{"guid": "ab89cb52-caf4-4954-9f24-7d5ce66bb583:1d28dff6-3d98-4eab-b9f7-b70f7e34a67e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:7023200049.1", "spisova_znacka": "4Sfk/53/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/53/2025 z 22. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 22. októbra 2025, sp. zn. 4Sfk/53/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:7023200049.1", "identifikacne_cislo": "7023200049", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Prof. JUDr. Peter Potásch", "sudca_id": 999, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/prof-judr-peter-potasch-999", "datum_vydania": "2025-10-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d28dff6-3d98-4eab-b9f7-b70f7e34a67e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:7023200049.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:7023200049.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:7023200049.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Sfk/53/2025\n7023200049\n22. 10. 2025\nProf. JUDr. Peter Potásch\nECLI:SK:NSSSR:2025:7023200049.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr.\nPetra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Juraja Vališa\nLL.M. - v právnej veci žalobcu: LUMARKT, s.r.o., so sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice, IČO: 36 216 631,\nprávne zastúpeného: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so sídlom kancelárie Gelnická 33, 040 11 Košice,\nIČO: 11 993 448 a JUDr. Eduard Moravský, advokát, so sídlom Hlavná č. 1, Košice, proti žalovanému\n(sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\nIČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103027276/2022 zo dňa 8.\nnovembra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Správneho\nsúdu v Košiciach - č. k. KE-6S/16/2023-220 zo dňa 13. marca 2025 takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta.\nII. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Rozsudkom č. k. KE-6S/16/2023-2020 zo dňa 13. marca 2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“)\nSprávny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 103027276/2022\nzo dňa 08. novembra 2022 (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného“), ako aj rozhodnutie Daňového\núradu Košice (ďalej aj ako „správca dane“) - č. 102103137/2022 zo dňa 28. júla 2022 (ďalej aj ako\n„prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa (správcovi dane) na\nďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na úplnú\nnáhradu dôvodne vynaložených trov konania.\n2. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane vyrubil - podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.\no správe daní (daňový poriadok) - (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) - žalobcovi rozdiel dane v sume\n59.857,90 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie február 2018.\nSkonštatoval neoprávnené uplatnenie odpočítania dane, keďže žalobca sa zúčastnil na obchodných\ntransakciách, o ktorých mohol vedieť, že sú poznačené podvodným konaním v oblasti DPH, ak by prijal\nvšetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenia, ktoré prijal od\nsvojich dodávateľov nebudú viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Rozhodnutím žalovaného bolo\nuvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdené.\n3. Za zdaňovacie obdobie február 2018 si žalobca uplatnil odpočítanie dane v celkovej sume 59 857,90\n€ z dodania tovaru od spoločnosti K-TOM TRADE a.s. so sídlom Moyzesova 50, Košice, IČO: 48 122\n742 (ďalej aj „dodávateľ“ alebo „dodávateľská spoločnosť“) na základe faktúr\n- č. 00362018 zo dňa 06.02.2018, vystavenej za dodanie kávy Dallmayr Prodomo 500 g, v množstve 43\n175 ks, so základom dane 149 385,50 € a DPH 29 877,10 €;\n- č. 00012018PP zo dňa 27.02.2018, vystavenej ako „daňový doklad k prijatej platbe na základe\nzálohovej faktúry ZF20180002 do VÚB banky 27.02.2018 v sume 179 884,80 €“ (dátum dodania tovaru\n\n05.03.2018 - faktúra č. 00612018 zo dňa 05.03.2018, predmet dodania káva Dallmayr Prodomo 500 g,\n43 200 ks, celková fakturovaná suma 179 884,80 €), so základom dane 149 904,00 € a DPH 29 980,80 €\n4. Správca dane v priebehu daňovej kontroly najmä zistil, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí deklaroval dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o\ndani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“) českému odberateľovi Maltepo\ns.r.o., ktorého predmetom bola káva Dallmayr Prodomo 500 g v počte 43 175 ks, v celkovej sume\nbez DPH 153 271,35 € - jednotková cena 3,55 €. Uvedený odberateľ následne rovnaký tovar predal\nbez ekonomického opodstatnenia bulharskej spoločnosti BGD-EXPORT LLC v množstve 43 200 ks za\njednotkovú cenu 3,45 €. Spoločnosť Maltepo s.r.o. podľa faktúry č. 280005 zo dňa 05.03.2018 nadobudla\n43 200 ks kávy Dallmayr Prodomo 500 g od žalobcu za jednotkovú cenu 3,55 €, ktorú následne dodala\npoľskej spoločnosti LIPRO Sp. z o. o. v rovnakom množstve za jednotkovú cenu 3,61 €. Správca dane\nuviedol, že tieto dodávky tovaru majú nadväznosť na dodávateľskú faktúru č. 00612018 od dodávateľskej\nspoločnosti pre žalobcu.\n5. V súvislosti s faktúrou č. 00362018 zo dňa 06.02.2018 správca dane identifikoval nasledovný reťazec\nplatiteľov DPH z rôznych členských štátov Európskej únie, ktorí deklarovali nákup a predaj tovaru - kávy\nDallmayr Prodomo 500 g v množstve 43 175 ks, pričom pôvod tovaru ostal neznámy: A&S Company\nSp. z o.o. (PL) › FESTI Sp. z o.o. (PL) › MISTERM PLUS Sp. z o.o. (PL) › K-TOM TRADE a.s. (SK) ›\nLUMARKT, s.r.o. (SK) › Maltepo s.r.o. (CZ) › BGD-EXPORT LLC (BG).\n6. V súvislosti s faktúrou č. 00012018PP zo dňa 27.02.2018 správca dane na základe zistených\nskutočností identifikoval reťazec: TK Company, s.r.o. (CZ) › LIDLE, s.r.o. (SK) › K-TOM TRADE a.s.\n(SK) › LUMARKT, s.r.o. (SK) › Maltepo s.r.o. (CZ) › LIPRO Sp. z o.o. (PL).\n7. Správca dane tiež zistil, že spoločnosť Maltepo s.r.o. bola v obchodnom vzťahu so spoločnosťami\nLIDLE, s.r.o. a K-TOM TRADE a.s. a so spoločnosťou LIDLE, s.r.o. bola v obchodnom vzťahu tiež\nspoločnosť BGD-EXPORT LLC. (BG).\n8. Podľa záverov správcu dane, tovar obstaraný žalobcom od dodávateľskej spoločnosti bol následne\ndodaný s oslobodením od dane spoločnosti Maltepo, s.r.o. (CZ), ktorá ho ďalej dodala spoločnosti BGDEXPORT LLC, ktorá bola jedným z dodávateľov spoločnosti LIDLE, s.r.o., ktorá nákup tovaru od tohto\ndodávateľa nezdanila podľa § 69 ods. 7 zákona o DPH v rámci trojstranného obchodu a znižovala svoju\ndaňovú povinnosť odpočítaním dane z faktúr za nelegitímny tovar (LOGSTORE, s.r.o. a RONI, s.r.o.).\n9. Daňový únik identifikoval správca dane tak, že priamy dodávateľ žalobcu spoločnosť K-TOM\nTRADE a.s. si ponížil daňovú povinnosť uplatnením odpočítania dane krížovou fakturáciou „kontra\nobchodovaním“ z dodávateľských faktúr spoločnosti LIDLE, s.r.o. Teda spoločnosť K-TOM TRADE\na.s. bola súčasťou podvodu prostredníctvom krížovej fakturácie jeho dodávateľa LIDLE, s.r.o., ktorý\nneodviedol daň do štátneho rozpočtu a spoločnosť K-TOM TRADE a.s. si uplatňovala odpočítanie dane\nod dodávateľa LIDLE, s.r.o. neoprávnene. Na tomto stupni fakturačného reťazca bol identifikovaný\ndaňový podvod. Správca dane zároveň skonštatoval, že osoby zúčastnené v zistenom reťazci sa poznali\nna základe svojich vzájomných obchodných vzťahov a vedeli, s akým tovarom obchodujú, preto žalobca\nmohol vedieť, že sa zúčastňuje obchodov, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.\n10. Osobné prepojenia medzi spoločnosťami, medzi ktorými prebiehalo obchodovanie, identifikoval\nsprávca dane nasledovne (ad: faktúra č. 00012018PP zo dňa 27.02.2018) - predmetný tovar\ndodávateľská spoločnosť nakúpila od spoločnosti LIDLE, s.r.o., ktorej konateľom bol JUDr. Ján Šofranko,\nktorý bol súčasne v období od 16.04.2015 do 02.11.2017 členom dozornej rady spoločnosti K-TOM\nTRADE a.s. Z kontrolných výkazov zúčastnených subjektov správca dane zistil, že dodávateľom tovaru\nspoločnosti LIDLE, s.r.o. bola spoločnosť LOGSTORE, s.r.o. a spoločnosť RONI, s.r.o., ktoré - naopak\n- nevykázali dodanie tovaru a služieb odberateľovi LIDLE, s.r.o. a v predmetnom zdaňovacom období\nnevykonávali ekonomickú činnosť. Spoločnosť LIDLE, s.r.o. dňa 09.10.2018 zanikla.\n11. LIDLE, s.r.o. bola zapojená do reťazového obchodu ako tzv. „zmiznutý obchodník“, s úlohou\nzneprehľadniť tok tovaru a umožniť nasledujúcim článkom reťazca odpočítať si na vstupe daň, ktorú\nako zmiznutý obchodník neodviedla do štátneho rozpočtu, čím v prvom štvrťroku 2018 nepriznala a\nnezaplatila daň najmenej v sume 1 414 609,83 €\n12. Personálne prepojenia medzi spoločnosťami K-TOM TRADE a.s. a TK Company, s.r.o. (CZ)\nidentifikoval správca dane v osobe Tomáša Krajňáka - bývalého konateľa a súčasného spoločníka v\nspoločnosti TK Company, s.r.o. (CZ), ktorý je zároveň zamestnancom spoločnosti K-TOM TRADE a.s.