{"guid": "999d4322-b822-4b3a-ac59-dc8a98438f2c:cd2e9d78-04a3-432b-b94c-600168b5161b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200427.1", "spisova_znacka": "6Ssk/94/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/94/2024 z 30. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. júna 2025, sp. zn. 6Ssk/94/2024, ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200427.1", "identifikacne_cislo": "7022200427", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2025-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd2e9d78-04a3-432b-b94c-600168b5161b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200427.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200427.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200427.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/94/2024\n7022200427\n30. 06. 2025\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2025:7022200427.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej\nveci žalobcu: B.. C. Q., U.. XX.XX.XXXX, R. L.T. XXX/XX, E. D., zastúpený JUDr. Lenkou Molčanovou,\nLL.M., advokátkou so sídlom Hlavná 10, Prešov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29.\naugusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa\n31.05.2022, číslo: XXX XXX XXXX X, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho\nsúdu v Košiciach z 12. apríla 2024, č. k. KE-9Sa/14/2022-55, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k.\nKE-9Sa/14/2022-55 zo dňa 12. apríla 2024 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom zo dňa 12. apríla 2024, č. k.\nKE-9Sa/14/2022-55 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej aj „SSP“) pre nesprávne právne posúdenie veci a z dôvodu, že zistenie skutkového stavu\norgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci zrušil rozhodnutie žalovaného č.\nXXX XXX XXXX X zo dňa 31.05.2022 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X\nzo dňa 07.09.2016. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal\nnárok na úplnú náhradu trov konania.\n2. Žalovaná rozhodujúc podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nzákona č. 677/2006 Z. z. (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z. z.“) vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej\npoisťovne, ústredie, zo dňa 07.09.2016, číslo: XXX XXX XXXX X, vydala rozhodnutie podľa § 218 ods.\n2 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorým odvolanie účastníka konania podané proti rozhodnutiu Sociálnej\npoisťovne, ústredie, zo dňa 07.09.2016, číslo: XXX XXX XXXX X, vo veci odňatia starobného dôchodku\nzamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.\n3. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal najmä v intenciách § 8\nods. 1, § 9 ods. 1 písm. d), § 169c ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988\nZb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“), ďalej\npodľa § 67 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a v režime\nstanovenom SSP dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.\n4. Správny súd zistil, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 55 rokov dňa 11.06.2001. O starobný\ndôchodok žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie Bratislava dňa 18.06.2008, starobný dôchodok\nžiadal priznať od 11.06.2008. O uvedenej žiadosti o starobný dôchodok Sociálna poisťovňa, ústredie\nrozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 04.07.2008, ktorým mu podľa § 65 zákona č. 461/2003\nZ. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. priznala starobný dôchodok od 11.06.2008. Z výsledkov\nvykonaného dokazovania vyplynulo, že starobný dôchodok bol žalobcovi priznaný neprávom, tento\nbol podľa § 112 ods. 2 a ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov odňatý od\n\n14.10.2016, t.j. po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatil. Vzhľadom na to, že Sociálna\npoisťovňa nebola príslušná rozhodnúť o nároku žalobcu na starobný dôchodok, žiadosť o priznanie\nstarobného dôchodku zo dňa 18.06.2008 postúpila listom zo dňa 07.09.2016 príslušnému Ministerstvu\nvnútra Slovenskej republiky a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 07.09.2016 žalobcovi odňala\nstarobný dôchodok od 14.10.2016. Po zrušení prvého potvrdzujúceho rozhodnutia generálneho riaditeľa\nžalovanej rozhodnutím kasačného súdu sp. zn. 9Sk/36/2018 zo dňa 27.05.2020 generálny riaditeľ\nžalovanej rozhodnutím zo dňa 31.05.2022 prvostupňové rozhodnutie o odňatí starobného dôchodku\npotvrdil; o nedostatku svojej kompetencie vychádzal z judikátu R 41/2016, podľa ktorého „Aplikácia\nustanovení § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov\nnie je vylúčená pri nárokoch na starobný dôchodok policajtov, ktoré vznikli do 30. júna 2002 a policajt\nnebol k tomuto dňu nepretržite zamestnaný“.