{"guid": "5062c2cf-8b36-47ae-aff1-5976114df8d0:c90ff461-0a39-403e-8b95-f80c85660058", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200072.2", "spisova_znacka": "7Ssk/33/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/33/2024 z 29. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. januára 2025, sp. zn. 7Ssk/33/2024, ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200072.2", "identifikacne_cislo": "7022200072", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "sudca_id": 522, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-michal-novotny-522", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c90ff461-0a39-403e-8b95-f80c85660058", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200072.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200072.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200072.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/33/2024\n7022200072\n29. 01. 2025\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2025:7022200072.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako\nčlen senátu vo veci žalobkyne: I.. M. Š., U.., M.. X. L. XXXX, N. XXX/X, B., zastúpenej: Mgr. Paskal Milata,\nadvokát, Hviezdoslavova 3, Rožňava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a\n10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 27. októbra 2021, č. XXX XXX XXXX, o kasačnej sťažnosti\nžalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-5Sa/4/2022-153 z 9. októbra 2023 takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-5Sa/4/2022-153 z 9. októbra 2023 sa zrušuje v\nrozsahu, v akom ním bola zamietnutá žaloba v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala zakázať žalovanej\nzaťažovať ju kontrolnými lekárskymi prehliadkami, a v tomto rozsahu sa mu vec vracia na ďalšie konanie.\nII. Vo zvyšku sa kasačná sťažnosť zamieta.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa bola od februára 2017 zamestnaná v\nČeskej republike, a preto podliehala českým právnym predpisom vo veciach sociálneho zabezpečenia.\nPribližne od januára 2020 v Českej republike navštevovala psychiatrickú ambulanciu, kde sa sťažovala\nna psychické problémy spôsobené dlhodobou šikanou v prác. V dôsledku toho bola uznaná za dočasne\npráceneschopnú a podstupovala terapiu. V jej rámci sa v septembri 2020 liečila v kúpeľoch, odkiaľ bola\nna záver prepustená ako pokojná a apsychotická. Novšie psychiatrické vyšetrenie v tom istom mesiaci\nvšak potvrdilo opätovné zhoršenie jej stavu aj kvôli partnerským nezhodám; keďže v Českej republike\nnemala rodinné zázemie, lekár vyslovil odporúčanie, že jej stavu by prospel návrat do Slovenskej\nrepubliky k rodine. Preto sa presťahovala na Slovensko a od novembra 2020 tu bola tiež v starostlivosti\npsychiatra, ktorý jej stav posúdil ako akútnu stresovú reakciu. Až do 19. júla 2021 bola žalobkyňa uznaná\nza práceneschopnú podľa pôvodného rozhodnutia lekára v Českej republike. Pretože bola naďalej\nzamestankyňou tamojšieho zamestnávateľa, nebol si jej ošetrujúci lekár na Slovensku istý, ako vystaviť\npotvrdenie o ďalšom trvaní práceneschopnosti, a preto v tomto smere komunikoval s posudkovou\nlekárkou pobočky žalovanej v Košiciach. Naostatok tento lekár potvrdil ďalšie trvanie práceneschopnosti\nžalobkyne od 5. augusta 2021.\n2. Medzičasom žalobkyňa požiadala žalovanú o invalidný dôchodok. Jej zdravotný stav posúdila\nposudková lekárka pobočky v Košiciach, ktorá svoje závery vyjadrila v odbornom posudku o invalidite\nz 20. apríla 2021. V ňom zhrnula správy z hospitalizácie v kúpeľoch zo septembra 2020, ako aj správy\npsychiatra z januára, septembra, novembra, decembra 2020, februára a apríla 2021, psychológa z\ndecembra 2020, neurológa z novembra 2020 a februára 2021 a fyziatra z decembra 2020. Po ich\nzhodnotení dospela k záveru, že žalobkyňa „s vysokoškolským vzdelaním, pracuje v Českej republike“,\njej zdravotný stav je od januára 2020 posudzovaný ako reakcia na stres s protrahovanou depresívnou\n\nreakciou, od novembra 2020 ako akútna stresová reakcia s nastavenou liečbou, no jej „neurologický\nnález je negatívny“. Na základe toho za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne ustálila neurotické,\nstresové a somatomorfné poruchy - stredne ťažká forma podľa kapitoly V položky 4 písm. a) prílohy\nč. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Tomu priradila\nmieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15 % (z rozpätia 15 až 20 %), teda na dolnej\nhranici, pretože ochorenie bolo akútne a vyžadovalo si ďalšiu liečbu. Na základe toho ústredie žalovanej\nrozhodnutím z 18. júna 2021 zamietlo žiadosť žalobkyne, pretože nebola invalidná v zmysle § 71 ods.\n1 cit. zák.\n3. Žalobkyňa sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala, a tak jej zdravotný stav posúdila posudková lekárka\nústredia žalovanej (pracovisko v Košiciach). Tá si od žalobkyne výslovne vyžiadala aj všetky správy\npsychiatra po júni 2021. Následne okrem už uvedených odborných nálezov vyhodnotila aj správy\npsychiatra z mája, júna, augusta 2021 a neurológa z apríla a mája 2021 a v odbornom posudku z\n9. septembra 2021 ustálila, že od mája 2021 je žalobkyňa okrem akútnej stresovej reakcie liečená aj\npre inú depresívnu epizódu, ktorú potvrdili aj kontrolné vyšetrenia a ktorú hodnotila ako stredne ťažkú\nformu. Naopak, za posudkovo nevýznamný považovala stav opísaný v správach neurológa, pretože jeho\nnález bol negatívny a „v objektívnom klinickom obraze“ nezistil známky dráždenia nervov a svalov, ani\núbytok svalovej hmoty alebo poruchy citlivosti. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie tak ustálila poruchy\nnálad (manické, depresívne, periodické) - stredne ťažké formy podľa kap. V pol. 3 písm. a) prílohy č.\n4 zákona č. 461/2003 Z. z. Tomu priradila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45\n% (z rozpätia 35 až 45 %) s dátumom vzniku invalidity 4. augusta 2021, kedy kontrolné vyšetrenie\npotvrdilo dlhodobejšiu liečbu rozhodujúceho zdravotné postihnutia. Na základe toho generálny riaditeľ\nžalovanej preskúmavaným rozhodnutím z 27. októbra 2021 priznal žalobkyni invalidný dôchodok v\nsume 66,40 € mesačne od 4. augusta 2021, a to jednak podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona\nč. 461/2003 Z. z., jednak podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 883/2004 o koordinácii systémov\nsociálneho zabezpečenia, pretože zohľadnil aj doby zamestnania v Českej republike. V odôvodnení\ntohto rozhodnutia výslovne odkázal na zákon č. 66/2020 Z. z., ktorý počas krízovej situácie dovoľuje\nžalovanej, aby posudzovanie zdravotného stavu vykonávala bez prítomnosti aj takého poistenca, ktorý\nna nej trval.\n4. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa obsiahlu správnu žalobu, v ktorej závere sa domáhala\ncelkovo deviatich výrokov: I. upraviť rozhodnutie tak, že sa invalidný dôchodok prizná od 21. apríla 2021,\nII. upraviť rozhodnutie tak, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa zvýši na 80\n%, III. potvrdiť, že jej invalidita je dôsledkom pracovného úrazu, IV. uložiť žalovanej ušetriť ju zbytočnej\nzáťaže kontrolnými lekárskymi prehliadkami, V. uložiť žalovanej doplniť do odborného posudku meno\nposudkového lekára, VI. uložiť žalovanej doručiť žalobkyni potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti\nod 20. júla do 4. augusta 2021, VII. uložiť žalovanej zaslať jej ospravedlnenie presného znenia, VIII.\nzaviazať žalovanú na zaplatenie jej 9.003 Kč s úrokom z omeškania ako náhradu škody, IX. zaviazať\nžalovanú na zaplatenie 100.000 € ako náhradu nemajetkovej ujmy. Správny súd predvolal žalobkyňu\nna informatívny výsluch 30. mája 2022, kde zotrvala na všetkých týchto petitoch, a preto 16. júna 2022\npostúpil vec v časti nárokov pod VII až IX Okresnému súdu Košice I. Následne správny súd rozsudkom č.\nk. KE-5Sa/4/2022-153 zamietol správnu žalobu. Na odôvodnenie uviedol, že preskúmavané rozhodnutie\nžalovanej považuje za správne, skutkový stav bol podľa neho zistený dostatočne a jeho dôvody\nsú zrozumiteľné. Odkázal na ustanovenie § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. a zdôraznil, že zdravotný\nstav poistencov posudzujú posudkoví lekári. Posudok o invalidite z 9. septembra 2021 považoval\nza presvedčivý a zodpovedajúci zákonu. Jeho vydanie v neprítomnosti žalobkyne dovoľovala právna\núprava v čase pandemickej situácie. Žalovaná sa riadila predloženými lekárskymi správami a posudok\nvypracoval lekár so špecializáciou posudkové lekárstvo. Lekárske správy predložené žalobkyňou\nneodôvodňovali vyššiu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Nové správy alebo posudky o\nzhoršení zdravotného stavu môžu slúžiť ako podklad nového preskúmania, ale pre tu preskúmavané\nrozhodnutie nie sú podstatné kvôli ustanoveniu § 135 ods. 1 SSP. Úlohou správneho súdu je zhodnotiť\nzákonnosť rozhodnutia, pričom vychádza zo skutkového stavu, ktorý zistili orgány verejnej správy.\nUrčenie doby vzniku invalidity je odbornou medicínskou otázkou, ktorú posudkový lekár riadne posúdil\nv odbornom posudku. Naopak, žalovaná podľa správneho súdu nie je zodpovedná za vystavenie\npotvrdenia o dočasnej práceneschopnosti. K námietke, že posudkové lekárky nemali špecializáciu na\nposudkové lekárstvo, správny súd odkázal na obsah napadnutého rozhodnutia. Námietku, že posudková\nlekárka protiprávne inštruovala psychiatričku, nepovažoval za preukázanú. Mladý vek žalobkyne podľa\nsprávneho súdu zakladá možnosť priaznivej zmeny jej intelektuálnej pracovnej činnosti, keďže miera\njej poklesu nie je úplná, ale len 45 %-ná. Pracovný úraz by bol rozhodujúci pre úrazovú rentu, čo\nje iná kategória nárokov. K žiadosti ušetriť žalobkyňu ďalších kontrolných prehliadok správny súd „s\n\ndovolením“ pripomenul, že „bez jej účasti, nie je možné zaručiť jej úplnú spokojnosť vzhľadom na výhrady\nku napadnutému rozhodnutiu, ako aj s týmito súvisiacimi úkonmi“ (ods. 59). Z administratívneho spisu\npodľa súdu vyplýva aj meno posudkových lekárov, ktoré žalobkyňa sama vedela. Správny súd sa v\nzávere stotožnil s názorom posudkového lekára, že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať\nzárobkovú činnosť je 45 % a vznikla od 4. augusta 2021 z dôvodov, ktoré tento lekár uviedol.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n5. Včas podanou, mimoriadne obsiahlou (65stranovou) kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha\nzmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutie; zároveň opakuje svoje žalobné\nnávrhy zo správnej žaloby. Predovšetkým namietla viacero procesných pochybení, ktorými podľa nej\nsprávny súd porušil jej právo na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP: (1) správny\nsúd porušil voči nej poučovaciu povinnosť podľa § 26 SSP; (2) nesprístupnil jej administratívny spis\nžalovanej, hoci k tomu mal možnosť; (3) nerešpektoval jej špecifické potreby podľa § 199 ods. 2 SSP,\nak jej určil lehotu na repliku 10 dní; (4) keďže žalovanej dal lehotu 30 dní, nerešpektoval rovnosť\núčastníkov podľa § 5 ods. 9 a § 53 SSP, ale zároveň tým žalobkyni spôsobil prekážku v prístupe k\nspravodlivosti ako osobe so zdravotným postihnutím v rozpore s čl. 13 ods. 1, čl. 4 ods. 1 písm. d)\na e) Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, čl. 12 ods. 2 a 4, čl. 40 a čl. 46 ods. 1\nústavy; (5) nedôvodne ju predvolal na informatívny výsluch, kvôli čomu prežívala až do výsluchu mučivé\nútrapy, pritom jej správna žaloba mala všetky zákonné náležitosti a jediným cieľom bolo donútiť ju,\naby vzala späť časť petitu (týkajúcu sa jej diskriminácie), a keď sa to správnemu súdu nepodarilo,\ntúto časť žaloby vylúčil; namiesto výsluchu ju mohol upovedomiť písomne, čím by si usporila trovy\nna cestovné, o ktorých náhrade napriek jej žiadosti správny súd nerozhodol; (6) neinformoval ju o\nzmene zákonných sudcov, ktorí navyše vo veci spôsobili zbytočné prieťahy; (7) nedôvodne prihliadol\nna podanie advokáta, ktorý už oznámil zánik zastúpenia; (8) akceptoval úkony advokáta, ktorému\nžalobkyňa neudelila splnomocnenie, a dovolil mu nahliadnuť do spisu v rozpore s § 81 ods. 1 a 2\nSSP, čím porušil aj čl. 2 ods. 2 a čl. 19 a 22 ústavy, ale aj § 58 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z. z. o\nochrane osobných údajov a § 11 Občianskeho zákonníka; (9) napriek jej žiadosti neuvádzal riadne jej\nakademické tituly, čím zasiahol do práva podľa čl. 19 ústavy; (10) predvolanie na pojednávanie doručil do\nrúk nesplnomocneného advokáta a až dodatočne (po dvoch mesiacoch) do rúk ňou zvoleného advokáta,\nhoci o jeho splnomocnení už vedel predtým; (11) z pojednávania 9. októbra 2023 nebol v rozpore s §\n117 ods. 1 SSP vyhotovený zvukový záznam, lebo nebol vložený do elektronického súdneho spisu ani\nna dodatočnú žiadosť právneho zástupcu, čím bola žalobkyňa ukrátená na možnosti oboznámiť sa s\npriebehom pojednávania; (12) napriek predĺženiu lehoty na vypracovanie rozsudku do 15. decembra\n2023 (hoci dôvody bolo možné považovať za závažné) ho sudkyňa v rozpore s § 142 ods. 3 SSP\npodpísala až 18. decembra 2023; (13) správny súd odmietol návrh právneho zástupcu na vykonanie\ndokazovania znalcom, čím porušil čl. 47 ods. 3 ústavy a § 5 ods. 2 a 9 a § 199 ods. 2 SSP. Ďalej\nžalobkyňa predstavila dôvody, ktoré podľa nej svedčia o nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle\n§ 440 ods. 1 písm. g) SSP: (1) odôvodnenie rozsudku správneho súdu nezodpovedá požiadavkám\n§ 139 ods. 2 SSP, pretože uvádza nesprávny dátum podania žaloby, nedostatočne reprodukuje jej\nobsah (uvádza „zámerne lživé informácie v prospech žalovanej“, prekrúca jej žalobné tvrdenia) a obsah\nďalších podaní, nesprávne opisuje priebeh administratívneho konania (odborný posudok o invalidite\nbol anonymný), akceptuje neskoré vyjadrenie žalovanej (ktoré žalobkyni zaslal len naskenované),\nale žalobkyninu repliku zhŕňa do jednej vety (v rozpore s § 5 ods. 9, § 53 SSP a čl. 47 ods. 3\nústavy) a neuvádza nič o informatívnom výsluchu; správny súd žalobkyňu predvolal podľa § 108 ods.