\na jej akcionárom, a tiež medzi spoločnosťami K-TOM TRADE a.s. a Maltepo, s.r.o. (CZ) v osobe jej\nkonateľa - pána Martina Margicina, ktorý bol od roku 2020 zamestnaný v spoločnosti K-TOM TRADE\na.s. Dodávateľská spoločnosť teda mala všetky informácie na zabezpečenie nákupu tovaru priamo od\nspoločnosti TK Company, s.r.o. (CZ), ktorý by sa prejavil ako daňovo neutrálny, a tiež pre predaj tovaru\npriamo spoločnosti Maltepo, s.r.o. (CZ).\n\n13. Správca dane následne dospel k záverom, podľa ktorých spoločnosť TK Company, s.r.o. (CZ)\ndodávala tovar na Slovensko zásadne spoločnostiam, ktoré následne zanikli z dôvodu zlúčenia a ich\nnástupca už so správcom dane nekomunikoval. Vo všetkých týchto spoločnostiach pritom figuruje meno\nJUDr. Ján Šofranko na pozícii štatutárneho orgánu alebo spoločníka. Podľa správcu dane, žalobca\npoznal Ing. Miroslava Kmeca (predsedu predstavenstva dodávateľskej spoločnosti) už z predošlej\nspolupráce so spoločnosťou KRANED, s.r.o., ktorej bol konateľom. Vzhľadom na uvedené správca dane\ndospel k záveru, že žalobca vedel o spôsobe obchodovania prostredníctvom týchto spoločností. Podľa\nsprávcu dane je nepravdepodobné, aby prebiehali spoločné aktivity vyššie uvedených osôb bez toho,\naby o sebe nemohli vedieť. Správca dane tiež uviedol, že za spoločnosť KRANED, s.r.o. okrem konateľa\nkonali aj pán A. a pani X., ktorí boli zamestnancami aj dodávateľskej spoločnosti. Uvedené vyhodnotil\nsprávca tak, že skutočnosť, že tie isté osoby konajú za dve rôzne spoločnosti, s tou istou komoditou\nbola indíciou, na základe ktorej žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na dodávkach poznačených\npodvodom. Pani X. bola súčasne obchodnou zástupkyňou spoločnosti TK Company, s.r.o. (CZ).\n14. Podľa daňových orgánov, skutočnosť, že medzi odberateľom Maltepo, s.r.o. (CZ) a dodávateľom KTOM TRADE a.s. existovali prepojenia a žalobca tovar od tohto konkrétneho dodávateľa predal práve\nspoločnosti Maltepo, s.r.o. (CZ), je fakt preukazujúci, že žalobca a jeho dodávateľ koordinovali ďalší\npostup pri fakturácii tovaru obstaraného žalobcom tak, aby na ďalšom stupni reťazca bola ako odberateľ\nžalobcu práve spoločnosť Maltepo, s.r.o. (CZ).\n15. V súhrne potom - podľa daňových orgánov - žalobca nepreukázal svoj obozretný prístup pri vstupe\ndo obchodného vzťahu s dodávateľskou spoločnosťou. Správca dane vyhodnotením všetkých dôkazov\ndospel k záveru, že žalobca sa v preverovanom zdaňovacom období vedome zúčastnil zdaniteľných\nobchodov spriaznených a vzájomne koordinovaných spoločností v obchodných reťazcoch poznačených\npodvodom v oblasti DPH, ktorých účelom bolo nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH.\n16. Správny súd na základe správnej žaloby žalobcu rozhodol tak, ako je to uvedené v bode 1 tohto\nrozsudku. S podstatnou časťou argumentácie žalobcu sa nestotožnil. Vzhľadom na skutočnosť, že sa\nvo veci má jednať o daňový podvod, správny súd zameral svoju pozornosť najmä na tzv. Axel Kittel test.\n17. Podľa názoru správneho súdu, žalobca nenamietal samotný vznik daňového úniku (prvej podmienky\nAxel Kittel testu), ak sám uviedol, že v danom prípade je nepochybné, že došlo k daňovému úniku\n- a to tým, že dodávatelia resp. subdodávatelia žalobcu si svoju vlastnú daňovú povinnosť, ktorú\nboli povinní zaplatiť, znížili tým, že na vstupe si odpočítali daň z (krížovej) fakturácie neexistujúceho\ntovaru od daňového subjektu LIDLE, s.r.o. a aj podľa žalobcu existencia daňového úniku v reťazci\nplnení, v ktorom sa ocitol preukázaná bola. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom nebola namietaná\nani tretia podmienka Axel Kittel testu, a to, že jeho zdaniteľné obchody z ktorých si uplatňoval\nodpočet boli súčasťou správcom dane označeného reťazca zdaniteľných obchodov, ktoré podľa správcu\ncharakterizuje podvodné konanie.\n18. Správny súd z obsahu žalobných námietok ustálil, že žalobca formálne namietal preukázanosť\ndaňového podvodu nesplnením (nepreukázaním) druhej podmienky Axel Kittel testu, t. j. namietal,\nže daňový únik bol dôsledkom podvodného konania. Žalobca však žiadnym relevantným spôsobom\nnenamietal súhrn zistení správcu dane o okolnostiach transakcií vo vymedzenom reťazci zdaniteľných\nplnení, ktorými správca dôvodil, že ku vzniku daňového úniku došlo z dôvodu podvodného konania v\ndanom reťazci, súčasťou ktorého reťazca bol aj žalobca.\n19. Žalobca v tomto zmysle len tvrdil, že ak ku daňovému úniku došlo na skoršom stupni obchodného\nreťazca krížovou fiktívnou fakturáciou (fakturáciou za tovar reálne neexistujúci) a uplatnením odpočtu z\ntohto fiktívneho dodania, potom dôvod tohto úniku nie je možné spájať s podvodným konaním, keďže\nby to bolo rozporné s podstatou daňového podvodu, kde sú zákonné (tzv. hmotnoprávne) podmienky\nodpočtu splnené. Podľa žalobcu - vyplývajúc z koncepcie jeho argumentácie - zjavne majú byť splnené\nna každom stupni reťazca, a teda aj pri krížovej fakturácii.\n20. Uvedené však správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, keď zosumarizoval, že k daňovému úniku\nv reťazci obchodov s kávou podľa správcu došlo tak, že priamy dodávateľ žalobcu - spoločnosť KTOM TRADE a.s. - si ponížil daňovú povinnosť uplatnením si odpočítaním dane krížovou fakturáciou\n„kontra obchodovaním“ z dodávateľských faktúr spoločnosti LIDLE, s.r.o. bez preukázania materiálnej\nexistencie plnenia. Teda krížovou fakturáciou, kedy sa jedna fakturačná línia týkala reálne existujúceho\ntovaru (kávy) a druhá krížová fakturácia od LIDLE, s.r.o. sa týkala reálne neexistujúceho tovaru. Podľa\nsprávneho súdu, tzv. krížová fiktívna fakturácia za účelom uplatnenia odpočtu z týchto faktúr niektorým\nsubjektom účastným na reťazci zdaniteľných obchodov s cieľom poníženia vlastnej daňovej povinnosti\ncharakterizuje jeden z všeobecne identifikovaných spôsobov podvodného konania. Skutočnosť fiktívnej\nkrížovej fakturácie na niektorom stupni zisteného reťazca obchodov, pri ktorej ide v podstate o nesplnenie\nhmotnoprávnych podmienok odpočtu pre neexistenciu materiálneho plnenia, aj v spojení so vznikom\n\ndaňového úniku v súvislosti s takou krížovou fiktívnou fakturáciou, nie je podľa názoru správneho\nsúdu spôsobilá zvrátiť preukázanosť toho, že daňový únik bol dôsledkom podvodného konania a daný\nobchodný reťazec je poznačený daňovým podvodom.\n21. Správny súd však prisvedčil námietke žalobcu, ktorá sa týkala hodnotenia a napokon aj súvisiaceho\nodôvodnenia vedomostnej zložky účasti žalobcu na daňovom podvode (t. j. štvrtej podmienky Axel\nKittel testu). Podľa správneho súdu totiž právny záver orgánov verejnej správy o vedomosti žalobcu\no jeho účasti na daňovom podvode je predčasný. Dôvody identifikované orgánmi verejnej správy ako\ndôvody relevantné pre účely tzv. Axel Kittel testu budú musieť byť - podľa správneho súdu - v ďalšom\nkonaní podrobne overené, hodnotené a následne jasne, jednoznačne a nezameniteľne vymedzené,\naby sa dosiahol relevantný stupeň konkrétnosti záverov orgánu verejnej správy v súvislosti s daňovým\npodvodom (ak pôjde o právny dôvod, na základe ktorého daňovému subjektu nebude priznané právo\nna odpočítanie DPH). Správny súd doplnil, že rozhodnutia daňových orgánov obsahujú sumár ich\nskutkových zistení a právnych záverov, tomuto však chýba adresnosť a konkrétnosť, a to minimálne vo\nvzťahu k vedomostnej zložke tzv. Axel Kittel testu.\n22. Zo zistení daňových orgánov, na ktoré správny súd poukázal v napadnutom rozsudku vyplynulo,\nže za spoločnosť KRANED, s.r.o. vystupovali tí istí zamestnanci ako za K-TOM TRADE a.s. (F.\nA. a M. X.), uvedené spoločnosti mali spoločné sídlo a pán Ing. Miroslav Kmec bol predsedom\npredstavenstva spoločnosti K-TOM TRADE a.s. a zároveň konateľom spoločnosti KRANED, s.r.o.\nSpoločníkom spoločnosti KRANED, s.r.o. bol tiež pán Tomáš Krajňák, ktorý bol zároveň členom\ndozornej rady spoločnosti K- TOM TRADE a.s. do 02.11.2017 a konateľom a spoločníkom spoločnosti\nTK Company, s.r.o. Pán JUDr. Šofranko bol právnikom spoločnosti KRANED, s.r.o., bol konateľom\nspoločnosti KRANED-K, s.r.o. a zároveň členom dozornej rady spoločnosti K-TOM TRADE a.s. do\n02.11.2017, pričom spoločníkom spoločnosti KRANED-K, s.r.o. spoločnosť TK Company, s.r.o. Pani M.\nX., Z. X. a Q. A. boli obchodnými zástupkyňami spoločnosti TK Company, s.r.o. a tiež spoločnosti K-TOM\nTRADE a.s. Ing. Martin Margicin - konateľ a spoločník spoločnosti Maltepo s.r.o. (odberateľa žalobcu)\nbol v roku 2020 zamestnancom spoločnosti K-TOM TRADE a.s. Daňové orgány tiež poukazovali\nna skutočnosť, že žalobca poznal Ing. Miroslava Kmeca z predošlej spolupráce s dodávateľom\nKRANED, s.r.o., a preto vedel o spôsobe obchodovania prostredníctvom spoločností K-TOM TRADE\na.s., KRANED, s.r.o. a KRANED-K, s.r.o. Poukázali zároveň na skutočnosť, že tovar bol nakupovaný\nlen na základe objednávok.