{"guid": "4d79228a-1afd-4a88-b87a-55d1003b3454:ed18445e-3924-47d1-b6c1-0d7f6c796e6f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:6023200043.1", "spisova_znacka": "1Svk/9/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/9/2025 z 18. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 18. decembra 2025, sp. zn. 1Svk/9/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:6023200043.1", "identifikacne_cislo": "6023200043", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2025-12-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-2", "nazov": "§ 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-3", "nazov": "§ 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-13", "nazov": "§ 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-29.odsek-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-63.odsek-1", "nazov": "§ 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-63.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-23.odsek-1", "nazov": "§ 23 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-23"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-24", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-29", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-63", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-23"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed18445e-3924-47d1-b6c1-0d7f6c796e6f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:6023200043.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:6023200043.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:6023200043.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Svk/9/2025\n6023200043\n18. 12. 2025\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2025:6023200043.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa\nspravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie domových\nsamospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne\nzastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátske spoločenstvo so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor\nopravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších\núčastníkov konania: 1/ Slovenská správa ciest, so sídlom Dúbravská cesta 1152/3, 84 104 Bratislava, 2/\nObec Vidiná, so sídlom Športová 1, 985 50 Vidiná, 3/ Mesto Lučenec, so sídlom Fiľakovská cesta 287,\n98401 Lučenec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2022/030122-002\nzo dňa 6. decembra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v\nBanskej Bystrici sp. zn. BB-76S/5/2023 zo dňa 14. novembra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Návrh na prerušenie konania sa zamieta.\nII. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nIII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Dňa 23.05.2022 predložil ďalší účastník 1/ - Slovenská správa ciest (ďalej aj „navrhovateľ“)\nOkresnému úradu Lučenec, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj „prvostupňový správny\norgán“) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Cesta I/16 Vidiná - rekonštrukcia mosta ev. č. 16-226“\nt. j. návrh na začatie zisťovacieho konania v zmysle § 18 ods. 2 písm. d) a § 29 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon EIA“). Cieľom zmeny navrhovanej činnosti bola\n(i) rekonštrukcia existujúceho mosta ev. č. 16-226 v extraviláne obce Vidiná, ktorý bol v zlom technickom\nstave, pričom samotný mostný objekt je súčasťou cesty I/16 v úseku Lučenec - Lovinobaňa, ktorý\npremosťuje občasný vodný tok v blízkosti lokality Bolontov, a (ii) úprava priľahlej časti uvedenej cesty.\n2. Na základe podaného oznámenia navrhovateľa bolo začaté správne konanie podľa zákona EIA\nza účelom posudzovania predpokladaných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie.\nPrvostupňový správny orgán oznámil všetkým známym účastníkom konania začatie správneho konania,\nzverejnil oznámenie o predložení zmeny navrhovanej činnosti na webovom sídle svojom a Ministerstva\nživotného prostredia SR podľa § 24 ods. 1 a § 29 ods. 6 zákona EIA a zaslal žiadosť o stanovisko\nrezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutej obci.\n\n3. V stanovenej lehote prejavil žalobca ako verejnosť záujem na navrhovanej činnosti podľa § 24 ods.\n3 zákona EIA podaním zo dňa 30.05.2022. Žalobca požiadal, aby zmierňujúce opatrenia určené v\nrozhodnutí ako záväzné podmienky obsahovali aj prvky zelenej infraštruktúry a obnovy biodiverzity,\nopatrenia ochrany vôd, opatrenia realizácie Programu odpadového hospodárstva, opatrenia realizácie\nobehového hospodárstva a odkázal na zoznam opatrení zverejnený na webovom sídle. Ďalej navrhol,\naby prvostupňový správny orgán uložil navrhovateľovi povinnosť realizovať prvky cestnej zelene v\npodobe odvodňovacích rigolov upravených ako dažďové záhrady, či výsadbu cestných stromových alejí\ntam, kde to rozhľadové podmienky umožňujú. Zaujímalo ho, aké opatrenia smerujúce k údržbe mostného\nobjektu navrhuje navrhovateľ, aby sa v budúcnosti predišlo podobnej degradácii mosta, ako je tomu v\nsúčasnosti, vrátane starostlivosti o brehy v blízkosti mosta.\n4. Listom zo dňa 27.06.2022 prvostupňový správny orgán oznámil, že účastníci konania sa môžu\noboznámiť s podkladmi na vydanie rozhodnutia a v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“)\nupovedomil účastníkov konania o možnosti nahliadnuť do spisového materiálu a vyjadriť sa k podkladom\nrozhodnutia i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Toto právo nevyžil žiadny účastník\nkonania.\n5. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 06.07.2022 rozhodnutie č. OU-LC-OSZP-2022/006225-027\n(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol podľa § 29 ods. 11 zákona EIA tak, že zmena\nnavrhovanej činnosti „Cesta I/16 Vidiná - rekonštrukcia mosta ev. č. 16-226“ sa nebude posudzovať\npodľa zákona EIA. Zároveň prvostupňový správny orgán vo výroku prvostupňového rozhodnutia podľa\n§ 29 ods. 13 zákona EIA určil opatrenia, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie\nv celkovom počte 13 opatrení (č. 1 - 9 na zabezpečenie kvality povrchových a podzemných vôd, č. 10\nna obmedzenie prašných emisií, č. 11 a 12 na zabezpečenie ochrany existujúcej zelene a následnej\nvýsadby autochtónnych druhov drevín, tráv a bylín v dostatočnej vzdialenosti od telesa cesty a č. 13 na\nuprednostnenie zhodnocovania odpadov pred ich uložením na skládku).