\n2 SSP, pretože ju chcel vyslúchnuť, ale nijako sa nevyrovnal s tým, že sa zo zdravotných dôvodov\nnedostavila; správny súd neúplne cituje zákonné ustanovenia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.);\n(2) žalovaná v rozpore s vlastným metodickým usmernením do šiestich pracovných dní od doručenia\nformulára nekontakovala žalobkyňu za účelom spísania žiadosti o dôchodok, čím porušila čl. 19 ods.\n2 ústavy a § 6 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; žalovaná nekomunikovala so žalobkyňou elektronicky\na neposlala jej tlačivo „Odsúhlasenie údajov“, takže nebolo možné tieto údaje opraviť; (3) žalovaná ju\nneinformovala o možnostiach, aby sa nemusela dostaviť na pobočku, čím ju vystavila riziku nákazy\nrespiračným ochorením, a kontaktovala ju mimo úradných hodín; s tým kontrastuje, že posudzovanie\ninvalidity sa konalo v neprítomnosti žalobkyne práve kvôli riziku nákazy; (4) žalovaná posúdila zdravotný\nstav žalobkyne až 20. apríla 2021, hoci podklady mala k dispozícii už 15. februára 2021, a až 26.\nseptembra 2021 postúpila žiadosť príslušnej inštitúcii Českej republiky spolu so svojím neprávoplatným\nrozhodnutím, čím ju podľa žalobkyne nabádala na diskrimináciu, no následné nové rozhodnutie o\npriznaní jej nepostúpila; (5) žalovaná nedodala žalobkyni lekárske správy, odborný posudok o invalidite\nje neúplný (chýba údaj o práceneschopnosti a pracovná anamnéza) a neobsahuje meno posudkového\n\nlekára, čo odporuje zákonu, navyše posudková lekárka pobočky ani nemá špecializáciu na posudkové\nlekárstvo; správny súd nesprávne uviedol, že posudok obsahuje meno lekára, a odmietol zaviazať\nžalovanú, aby ho doplnila; (6) odborný posudok je diskriminačný, lebo posudzoval žalobkyňu na základe\nveku, no neuvádza jej pracovné pozície, ani nezmieňuje, že jej stav je dôsledkom pracovného úrazu\n(§ 8 zákona č. 461/2003 Z. z.), hoci sa žalobkyňa domáhala, aby to správny súd uložil žalovanej;\n(7) posudková lekárka pobočky poškodzovala žalobkyňu aj pri potvrdzovaní jej práceneschopnosti,\npri čom nezákonne ovplyvňovala jej ošetrujúceho lekára, aby zakryla stopy pochybení žalovanej; (8)\nžalovaná účelovo tlačila na žalobkyňu, aby po 28. júni 2021 absolvovala ďalšie vyšetrenia u psychiatra\na aby sa nechala hospitalizovať, žalobkyňa však naďalej trvá na tom, aby súd žalovanej uložil vystaviť\njej potvrdenie o práceneschopnosti za obdobie 20. júla až 4. augusta 2021; (9) žalovaná nijako\nnereagovala na žiadosť žalobkyne o prizvanie prísediaceho lekára, hoci jej prípad je náročný, kedy\nžalovaná podľa vlastných vyjadrení takéhoto lekára prizýva, čím žalobkyňu diskriminovala, rovnako\nignoruje aj iné požiadavky žalobkyne; (10) žalovaná v odvolacom konaní rozhodovala na základe\nneúplného posudku posudkovej lekárky pobočky, ktorá vedela o tom, že žalobkyňa je od 9. januára 2020\npráceneschopná kvôli akútnej stresovej reakcii, z čoho sa následne vyvinula depresia ťažkého stupňa;\naj posudková lekárka ústredia vedela, že depresia sa spomína už v lekárskej správe z 30. septembra\n2020, no sústredila sa na posudzovanie stavu po 20. apríli 2021 a dátum vzniku invalidity napriek\ntomu stanovila až na 4. augusta 2021; správny súd zamietol jej správnu žalobu bez toho, aby o tejto\notázke vykonal dokazovanie, čím porušil čl. 47 ods. 3 ústavy, pretože tvrdenia žalovanej v posudkoch\npovýšil nad tvrdenia žalobkyne; lekársky posudok úradu práce z 20. decembra 2023 (vydaný lekárom so\nšpecializáciou na posudkové lekárstvo) potvrdzuje, že zdravotný stav žalobkyne je chronický s trvalým\npoškodením; správny súd sa v tejto súvislosti bezdôvodne nezaoberal jej návrhom, aby ju žalovaná\nnezaťažovala kontrolnými prehliadkami, a tiež návrhom vysloviť, že invalidita je dôsledkom pracovného\núrazu; žalovaná ďalej za posudkovo nevýznamné považovala bolesti chrbtice, hoci posudok z 20.\ndecembra 2023 ich hodnotil ako ťažké zdravotné postihnutie, a nevyhodnotila pokles zárobkovej činnosti\nvo vzťahu k žalobkyňou vykonávaným pozíciám; (11) žalovaná rozhodla po lehotách ustanovených v\n§ 210 zákona č. 461/2003 Z. z., teda so zbytočnými prieťahmi; (12) žalovaná už 30. novembra 2021\nuviedla v informačnom systéme, že žalobkyni priznala invalidný dôchodok, hoci rozhodnutie ešte nebolo\nprávoplatné, na základe čoho úrad práce prestal vyplávať žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi, žalovaná\nvšak dlžný invalidný dôchodok a trinásty dôchodok vyplatila až 5. januára 2022, čím jej vznikla škoda\nkvôli inflácii; navyše ju o tento príjem ukrátila pred vianočnými sviatkami, čím navodila stav finančnej\nnúdze, a tým žalobkyňu zámere poškodila, čím porušila čl. 39 ods. 6 a čl. 35 ods. 3 ústavy; (13) žalovaná\nv rozpore s § 212 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. doručuje rozhodnutia „obyčajnou zásielkou“, čím\ndochádza aj k neoprávnenému spracúvaniu osobných údajov v rozpore s nariadením č. 2016/679;\n(14) z uvedených dôvodov správny súd vec nesprávne právne posúdil, lebo namiesto zákonnosti\nrozhodnutia sa zaoberal zdravotným stavom, na čo nemá odborné znalosti, no odmietol vykonať dôkaz\nznaleckým posudkom; postupoval v rozpore s § 135 SSP, lebo sa zaoberal budúcim vývojom, pričom\nsám uznal, že skutočnosti uvádzané v žalobe môžu viesť k zmene rozhodnutia žalovanej; (15) zákonná\nsudkyňa niektorými formuláciami rozsudku (podľa žalobkyne invektívnami) zasiahla do práva žalobkyne\nna ochranu osobnosti, čím porušila čl. 19 ods. 1, čl. 12 ods. 4 ústavy a Dohovor o právach osôb so\nzdravotným postihnutím; za osobitne ponižujúce žalobkyňa považuje, že zákonná sudkyňa jej odporúča\nzmenu intelektuálnej činnosti, hoci jej intelekt nie je nijako dotknutý, k čomu podala prehľad doterajších\nštudijných a pracovných úspechov; ďalej jej sudkyňa vytkla, že nepodstúpila odporúčanú liečbu, hoci jej\nprávom bolo ju odmietnuť; zákonná sudkyňa tak postupovala v rozpore s čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a 2\nústavy, § 5 ods. 2 a § 123 SSP, čl. 6 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na čl. 14 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím; (16) správny súd v rozsudku odkázal na\nrozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 7 So 5/2011, ktorý nie je verejne prístupný, hoci by mal odkazovať\nlen na verejne prístupné rozhodnutia; žalobkyňa si ho však vyžiadala a vyplýva z neho, že v danej veci\nsprávny súd sám vykonal dokazovanie - opätovné posúdenie zdravotného stavu, čo však správny súd\nv tu prerokúvanej veci neurobil a tým sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n6. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť, keďže rozhodnutie správneho súdu považovala za\nsprávne.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení\ns § 203 ods. 2 SSP).\n\n8. Hneď na úvod treba uviesť, že enormný rozsah kasačnej sťažnosti (hoc aj formálne spísanej a\npodpísanej advokátom), v ktorej žalobkyňa podrobne hodnotí a vyjadruje svoj názor na takmer každý\núkon v postupe žalovanej, následne každý procesný úkon správneho súdu a takmer každý odsek\nnapadnutého rozsudku, skôr sťažuje než uľahčuje pochopenie podstaty jej námietok. Žalobkyňa sa\ntotiž zrejme domnieva, že akýkoľvek (domnelý či skutočný nedostatok) v činnosti žalovanej alebo\nsprávneho súdu predstavuje porušenie jej práv. Podľa § 191 ods. 1 SSP však správny súd môže zrušiť\npreskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy (teda napr. rozhodnutie žalovanej) len vtedy, ak je\nnaplnený niektorý z dôvodov zrušenia uvedených v tomto ustanovení. Podľa písmena g) cit. odseku\ntakým dôvodom je, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Nepostačuje\nteda akékoľvek, ale len podstatné porušenie procesných ustanovení, ktoré navyše má byť kauzálne\npre nezákonnosť výsledného rozhodnutia. Podobne podľa § 440 ods. 1 SSP môže byť dôvodom\nkasačnej sťažnosti len porušenie zákona (arg. predvetím tohto odseku) niektorou z vád vymenovaných\nv citovanom ustanovení. Obsah kasačnej sťažnosti sa však - na škodu veci - nesústreďuje na takto\nvymedzené vady, preto sa kasačný súd sústredí na námietky žalobkyne tak, ako ich sám bol schopný\ns niektorým z citovaných zákonných ustanovení prepojiť.\nIII.A Námietky porušenia procesných práv\n9. Prvú veľkú skupinu námietok žalobkyne tvoria námietky porušenia procesných práv v konaní pred\nsprávnym súdom. Kasačný súd sa nestotožňuje s námietkou, že by správny súd porušil voči nej\npoučovaciu povinnosť. Ustanovenie § 26 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd poskytuje účastníkom\npoučenie o ich procesných právach, totiž neznamená, že by súd mal každému účastníkovi sprístupniť\na vysvetliť celý obsah Správneho súdneho poriadku. Naopak, podstatné je, aby poučenie bolo účelné a\nprispôsobené procesnej situácii. Žalobkyňa také poučenie dostala pri doručení vyjadrenia, predvolania\na rozsudku. Nahliadanie do administratívneho spisu je podľa § 81 ods. 1 a § 82 ods. 3 SSP právom\núčastníka, zo žiadneho ustanovenia však nevyplýva povinnosť správneho súdu účastníkovi aktívne\nponúkať túto možnosť. Žalobkyňa pritom netvrdí, že by sa nahliadnutia domáhala a správny súd by jej ho\nbol odoprel. Nie je zrejmé, ako 10dňová lehota na repliku (§ 106 ods. 1 SSP) nerešpektovala špecifické\npotreby žalobkyne a z čoho mal súd vyvodiť, že určenie takejto (napospol obvyklej) lehoty bude pre\nžalobkyňu nesplniteľné. Navyše nie je jasné, ako to malo sťažiť uplatňovanie jej procesných práv, keď\nsprávny súd nebol podľa § 203 ods. 2 SSP vôbec viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, a tak mohla\nžalobkyňa prednášať k veci čokoľvek až do vyhlásenia rozsudku. Ak žalobkyňa kontrastuje túto lehotu\ns 30dňovou lehotou, ktorú dal súd žalovanej na vyjadrenie, tak jej uniká, že vyjadrenie k žalobe podľa\n§ 105 písm. a) SSP je prvou procesnou obranou žalovanej proti takejto žalobe (na ktorej podanie je\nlehota dva mesiace, porov. § 181 ods. 1 SSP). Replika žalobkyne v zmysle § 106 ods. 1 SSP je potom\nuž len ďalšou reakciou, a preto oba úkony nemožno porovnávať a rozdielne lehoty pri nich nemôžu\nzakladať nerovnosť účastníkov. Z už uvedených dôvodov je takisto celkom nejasné, ako mohol tento\npostup porušiť ňou označené články ústavy a Dohovoru o ochrane osôb so zdravotným postihnutím.\n10. Nedôvodné sú podľa správneho súdu aj námietky žalobkyne smerujúce proti jej informatívnemu\nvýsluchu 30. mája 2022. Predovšetkým, podľa § 60 SSP správny súd predvolá na výsluch toho, kto\npodanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Žalobkynina žaloba podobne ako kasačné sťažnosť - takisto spočívala v pomerne detailnom opísaní rôznych nedostatkov\nv postupe žalovanej a kumulovalo sa v nej celkovo deväť petitov pestrého obsahu. Správnemu súdu\ntak nemožno vytýkať, ak za týchto okolností považoval za rozumnejšie žalobkyňu predvolať a vysvetliť\njej nedostatky jej petitov, než jej to siahodlho vysvetľovať písomnou korešpondenciou. Oprávneniu súdu\npodľa § 60 SSP zodpovedá povinnosť (bremeno) účastníka strpieť takýto výsluch; nie je zrejmé, ako\nmohol správny súd predpokladať, čo bude žalobkyňa pri tom prežívať. Navyše je jasné, že napriek\nvýsluchu svoju žalobu nevzala späť, a súd o nej riadne rozhodol v tom rozsahu, v akom ostala\npredmetom konania pred ním (teda okrem petitov VII až IX). Správny súdny poriadok neukladá súdu,\naby oboznamoval účastníka so zmenou zákonného sudcu; len § 51 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch mu ukladá, aby vydal potvrdenie o prevzatí a pridelení veci. Z použitých slov „vydať“ a\n„prevzatie a pridelenie“ je zrejmé, že toto ustanovenie sa vzťahuje na prípady osobného podania veci.\nNapokon, žalobkyňa z doručeného predvolania na pojednávanie mohla zistiť meno sudkyne, ktorá v jej\nveci nakoniec rozhodovala; správnosť pridelenia veci si mohla skontrolovať nahliadnutím do príslušnej\nevidencie (cit. § 51 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z.; k významu tohto ustanovenia porov. napr. uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 37/2019).