\n5. Správny súd v bode 40 a 41 rozhodnutia mal pri rozhodovaní za to, že z judikatúrnej požiadavky\nnepretržitosti zamestnania ku dňu 30.06.2022 (pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z.\ndňom 01.07.2002) pre danosť príslušnosti Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o starobnom dôchodku\nbývalého policajta toho názoru, že je relevantná len v prípade vzniku nároku na starobný dôchodok\npred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z. pred 01.07.2002. Dôvodil tým, že vznik nároku žalobcu\nna starobný dôchodok vo veku 55 rokov pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z., ako ho ustálila\nžalovaná, nie je možné v okolnostiach danej veci považovať za preukázanú skutočnosť. Posúdenie času\nvzniku nároku na starobný dôchodok pred alebo po účinnosti zákona č. 328/002 Z. z., teda dosiahnutím\nveku 55 rokov (dňa 11.06.2001, t.j. pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z. pred 01.07.2022) alebo\ndosiahnutím veku 57 rokov (11.06.2003, t.j. po účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z.), je v zmysle § 132 ods.\n1 zákona č. 100/1988 Zb. priamo závislé od toho, či žalobca dosiahol dobu zamestnania (služby) prvej\nkategórie funkcií v rozsahu aspoň 20-tich rokov. Dôkaz, o ktorý opiera žalovaná zistenie o dosiahnutí\ndoby služby, t.j. I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov - oznámenie ministerstva vnútra zo\ndňa 24.11.2013, sa nejaví ako dôkaz dostačujúci pre takéto zistenie, a to najmä vzhľadom na absenciu\nzisťovania profesijného zaradenia žalobcu. Požiadavka dôkladného zistenia skutočného stavu veci v\ntomto smere bola umocnená tým, že práve aj v nadväznosti na dôsledky vyplývajúce z obdobia služby\nv I. kategórii funkcií formulovala žalovaná dôvodnosť tak závažného zásahu do existujúceho stavu\ndlhoročného poberania starobného dôchodku, ako je jeho odňatie. V kontexte uvedeného sa správnemu\nsúdu javila opodstatnená žalobná námietka, že v rozpore so závermi najvyššieho súdu v jeho zrušujúcom\nrozsudku zo dňa 27.05.2020 žalovaná nekonala a nevyzvala žalobcu na špecifikovanie jeho profesijného\nzaradenia.\n6. Správny súd pre právne posúdenie nepretržitosti zamestnania k 30.06.2002 pre určenie\nkompetentného orgánu na rozhodovanie o starobnom dôchodku žalobcu v bode 45 uviedol, že samotná\nokolnosť, že žalobca bol v období od 11.06.2001 (kedy dosiahol vek 55 rokov a kedy mu podľa žalovanej\nvznikol nárok na starobný dôchodok) do 17.02.2002 evidovaný ako nezamestnaný bez poberania dávky\nv nezamestnanosti a uvedené obdobie v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. v znení\núčinnom od 01.01.2021 v spojení s § 8 ods. 1 a § 6 ods. 1,2 zákona č. 100/1988 Zb. nezakladá\núčasť na dôchodkovom poistení, neodôvodňuje nesplnenie kritéria nepretržitosti zamestnania ku dňu\n30.06.2002 pre danosť kompetencie Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o jeho starobnom dôchodku,\na to vzhľadom k tomu, že žalobca bol následne počnúc od 18.02.2002 až do 10.06.2008 zamestnaný v\npracovnom pomere, teda aj ku dňu 30.06.2002 a následne aj ku dňu 31.12.2003.\n7. Záverom poznamenal, že Ministerstvo vnútra SR ako orgán podľa názoru žalovanej kompetentný na\nrozhodovanie o starobnom dôchodku žalobcu, pokračovanie v konaní o jemu žalovanou postúpených\nžiadostiach o priznanie a o zvýšenie starobného dôchodku, podmieňuje právoplatnosťou rozhodnutia\nžalovanej o odňatí tohto dôchodku a prevedení poistného zo strany žalovanej v zmysle § 67 ods. 4\nzákona č. 328/2002 Z. z., zamýšľanú aplikáciu ktorého ustanovenia na posúdenie žiadosti žalobcu\nsúčasne avizuje. Teda aplikácia pojednávajúceho o zvyšovaní starobných dôchodkov, na výplatu\nktorých vznikol nárok pred 01.01.2004, čo zjavne nie je prípad žalobcu. Uvedený postup ministerstva\npodporuje názor žalobcu o tom, že sa ministerstvo nehlási bezvýhradne k svojej kompetencie, ktorá\nokolnosť len umocňuje závažnosť zásahu do práv žalobcu odňatím starobného dôchodku bez toho,\nže by ministerstvo ako orgán kompetentný podľa žalovanej, o jeho priznaní rozhodol. Pokiaľ žalobca\ndôvodil danosť kompetencie žalovanej na rozhodovanie o jeho starobnom dôchodku aj ustanoveniami\nčlánkov 15, 30 a 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných, pozostalostných dávkach správny súd\nkonštatoval, že predmetný dohovor v označených častiach ani iných ustanoveniach nerieši kompetenčné\notázky.