\n6. V procesnom postavení dotknutej verejnosti podal žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu\nodvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2022/030122-002 zo dňa\n06.12.2022 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“). Podľa § 59 ods. 2\nSprávneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný mal za\nto, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, vychádzalo zo spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu, obsahuje predpísané náležitosti a je vecne správne.\nII. Konanie pred správnym súdom\n7. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský súd\nv Banskej Bystrici, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i\nprvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie.\n8. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel výkon súdnictva podľa § 3\nods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, o správnej žalobe rozhodol rozsudkom sp. zn. BB- 76S/5/2023 zo dňa 14.11.2024 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok“), tak že ju ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“). Zároveň rozhodol, že návrh žalobcu na\nprerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej aj „Súdny\ndvor EÚ“) zamieta. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 3/ náhradu trov\nkonania nepriznal.\n9. V odôvodnení napadnutého rozsudku správny súd uviedol, že preskúmal rozhodnutie žalovaného a\nprvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu, ktorým im predchádzal, a to výlučne v rozsahu žalobných\nbodov. Konštatoval, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) SSP,\npreto žalobu zamietol.\n10. Vo vzťahu k námietke nesprávnej aplikácie § 20a, § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona EIA správny\nsúd nezistil žalobcom tvrdené porušenie týchto ustanovení, najmä tvrdenú absenciu správnej úvahy\na určenia opatrení a podmienok vo výroku rozhodnutia. Podľa správneho súdu prvostupňový správny\norgán vo výroku rozhodnutia uviedol, aké opatrenia a z akého dôvodu vo vzťahu k ochrane životného\nprostredia uložil, pritom vychádzal zo stanovísk doručených oslovenými subjektami. V odôvodnení\nprvostupňového rozhodnutia boli podľa správneho súdu podrobne uvedené stanoviská, ako i z nich\nvyplývajúce podmienky eliminujúce vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie, ktoré boli uložené\nvo výroku. Správny súd poukázal aj na to, že oslovené subjekty nepožadovali ďalšie posudzovanie\nzmeny navrhovanej činnosti. Námietku absencie riadneho odôvodnenia správny súd vyhodnotil ako\n\nnedôvodnú aj vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu. Podľa správneho súdu sa žalovaný\nriadne vysporiadal s námietkami žalobcu a v dostatočnom rozsahu odôvodnil nezistenie pochybení\nprvostupňového správneho orgánu v konaní ani v prvostupňovom rozhodnutí.\n11. Správny súd teda konštatoval, že prvostupňový správny orgán podľa § 29 ods. 13 zákona EIA\nvo výroku rozhodnutia rozhodol, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA\na zároveň uviedol podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Námietka\nžalobcu o ich absencii je preto podľa správneho súdu nedôvodná, najmä ak žalobca neuviedol, ktoré\nkonkrétne požiadavky z jeho stanoviska neboli zohľadnené. Správny súd s poukazom na rozhodovaciu\nčinnosť Najvyššie správneho súdu SR zdôraznil, že nemôže hodnotiť samotné opatrenia, ale len to, či\nsprávna úvaha správneho orgánu o ich uložení nevybočuje zo zákonných medzí. Podľa správneho súdu,\nprvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, prečo do výrokovej časti zapracoval\nopatrenia ako požiadavky dotknutých orgánov, a prečo nezapracoval iné a na jeho správnej úvahe\nsprávny súd nevzhliadol žiadne pochybenie. Upozornil, že žalobca mal predniesť konkrétne skutkové\na právne dôvody, prečo mal žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uložiť určité opatrenia a prečo ich\nneuložením prekročil hranice správneho uváženia, čo žalobca neurobil.\n12. Správny súd uviedol, že podmienky na elimináciu alebo zmiernenie vplyvov na životné prostredie sa\nukladajú len vtedy, ak navrhovaná činnosť má alebo môže mať negatívne účinky na životné prostredie.\nPokiaľ žalobca namietal nedostatočnosť uložených opatrení, nie je zrejmé, ako by sa ďalšími opatreniami\nmali eliminovať alebo zmierňovať nezistené negatívne vplyvy na životné prostredie. Správny súd\npoukázal na to, že orgány verejnej správy vychádzali zo skutkového zistenia, podľa ktorého navrhovaná\nčinnosť nevyvolá nové významné vplyvy na životné prostredie a na zdravie obyvateľov, pričom zohľadnili\naj súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Zároveň stanoviská dotknutých subjektov\nnepotvrdili potrebu ďalšieho posudzovania. Avšak tým, že boli vo výroku prvostupňového rozhodnutia\nuvedené podmienky na elimináciu alebo zmiernenie vplyvov na životné prostredie, si správny orgán\nsplnil svoju povinnosť podľa § 29 ods. 13 zákona EIA.\n13. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu o nedostatočnej pomoci ekologickým\nspolkom v zisťovacom konaní. Z administratívneho spisu vyplynulo, že postup žalovaného ako i\nprvostupňového orgánu bol v súlade so zákonom - verejnosť mala možnosť zapojiť sa do konania,\npodávať pripomienky, nahliadnuť do spisu a vyjadrovať sa. Žalobca predložil svoje stanovisko a jeho\npripomienky boli posúdené. Skutočnosť, že s výsledkom nesúhlasí, podľa správneho súdu neznamená,\nže jeho pripomienky neboli vyhodnotené. Správny súd zdôraznil, že žalobca nemá právny nárok na\nakceptovanie jeho pripomienok ani v zmysle vnútroštátnej úpravy ani Aarhuského dohovoru.\n14. K námietke porušenia práva na konzultácie podľa § 63 zákona EIA správny súd poukázal na ustálenú\nrozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu SR, podľa ktorej zákon nevyžaduje, aby konzultácie\nmuseli byť vždy ústne, a teda môžu prebiehať aj písomne. Ústne konzultácie sú v zmysle § 21 Správneho\nporiadku na uvážení správneho orgánu a nariadia sa, ak to vyžaduje povaha veci. Podľa správneho\nsúdu ani Aarhuský dohovor ani smernica o EIA nezakladajú žalobcovi právo na ústnu formu konzultácií\na formálne konzultácie sa v zisťovacom konaní nevyžadujú. Správny súd uzavrel, že aj táto žalobná\nnámietka žalobcu je nedôvodná.