\n11. Možno súhlasiť s výhradami žalobkyne, ktoré sa týkali rešpektovania voľby a ukončenia jej\nzastúpenia advokátmi. Správnemu súdu bolo totiž 21. decembra 2022 predložené splnomocnenie na\nzastupovanie pre advokáta Mgr. Matúša Nestora (č. l. 109), čím v zmysle § 92 ods. 1 CSP (použiteľného\n\npodľa § 25 SSP aj v správnom súdnictve) dala najavo jeho voľbu ako zástupcu. Už 3. marca 2023\nvšak tento advokát oznámil správnemu súdu zánik tohto splnomocnenia výpoveďou (č. l. 113), čím\nsa táto výpoveď stala voči súdu účinnou v zmysle § 92 ods. 3 CSP. Následne 16. marca 2023 tento\nadvokát predložil súdu rozhodnutie Centra právnej pomoci, ktorým bol žalobkyni ustanovený advokát\nJUDr. Peter Vrabec (č. l. 123), nebolo však predložené žiadne splnomocnenie preňho (v zmysle cit. §\n92 ods. 1 CSP). Súd tak tohto advokát nemal považovať za zástupcu (pre celé konanie) a nemal mu\nsprístupniť spis, ani doručovať písomnosti s účinkami pre žalobkyňu podľa § 73 ods. 1 SSP, a to ani\npredvolanie na pojednávanie 9. októbra 2023 (č. l. 128). Už 27. júla 2023 však bolo správnemu súdu\npredložené splnomocnenie pre advokáta JUDr. Tomáša Taubera (č. l. 138), ktorého súd riadne predvolal\nna pojednávanie, rovnako ako osobne predvolal aj žalobkyňu (č. l. 121). Advokát JUDr. Peter Vrabec,\nktorý nemal plnomocenstvo od žalobkyne, neurobil vo veci žiaden úkon, ktorým by akokoľvek znemožnil\nalebo sťažil uplatňovanie práv žalobkyne, nevzal žalobu späť, neudelil súhlas na žiaden postup súdu,\nktorý by žalobkyňu ukracoval. Ak teda súd aj „akceptoval“ tohto advokáta ako zástupcu žalobkyne bez\npredloženého plnomocenstva, nijako sa to nedotklo žalobkyninho procesného postavenia a procesných\npráv. Preto tento - hoci nesprávny - postup správneho súdu neporušil právo žalobkyne na spravodlivý\nproces, aby to naplnilo dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP, a to aj keby porušil právo žalobkyne\nna ochranu osobnosti a osobných údajov.\n12. Pokiaľ ide o zvukový záznam z pojednávania z 9. októbra 2023, možno súhlasiť s tým, že v zmysle\n§ 117 ods. 1 SSP mal byť k spisu pripojený „po skončení pojednávania“, teda v zásade bez zbytočného\nodkladu po ňom. Táto lehota je však len lehotou procesnou a jej nedodržanie samo osebe neznamená\nporušenie práva účastníka na spravodlivý proces; z obsahu spisu (záznam na č. l. 148) napokon plynie,\nže zvukový záznam doň bol založený 27. októbra 2023, takže ho žalobkyňa mohla mať k dispozícii\npočas celej lehoty na spísanie kasačnej sťažnosti a ani sama netvrdí, že by jej spísanie kvôli tomu\nmala sťažené. Účastník má na základe čl. 48 ods. 2 ústavy právo zúčastniť sa na pojednávaní osobne;\nak sa však z akéhokoľvek dôvodu nezúčastní, ani ústava, ani Správny súdny poriadok mu nezaručujú\nprávo následne sa „oboznámiť s jeho priebehom“ zo zvukového záznamu, ako sa to snaží konštruovať\nžalobkyňa. Námietka nedodržania predĺženej lehoty na písomné vyhotovenie rozsudku z 9. októbra\n2023 je síce vecne správna, keďže predseda súdu predĺžil túto lehotu do 5. decembra 2023 (č. l. 152) a\nrozsudok bol odoslaný až 18. decembra 2023. Lehota na vypracovanie a odoslanie rozsudku v zmysle\n§ 142 ods. 3 SSP je však takisto lehotou poriadkovou, ktorá síce môže mať za následok zodpovednosť\nštátu za prieťahy, avšak neznamená žiadnu vecnú ani procesnú vadu konania ani samotného rozsudku.\n13. Kasačný súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobkyne, že nevykonaním ňou žiadaného znaleckého\nposudku porušil zásadu rovnosti účastníkov. Podľa § 119 SSP totiž správny súd zásadne vychádza zo\nskutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné\nna preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach\n[akou je aj prejednávaná vec - porov. § 199 ods. 1 písm. a) SSP] podľa § 204 SSP aj bez návrhu\ndoplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy. Takéto dokazovanie však zásadne prichádza\ndo úvahy len vtedy, ak obsah administratívneho spisu (vrátane odborných posudkov lekárov žalovanej)\nje rozporný, prípadne odporuje skutkovému stavu ustálenému v preskúmavanom rozhodnutí. Skutkový\nstav zistený orgánom verejnej správy v tomto rozhodnutí totiž nie je len „tvrdením“ tohto orgánu v\nsprávnom súdnom konaní, ale výsledkom jeho zákonom ustanoveného postupu ako orgánu verejnej\nmoci. Podľa už cit. § 119 SSP súd z tohto skutkového stavu zásadne vychádza a môže doň zasiahnuť\nlen v rozsahu určenom v § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP, teda ak odporuje obsahu spisu, nemá v ňom\noporu alebo ak sa nezistili rozhodujúce skutočnosti. Ak súd takéto okolnosti nezistí, nemá dôvod, ale ani\nzákonné oprávnenie zasahovať alebo voľne prehodnocovať skutkové zistenia orgánu verejnej správy.\nPreto ani nemusí vykonávať dokazovanie na ich zisťovanie len preto, že to žalobca požaduje. Samotné\nnevykonanie dôkazu navyše podľa ustálenej judikatúry neporušuje právo na spravodlivý proces ani v\ncivilnom sporovom konaní (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. ObdoV 56/98, judikát R 32/2000,\nale z nedávneho obdobia napr. uznesenie sp. zn. 3 Cdo 33/2023).\nIII.B Námietky voči odôvodneniu napadnutého rozsudku\n14. Druhú veľkú skupinu námietok žalobkyne tvoria jej výhrady voči nedostatkom odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, ktorý sa podľa nej nevyrovnal s viacerými jej argumentami. Podľa ustanovenia §\n139 ods. 2 SSP má správny súd v odôvodnení uviesť stručný priebeh administratívneho konania, stručné\nzhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov účastníkov, posúdenie podstatných\nskutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Toto\nustanovenie nadväzuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre\nľudské práva, ktorá právo na riadne odôvodnenie považuje za súčasť práva na súdnu ochranu podľa čl.\n46 ods. 1 ústavy, resp. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Zároveň však podľa\n\ntejto judikatúry požiadavku na riadne odôvodnenie rozhodnutia nemožno vykladať ako povinnosť súdu\ndať odpoveď na každý jeden čiastkový argument účastníka konania. Špecifická odpoveď sa vyžaduje,\nlen ak ide o argument kľúčový. No sama okolnosť, že odpovede súdu nezodpovedajú očakávaniam\núčastníka, neznamená porušenie práva na spravodlivý proces (porov. z posledného obdobia - naprieč\nsenátmi - napr. uznesenia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 337/2023, II. ÚS 305/2023, III. ÚS 279/2023 a IV.\nÚS 247/2023). Hoci žalobkyňa v nedostatkoch odôvodnenia rozsudku vidí nesprávne právne posúdenie\nveci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP, nemožno tieto dva dôvody stotožňovať. Pre správnosť\nposúdenia veci je podstatné, či súd správne aplikoval právne normy (teda správne ich našiel, vyložil a\npoužil na danú vec) a nie to, či v odôvodnení rozsudku uviedol všetko to, čo si žalobkyňa predstavovala.\nPretože však žalobkyňa obe otázky zmiešava, bude sa kasačný súd príslušnou námietkou zaoberať\nspravidla na jednom mieste z jedného aj druhého hľadiska.