{"guid": "7218bb69-f21b-4959-bf07-79276c3544a6:222e02ae-d4c7-429e-8e5c-a74a28343201", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200622.1", "spisova_znacka": "8Svk/23/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Svk/23/2025 z 28. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. októbra 2025, sp. zn. 8Svk/23/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200622.1", "identifikacne_cislo": "6022200622", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Anita Filová", "datum_vydania": "2025-10-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-81b", "nazov": "§ 81b zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-81b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-81b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-81b", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-32", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/222e02ae-d4c7-429e-8e5c-a74a28343201", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200622.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200622.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200622.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Svk/23/2025\n6022200622\n28. 10. 2025\nJUDr. Anita Filová\nECLI:SK:NSSSR:2025:6022200622.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej\n(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,\nPhD., vo veci žalobcu: Okresná prokuratúra Zvolen, so sídlom Trhová 7, 960 19 Zvolen, proti žalovanému\n(sťažovateľ): Mesto Zvolen, so sídlom Námestie Slobody 2525/22, 960 01 Zvolen, IČO: 00 320 439, za\núčasti ďalších účastníkov konania: 1. D. B., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom D. XXXXX/X, XXX XX S.,\n2. S. B., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom D. XXXXX/X, XXX XX S., 3. Master Consulting, s.r.o., IČO: 36\n711 977, so sídlom Diamantová 14654/2, 974 05 Banská Bystrica, 4. I.. I. P., nar. XX. R. XXXX, trvale\nbytom D. XXXXX/X, XXX XX S., 5. I.. L. P., nar. X. N. XXXX, trvale bytom D. XXXXX/X, XXX XX S., 6.\nF. U., nar. XX. R. XXXX, trvale bytom D. XXXXX/X, XXX XX S., 7. L. U., nar. X. J. XXXX, trvale bytom\nD. XXXXX/X, XXX XX S., 8. I.. D. B., nar. X. N. XXXX, trvale bytom D. XXXXX/X, XXX XX S., 9. I.. V. B.,\nnar. XX. N. XXXX, trvale bytom D. XXXXX/X, XXX XX S., 10. U. R., nar. XX. P. XXXX, trvale bytom S. Q.\nXX, XXX XX . S. Q. a osoby zúčastnenej na konaní: ZP Development Plus, s.r.o., IČO: 52 803 538, so\nsídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, právne zast.: kohút & partners, s.r.o., so sídlom Námestie\nSNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SÚ\n3640/2014/3-rozh. zo dňa 9. októbra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku\nSprávneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-71S/91/2022-169 zo 23. januára 2025, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Mesto Zvolen ako stavebný úrad (ďalej aj ako „stavebný úrad“ alebo „žalovaný“) vydal dňa 3.\nnovembra 2011 pod č. SÚ 3147/2011-Šu stavebné povolenie v spojenom stavebnom a územnom\nkonaní stavby rodinný dom na pozemkoch registra „C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, v\nkatastrálnom území S. (ďalej len „stavebné povolenie“), v prospech stavebníkov - ďalších účastníkov\nkonania 1/ a 2/. Medzi podmienkami pre umiestnenie a uskutočnenie stavby stavebný úrad určil pod\nbodom č. 12 podmienku v nasledovnom znení: „Stavbu alebo jej časť bude možné užívať na základe\nkolaudačného rozhodnutia stavebného úradu vydaného na základe návrhu stavebníka. Kolaudačné\nrozhodnutie nebude možné vydať, pokiaľ nebude skolaudovaná technická infraštruktúra v území, na\nktorú má byť stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej miestnej komunikácie.“.\n2. Dňa 25. februára 2015 rozhodol stavebný úrad v zmysle § 81 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o\núzemnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „stavebný zákon“) o prerušení kolaudačného konania č. j.: SÚ 3640/2014-Šu, pretože miestnym\nšetrením vykonaným dňa 15. januára 2015, bola na stavbe zistená závada, spočívajúca v nevybudovaní\nmiestnej prístupovej komunikácie podľa podmienky č. 12 stavebného povolenia.\n\n3. Žalovaný ako stavebný úrad vydal dňa 9. októbra 2018 kolaudačné rozhodnutie č. SÚ 3640/2014/3rozh. (ďalej len „kolaudačné rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) na stavbu „Rodinný dom“,\numiestnenú na pozemku v katastrálnom území S., parcela KN-C č. XXXX/XX. V odôvodnení\nkolaudačného rozhodnutia žalovaný uviedol, že nebola splnená podmienka č. 12 pre realizáciu stavby.\nUviedol tiež, že stavebníci doložili ku žiadosti o pokračovanie kolaudačného konania č. SÚ 3640/2014Šu a vydanie kolaudačného rozhodnutia zo dňa 5. septembra 2018, stanovisko cestného správneho\norgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch, že existujúca účelová\nkomunikácia, ktorá nie je v správe mesta Zvolen, postačuje k prístupu k rodinnému domu. Kolaudačné\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. októbra 2018.\n4. Proti kolaudačnému rozhodnutiu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen protest č. Pd\n134/21/6611-7 z 17. septembra 2021 z dôvodu, že vydaním tohto rozhodnutia a postupom, ktorý jeho\nvydaniu predchádzal, boli porušené ustanovenia § 3 ods. 1 a ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods.\n3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Správny poriadok“) v nadväznosti na § 81b písm. c) stavebného zákona. Prokurátor navrhol, aby\nžalovaný protestom napadnuté kolaudačné rozhodnutie zrušil.\n5. Žalovaný ako stavebný úrad protestu prokurátora nevyhovel a predložil ho Okresnému úradu Banská\nBystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, ktorý rozhodnutím č. OUBB-OVBP2-2022/010704-010 z 18. mája 2022 protestu prokurátora nevyhovel (ďalej len „rozhodnutie\nOkresného úradu Banská Bystrica“). Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor odvolanie, o ktorom\nrozhodlo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) rozhodnutím č.\n34214/2022/SSSVP/97820 zo 29. septembra 2022 tak, že odvolanie prokurátora zamietlo a potvrdilo\nrozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica.\nII. Konanie na správnom súde a rozhodnutie správneho súdu\n6. Žalobca (prokurátor) podal vo veci správnu žalobu. Domáhal sa preskúmania zákonnosti\nkolaudačného rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.\nSprávny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BB-71S/91/2022-169 z 23.\njanuára 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie žalovaného - kolaudačné rozhodnutie\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n7. Správny súd ustálil, že podstatou správnej žaloby bola námietka, že žalovaný pri vydávaní\nkolaudačného rozhodnutia postupoval v rozpore s § 81b písm. c) v spojení s § 43b ods. 3\nstavebného zákona, keď vydal kolaudačné rozhodnutie na stavbu rodinného domu ďalších účastníkov\nkonania bez toho, aby títo splnili podmienku č. 12 stavebného povolenia, t. j. povinnosť vybudovať\nprístupovú komunikáciu, na ktorú bude stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej miestnej\nkomunikácie. Nebol tak zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbe rodinného domu ďalších\núčastníkov konania ako jedna z neopomenuteľných podmienok vydania kolaudačného rozhodnutia.\nSprávny súd skonštatoval, že skutočnosť, že ďalší účastníci konania pred vydaním kolaudačného\nrozhodnutia nesplnili podmienku č. 12 stavebného povolenia na stavbu ich rodinného domu, nebola\nmedzi účastníkmi konania sporná. Sám žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia uviedol, že\ntáto podmienka pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie splnená nebola. Sporným\nmedzi účastníkmi konania zostalo posúdenie existujúcej komunikácie (cesty), ktorá zabezpečuje prístup\nk rodinnému domu ďalších účastníkov konania, ako účelovej komunikácie a jej spôsobilosti zaisťovať\nbezpečný prístup a príchod k stavbe rodinného domu tak, ako to vyžaduje § 81b písm. c) stavebného\nzákona.\n8. Správny súd v rámci konania zistil, že z návrhu ďalších účastníkov konania z 10. decembra 2014\nna vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu ich rodinného domu a príloh k nemu pripojených, ako\naj z protokolu z 15. januára 2015 z ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním vo veci\nkolaudácie rodinného domu je zrejmé, že ďalší účastníci konania v priebehu kolaudačného konania\nžalovanému ako stavebnému úradu nepredložili listinu, ktorou by preukázali splnenie podmienky č. 12\nstavebného povolenia. V odôvodnení kolaudačného rozhodnutia pritom žalovaný uviedol, že stavebníci\ndoložili stanovisko cestného orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch.\nSprávny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu uznal námietku žalobcu, že stavebníci\nv priebehu kolaudačného konania žalovanému ako stavebnému úradu nepredložili listinu, ktorou by\npreukázali splnenie podmienky č. 12 stavebného povolenia.\n9. Pokiaľ žalovaný vychádzal zo stanoviska mesta Zvolen, odboru výstavby, životného prostredia\na dopravy číslo CSO-3444/2018 z 13. augusta 2018 k žiadosti o pripojenie cesty v katastrálnom\núzemí Zvolen, lokalita Zlatý potok - V potokoch, adresovaného spoločnosti Master Consulting s.r.o.,\nktoré predložili stavebníci, tak bol povinný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia toto stanovisko\n\nkonkretizovať. Súčasne zdôraznil, že predmetné stanovisko bolo vydané ako odpoveď na žiadosť\nspoločnosti Master Consulting s.r.o., ohľadom možnosti prepojenia obslužnej panelovej komunikácie na\nmiestnu komunikáciu na Prachatickej ulici. Z jeho obsahu vyplýva, že pripojenie obslužnej panelovej\nkomunikácie na miestnu komunikáciu nie je možné, ale môže byť pripojená len na obslužnú komunikáciu\nvedúcu ku súkromnému penziónu, pričom táto nie je vo vlastníctve a ani v správe žalovaného.\nPredmetné stanovisko preto nemohlo nahradiť splnenie podmienky č. 12 v zmysle stavebného\npovolenia.\n10. V napadnutom rozsudku ďalej správny súd poukázal na to, že v zmysle § 140 stavebného zákona bol\nžalovaný povinný postupovať podľa Správneho poriadku, ak stavebný zákon neustanovuje inak, teda\nv kolaudačnom konaní bol povinný pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia rešpektovať ustanovenia\n§ 46, aj § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný však podľa správneho súdu rezignoval na svoju\nzákonnú povinnosť odôvodniť rozhodnutie v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, t.