{"guid": "52e8d5ee-14dc-4960-984c-724eddaebf3a:01655e7b-dd6a-4868-97fa-64e86c1daeac", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:7020200521.1", "spisova_znacka": "6Ssk/39/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/39/2025 z 30. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. júla 2025, sp. zn. 6Ssk/39/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:7020200521.1", "identifikacne_cislo": "7020200521", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "datum_vydania": "2025-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/01655e7b-dd6a-4868-97fa-64e86c1daeac", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:7020200521.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:7020200521.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:7020200521.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/39/2025\n7020200521\n30. 07. 2025\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2025:7020200521.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej\nveci žalobcu: N.. Š. K., narodený XX. N. XXXX, bytom v G., Š.M. č. XXX/XX, právne zast.: JUDr.\nMariánom Havrilom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Nám. Slobody č. 13, proti žalovanému:\nÚrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, so sídlom v Bratislave, Ružinovská č.\n1/B, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 13. mája 2020, číslo SPOU-POPK-38/2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach zo 17. októbra\n2024, č. k. KE-8S/117/2020-122, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo 17. októbra 2024, č.\nk. KE-8S/117/2020-122, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného z 13. mája 2020, číslo SPOU-PO-PK-38/2020, ktorým tento podľa § 243 ods. 4 zákona\nč. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v rozhodnom znení (ďalej len\n„zákon č. 73/1998 Z.z.“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie disciplinárny rozkaz zo 14. januára 2020, číslo 1, ktorým bolo žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. a/\nzákona č. 73/1998 Z.z. uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie\npodľa § 52 ods. 1 zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako veliteľ mobilnej zásahovej jednotky\nPolicajného zboru (ďalej len „MZJ PZ“) nesplnil úlohu „Aktualizovať prehľad o absolvovaných školeniach\npolicajtov (školiace preukazy)“, ktorá mu bola uložená na služobnej porade riaditeľa RHCP G., ÚHCP\nP PZ, konanej dňa 25. januára 2019 s termínom plnenia do 15. marca 2019 a opakovane uloženej\nna služobnej porade riaditeľa RHCP G., ÚHCP P PZ, konanej dňa 02. apríla 2019, s predĺženým\ntermínom plnenia do 30. apríla 2019, okrem toho, že neaktualizoval prehľad o absolvovaných školeniach\npolicajtov MZJ PZ (Školiace preukazy) na každého policajta zvlášť, nezabezpečil ani jeho aktualizáciu\npodriadeným policajtom, čím sa dopustil porušenia základných povinností policajta podľa ustanovenia\n§ 48 ods. 3 písm. a/, b/ a h/ zákona č. 73/1998 Z.z. a svojím konaním tak vedome spôsobil neúplnosť\npodkladov za oblasť vzdelávania MZJ PZ pred opakovaným schengenským hodnotením Slovenskej\nrepubliky, ako aj zvýšenie rizika hodnotenia oblasti vzdelávania v rámci RHCP G., ÚHCP P PZ.\n\n2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 47, § 48\nods. 3 písm. a/, b/ a h/, § 50, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 56 ods. 1,2, § 57, § 238 ods. 1,2,4, § 241\nods. 1-3, § 266 ods. 1,2 zákona č. 73/1998 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom\na dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.\n3. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru o zákonnosti správnou žalobou napadnutého\nrozhodnutia. Disciplinárny rozkaz spĺňal všetky zákonom stanovené náležitosti. Porušenie povinnosti\nobsiahnuté v disciplinárnom rozkaze považoval za dostatočne špecifikované, aby nebolo zameniteľné s\niným konaním. Na služobných poradách riaditeľstva konaných dňa 25. januára 2019 a 02. apríla 2019,\nna ktorých bol žalobca prítomný, bola služobne nadriadeným preukázateľne uložená úloha v znení\n„aktualizovať prehľad o absolvovaných školeniach policajtov (školiace preukazy)“ s presne určeným\ntermínom plnenia úlohy, respektíve predĺženým termínom plnenia; oboznámenie žalobcu so zápismi\nz porád bolo nespochybniteľne preukázané aj prostredníctvom elektronického systému žalobcu, ktorý\nzaznamenal presný čas oboznámenia sa žalobcu s internými registratúrnymi záznamami. Žalobca\nmal mať titulom svojej funkcie preukázateľne vedomosť, že v presne určených časových obdobiach\nsa vykonávajú kontroly príslušných útvarov pri schengenských hodnoteniach pozemnej hranice do\nschengenského priestoru. Platná právna úprava neobsahuje definíciu pojmu „školiaci preukaz“ a\nostatných v predmetnom prípade relevantných pojmov, avšak bolo potrebné vychádzať z kontextu\npojmov a dlhodobej aplikačnej praxe, keďže predmetný prehľad bol dlhodobo vedený príslušnými\nosobami, a výklad pojmov súvisiacich so služobnými úlohami nikdy nebol sporný, nejasný. O tom\nsvedčala aj skutočnosť, že úlohy boli kompetentnými funkcionármi, respektíve nimi poverenými osobami\nopakovane plnené. V prípade pochybností žalobca mohol stále požiadať o výklad znenia služobnej\núlohy, čo však preukázateľne neučinil. K námietke ohľadom nezákonného postavenia C.. V.. B. a\nnezákonnosti ním vykonanej kontroly, ktorá bola podkladom pre disciplinárne konanie, správny súd\nuviedol, že C.. V.. B. bol oprávnený na výkon práv a povinností vyplývajúcich mu z funkcie veliteľa MZJ\nPZ, vrátane kontrolnej činnosti súvisiacej s plnením predmetných úloh uložených nadriadeným orgánom;\nv administratívnom konaní a ani v konaní pred súdom nebola predložená, respektíve označená listina,\nktorá by uvedenú skutočnosť spochybňovala. Námietku účelovosti konania výhradne voči žalobcovi s\ntým, že úlohu aktualizovať školiace preukazy