{"guid": "626982ad-1398-4f2f-a406-9970141e626c:bd6f4fa2-31e4-414b-830d-b00a74ad549d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200305.1", "spisova_znacka": "3Sfk/20/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/20/2025 z 25. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 25. novembra 2025, sp. zn. 3Sfk/20/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200305.1", "identifikacne_cislo": "7022200305", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Michal Dzurdzík", "datum_vydania": "2025-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd6f4fa2-31e4-414b-830d-b00a74ad549d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200305.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200305.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200305.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n3Sfk/20/2025\n7022200305\n25. 11. 2025\nJUDr. Michal Dzurdzík\nECLI:SK:NSSSR:2025:7022200305.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala\nDzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany\nŠabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: LUMARKT, s.r.o., so sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice, IČO: 36\n216 631, právne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100838958/2022 zo dňa 11. apríla 2022, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/53/2022-134 zo dňa 14.\njanuára 2025, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE6S/53/2022-134 zo dňa 14. januára 2025 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100838958/2022 zo\ndňa 11. apríla 2022, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 102451316/2021 zo dňa\n2. decembra 2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj\nkonania pred správnym súdom.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej\nhodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2016. Vo vyrubovacom konaní správca dane\nrozhodnutím č. 102451316/2021 zo dňa 02. decembra 2021 vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za\nzdaňovacie obdobie január 2016 v sume 87.967,62 Eur, ktoré rozhodnutie bolo na odvolanie žalobcu\npotvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (žalovaného) č. 100838958/2022\nzo dňa 11. apríla 2022, doručeným žalobcovi dňa 27. mája 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\nRozdiel dane bol žalobcovi vyrubený pre neuznanie práva na odpočet DPH v sume 87.967,62 Eur v\nzdaňovacom období január 2016 z dodania tovaru (nutella) od dodávateľa KRANED, s. r. o., IČO: 46\n218 360, so sídlom Moyzesova 50, 040 01 Košice a z dodania tovaru (kinder surprise) od dodávateľa\nK-TOM TRADE a. s., IČO: 48 122 742, so sídlom Moyzesova 50, 040 01 Košice, podľa dodávateľských\nfaktúr (faktúry od KRANED, s.r.o. za dodanie nutelly č. 12016009 z 27.01.2016, DPH 13.552,11 Eur, č.\n12016005 z 20.01.2016, DPH 13.589,91 Eur a faktúry od K-TOM TRADE a.s. za dodanie kinder surprise\nč. 2016/001 z 26.01.2016, DPH 30.412,80 Eur a č. 2016/002 z 27.01.2016. DPH 30.412,80 Eur), a to\nz dôvodu daňového podvodu.\n\n2. Správnou žalobou doručenou dňa 14. júna 2022 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „správny\nsúd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného (za zdaňovacie obdobie január 2016) č.\n100838958/2022 zo dňa 11. apríla 2022 a aj rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 102451316/2021\nzo dňa 02. decembra 2021 a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n3. Správny súd v prvom rade posúdil žalobcom vznesené žalobné námietky týkajúce sa\npreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a zákonnosti procesného postupu správcu dane pokiaľ ide\no zachovanie zákonnej jednoročnej lehoty trvania daňovej kontroly, aj pokiaľ ide o zmenu dôvodov\nodopretia odpočtu vo vyrubovacom konaní oproti záverom daňovej kontroly, ako aj pokiaľ ide o\noboznámenie žalobcu so zisteniami a pochybnosťami správcu dane a poskytnutie možnosti sa k nim\nvyjadriť, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné.\n4. K namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd uviedol, že napadnuté\nrozhodnutie vyhodnotil ako zrozumiteľné, opierajúce sa o dostatok relevantných dôvodov vo vzťahu\nk samotnému jeho výroku, žalovaný sa riadne a zrozumiteľne vysporiadal s odvolacími námietkami\nžalobcu. Žalobca nepreskúmateľnosť rozhodnutia v podstate dôvodí spochybnením správnosti právnych\nzáverov žalovaného o preukázaní existencie podvodu na DPH, keď poukazuje na nerozlišovanie medzi\nporušením zákona a podvodným konaním v súvislosti s posúdením daňového úniku v dôsledku krížovej\nfiktívnej fakturácie, čím spochybňuje právne závery žalovaného o preukázaní existencie podvodu na\nDPH. Ale aj v súvislosti s vadami procesného postupu správnych orgánov, keď rozpornosť dôvodov\nrozhodnutia vidí v tom, že vo vyrubovacom konaní došlo k zmene dôvodu neuznania odpočtu na daňový\npodvod oproti záverom daňovej kontroly, kde bol dôvod vymedzený nepreukázaním deklarovaného\ndodávateľa. K tomu správny súd zdôrazňuje, že nesúhlas s právnymi závermi žalovaného v spojení aj so\nzávermi správcu dane, nezávisle od posúdenia správnosti týchto záverov