\nj. v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na\nzáklade ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich\nvyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny súd uznal, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného\nmôže byť stručné, ale súčasne musí vyhovovať zákonným požiadavkám na jeho preskúmateľnosť, teda\nmusí dostatočne ozrejmiť splnenie podmienok pre jeho vydanie. Napokon doplnil, že preskúmavané\nkolaudačné rozhodnutie obsahuje záver, ku ktorému žalovaný dospel, s poukazom na nekonkretizované\nstanovisko, avšak bližšie skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ani označenie právnych\npredpisov (vo vzťahu k posúdeniu charakteru spornej komunikácie), na základe ktorých rozhodol, v\nrozhodnutí nájsť nemožno.\n11. Správny súd sa v nadväznosti na námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu žalovaným\n(vo vzťahu k existencii bezpečného prístupu k rodinnému domu ďalších účastníkov konania) zaoberal aj\notázkou vecnej správnosti kolaudačného rozhodnutia. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný v dôsledku\nnesprávneho právneho posúdenia veci, na základe bližšie nekonkretizovaného stanoviska cestného\norgánu k existujúcej účelovej komunikácii (ide o stanovisko č. CSO-3444/2018 z 13. augusta 2018) v\nlokalite Zlatý potok - V potokoch uzavrel, že existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správe mesta\nZvolen, postačuje k prístupu k rodinnému domu ďalších účastníkov konania.\n12. Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu žalovaným, podľa správneho súdu sa tento obmedzil\nna listiny predložené ďalšími účastníkmi konania k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia a\nna ústnom pojednávaní spojenom s miestnym šetrením. Ako to vyplýva z protokolu z 15. januára\n2015, žalovaný pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia vedel, že nebola splnená podmienka č. 12 pre\nrealizáciu stavby, keďže nebola vybudovaná prístupová komunikácia k rodinnému domu. Podľa zistení\nsprávneho súdu žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu ku komunikácii vedúcej k rodinnému\ndomu ďalších účastníkov konania, len skonštatoval existenciu účelovej komunikácie postačujúcej k\nprístupu k rodinnému domu. Navyše, žalovaný nevenoval pozornosť tomu, či ďalší účastníci konania\nmali oprávnenie prechádzať po časti komunikácie nachádzajúcej sa na pozemkoch, ktoré neboli vo\nvlastníctve ďalších účastníkov konania. Správny súd potom uzavrel, že takýto postup žalovaného je v\nrozpore s § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorých rozhodnutie správnych\norgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správny orgán je povinný zistiť\npresne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.\n13. Správny súd v napadnutom rozsudku ďalej skonštatoval, že z odôvodnenia kolaudačného\nrozhodnutia nie je zrejmý myšlienkový pochod žalovaného, na základe ktorého dospel k záveru o\nsplnení podmienky podľa § 81b písm. c) stavebného zákona, a to napriek nesplneniu podmienky\nč. 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie. Len poukaz na stanovisko\ncestného orgánu v inej veci nemožno považovať za postačujúce pre prijatie záveru o existencii verejnej\núčelovej komunikácie zaisťujúcej bezpečný prístup a príchod k rodinnému domu ďalších účastníkov\nkonania. Žalovaný mal zistiť, či v predmetnej lokalite Zlatý potok - V potokoch skutočne existuje\nverejná účelová komunikácia v zmysle príslušných ustanovení (§ 22) zákona č. 135/1961 Zb. o\npozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) a vo\nsvojom rozhodnutí mal poskytnúť vysvetlenie podporené príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré\nby ozrejmilo existenciu spornej účelovej komunikácie zaisťujúcej prístup k rodinnému domu ďalších\núčastníkov konania.\n14. Správny súd k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe, že podľa údajov v katastrálnom operáte\nsú pozemky registra „C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX . v katastrálnom území S. vedené\nako druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“ so spôsobom využívania ako „pozemok, na ktorom\nje postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta,\n\nchodník, nekryté parkovisko a ich súčasti“, a preto stavba rodinného domu je prístupná po existujúcej\nkomunikácii a teda nenastal dôvod na nevydanie kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b písm. c)\nstavebného zákona uviedol, že takéto úvahy žalovaného nie sú súčasťou odôvodnenia kolaudačného\nrozhodnutia a ich uvádzanie žalovaným až v priebehu správneho súdneho konania nie je spôsobilé\nzhojiť absenciu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z vecného hľadiska sa pritom správny súd s\ntouto argumentáciou nestotožnil, keď v napadnutom rozsudku uviedol, že poznámka na liste vlastníctva\nnepreukazuje existenciu účelovej, ani inej pozemnej komunikácie na uvedených pozemkoch. Správny\nsúd zastal názor, že poznámku zapísanú na liste vlastníctva nemožno považovať za spôsobilú preukázať\nexistenciu verejnej účelovej komunikácie, a to navyše za stavu, kedy z takto zapísanej poznámky ani\nnemožno jednoznačne vyvodiť existenciu účelovej komunikácie - a nie napr. lesnej cesty, poľnej cesty,\nchodníka, nekrytého parkoviska.