\n8. Správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s\nprvostupňovým rozhodnutím.\n\n9. Proti napadnutému rozsudku podala žalovaná (sťažovateľka) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n10. Namietala, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.\n1 pís. g/ SSP).\n11. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že žalobca požiadal o starobný dôchodok od 11.06.2008\nžiadosťou spísanou dňa 18.06.2008 na pobočke Spišská Nová Ves. Na základe uvedenej žiadosti bol\nžalobcovi rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 04.07.2008 priznaný starobný dôchodok podľa §\n65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. od 11.06.2008.\nDňa 07.09.2016 vydala Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutie, ktorým žalobcovi odňala starobný\ndôchodok podľa § 65, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z.\nz. od 14.10.2016. Dôvodom odňatia starobného dôchodku bola skutočnosť, že Sociálna poisťovňa,\nústredie nebola príslušná rozhodnúť o nároku žalobcu na starobný dôchodok. Žiadosť o priznanie\nstarobného dôchodku zo dňa 18.06.2008 bola zároveň postúpená listom zo dňa 07.09.2016 príslušnému\nMinisterstvu vnútra Slovenskej republiky. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.05.2022\ngenerálny riaditeľ žalovanej podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. potvrdil rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, ústredie zo dňa 07.09.2016, ktorým bol žalobcovi odňatý starobný dôchodok od 14.10.2016.\nUvedeným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej realizoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 9Sk/36/2018 zo dňa 27.05.2020, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v\nKošiciach č. k. 7Sa/5/2017-52 zo dňa 22.06.2018 tak, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej\nč. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2016 bolo podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP zrušené a vec bola\nvrátená na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru NS SR vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí bolo, že\nžalovaná sa v skutočnosti nezaoberala podstatnou podmienkou určujúcou kompetenciu rozhodovania\no starobnom dôchodku žalobcu, a to, či dobu nezamestnanosti bolo možné hodnotiť ako náhradnú\ndobu zamestnania v celosti. Taktiež súd poukazoval na skutočnosť, že nebolo presne špecifikované\nprofesijné zaradenie pri výkone funkcie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zaviazal žalovanú\nriadne sa vysporiadať s kompetenčnou otázkou, a pokiaľ bude ustálená riadnym odôvodnením, potom\nbude ďalšou úlohou žalovanej vo veci znovu rozhodnúť, alebo postúpiť žiadosť o starobný dôchodok\norgánu príslušnému na rozhodnutie. Žalovaná tak tvrdila, že v rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n31.05.2022 sa generálny riaditeľ žalovanej vysporiadal so všetkými námietkami NS SR uvedenými v\npredmetnom rozsudku.\n12. S právnym posúdením a odôvodnením rozhodnutia správneho súdu sa žalovaná nestotožnila. Mala\nza to, že skutkový stav, na základe ktorého bolo v danej veci rozhodnuté, bol dostatočne zistený a\nsprávne právne posúdený.\n13. Vznik nároku žalobcu na starobný dôchodok dovŕšením 55 rokov veku je nesporne daná\nustanovením § 132 zákona č. 100/1988 Zb. podľa ktorého vojak z povolania má nárok na starobný\ndôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek 55 rokov, ak vykonával najmenej 20\nrokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. S poukazom na § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. v znení\nzákona č. 447/2002 Z. z. sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov do 30. júna 2022 používali\nustanovenie § 10 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb., preto bolo pri určení dôchodkového veku žalobcu\naplikované ustanovenie § 132 zákona č. 100/1988 Zb.