nesplnili aj iné osoby, pričom disciplinárne konanie bolo\nzačaté len voči žalobcovi, súd vyhodnotil ako nesúvisiacu s napadnutými rozhodnutiami správnych\norgánov vo vzťahu k žalobcovi, išlo o individuálne správne akty a navyše žalobca ako jediný z riadiacich\nfunkcionárov zadanú úlohu vôbec nesplnil. K namietanému porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania\nsúd uviedol, že ak je žalobca toho názoru, že bol takto dotknutý na svojich právach, právom chránených\nzáujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať svojich\npráv na súde v súlade so zákonom č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach\na o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)\nv znení neskorších predpisov. K námietke, že prehľad o absolvovaných školeniach policajtov MZJ PZ\nna základe výzvy riaditeľa RHCP G., ktorá bola žalobcovi doručená dňa 24. októbra 2019, nepredložil\nz dôvodu, že riaditeľ si musel byť vedomý skutočnosti, že v prípade držby požadovaných informácií\nby porušil právne predpisy, správny súd uviedol, že zo žiadosti vyplývalo nepochybne, že žalobca mal\nmožnosť buď predložiť evidenciu alebo označiť osobu, ktorá bola poverená vedením a aktualizáciou\nprehľadu o absolvovaných školeniach policajtov MZJ PZ (školiacich preukazov), ale takto neučinil. Mal\nmožnosť preukázať splnenie úlohy aj prostredníctvom, respektíve v súčinnosti s jeho nástupcom C..\nB., prípadne mohol požiadať o sprístupnenie potrebných podkladov nachádzajúcich sa v služobnom\npočítači C.. B.. K žalobcom namietanej nezákonnosti vedenia príslušnej evidencie bývalým zástupcom\nžalobcu C.. V.. V.U. súd uviedol, že po tom, čo sa žalobca stal jeho nadriadeným, bol v rámci kontrolnej\nčinnosti zodpovedný za odovzdanie a prevzatie príslušnej agendy a určenie novej zodpovednej osoby za\njej vedenie. C.. V.. V. preukázateľne viedol túto evidenciu do roku 2015 a v tomto prípade išlo o obdobie\npo roku 2015 (2016 až 2019). Žalobca v prípade dôkladného prebratia agendy, by mal vedomosť o\nvedení prehľadu v elektronickej podobe v služobnom počítači a mohol tak niekoho poveriť, aby ju ďalej\nviedol. Žalobcom namietané úradné záznamy, ktoré boli zabezpečené v predmetnom disciplinárnom\nkonaní ako dôkazy, obsahovali všetky náležitosti v zmysle Prílohy č. 7 NMV SR č. 98/2016, t.j. sú\nopatrené odtlačkom príslušnej úradnej pečiatky s uvedením dátumu, evidenčného čísla a čísla spisu),\nako aj úradný záznam z 27. októbra 2019 (obsahuje všetky náležitosti týkajúce sa úpravy úradného\nlistu vybavovaného v rámci úradnej korešpondencie medzi útvarmi PZ a ich organizačnými zložkami). K\ntvrdeniu, že spracovatelia predmetných registratúrnych záznamov sa navyše nevysporiadali s právnym\nrámcom, na základe ktorého sa mal viesť prehľad o absolvovaných školeniach policajtov (školiace\npreukazy), súd uviedol, že prehľad o absolvovaných školeniach policajtov (školiace preukazy) boli\n\nzavedené v súvislosti s kontrolou príslušných útvarov pri vstupe Slovenskej republiky do schengenského\npriestoru, a z toho vyplývajúcich kontrol Slovenskej republiky pri schengenských hodnoteniach pozemnej\nhranice a forma vedenia prehľadu o absolvovaných školeniach bola dohodnutá ústne na služobných\nporadách (mal byť vedený v elektronickej podobe).\n4. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.\nII.\n5. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n6. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n7. Konkrétne namietal, že správny orgán v priebehu administratívneho konania nepreukázal, že takéto\nškoliace preukazy vôbec existovali a nepreukázal dokonca ani právny základ pre ich vznik, existenciu a\nvedenie. Taktiež nebolo doložené, ktorý právny predpis stanovuje formu ich vedenia, rozsah osobných\núdajov policajtov alebo rozsah údajov o skutočnostiach, ktoré majú byť evidované. Neexistencia dôkazu\no ich existencii zásadne spochybňuje zákonnosť rozhodnutia. Aktualizácia akéhokoľvek dokumentu\nalebo evidencie predpokladá jeho existenciu. Ak však správny orgán nepreukázal existenciu týchto\npreukazov, uloženie povinnosti ich „aktualizovať“ predstavuje nesplniteľnú, respektíve zmätočnú úlohu.\nSprávny orgán nedokázal predložiť ani len jeden dôkaz potvrdzujúci, že školiace preukazy boli v\nPolicajnom zbore zavedené ako povinná evidencia alebo že ich vedenie bolo v právomoci žalobcu.\nV administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne dokumenty (všeobecne záväzné právne predpisy,\ninterné právne predpisy, rozkazy, pokyny, nariadenia, zápisy zo služobných porád, interné nariadenia,\nrozkazy ani iné pokyny), ktoré by potvrdzovali existenciu školiacich preukazov a ich povinné vedenie\nalebo aktualizáciu. Žiadna z osôb, ktoré sa vo veci vyjadrili, pričom ani jedna z týchto osôb nebola\nriadne poučená a vypočutá, v konaní nepotvrdila existenciu týchto školiacich preukazov v čase, keď\nmala byť údajná aktualizácia vykonaná. Žalovaný v disciplinárnom konaní nepreukázal, že školiace\npreukazy existovali v období, kedy ich aktualizáciu požadoval. Nebolo dôkazne preukázané, že žalobca\nbol oboznámený s konkrétnym právnym predpisom, ktorý by mu ukladal povinnosť viesť tzv. školiace\npreukazy. Žalobca nemohol byť disciplinárne postihovaný za nesplnenie povinnosti, ktorá nebola jasne\na záväzne stanovená.