\n15. V závere napadnutého rozsudku sa správny súd zaoberal aj otázkou proporcionality vo vzťahu k\nprávam stavebníkov (ďalších účastníkov konania), do ktorých by sa vstúpilo zrušením kolaudačného\nrozhodnutia, resp. argumentáciou žalovaného, že v záujme zachovania stability právnych vzťahov\nzaložených kolaudačným rozhodnutím, zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by\ntakýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. V tomto kontexte\nsprávny súd stručne zhrnul podstatu a význam inštitútu tzv. dozoru prokurátora, resp. prokurátorskej\nžaloby. Uviedol, že úlohou prokurátora je chrániť zákonnosť aj práva a zákonom chránené záujmy\nfyzických osôb, právnických osôb a štátu. V súvislosti s dobromyseľnosťou ďalších účastníkov konania\nsprávny súd uviedol, že títo nevyvinuli žiadne úsilie o vybudovanie legálnej prístupovej účelovej\nkomunikácie k ich rodinnému domu, ale počkali na skolaudovanie ich rodinného domu aj bez splnenia\ntejto podmienky. Správny súd sa stotožnil so žalobcom v tom smere, že dobromyseľnosť ďalších\núčastníkov konania vo vzťahu k nadobudnutiu práva užívať stavbu ich rodinného domu, vyplývajúceho\nz napadnutého kolaudačného rozhodnutia, je potrebné posudzovať v čase a za podmienok, kedy toto\nprávo ďalší účastníci konania nadobudli. Je nesporné, že ďalší účastníci konania o povinnosti uloženej\nim stavebným úradom už v stavebnom povolení, t. j. o povinnosti vybudovať prístupovú komunikáciu\nk rodinnému domu, mali vedomosť už v čase podania návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia.\nĎalší účastníci konania v tomto smere nepreukázali vykonanie žiadnych krokov smerujúcich k splneniu\npodmienky č. 12 stavebného povolenia. Museli si byť preto vedomí toho, že zaistenie bezpečného\nprístupu a príchodu k stavbe podľa § 81b písm. c) stavebného zákona je jednou z nevyhnutných\npodmienok vydania kolaudačného rozhodnutia a bez jej splnenia nie je možné toto rozhodnutie vydať.\nPokiaľ sa spoliehali na to, že kolaudačné rozhodnutie, vydané za absencie splnenia tejto podmienky, je\nzákonné, nemožno ich v tomto smere považovať za dobromyseľných.\n16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom správny súd dospel k záveru o nezákonnosti\npreskúmavaného kolaudačného rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.\nPodľa správneho súdu žalovaný nevyhovel požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia ustanoveným\nv § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v dôsledku čoho nemožno z kolaudačného rozhodnutia vyvodiť\nkomplexné dôvody, na ktorých je toto rozhodnutie postavené. Súčasne uznal žalobné námietky žalobcu,\nže zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (žalovaný\nnezisťoval, či k rodinnému domu skutočne vedie legálna pozemná komunikácia zaisťujúca bezpečný\nprístup a príjazd k stavbe) a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (súčasťou administratívneho spisu\nbolo stanovisko cestného orgánu, na ktoré žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia poukázal,\navšak skutkový stav, ktorý žalovaný vzal za základ napadnutého rozhodnutia, v ňom nemal oporu). Preto\nkolaudačné rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok v znení neskorších (ďalej len „SSP“) a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\nIII. Kasačná sťažnosť žalovaného a vyjadrenia k nej\n17. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej len\n„sťažovateľ“). Formálne ju odôvodnil ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. b), g) a h) SSP, t. j. tým, že\nten, kto v konaní vystupoval, nemal procesnú subjektivitu, ďalej nesprávnym právnym posúdením veci\na napokon tým, že správny súd sa mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n18. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu, keď správny súd\nakceptoval prokurátora ako žalobcu v tomto konaní. Uviedol, že tak prokurátor, ako ani osoba\nzúčastnená na konaní, neboli účastníkmi stavebného a ani kolaudačného konania vo veci. Poukázal\npritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 2Sžo/228/2009 z 19. januára\n2010) a odkazom naň namietal, že kolaudačné rozhodnutie môže napadnúť žalobou o preskúmanie jeho\nzákonnosti len účastník správneho konania, ktorý bol týmto rozhodnutím priamo dotknutý na svojich\n\nsubjektívnych právach spojených s užívaním stavby, ktoré boli predmetom kolaudačného konania.\nSťažovateľ namietal, že na naplnenie aktívnej legitimácie v konaní je nevyhnutné, aby žalobca bol\nosobou, resp. chránil práva osoby, ktorá bola rozhodnutím priamo dotknutá na svojich subjektívnych\nprávach spojených s užívaním stavby, ktoré boli predmetom kolaudačného konania.\n19. Právne posúdenie (v merite) napádal sťažovateľ tým, že sa s podmienkou č. 12 zo stavebného\npovolenia vysporiadal tak, že záver pre vydanie kolaudačného rozhodnutia odôvodnil existenciou\nprístupovej komunikácie na základe stanoviska cestného orgánu, ktoré mu predložili stavebníci a\nna základe poznámky na liste vlastníctva, v ktorom bolo uvedené, že pozemky, na ktorých sa\nmala vybudovať prístupová cesta pre stavbu, sa využívajú ako účelová komunikácia. Akceptoval tak\nexistujúcu účelovú komunikáciu, ktorá podľa názoru sťažovateľa dostatočne zabezpečuje bezpečný\nprístup na pozemok.