súdom, ako ani prípadné vady\nv procesnom postupe správnych orgánov nie sú spôsobilé založiť vadu nedostatočnosti odôvodnenia a\nnepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n5. Správny súd uviedol, že v posudzovanej veci došlo k zmene právneho dôvodu neuznania\nodpočtu vymedzeného v protokole z daňovej kontroly (kde bol tento dôvod vymedzený nesplnením\nhmotnoprávnych podmienok odpočtu, nepreukázaním dodania tovaru deklarovaným dodávateľom) vo\nvyrubovacom konaní, kde už správca dane dospel k záveru, aj po ďalšom doplnení dokazovania, o\ndanosti dôvodu odopretia odpočtu žalobcovi pre daňový podvod. Žalobca hoci pripustil, že správca\ndane v protokole poukázal na určitú líniu podvodného konania, v súvislosti so zmenou právneho\ndôvodu neuznania odpočtu namietal protirečivosť rozhodnutia vo veci ako aj extrémny rozpor medzi\nobsahom protokolu a tvrdením správcu dane a žalovaného, že správca dane už v protokole popísal, že\npreverované transakcie vykazujú znaky podvodného konania a poukázal na konanie dodávateľa žalobcu\nKRANED s.r.o., ktorý si uplatňoval odpočítania dane (od TOMSLAV s.r.o. - LUTTY s.r.o.) a dodávateľa\nžalobcu K-TOM TRADE a.s., ktorý si uplatňoval odpočítania dane (od KRANED-K s.r.o. - LUTTY s.r.o.) z\nfaktúr za nelegitímny tovar, a tým zatajoval podvod. Nakoľko podľa žalobcu sa v protokole uvádza úplne\niná línia podvodného konania a nie je v ňom žiadna zmienka o tom, že žalobca je súčasťou podvodu\nprostredníctvom krížovej fakturácie („kontra-obchodovanie“).\n6. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu aj obsahom protokolu z daňovej\nkontroly konštatoval, že tieto korešpondujú s ich zhrnutím v rozhodnutí správcu dane. Konštatoval, že\nvo vyrubovacom konaní zmenený dôvod neuznania odpočtu dane má svoj podklad už v skutočnostiach\nzistených počas daňovej kontroly tak, ako to bolo zdôrazňované správcom dane aj žalovaným v ich\nrozhodnutiach. Teda už zo zistení správcu dane, vyplývajúcich z ním vykonaného dokazovania a\nopísaných v protokole z kontroly je zrejmý: reťazec zdaniteľných obchodov, fakturačné vzťahy v týchto\nreťazcoch, fakturačné vzťahy k spoločnostiam mimo tohto reťazca (TOMSLAV s.r.o. - LUTY s.r.o.),\nspôsob priznania a platenia dane z pridanej hodnoty a uplatňovania si jej odpočtu v týchto fakturačných\nvzťahoch, účasť žalobcu v týchto obchodných reťazcoch, ako aj súhrn skutočností indikujúcich podvodný\ncharakter týchto obchodných reťazcov s cukrovinkami (nutellou a kinder surprise), vrátane označenia\nindícií o potenciálnej vedomosti žalobcu o podvodnom charaktere reťazca aj v intenciách nedodržania\nprimeranej obozretnosti.\n7. Správny súd uviedol, že neobstojí ako dôvodná ani žalobcom namietaná protirečivosť záverov v\nprotokole z daňovej kontroly, keď podľa žalobcu správne orgány nerozlišujú medzi porušením zákona\na podvodným konaním a protokol je založený na oboch protichodných a navzájom sa vylučujúcich\n\n„preukázaných kontrolných zisteniach“. Správny súd zdôraznil, že ak skutočnosti zistené správcom dane\na vymedzené v protokole z daňovej kontroly (aj v spojení s doplňujúcimi zisteniami vo vyrubovacom\nkonaní) dávajú dostatočný podklad pre neuznanie odpočtu z dôvodu daňového podvodu, uvedené\nneznamená, že protokol je založený na dvoch odlišných a navzájom sa vylučujúcich kontrolných\nzisteniach resp. na dvoch protirečivých záveroch.\n8. Správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani námietku nedôvodnosti a neúčelnosti prerušenia daňovej\nkontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácii (MVI) a tým prekročenie zákonnej lehoty na\nvykonanie daňovej kontroly, ktorú žalobca odôvodňoval v podstate nadbytočnosťou realizovania MVI,\nkeď správcovi dane vo vyrubovacom konaní k prehodnoteniu jeho záverov o nepreukázaní splnenia\npodmienky dodania tovaru deklarovaným dodávateľom postačoval výsluch jeho bývalého konateľa Ing.\nKmeca a nič mu nebránilo realizovať tento výsluch už v priebehu daňovej kontroly. Ako aj tým, že ak táto\nvýpoveď postačovala správcovi na zmenu dôvodu neuznania odpočtu vo vyrubovacom konaní, uvedené\nje podľa žalobcu dôkazom, že medzi týmto novým právnym posúdením veci a prerušením kontroly z\ndôvodu MVI nie je žiadna súvislosť.\n9. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol oboznámený s pochybnosťami správcu dane v priebehu daňovej\nkontroly, správny súd poukázal na časový sled úkonov správcu dane v priebehu daňovej kontroly tak\nako sú tieto v krátkosti zhrnuté v úvodnej časti tohto rozsudku a uvádza, že písomným oznámením\nsprávcu dane zo dňa 04. decembra 2018, doručeným žalobcovi 06. decembra 2018, bol žalobca\nriadne, včas a v náležitej kvalite oboznámený so všetkými dovtedajšími zisteniami a pochybnosťami\nsprávcu dane o preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH konkrétne dodania\ntovaru deklarovaným dodávateľom. Žalobca na uvedené reagoval písomným vyjadrením, v ktorom\nnavrhoval vykonania ďalších dôkazov (výsluchmi svedkov v súvislosti s realizovaním prepravy tovaru).