\n8. Tvrdenie, že evidencia školiacich preukazov bola vedená od roku 2007, nebolo preukázané. Toto\ntvrdenie vychádzalo výlučne z vyjadrenia C.. V.. V., pričom žalobca opakovane žiadal o predloženie\ndôkazov na jeho podporu, tie však neboli predložené. Bez relevantných dôkazov nemožno tvrdiť, že\nvedenie tejto evidencie bolo dlhodobou praxou. Zároveň samotná povaha zadanej úlohy bola zmätočná\na nezrozumiteľná, čo dokazoval e-mail vedúcej oddelenia, v ktorom sa uvádzalo, že podobné problémy\nvznikali na viacerých útvaroch. To potvrdzuje, že zadanie trpelo nejasnosťami, ktoré mohli viesť k jeho\nnesprávnemu výkladu. V tomto smere tiež žalobca namietal porušenie zásady právnej istoty, keďže\nžalobca nemal jednoznačne a zrozumiteľne stanovené povinnosti ani spôsob ich plnenia. Správny orgán\nv konaní pred správnym súdom nepreukázal existenciu školiacich preukazov, pričom správny súd sa\ns touto podstatnou otázkou reálnej existencie školiacich preukazov absolútne nezaoberal. Žalobcovi\nnemohla byť uložená povinnosť aktualizovať školiace preukazy, ak tieto v skutočnosti neexistovali. V\nspisovom materiáli sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, že by žalobca obdŕžal akékoľvek podklady\nna vedenie či aktualizáciu školiacich preukazov. Výpovede nadriadených žalobcu ani ostatných osôb\nneposkytujú žiadne dôkazy o tom, že by žalobca dostal jasné a konkrétne pokyny na vytvorenie\nalebo aktualizáciu neexistujúcich dokumentov. Absencia takýchto pokynov znemožňuje jednoznačné\nurčenie, či žalobca skutočne zanedbal svoje povinnosti, čím sa narúša základná zásada objektivity a\nspravodlivého posudzovania.\n9. Tiež namietal, že nebolo preukázané, že by konanie žalobcu viedlo k akýmkoľvek škodlivým\ndôsledkom alebo narušeniu činnosti Policajného zboru. Disciplinárne opatrenia by mali odrážať reálny\ndopad a závažnosť skutkového stavu, ktorého sa týkajú. V tomto prípade ide o situáciu, kde sa nielenže\nnepreukázala akákoľvek škoda, ale ani nedostatky v systémovej alebo operatívnej funkcii Policajného\n\nzboru. Tvrdenie žalovaného o ohrození schengenského hodnotenia sa nezakladalo na pravde, nakoľko\npri schengenskom hodnotení v roku 2013 žalobca prezentoval MZJ PZ pred komisiou a z prezentácie,\nktorá bola správnemu súdu doložená, jednoznačne vyplýva, že školenia, či „školiace preukazy“ neboli\npredmetom hodnotiacej komisie. Je nepochybné, že všetky školenia policajtov MZJ PZ RHCP Sobrance\nboli vykonané v príslušných termínoch. Prezenčné listiny, ktoré preškolení policajti po absolvovaní\nškolení vlastnoručne parafovali, s vyznačením dátumu jeho absolvovania predstavujú jediný relevantný a\nobjektívny dôkaz o splnení tejto povinnosti. Predložené dôkazy preto spochybňujú akékoľvek tvrdenia o\nnesplnení povinností, na ktorých je disciplinárne opatrenie založené. Predloženie tohto dôkazu žalovaný,\nnapriek žiadosti nepredložil.\n10. Žalobca ďalej uvádzal, že z e-mailu vedúcej oddelenia vzdelávania z 27. augusta 2019 vyplývalo,\nže problém s vedením tzv. školiacich preukazov bol identifikovaný na viacerých oddeleniach, čo\ndokazuje, že nešlo o individuálne pochybenie žalobcu, ale o systémový nedostatok a zmätočnosť\na nezrozumiteľnosť zadanej úlohy. V čase doručenia tohto e-mailu však žalobca de facto (od 31.\njúla 2019) už nevykonával funkciu veliteľa MZJ PZ RHCP G. a teda ani nemal k dispozícii žiadne\nprostriedky ani možnosti akýmkoľvek spôsobom na predmetnú situáciu reagovať. Zásada rovnakého\nzaobchádzania vyžaduje, aby v obdobných situáciách boli jednotlivci posudzovaní a sankcionovaní\nrovnakým spôsobom. Takýto selektívny prístup, pri ktorom sa jeden subjekt sankcionuje a iní nie, hoci\nsú okolnosti totožné, je neakceptovateľný. Skutočnosť, že úloha „Aktualizovať prehľad o absolvovaných\nškoleniach policajtov (školiace preukazy)“ sa opakovane objavuje v zápisoch z porád s rôznymi termínmi\nplnenia, dokazuje, že neplnenie tejto úlohy bolo rozšíreným problémom. Sankcionovanie len žalobcu\npredstavuje porušenie zásady objektivity a nestrannosti. Neplnenie úlohy nie je výlučne dôsledkom\nkonania žalobcu, ale aj ďalších subjektov, ktoré mali povinnosť zodpovedne pristupovať k vedeniu a\naktualizácii školiacich preukazov. Správny orgán ukladá sankcie len jednému subjektu, musí jasne\npreukázať jeho individuálnu zodpovednosť a zároveň vysvetliť, prečo ostatné subjekty, ktoré mali\nrovnaké povinnosti, neboli disciplinárne riešené.\n11. V závere uviedol, že C.. V.. B., ktorý vykonával funkciu veliteľa MZJ PZ RHCP G., nebol oprávnený\nspracovávať písomnosti s právnymi účinkami, a to vzhľadom k skutočnosti, že jeho ustanovenie do\nfunkcie bolo nezákonné, čo vyplývalo z faktu, že predchádzajúce personálne rozkazy súvisiace s\norganizačnými zmenami (č. 9/2019 a č. 355/2019) boli rozhodnutiami nadriadených orgánov zrušené\npre nezákonnosť. Rovnako bol ako nezákonný zrušený personálny rozkaz, ktorým bol menovaný\nustanovený do funkcie. To znamená, že neexistoval právny základ na vykonávanie oprávnení spojených\ns touto funkciou. Navyše písomnosť, ktorá bola údajne vyhotovená C.. V.. B., vykazuje zásadné\nnedostatky v procese evidencie, a to, že nebola na MZJ PZ riadne zaevidovaná v čase jej vzniku,\nneobsahuje dátum vytvorenia, čo spôsobuje pochybnosti o jej autentickosti a zjavne znižuje, respektíve\nabsolútne eliminuje dôveryhodnosť dokumentu ako podkladu pre akékoľvek správne rozhodovanie.\nPísomnosť C.. V.. B. bola vyhotovená v čase, po odvolaní sa žalobcu proti odvolaniu z funkcie, keď\nuž bolo zrejmé, že personálny rozkaz č. 9/2019 viceprezidenta Policajného zboru bude ako nezákonný\nzrušený rozhodnutím prezidenta Policajného zboru dňa 25. septembra 2019 a personálny rozkaz č.