\n20. Doplnil, že cesta v danej lokalite bola vybudovaná približne pred 60 rokmi. V dobe kolaudácie\npredmetnej stavby bolo pre pracovníkov sťažovateľa nedohľadateľné kolaudačné rozhodnutie k\nprístupovej ceste a z uvedeného dôvodu sa potom sťažovateľ zaoberal práve poznámkou na liste\nvlastníctva, ktorá mala dokazovať existenciu prístupovej cesty.\n21. Podľa názoru sťažovateľa je v súčasnosti v rámci odbornej verejnosti podmienka č. 12 uvedená v\nstavebnom povolení považovaná za nezákonnú a dochádza k zmene rozhodovacej praxe nadriadených\norgánov v obdobných situáciách. V tomto kontexte poukázal na rozhodnutie Regionálneho úradu pre\núzemné plánovanie a výstavbu Banská Bystrica - sp. zn. 05886/2024-17.1.2 z 26. augusta 2024, ktorým\nzrušil rozhodnutie mesta Zvolen č. SÚ 2605/2024-3-Rozh. zo 4. júla 2024, a z ktorého má vyplývať,\nže „Ak prístupová cesta nebude verejnou komunikáciou, nemusí spĺňať požiadavku na pozemnú\nkomunikáciu, teda môže mať aj nespevnený povrch. V stavebnom konaní musí stavebník preukázať, že\nmá zabezpečený prístup ku stavbe nie prístupovú cestu“.\n22. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia vychádzal z reálneho stavu v\nmieste stavby v čase vydania kolaudačného rozhodnutia, ďalej z vedomostí, ktoré mal o stavbe z\nadministratívneho spisu, obhliadky na mieste a na základe dokladov, ktoré mu boli poskytnuté účastníkmi\nkonania, pričom posúdil, že uvedená cesta nachádzajúca sa pri rodinných domoch je postačujúca pre\nbezpečný prístup k stavbám.\n23. V ďalšom poukázal na to, že na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia začali vlastníci\nstavieb tieto užívať a jeho zrušením došlo k zásahu do ich dobromyseľne nadobudnutých práv,\nktoré odvíjajú od predmetného kolaudačného rozhodnutia (vrátane evidencie trvalého pobytu). Podľa\nsťažovateľa správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď vzhľadom na charakter konania a dôsledky\nrozhodnutia za dôvod na zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť považoval za postačujúce\nnedostatočné odôvodnenie toho, prečo je príjazdová cesta k stavebným pozemkom považovaná za\ndostatočne bezpečnú a prístupnú príjazdovú cestu. V tomto kontexte poukázal na rozhodovaciu prax\n(sp. zn. 4Sž/31/02), podľa ktorej formálne vady rozhodnutia, ktoré nespôsobujú účastníkovi konania\nujmu, nie sú podstatnou vadou, pre ktorú by bolo nevyhnutné rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Je\ndôležité zdôrazniť, že prokurátor preskúmaval už právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, preto aj\norgán oprávnený o ňom rozhodnúť by mal podľa názoru sťažovateľa pri jeho vybavení postupovať podľa\npravidiel preskúmavania už právoplatných rozhodnutí.\n24. Sťažovateľ doplnil, že pokiaľ by došlo k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia, zo strany vlastníkov/\núčastníkov konania by došlo k užívaniu stavby bez kolaudačného rozhodnutia t. j. v rozpore so zákonom,\nčím by na základe podnetu stavebnému úradu mohlo dôjsť k zrušeniu súpisného čísla rodinného domu a\nosobám, ktoré majú na mieste trvalý pobyt, by bol zrušený trvalý pobyt. Kolaudačné rozhodnutie takisto\npredstavuje aj podklad pre zapísanie vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, zrušenie kolaudačného\nrozhodnutia by tak ohrozilo aj samotné vlastnícke právo vlastníkov. Sťažovateľ namietal, že uvedené\nby zasiahlo do vlastníckych práv a v neposlednom aj do práva na bývanie (dotknutých osôb). Podľa\nnázoru sťažovateľa je potom zrušujúci rozsudok správneho súdu v rozpore s princípom právnej istoty\na zasahuje do mnohých dobromyseľne nadobudnutých práv chránených Ústavou Slovenskej republiky\na medzinárodnými dokumentmi.\n25. V tejto súvislosti naviac doplnil, že z dôvodu, že z napadnutého rozsudku správneho súdu nevyplýva,\nže by zrušenie kolaudačného rozhodnutia bolo nevyhnutné z dôvodu ochrany práva osoby, ktorá by bola\nrozhodnutím priamo dotknutá na svojich subjektívnych právach spojených s užívaním stavby, zrušenie\nkolaudačného rozhodnutia je neprimerane silným zásahom do vlastníckeho práva ďalších účastníkov\nkonania a narúša princíp právnej istoty a ochranu vlastníctva, ktorú zabezpečuje v čl. 20 aj Ústava\nSlovenskej republiky.\n\n26. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal aj na rozhodovaciu prax, podľa ktorej k imanentným\nznakom právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky patrí aj princíp právnej\nistoty, ktorý je spolu s princípom spravodlivosti znakom materiálneho právneho štátu. Princíp právnej\nistoty vyjadruje požiadavku na jasnosť, určitosť a stálosť rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj\npožiadavku na ich presadzovanie zákonom ustanoveným spôsobom v primeranom čase. Súčasťou\nprávnej istoty je dôvera osôb v právny poriadok, resp. v obsah rozhodnutí a postupov orgánov verejnej\nmoci. Užšou kategóriou ako právna istota je aj legitímne očakávanie (napr. nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 30. apríla 2008, sp. zn. PL ÚS 16/06, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nz 28. novembra 2007, sp. zn. PL. ÚS 12/05). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti\nsprávania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským\nzásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (napríklad nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2009, sp. zn. PL ÚS 16/06, nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo 6. februára 2008, sp. zn. PL. ÚS 10/04). Je povinnosťou všetkých štátnych\norgánov zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektami, ktorým boli priznané. Ďalej (v\nnadväznosti na vybrané súdne rozhodnutia) sťažovateľ argumentoval, že základné právo na súdnu a\ninú právnu ochranu v sebe zahŕňa aj právo jednotlivca na legitímne očakávania. Z hľadiska princípu\nprávnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota\n(napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 30. apríla 2008, nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky - sp. zn. PI. ÚS 12/05 z 28. novembra 2007). Citujúc rozhodnutie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky - sp. zn. PL. ÚS 21/08 uviedol, že tento poskytol pred princípom\nochrany ústavnosti a zákonnosti práve ochranu princípu právnej istoty dôvodiac, že: „Po uplynutí lehoty,\nktorú zákonodarca zohľadňujúci, rešpektujúci a chrániaci ústavné princípy a ústavou chránené hodnoty\npovažuje za primeranú na zásah do právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci, sa v materiálnom\nprávnom štáte v kolízii dvoch ústavných princípov - princípu právnej istoty a princípu ochrany ústavnosti\na zákonnosti - spravidla uprednostňuje princíp právnej istoty, čím sa okrem iného zabezpečuje ochrana\nlegálne, resp. v dobrej viere nadobudnutých práv.“.\n27. V súvislosti s právnym posúdením veci poukázal v ďalšom sťažovateľ na § 67 Správneho poriadku,\npodľa ktorého rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania dal súhlas na občianskoprávny alebo\npracovnoprávny úkon alebo ktorým sa rozhodlo vo veci osobného stavu, nemožno mimo odvolacieho\nkonania zrušiť alebo zmeniť, ak účastník konania nadobudol práva dobromyseľne a odkázal na bližšie\nnešpecifikovaný zdroj („ULC PRO BONO 2/2014“).\n28. Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľ zhrnul, že nesprávne právne posúdenie veci zo strany\nsprávneho súdu spočíva v tom, že „správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne\naplikoval, keď rozhodol o nezákonnosti kolaudačného rozhodnutia, čím narušil princíp právnej istoty a\nochranu vlastníctva účastníkov konania“.\n29. V závere sťažovateľ stručne namietol, že správny súd pochybil aj v tom, že sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe, podľa ktorej „správny súd pri rozhodovaní o zákonnosti rozhodnutia správneho\norgánu zohľadňuje právnu istotu a dobromyseľnosť nadobúdateľa práv“.\n30. Odkazujúc na vyššie uvedenú argumentáciu sťažovateľ napokon navrhol, aby Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky ako kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu, resp. tento zmenil\ntak, že správnu žalobu zamietne alebo aby konanie zastavil.\n31. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním z 24. apríla 2025 vyjadril žalobca (prokurátor). V súvislosti s\nnámietkou sťažovateľa o nedostatku jeho aktívnej legitimácie poukázal na ustanovenie § 177 ods. 2 SSP\na § 178 ods. 2 SSP. Skonštatoval, že ochrany iných ako subjektívnych práv sa v konaní pred správnym\nsúdom domáha práve prokurátor, pričom možnosť podať žalobu v podmienkach súdenej veci sa odvíja\nod toho, že protestu prokurátora nebolo vo veci vyhovené. Vzhľadom na uvedené, žalobca napadol\nzákonnosť protestovaného rozhodnutia pred správnym súdom, a to v lehote podľa § 181 SSP.\n32. Žalobca nesúhlasil s tým, že by skutkové okolnosti veci nevyhodnotil správny súd v súlade so\nzákonom a fakticky zreplikoval zistenia správneho súdu vyjadrené v napadnutom rozsudku. Obdobne sa\nnestotožnil ani s námietkou sťažovateľa, že by vo veci došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci\na zopakoval, že ochrana subjektívnych práv a princíp právnej istoty nemôžu prevážiť nad zákonnosťou\nv správnom konaní. Doplnil, že stavebníci už zo stavebného povolenia vedeli o nutnosti vybudovania\núčelovej alebo miestnej cesty a počas niekoľkých rokov od vydania stavebného povolenia po kolaudačné\nkonanie nevyvinuli žiadnu snahu vybudovať takúto cestu. Podľa žalobcu stavebníci mali vedomosť\no tom, že kolaudačné konanie bolo prerušené dňa 25. februára 2015 z dôvodu, že k nej nebola\nvybudovaná prístupová komunikácia. S ohľadom na uvedené žalobca poprel námietku sťažovateľa, že\nby napadnutým rozsudkom správny súd vstúpil do dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníkov.\n\n33. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa podaním z 13. mája 2025 vyjadrila osoba zúčastnená na\nkonaní (ZP Development Plus, s.r.o.). Uviedla, že z kasačnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v konaní\nneargumentuje ako „nestranný orgán verejnej moci, ale skôr ako právny zástupca vlastníkov rodinných\ndomov“ a doplnil, že takýto postoj mal sťažovateľ aj v rámci kolaudačného konania. Predmetným\nprístupom pritom sťažovateľ „za každú cenu chráni záujmy vlastníkov rodinných domov, a to aj na úkor\noprávnených záujmov iných subjektov a zákonnosti“. Napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za\nvecne správny a riadne odôvodnený.