\n15. Ako neopodstatnenú vyhodnotil správny súd aj námietku o nezverejnení stanovísk dotknutých\norgánov či verejnosti a porušenie § 24 ods. 1 písm. i) zákona EIA. Správny súd s odkazom na rozhodnutie\nNajvyššieho správneho súdu SR vysvetlil, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na informácie dôležité\npre vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia v povoľovacom konaní (nie rozhodnutia vydaného\nv zisťovacom konaní) s tým, že neupravuje povinnosť sprístupňovať iné dokumenty ako tie, ktoré sú\nuvedené v danom ustanovení.\n16. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku porušenia ust. § 22 ods. 6 zákona EIA, ktoré\nsa týka povinnosti predložiť viaceré realizačné varianty navrhovanej činnosti. Podľa správneho súdu,\npostup pri upustení od variantného riešenia sa riadi § 64 písm. c) zákona EIA a prebieha ešte pred\npodaním žiadosti o vykonanie zisťovacieho konania, preto odvolací orgán nemôže rozhodovať o veci,\nktorá nebola predmetom rozhodovania prvostupňového správneho orgánu. Správny súd poukázal aj\nna § 29 ods. 1 písm. b) a prílohu č. 8 zákona EIA, podľa ktorých v tejto veci nie je povinnosť\nvypracovať oznámenie o zmene navrhovanej činností vo viacerých variantných riešeniach. Zdôraznil, že\nv prejedávanom prípade išlo o rekonštrukciu existujúceho mosta bez zmeny funkčného využitia mosta\nalebo okolia, preto nebolo potrebné vypracovať variantné riešenia.\n17. Správny súd v ďalšej časti napadnutého rozsudku s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu\nSR poukázal na skutočnosť, že ak sa žalobca nestotožňuje so záverom žalovaného, neznamená to\nporušenie práva na spravodlivý proces. Správny súd konštatoval, že ďalšie body správnej žaloby sú\nvšeobecné a neprepojené s posudzovanou vecou a absentujú v nich žalobné námietky nezákonnosti\n\npreskúmavaných rozhodnutí. Žalobca uvádzal len nekonkrétne tvrdenia o porušení hmotného práva a\nvybrané ustanovenia Ústavy SR a Charty základných práv EÚ bez relevantnej skutkovej alebo právnej\nargumentácie. Týmto námietkam chýba konkrétny materiálny obsah zabezpečujúci presadzovanie\nzáujmov ochrany životného prostredia.\n18. Správny súd zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie\nprejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ s otázkou: „Či postup správneho orgánu, ktorým sa\nneustanoví záväzná podmienka v rozhodnutí z konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie\nbez toho aby boli určené porovnateľné alebo lepšie opatrenia na ochranu životného prostredia je v\nsúlade s právom Európskej únie.“ Správny súd tento postup odôvodnil tým, že otázka žalobcu nebola v\nprejednávanom prípade relevantná, správny súd nie je konečným súdom a žalobca neuviedol konkrétne\nustanovenia európskeho práva, ktoré majú byť objasnené.\nIII. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní\n19. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu, že\nsprávny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\nSťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil\nsprávnemu súdu na ďalšie konanie. Domáhal sa aj priznania náhrady trov konania.\n20. V rámci vymedzeného sťažnostného dôvodu sťažovateľ uviedol najmä tieto sťažnostné body:\n- výrok napadnutého rozsudku nebol zosúladený s právnymi predpismi a rozhodnutie bolo vydané na\nzáklade nespoľahlivo zisteného stavu veci, odôvodnenie napadnutého rozsudku sa opiera len o niektoré\nkonkrétne dôvody a vyhodnotenie týchto dôvodov je vecne nesprávne;\n- jeho pripomienky a odvolacie námietky boli relevantné a konkrétne. Posúdenie opodstatnenosti\nnámietok má byť predmetom správnej úvahy orgánu verejne správy, čo sa neprejavilo v odôvodnení\nrozhodnutí;\n- správny súd kategorizoval jeho žalobnú legitimáciu podľa § 178 ods. 1 SSP, a nie podľa § 178 ods. 3\nSSP, čo spôsobilo, že správny súd nesprávne posúdil, aké záujmy sú chránené využitím správnej žaloby.\nSprávny súd skúmal porušenie subjektívnych práv sťažovateľa a nie verejných práv zainteresovanej\nverejnosti. Správny súd sťažovateľa neuznal ako reprezentanta zainteresovanej verejnosti - ekologickú\norganizáciu, neaplikoval § 42 SSP a nerešpektoval jeho samodefiníciu ako ekologickej organizácie\n(vyhodnotenie žalobnej legitimácie). Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/1/2009,\nako aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. US 522/2021;\n- ak sa správny súd domnieval, že jeho námietky nie sú dostatočne konkrétne, mal využiť prostriedky\npodľa SSP, ktorými by vady podania (nekonkrétnosť podania) odstránil. Vzhľadom na to, že k\npostupu podľa § 59 SSP nedošlo, je potrebné prezumovať, že správna žaloba bola zrozumiteľná.\nPostup správneho súdu bol nezákonný, ak meritórne rozhodol o žalobe tak, že túto zamietol pre\nnezrozumiteľnosť. Správna žaloba nemôže byť nezrozumiteľná a všeobecná a súčasne i spôsobilá na\nmeritórny prieskum;\n- namietal nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k použitiu/nepoužitiu medzných hodnôt pri\nposudzovaní dôvodnosti záväzných podmienok a určenia vplyvov na jednotlivé časti životného\nprostredia a ich ochranu. Poukázal na ustanovenie § 11 a § 12 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom\nprostredí (ďalej aj „zákon o životnom prostredí“) dôvodiac, že v tomto smere je nedostatočne\nodôvodnené jednak preskúmavané rozhodnutie, jednak napadnutý rozsudok. Záver správneho súdu, že\nsprávne orgány pripomienky riadne vyhodnotili a tie, ktoré boli posúdené ako dôvodné, boli zapracované\nvo výroku prvostupňového rozhodnutia, je nesprávny. Nie je zrejmé, ktoré kritéria žalovaný použil na\nvyhodnotenie vplyvov na životné prostredie, preto nie je zrejmé, ako správny súd preskúmal zákonnosť\nrozhodnutia žalovaného;\n- hoci verejnosť nemá právny nárok na implementáciu pripomienok smerujúcich k ochrane životného\nprostredia, má právny nárok na to, aby sa o týchto pripomienkach zákonne rozhodlo a toto rozhodnutie\nsa náležite zdôvodnilo. Takto správne orgány nepostupovali a správny súd ich postup pri