\n355/2019 riaditeľa RHCP G. bol zrušený rozhodnutím ministerky vnútra dňa 26. septembra 2019. Tieto\nskutočnosti dokazujú, že C.. V.. B. nemal ani faktické, ani právne oprávnenie na vykonávanie úkonov\nvo funkcii veliteľa MZJ PZ RHCP G.. Dodal, že žalobca bol z funkcie odvolaný de facto dňom 31. júla\n2019, od tohto dátumu nedisponoval žiadnym oprávnením vo vzťahu k MZJ PZ RHCP G.. Upriamil tiež\npozornosť na fakt, že všetky relevantné písomnosti, evidencie, materiálne a technické prostriedky boli\nriadne odovzdané zástupcom veliteľa, ktorí nevzniesli žiadne námietky k ich neúplnosti. Rovnako zo\nstrany správneho súdu bolo konštatované, že C.. V.. V. viedol evidenciu školiacich preukazov do roku\n2015 a žalobca v prípade dôkladného prebratia agendy, mal mať vedomosť o vedení tejto evidencie v\nelektronickej podobe v služobnom počítači. Predmetné konštatovanie správneho súdu bolo založené\nvýlučne a len na písomnom stanovisku C.. V.. V., kde ale tento výslovne uviedol, že svoju agendu\nodovzdal zástupcom veliteľa MZJ PZ RHCP G., a to I.. V.. I. a I.. I.. Y., pričom správny orgán nevyhovel\nnávrhu žalobcu a nevykonal výsluch týchto osôb, k tejto zásadnej skutkovej otázke. Predmetná údajne\nelektronicky vedená evidencia školiacich preukazov však nebola v rámci disciplinárneho konania\nzaložená do administratívneho spisu a v priebehu celého konania žalovaný nepredložil žiaden relevantný\ndôkaz, ktorý by preukazoval jej skutočnú existenciu a jej existenciu a vedenie odvodzoval výlučne a len\nod vyjadrenia C.. V.. V., pričom existenciu vedenia takejto evidencie nepotvrdili žiadne iné osoby.\n\n12. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil\nna ďalšie konanie.\nIII.\n13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 19. februára 2025 nestotožniac\nsa s dôvodmi kasačnej sťažnosti. Navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako\nnedôvodnú zamietol.\nIV.\n14. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 16. marca 2025 na vedomie.\nV.\n15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11\npísm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a\npo jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n19. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol\nsprávnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 13. mája\n2020, číslo SPOU-PO-PK-38/2020, ktorým tento podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolanie\nžalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - disciplinárny rozkaz zo 14. januára 2020,\nčíslo 1, ktorým bolo žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. uložené disciplinárne\nopatrenie - písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona, ktorého sa žalobca\ndopustil tým, že ako veliteľ MZJ PZ nesplnil úlohu „Aktualizovať prehľad o absolvovaných školeniach\npolicajtov (školiace preukazy)“, ktorá mu bola uložená na služobnej porade riaditeľa RHCP G., ÚHCP\nP PZ, konanej dňa 25. januára 2019 s termínom plnenia do 15. marca 2019 a opakovane uloženej\nna služobnej porade riaditeľa RHCP G., ÚHCP P PZ, konanej dňa 02. apríla 2019, s predĺženým\ntermínom plnenia do 30. apríla 2019, okrem toho, že neaktualizoval prehľad o absolvovaných školeniach\npolicajtov MZJ PZ (Školiace preukazy) na každého policajta zvlášť, nezabezpečil ani jeho aktualizáciu\npodriadeným policajtom, čím sa dopustil porušenia základných povinností policajta podľa ustanovenia\n§ 48 ods. 3 písm. a/, b/ a h/ zákona č. 73/1998 Z.z. a svojím konaním tak vedome spôsobil neúplnosť\npodkladov za oblasť vzdelávania MZJ PZ pred opakovaným schengenským hodnotením Slovenskej\nrepubliky, ako aj zvýšenie rizika hodnotenia oblasti vzdelávania v rámci RHCP G., ÚHCP P PZ.\n20. Zákon č. 73/1998 Z.z. upravuje štátnu službu profesionálnych vojakov a právne vzťahy, ktoré súvisia\nso vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálnych vojakov s tým, že na právne\nvzťahy profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje\ntento zákon (§ 1 ods. 1,2).\n\n21. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom\nplnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.\n22. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/, b/ a h/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný\na/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi\nnadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,\nb/ vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,\nh/ dodržiavať služobnú disciplínu.\n23. Podľa § 49 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., nadriadený je povinný riadiť, organizovať, kontrolovať\na hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov.\n24. Podľa § 50 zákona č. 73/1998 Z.z., nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej\nprávomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.\n25. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie\npovinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.\n26. Podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., disciplinárnym opatrením je písomné pokarhanie.\n27. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy\nobjektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná\nmožnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.\n28. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa\nprihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru\nzavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.\n29. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n30. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane\núčastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a\norganizácií, listiny, veci a obhliadka.\n31. Podľa § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu\nsvojich tvrdení dôkazy.\n32. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy,\na to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n33. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V\npísomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a\noznačenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie\ntoho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania\nvyhlásením alebo doručením. (...)\n34. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a\npri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.\n35. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny\nspis žalovaného, preukázané, že\n\n- žalobca bol v čase spáchania skutku bližšie opísaného v bode 1 tohto rozsudku veliteľom MZJ PZ\nRiaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície G. úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného\nzboru,\n- v čase vydania prvostupňového správneho rozhodnutia žalobca už zastával funkciu zástupcu riaditeľa\nOddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru U. Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície G. úradu\nhraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru,\n- C.. V.. B. - veliteľ MZJ PZ (ustanovený do funkcie 15. augusta 2019) vykonal kontrolu splnenia úlohy\nuloženej na služobných poradách v dňoch 25. januára 2019 a 02. apríla 2019, pri ktorej zistil, že evidencia\nškoliacich preukazov za obdobie rokov 2016 až 2019 sa na jednotlivých policajtov na MZJ PZ vôbec\nneviedla,\n- dňa 16. septembra 2019 o tejto skutočnosti C.. V.. B. informoval riaditeľa riaditeľstva,\n- následne prvostupňový správny orgán listom zo 17. septembra 2019 začal voči žalobcovi disciplinárne\nkonanie a súčasne žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k veci,\n- k začatiu disciplinárneho konania sa žalobca vyjadril listom z 02. októbra 2019\n[primárne namietal, že C.. V.. B. nebol veliteľom MZJ PZ, z ktorého dôvodu nemohol vykonať kontrolu\núlohy uloženej riaditeľom riaditeľstva, nebolo zrejmé, kedy C.. V.. B. vykonal príslušnú kontrolu, od\n15. novembra 2012 do 31. júla 2019 bola evidencia každého školenia v pôsobnosti MZJ PZ riadne\nspracovaná a vedená, evidencia spracovaná a vedená podľa príslušných právnych predpisov bola zo\nstrany žalobcu riadne preverená a skontrolovaná; dodal, že na služobnej porade uložená úloha nebola\nsplnená aj inými subjektmi]\n- prvostupňový správny orgán listom z 21. októbra 2019 vyzval žalobcu, aby predložil evidenciu prehľadu\no absolvovaných školeniach policajtov MZJ PZ (školiacich preukazov) v akejkoľvek forme, respektíve\no uvedenie osoby, ktorá bola preukázateľne poverená vedením prehľadu o absolvovaných školeniach\npolicajtov MZJ PZ (školiacich preukazov) a jeho aktualizáciu,\n- žalobca listom z 25. októbra 2019 uviedol, že bol dňom 31. júla 2019 odvolaný z funkcie veliteľa MZJ\nPZ a dňa 12. augusta 2019 odovzdal celú agendu nástupcovi C.. V.. B.,\n- žalobca dňa 13. decembra 2019 nahliadol do spisového materiálu a následne dňa 19. decembra 2019\nsa vyjadril k veci zdôrazňujúc výhrady primárne k úradnému záznamu spísanému C.. V.. B., k Zápisu\nzo služobnej porady konanej dňa 25. januára 2019, ktorú žalobca neabsolvoval celú, rovnako namietal\nopodstatnenosť žiadosti o predloženie podkladov z 21. októbra 2019, keďže už ako zástupca riaditeľa\nOddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru U. už nemohol disponovať akýmikoľvek písomnosťami\ntýkajúcimi sa MZJ PZ, namietal tiež vyjadrenia npor. W. žiadosť adresovanú C.. V.. V., úradný záznam\nspracovaný I.. G., taktiež zo zadanej úlohy nevyplývala povinnosť retroaktívne, t.j. aj za roky 2013-2019\nvytvárať individuálne evidencie, úlohu pochopil tak, že osobne skontroloval evidenciu a úplnosť všetkých\nprezenčných listín z preškolení, mal za to, že počas výkonu funkcie veliteľa MZJ PZ bola jediná forma\nvedenia evidencie prehľadu o absolvovaných školeniach policajtov MZJ PZ,\n- prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím - disciplinárnym rozkazom zo 14. januára 2020,\nčíslo 1 žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. uložil disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona bližšie špecifikované v bode\n1 tohto rozsudku,\n- na odvolanie žalobcu žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 13. mája 2020 odvolanie žalobcu\nzamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - disciplinárny rozkaz zo 14. januára 2020.\n36. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných\nprávnych záverov uvádzaných správnym súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\n37. Najvyšší správny súd v úvode poukazuje na to, že voči žalobcovi bola vyvodená disciplinárna\nzodpovednosť za zavinené porušenie povinností majúce znaky disciplinárneho previnenia. Disciplinárnu\nzodpovednosť možno definovať ako sankčný vzťah, ktorý vzniká v prípade zavineného porušenia\nslužobnej povinnosti a ktorý sa realizuje ukladaním disciplinárnych opatrení a iných sankcií. Disciplinárna\nzodpovednosť je typická pre služobný pomer príslušníkov Policajného zboru a je výrazom verejnoprávnej\npovahy štátnej služby v dôsledku uplatňovania administratívnej metódy právnej regulácie. Pre\nuplatňovanie disciplinárnej zodpovednosti je typické, že subjekt, ktorý porušil služobnú disciplínu,\nje vo vzťahu podriadenosti voči tomu, kto disciplinárnu zodpovednosť uplatňuje, a to dovtedy,\nkým subordinačný vzťah trvá. Povaha disciplinárnej zodpovednosti policajtov v štátnej službe plne\n\nkorešponduje s verejnoprávnym charakterom služobného pomeru. Uplatňovanie inštitútu disciplinárnej\nzodpovednosti súvisí bezprostredne s dodržiavaním služobnej disciplíny podľa dodržiavania všetkých\nslužobných povinností vyplývajúcich policajtovi zo služobného pomeru (MEZEI, J., ŠIMONOVÁ, J.,\nNOCIAR, J., DINIČ, J., FUFAĽ, I. Štátna služba a služobný pomer príslušníkov Policajného zboru.\nBratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018, 278 s., ISBN 978-80-8168-981-9). V tu prejednávanej\nveci sa mal žalobca dopustiť skutku spočívajúcom v tom, že nesplnil úlohu „Aktualizovať prehľad o\nabsolvovaných školeniach policajtov (školiace preukazy)“, ktorá mu bola uložená na služobnej porade\nriaditeľa RHCP G. ÚHCP P PZ, konanej dňa 25. januára 2019 s termínom plnenia do 15. marca\n2019 a opakovane uloženej na služobnej porade riaditeľa RHCP G., ÚHCP P PZ, konanej dňa\n02. apríla 2019, s predĺženým termínom plnenia do 30. apríla 2019, okrem toho, že neaktualizoval\nprehľad o absolvovaných školeniach policajtov MZJ PZ (Školiace preukazy) na každého policajta zvlášť,\nnezabezpečil ani jeho aktualizáciu podriadeným policajtom. Týmto svojím konaním sa mal potom\ndopustiť porušenia základných povinností policajta podľa ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a/, b/ a h/ zákona\nč. 73/1998 Z.z. a svojím konaním tak vedome spôsobiť neúplnosť podkladov za oblasť vzdelávania\nMZJ PZ pred opakovaným schengenským hodnotením Slovenskej republiky, ako aj zvýšenie rizika\nhodnotenia oblasti vzdelávania v rámci RHCP G., ÚHCP P PZ. Za uvedené disciplinárne previnenie\nbolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie spočívajúce v písomnom pokarhaní (§ 53 ods. 1 písm.