\n14. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-34377-19/2013-VZ zo\ndňa 25.11.2013 bola žalobcovi na určenie sumy výsluhového príspevku zhodnotená doba základnej\nvojenskej služby od 01.09.1969 do 31.08.1970 v II. kategórii funkcií, doba služobného pomeru v\nPolicajnom zbore od 01.08.1974 do 31.05.1978 v II. kategórii funkcií a doba služobného pomeru\nv Policajnom zbore od 01.06.1978 do 30.09.1999 v I. kategórii funkcií. Z uvedeného potvrdenia\njednoznačne vyplýva súdom spochybňované profesijné zaradenie žalobcu. Sťažovateľka považuje\npredmetné oznámenie za nesporný dôkaz o profesijnom zaradení žalobcu, a preto nepovažovala za\npotrebné a ani účelné ďalej zisťovať, resp. preverovať skutočnosť jednoznačne preukázanú uvedeným\noznámením. Rovnako aj z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-34.377/5S-99 zo dňa 05.11.1999 jednoznačne vyplýva, že žalobcovi bol podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm.\nd/ zákona č. 73/1998 Z. z. priznaný výsluhový príspevok od 01.10.1999, ako policajtovi, ktorý skončil\nslužobný pomer uvoľnením. Sťažovateľka preto nemala dôvod spochybňovať uvedenú skutočnosť a\nvyzývať žalobcu na špecifikáciu svojho profesijného zaradenia. Okrem profesijného zaradenia žalobcu\nje potvrdením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-34377-19/2013-VZ zo dňa\n25.11.2013 preukázané aj získanie 25 rokov zamestnania v služobnom pomere, z toho najmenej 20\nrokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií, preto žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok\npodľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením veku 55 rokov dňa 11.06.2001, t.j. pred dňom\nnadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z.\n\n15. Sťažovateľka je tiež toho názoru, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď vyslovil\npresvedčenie, že samotná skutočnosť, že žalobca bol v období od 11. júna 2001 (kedy dosiahol\nvek 55 rokov a kedy mu podľa žalovanej vznikol nárok na starobný dôchodok) do 17. februára\n2003 evidovaný ako nezamestnaný bez poberania dávky v nezamestnanosti, nie je dôvodom pre\nnesplnene kritéria nepretržitosti zamestnania k 30. júnu 2022 pre danosť kompetencie žalovanej na\nrozhodovanie o nároku žalobcu na starobný dôchodok. V tejto súvislosti poukázala na právny názor\nNS SR sp. zn. 4So/97/208 z 26.02.2009, podľa ktorého s účinnosťou od 01.01.2001 nemožno za\nnáhradnú dobu považovať každú dobu nezamestnanosti, keďže podľa § 9 ods. 1 písm. d/ zákona\nč. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z. je náhradnou dobou len taká doba, po ktorú sa\nevidovanému nezamestnanému vypláca podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu. V\nsúlade s § 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z. obdobie od 01.01.2001\ndo 17.02.2002 nemožno považovať za náhradnú dobu, nakoľko žalobcovi v tomto období nebola\nvyplácaná podpora v nezamestnanosti. Uvedené je obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nv súvislosti s vysporiadaním sa s otázkou, či dobu nezamestnanosti je možné hodnotiť ako náhradnú\ndobu zamestnania v celosti, ku ktorej žalovanú zaviazal vyjadriť sa NS SR v rámci realizácie rozsudku\nsp. zn. 9Sk/36/2018 zo dňa 27.05.2020. Sťažovateľka preto trvá na tom, že dostatočne zistila skutkový\nstav a vec správne právne posúdila, keď dospela k záveru, že žalobca po vzniku nároku na starobný\ndôchodok, t.j. od 11.06.2001, nebol nepretržite zamestnaný do 30.06.2002, a tak Sociálna poisťovňa,\nústredie nebola kompetentná rozhodnúť o priznaní starobného dôchodku.\n16. Nakoľko Sociálna poisťovňa, ústredie nebola kompetentná rozhodnúť o priznaní starobného\ndôchodku, no aj napriek tomu starobný dôchodok žalobcovi priznala, bolo nutné rozhodnúť o jeho odňatí,\na uvedené následne potvrdiť rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n31.05.2022.\n17. Na základe uvedeného sťažovateľka tvrdila, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.