\nAvšak v následnom procesnom postupe správcu dane je možné ustáliť isté pochybenia, keď ešte\npred doručením písomného vyjadrenia žalobcu daňovú kontrolu prerušil za účelom realizácie ďalšieho\nzisťovania medzinárodnou výmenou informácii (MVI), pričom po obdržaní výsledkov MVI, ukončení\nprerušenia kontroly a vyhotovení úradných záznamov o oboznámení sa s kontrolnými zisteniami z\nkontrol iných daňových subjektov, už opätovne žalobcu s pretrvávaním pochybností žiadnym spôsobom\nneoboznámil a daňovú kontrolu ukončil vydaním a doručením protokolu. Podľa názoru správneho súdu\nvšak takéto pochybenia v postupe správcu dane v okolnostiach danej veci nedosahujú takú závažnosť,\nže by mohli byť spôsobilé vyvolať nezákonnosť procesu daňovej kontroly, protokolu ako výsledku\nkontroly a základného podkladu skutkových zistení správcu dane a tým nezákonnosť samotného\nprvostupňového a nadväzujúceho druhostupňového rozhodnutia vo veci. Osobitne je namieste takýto\nzáver s ohľadom na skutočnosť, že ďalším dokazovaním vo vyrubovacom konaní správca dane už mal\nza preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky odpočtu spočívajúcej v preukázaní dodania tovaru\nžalobcovi deklarovaným dodávateľom a tak nemohlo dôjsť k reálnej ujme na právach žalobcu v príčinnej\nsúvislosti s neoznámením pretrvávajúcich pochybnosti správcu dane o tejto skutočnosti. Okrem toho\nintenzitu akýchkoľvek pochybení správcu dane v súvislosti s oznamovaním jeho pochybnosti v priebehu\ndaňovej kontroly vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok odpočtu do značnej miery znižuje\nskutočnosť zmeny dôvodu odopretia odpočtu v priebehu vyrubovacieho konania z dôvodu daňového\npodvodu (vo vzťahu k preukázaniu ktorého v plnom rozsahu znáša dôkazné bremeno správca dane).\n10. Na záver správny súd uzavrel, že k daňovému úniku v reťazci obchodov s nutellou podľa správcu\ndošlo tak, že priamy dodávateľ žalobcu spoločnosť KRANED, s.r.o. si ponížil daňovú povinnosť\nuplatnením si odpočítania dane krížovou fakturáciou „kontra obchodovaním“ z dodávateľských faktúr\nspoločnosti TOMSLAV s.r.o. bez preukázania materiálnej existencie plnenia. Teda krížovou fakturáciou\nkedy sa jedna fakturačná línia týkala reálne existujúceho tovaru (nutelly) a druhá krížová fakturácia od\nTOMSLAV s.r.o. (‹LUTY s.r.o.) sa týkala reálne neexistujúceho tovaru. A k daňovému úniku v reťazci\nobchodov s kinder surprise podľa správcu došlo tak, že subdodávateľ dodávateľa žalobcu (K-TOM\nTRADE a.s.) spoločnosť KRANED - K s.r.o. si ponížil daňovú povinnosť uplatnením si odpočítania\ndane krížovou fakturáciou „kontra obchodovaním“ z dodávateľských faktúr spoločnosti LUTY s.r.o. bez\npreukázania materiálnej existencie plnenia, teda krížovou fakturáciou kedy sa jedna fakturačná línia\ntýkala reálne existujúceho tovaru (kinder surprise) a druhá krížová fakturácia od LUTY s.r.o. sa týkala\nreálne neexistujúceho tovaru.\n11. Správny súd nemal zákonnú možnosť ani povinnosť posudzovať preukázanosť vedomostnej zložky\núčasti žalobcu na daňovom podvode (štvrtej podmienky Axel Kittel testu), ak žalobca žiadne konkrétne\n\nnámietky v tomto smere nevzniesol a nenamietal skutočnosti, ktorými správne orgány dôvodili naplnenie\nvedomostnej zložky, a to ani per eventum pre prípad neakceptovania dôvodnosti jeho primárnej\nnámietky. Žalobca sa len obmedzil na konštatovanie, že ak sa nepreukázalo splnenie hmotnoprávnej\npodmienky, ktorá je pojmovým znakom podvodu na DPH a jednou z podmienok pre priznanie práva\nna odpočítanie dane, potom nie je možné vôbec tvrdiť, že žalobca sa vedome, nevedome, či nepriamo\nzúčastnil na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, resp. uviedol, že ak sa daňovému subjektu\nnepreukáže podvodný úmysel, vedenie dokazovania na preukázanie vedomostnej zložky účasti na\npodvodnom konaní neprichádza do úvahy a preto sa argumentácia správcu dane a žalovaného v tomto\nsmere stáva bezpredmetnou a ďalšia podrobnejšia reakcia žalobcu na uvedené závery správcu dane a\nžalovaného by presiahla rámec efektivity preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a súdneho\nkonania.\nII.\nArgumentácia účastníkov v kasačnom konaní\na) kasačná sťažnosť\n12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len\n„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, v\nktorej navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok Správneho súdu v Košiciach, sp. zn. KE6S/53/2022 zo dňa 14. januára 2025, rozhodnutie žalovaného ako prvostupňové rozhodnutie zrušil a\nvec vrátil na ďalšie konanie a rozhodol o trovách konania.\n13. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že žalovaný v postupe správcu dane počas daňovej kontroly\nnezistil pochybenia, ktoré by mali za následok porušenie práv žalobcu v zmysle ustanovení § 45 ods.\n1 a § 46 ods. 5 Daňového poriadku, naopak vo vyjadrení k protokolu uviedol svoje pripomienky a\nnavrhol správcovi dane vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré správca dane vykonal. Sťažovateľ uviedol,\nže v oprávneniach vyplývajúcich z § 45 ods. 1 a § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ide o úplne rozdielne\ninštitúty správy daní, ktoré nie je možné kumulovať a zamieňať. Primárnym účelom ustanovenia § 46 ods.\n5 Daňového poriadku, je ešte počas vykonávania daňovej kontroly odstrániť všetky rozpory v skutkovom\nstave. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR (sp. zn. 1 Sžfk/10/2020, 10Sžfk/53/2019\na 3Sžfk/24/2020) vyplýva, že je potrebné rozlišovať medzi oznámením podľa § 45 Daňového poriadku,\nktorého cieľom je umožnenie realizácie práv a povinností daňového subjektu v daňovej kontrole a výzvou\npodľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktorou je správca dane povinný oznámiť pochybnosti daňovému\nsubjektu a vyzvať na ich odstránenie a ktorou sa presúva dôkazné bremeno na daňový subjekt. V\nrozhodnutí správcu dane a ani v rozhodnutí žalovaného nie je žiadna zmienka o doručení výzvy podľa\n§ 46 ods. 5 Daňového poriadku, ide len o odkazy na postup podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku.\nŽalovaný až vo vyjadrení k žalobe prvýkrát kumulatívne s ustanovením § 45 ods. 1 Daňového poriadku\nuvádza aj § 46 ods. 5 Daňového poriadku.\n14. Z uvedených rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR podľa sťažovateľa vyplýva, že výzva podľa\n§ 46 ods. 5 Daňového poriadku musí byť zaslaná v priebehu daňovej kontroly vzhľadom na odlišný\núčel daňovej kontroly od vyrubovacieho konania. Ak sa tak nestalo, nedochádza k prenosu dôkazného\nbremena. Podľa sťažovateľa nebola výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku nikdy vyhotovená tak,\nako ukladá Daňový poriadok. Sťažovateľ v súvislosti s uvedeným poukázal aj na § 27 ods. 1 Daňového\nporiadku, podľa ktorého ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená zákonom, alebo osobitným\npredpisom, určí primeranú lehotu správca dane a zároveň upozorní na následky nedodržania tejto lehoty.\n15. Podľa sťažovateľa prerušenie daňovej kontroly nebolo vykonané v súlade so zákonom, správca dane\nmohol príslušné informácie získať vlastnou činnosťou a objektívna potreba medzinárodnej spolupráce\nneexistovala. Ak podľa správcu dane bolo potrebné objasniť, či došlo k reálnemu dodaniu tovarov\ndeklarovaným dodávateľom, potom adekvátnym dôkazným prostriedkom k objasneniu tejto otázky, a\nto aj bez návrhu žalobcu, bolo vypočutie Ing. Kmeca, bývalého konateľa spoločnosti KRANED s.r.o.\nUvedené žalobca navrhoval vo svojom podaní zo 16. januára 2019, čo správca dane zmaril práve\nprerušením daňovej kontroly, pričom prerušenie paradoxne odôvodnil tým, že cestou MVI bolo potrebné\npreveriť reálne dodanie tovarov deklarovaným dodávateľom.\n\n16. Z rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného vyplýva, že zistenia cestou MVI neboli nevyhnutné v\nich vzťahu k preverovaným zdaniteľným obchodom žalobcu, ani vo vzťahu k preukázaniu účasti žalobcu\nna daňovom podvode a ani vo vzťahu k preukázaniu splnenia zákonom stanovených podmienok pre\nodpočítanie dane a pre oslobodenie od dane.\n17. Sťažovateľ zároveň uvádza, že pre rozhodnutie odmietnuť priznanie práva na odpočet dane z dôvodu\núčasti na daňovom podvode nepostačuje len poukázať na množstvo zistení, označiť ich za nepriame\ndôkazy, ako to uvádzajú finančné orgány, ale mali v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku uviesť\npresvedčivú úvahu, na základe ktorej dospeli k záveru, že uvedené nepriame dôkazy preukazujú to, že\nsťažovateľ vedel alebo mal vedieť, resp. mohol vedieť, že je účastníkom reťazca spojeného s daňovým\npodvodom. V danom prípade taká úvaha v rozhodnutiach správnych orgánov absentuje, nejedná sa o\nindície, teda nepriame dôkazy, ale iba o domnienky.\nb) vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že v danej veci nezistil pochybenie správcu\ndane v postupe, ani iné porušenie platných zákonov. Žalovaný z obsahu spisu dospel k záveru, že\ndôvody sťažovateľa uvedené v podanej žalobe, ako aj v kasačnej sťažnosti, nie je možné akceptovať\na sú neopodstatnené. Správca dane aj žalovaný postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi.\nNavrhol, aby kasačný súd podanú kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.\nIII.\nKonanie pred kasačným súdom\n19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že\nkasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 2 písm. b) SSP v znení účinnom do 30. júna\n2023), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý\nrozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že\nkasačná sťažnosť je dôvodná.\n20. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu\nSR. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. novembra 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\nIV.\nPosúdenie kasačného súdu\n21. Kľúčovou právnou otázkou v predmetnej veci bolo, či bol žalobca riadne a včas oboznámený\ns pochybnosťami správcu dane v súlade s ustanovením § 46 ods. 5 Daňového poriadku v kontexte\nsituácie, že vo vyrubovacom konaní správca dane zmenil v protokole z daňovej kontroly identifikovaný\ndôvod pre neuznanie uplatnených daňových oprávnení.\n22. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namieta nesprávne práve posúdenie správneho súdu vo\nvzťahu k posúdeniu otázky či správca dane a žalovaný môžu vo vyrubovacom konaní zmeniť dôvod\nneuznania uplatnených daňových oprávnení v porovnaní s dôvodom uvedeným v protokole z daňovej\nkontroly a zároveň, že nebol s pochybnosťami správcu dane riadne a včas oboznámený a teda nedošlo\nk prenosu dôkazného bremena.