vysporiadaní\nsa s pripomienkami sťažovateľa nesprávne posúdil;\n- správny súd nesprávne interpretuje a posudzuje význam pripomienok v procesoch posudzovania\nvplyvov na životné prostredie. Ekologické organizácie nemajú hľadať chyby zámeru navrhovateľa, či\nidentifikovať negatíva zámeru, ale len uviesť stanovisko, ktoré sa má pri vyhodnocovaní zvážiť;\n- napadnutý rozsudok je nezrozumiteľný a nie je z neho zrejmé, v akej argumentácii ku konkrétnym\nžalobným bodom sa žalobca mýlil a v ktorých právnych úvahách. Správny súd zľahčoval postavenie\nžalobcu ako ekologického spolku a zainteresovanej verejnosti chrániacej životné prostredie, v dôsledku\nčoho k sťažovateľovi pristupoval predpojato a diskriminačne;\n\n- správny súd nesprávne právne posúdil aplikáciu § 29 ods. 13 zákona EIA, pretože ho neposudzoval v\nkontexte s ust. § 17 zákona o životnom prostredí, ktoré z materiálnej stránky vymedzuje environmentálne\nopatrenia. Tieto požiadavky správny súd zľahčoval rovnako, ako zľahčoval obsah žaloby a dôslednosť\npri postupe správnych orgánov. Ak by správne orgány uviedli v preskúmavaných rozhodnutiach úvahy\ntakým spôsobom, ako ich predpokladajú právne predpisy, bola by možná aj vecná a konkrétnejšia\nargumentácia;\n- správny súd nesprávne právne posúdil nevykonanie konzultácií. Orgány verejnej moci majú povinnosť\npoučiť účastníkov konania, akým spôsobom v konaní zabezpečia konzultácie, ak nebudú vykonávané\nústne. Konzultácie sú samostatný inštitút, ktorý predstavuje dialóg medzi účastníkmi konania, preto\nnepostačuje, ak bol zachovaný postup vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2\nSprávneho poriadku. Sťažovateľ poukazoval na čl. 6 - 8 smernice EIA, ktorá bola v plnom rozsahu\nprevzatá do zákona EIA. Tvrdil, že formalistické vysporiadanie sa s pripomienkami nespĺňa účel\nsmernice EIA.\n21. Zároveň sťažovateľ žiadal, aby sa kasačný súd obrátil na Súdny dvor EÚ s nasledujúcimi\nprejudiciálnymi otázkami:\n„(1) Či použitie § 42, § 177 ods. 2 a § 178 ods.3 SSP je obligatórne na žalobcu, ktorý je\nzainteresovaniu verejnosťou ako naplnenie povinnosti súdneho orgánu členského štátu Aarhuského\ndohovoru vyplývajúci z ustanovení čl. 3 ods. 4 v spojení s čl. 9 ods. 2 a ods. 3 Aarhuského dohovoru.\n(2) Či judikát NSS SR Č. 6Svk/14/2021 nie je faktickým obchádzaním pôsobenia rozsudku Súdneho\ndvora EÚ Č.C-416/10 tým, že sa neúspechom sankcionuje ekologický spolok, ktorý len pôsobí podľa\nAarhuského dohovoru a spolieha sa na právo Európskej únie a vykonateľnosť rozsudkov Súdneho\ndvora EÚ lebo práve už takúto snahu považuje za neprípustnú činnosť zainteresovanej verejnosti,\nktorú treba prostredníctvom neúspechu v žalobnej iniciatíve sankcionovať a teda efektívne nastaviť takú\nrozhodovaciu prax, ktorá nehľadí na pôsobenie rozsudku SDEÚ C-416/ 10 či už ako názor najvyššej\nsúdnej autority EÚ ale ani nehľadí na jeho pôsobenie ako faktického výkladu práva EÚ. Iným slovom\nžalobca tvrdí, že spôsob akým správne súdy s ním zaobchádzajú je systémovým riešením správnych\nsúdov, ako nerešpektovať názor Súdneho dvora EÚ - tým, že znefunkční zainteresovanú verejnosť,\nktorá sa na neho ako právny prameň systematicky odvoláva. Alebo inak - či nejde o interpretáciu\nvnútroštátneho práva spôsobom neuznávania ekologických spolkov v priamom rozpore s Čl.3 ods.4\nAarhuského dohovoru v spojení s Čl.9 ods.2 Aarhuského dohovoru aj so špecifickým úmyslom a\nnásledkom systematického nerešpektovania rozhodnutia Súdneho dvora EÚ Č. C-416/ 10. Právnou\nvetou rozsudku SDEÚ C-416/ I O je totiž „záujmy a práva verejnosti na ochrane životného prostredia\nmajú (v prípade kolízie) prednosť pred vlastníckym právom a od neho odvodeným právom stavby\" ale\naj právna veta „že prvoinštančný súd sa môže ale druhoinštančný súd sa musí obrátiť s prejudiciálnou\notázkou na Súdny dvor ohľadne výkladu práva EÚ\" ; jeho neutralizácia teda spočíva v tom, že štát\nneuznáva priamo spolky, ktoré sú nositeľom práv zainteresovanej verejnosti resp. neúspechom žaloby\nštát sankcionuje takéto spolky keď zjavnou štátnou politikou má byť preferencia stavebníkov a potlačenie\nčinnosti ekologických spolkov; alternatívne spolky, ktoré sa snažia o vykonateľnosť uvedeného rozsudku\nSDEÚ sú považované za zneužívačov práva, lebo sa snažia spôsobiť „škodu stavebníkom\" - a to tým,\nže od súdov žiadajú vykonateľnosť a zohľadnenie uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ; či procesne\nže opakované žaloby smerujúce k tej istej prejudiciálnej otázke súd len z tohto dôvodu považuje za\n„bezobsažné\" a „bezúčelné\".\n(3) Či procesný postup podľa správneho poriadku vo vzťahu ku konzultáciám zabezpečuje podrobné\ndopredu známe pravidlá vyjadrovania k veci tak ako predpokladá čl. 6 ods. 5 Smernice o EIA.“\n22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.\nStotožnil sa napadnutým rozsudkom a pridržiaval sa právneho názoru uvedeného v prvostupňovom\na preskúmavanom rozhodnutí, ktoré považoval za zákonné, dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné.\nZistený skutkový stav považoval za dostačujúci na riadne posúdenie veci s tým, že práva účastníkov\nkonania boli zabezpečené. K odôvodneniu neakceptovania pripomienok sťažovateľa uviedol, že\nprvostupňový správny orgán vyhodnotil jeho požiadavky na str. 22 - 24 prvostupňového rozhodnutia.\nZdôraznil, že ide o existujúci most so zlým technickým stavom, ktorý si vyžaduje rekonštrukciu,\npričom dôjde len k úpravám na moste bez ovplyvnenia okolitého a životného prostredia nad mieru\nväčšiu ako pred touto rekonštrukciou. V priebehu zisťovacieho konania jednoznačne vyplynulo, že\npodmienky sťažovateľa sú po posúdení ich obsahu vo vzťahu k navrhovanej zmene nerelevantné, s\npripomienkami sťažovateľa sa vysporiadal aj žalovaný vo svojom rozhodnutí a vysvetlil dôvody ich\nneakceptovania. Ďalej žalovaný uviedol, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán\nuviedol svoje úvahy, ktoré žalovaný doplnil o ďalšiu úvahu v preskúmavanom rozhodnutí. Žalovaný\nsa dostatočne zaoberal podaným odvolaním a celým procesom na prvostupňovom správnom orgáne,\n\npričom odôvodnenie rozhodnutia je v súlade s § 20a písm. a), § 29 ods. 3 a 13 zákona EIA a § 47 ods.\n3 Správneho poriadku.