\na/ zákona č. 73/1998 Z.z.).\n38. Žalobca v kasačnej sťažnosti v prvom rade namietal samotnú existenciu príslušných školiacich\npreukazov a tiež, že nebolo doložené, ktorý právny predpis stanovoval formu ich vedenia, rozsah\nosobných údajov policajtov alebo rozsah údajov o skutočnostiach, ktoré majú byť evidované. Ďalej v\ntomto zmysle namietal, že v administratívnom spise sa nenachádzali žiadne dokumenty (všeobecne\nzáväzné právne predpisy, interné právne predpisy, rozkazy, pokyny, nariadenia, zápisy zo služobných\nporád, interné nariadenia, rozkazy ani iné pokyny), ktoré by potvrdzovali existenciu školiacich preukazov\na ich povinné vedenie alebo aktualizáciu. Žiadna z osôb, ktoré sa vo veci vyjadrili, nebola riadne poučená\na vypočutá, v konaní nepotvrdila existenciu týchto školiacich preukazov v čase, keď mala byť údajná\naktualizácia vykonaná. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že podľa § 47 zákona č. 73/1998\nZ.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou,\nústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou,\nrozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Z uvedeného je zrejmé, že porušenie\nslužobnej disciplíny nemusí spočívať len v porušení povinnosti plynúcej výlučne z ústavy, ústavných\nzákonov, zákonov, ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov a služobnej prísahy, ale tiež z\nporušenia rôznych rozkazov, nariadení, príkazov a pokynov daných policajtovi zo strany nadriadených.\nZároveň z uvedeného ustanovenia, ani z iných ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. nevyplýva explicitne\na striktne stanovená písomná forma uloženej povinnosti, či už vo forme rozkazu, nariadenia, príkazu\na pokynu. To znamená, že takéto rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny môžu mať formu aj ústnu.\nOdhliadnuc od toho, z obsahu administratívneho spisu a tiež z príslušných podaní je zrejmé, že úloha\nspočívajúca v aktualizácii prehľadu o absolvovaných školeniach policajtov (školiace preukazy) bola\nuložená na služobnej porade konanej dňa 25. januára 2019 v rámci bodu 3 „Stanovenie úloh na\nnasledujúce obdobie“ (zápis zo služobnej porady z 29. januára 2019 evidovaný pod číslom PPZ-HCPSO3-2019/006167-004) so stanoveným termínom jej splnenia do 15. marca 2019 a tiež na služobnej\nporade konanej dňa 02. apríla 2019 v rámci bodu 4 „Stanovenie úloh na nasledujúce obdobie“ (zápis\nzo služobnej porady z 05. apríla 2019 evidovaný pod číslom PPZ-HCP-SO3-2019/006167-007) so\nstanoveným termínom jej splnenia do 30. apríla 2019. Na oboch poradách bola táto úloha určená (okrem\niných subjektov) aj veliteľovi MZJ PZ (teda v tom čase žalobcovi) s tým, že žalobca sa oboch služobných\nporád zúčastnil, čo potvrdzuje jeho podpis na príslušných prezenčných listinách. Rovnako oboznámenie\nžalobcu so zápismi z porád bolo nespochybniteľne preukázané aj prostredníctvom elektronického\nsystému žalobcu, ktorý zaznamenal presný čas oboznámenia sa žalobcu s internými registratúrnymi\nzáznamami. Vo vzťahu k samotnej existencii školiacich preukazov možno odkázať na elektronickú\nsprávu (e-mail) od mjr. G. z 27. augusta 2019, v ktorom sa táto zaoberala práve školiacimi preukazmi a\nich nedostatkami ohľadom nedostatočného zaznamenávania niektorých vzdelávacích aktivít. Zároveň\ndodala, že za účelom kontroly a doplnenia jednotlivých vzdelávacích aktivít zaslala v prílohe sumár\nškolení za roky 2016-2019. I.. G. existenciu a tiež vedenie školiacich preukazov potvrdila aj v úradnom\nzázname doručenom prvostupňovému správnemu orgánu dňa 15. novembra 2019, v ktorom (okrem\niného) uviedla, že v rámci prípravy na schengenské hodnotenie, ktoré sa malo konať v mesiaci november\n2019 si prešla základné útvary v pôsobnosti RHCP G. ohľadom problematiky vzdelávania, išlo o\npreškolenie celého systému vzdelávania riaditeľstva a jednotlivých oddelení. Predmetom kontroly bolo\n\naj to, či jednotlivé útvary riaditeľstva vedú školiace preukazy na policajtov, tak ako majú. Tiež doplnila,\nže problematika vzdelávania bola stále hodnotená na schengenských hodnoteniach ako v roku 2007,\ntak aj v roku 2013, preto jej bola zo strany riaditeľstva venovaná zvýšená pozornosť. Školiace preukazy\nvytvorené a vedené boli. Vedenie uvedenej evidencie potvrdila tiež T.. W. vo vyjadrení z 27. októbra\n2019, keď uviedla, že v období pred prvým opakovaným schengenským hodnotením viedol prehľad o\nabsolvovaných školeniach na jednotlivých policajtov MZJ PZ bývalý zástupca C.. V.. V. elektronicky. C..\nV.. V. v liste zo 16. novembra 2019 uviedol, že v čase, ako zástupca MZJ PZ viedol evidenciu školení\n(prehľad o absolvovaných školeniach policajtov) elektronicky v excelovskej tabuľke, ktorú si na daný účel\nvypracoval. Z uvedeného je zrejmé, že školiace preukazy (teda prehľady školení, ktoré každý jednotlivý\npolicajt absolvoval) a s tým súvisiaca činnosť v podobe ich aktualizácie nebolo nóvum zavedené\npo prvýkrát na služobnej porade konanej dňa 25. januára 2019. Navyše, v prípade akýchkoľvek\npochybností mal žalobca možnosť požiadať o výklad znenia služobnej úlohy, čo však preukázateľne\nneučinil, hoci na danej služobnej porade bol prítomný (a rovnako tak na ďalšej služobnej porade\nkonanej dňa 02. apríla 2019, na ktorej tiež jedným z bodov bola aktualizácia prehľadu o absolvovaných\nškoleniach policajtov (školiace preukazy). Žalobca ako vedúci funkcionár bol, respektíve mal byť s\ntouto agendou a s ňou súvisiacimi dôsledkami oboznámený. V prípade zmeny vo funkcii podriadeného,\nktorý bol poverený vedením agendy, bol žalobca zodpovedný za jej riadne odovzdanie a prevzatie, a\nurčenie zodpovednej osoby za jej vedenie. Možno len doplniť, že prehľad o absolvovaných školeniach\npolicajtov (školiace preukazy) boli zavedené v súvislosti s kontrolou príslušných útvarov pri vstupe\nSlovenskej republiky do schengenského priestoru, a z toho vyplývajúcich kontrol Slovenskej republiky pri\nschengenských hodnoteniach pozemnej hranice a forma vedenia prehľadu o absolvovaných školeniach\nbola dohodnutá ústne na služobných poradách. Školiaci preukaz mal byť vedený v elektronickej podobe,\nktorú skutočnosť potvrdil už spomínaný C.. V.. V. v liste zo 16. novembra 2019. S ohľadom na uvedené\nbolo tiež nadbytočné, aby služobný orgán pristúpil k žalobcom navrhovanému výsluchu I.. V.. I. a I.. I..