\n15. Už citované ust. § 139 ods. 2 SSP neukladá súdu, aby doslovne zreprodukoval všetky podania\nžalobkyne, ani aby dopodrobna opisoval priebeh konania a rozhodnutia. V obidvoch prípadoch totiž toto\nustanovenie žiada, aby také zhrnutie bolo „stručné“, resp. „podstatné“. Napadnutý rozsudok v ods. 3 až\n9 stručne zhŕňa, o čo šlo v administratívnom konaní pred žalovanou a ako rozhodla, a v ods. 10 až 21\nsumarizuje obsah (takisto pomerne rozsiahlej) správnej žaloby žalobkyne. Citované ustanovenie takisto\nnežiada, aby súd v odôvodnení spomínal každý procesný úkon (napr. informatívny výsluch). Je pravdou,\nže žalobkyňa sa napriek predvolaniu nedostavila na pojednávanie, svoju neprítomnosť ospravedlnila\nzdravotnými dôvodmi, no o odročenie nepožiadala. Podľa § 114 SSP sa vec v takom prípade môže\nprejednať v neprítomnosti účastníka a ust. § 139 ods. 2 SSP neukladá súdu, aby zjavnú aplikáciu\ntohto ustanovenia vysvetľoval v odôvodnení rozsudku. Rovnako toto ustanovenie neukladá súdu, aby\nv rozsudku doslovne citoval každé jedno do úvahy prichádzajúce zákonné ustanovenie, a preto jeho\nneúplná citácia sama osebe nespôsobuje nedostatok náležitostí odôvodnenia. So žalobkyňou možno\nsúhlasiť, že niektoré formulácie rozsudku nie sú najšťastnejšie, kasačný súd však nesúhlasí s tým, že\nby tieto formulácie, ako napr. odporúčanie zmeniť intelektuálnu činnosť (ods. 57) alebo konštatovanie,\nže sa žalobkyňa nepodrobila odporúčanej liečbe, boli zásahom do jej osobnostných práv a spôsoboval\nrozpor odôvodnenia rozsudku s § 139 ods. 2 SSP. Odkaz na nepublikované rozhodnutie najvyššieho\nsúdu v prerokúvanej veci správny súd doplnil aj citáciou jeho podstatných záverov a tie sú podstatné\npre posúdenie presvedčivosti aj správnosti jeho rozhodnutia.\n16. Žalobkyňa obsiahlo vyčítala žalovanej porušenie rôznych jej metodických pokynov pri komunikácii\ns ňou (podanie a následné dopĺňanie žiadosti). Podľa § 6 ods. 1 SSP však správne súdy v správnom\nsúdnictve preskúmavajú zákonnosť tam uvedených aktov verejnej správy, medzi nimi aj rozhodnutí\nžalovanej. Podľa judikatúry sú rôzne vnútorné usmernenia a metodické pokyny internými normatívnymi\naktami (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžk 16/2019), ktoré sú záväzné iba pre subjekt,\nktorý ich vydal, a z ktorých práva a povinnosti zásadne nemožno vymáhať na súde (porov. obsiahlo\nuznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 505/2015, č. 50/2015 ZbÚS). Úlohou súdu tak nie je\npreskúmavať, či žalovaná pri postupe voči žalobkyni presne dodržala všetky svoje metodické pokyny;\nich nedodržanie by totiž mohlo byť relevantné až vtedy, keby viedlo k podstatnému porušeniu ustanovení\no konaní, ktoré by mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej [už cit. § 191\nods. 1 písm. g) SSP]. Ani žalobkyňa v kasačnej sťažnosti nevysvetľuje, aký vplyv na správnosť\npreskúmavaného rozhodnutia žalovanej mala mať okolnosť, že namiesto elektronickej komunikácie bola\nvolaná na pobočku žalovanej. Preto nemožno vyčítať správnemu súdu, že tento argument nepovažoval\nza podstatný a v zmysle cit. § 139 ods. 2 SSP sa s ním osobitne nevyrovnal.\n17. Správny súd ďalej zrozumiteľne odpovedal na námietku neuvedenia mena posudkového lekára\n(ods. 60 napadnutého rozsudku). Kasačný súd sa stotožňuje s názorom, že zákon č. 461/2003 Z. z.\nneupravuje žiadne osobitné náležitosti tohto posudku (a teda ani požiadavku uviesť meno lekára), a preto\njeho neuvedenie samo osebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia a správny súd celkom správne\nnezaviazal žalovanú na jeho doplnenie. Prípadné prieťahy v konaní žalovanej pri posúdení zdravotného\nstavu žalobkyne takisto samy osebe nezakladajú nezákonnosť jej rozhodnutia, pretože podľa § 109\nods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na výplatu dávky vzniká už uplatnením nároku, teda zásadne\npodaním žiadosti, a priznať ho možno až tri roky spätne (§ 112 ods. 1 cit. zák.). To isté platí aj pre\nnámietku, že žalovaná rozhodla po lehotách ustanovených v § 210 cit. zákona. Oneskorenie výplaty\ninvalidného dôchodku, teda oneskorená realizácia vlastného rozhodnutia zo strany žalovanej, takisto\nnepredstavuje dôvod nezákonnosti tohto rozhodnutia (porov. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk\n37/2023). Rovnako spôsob doručovania rozhodnutia zásadne nie je dôvodom jeho nezákonnosti, keďže\nk doručovaniu dochádza až po jeho vydaní a tak nemôže byť pre jeho zákonnosť kauzálne.\n18. Pokiaľ ide o samotný nárok na výplatu invalidného dôchodku, ustanovenie § 70 zákona č. 461/2003\nZ. z. ako podmienku jeho priznania predpokladá invaliditu, ktorú vymedzuje § 71 takto: za invalidného\n\nsa poistenec považuje, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (odsek 1). Dlhodobo\nnepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje takýto pokles a ktorý má podľa\npoznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (odsek 2). Tento pokles sa posudzuje porovnaním\ntelesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým\nzdravotným stavom a rovnakých schopnosti zdravej fyzickej osoby (odsek 3). Posudzuje sa na základe\na) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického\nzáveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných\nvyšetrení a ich záverov (odsek 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená\nv prílohe č. 4 (odsek 5) a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je\nrozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zreteľom na závažnosť ostatných\nzdravotných postihnutí (odsek 6).\n19. Z citovaného ustanovenia tak pomerne jasne vyplývajú odpovede na niektoré námietky žalobkyne.\nPredovšetkým, pre invaliditu a invalidný dôchodok nie je podstatné, či pokles schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť je alebo nie je spôsobený pracovným úrazom. Ani tento pokles sa neurčuje\nporovnaním doteraz vykonávaného zamestnania s následnými schopnosťami; pokles na účely invalidity\nsa určuje porovnaním schopností poistenca so schopnosťami zdravých osôb. Tým sa odlišujú od\ndávok úrazového poistenia, ktoré sú určené na krytie následkov pracovných úrazov (a chorôb z\npovolania) poškodeným (§ 83 zákona č. 461/2003 Z. z.). Na krytie poklesu pracovnej schopnosti\nslúži úrazová renta podľa § 88 cit. zák. a podľa odseku 1 a 3 tohto paragrafu sa práve tento\npokles posudzuje vo vzťahu k doterajšej činnosti zamestnanca. Inak povedané, kým podmienkou\ninvalidity je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako takú, podmienkou úrazovej renty je\npokles schopnosti vykonávať doterajšie pracovné úlohy. Žalobkyňa však neuplatnila nárok na výplatu\núrazových dávok, ale invalidného dôchodku, a preto nemožno vyčítať žalovanej, ak sa v súlade s\ncit. ustanoveniami nezaoberala ani otázkami pracovného úrazu, ani poklesom schopnosti vykonávať\ndoterajšie zamestnanie. Rovnako podmienkou invalidity nie je (sama osebe) uznaná práceneschopnosť,\npretože tá je podmienkou priznania nemocenského (§ 33 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), ktoré však\nnie je predmetom tohto konania. Už správny súd správne uviedol, že o dočasnej práceneschopnosti\nnerozhoduje žalovaná, ale príslušný lekár v zmysle § 12a zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej\nstarostlivosti v znení neskorších predpisov.