného konania rozhodne správny súd v rámci nového rozhodnutia vo veci (§ 175\nSSP).\n40. Toto uznesenie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom\nhlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Sa/5/2023", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6a55db64-856d-41bb-8c03-f458be3d0240", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.140.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 140/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 140/2025 z 26. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 3, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.140.2025.1"}, {"guid": "03dbc438-16cb-46f8-af50-3e9b3962aa61:89f4dc7f-b942-48d3-aabf-d1f8d2ba110a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200034.1", "spisova_znacka": "3Svk/38/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/38/2023 z 28. 11. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 4, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200034.1"}, {"guid": "d6936ec3-832e-449d-8edc-96e47eb37f79:0c559fa1-d5f4-4e1e-9d8c-69a751171737", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200531.1", "spisova_znacka": "1Stk/2/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/2/2022 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200531.1"}, {"guid": "27c9b833-3ce1-467f-8228-db320374c9ba:fd94dfeb-380b-4d4c-9e1f-f0d0bc5f914d", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Sa/5/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sa/5/2020 z 31. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-05-31", "citacie_n": 3, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/27c9b833-3ce1-467f-8228-db320374c9ba:fd94dfeb-380b-4d4c-9e1f-f0d0bc5f914d"}], "citovane_v": []}