\n34. V súvislosti s námietkou aktívnej legitimácie na strane prokurátora osoba zúčastnená na konaní\nuviedla, že žaloba bola podaná oprávneným subjektom podľa príslušných ustanovení SSP, ako aj to, že\nprokurátor nemá povinnosť v žalobe označovať konkrétny subjekt, ktorého práva alebo právom chránené\nzáujmy boli rozhodnutím poškodené. V tejto súvislosti doplnila, že ona sama sa považuje za poškodenú\nosobu z kolaudačného rozhodnutia, a to z dôvodu, že „...v dôsledku nezákonnej kolaudácie prechádzali\na stále prechádzajú (protiprávne a aj proti našej vôli) manželia B. k svojej stavbe po našej súkromnej\núčelovej ceste“. Poukázala na to, že táto súkromná cesta bola skolaudovaná výlučne na účely prístupu\nk stavbe súp. č. XXXX (Penzión Zlatý Potok) a na takúto dopravnú záťaž bola aj naprojektovaná.\nPodľa osoby zúčastnenej na konaní nie je pravda, že by stavebníci od kolaudácie nerušene užívali svoju\nnehnuteľnosť, keďže z vyššie uvedených dôvodov došlo k legálnemu zamedzeniu prístupu manželov B.\nk ich domu po súkromnej účelovej komunikácii osoby zúčastnenej na konaní, teda stratili prístup k domu\ntak oni, ako aj záchranné zložky a zložky na úseku údržby a odstraňovania odpadu. Uvedená situácia\nbola riešená aj na meste Zvolen, teda mesto má vedomosť o tom, že prístup k domu je problematický.\n35. Osoba zúčastnená na konaní ďalej namietala, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje právne\nposúdenie, ktoré on sám považuje za správne - ako zákonnú náležitosť kasačnej sťažnosti (§ 440 ods.\n2 SSP), čím je podľa neho daný dôvod na jej odmietnutie podľa § 459 písm. e) SSP.\n36. Podľa názoru osoby zúčastnenej na konaní, poznámka na liste vlastníctva o spôsobe využívania\npozemku sa zapisuje na základe žiadosti, resp. informácií uvedených v žiadosti vlastníka alebo inej\noprávnenej osoby, avšak nezakladá právnu možnosť užívania stavby - cesty. Naviac nie je zrejmé, na\nzáklade čoho vyhodnotil sťažovateľ cestnú stavbu na parcele č. KN-C č. XXXX/XX práve ako cestu a\nnie napr. ako parkovisko alebo chodník, na čo poukázal aj správny súd v napadnutom rozsudku.\n37. V súvislosti s princípom právnej istoty poukázala osoba zúčastnená na konaní na to, že právna\núprava presne vymedzuje, v akých lehotách sa môže vstúpiť do takto nadobudnutých práv, a to vrátane\npoužitia inštitútu protestu prokurátora. Princíp právnej istoty je teda premietnutý práve do zákonného\nčasového úseku, v rámci ktorého je ešte možné vstúpiť do právnej sféry dotknutých subjektov. Podľa\nnázoru osoby zúčastnenej na konaní, ak by mala platiť argumentácia sťažovateľa, žiadne právoplatné\nrozhodnutie správneho orgánu by nemohlo byť správnym súdom zrušené.\n38. Osoba zúčastnená na konaní sa nestotožnila ani s tvrdením sťažovateľa, že by sa zrušením\nkolaudačného rozhodnutia vstúpilo do vlastníckych práv stavebníkov, keď poukázala na to, že zrušením\nkolaudačného rozhodnutia ich vlastnícke práva k stavbe nezanikajú. Doplnila tiež, že dokonca aj\nrozostavaná stavba môže byť zapísaná v katastri nehnuteľností, a preto v súhrne uviedla, že\nargumentácia sťažovateľa ohľadom vstupu do vlastníckych práv stavebníkov (zrušením kolaudačného\nrozhodnutia napadnutým rozsudkom) je absolútne nesprávna.\n39. Osoba zúčastnená na konaní sa stotožnila aj s právnymi názormi správneho súdu ohľadom\ndobromyseľnosti práv stavebníkov v kontexte kolaudačného rozhodnutia, resp. jeho zrušenia. V\nsúvislosti s kasačnou námietkou týkajúcou sa odklonu od rozhodovacej praxe kasačného súdu uviedla,\nže toto tvrdenie sťažovateľ relevantne nepreukázal. Naviac doplnila, že kolaudačné rozhodnutie\nnevykazovalo len formálne vady odôvodnenia, ale bolo v priamom rozpore so zákonom a bolo\nnepreskúmateľné, lebo v ňom absentovali úvahy k jednotlivým podmienkam kolaudácie.\n40. S ohľadom na uvedené navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť\nžalovaného (sťažovateľa) odmietol alebo zamietol.\n41. Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ (stavebníci) kasačnú sťažnosť nepodali a ani sa ku kasačnej sťažnosti\nžalovaného nevyjadrili.\n42. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší\nsprávny súd“) 27. júna 2025. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu Najvyššieho\nsprávneho súdu, ktorý koná v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr. Rastislav\nDlugoš, PhD. a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite Filovej.\nIV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n43. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§\n443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 SSP), preskúmal\n\nnapadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.\n44. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už boli skutkovo aj právne\nobdobné veci identických účastníkov konania - rovnaký žalobca, žalovaný, aj osoba zúčastnená na\nkonaní, rozdiel bol len v ďalších účastníkoch konania, keďže v každom z prípadov ide o manželov konkrétnych vlastníkov predmetného rodinného domu, o ktorého kolaudáciu v konaní ide. Konkrétne\nide o konania vedené pod sp. zn. 4Svk/23/2024 z 10. februára 2025 a 8Svk/33/2024 z 26. marca\n2025. Totožné námietky kasačných sťažností sťažovateľa smerovali voči rozsudkom správneho súdu,\nktorými boli zrušené kolaudačné rozhodnutia žalovaného a veci mu boli vrátené na ďalšie konanie.