\n23. Predmetné skutkové zistenia daňových orgánov správny súd vyhodnotil tak, že pokiaľ ide o\npersonálne prepojenia medzi dodávateľom žalobcu a jeho dodávateľmi (LIDLE, s.r.o. a najmä TK\nCompany, s.r.o.), ide o skutočnosti týkajúce sa vzťahu medzi dodávateľom žalobcu a inými osobami,\nodlišnými od osoby žalobcu. Správcovi dane v tejto súvislosti vytkol, že opomenul uviesť, na základe\nakých skutočností dospel k záveru, že o uvedených prepojeniach žalobca vedieť mal alebo mohol.\n24. Správny súd ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že správca dane poukázal na personálne\nprepojenie medzi priamym dodávateľom žalobcu a odberateľom žalobcu - spoločnosťou Maltepo s.r.o.\nv osobe jej konateľa Ing. Martina Margicina, ktorý mal byť v roku 2020 zamestnancom spoločnosti KTOM TRADE a.s., pričom posudzované obchodné transakcie nastali v mesiaci február 2018. Žalobcovu\nvedomosť alebo prijímanie preventívnych opatrení je potrebné skúmať a hodnotiť spätne - t. j. k času,\nkedy sa zdaniteľné obchody mali realizovať. Existencia daňového podvodu sama osebe neznamená, že\nžalobca bol do podvodného reťazca zapojený vedome. To sa posudzuje v rámci subjektívneho testu, kde\nmožno vychádzať jedine zo skutočností, ktoré nastali do momentu uzatvorenia obchodu (k tomu správny\nsúd odkázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo\ndňa 28.04.2023 bod 31 a tiež Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 06.08.2020, čj. 1\nAfs 304/2019-33, bod 27). Uvedené platí rovnako, pokiaľ ide o následný zánik a výmaz dodávateľskej\nspoločnosti z obchodného registra.\n25. Správny súd napokon skonštatoval, že ďalším dôvodom svedčiacim o tom, že žalobca vedel alebo\nmohol vedieť, že participuje na daňovom podvode, resp. mal byť obozretnejší v rámci obchodovania,\nmalo byť - podľa orgánov verejnej správy - to, že jeho priame dodávateľské spoločnosti (v tu súdenej\nveci K-TOM TRADE a.s. a v minulosti KRANED, s.r.o.) spájala osoba Ing. Miroslava Kmeca - predsedu\npredstavenstva, resp. konateľa spoločnosti. K tomu správny súd uviedol, že personálne prepojenie\nmedzi dodávateľskými spoločnosťami nepochybne môže byť jednou z okolností naznačujúcich riziko\núčasti na podvodnom konaní a potrebu ostražitejšieho prístupu zo strany odberateľa (žalobcu), ak\nchce s takýmito subjektmi daňový subjekt obchodovať, avšak bez ďalšieho sa z hľadiska preukázania\npodmienok pre nepriznanie práva na odpočet DPH z dôvodu daňového podvodu javí ako nepostačujúce\na málo presvedčivé, a to najmä za situácie, keď tak ako to uvádzal žalobca a napokon aj daňové\norgány, že spolupráca žalobcu s pánom Kmecom bola dlhodobá a bezproblémová. Uvedené platí - podľa\n\nsprávneho súdu - rovnako o absencii písomných zmlúv v obchodnom vzťahu medzi žalobcom a jeho\ndodávateľom (v tejto súvislosti správca dane bez ďalšieho iba zmienil, že tovar bol žalobcovi dodaný iba\nna základe objednávok, bez toho aby uvedené zistenie vyhodnotil vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam\ntohto prípadu).\n26. Podľa správneho súdu v otázke obozretnosti žalobcu neobstálo - bez ďalšieho - ani zistenie\ndaňových orgánov, že žalobca kupoval tovar iba na základe objednávok. Správny súd v tejto súvislosti\ndodal, že neuzatvorenie písomnej zmluvy obvykle vedie k záveru o neopatrnosti alebo neobozretnosti\nžalobcu, čo potvrdzuje napr. aj česká judikatúra. Zároveň však poukázal na to, že v prejednávanej veci\nsa daňové orgány s touto okolnosťou podrobnejšie nevysporiadali, a to najmä v súvislosti s ďalšími\nokolnosťami prípadu (napr. zaužívaná prax v danom odvetví, ale aj prax v obchodnom vzťahu medzi\nžalobcom a jeho dodávateľom, ktorý mal pretrvávať od roku 2016, resp. od roku 2012 a pokiaľ ide\no spoluprácu s ďalšími obchodnými spoločnosťami, v pozadí ktorých vystupoval p. Kmec, pričom\nspolupráca s predmetnými spoločnosťami mala byť bezproblémová).\nII. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu\n27. Proti rozsudku správneho súdu (bod 1) podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ),\nktorý ju formálne odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej aj ako „SSP“), t. j. nesprávnym právnym posúdením veci zo strany správneho súdu.\n28. Po zhrnutí priebehu administratívneho konania a záverov správneho súdu (pozri vyššie čl. I\ntohto rozsudku) sťažovateľ uviedol, že nesúhlasí so záverom správneho súdu, podľa ktorého sa\ndaňové orgány dostatočne nevysporiadali s otázkou preukázania vedomostnej zložky účasti žalobcu na\ndaňovom podvode, pretože neštandardné znaky obchodných transakcií nasvedčujúce tomu, že došlo k\npodvodnému konaniu môžu byť zároveň znakmi vedomosti platiteľa dane o účasti na podvode.\n29. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky vo veci sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023, z ktorého odcitoval: „Je logické, že\nviaceré z indícií nasvedčujúcich spáchaniu podvodného konania (objektívny test) zároveň zakladajú\naj podozrivosť transakcie a teda i nutnosť vedomosti daňového subjektu o nej (subjektívny test).\nNajvyšší správny súd SR v uvedenom rozsudku (sp. zn. 10Sžfk/26/2021) tiež vyslovil, že: „Podľa\nštvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie subjektívnej\nstránky opäť preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V zmysle ustálenej\njudikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť tak nárok na\nodpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt) dostatočnú obozretnosť a\ndobromyseľnosť. Nie je pritom v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia,\nktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho\núčasti na daňovom podvode (viď rozsudky z 27. 09. 2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj z\n21. 06. 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).“.\n30. Sťažovateľ poukázal aj na skutočnosť, že žalobca sa podieľal na obchodných transakciách s\ntovarom, keď nepreukázal, že sa zaujímal o pôvod tovaru. Zopakoval, že všetky obchody prebiehali\nlen na základe objednávok, ponúk, tovar nebol určený pre slovenský trh, v priebehu pár hodín až\npár dní bol prepravený v rovnakých množstvách pre českého odberateľa Maltepo s.r.o., pričom česká\nspoločnosť Maltepo s.r.o. bola aj priamym obchodným partnerom spoločnosti K-TOM TRADE a.s., teda\ndodávateľa žalobcu. Hoci za bežných okolnosti nie je dôvod, aby obchodník mal vedomosť o tom, že jeho\nodberateľ je aj priamym obchodným partnerom jeho dodávateľa, v danom prípade žalobcu LUMARKT,\ns.r.o. nejde o bežné obchodovanie, pretože toto prebiehalo v dodávateľsko-odberateľských reťazcoch\nprispôsobených účelu (s personálnymi prepojeniami na predchádzajúcich stupňoch zistených reťazcov,\nna ktoré vo svojich rozhodnutiach poukázali daňové orgány), ktorým bolo zakrývanie podvodného\nkonania, pričom priamy odberateľ žalobcu bol aj priamym obchodným partnerom dodávateľa žalobcu.\n31. O tom, že vyššie uvedená skutočnosť nebola žalobcovi neznáma, svedčí - podľa sťažovateľa\n- fakt, že po ukončení spolupráce s dodávateľom K-TOM FOOD s.r.o. (ktorý približne od januára\n2021 nahradil dodávateľa K-TOM TRADE a.s.) žalobca ukončil aj intrakomunitárne dodania do iných\nčlenských štátov Európskej únie (čím zároveň došlo k výraznému nárastu vlastnej daňovej povinnosti\ndaňového subjektu). Uvedené preto - podľa sťažovateľa - opodstatnene vedie ku konštatovaniu, že\nvýber dodávateľa a odberateľa daňového subjektu bol vzájomne koordinovaný, nešlo teda o štandardný\nspôsob obchodovania a o takom spôsobe obchodovania daňový subjekt mal vedomosť, čo mohlo byť\npre neho indíciou o tom, že takéto obchodné vzťahy môžu byť poznačené podvodom.\n32. Sťažovateľ spochybnil aj závery správneho súdu, ktoré mali oslabovať tzv. vedomostnú zložku Axel\nKittel testu na tom východisku, že obchodovanie žalobcu s jeho obchodnými partnermi bolo v zásade\n(aj) v minulosti bezproblémové. K tomu sťažovateľ uviedol, že štatutárny zástupca jeho dodávateľa\n\nvykonával v podstate totožnú obchodnú činnosť postupne prostredníctvom viacerých spoločností,\nkeď jeho predchádzajúca spoločnosť zanikla a bola nahradená novou spoločnosťou, ale s rovnakou\nčinnosťou. Túto skutočnosť žalobca ignoroval, spoľahol sa len na to, že dlhodobo bezproblémovo\nspolupracoval s Ing. Kmecom. Sťažovateľ podotkol, že žalobca síce dlhodobo bezproblémovo\nspolupracoval s Ing. Kmecom, ale jeho obchodným partnerom nebola osoba Ing. Kmeca, ale vždy iná\nspoločnosť Ing. Kmeca. Z tohto sťažovateľ dovodil, že vždy, keď žalobca začal obchodovať s novou\nspoločnosťou Ing. Kmeca, bolo v jeho záujme, aby si preveril túto konkrétnu spoločnosť, nielen sa\nspoľahol na dlhodobú známosť s Ing. Kmecom. Vysvetlenie žalobcu, že dodávky tovaru od určitej\nspoločnosti Ing. Kmeca v minulosti prebiehali bezproblémovo a rovnako bezproblémovo prebiehali\ndodávky tovaru aj s ďalšou spoločnosťou Ing. Kmeca (ktorá nahradila predchádzajúcu spoločnosť)\nsvedčia - podľa sťažovateľa - nanajvýš o vyhodnotení obchodného rizika obchodovania s Ing. Kmecom,\nteda že Ing. Kmec pre žalobcu vedel zabezpečiť požadovaný tovar. Vyhodnotenie obchodného rizika\nvšak nie je totožné s vyhodnotením rizika účasti na podvodných obchodných operáciách. Skutočnosť,\nže žalobca vyhodnotil obchodné riziko pri obchodovaní so spoločnosťami Ing. Kmeca, preto nesvedčí\no tom, že zároveň vyhodnotil riziko zapojenia sa do podvodov v oblasti DPH. Sťažovateľ uviedol, že\neliminácia obchodného rizika, teda vytvorenie podmienok na uskutočnenie dohodnutého obchodu s\nobchodným partnerom, neznamená, že daňový subjekt zároveň eliminoval aj možnosť svojej účasti\nna podvodnom obchodnom reťazci. Ani taká skutočnosť, že dodávateľ daňového subjektu dodával\ndlhodobo dohodnuté tovary a bol tak pre daňový subjekt dôveryhodný, nepreukazuje, že daňový subjekt\nzároveň prijal opatrenia, aby predišiel svojej možnej účasti na podvodnom obchodnom reťazci.