\n23. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou dáva kasačný súd do pozornosti, že daňová kontrola\npredstavuje proces, v rámci ktorého sa zisťujú a preverujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie\ndane (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). Pokiaľ počas daňovej kontroly vzniknú pochybnosti o dokladoch\npredložených daňovým subjektom, tieto pochybnosti správca dane oznámi daňovému subjektu a umožní\nmu vyjadriť sa k nim (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku). Svoje pochybnosti pritom správca dane musí\nformulovať tak na skutkovom ako aj právnom základe. Postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku\npritom dochádza k presunu dôkazného bremena v rámci daňovej kontroly na daňový subjekt, ktorý ma\nmá priestor na vyjadrenie alebo vysvetlenie zistených pochybností (rozhodnutie Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 zo dňa 24. februára 2022, publikované ako judikát\n18/2022 ZNSS). Výsledkom daňovej kontroly je dôkaz - protokol, ktorý obsahuje výsledky daňovej\n\nkontroly ako aj vyhodnotenie dôkazov (§ 46 ods. 8 Daňového poriadku). Jeho obsahom musia byť tak\npreukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, ako aj stanoviská a vyjadrenia kontrolovaného\nsubjektu (§ 47 písm. g), h) a i) Daňového poriadku). Protokol z daňovej kontroly tak musí obsahovať\nzhrnutie a vyhodnotenie vykonaných dôkazov, zhrnutie skutkových zistení a ich právneho posúdenia v\nkontexte záverov správcu dane smerujúcich k (ne)uznaniu sporných daňových oprávnení. Po vyhotovení\nprotokolu z daňovej kontroly ako dôkazu, správca dane zasiela tento dôkaz na vyjadrenie daňovému\nsubjektu spolu s výzvou, ktorá daňovému subjektu umožňuje vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v\nprotokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.\n24. Kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už zdôraznil, že účel daňovej kontroly a vyrubovacieho\nkonania je v zásade odlišný (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1 Sžfk 10/2020 zo dňa 24. februára 2022, bod 31, publikované ako judikát č. 18/2022 ZNSS).\nNapriek tomu však ustálená rozhodovacia činnosť kasačného súdu pripúšťa vykonávanie dokazovania\nv daňovom konaní, aj nad rámec návrhov daňového subjektu, a to či už v snahe odstrániť niektoré\nprocesné nedostatky či doplniť niektoré skutkové zistenia, v nadväznosti na argumentáciu daňového\nsubjektu alebo v nadväznosti na pokyn odvolacieho orgánu či správneho súdu (rozhodnutia Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sfk 11/2022 zo dňa 25. apríla 2024, sp. zn. 4 Sfk\n126/2022 zo dňa 17. októbra 2023, sp. zn. 3 Sfk 129/2022 zo dňa 21. novembra 2023 a iné). Limitom\npre takéto doplňujúce vykonávanie dokazovania iniciovaného správcom dane v daňovom konaní však\nje, že nemôže byť vykonané v takom rozsahu/v takej miere, aby de facto nahrádzalo výkon samotnej\ndaňovej kontroly (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sfk 11/2022\nzo dňa 25. apríla 2024, bod 43, ale aj judikát 18/2022 ZNSS, bod 31).\n25. Navyše, z aktuálnej právnej úpravy daňového konania nemožno vyvodiť viazanosť správcu dane\nalebo žalovaného právnym dôvodom neuznania uplatnených daňových oprávnení uvedeným v protokole\nz daňovej kontroly. K takejto zmene právneho náhľadu môže dôjsť tak z dôvodu odôvodnenej zmeny\nprávneho názoru správcu dane, pod vplyvom dodatočne vykonaného dokazovania vo vyrubovacom\nkonaní alebo pod vplyvom rozhodnutia odvolacieho orgánu - žalovaného (§ 74 ods. 2 Daňového\nporiadku) či správneho súdu (§ 191 ods. 5 a 6 SSP). Právna úprava pritom v § 74 ods. 2 Daňového\nporiadku výslovne predpokladá, že odvolací orgán - žalovaný môže odstraňovať chyby konania alebo\nich odstránenie/doplnenie uložiť správcovi dane.\n26. Pokiaľ však príslušné orgány v priebehu vyrubovacieho konania alebo prípadne nadväzujúceho\nodvolacieho konania zmenia dôvod pre neuznanie uplatnených daňových oprávnení v porovnaní s\nprotokolom z daňovej kontroly, musí sa tak spravidla diať (i) primárne na podklade skutkových zistení\nvyplývajúcich zo samotného protokolu, prípadne primerane doplnených dokazovaním vykonaným v\ndaňovom konaní v miere a rozsahu nenahrádzajúcom daňovú kontrolu a (ii) daňovému subjektu musí\nbyť umožnené sa k zmenenému právnemu posúdeniu dôvodu neuznania daňového oprávnenia v\ndaňovom konaní vyjadriť a navrhnúť nové dôkazy (tento predpoklad vyplýva zo zásady úzkej súčinnosti\nsprávcu dane s daňovým subjektom podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku a zásady zachovávania práv\ndaňových subjektov podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, ako aj zo zákazu neočakávaných/prekvapivých\nrozhodnutí vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky - mutatis mutandis rozhodnutie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 52/2019 zo dňa 1. apríla 2020, publikované v\nZNaUÚS ako judikát č. 12/2020).