\n18. Sťažovateľka záverom poznamenala, že jej nemôže byť na ťarchu ani skutočnosť, že starobný\ndôchodok v minulosti žalobcovi priznala a žalobcovi vyplácala. V tejto súvislosti poukázala na\nustanovenie § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa dávka odníme, ak zanikol nárok\nna dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.\n19. Záverom poukázala na list Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 27.02.2024, ktorý\npotvrdzuje postúpenie žiadosti žalobcu o starobný dôchodok spísanej v Sociálnej poisťovni, pobočka\nSpišská Nová Ves dňa 18.06.2008, ktorá bola príslušnému ministerstvu v súlade s judikátom R 55/2011\nposúdená ako žiadosť o zvýšenie dávky podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. V predmetnom\nliste Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podrobne uviedlo postup, aký zvolilo aj v prípade žalobcu,\na ako bude postupovať pri výpočte výšky starobného dôchodku žalobcu. Ide o zaužívanú prax, pričom\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky pristúpi k výpočtu výšky starobného dôchodku žalobcu až\npo prevedení poistného. Nakoľko žalovaná môže previesť poistné na účet odboru ministerstva až po\nprávoplatnom skončení tohto súdneho konania, do toho času je uvedené konanie prerušené.\n20. Sťažovateľka navrhla, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n21. Kasačná sťažnosť bola doručená žalobcovi dňa 21.06.2024 na vedomie.\n22. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považoval rozsudok správneho súdu za vecne a\nprávne správny. Správny súd sa vysporiadal riadne so všetkými otázkami podstatnými pre vyhlásenie\nmeritórneho rozhodnutia v danej veci.\n23. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti opísal dôvody uvedené sťažovateľom v kasačnej\nsťažnosti. V súvislosti s preskúmavaným rozhodnutím z 31.05.2022 na základe toho istého skutkového\nstavu, aký bol pri vydaní pôvodného rozhodnutia dňa 15.12.2016, vydal rozhodnutie bez toho, aby\nriadne a v súlade s princípom materiálnej pravdy šetril, napr. profesijné zaradenie žalobcu. V tejto\nsúvislosti dôvodne poukázal na to, že „nové“ rozhodnutie zo dňa 31.05.2022 bolo vydané po viac ako\nosemnástich mesiacoch, a to bez toho, aby vo veci samej boli vykonané nejaké procesné postupy\nspojené so zisťovaním skutočného stavu veci na strane žalobcu, t.j. v danom prípade plynutie času\nnesmerovalo k naplneniu princípu materiálnej pravdy, ale k pokračovaniu znižovania životnej úrovne\nžalobcu. Podotkol, že aplikácia zákona o sociálnom poistení v administratívnej praxi žalovaného má byť\nv súlade s princípom dobrej verejnej správy zhrnutými v Odporúčaní rady Európy, pričom presadzovanie\npredmetných princípov v administratívnom konaní nezaisťuje súkromná osoba, ale orgán verejnej\nsprávy, t.j. v danom prípade Sociálna poisťovňa.\n24. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti bolo žalovanej doručené dňa 17.07.2024.\n\n25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“)\nako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez\nnariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť bola podaná\ndôvodne.\n26. Predmetom konania na kasačnom súde bol rozsudok správneho súdu, ktorým bola zamietnutá\nsprávna žaloba v sociálnej veci, ktorou žalobca žiadal preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia\nžalovanej zo dňa 31.05.2022, číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým bolo v celom rozsahu zamietnuté\nodvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 07.09.2016, číslo: XXX\nXXX XXXX X, ktorým bol žalobcovi podľa § 65, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\nzákona č. 555/2007 Z. z. odňatý od 14.10.2016 starobný dôchodok. Uvedeným rozhodnutím generálny\nriaditeľ žalovanej realizoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 9Sk/36/2018 zo dňa\n27.05.2020, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Sa/5/2017-52 zo dňa\n22.06.2018 tak, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2016\nbolo podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy\nbolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\n27. Kasačný súd úvodom v prvom rade poukazuje na predmet konania, ktorým bola žiadosť žalobcu\ndoručená Sociálnej poisťovni, ústredie o zvýšenie dôchodku priznaného od 11.06.2008 za dobu\nzamestnania/poistenia od 11.06.2008 do 30.04.2012. Dôchodok žiadal zvýšiť od 01.05.2012.\n28. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nsprávneho súdu, z ktorých dôvodov ich kasačný súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n29. Kasačný súd mal v danej veci preukázané, že žalobca sa od roku 2016 domáha preskúmania\nzákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov vo veci odňatia starobného dôchodku od\n14.10.2016. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v skoršom\nrozsudku sp. zn. 9Sk/36/2018 zo dňa 27. mája 2020 bolo dôvodom zrušenia rozhodnutia generálneho\nriaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2016 jeho nesúlad so zákonom. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky mal za to, že žalovaná 1/ sa v skutočnosti nezaoberala podstatnou podmienkou\nurčujúcou kompetenciu rozhodovania o starobnom dôchodku žalobcu, a to, či dobu nezamestnanosti\nbolo možné hodnotiť ako náhradnú dobu zamestnania v celosti. Taktiež najvyšší súd poukazoval na\nskutočnosť, že 2/ nebolo presne špecifikované profesijné zaradenie žalobcu pri výkone funkcie.\n30. Najvyšší správny súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v\nspojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaním im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej\núpravy uvedených právnych predpisov postupom podľa Správneho súdneho poriadku vyhodnotil rozsah\na dôvody kasačnej sťažnosti žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom,\nako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu; ďalej mal za preukázateľne zistené,\nže rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SPC-34.377/5-S-99 zo dňa 05.11.1999 bol žalobcovi po\nskončení služobného pomeru v policajnom zbore uvoľnením dňom 30.09.1999 priznaný podľa § 210\na § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Zb. výsluhový príspevok od 01.10.1999 za dobu služby\nv trvaní 26 skončených rokov. Pre nárok na výsluhový príspevok bola žalobcovi zhodnotená doba\nzákladnej vojenskej služby od 01.09.1969 do 31.08.1970 a služba v policajnom zbore od 01.08.1974\ndo 30.09.1999, v I. kategórii funkcií, v trvaní 26 rokov a 67 dní; od 01.10.1999 do 30.06.2000 bol\nevidovaný ako nezamestnaný; nepoberal podporu v nezamestnanosti. V ďalšom období od 18.02.2002\ndo 31.12.2003 bol zamestnaný u zamestnávateľa Slovenská správa ciest. Podľa osobného listu\ndôchodkového poistenia žalobca dosiahol doby dôchodkového poistenia pred služobným pomerom od\n01.09.1969 do 31.08.1970 (bez obdobia od 10.03.1965 do 31.08.195 a bez obdobia od 01.09.1969\ndo 31.08.1970) a následne po služobnom pomere od 01.10.1999 do 10.06.2008 (bez obdobia od\n01.01.2001 do 17.02.2002), spolu doba v trvaní 20 rokov a 5 dní. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv rozsudku sp. zn. 9Sk/36/2018 zo dňa 27. mája 2020 žalovanej vytýkal, že v preskúmavaných\nrozhodnutiach nebolo presne špecifikované profesijné zaradenie žalobcu pri výkone funkcie. Toto je\njedným z dôvodov, pre ktorý správny súd opäť zrušil rozhodnutia správnych orgánov. Kasačný súd sa s\ntýmto dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím\nnestotožnil dôvodiac tým, že doplnenie špecifikácie profesijného zaradenia žalobcu pri výkone jeho\nfunkcie od 01.08.1974 do 30.09.1999 neovplyvní právne posúdenie rozhodnutia žalovanej o odňatí\nstarobného dôchodku.\n31. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok od 11.\njúna 2001; sporné je posúdenie, či žalobca bol nepretržite zamestnaný do 30. júna 2002, kedy mala\nbyť Sociálna poisťovňa kompetentná rozhodnúť o priznaní starobného dôchodku (žalovaná starobný\n\ndôchodok rozhodnutím č. XXX XXXXXXX zo dňa 04. júla 2008 priznala a žalobcovi vyplácala). Nie\nje sporné, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-34377-18/2013VZ zo dňa 16.08.2013, že žalobcovi bol od 01.10.1999 priznaný podľa § 210 a § 211 ods. 1 písm. d)\nzákona č. 73/1998 Z. z. výsluhový príspevok. Nakoľko žalobca získal najmenej 25 rokov zamestnania\nv služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol\nmu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením 55 rokov od\n11.06.2001, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. Podľa § 142 ods. 4 písm.\nb) zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového príslušníkov Policajného zboru rozhoduje odbor\nsociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.