\n33. Rovnako sa sťažovateľ nestotožnil so závermi správneho súdu, ktoré sa týkajú obchodovania\nžalobcu len na základe objednávok, pričom v tejto súvislosti opäť akcentoval, že je potrebné rozlišovať\nmedzi fyzickou osobou (Ing. Kmec) a spoločnosťami, v mene ktorých konal. Žalobca síce tvrdil, že\nmal dlhodobé bezproblémové obchodné skúsenosti s osobou Ing. Kmeca, avšak dodávateľom žalobcu\nnebola fyzická osoba Ing. Kmeca, ale obchodnými partnermi žalobcu boli postupne rôzne spoločnosti s\ntotožnou činnosťou, v ktorých bol Ing. Kmec štatutárnym zástupcom. Žalobca svoju opatrnosť vo vzťahu\nk obchodom s konkrétnou právnickou osobou, okrem poukázania na pozitívne obchodné skúsenosti s\nosobou štatutárneho zástupcu, nijako vo vzťahu ku konkrétnej obchodnej spoločnosti - právnickej osobe\ndodávateľa, nepreukázal. Hoci je úplne akceptovateľný nižší štandard zmluvnej dokumentácie v prípade\ndlhodobej bezproblémovej spolupráce, uvedené platí pri dlhodobej spolupráci s konkrétnym obchodným\npartnerom, ale v tomto prípade išlo vždy o iného obchodného partnera (inú právnickú osobu), len s\ntotožnou osobou konateľa.\n34. V tomto kontexte sťažovateľ uviedol, že práve pri vstupe do obchodných vzťahov s novým\nobchodným partnerom (hoci aj so známou osobou konateľa), ktorá nie je dlhodobo usadená na trhu,\nje namieste očakávať, že obchodník (rozumej: žalobca) bude obozretne pristupovať k obchodovaniu s\ntakouto spoločnosťou a najmä v prípade, ak o nej nemá iné informácie - okrem známosti so štatutárnym\nzástupcom - bude chrániť svoje budúce záujmy napríklad aj písomnou zmluvou. U obchodníka s\ndlhodobou praxou na trhu, akým je - podľa sťažovateľa - aj žalobca, možno očakávať, že bude konať\nso starostlivosťou dobrého hospodára.\n35. Sťažovateľ dodal, že žalobca po ukončení spolupráce s dodávateľom K-TOM FOOD s.r.o. (ktorý\npribližne od januára 2021 nahradil dodávateľa K-TOM TRADE a.s.) ukončil aj intrakomunitárne dodania\ndo iných členských štátov Európskej únie (čím zároveň došlo k výraznému nárastu jeho vlastnej daňovej\npovinnosti). Sťažovateľ považuje za neštandardné, aby obchodník v súvislosti s obchodom s úplne\nbežným a dostupným tovarom, akým je fakturovaná káva, ukončil spoluprácu s nie nevýznamným\nodberateľom z iného členského štátu len z dôvodu, že ukončil spoluprácu s rizikovým dodávateľom,\nbez toho, aby tohto rizikového dodávateľa nahradil iným dodávateľom a nestratil tak svojho ustáleného\nzahraničného odberateľa.\n36. Ďalej sťažovateľ zdôraznil, že každá jednotlivá skutočnosť (napr. neobozretnosť pri vstupe do\nvzťahov so spoločnosťami Ing. Kmeca, neuzavretie zmlúv s dodávateľom, spôsob obchodovania v\nreťazci, keď tovar v nezmenenom stave a množstve sa prepravoval cez územia viacerých členských\nštátov Európskej únie a vyskladňoval a naskladňoval v priebehu jedného alebo len niekoľkých dní\nmedzi viacerými spoločnosťami, príp. náhle ukončenie spolupráce so spoločnosťami Ing. Kmeca) sama\nosebe nesvedčí o vedomosti žalobcu o zapojení do podvodu, ale v súhrne popísaných okolností\nmožno opodstatnene usúdiť, že žalobca minimálne mohol a mal vedieť o tom, že obchodné transakcie,\nktorých súčasťou boli jeho zdaniteľné obchody, boli poznačené podvodným konaním. Pri vyhodnotení\nneštandardnej povahy jednotlivých objektívnych okolností pri posúdení účasti na podvodoch nemôže\nbyť rozhodujúce to, či ide o štandardnú obchodnú prax žalobcu, pretože aj štandardná obchodná prax\nmôže byť z hľadiska prevencie zapojenia sa (hoci aj nevedomého) do daňového podvodu riziková, a teda\n\nnevybočenie zo štandardnej rizikovej obchodnej praxe samo osebe nemôže preukazovať obozretnosť\nplatiteľa dane.\n37. Po materiálnej argumentácii vo vzťahu k tomu, že v posudzovanej veci boli naplnené všetky štyri\nzložky tzv. Axel Kittel testu, vrátane správnym súdom neakceptovanej štvrtej zložky, sťažovateľ poukázal\nna odlišné posúdenie tejto otázky v obdobných veciach toho istého žalobcu správnym súdom v iných\nkonaniach.\n38. Uviedol, že Správny súd v Košiciach zamietol žaloby žalobcu vo veciach vedených pod spisovými\nznačkami KE- 4Sf/7/2024 zo dňa 14.01.2025 (týka sa DPH za zdaňovacie obdobie január 2021),\nKE-6S/53/2022 zo dňa 14.01.2025 (týka sa DPH za zdaňovacie obdobie január 2016) a KE-6S/21/2023\nzo dňa 14.01.2025 (týka sa DPH za zdaňovacie obdobie október 2017), pričom nespochybnil, že daňové\norgány svoje dôkazné bremeno preukázať, že zdaniteľné obchody žalobcu boli spojené s podvodom v\noblasti DPH a žalobca o tom minimálne mohol a mal vedieť, uniesli.\n39. V závere kasačnej sťažnosti žalovaný poukázal na možné porušenie tzv. koncentrácie konania, keď\nuviedol, že žalobca dňa 05.03.2025 doručil správnemu súdu doplnenie vyjadrenia žalobcu k všeobecnej\nsprávnej žalobe, ktoré dňa 06.03.2025 správny súd doručil sťažovateľovi (na vedomie). Doplnil, že podľa\nustanovenia § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote\ndvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej\nsprávy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Poukázal tiež\nna ustanovenie § 183 SSP, z ktorého vyplýva, že žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť\nsprávnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie\nžaloby. Sťažovateľ napokon skonštatoval, že v danej veci bolo jeho rozhodnutie žalobcovi doručené dňa\n23.11.2022. Žalobca podal správnu žalobu v zákonnej lehote dvoch mesiacov, a to dňa 20.01.2023.\nNásledne - až dňa 05.03.2025, t. j. po uplynutí lehoty v zmysle § 183 SSP - mal žalobca správnemu\nsúdu doručiť doplnenie správnej žaloby, pričom správny súd - podľa sťažovateľa - nemal na toto podanie\n- doručené po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, vôbec prihliadať. Podľa sťažovateľa však zo znenia\nnapadnutého rozsudku vyplýva, že sa správny súd predmetným podaním zaoberal.\n40. Sťažovateľ Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“\nalebo „kasačný súd“) v závere kasačnej sťažnosti navrhol, aby zmenil rozsudok Správneho súdu v\nKošiciach sp. zn. KE-6S/16/2023 - 220 zo dňa 13.03.2025 a žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi\nnáhradu trov konania, príp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie\nkonanie a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.\n41. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa podaním zo dňa 20. júna 2025 vyjadril žalobca.\n42. Ten v predmetnom vyjadrení najskôr spochybnil formálne aspekty kasačnej sťažnosti, keď uviedol,\nže z kasačnej sťažnosti nie je zrejmé, čo považuje sťažovateľ za právny omyl pri aplikácii práva na\nzistený skutkový stav (podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP). Namietol, že podmienky vymedzenia kasačného\nbodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci zo strany správneho súdu (§ 440 ods. 1\npísm. g) a § 440 ods. 2 SSP) nemôžu byť naplnené tým, že žalovaný prepisuje jednotlivé zistenia\nuvedené v rozhodnutí bez toho, aby konkrétne uviedol, v čom spočíva omyl súdu pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav. Obdobne, žalobca namietol, že sťažovateľ ako jeden z kasačných bodov\nuvádza ustanovenie § 440 ods. 1 písm. h) SSP (t. j. odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej\npraxe kasačného súdu), avšak v kasačnej sťažnosti neuvádza judikatúru, ktorú správny súd údajne\nnerešpektoval.\n43. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že správny súd v rozsudku dospel k záveru,\nže právne závery daňových orgánov o jeho vedomosti o účasti na daňovom podvode sú predčasné.\nNestotožnil sa preto ani s tou časťou kasačnej sťažnosti, kde sťažovateľ uviedol, že jeho závery v tomto\nkontexte boli opodstatnené.\n44. V súvislosti s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu - sp. zn. 10Sžfk/26/2021 žalobca uviedol, že\nnie je vylúčené, aby určitá informácia majúca povahu indície mohla byť za istej konštelácie považovaná\nza nepriamy dôkaz (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky - sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa\n12.10.2022) a doplnil, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky (sp. zn. 21Cdo 2682/2013\nzo dňa 26.06.2014) vyplýva, že skutočnosť preukazovanú len nepriamymi dôkazmi možno považovať\nza preukázanú vtedy, ak na základe výsledkov hodnotenia je možné bez rozumných pochybností\nnadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, že je pravdivá - nestačí, ak\nprichádza do úvahy len možnosť jej pravdivosti, jej pravdepodobnosť.