\nY., keď mal z iných do konania riadne zabezpečených podkladov dostatočne a nesporne preukázané,\nže prehľady o absolvovaných školeniach policajtov (školiace preukazy) sa vyhotovovali.\n39. Žalobca ďalej namietal, že C.. V.. B., ktorý vykonával funkciu veliteľa MZJ PZ RHCP G., nebol\noprávnený spracovávať písomnosti s právnymi účinkami, a to vzhľadom na skutočnosť, že jeho\nustanovenie do funkcie bolo nezákonné, čo vyplývalo z faktu, že predchádzajúce personálne rozkazy\nsúvisiace s organizačnými zmenami a dotýkajúcimi sa samotného žalobcu (č. 9/2019 a č. 355/2019)\nboli rozhodnutiami nadriadených orgánov zrušené pre nezákonnosť. Najvyšší správny súd v kontexte\nna tento žalobcom uvádzaný dôvod uvádza, že žalobca bol personálnym rozkazom č. 9 prevedený s\núčinnosťou od 01. augusta 2019 na nové služobné miesto; zároveň bol dňom 31. júla 2019 odvolaný z\ndoterajšej funkcie (veliteľ MZJ PZ Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície G. úradu\nhraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru). Zároveň bol personálnym rozkazom č. 355 s\núčinnosťou od 01. augusta 2019 ustanovený do funkcie zástupcu riaditeľa Oddelenia hraničnej kontroly\nPolicajného zboru U. Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície G. úradu hraničnej a cudzineckej\npolície Prezídia Policajného zboru. Tiež bolo preukázané, že C.. V.. B. bol personálnym rozkazom č.\n370/2019 s účinnosťou od 15. augusta 2019 ustanovený do funkcie veliteľa MZJ PZ (teda nahradil\nvo funkcii žalobcu). Táto skutočnosť nebola rozporovaná, rovnako nebolo preukázané, že by bol tento\npersonálny rozkaz zrušený, a teda je potrebné vychádzať z toho predpokladu, že C.. V.. B. bol do\nuvedenej funkcie riadne ustanovený. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu neobstojí tiež poukaz\nžalobcu na fakt, že dňa 27. septembra 2019 mu boli doručené dve rozhodnutia nadriadených orgánov,\nktoré ako nezákonné zrušili oba už vyššie spomenuté personálne rozkazy č. 9 a č. 355, keďže tieto\nrozhodnutia boli vydané najskôr 25. septembra 2019, čím je preukázané, že C.. V.. B. v čase preverenia\nsplnenia úlohy týkajúcej sa aktualizácie prehľadu o absolvovaných školeniach policajtov (počnúc od\n27. augusta 2019, kedy sa mohol najskôr oboznámiť s elektronickou správou - e-mailom od I.. G.) a\nrovnako tak v čase spracovania úradného záznamu doručeného prvostupňovému správnemu orgánu\ndňa 16. septembra 2019) bol oprávnenou osobou vykonať kontrolnú činnosť na MZJ PZ. Zrušením\npersonálneho rozkazu o prevedení žalobcu a ustanovení do novej funkcie nedošlo automaticky k\nobnoveniu pôvodného zaradenia žalobcu, keďže v rozhodnej dobe už bolo predmetné služobné miesto\nobsadené C.. V.. B., na základe právoplatného personálneho rozkazu. Podporne a analogicky možno\npoukázať na § 196 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého, ak po rozhodnutí o neplatnom skončení\nslužobného pomeru nie je možné policajta zaradiť do pôvodnej funkcie, ustanoví sa do funkcie podľa §\n33; to neplatí, ak nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 5.\n\n40. Námietku žalobcu, že prehľad o absolvovaných školeniach policajtov MZJ PZ na základe výzvy\nriaditeľa RHCP G. ktorá mu bola doručená dňa 24. októbra 2019 nepredložil z dôvodu, že riaditeľ\nsi musel byť vedomý skutočnosti, že v prípade držby požadovaných informácií by porušil právne\npredpisy, najvyšší správny súd podobne ako správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keď z príslušnej\nžiadosti riaditeľa vyplývala možnosť žalobcu buď predložiť požadovanú evidenciu alebo označiť osobu,\nktorá bola poverená vedením a aktualizáciou prehľadu o absolvovaných školeniach policajtov MZJ\nPZ (školiacich preukazov, čo však žalobca preukázateľne neurobil. Mal možnosť preukázať splnenie\núlohy aj prostredníctvom, respektíve v súčinnosti s jeho nástupcom C.. V.. B., prípadne mohol požiadať\no sprístupnenie potrebných podkladov nachádzajúcich sa v služobnom počítači C.. V.. B.. Rovnako\nako nedôvodnú najvyšší správny súd vyhodnotil námietku žalobcu, že v čase doručenia e-mailu I..\nG. z 27. augusta 2019 žalobca de facto (od 31. júla 2019) už nevykonával funkciu veliteľa MZJ\nPZ RHCP G., a teda ani nemal k dispozícii žiadne prostriedky ani možnosti akýmkoľvek spôsobom\nna predmetnú situáciu reagovať, keď bolo nesporne preukázané, že úloha týkajúca sa aktualizácie\nprehľadu o absolvovaných školeniach policajtov MZJ (školiace preukazy) bola uložená na služobnej\nporade konanej dňa 25. januára 2019 v rámci bodu 3 „Stanovenie úloh na nasledujúce obdobie“ (zápis\nzo služobnej porady z 29. januára 2019 evidovaný pod číslom PPZ-HCP-SO3-2019/006167-004) so\nstanoveným termínom plnenia do 15. marca 2019 a tiež na služobnej porade konanej dňa 02. apríla\n2019 v rámci bodu 4 „Stanovenie úloh na nasledujúce obdobie“ (zápis zo služobnej porady z 05. apríla\n2019 evidovaný pod číslom PPZ-HCP-SO3-2019/006167-007) so stanoveným termínom plnenia do 30.\napríla 2019. Na oboch poradách bola táto úloha určená (okrem iných subjektov) aj veliteľovi MZJ PZ\n(teda v tom čase žalobcovi) s tým, že žalobca sa oboch služobných porád zúčastnil, čo potvrdzuje jeho\npodpis na príslušných prezenčných listinách.