\n23. Ďalší účastník 1/ sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti tak, že preskúmavané rozhodnutie považuje za\nsprávne, zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené. Zdôraznil, že právo na spravodlivý proces nezahŕňa\nprávo účastníka konania na to, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnoteniami, čo je\npoužiteľné aj na správne konanie. K vykonaniu konzultácií uviedol, že z dôvodu absencie osobitnej\núpravy procesných podmienok konzultácií v zákone EIA je potrebné subsidiárne použiť ustanovenia\nSprávneho poriadku, pričom správny orgán neporušil zákon, ak nenariadil ústne konzultácie. Tvrdil,\nže sťažovateľ neuviedol ani konkrétne dôvody preukazujúce, že vykonanie konzultácií by prispelo k\nobjasneniu veci. Poukázal na to, že námietky sťažovateľa sú vyjadrením všeobecného nesúhlasu, jeho\nstanoviska a polemiky. Sťažovateľom navrhované opatrenia nesúvisia s navrhovanou činnosťou, sú\nneaplikovateľné, z čoho je zrejmé, že sa sťažovateľ konkrétnym projektom ani nezaoberá. Ďalší účastník\n1/ tiež uviedol, že podanie kasačnej sťažnosti zo strany sťažovateľa napĺňa znaky zneužitia práva.\nZáverom vyjadrenia navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n24. Prejednávaná vec bola dňa 09.05.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými\nprostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie\nsenátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Svk/9/2025.\n25. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal\nnapadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP],\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1\nSSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho\nsúdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n26. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,\nkasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\nV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal\n27. Podľa § 178 ods. 1 SSP: „Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,\nže ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením\norgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.“\n28. Podľa § 178 ods. 3 SSP: „Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený\nverejný záujem v oblasti životného prostredia.“\n29. Podľa § 29 ods. 2 zákona EIA: „Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene\nnavrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo\nk oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude\nposudzovať podľa tohto zákona.“\n30. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA: „Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena\nbude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v\nprílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.“\n31. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA: „Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní,\nokrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa\nnavrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v\nktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,\nvýroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné\nprostredie.“\n32. Podľa § 63 ods. 1 zákona EIA: „Príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov\nalebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom\nalebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou\nverejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.“\n33. Podľa § 11 zákona o životnom prostredí: „Územie nesmie byť zaťažované ľudskou činnosťou nad\nmieru únosného zaťaženia.“\n\n34. Podľa § 12 zákona o životnom prostredí: „(1) Prípustnú mieru znečisťovania životného prostredia\nurčujú medzné hodnoty ustanovené osobitnými predpismi; tieto hodnoty sa určia v súlade s dosiahnutým\nstavom poznania tak, aby sa neohrozovalo zdravie ľudí a aby sa neohrozovali ďalšie živé organizmy\na ostatné zložky životného prostredia. (2) Medzné hodnoty sa musia určiť s prihliadnutím na možné\nkumulatívne pôsobenie alebo spolupôsobenie znečisťujúcich látok a činností.“\nVI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti\n35. Predmetom kasačného konania v danej veci bol napadnutý rozsudok, ktorým správny súd zamietol\nžalobu žalobcu (sťažovateľa), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych\norgánov o tom, že zmena navrhovanej činnosti „Cesta I/16 Vidiná - rekonštrukcia mosta ev. č. 16-226“ sa\nnebude posudzovať podľa zákona EIA. Prvostupňovým rozhodnutím boli zároveň uložené podmienky,\nktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie.\n36. Kasačný súd v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku. Kasačný súd považuje za potrebné hneď na úvod poukázať\nna obsah kasačnej sťažnosti, ktorý bol na mnohých miestach neurčitý, neadresný, formulovaný vo\nvšeobecnej rovine. Kasačný súd pripomína, že kvalita kasačnej sťažnosti v značnej miere predurčuje\nobsah rozhodnutia kasačného súdu a všeobecná či strohá kasačná argumentácia vedie k vybaveniu\nkasačnej sťažnosti iba v zodpovedajúcej nízkej miere detailov (viď tiež rozsudky Najvyššieho správneho\nsúdu SR sp. zn. 1Svk/18/2022 zo dňa 28.03.2024 či sp. zn. 4Sfk/44/2022 zo dňa 27.07.2023). V\npredmetnej veci bol pritom kasačný súd v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP viazaný rozsahom kasačnej\nsťažnosti a sťažnostnými bodmi, keďže napadnutý rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom bol správny\nsúd viazaný žalobnými bodmi.\n37. Napriek množstvu skutkových a právnych argumentov nachádzajúcich sa v obsahovo značne\nexcesívnej a nesúrodej kasačnej sťažnosti možno konštatovať, že podstatné námietky sťažovateľa\nsa týkali toho, že: (i) správna žaloba nebola vyhodnotená ako žaloba zainteresovanej verejnosti,\nsprávny súd zamietol žalobu bez toho, aby sťažovateľa vyzval na odstránenie vád žaloby a napadnutý\nrozsudok nie je dostatočne odôvodnený, (ii) prvostupňové rozhodnutie a preskúmavané rozhodnutie\nboli nesprávne a nedostatočne odôvodnené predovšetkým vo vzťahu k neakceptácii pripomienok\nsťažovateľa a (iii) prvostupňový orgán v rozpore so zákonom nevykonal konzultácie. Taktiež sťažovateľ\n(iv) uplatnil návrh na iniciovanie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ.\nAd. I - K nesprávnemu vyhodnoteniu postavenia sťažovateľa ako žalobcu a nedostatočnému\nodôvodneniu napadnutého rozsudku\n38. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd posúdil jeho žalobu podľa § 178 ods. 1 SSP a nie podľa § 178\nods. 3 SSP, a teda že jeho správna žaloba nebola vyhodnotená ako žaloba zainteresovanej verejnosti.\nKasačný súd sa s uvedeným tvrdením nestotožnil. Z obsahu napadnutého rozsudku je zrejmé, že\nsprávny súd považoval sťažovateľa za zainteresovanú verejnosť a aj výslovne uvádzal, že sťažovateľ\nje zainteresovanou verejnosťou (napr. v bode 69 napadnutého rozsudku). Kasačný súd poukazuje aj\nna to, že sťažovateľ k svojmu tvrdeniu o nesprávnom vyhodnotení jeho žalobnej legitimácie neuviedol\nžiadne relevantné argumenty. Nešpecifikoval nijaké dôvody, ktoré by mali kasačný súd viesť k záveru,\nže správny súd skúmal žalobu sťažovateľa cez prizmu ujmy na jeho subjektívnych právach podľa § 178\nods. 1 SSP. Ak sťažovateľ vychádzal z toho, že jeho námietkam nebolo vyhovené, uvedené neznamená,\nže správny súd si nebol vedomý toho, že sťažovateľ v konaní vystupuje ako zainteresovaná verejnosť.\n39. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že správny súd nevyužil postup podľa § 59 SSP a nevyzval sťažovateľa\nna odstránenie vady podania (nekonkrétnosti podania), správny súd v kontexte predmetnej veci nebol\npovinný vyzývať sťažovateľa na odstránenie vád podania. Zo správnej žaloby bolo zrejmé, čoho\nsa sťažovateľ domáha (a to preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňového\nrozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie) a\nz akých dôvodov. Podľa kasačného súdu správna žaloba sťažovateľa obsahovala žalobné body, tie\nvšak boli formulované všeobecne, čo nie je vadou, ktorej odstránenie predpokladá Správny súdny\nporiadok inštitútom odstránenia vád žaloby. Správny súd nie je povinný a ani nemôže poučovať jedného\nz účastníkov konania o tom, ako má formulovať svoje žalobné body tak, aby mal v konaní úspech, čo by\nbolo v rozpore s princípom rovnosti účastníkov konania (porov. napr. rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu SR sp. zn. 4Svk/10/2025 zo dňa 24.06.2025). Kasačný súd preto vyhodnotil túto námietku ako\nnedôvodnú.\n40. Kasačný súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku sťažovateľa, že z napadnutého rozsudku nie je\nzrejmé, v čom boli jeho žalobné námietky nesprávne. Správny súd korektne uviedol, že všeobecne\nuplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných bodov\n\nsprávnej žaloby bez primeranej skutkovej a právnej argumentácie vecne sa viažucej k rozhodnutiu\nžalovaného, či prvostupňovému rozhodnutiu, neumožňuje správnemu súdu uskutočniť prieskum\nzákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený a súčasne\naj limitovaný. Aj podľa kasačného súdu boli mnohé námietky sťažovateľa formulované v správnej žalobe\nvšeobecne a nekonkrétne. Zároveň kasačný súd poukazuje na to, že správny súd sa riadne vysporiadal\ns tými kľúčovými námietkami sťažovateľa, ktoré v správnej žalobe sťažovateľ dostatočne špecifikoval,\npričom odôvodnenie týchto námietok správny súd uviedol v bodoch 65 - 73 napadnutého rozsudku.\nKonkrétne, správny súd sa zaoberal namietaným porušením a nesprávnou aplikáciou § 20a, § 29 ods.\n3 a 13 a § 22 ods. 6 zákona EIA (viď body 10 - 12 a 16 tohto rozsudku) i námietkou o absencii pomoci\nekologickým spolkom v zisťovacom konaní (viď bod 13 tohto rozsudku). Správny súd sa vysporiadal aj s\nnámietkou týkajúcou sa konzultácií (viď bod 14 tohto rozsudku) a s námietkou o nezverejnení stanovísk\n(viď bod 15 tohto rozsudku). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa kasačného súdu dostatočne\na zrozumiteľne vyplývajú skutočnosti a právne dôvody, ktoré viedli správny súd k právnemu záveru o\nnedôvodnosti podanej žaloby, čo je v súlade s procesnými požiadavkami vyjadrenými v § 139 SSP.\nAd. II - K nesprávnosti a nedostatočnému odôvodneniu preskúmavaných rozhodnutí ohľadne\npripomienok sťažovateľa\n41. Námietku, že prvostupňový orgán nezohľadnil náležitosti výroku rozhodnutia podľa § 29 ods.\n13 zákona EIA, vyhodnotil kasačný súd taktiež ako nedôvodnú. Výrok prvostupňového rozhodnutia\nobsahuje náležitosti ustanovené v § 29 ods. 13 zákona EIA, a to určenie, že navrhovaná činnosť „Cesta\nI/16 Vidiná - rekonštrukcia mosta ev. č. 16-226“, nepodlieha posudzovaniu podľa zákona EIA, a zároveň\nurčenie (trinástich) podmienok, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie, a ktoré\nvyplývajú zo stanovísk príslušných orgánov, ktoré boli prvostupňovému orgánu riadne doručené v súlade\ns § 23 ods. 4 zákona EIA (viď bod 5 tohto rozsudku).\n42. Kasačný súd sa dôkladne oboznámil s administratívnym spisom, prvostupňovým rozhodnutím, ako\naj preskúmavaným rozhodnutím, pričom v zhode so správnym súdom dospel k záveru, že neidentifikoval\nnepreskúmateľnosť založenú nedostatočným odôvodnením rozhodnutí správnych orgánov. Z obsahu\nodôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, ako prvostupňový správny orgán vyhodnotil vplyvy\nna životné prostredie, ktoré stanoviská boli obstarané, aký bol ich obsah, ako ich prvostupňový správny\norgán vyhodnotil, a aj ktoré podmienky v nich uvedené zohľadnil a následne preniesol do výroku\nprvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán zohľadnil aj podanie sťažovateľa (zo dňa\n30.05.2022), ktoré zaslal aj navrhovateľovi na doplnenie stanoviska, a s ktorým sa v odôvodnení\nprvostupňového rozhodnutia riadne vysporiadal. Kasačný súd v zhode so správnym súdom tiež\nuvádza, že aj žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí riadne vysporiadal s odvolacími námietkami\nsťažovateľa, preskúmal prvostupňové rozhodnutie a nezistil nijaké pochybenia prvostupňového orgánu.\nKasačný súd teda konštatuje, že v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí boli jednak uvedené\npripomienky sťažovateľa a zároveň v nich bolo uvedené aj to, ako sa s nimi správne orgány vysporiadali\n(osobitne na str. 13 - 16 prvostupňového rozhodnutia a str. 17 - 24 preskúmavaného rozhodnutia).