\n45. V súvislosti s tým, že daňový subjekt má právo navrhovať správcovi dane dôkazné prostriedky na\npreukázanie toho, že sa nezúčastnil podvodného konania spojeného s daňovým únikom, nič to podľa\nžalobcu nemení na tom, že v prípade daňového podvodu je dôkazné bremeno na preukázanie tejto\n\núčasti len na správcovi dane. Nebol to teda žalobca, kto mal preukazovať, že bol obozretný, ale orgány\nverejnej správy mali preukázať, že obozretne nepostupoval.\n46. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie poukázal žalobca na to, že odoprieť právo\nna odpočítanie dane je možné len výnimočne, čo kladie zvýšené nároky aj na samotné odôvodnenie\nrozhodnutia. Podľa žalobcu, sťažovateľ síce uvádza, že žalobca vo vzťahu k svojmu dodávateľovi\nnevykonal žiadne preventívne opatrenia, no neuviedol, aké preventívne opatrenia mal vykonať. Vo\nvšeobecnosti namieta, že dôkazy produkované správcom dane a sťažovateľom (resp. dôkazy, ktoré\nmajú byť v prospech skutkovej verzie splnenia ich dôkazného bremena) sú natoľko vnútorne rozporné\na protichodné (dôkazná inkonzistencia), že ako celok neposkytujú spoľahlivý a presvedčivý obraz o\nskutkovom deji, z ktorého vyvodzujú záver o účasti žalobcu na podvodnom konaní.\n47. V súvislosti s kasačným bodom, v ktorom sťažovateľ uviedol, že žalobca nepreukázal, že sa zaujímal\no pôvod tovaru, že obchody prebiehali len na základe objednávok, ponúk, že tovar nebol určený pre\nslovenský trh, že tento bol fakticky v rozsahu hodín/dní prepravovaný pre českého odberateľa (Maltepo\ns.r.o.), pričom tento odberateľ bol zároveň aj partnerom dodávateľa žalobcu, žalobca uviedol, že podľa\n§ 63 ods. 5 Daňového poriadku práve na strane orgánov verejnej správy existovala povinnosť uviesť,\nna základe akej úvahy dospeli k záveru, že ak by žalobca príslušné opatrenia prijal, mohol by vedieť, že\nreťazec je spojený s daňovým únikom. Žalobca namieta, že vôbec nie je zrejmé, čo mali orgány verejnej\nsprávy na mysli pod pojmom „pôvodu tovaru“. V súvislosti s uvedeným ďalej namieta, že žalobca vedel,\nkto je výrobcom tovaru, no nemohol zistiť jeho fakturačný tok v reťazci dodávateľov a pohyb tovaru\nmimo svojho dodávateľa a odberateľa. Zistenia ako realizácia obchodov na základe ponúk a objednávok,\nresp. realizáciu prepravy tovaru do Českej republiky žalobca nevníma ako relevantné okolnosti pre účely\npríslušnej zložky Axel Kittel testu. Tvrdí, že sťažovateľ neuviedol, na základe čoho mohol žalobca zistiť\nexistenciu priameho obchodného vzťahu uvedených zahraničných odberateľov so spoločnosťou K-TOM\nTRADE a.s.\n48. Za irelevantnú považuje žalobca aj námietky sťažovateľa, ktoré sa týkajú striktnej diferenciácie\nmedzi Ing. Kmecom a spoločnosťami, v mene ktorých konal. V tomto kontexte poukázal na rozsudku\nNajvyššieho správneho súdu - sp. zn. 2Sžfk/28/2020 zo dňa 23.02.2022, v ktorom kasačný súd\npripustil ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi zdaniteľného plnenia v prípade, ak plnenie bolo\nposkytnuté za štandardných okolností (ako k nemu dochádzalo v rámci predchádzajúcej obchodnej\npraxe) hoc na strane dodávateľa evidentne došlo k podvodnému konaniu (sp. zn. 8Sžfk/7/2018, sp. zn.\n8Sžfk/16/2018, sp. zn. 8Sžfk/42/2018 a pod.). Uviedol, že žalobca podniká 33 rokov a jeho obchody\nboli štandardné. Primeranosť ostražitosti daňového subjektu (due diligence) zodpovedá rutinizácii\nobchodných procesov, a preto ak aj predmetné obchody boli realizované štandardne - spôsobom\nzaužívaným v obchodnom styku - daňový subjekt nemá dôvod spochybňovať svojho dodávateľa.\nPoukázal ďalej na to, že žalobca sa obchodov nezúčastňoval len na základe fakturácie, pretože tovar mu\nbol fyzicky doručený, od neho odvezený. Ďalej akcentoval existenciu bohatej e-mailovej komunikácie\ns obchodnými zástupcami v súvislosti s dodávkami tovaru a pod. Žalobca napokon zosumarizoval, že\nobchodné transakcie nevyvolávali pochybnosti o poctivosti podnikania spoločnosti K- TOM TRADE, a.s.,\nresp. neindikovali potrebu zvýšenia žalobcovej obozretnosti. Kasačný súd tiež odkázal na rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky - sp. zn. 5Afs 252/2017 zo dňa 31.07.2018.\n49. V súvislosti s uvedeným ešte doplnil, že to, že Ing. Kmec bol konateľom, resp. predsedom\npredstavenstva vo viacerých spoločnostiach dlho nevzbudzovala pochybnosti ani u správcu dane.\nViaceré súvisiace daňové kontroly boli ukončené bez nálezu, a teda „ani správca dane ešte ani koncom\napríla 2020 netušil o existencii podvodného reťazca a to aj napriek tomu, že mal neporovnateľne\nrozsiahlejšie možnosti preverovania daňových subjektov, vrátane spoločnosti K-TOM TRADE, a.s., ako\nmal žalobca“. Poukázal na daňové kontroly za december 2015 a január 2016 (začaté 21.06.2016),\npričom uviedol, že správcovi dane trvalo viac ako 5 rokov, kým svojím preverovaním zistil informácie,\nktoré podľa sťažovateľa mal žalobca zistiť už pri začatí obchodovania so spoločnosťami, v ktorých bol\nštatutárnym orgánom Ing. Kmec.\n50. Ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že za neštandardné považuje aj neskoršie úkony žalobcu\ntýkajúce sa ukončenia niektorých vetiev spolupráce so subjektmi, ktoré mali byť podľa zistení daňových\norgánov súčasťou podvodného reťazca, k tomu žalobca vo vyjadrení uviedol, že neštandardným by bolo,\nkeby po takýchto zisteniach správcu dane v spolupráci s dotknutými subjektmi pokračoval.\n51. V súvislosti s inými rozsudkami vo veciach týkajúcich sa tej istej daňovej kontroly (za iné zdaňovacie\nobdobia), na ktoré sťažovateľ odkázal a v rámci ktorých došlo k inému posúdeniu súvisiacich otázok\nsprávnym súdom, žalobca uviedol, že proti nim boli podané kasačné sťažnosti.\n52. Napokon, žalobca sa nestotožnil ani s tou námietkou sťažovateľa, že by vo veci došlo postupom\nsprávneho súdu k porušeniu režimu koncentrácie (podľa SSP). Podľa žalobcu, jeho vyjadrenie zo dňa\n\n05.03.2025 nepredstavovalo prezentovanie novej argumentácii k veci (pozn.: po uplynutí zákonnej\nlehoty na podanie správnej žaloby), ale pôvodnú argumentáciu predmetné podanie spresňovalo vo\nvzťahu k riadne a včas uplatneným žalobným bodom (v časti týkajúcej sa vedomostného testu\nkonkrétneho subjektu a due diligence vedomostného testu konkrétneho subjektu).\n53. Žalobca v závere svojho vyjadrenia navrhol, aby Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalovaného\nvo veci - podľa § 461 SSP - zamietol.\nIII. Konanie pred Najvyšším správnym súdom\n54. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v\nrozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je\ndaná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v\núčinnom znení a § 11 písm. h) SSP.\n55. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a\nrozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa\nvyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.\n56. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná\nsťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.\n57. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového\nmateriálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\nIV. Vybraná súvisiaca právna úprava\n58. Podľa § 19 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom\ndodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode\nalebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento\ndeň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní\nstavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.\nPri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\nDaňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n59. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby\nskutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba\nnávrhmi daňových subjektov.\nSprávca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\nAko dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane, a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a\nevidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n60. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n61. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n62. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n63. Podľa § 183 SSP, žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný\nnávrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.\n64. Podľa § 55 ods. SSP, každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.\nV. Právne posúdenie veci Najvyšším správnym súdom\n65. Skôr ako sa kasačný súd vyjadrí k meritórnej argumentácii sťažovateľa, vyjadrí sa k tej námietke\nsťažovateľa, v ktorej tento napádal, že správny súd sa v rámci konania vo veci zaoberal aj námietkami\nžalobcu, ktoré boli vznesené po uplynutí zákonnej lehoty na podanie správnej žaloby (k tomu pozri bod\n25 kasačnej sťažnosti).