\n41. Žalobca tiež namietal, že nebolo preukázané, že by jeho konanie viedlo k akýmkoľvek škodlivým\ndôsledkom alebo narušeniu činnosti Policajného zboru s tým, že pri schengenskom hodnotení v roku\n2013 žalobca prezentoval MZJ PZ pred komisiou a z prezentácie, ktorá bola správnemu súdu doložená,\njednoznačne vyplýva, že školenia, či „školiace preukazy“ neboli predmetom hodnotiacej komisie. V tomto\nsmere najvyšší správny súd (odhliadnuc od toho, že túto námietku žalobca neuplatnil v správnej žalobe)\nuvádza, že už riaditeľ riaditeľstva na operatívnej porade konanej dňa 11. septembra 2019 upozornil na\nto, že časťou schengenského hodnotenia malo byť aj vzdelávanie, ktoré mala odprezentovať vedúca\noddelenia vzdelávania riaditeľstva s tým, že opäť upozornil na nevyhnutnosť záznamu o vykonanom\nškolení na každého policajta riaditeľstva. Fakt, že žalobca v minulosti na schengenskom hodnotení\nprezentoval MZJ PZ pred komisiou a z prezentácie nevyplývalo, že by boli školenia, či „školiace\npreukazy“ predmetom hodnotiacej komisie, neznamená, že nemohli byť predmetom hodnotenia na\nnadchádzajúcom schengenskom hodnotení. Zároveň podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z.,\npolicajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi\na ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami,\npríkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. V tomto prípade bola zo strany\nnadriadeného žalobcovi (a iným subjektom) uložená jasná úloha, ktorú žalobca preukázateľne nesplnil\n(táto skutočnosť bola potvrdená aj C.. R. a T.. W. v zmysle ich vyhotovených úradných záznamov\ntvoriacich prílohu úradného záznamu C.. B. zo 16. septembra 2019 a založených do administratívneho\nspisu). V súvislosti s konštatovaním žalobcu, že nebolo preukázané, že by konanie žalobcu viedlo k\nakýmkoľvek škodlivým dôsledkom alebo narušeniu činnosti Policajného zboru, najvyšší správny súd\nodkazuje na § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho\nopatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho\nnásledky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Žalobcovi bola\nuložená najmenej prísna sankcia - písomné pokarhanie, pričom nie je vylúčené, že ak by týmto konaním\ndošlo k škodlivému následku, služobný orgán by sa uchýlil k uloženiu prísnejšej sankcie.\n42. K žalobcom uvádzanej skutočnosti, že zo strany služobného orgánu bol len on výlučne\nsankcionovaný, pričom neplnenie úlohy nebolo dôsledkom konania len žalobcu, ale aj ďalších subjektov,\nktoré mali povinnosť zodpovedne pristupovať k vedeniu a aktualizácii školiacich preukazov, čím malo\ndôjsť k porušeniu zásady objektivity, nestrannosti a tiež zásady rovnakého zaobchádzania, najvyšší\nsprávny súd uvádza, že v tomto smere žalobca už bližšie nešpecifikoval, ktorý iný subjekt nadriadeným\nuloženú úlohu nesplnil a tiež, že by takýto subjekt bol v porovnateľnej situácii ako žalobca. V\ntomto smere žalovaný jasne uviedol, že upozorňujúci e-mail z 27. augusta 2019, v ktorom I.. G.\npoukazovala na neúplnosť školiacich preukazov (absentovali v nich niektoré vzdelávacie aktivity) bol\nsíce doručovaný okrem žalobcu aj iným subjektom, avšak žalobca bol jediný, ktorý na príslušných\n\nslužobných poradách nadriadeným opakovane uloženú úlohu nesplnil vôbec. Žalobca toto tvrdenie\nžalovaného nijak nevyvrátil.\n43. Vo vzťahu k otázke (ne)preskúmateľnosti rozsudku správneho súdu možno uzavrieť, že Ústavný súd\nSlovenskej republiky pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na\ntie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd je povinný na procesné úkony\núčastníkov primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s\nplatným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia procesu, v ktorom účastník\nkonania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06). Aj Európsky súd\npre ľudské práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto\npožiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý\nargument (rozsudok vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, č. 16034/90, § 61). Vo svetle\ntakto prezentovaných záverov možno potvrdiť, že správny súd konal v medziach svojej právomoci,\nprimerane rozumným a v okolnostiach veci dajúc zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v\nrámci správneho súdnictva reflektoval na žalobcom vznesené tvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval\nrelevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a\nsvoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil.\nRovnako z obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené\nskutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov,\nako bola použitá správna úvaha pri hodnotení predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa\nsprávny orgán vyrovnal so zásadnými návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu,\nuvedenými v podanom odvolaní. Obe napadnuté rozhodnutia aj podľa názoru najvyššieho správneho\nsúdu vo svojich odôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody, na základe ktorých pristúpili\nk vydaniu rozhodnutia o tom, že sa žalobca dopustil disciplinárneho previnenia spočívajúceho v\n(zavinenom) porušení povinností policajta plynúcich mu z § 48 ods. 3 písm. a/, b/ a h/ zákona č. 73/1998\nZ.z. a konkrétne založenom na tom, že žalobca nesplnil nadriadeným uloženú úlohu aktualizovať prehľad\no absolvovaných školeniach policajtov (školiace preukazy).\n44. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako vecne\nsprávny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.\n45. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto\nkonaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a\nžalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení\ns § 168 veta druhá SSP).\n46. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}