\n27. Po zohľadnení vyššie uvedenej argumentácie kasačný súd konštatuje, že v tu posudzovanom\nprípade v protokole z daňovej kontroly správca dane vyjadril v konečnom dôsledku záver, že v sporných\nobchodoch žalobcu neboli preukázané materiálne podmienky pre uplatnenie uplatneného práva na\nodpočítanie dane podľa § 51 ods. 1, § 49 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o\ndani z pridanej hodnoty v príslušnom znení (ďalej len „zákon o DPH“), resp. bola spochybnená identita\ndeklarovaných dodávateľov. V prvostupňovom rozhodnutí a v žalovanom rozhodnutí z vyrubovacieho\nkonania však už bola ako dôvod pre neuznanie daňových oprávnení uvedená účasť sťažovateľa na\nobchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Kasačný\nsúd už konštatoval, že ide o dva rozdielne dôvody pre neuznanie daňových oprávnení, ktoré majú aj\nodlišné východiská (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sfk\n25/2023 zo dňa 28. marca 2024, bod 54). V predmetnej veci preto došlo k zmene právneho dôvodu\nneuznania daňových oprávnení medzi protokolom a končenými rozhodnutiami orgánov finančnej správy.\n\n28. Kasačný súd vychádzajúc z administratívneho spisu konštatuje, že u sťažovateľa vykonal správca\ndane daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016, ktorá sa začala\n20. júla 2016. Daňová kontrola bola prvýkrát prerušená rozhodnutím správcu z 26. apríla 2017 od\n02. mája 2017 do 26. novembra 2018 z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii\n(MVI) za účelom preverenia pôvodu tovaru, miesta dodania tovaru a prepravy tovaru. Sťažovateľ bol\nlistom správcu dane z 04. decembra 2018, doručeným 06. decembra 2018 oboznámený so zisteniami\na pochybnosťami správcu o preukázaní dodania tovaru deklarovanými dodávateľmi. Následne správca\ndane daňovú kontrolu rozhodnutím zo 07. decembra 2018 druhýkrát prerušil od 10. decembra 2018\ndo 25. decembra 2021 z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii (MVI) do Poľska\nza účelom preverenia pôvodu tovaru, miesta dodania tovaru a prepravy tovaru. V priebehu prerušenia\nžalobca podal dňa 16. januára 2019 písomné vyjadrenie k oboznámeným kontrolným zisteniam.\nNásledne sa v spise nachádzajú odpovede na MVI a úradné záznamy o nahliadnutiach do spisov iných\ndaňových subjektov. Po uvedenom nasleduje samotný protokol z kontroly datovaný dňom 15. marca\n2021, sťažovateľovi doručený dňa 31. marca 2021.\n29. Správca dane po rozsiahlom dokazovaní vykonanom v procese daňovej kontroly v protokole o\nkontrole konštatoval záver o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH z\noznačených dodaní tovaru - konkrétne nepreukázanie dodania tovaru deklarovanými dodávateľmi. Vo\nvzťahu k odpočtu dane z dodania tovaru - nutelly sťažovateľovi od KRANED s.r.o. správca dane vo\nvyrubovacom konaní vykonal ďalšie dokazovanie vypočutím Ing. Miroslava Kmeca, bývalého konateľa\nKRANED s.r.o., ktorý potvrdil dodanie tovaru sťažovateľovi, predložil doklady o nadobudnutí tovaru.\nTiež bolo podané vyjadrenie konateľa sťažovateľa k spolupráci s týmto dodávateľom a boli predložené\ndoklady v súvislosti s preverovanými obchodmi. Na základe toho správca dane, ako to uvádza aj vo\nsvojom rozhodnutí, už mal za preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu (z dodania\nnutelly), avšak mal za to, že ani ďalším dokazovaním nebolo preukázané, že sťažovateľ nebol zapojený\ndo reťazca podvodných plnení. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že už v protokole popísal, že predmetné\nobchodné transakcie vykazujú znaky podvodného konania a poukázal na konanie priameho dodávateľa\nsťažovateľa KRANED s.r.o, ktorý si uplatňoval odpočítanie dane od spoločnosti TOMSLAV s.r.o. (LUTY\ns.r.o.).\n30. Obdobne správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal ďalšie dokazovanie aj vo vzťahu k odpočtu\ndane z dodania tovaru - kinder surprise žalobcovi od K-TOM TRADE a.s. vypočutím Ing. Miroslava\nKmeca, konateľa K-TOM TRADE a.s., ktorý potvrdil dodanie tovaru sťažovateľovi, predložil požadované\ndoklady a uviedol, že dodávateľom bola spoločnosť KRANED - K, s.r.o. za ktorú jednal s jej konateľom\nJUDr. Šofrankom. Tiež sa správca dane oboznámil s administratívnym spisom spoločnosti K-TOM\nTRADE a.s., v súvislosti s kontrolou daňového obdobia december 2015 a január 2016 a zistil, že tejto\nspoločnosti nebolo rozhodnutím správcu dane uznané odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od\nKRANED - K, s.r.o. z dôvodu daňového podvodu. Na základe toho správca dane, ako to uvádza aj vo\nsvojom rozhodnutí, už mal za preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu (z dodania\nkinder surprise), avšak mal za to, že preverované zdaniteľné obchody vykazujú znaky podvodného\nkonania čo popísal už v protokole z kontroly s poukazom na konanie priameho dodávateľa spoločnosti\nK- TOM TRADE a.s. spoločnosti KRANED - K s.r.o, ktorá si uplatňovala odpočítanie dane od spoločnosti\nLUTY s.r.o.