\n20. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. je posudzovanie dlhodobo nepriaznivého\nzdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť úlohou lekárskej posudkovej\nčinnosti dôchodkového poistenia. Lekársku posudkovú činnosť vykonávajú podľa § 153 ods. 5 cit.\nzák. posudkoví lekári pobočky a posudkoví lekári ústredia žalovanej za osobnej účasti poistenca\nalebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená\nvždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Podľa judikatúry musí byť z lekárskeho posudku\nzrejmé, akými úvahami sa pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca riadili a aj dôvody určenia\nrozhodujúceho zdravotného postihnutia s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť (porov. v tomto smere ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, napr. jeho rozhodnutia sp. zn. 1 So 97/2005, judikát R 29/2007, sp. zn. 10 So 97/2014 alebo\nsp. zn. 1 So 72/2015, ale aj rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 9 Sk 7/2021, 9 Sk 11/2021 a 7 Ssk 67/2021\na ďalšia nadväzujúca judikatúra). Správny súd skúma, či obsah posudku nie je v rozpore s obsahom\nlekárskych nálezov alebo niektoré lekárske nálezy vôbec nezohľadňuje, alebo svojou celkovou skladbou\nnie je nepreskúmateľný. Nemôže však voľnou úvahou nahradiť odborné závery posudkových lekárov\nvlastnými závermi.\n21. Správny súd v napadnutom rozsudku postupoval v zhode s citovanými ustanoveniami, keď\nposudzoval náležitosti a obsah odborného posudku posudkovej lekárky ústredia z 9. septembra 2021.\nAko už bolo vysvetlené, tento odborný posudok je súčasťou administratívneho spisu, na ktorom sa\nzakladá skutkový stav zistený žalovanou (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % od 4.\naugusta 2021). Nejde len o akési „tvrdenie“ žalovanej, ktorému by mal súd prisudzovať rovnakú váhu\nako „tvrdeniu“ žalobkyne. Naopak, podľa cit. § 119 SSP správny súd z takto zisteného skutkového stavu\nzásadne vychádza. Správny súd v zhode s citovanou judikatúrou preskúmal obsah odborného posudku\na správne dospel k záveru, že tento posudok zohľadňuje všetky predložené lekárske správy. Podľa\nkasačného súdu je zrozumiteľné aj jeho vysvetlenie, že až do mája 2021 bola žalobkyňa liečená pre\nakútne stresové reakcie a až potom sa u nej diagnostikovala iná depresívna epizóda, ktorej pretrvávanie\nsa potvrdilo aj v auguste 2021. Podľa už cit. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. sa je dlhodobo\nnepriaznivým zdravotným stavom až taký stav, ktorého zlepšenie podľa poznatkov lekárskej vedy\nnemožno očakávať aspoň jeden rok. Zo znenia citovaného ustanovenia je zrejmé, že ani samotné\n\ntrvanie určitej choroby jeden rok nepostačuje, ak nebolo možné predpokladať, že by také obdobie\ntrvala. Žalobkyňa síce bola od januára 2020 v starostlivosti psychiatra, ale po kúpeľnej liečbe sa jej\nstav prechodne zlepšil a zhoršil sa znova následne kvôli partnerským nezhodám a izolácii. Záver, že\nzlepšenie zdravotného stavu žalobkyne, nepriaznivého v dôsledku depresie, sa nedalo očakávať až\npotom, čo jej bola opakovane diagnostikovaná, je podporený obsahom administratívneho spisu.\n22. Nedôvodné sú aj ďalšie výhrady žalobkyne proti postupu posudkových lekárov. Pokiaľ namietala, že\nodborný posudok z 20. apríla 2021 vypracovala posudková lekárka pobočky, ktorá nemala špecializáciu\nna posudkové lekárstvo, treba pripomenúť, že podkladom preskúmavaného rozhodnutia je odborný\nposudok z 9. septembra 2021. Ten vypracovala posudková lekárka ústredia žalovanej (pracoviska v\nKošiciach), ktorá má špecializáciu na posudkové lekárstvo. Podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003\nZ. z. posudkový lekár môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti\nprísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, takéto rozhodnutie je však\nvecou samotného posudkového lekára. Citované ustanovenie nepredpokladá, že by o takéto posúdenie\nmohol žiadať poistenec, ani neustanovuje prípady, kedy by takéto posudzovanie bolo povinné. Tvrdenie\nžalobkyne, že jej prípad je náročný, je rýdzo jej subjektívnym názorom a ani v kasačnej sťažnosti\nzmysluplne nevysvetlila, v čom má táto náročnosť spočívať. Podľa § 153 ods. 8 pri výkone posudkovej\nčinnosti spolupracuje okrem iného s praktickým lekárom a ošetrujúcim lekárom, a preto zodpovedá\nzákonu, ak posudková lekárka pobočky komunikovala s týmto lekárom. Ak aj (podľa žalobkyne)\novplyvňovala tohto lekára pri vystavení práceneschopnosti, potom nie je vôbec zrejmé, že by sa\nto prejavilo na obsahu odborného posudku o invalidite z 9. septembra 2021, ktorý bol podkladom\npreskúmavaného rozhodnutia. Posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti žalobkyne malo oporu v\n§ 293eu zákona č. 461/2003 Z. z., ktorým sa na obdobie (aj) mimoriadnej situácie (porov. § 293er ods.\n1 a uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020) vylučovalo uplatňovanie práve časti\nvety za bodkočiarkou v § 153 ods. 5.\n23. Už správny súd odkázal žalobkyňu na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého je pre súd\nzásadne rozhodný stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Z\ntohto dôvodu nemôžu obstáť odkazy žalobkyne na lekársky posudok úradu práce, sociálnych vecí a\nrodiny z 20. decembra 2023, teda viac než dva roky po vydaní rozhodnutia žalovanej z 27. októbra 2021.\nOdborný posudok o invalidite z 9. septembra 2021 totiž zrozumiteľne vysvetľuje, že napriek určitým\nzačínajúcim zmenám na chrbtici je neurologický nález negatívny, bez prejavov dráždenia nervov, úbytku\nsvalovej hmoty alebo zmeny citlivosti. Tieto závery pritom majú oporu v obsahu správ neurológa, ktoré sú\nsúčasťou administratívnych spisov. Preto sa kasačný súd nestotožňuje ani s námietkami žalobkyne, že\nby lekársky posudok úradu práce dosvedčoval nesprávnosť odborného posudku žalovanej o invalidite.\nUž len na dôvažok treba doplniť, že lekársky posudok úradu práce podľa § 11 zákona č. 447/2008 Z. z.\no peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia nie je lekárskou správou\nalebo údajom zo zdravotnej dokumentácie, ani komplexným funkčným vyšetrením alebo jeho záverom,\nani správou praktického lekára, ošetrujúceho lekára alebo lekára s príslušnou špecializáciou, na základe\nktorých sa v zmysle § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. posudzuje invalidita. Navyše, jeho účelom je\nustálenie miery funkčnej poruchy podľa § 2 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., ktorá nezodpovedá pojmu\nmiera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (porov. v tomto smere rozsudok tun. súdu sp.