\n43. Napriek tomu, že prvostupňové rozhodnutie i preskúmavané rozhodnutie boli riadne odôvodnené\na obsahujúce konkrétnu skutkovú a právnu argumentáciu, sťažovateľova správna žaloba i kasačná\nsťažnosť boli všeobecné a abstraktné. Sťažovateľ neprezentoval konkrétne žalobné námietky\nspochybňujúce zákonnosť rozhodnutí a nepredniesol konkrétne skutkové a právne dôvody, prečo\nprvostupňový orgán, resp. žalovaný mali rozhodnutiami uložiť určité opatrenia a prečo ich neuložením\nprekročili hranice správneho uváženia (porov. aj správnym súdom citovaný rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu SR sp. zn. 7Svk/19/2021 zo dňa 29.03.2023, podľa ktorého ustanovenie § 29 ods. 13\nzákona EIA, ale ani iné ustanovenia zákona EIA, neurčujú, o aké podmienky má ísť a ich určenie je\ntak prenechané samotnému posudzujúcemu orgánu; ide teda o jeden z prípadov, kedy zákon priznáva\ntomuto orgánu správne uváženie, ktoré správne súdy podľa § 27 ods. 2 SSP môžu preskúmať len do\ntej miery, či nevybočilo z medzí a hľadísk určených zákonom).\n44. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa toho, že v rámci odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí\nnebolo prihliadané na ustanovenia § 11, § 12 či § 17 zákona o životnom prostredí, poukazuje kasačný\nsúd na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/10/2024 zo dňa 31.01.2025, z ktorého\nvyplýva: „K odkazu žalobcu na § 12 zákona č. 17/1992 Zb. najvyšší správny súd uvádza, že podobne\nako pri § 11 zákona č. 17/1992 Zb., ide o všeobecné východiská..., ktoré rovnako ako aj § 17 a\n§ 18 zákona č. 17/1992 Zb. vo svojej samotnej podstate v sebe zahŕňajú princíp únosnej záťaže,\nprincíp uvážlivého hospodárenia s prírodnými zdrojmi, princíp prevencie, princíp obozretnosti, princíp\nminimalizácie zásahov do životného prostredia, princíp priamej zodpovednosti, princíp sanácie a obnovy.\nTieto východiská je však nevyhnutné chápať v kontexte na konkrétnu realizovanú činnosť a jej možné\ndopady na stav životného prostredia. V tomto smere zásadnú úlohu plnia dotknuté orgány, ktoré sa\n\nv rámci svojej pôsobnosti vyjadrujú ku konkrétnemu zámeru a jeho možným dopadom na jednotlivé\nzložky životného prostredia, ktoré tieto orgány štátnej správy zastupujú a chránia.“ V prejednávanom\nprípade boli predmetom posúdenia rekonštrukcia existujúceho mosta, ktorý bol v zlom technickom\nstave, a úprava priľahlej cesty, bez ovplyvnenia životného prostredia nad mieru väčšiu ako pred\ntouto rekonštrukciou. Dotknuté orgány vo svojich stanoviskách nepožadovali ďalšie posudzovanie\nnavrhovanej činnosti podľa zákona EIA a ich prípadné pripomienky ohľadne záujmov, ktoré tieto dotknuté\norgány chránia, boli riadne vyhodnotené v rámci prvostupňového rozhodnutia, resp. uložené v jeho\nvýroku. Z uvedeného je možné prijať záver, že konajúce orgány stanovili podmienky, ktoré eliminujú\nalebo zmierňujú vplyv na životné prostredie, pričom tieto podmienky vo svojej podstate odkazujú na\nosobitné právne predpisy vzhľadom na konkrétnu povahu právom chránených záujmov.\nAd. III - K nevykonaniu konzultácií\n45. Sťažovateľovu námietku nevykonania konzultácií podľa § 63 zákona EIA už skôr právne posúdil\nNajvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 6Svk/42/2022 zo dňa 29.06.2023 nasledovne: „K žalobcom\nnamietanému nevykonaniu konzultácií podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. najvyšší správny súd uvádza,\nže z obsahu § 63 zákona č. 24/2006 Z.- z. nevyplýva, že by sa konzultácie za každých okolností\nmuseli realizovať výslovne ústnou formou. Navyše z § 64 menovaného zákona vyplýva, že vo vzťahu k\nrealizácii konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť Správneho poriadku, teda ani § 21 o nariadení ústneho\npojednávania. Toto ustanovenie ponecháva na posúdení správneho orgánu, aby ústne pojednávanie\nnariadil, ak to povaha veci vyžaduje. V nenariadení ústnej formy konzultácií najvyšší správny súd potom\nnevidel porušenie zákona č. 24/2006 Z. z. ani Správneho poriadku. Okrem uvedeného možno poukázať\nna skutočnosť, že samotný článok 6 ods. 7 Aarhuského dohovoru predpokladá, že účasť verejnosti na\nrozhodovaniach o vymedzených činnostiach môže byť realizovaná nielen výlučne formou ústnou (ústne\nkonzultácie), ale aj formou písomnou, kedy výslovne ustanovuje, že: ,,Spôsoby účasti verejnosti umožnia\nverejnosti predložiť písomné alebo v prípade potreby na verejnom prerokovaní alebo preskúmaní so\nžiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo\nvzťahu k navrhovanej činnosti.“. Vzhľadom na uvedené, ako aj skutočnosť, že prvostupňový správny\norgán listom z 20. januára 2020 žalobcu upovedomil o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v\nzmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, žalobca ako dotknutá verejnosť túto možnosť využil a zaslal\nvyjadrenie k príslušnej navrhovanej zmene činnosti, rovnako sa správne orgány riadne vysporiadali\nso všetkými žalobcom uplatnenými námietkami, respektíve požiadavkami, nemožno sa stotožniť so\nzáverom žalobcu, že v tomto prípade došlo k porušeniu práva účasti verejnosti na rozhodovaniach\no vymedzených činnostiach. V tomto smere najvyšší správny súd odkazuje na závery iných senátov\nnajvyššieho správneho súdu, ktoré vo vzťahu k námietke nevykonania konzultácií prijali rovnaký názor\n(napríklad rozsudok sp. zn. 4Svk/17/2021, prípadne sp. zn. 5Svk/40/2022).“ Kasačný súd sa stotožňuje s\ncitovaným právnym posúdením a v celom rozsahu na ňom zotrváva s ohľadom na obdobnosť skutkového\nstavu (v prejednávanom prípade sťažovateľ ako dotknutá verejnosť podal stanovisko s pripomienkami\nk zmene navrhovanej činnosti podaním zo dňa 30.05.2022, prvostupňový správny orgán upovedomil\nsťažovateľa o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku\nlistom zo dňa 27.06.2022, čo sťažovateľ nevyužil, a pripomienkami žalobcu sa prvostupňový správny\norgán v odôvodnení rozhodnutia aj riadne zaoberal, najmä na str. 13 - 16 prvostupňového rozhodnutia).\n46. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že nárok na ústne konzultácie sťažovateľovi neprináleží\nani z článku 6 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o\nposudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, podľa ktorého:\n„Podrobné pravidlá pre informovanie verejnosti, napríklad vyvesením oznamov v určitom okruhu alebo\nzverejnením v miestnej tlači, a konzultácie s dotknutou verejnosťou, napríklad písomnými podaniami\nalebo prostredníctvom verejnej ankety, určia členské štáty. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s\ncieľom zabezpečiť, aby boli dôležité informácie dostupné pre verejnosť v elektronickej forme aspoň\nprostredníctvom centrálneho portálu alebo ľahko dostupných prístupových bodov na príslušnej správnej\núrovni.“ Zo znenia tohto ustanovenia smernice nevyplýva, že postup zvolený správnym orgánom\n(viď predchádzajúci odsek) by bol s ním v rozpore, naopak podrobnosti úpravy konzultácií a prijatie\npodrobnejších opatrení toto ustanovenie zveruje členským štátom.\n47. Vzhľadom na uvedené kasačný súd námietku nevykonania konzultácií vyhodnotil ako nedôvodnú,\nkeďže postup správnych orgánov nebol rozporný ani s citovanými vnútroštátnymi predpismi ani\nsmernicou EIA či Aarhuským dohovorom.\nAd. IV - K prejudiciálnej otázke\n48. K žiadosti sťažovateľa o iniciovanie konania pred Súdnym dvorom EÚ kasačný súd uvádza, že dôvod\nna postup podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP nevzhliadol. Vo vzťahu k povinnosti predložiť prejudiciálnu\notázku kasačný súd, vedomý si povinnosti plynúcej z článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,\n\npoukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 06.10.1982 vo veci 283/81 CILFIT, v ktorom Súdny\ndvor EÚ formuloval tri výnimky, kedy vnútroštátne súdy túto povinnosť nemajú, a to pokiaľ (i) položená\notázka nie je relevantná (významná) pre riešenie daného sporu, (ii) odpoveď na otázku možno vyvodiť\nz existujúcej judikatúry Súdneho dvora EÚ (tzv. acte éclairé), alebo (iii) o správnom uplatnení práva\nEÚ neexistujú žiadne rozumné pochybnosti (tzv. acte clair). Súdny dvor EÚ nerozhoduje o skutkových\notázkach prejednávaných v konaní o veci samej. V prejudiciálnom konaní sa nerieši konkrétny spor\nmedzi stranami, ale platnosť a výklad práva EÚ.\n49. Prvá sťažovateľom formulovaná otázka nekorešponduje s tu prejednávanou vecou, nakoľko\npredmetné ustanovenia SSP boli správnym súdom riadne aplikované. Druhá sťažovateľom formulovaná\notázka je skôr vyjadrením názoru sťažovateľa a kasačný súd v nej neidentifikoval konkrétny presah práva\nEÚ. Poukaz na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/14/2021 je irelevantný, pretože\nv tejto veci správny súd žalobu meritórne prejednal a neodmietol ju ako šikanóznu, ako tomu bolo vo\nveci sp. zn. 6Svk/14/2021. Vo vzťahu k tretej otázke týkajúcej sa ústnych konzultácií sťažovateľ namietal\n„procesný postup podľa správneho poriadku“, čo nemožno považovať za dostatočne vymedzenú otázku\nna iniciovanie konania pred Súdnym dvorom EÚ. V otázke konzultácii kasačný súd poukazuje aj na\nprávne závery a judikatórne východiská uvedené v predchádzajúcej časti tohto rozsudku.\n50. Za týchto okolností kasačný súd dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym\ndvorom EÚ v?režime článku 267 Zmluvy o?fungovaní Európskej únie a návrh sťažovateľa na prerušenie\nkonania podľa § 25 SSP v spojení s § 162 ods. 3 CSP zamietol.\nVII. Záver\n51. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť\nsťažovateľa je nedôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.\n52. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v\nspojení s § 167 ods. 1 SSP. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému\nnáhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po\nsplnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali.\nĎalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v\nspojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením\nktorej by im trovy kasačného konania vznikli, pričom nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa, ktoré by\nodôvodňovali priznanie náhrady trov konania. Na základe uvedeného kasačný súd rozhodol tak, že\núčastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\n53. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "76S/5/2023", "guid": "beb5ef26-8260-4bcc-80dc-87e016719bb1:01845c8b-e312-44b4-ba16-b7fd1e03fe66", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "8723472b-1242-4c9e-9993-72425ae12199:0b2578e2-cd5e-4ee5-a342-cf46ed038450", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:8022200242.1", "spisova_znacka": "4Svk/10/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/10/2025 z 24. 6. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-06-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:8022200242.1"}, {"guid": "ab89d70d-fb42-4f0d-9997-73100584eab3:aed09cf0-f478-4cec-bce7-0c6c70c5803e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3022200177.1", "spisova_znacka": "6Svk/10/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/10/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3022200177.1"}, {"guid": "c95b7160-a874-4aaf-a2d5-0b90bdb682ed:93517498-e5be-42fe-b304-63236985bde4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:4017200449.1", "spisova_znacka": "1Svk/18/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/18/2022 z 28. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:4017200449.1"}, {"guid": "9668e47e-293b-4217-bf74-35fbf413c659:ac8c6488-4f1f-4011-944a-c59a2e6bcb77", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:6021200276.1", "spisova_znacka": "6Svk/42/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/42/2022 z 29. 6. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-06-29", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:6021200276.1"}, {"guid": "55c718b7-2049-4b8b-a94d-f4d0588cbbe7:9efa7bb4-d1f7-412e-9456-93ba10c323dd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200145.1", "spisova_znacka": "7Svk/19/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/19/2021 z 29. 3. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-03-29", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200145.1"}, {"guid": "ecec14cd-96a8-4470-aa94-b17fa8d59206:7e4c4662-dcaf-4072-85f2-27573a2f3673", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200327.1", "spisova_znacka": "6Svk/14/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/14/2021 z 23. 2. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-02-23", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200327.1"}], "citovane_v": []}