\n31. Reťazec zdaniteľných obchodov s nutellou, v ktorom podľa správcu dane došlo k daňovému úniku\nv súvislosti s daňovým podvodom vymedzil správca dane nasledovne: INTER TRADE GROUP Sp. z\no.o. (PL) › ARSENAL LTD (ARSENAL EU) (PL) › KRANED, s.r.o. › žalobca LUMARKT s.r.o. › BLUE\nHOLE, s.r.o. (CZ) › Lampus Sp. z o.o. (PL). K daňovému úniku v tomto reťazci podľa správcu došlo tak,\nže priamy dodávateľ sťažovateľa spoločnosť KRANED, s.r.o. si ponížil daňovú povinnosť uplatnením\nsi odpočítania dane krížovou fakturáciou „kontra obchodovaním“ z dodávateľských faktúr spoločnosti\nTOMSLAV s.r.o. bez preukázania materiálnej existencie plnenia. Teda krížovou fakturáciou kedy sa\njedna fakturačná línia týkala reálne existujúceho tovaru (nutelly) a druhá krížová fakturácia od TOMSLAV\ns.r.o. (‹LUTY s.r.o.) sa týkala reálne neexistujúceho tovaru. Reťazce zdaniteľných obchodov s kinder\nsurprise, v ktorom podľa správcu dane došlo k daňovému úniku v súvislosti s daňovým podvodom\nvymedzil správca dane nasledovne: A/ Intensonal plus s.r.o. (CZ) › KRANED - K s.r.o. › K-TOM TRADE\na.s. › žalobca LUMARKT s.r.o. › Neo Market s.r.o. (CZ), B/ SAROSPATAK-HUNGARIA Kft. (HU) ›\nKRANED - K s.r.o. › K-TOM TRADE a.s. › žalobca LUMARKT s.r.o. › Neo Market s.r.o. (CZ) › Mark\n& Pex Europe Solution J.D.O.O. (HR). K daňovému úniku v tomto reťazci podľa správcu došlo tak,\n\nže subdodávateľ dodávateľa sťažovateľa spoločnosť KRANED - K s.r.o. si ponížil daňovú povinnosť\nuplatnením si odpočítania dane krížovou fakturáciou „kontra obchodovaním“ z dodávateľských faktúr\nspoločnosti LUTY s.r.o. bez preukázania materiálnej existencie plnenia, teda krížovou fakturáciou kedy\nsa jedna fakturačná línia týkala reálne existujúceho tovaru (kinder surprise) a druhá krížová fakturácia\nod LUTY s.r.o. sa týkala reálne neexistujúceho tovaru.\n32. Skutočnosť, že daňový únik vznikol v súvislosti s daňovým podvodom a teda ide o\nreťazce zdaniteľných obchodov postihnutých daňovým podvodom vymedzil správca dane radom\nzistených skutočností. Obdobne radom zistených skutočností týkajúcich sa nedostatočnej obozretnosti\nsťažovateľa pri realizovaných zdaniteľných odchodoch vymedzil aj naplnenie vedomostnej zložky účasti\nsťažovateľa na daňovom podvode ako podmienky odopretia odpočtu pre daňový podvod.\n33. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach\na v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, čo bolo premietnuté do ustanovenia § 3 ods. 1\nDaňového poriadku, podľa ktorého v daňovom konaní sa postupuje v súlade s všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi. Z uvedeného vyplýva, že ak zákon pre určitý úkon stanovuje spôsob, ktorým\nsa má tento úkon vykonať a lehotu na jeho vykonanie, je správca dane povinný postupovať ústavne\nkonformným spôsobom a tento úkon vykonať v zákonnej lehote a tak, ako ukladá zákon. Daňový\nporiadok neumožňuje správcovi dane jednotlivé úkony správy daní a práva daňového subjektu, ktoré\nsi mohol uplatniť počas daňovej kontroly, presunúť do vyrubovacieho konania. Účel daňovej kontroly a\nvyrubovacieho konania nie je totožný.\n34. Vzhľadom na časový sled úkonov správcu dane možno konštatovať, že postupom správcu dane bolo\nsťažovateľovi odňaté jeho právo vyplývajúce z ustanovení § 45 ods. 1 písm. c/ a f/ Daňového poriadku,\npredkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné\nsprávcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť.\n35. Kasačný súd konštatuje, že nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že ustanovenie § 46 ods. 5\nDaňového poriadku ukladá povinnosť správcovi dane, avšak na strane druhej, ak správca dane\npreukáže, že vykonával úkony k tomu, aby dal možnosť kontrolovanému daňovému subjektu sa vyjadriť\nk zisteniam z kontroly a v rámci toho aj k pochybnostiam správcu dane, potom bol účel tohto ustanovenia\nnaplnený, pretože uvedené ustanovenie priamo ukladá správcovi dane povinnosť v prípade, ak vzniknú\npochybnosti o správnosti alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, aby preukázateľným spôsobom\ntieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu oznámil a zároveň, aby ho vyzval, aby sa k nim\nvyjadril.\n36. Správca dane už v protokole popísal, že preverované transakcie vykazujú znaky podvodného\nkonania a poukázal na konanie dodávateľa žalobcu KRANED s.r.o., ktorý si uplatňoval odpočítania\ndane (od TOMSLAV s.r.o. - LUTTY s.r.o.) a dodávateľa žalobcu K-TOM TRADE a.s., ktorý si\nuplatňoval odpočítania dane (od KRANED-K s.r.o. - LUTTY s.r.o.) z faktúr za nelegitímny tovar, a tým\nzatajoval podvod. V protokole však nie je žiadna zmienka o tom, že sťažovateľ je súčasťou podvodu\nprostredníctvom krížovej fakturácie („kontra-obchodovanie“) jeho dodávateľa KRANED s.r.o. A napriek\ntomu, že správca dane v protokole poukázal na určitú líniu podvodného konania, za preukázané\nkontrolné zistenie stanovil, že nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovanými dodávateľmi žalobcu.\nSprávca dane vo vyrubovacom konaní prehodnotil svoje zistenia v protokole, po výpovedi Ing. Kmeca,\ntento dôvod sa však vzťahoval výlučne k preukázaniu dodania tovaru deklarovanými dodávateľmi\nsťažovateľa. Predmetná výpoveď nebola relevantným dôvodom pre zmenu zisteného skutkového stavu\noproti protokolu (v ktorom správca nikde neodôvodňuje podvodné konania krížovou fakturáciou) a k\nzmene vymedzenia mechanizmu vzniku daňového úniku.