\nzn. 7 Ssk 19/2023).\n24. Žalobkyňa však v správnej žalobe okrem iného žiadala uložiť žalovanej, aby ju nezaťažovala\nkontrolnými lekárskymi prehliadkami. Podľa § 153 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. posudkový lekár\nposudzuje pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav a schopnosť vykonávať zárobkovú\nčinnosť v určitých lehotách. Podľa § 227 ods. 2 písm. c) cit. zák. je poistenec zásadne povinný\nzúčastniť sa na posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely poskytovania\ndôchodkových dávok. Posudzovanie zdravotného stavu, pokiaľ prebieha za osobnej účasti poistenca a\nten je povinný sa ho zúčastniť, je v podstate faktickým postupom posudkového lekára žalovanej. Žaloba\nžalobkyne tak v tejto časti smerovala v zásade k tomu, aby sa žalovanej zakázalo podrobovať ju tomuto\nfaktickému postupu. Taká žaloba by svojím obsahom mohla byť napríklad žalobou proti inému zásahu v\nzmysle § 252 ods. 1 SSP a správny súd sa tak v napadnutom rozsudku mal zaoberať tým, či skutočne\nide o iný zásah v tom zmysle, ako ho vymedzuje § 3 ods. 1 písm. e) SSP, či sú prípadne splnené ďalšie\npodmienky pre rozhodnutie súdu o takejto žalobe a, v kladnom prípade, či daný zásah je alebo nie je\nnezákonný (porov. § 260 a 261 SSP). Z úvah uvedených v ods. 59 napadnutého rozsudku je zjavné,\nže správny súd sa žiadnou z týchto otázok nezaoberal, čo žalobkyňa opodstatnene namieta vo svojej\nkasačnej sťažnosti.\nIV.\nZáver\n\n25. Zo všetkých uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná\nlen vo vzťahu k tej časti konania, v ktorej sa žalobkyňa domáhala zakázať žalovanej, aby ju zaťažovala\nkontrolnými lekárskymi prehliadkami. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudkom (§ 457 ods.\n1 SSP) zrušil napadnutý rozsudok v tejto časti a vec vrátil správneho súdu na ďalšie konanie. Pretože\nvo zvyšku nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, podľa §\n461 SSP ju zamietol.\n26. Správny súd rozhodne o žalobe v zrušenej časti znova, viazaný právnym názorom vysloveným v\ntomto rozsudku (§ 469 SSP). Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o\nktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí.\n27. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Sa/4/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8ba46f98-54fb-4389-9451-56b5d426e40e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.305.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 305/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 305/2023 z 14. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.305.2023.1"}, {"guid": "ussr:8091b551-f9fd-4835-aeda-910014c7c3be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.337.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 337/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 337/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.337.2023.1"}, {"guid": "ussr:4e88d81d-dea0-4a6b-9256-6406d88aa227", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.279.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 279/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 279/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.279.2023.1"}, {"guid": "ussr:d093bcf3-7e66-4054-bffc-e927513d5005", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.247.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 247/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 247/2023 z 9. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-09", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.247.2023.1"}, {"guid": "ussr:69927bec-2e6f-4616-a9da-ab04e879e73e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.505.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 505/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 505/2015 z 13. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-13", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.505.2015.1"}, {"guid": "f7347c36-7d32-4aed-ab01-9db422cce540:c711affc-6592-42de-94b7-d83498e1781e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1105207986.2", "spisova_znacka": "3Cdo/33/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/33/2023 z 19. 11. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1105207986.2"}, {"guid": "0bec88d1-6640-4008-b763-4e778b4336ab:a3ec8e54-09c1-4340-af4d-afafe8c9f0b8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:8014200362.1", "spisova_znacka": "10So/97/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/97/2014 z 14. 7. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-07-14", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:8014200362.1"}, {"guid": "670211c7-2124-4c93-88c8-a1fefda67659:2ae583c8-dc22-4866-a41a-a463c1fc0f78", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7021200591.2", "spisova_znacka": "7Ssk/19/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/19/2023 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7021200591.2"}, {"guid": "104a5eca-78d0-4c4f-a89a-43ef12de777d:79a006a6-e99c-4443-8f12-eb3ff77b1f04", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4020200252.1", "spisova_znacka": "7Ssk/67/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/67/2021 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4020200252.1"}, {"guid": "aa746b13-a874-4f3c-907a-f2c874ccbcd7:6dea5fca-4fc7-458b-9d65-21310b0c5d93", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4020200173.1", "spisova_znacka": "9Sk/7/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sk/7/2021 z 30. 3. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-03-30", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4020200173.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4712161f-e788-46c1-8900-3733027b0920", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.303.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/2025 z 10. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.303.2025.1"}, {"guid": "c191f234-4379-4ae7-82b8-9033ec712232:372c16b7-8621-4514-9245-f91ed20276c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:0724100297.2", "spisova_znacka": "7Svk/21/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/21/2025 z 17. 12. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:0724100297.2"}, {"guid": "6f8868a5-5f7b-421a-aee3-98c46458ff2c:a5b47cd0-8d27-4d73-a7a0-b5ee58ec951c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1022201476.1", "spisova_znacka": "7Ssk/61/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/61/2024 z 26. 3. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1022201476.1"}]}