\n66. Ako to vyplýva z bodu 39 tohto rozsudku, predmetnú kasačnú námietku koncipoval sťažovateľ tak,\nže poukázal na podanie žalobcu, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 05.03.2025 (t. j. po uplynutí\nlehoty na podanie správnej žaloby) a následne na zákonné ustanovenia SSP, z ktorých vyplýva časový\n\núsek, počas ktorého je možné meniť/rozširovať žalobný návrh a žalobné body (§ 183 SSP). Podľa\nsťažovateľa pritom správny súd „na takéto podanie, podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty,\nnemal prihliadať. Napriek tomu zo znenia rozsudku správneho súdu vyplýva, že správny súd prihliadal\naj na takto nezákonne podané doplnenie správnej žaloby.“.\n67. Takéto vymedzenie kasačného bodu však kvalitatívne nezodpovedá takému vymedzeniu, ktoré by\numožňovalo Najvyššiemu správnemu súdu verifikovať, čo konkrétne namieta sťažovateľ ako žalobný\nbod, ktorému sa správny súd nemal venovať (lebo bol žalobcom uplatnený oneskorene), ale ten sa ním\nnapriek tomu zaoberal. Nie je úlohou Najvyššieho správneho súdu, aby sám dohľadával okolnosti, o\nktorých sťažovateľ má alebo mohol mať za to, že sa nimi správny súd nemal meritórne zaoberať, ale\nnapriek tomu sa nimi zaoberal.\n68. Poukazovanie na zákonné ustanovenia SPP sú v tomto zmysle bez väčšej relevancie, a to minimálne\nz dôvodu princípu iura novit curia a rovnako nepostačuje len označiť podanie, ktorým sa správny súd\nnemal - podľa sťažovateľa - zaoberať, ale sťažovateľ mal adresne a konkrétne uviesť, ktorý konkrétny\nžalobný bod vníma ako bod, ktorý bol vznesený žalobcom oneskorene a sekundárne mal poukázať na\nto, v ktorých častiach napadnutého rozsudku sa správny súd predmetnými bodmi zaoberal. Následne\nby Najvyšší správny súd v rámci kasačného konania overoval, či je predmetné tvrdenie sťažovateľa\nsprávne, t. j. či sporná argumentácia bola žalobcom uplatnená už v správnej žalobe, či sa jedná naozaj\no rozšírenie žaloby a pod. Sťažovateľ však v príslušnom bode kasačnej sťažnosti nepomenúva žiadnu\nkonkrétnu žalobnú námietku, ale len nekonkrétne uvádza, že sa správny súd sa zaoberal aj podaním\nžalobcu zo dňa 05.03.2025 a tvrdí, že tak nemal robiť.\n69. Bez ohľadu na uvedené, kasačný súd vo všeobecnosti uvádza, že prezentovanie dodatočných\nprávnych názorov, ktoré napr. argumentačne rozširujú alebo inak podporujú riadne a včas uplatnený\nžalobný bod - nie je a priori vylúčené ani v neskoršom štádiu konania. Osobitne to platí v prípade,\nak ide o podania, ktoré sú produkované napr. v nadväznosti na alebo v súvislosti s podaniami alebo\nvyjadreniami žalovaného, ktoré tento formuloval v priebehu samotného súdneho konania. Kasačný\nsúd však v podmienkach tohto konania nemal sťažovateľom stanovené, čo konkrétne mal skúmať ako\nžalobný bod uplatnený žalobcom oneskorene, nemal vymedzené skutkové alebo právne okolnosti, ktoré\nsťažovateľ považoval za argumentačné novoty (nové žalobné body), a preto meritórny prieskum tohto\nkasačného bodu - vzhľadom na jeho nejednoznačnosť a nekonkrétnosť - nemohol uskutočniť.\n70. Na strane druhej, keďže z napadnutého rozsudku správneho súdu je nepochybné, že jediným\ndôvodom pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, resp. prvostupňového rozhodnutia orgánu\nverejnej správy sú ich nedostatky týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia, resp. právneho posúdenia\ntzv. vedomostnej zložky Axel Kittel testu v podmienkach tohto konania (k tomu pozri tento rozsudok\nvyššie), overil kasačný súd - aspoň vo všeobecnej rovine - či v správnej žalobe žalobca túto okolnosť\nnapádal, keď dospel k záveru, že áno.\n71. V bode 30 správnej žaloby žalobca uviedol: „Žalobca uvádza, že medzi daňovým únikom, ktorý\nvznikol znižovaním dane spoločnosťou LIDLE, s. r. o. a K-TOM TRADE, a. s. z faktúr za neexistujúci\ntovar a odpočítaním dane žalobcom od dodávateľa K-TOM TRADE, a. s. nie je žiadny skutkový kontext\na ani príčinná súvislosť. Nie je pravdou tvrdenie správnych orgánov, že medzi žalobcom a dodávateľom\nK-TOM TRADE, a. s. dochádzalo ku koordinácií pri výbere odberateľa, a teda tovar sa dodával vopred\ndohodnutému odberateľovi. Správne orgány v súvislosti s uvedeným zistením a následným nepriznaním\nodpočítania dane žalobcovi založili objektívnu daňovú zodpovednosť žalobcu za daňový únik, čím\nsystematicky spochybnili právo na odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH, ktorá predstavuje základnú\nzásadu spoločného systému DPH.“\n72. V bode 39 správnej žaloby žalobca uviedol: „Žalobca namietal, že ide o prepojenia spoločnosti\nK-TOM TRADE, a. s., a nie spoločnosti LUMARKT, s. r. o., ktoré mu nie sú, rovnako ako uvádzané\nosoby známe, bez toho, aby zdôvodnil, ako dospel k záveru, že žalobca o týchto prepojeniach vedel\nalebo vedieť mohol. Správca dane žiadne personálne prepojenie medzi osobami zastupujúcimi žalobcu\na osobami identifikovanými správcom dane ale ani žiadne iné prepojenie nepreukázal. Aj uvedenú\nnámietku žalovaný nechal bez povšimnutia.“.\n73. V bode 40 správnej žaloby žalobca napr. uviedol „Žalobca už v odvolaní poukazoval na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2010 z 19. 08. 2010 z ktorého vyplýva, že daňovému subjektu zákon\nnedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov a\ntvrdil, že spoločnosť TK Company, s. r. o. nepoznal, a preto nemohol od nej nakupovať tovar. Uvedenú\nnámietku žalovaný nechal bez povšimnutia.“\n74. V bode 41 správnej žaloby žalobca napokon uviedol: „Za nedostatok dôvodov je možné považovať\nprípady, keď správny orgán svoje rozhodnutie odôvodňuje skutočnosťami, ktoré v konaní neboli\njednoznačne zistené alebo preukázané. Ide aj o taký stav, keď správny orgán svoje úvahy obsiahnuté v\n\nrozhodnutí založil nie na jednoznačných dôkazoch, čím sa jeho závery javia ako podložené viac úvahami\nako dostatočnými dôkazmi. Daňové orgány nikde presvedčivo a kvalifikovane neuviedli na základe\nakej úvahy dospeli k záveru, že žalobca mohol tovar nakúpiť priamo od spoločnosti TK Company,\ns. r. o., že mohol vedieť, že odberateľ Maltepo, s. r. o. bol jeho dodávateľovi K-TOM TRADE, a. s.\nznámy, že mohol vedieť aj o uvedených personálnych prepojeniach spoločnosti K-TOM TRADE, a. s.,\natď. Záver daňových orgánov, že žalobca z predošlej spolupráce s dodávateľom KRANED, s. r. o. a\nK-TOM TRADE, a. s. a poznal Ing. Kmeca, mohol vedieť o spôsobe obchodovania prostredníctvom\nspoločností K-TOM TRADE, a. s., KRANED, s. r. o. a KRANED-K, s. r. o. je len domnienkou, ktorá nie\nje žiadnym spôsobom objektivizovaná a nie je podložená dôkazmi. Konatelia spoločností LUMARKT,\ns. r. o. a K-TOM TRADE, a. s. sa poznali iba z obchodných vzťahov a nemali žiadne osobné kontakty,\nktoré by mohli jednoznačne preukázať, že žalobca mohol vedieť o spôsobe obchodovania uvedených\nspoločností. [...]“, keď žalobca následne poukázal na rozhodovaciu činnosť kasačného súdu vo veciach\nkvality odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu (napr. sp. zn. 5sžf/108/2009 z 18. 05. 2010, sp. zn.\n5Sžf/22/2016 z 26. 04. 2018) a na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie k dôkaznému bremenu v\ndaňovom konaní, keď v uvedenom bode 41 správnej žaloby tiež uviedol: „Žalobca uvádza, že splnenie\nuvedenej povinnosti je o to aktuálnejšie, že dôkazné bremeno preukázať, že žalobca vedel alebo vedieť\nmohol, že je účastníkom obchodného reťazca poznamenaného daňovým podvodom je na správcovi\ndane. Právo na odpočítanie dane možno odoprieť len vtedy, ak skutkové okolnosti boli z právneho\nhľadiska dostatočne preukázané inak než na základe domnienok (Napr. Rozsudok SD EÚ vo veci\nC-281/20 Ferimet C-281/20 a iné). V danom prípade sa tak stalo.“.\n75. Podľa názoru kasačného súdu, demonštratívne uvedené časti správnej žaloby (odcitované vyššie\nv tomto rozsudku) nepochybne preukazujú, že žalobca v správnej žalobe napádal kvalitu odôvodnenia\nrozhodnutí správnych orgánov, a to aj v súvislosti s odôvodnením, resp. (ne)preukázaním tzv.\nsubjektívnej stránky Axel Kittel testu. Ak správny súd v rámci konania (a napadnutého rozsudku) riešil\nprípadne aj dodatočnú argumentáciu žalobcu prezentovanú v neskoršom štádiu konania, pričom sám\nsťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol, čo konkrétne mal správny súd posudzovať nad rozsah\nsprávnej žaloby a včas vznesených námietok, toto nemohol kasačný súd akceptovať ako nezákonnosť\nnapadnutého rozsudku, resp. postupu správneho súdu.\n76. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že správny súd prisvedčil námietke žalobcu, ktorá „sa týkala\nhodnotenia a napokon aj súvisiaceho odôvodnenia - vedomostnej zložky účasti žalobcu na daňovom\npodvode (štvrtej podmienky Axel Kittel testu)“ (bod 49 napadnutého rozsudku), keď zároveň správny súd\npoukázal na to, že „rozhodnutia daňových orgánov obsahujú sumár ich skutkových zistení a právnych\nzáverov, tomuto však chýba adresnosť a konkrétnosť, a to minimálne vo vzťahu k vedomostnej zložke\ntzv. Axel Kittel testu“ (bod 50 napadnutého rozsudku). Podľa názoru kasačného súdu (pri súčasnej\nnekonkrétnosti námietky sťažovateľa, v čom mali byť žalobné body prieskumu zo strany správneho súdu\nprekročené) potom uskutočnený rozsah prieskumu mal svoj základ už priamo v správnej žalobe.\n77. Kasačný súd nemohol prisvedčiť ani tej námietke sťažovateľa, v ktorej tento poukazoval na iné\nrozhodnutia správneho súdu - toho istého účastníka konania z rovnakej daňovej kontroly za rôzne\nzdaňovacie obdobia (bod 38 tohto rozsudku). V prvom rade je potrebné uviesť, že závery správneho\nsúdu pre kasačný súd záväzné nie sú, a teda ani rozsudky správnych súdov, ktoré podľa sťažovateľa mali\ndospieť v obdobných veciach k iným záverom ako správny súd v napadnutom rozsudku, nepredstavujú\npre kasačný súd také právne posúdenie, z ktorého je povinný v rámci rozhodovania v tejto veci\nvychádzať. Odhliadnuc od tejto skutočnosti, je nesporné, že aj rozsudky správnych súdov, na ktoré\nsťažovateľ poukazoval (bod 38 tohto rozsudku) sú predmetom kasačného konania na Najvyššom\nsprávnom súde.\n78. Za podstatné vo veci však považuje kasačný súd aj to, že nie je možné - bez ďalšieho - stotožniť\nsa so sťažovateľom v tom, že by správne súdy v týchto iných konaniach preskúmali všetky okolnosti\nrelevantné pre vec. Osobitne práve vo vzťahu k podmienke subjektívnej stránky tzv. Axel Kittel testu\nnapr. v rozsudku sp. zn. KE-4Sf/7/2024 správny súd uviedol: „Nakoniec správny súd nemal zákonnú\nmožnosť ani povinnosť posudzovať preukázanosť vedomostnej zložky účasti žalobcu na daňovom\npodvode (štvrtej podmienky Axel Kittel testu), ak žalobca žiadne konkrétne námietky v tomto smere\nnevzniesol a nenamietal skutočnosti, ktorými správne orgány dôvodili naplnenie v rozsudku vedomostnej\nzložky, a to ani per eventum pre prípad neakceptovania dôvodnosti jeho primárnej námietky. Žalobca sa\nlen obmedzil na konštatovanie, že ak sa nepreukázala existencia hmotnoprávnej podmienky odpočtu,\nexistencia tovaru, na predchádzajúcom obchodnom stupni, neprichádza do úvahy tvrdiť, že sa žalobca\nvedome, či nevedome zúčastnil na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov.“ (pozn. obdobný záver\nvyslovil správny súd aj vo veci sp. zn. KE-6S/53/2022 - bod 45 uvedeného rozsudku). V rozsudku\nsp. zn. KE-6S/21/2023 správny súd v bode 41 uviedol, že „v posudzovanom prípade finančné orgány\n\nvymedzili [...] podstatné skutkové okolnosti, ktoré podľa nich vo svojom súhrne svedčili o tom, že k\ndaňovému podvodu došlo a že žalobca mohol nadobudnúť podozrenie o svojom zapojení do daňového\npodvodu“, keď následne do niekoľkých odrážok uviedol vybrané závery správnych orgánov, avšak tieto\nhodnotil skôr kumulovane. Tieto potom v súhrne vyhodnotil tak, že v predmetnom rozsudku uvedené\ndôkazy a indície považuje - „vo svojej vzájomnej spojitosti“ - za dostatočné pre prijatie záveru správnymi\norgánmi, že daňový únik nebol v tejto konkrétnej veci len následkom neodvedenia dane, ale dôsledkom\nsnahy o získanie daňového zvýhodnenia. Zároveň však uviedol, že „žalobca vyššie uvedené objektívne\nokolnosti a závery správnych orgánov o jeho účasti na daňovom podvode v žalobe v ich komplexnosti\nani nespochybnil a nepredostrel ani žiadnu svoju verziu priebehu obchodov, ktorá by jeho účasť na\ndaňovom podvode rozumne vylučovala“.\n79. Odhliadnuc od toho, čo už kasačný súd uviedol vyššie - a síce, že rozsudky správneho súdu pre neho\nnie sú právne záväzné - podstatným vo veci je aj to, že skutkové a právne okolnosti, z ktorých správne\nsúdy vychádzali v týchto iných veciach sa mohli líšiť od okolností posudzovanej veci. Zdaniteľné obchody\nza jednotlivé zdaňovacie obdobia mohli byť rôzne, rovnako sa mohli líšiť aj odôvodnenia rozhodnutí\nsprávnych orgánov (adresne ku konkrétnym obchodom a subjektom na nich zúčastneným), čo mohlo\nviesť aj k odchýlkam v správnych žalobách a sekundárne potom aj k odlišným rozsudkom. Práve v\ntomto kontexte je však podstatné to, že sťažovateľ aj v tomto bode kasačnej sťažnosti (v ktorom tvrdí,\nže správne súdy údajne v iných súvisiacich veciach akceptovali existenciu, preukázanie a odôvodnenie\nvšetkých zložiek podvodu podľa tzv. Axel Kittel testu) uvádza - v porovnaní s inými rozsudkami - len\nto, že tieto sa tiež týkajú obchodovania žalobcu „so spoločnosťami Ing. Kmeca“ (bez konkretizácie), že\nrovnako sa jednalo o obchodovanie s potravinovým tovarom, že aj v nich bol identifikovaný daňový únik\nv dôsledku podvodu, „o ktorom žalobca mohol a mal vedieť, ak by prijal potrebné opatrenia...“ a následne\nuž len deklaruje samotné spisové značky iných rozsudkov správneho súdu, na ktoré poukazuje. Ako\nto vyplýva z bodu 78 tohto rozsudku vyššie, kasačnému senátu rozhodujúcemu v tejto veci sa skôr\njaví, že iné senáty správneho súdu sa otázkami kvality odôvodnenia napadnutých rozhodnutí v položke\nvedomostnej zložky Axel Kittel testu, resp. súvisiaceho právneho posúdenia adresne nezaoberali,\nkeď z predmetných rozsudkov vyplýva, že k tomu smerujúce námietky v žalobách tieto (iné) senáty\nneidentifikovali.\n80. Po tom, čo kasačný súd vyhodnotil vyššie uvedené námietky sťažovateľa za nedôvodné, pristúpil k\nprieskumu samotnej vecnej správnosti záverov správneho súdu, ktoré sa týkajú vád a nadväzujúceho\nprávneho posúdenia otázok týkajúcich sa odôvodnenia vedomostnej zložky Axel Kittel testu v\npodmienkach súdenej veci. Dospel pritom k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je aj v tomto bode\nnedôvodná.\n81. V prvom rade je potrebné podčiarknuť, že správny súd v napadnutom rozsudku vytkol orgánom\nverejnej správy nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu ku konkrétnej právnej otázke\n(vedomostná zložka žalobcu ohľadom jeho účasti na daňovom podvode), nie to, že by predmetný\nzáver bol materiálne nesprávny. Z napadnutého rozsudku je skôr zrejmé, že predmetný záver považuje\nsprávny súd - vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov - za nekonkrétny, neadresný\na v takomto režime odôvodnenia vyhodnotil závery orgánov verejnej správy, že žalobca vedel alebo mal\nvedieť o svojej účasti na daňovom podvode, za predčasné.\n82. Týmto záverom správneho súdu vyjadreným v bode 49, ale najmä v bode 50 napadnutého\nrozsudku potom prisvedčil aj kasačný súd. Tu je zároveň možné doplniť, že Najvyšší správny súd\nakúsi dodatočnú argumentáciu, resp. „doodôvodnenie“ súvisiacich názorov a zistení nachádza práve v\nkasačnej sťažnosti, kde sa žalovaný pokúša byť vo vzťahu k svojim záverom adresnejší. Nič to však\nnemení na tom, že aj podľa kasačného súdu sú názory žalovaného, resp. správcu dane ohľadom\nvedomostnej zložky žalobcu o jeho účasti na daňovom podvode v zrušených rozhodnutiach správnych\norgánov nekonkrétne, neadresné a v posudzovanom znení nedostatočné.\n83. Odôvodnenie toho, že správca dane, resp. žalovaný má za preukázané, že žalobca vedel,\nresp. vedieť mal alebo mohol, že participuje na daňovom podvode, musí byť individualizované a\nkonkrétne. Z odôvodnenia rozhodnutia daňových orgánov musí byť nepochybne zrejmé, z čoho vyplýva\nzáver správneho orgánu o tom, že daňový subjekt vedel alebo mal/mohol mať vedomosť o svojej\núčasti na daňovom podvode. Je nesporné, že východiskom pre tieto úvahy správneho orgánu budú\nnajmä skutkové zistenia správnych orgánov o určitých okolnostiach, ale tieto musia byť v rozhodnutí\nsprávneho orgánu vnútorne logicky prepojené a takto aj odôvodnené, aby z nich bolo možné zistiť akýsi\nobjektivizovaný záver smerujúci k tomu, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o svojej účasti na\ndaňovom podvode, resp. že vzhľadom na okolnosti veci si nesplnil preventívne povinnosti v primeranom\nrozsahu.\n\n84. Túto požiadavku pritom nie je spravidla možné redukovať na paušálny záver, že daňový subjekt ako obozretný podnikateľ - mal mať podozrenie, mal preverovať napr. dodávateľa svojich dodávateľov a\npod., keďže - hoci nie je vylúčený ani takýto hodnotiaci úsudok správneho orgánu - ten musí vychádzať\nvždy zo skutkových okolností veci, musí sa o ne opierať a musí byť riadne odôvodnený.\n85. V tejto súvislosti, ak žalovaný napr. v kasačnej sťažnosti tvrdil, že pre sťažovateľa malo byť v\nskutkových okolnostiach veci podozrivým to, že Ing. Kmec si postupne zakladal nové spoločnosti,\nprostredníctvom ktorých obchodoval aj so žalobcom, toto neodôvodňuje, prečo by táto skutočnosť\nsama osebe mala preukazovať, že žalobca nebol dostatočne obozretný, ak neskúmal, nevyšetroval\nokolnosti obchodovania svojich obchodných partnerov ďalej a pod. Je dôvodné predpokladať, že iná\nmiera due diligence bude potrebná v rámci nadviazania a realizácie obchodnej spolupráce napr. s\nkredibilnou spoločnosťou, ktorá pôsobí na trhu napr. desiatky rokov a iná s menšou spoločnosťou\nlokálneho významu, ktorá vznikla krátko pred začatím spolupráce. Práve v takýchto situáciách však\nmôže byť určujúcou premennou aj to, že „za“ takouto spoločnosťou je konkrétna fyzická osoba (napr.