\n37. Zásada zákonnosti je nesporne najvýznamnejšou zásadou daňového konania, pričom jej základ\npochopiteľne nevychádza len z ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku, ale primárne z článku 2\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Daňové orgány sú tak pri určovaní daňovej povinnosti povinné\nnielen postupovať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dbať na fiskálne záujmy štátu, ale\nrovnako sú povinné dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a\npri správne daní postupovať v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Spolupráca daňových orgánov s\nkontrolovanými daňovými subjektmi vyplýva z viacerých ustanovení Daňového poriadku, pričom jedným\nz nich je aj ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktoré vo svojej podstate upravuje prenos\n\ndôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt práve v prípade, ak má správca\ndane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným\ndaňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich oznámených. V prípade, ak k takejto situácii\ndôjde, správca dane vyzýva daňový subjekt, aby sa k zisteným pochybnostiam správcovi dane vyjadril\na teda, aby pravdivosť údajov, ktoré uviedol v daňovom priznaní, preukázal. Táto výzva môže byť\ndaňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému\nsubjektu oznámené i počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá\na následne spíše zápisnicu. Práve týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania k prenosu\ndôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt.\n38. V rámci daňovej kontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na správne určenie\ndane, správca dane vyhodnocuje predložené doklady a oboznamuje daňový subjekt so svojimi\npochybnosťami. Daňový subjekt tieto pochybnosti následne odstraňuje, následne správca dane\nposudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt pochybnosti odstránil alebo nie, pričom tento proces sa deje\nv súčinnosti s daňovým subjektom. Výsledkom daňovej kontroly je protokol obsahujúci zistenia správcu\ndane vrátane vyjadrení daňového subjektu. V rámci vyrubovacieho konania, sa reaguje na pripomienky\nk zisteniam uvedeným v protokole, pričom vyrubovacie konanie nie je pokračovaním daňovej kontroly.\nPokiaľ by to tak malo byť, je logické, že by nemalo význam ani časové ohraničenie dĺžky daňovej kontroly.\nPodľa názoru kasačného súdu, v rámci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť\nkonkrétne sporné skutočnosti, ktoré vyvstali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane,\npričom samozrejme nie je vylúčené ani doplnenie dokazovania v určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko\nriadne dokazovanie má byť primárne realizované v rámci daňovej kontroly.\n39. Je nesporné, že ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku ukladá správcovi dane priamo\ndve povinnosti a to povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu pochybnosti o správnosti,\npravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov a súčasne povinnosť vyzvať kontrolovaný daňový\nsubjekt, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé\núdaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Ako už bolo vyššie uvedené, to je možné\nrealizovať osobitným písomným oznámením zaslaným daňovému subjektu alebo i počas ústneho\npojednávania s následným spísaním zápisnice. K aplikácii predmetného ustanovenia v prípade daňovej\nkontroly sťažovateľa však preukázateľne nedošlo ani jedným zo spomínaných spôsobov. To, že bol\nsťažovateľ so zmenou právneho dôvodu neuznania odpočtu dane vo vyrubovacom konaní (na dôvod\ndaňového podvodu) oproti dôvodu uvedenému v záveroch protokolu z daňovej kontroly (nesplnenie\nhmotnoprávnej podmienky nepreukázaním dodania tovaru deklarovaným dodávateľom) oboznámený\nna ústnom pojednávaní konanom vo vyrubovacom konaní dňa 10. novembra 2021 a mal možnosť sa\nk nim vyjadriť, atribúty ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku nespĺňa, nakoľko v nej absentujú\nakékoľvek pochybnosti zistené správcom dane, teda zosumarizovanie výsledkov prebiehajúcej daňovej\nkontroly na základe doručených odpovedí z MVI v spojení s dokladmi predloženými žalobcom.\nV.\nZáver\n40. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP),\nrovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného a\nsprávcu dane (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd\npostupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho\nsúdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie. Kasačný súd na záver dodáva, že je na úvahe konajúcich daňových orgánov, ako\nvytýkané porušenie ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku v danom prípade procesne vyriešia.\n41. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v?tomto\nkonaní mal úspech, priznal voči neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov kasačného konania ako aj\nkonania pred správnym súdom (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov\nkonania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n\n42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2\nSSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}