\n32. Prvým dôvodom, pre ktorý bolo zrušené skoršie rozhodnutie žalovaného Najvyšším súdom\nSlovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sk/36/2018 zo dňa 27. mája 2020 bolo „chýbajúce“ profesijné\nzaradenie žalobcu v služobnom pomere. Najvyšší súd Slovenskej republiky tak rozhodol napriek tomu,\nže z listín založených v administratívnom spise žalovanej bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že\nslužobný pomer žalobcu bol ukončený z dôvodu uvoľnenia a tiež, že pre nárok na dávku výsluhového\nzabezpečenia bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 26 rokov a 67 dní. Doba služobného\npomeru zaradená do I. a II. kategórie funkcií bola získaná od 01.09.1969 do 31.08.1970 v II. kategórii\nfunkcií - druh činnosti základná vojenská služba; od 01.08.1974 do 31.05.1978 v II. kategórii funkcií doba služobného pomeru v PZ a od 01.06.1978 do 30.09.1999 v I. kategórii funkcií - doba služobného\npomeru v PZ. Od 01.07.2002 sa výsluhový príspevok menovaného podľa § 124 ods. 2 zákona č.\n328/2002 Z. z. považuje za výsluhový dôchodok. Takéto potvrdenie bolo vydané aj žalobcovi na jeho\nžiadosť. Kasačný súd dospel k záveru, že ani presné špecifikovanie profesijného zaradenia žalobcu pri\nvýkone funkcie nemá vplyv na rozhodnutie vo veci zvýšenia dôchodku priznaného od 11.06.2008 za\ndobu zamestnania/poistenia od 11.06.2008 do 30.04.2012.\n33. Druhým dôvodom bolo posúdenie náhradnej doby v nezamestnanosti od 01.01.2001 do 17.02.2002,\nktorá bezprostredne nadväzovala na skončenie služobného pomeru žalobcu v Policajnom zbore.\nMedzi účastníkmi konania ostalo sporné, či je obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov\nhľadajúcich zamestnanie, obdobím dôchodkového poistenia.\n34. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.\nz. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1.\njanuárom 2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.\nDo zamestnania sa na dôchodkové účely započíta aj v období pred 1. januárom 2001 doba vedenia\nv evidencii nezamestnaných a v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 doba vyplácania\npodpory v nezamestnanosti (§ 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z.).\n35. Podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 01.01.2001, ak zamestnanie\ntrvalo aspoň rok, započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba, po ktorú sa evidovanému\nnezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu.\n36. Podľa § 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 446/2000 Z. z. Doba nezamestnanosti\nzískaná do 31. decembra 2000 sa hodnotí od 1. januára 2001 podľa predpisov platných v období, v\nktorom táto doba bola získaná.\n37. S účinnosťou od 1. januára 2001 nemožno za náhradnú dobu považovať každú dobu\nnezamestnanosti, keďže podľa § 9 ods. 1 písm. d/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení\nv znení zákona č. 446/2000 Z. z. je náhradnou dobou len taká doba, po ktorú sa evidovanému\nnezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu. Pretože v období\nod 01. januára 2001 do 17.02.2002 nebola žalobcovi vyplácaná podpora v nezamestnanosti, uvedené\nobdobie nemožno považovať za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia.\n38. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok správneho súdu podľa §\n462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na\nďalšie konanie.\n39. V ďalšom konaní bude povinnosťou príslušného správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne\nzaoberať, vec prejednať v medziach podanej správnej žaloby, posúdi zákonnosť rozhodnutia a postupu\nžalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne\nrozhodne. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.\n40. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania\n(§ 467 ods. 3 SSP).\n41. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Sa/14/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "fbb22259-4cf6-43a2-8348-f5f8a74627d5:96919e2b-ba2f-409a-ba74-1162f1bda1b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Sa/5/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Sa/5/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fbb22259-4cf6-43a2-8348-f5f8a74627d5:96919e2b-ba2f-409a-ba74-1162f1bda1b0"}], "citovane_v": []}