\nspoločník/konateľ), ktorý je daňovému subjektu osobne známy, a to v oboch smeroch - buď ako\nokolnosť odôvodňujúca potrebu zvýšenej obozretnosti, príp. naopak - ako okolnosť - ktorá v špecifických\nokolnostiach veci - bude môcť legitímne viesť k záveru, že za daných - konkrétnych okolností - nebolo\npotrebné realizovať overovanie obchodného partnera a jeho obchodných procesov hlbšie, príp. vo\nväčšom rozsahu. Kasačný súd netvrdí, že prípadná osobná znalosť (známosť) fyzickej osoby stojacej\nza určitou právnickou osobou automaticky znamená, že daňový subjekt nemá vykonávať úkony due\ndiligence smerujúce k tomuto obchodnému partnerovi (právnickej osobe) len na tom základe, že\nspolupráca s inými spoločnosťami tej istej fyzickej osoby bola v minulosti „bezproblémová“. Zároveň\nto však neznamená, že prípadné zrušenie určitej spoločnosti a založenie novej - nových spoločností\ntou istou fyzickou osobou pre účely realizácie rovnakej podnikateľskej činnosti má byť automaticky\nvyhodnotené - zo strany daňového subjektu - ako zvýšené riziko vyžadujúce mimoriadny due diligence,\nmimoriadne preventívne opatrenia a pod. Špecifickosť a fakticky nekonečná variabilita skutkových\nokolností každého jedného daňového podvodu - spravidla s dlhšími obchodnými reťazcami a množstvom\nobchodných transakcií - kladie na správne orgány bremeno čo najadresnejšieho a najkonkrétnejšieho\nodôvodnenia rozhodnutia v každom prípade - prihliadajúc na individuálne okolnosti konkrétnej veci, a to\naj v otázke štvrtej zložky tzv. Axel Kittel testu.\n86. Ako už kasačný súd uviedol aj v iných svojich rozhodnutiach, podstatným potom nie je ani tak rozsah,\nale presvedčivosť odôvodnenia. Presvedčivosť odôvodnenia sa nedosahuje napr. vymenovaním zistení\nsprávcu dane, ale vzájomným - logickým prezentovaním záverov, ktoré z nich správny orgán vyvodil.\nPráve tieto sa totiž sekundárne stávajú predmetom možného súdneho prieskumu. Kasačný súd sa potom\nstotožnil so závermi správneho súdu uvedenými v bode 53 napadnutého rozsudku.\n87. Z vecného hľadiska ďalej kasačný súd pripomína - ako to uviedol aj správny súd v bode 52\nnapadnutého rozsudku - že personálne prepojenia, od ktorých správne orgány odvíjajú záver, že žalobca\nvedel alebo minimálne mal/mohol vedieť, že sa zúčastňuje daňového podvodu, sa nachádzajú mimo\nsféry obchodnej spolupráce žalobcu a jeho dodávateľa. I keď aj takéto prepojenia môžu byť relevantné\npre účely tzv. Axel Kittel testu, musí však byť stále preukázané, že o nich daňový subjekt vedel, príp. že\nmal a mohol o nich vedieť. V súlade s tým, čo uviedol správny súd v bode 52 napadnutého rozsudku, aj\nkasačnému súdu sa javí, že správne orgány v napadnutých rozhodnutiach opomenuli uviesť, od čoho\nodvíjajú vedomosť sťažovateľa o týchto väzbách.\n88. Nedá sa pritom nesúhlasiť so správnym súdom aj v ďalšej otázke, a to v tom, že ak niektoré z\n„personálnych prepojení“ dokonca vznikli neskôr ako v čase, kedy mal daňový subjekt hodnotiť súvisiace\nriziká v kontexte Axel Kittel testu, potom takéto väzby sú pre toto konanie bezpredmetné. Zjednodušene\npovedané, nie je možné žalobcovi ani len formálne vytýkať, že v roku 2018 (realizácia zdaniteľných\nobchodov) nevedel o tom, že v roku 2020 (t. j. cca 2 roky po uskutočnení sporných obchodov) sa\nIng. Margicin (ktorý bol konateľom spoločnosti Maltepo s.r.o. - odberateľ žalobcu) stane zamestnancom\njeho dodávateľa (K-TOM TRADE a.s.). Toto potom, logicky, znamená, že žalobcovi nie je možné\nvytknúť ako prvok nesplnenia si preventívnej povinnosti to, že túto skutočnosť opomenul, pri hodnotení\nrizík spojených s obchodovaním so spoločnosťou K-TOM TRADE s.r.o., keďže nemôže/nemohol mať\nvedomosť o personálnom prepojení, ktoré v rozhodnom čase ešte ani len neexistuje.\n89. Paradoxne, v tejto argumentačnej línii pokračuje sťažovateľ aj v kasačnej sťažnosti, keď síce uvádza,\nže za bežných okolností nie je dôvod, aby obchodník (v súdenej veci žalobca) mal vedomosť o tom, že\njeho odberateľ (Maltepo s.r.o.) je zároveň obchodným partnerom jeho dodávateľa zo sporných transakcií\n(K-TOM TRADE, a.s.), keď zároveň poukazuje na to, že v podmienkach súdenej veci sa nejednalo o\nbežnú obchodnú spoluprácu, ale o účelovo prispôsobený obchodný reťazec. O vedomosti žalobcu o\ntýchto prepojeniach má svedčať - podľa sťažovateľa - aj to, že „po ukončení spolupráce s dodávateľom\n\nK-TOM FOOD s.r.o. (ktorý približne od januára 2021 nahradil dodávateľa K-TOM TRADE a.s.) žalobca\nukončil aj intrakomunitárne dodania do iných členských štátov Európskej únie (čím zároveň došlo k\nvýraznému nárastu vlastnej daňovej povinnosti daňového subjektu).“, pričom toto vedie sťažovateľa k\nzáveru, že obchodné transakcie boli vzájomne koordinované a o tomto spôsobe podnikania mal - podľa\nsťažovateľa - žalobca vedomosť, čo malo byť pre neho indíciou, že takéto vzťahy môžu byť poznačené\npodvodom. Aj tento myšlienkový pochod žalovaného je opäť na časovej osi koncipovaný k momentu ex\npost. Vedomosť žalobcu o účasti na daňovom podvode má totiž preukazovať (podľa sťažovateľa) to,\nže v roku 2021 žalobca ukončil spoluprácu s osobami, s ktorými dovtedy spolupracoval, a ktoré - podľa\nsťažovateľa - mali tiež participovať na podvodnom konaní. Tu dáva do pozornosti sťažovateľa kasačný\nsúd vyjadrenie žalobcu, v ktorom tento vyslovil predpoklad, že neštandardným by bolo práve to, keby\npo doručení protokolu z daňovej kontroly (marec 2021), by žalobca pokračoval v obchodnej spolupráci\nso spoločnosťami, o ktorých má správca za to, že participujú na daňovom podvode.\n90. Správny súd v napadnutom rozsudku ďalej akceptoval, že napr. aj obchodovanie bez písomných\nzmlúv (len na základe objednávok) môže predstavovať indíciu podvodného konania, ale správnym\norgánom opäť vytkol, že tento predpoklad neinterpretovali v kontexte posudzovanej veci - a to aj v\nsúvislosti s ich ďalšími zisteniami. Osobitne pritom poukázal na to, že bolo potrebné skúmať napr.\nzaužívanú prax v danom odvetví, ale aj zaužívanú prax medzi žalobcom a jeho dodávateľom, keď\nobchodná spolupráca medzi nimi už mala trvať od roku 2016 (resp. od roku 2012 - berúc do úvahy aj iné\nobchodné spoločnosti, v ktorých vystupoval p. Kmec a s ktorými žalobca v minulosti tiež spolupracoval).\nAj s týmito závermi správneho súdu (vyjadrenými v bode 54 napadnutého rozsudku) sa kasačný súd\nstotožnil.\n91. V súhrne potom Najvyšší správny súd uvádza, že sa stotožnil so správnym súdom v tom, že závery\nsprávnych orgánov ohľadom preukázania vedomosti žalobcu o tom, že tento vedel alebo mal vedieť,\nže je súčasťou reťazca poznačeného daňovým podvodom, nie sú dostatočne konkrétne hodnotené,\nchýba im adresnosť vo vzťahu k predmetu konania v tejto konkrétnej veci, a preto kasačnú sťažnosť\nžalovaného postupom podľa § 461 zamietol.\n92. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP, t.\nj. úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, keďže tento bol\nv kasačnom konaní úspešný (z dôvodu zamietnutia kasačnej sťažnosti žalovaného). A contrario\nsťažovateľovi (žalovanému) náhrada trov kasačného konania nepatrí.\n93. Tento rozsudok bol prijatý senátom Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0\n(jednomyseľne) - § 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ba44be33-143e-4802-94d8-9b04d8b2662d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-12", "citacie_n": 535, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.259.2022.2"}, {"guid": "e2fb67d6-b74f-407b-8ecc-3aaea8e3caba:02543e0c-b5a7-449b-a553-cf2b5bc9b640", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100147.1", "spisova_znacka": "4Sf/7/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 4Sf/7/2024 z 1. 10. 2024", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2024-10-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100147.1"}], "citovane_v": [{"guid": "9d784e02-3739-47db-9929-1861fde663a0:e51621a0-38ee-4629-848c-1281757a746a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100147.1", "spisova_znacka": "3Sfk/21/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/21/2025 z 29. 4. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100147.1"}, {"guid": "78a8a16d-806b-4ca2-8f53-0253b5efe2ee:470d7050-6f1f-4233-aef6-b0949a0461cf", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100320.1", "spisova_znacka": "3Sfk/27/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2025 z 25. 2. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100320.1"}, {"guid": "58da6732-f60c-4315-9bd3-e8d8d3d2de73:86a87e6a-6026-4729-b874-158b26bf048a", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200304.1", "spisova_znacka": "KE-8S/53/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/53/2022 z 28. 10. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200304.1"}]}