\nKolaudačné rozhodnutia žalovaného vychádzali z rovnakého skutkového stavu, kde boli vydané\nstavebné povolenia s rovnakou podmienkou pre kolaudáciu v totožnom znení (rozdiel spočíval len v\nčísle podmienky). Vlastníci rodinných domov v rovnakej lokalite na základe stavebných povolení postavili\nrodinné domy, kde následne sťažovateľ napriek nesplneniu podmienky stavebného povolenia vydal\nkolaudačné rozhodnutia, ktoré napadol prokurátor protestami. Keďže sťažovateľ protestom nevyhovel,\nprokurátor podal odvolania, ktoré ministerstvo zamietlo. Prokurátor podal správne žaloby, ktoré správny\nsúd rovnako právne posúdil.\n45. Kasačný súd tak v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku\nNajvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Svk/23/2024 z 10. februára 2025. S týmto rozsudkom kasačného\nsúdu sa konajúci senát v podstatnom rozsahu stotožňuje, poukazuje naň a v príslušnom rozsahu ho\nuvádza (s prípadnými úpravami textu v hranatých zátvorkách) :\n„61. Kasačný súd sa v úvode meritórnej časti odôvodnenia tohto rozsudku vysporiada s procesnou\nnámietkou sťažovateľa, podľa ktorej žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby vo\nveci, ktorú skutočnosť mal správny súd nesprávne vyhodnotiť.\n62. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu [...] je nesporné, že správnu žalobu vo veci bol prokurátor\noprávnený podať, t. j. bol aktívne legitimovaný na jej podanie. I keď kasačný súd nespochybňuje,\nže prokurátor nebol účastníkom stavebného konania, ako ani kolaudačného konania (ako to uviedol\nsťažovateľ v kasačnej sťažnosti), toto neznamená, že kolaudačné rozhodnutie nemohol napadnúť podľa\niných zákonných ustanovení [...].\n63. Prokurátor v tomto type konania nevystupuje ako subjekt domáhajúci sa ochrany svojich\nsubjektívnych práv (pozn.: v tomto režime sa súdnej ochrany domáhajú v zásade práve účastníci\nsprávneho konania), ale ako orgán verejnej moci zabezpečujúci dohľad nad dodržiavaním zákonnosti\nčinnosti, resp. rozhodnutí orgánov verejnej správy in generali. Túto svoju právomoc pritom nevykonáva\n(v rámci tohto typu súdneho konania) abstraktne, ale práve vo vzťahu ku konkrétnemu rozhodnutiu\nsprávneho orgánu. Z uvedeného dôvodu je potom bezpredmetné, že prokurátor (žalobca) nebol\núčastníkom stavebného, resp. kolaudačného konania, keďže jeho aktívna legitimácia má osobitný\nprávny režim, ktorý nie je závislý od podmienky procesného postavenia - účastníctva - v správnom\nkonaní, v ktorom bolo kolaudačné rozhodnutie vydané.\n64. Naopak, procesnou podmienkou pre podanie správnej žaloby zo strany prokurátora (a teda aj pre\nnadobudnutie statusu subjektu oprávneného podať správnu žalobu vo veci) je práve to, že jeho protestu\n(podľa osobitného zákona) nebolo orgánmi verejnej správy v osobitnom konaní vyhovené, čo bolo v\nsúdenej veci nepochybne splnené [...].\n65. Z vyššie uvedených dôvodov potom kasačný súd dospel k záveru, že správny súd nepostupoval v\nrozpore so zákonom, ak akceptoval procesné postavenie prokurátora v tejto veci ako osoby oprávnenej\npodať správnu žalobu, a to bez ohľadu na to, že prokurátor nebol účastníkom správneho konania, v\nktorom bolo vydané kolaudačné konanie, t. j. rozhodnutie, proti ktorému žalobu podal. Túto námietku\nžalovaného preto kasačný súd vyhodnotil bez ďalšieho ako nedôvodnú.\n66. Vo vzťahu k ďalším námietkam sťažovateľa je v prvom rade potrebné vo všeobecnosti uviesť, že\n(jediným) dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia vo veci a vrátenie veci žalovanému na\nďalšie konanie neboli len „formálne nedostatky“ odôvodnenia - ako to naznačuje sťažovateľ v kasačnej\nsťažnosti. Celé odôvodnenie napadnutého rozsudku poskytuje účastníkom konania pomerne detailný\npopis všetkých zistení správneho súdu, ktoré viedli k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia, a ktoré\nprekračujú rámec bežných formálnych pochybení odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu.\n67. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené v bode 66, skúmal kasačný súd v prvom rade kvalitu\nodôvodnenia kolaudačného rozhodnutia, keď sťažovateľ namietal, že s odôvodnením súvisiace otázky\nsprávny súd neposúdil správne.\n68. Tu je potom potrebné v prvom rade uviesť, že žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia\nexplicitne uviedol, že „Nebola splnená podmienka č. 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej\nkomunikácie.“ [...]. Už len táto skutočnosť sama osebe, t. j. nesplnenie jednej z podmienok vyplývajúcich\n\nz právoplatného stavebného povolenia, kladie na správny orgán v kolaudačnom konaní ešte väčšie\nbremeno riadneho zistenia súvisiacich skutkových okolností a ich podrobného odôvodnenia. Správny\norgán totiž vydaním kolaudačného rozhodnutia s tým, že zároveň nebola splnená jedna z podmienok\nprávoplatného stavebného povolenia, fakticky konvaliduje tento stav, a preto je nevyhnutné, aby bolo\nodôvodnenie presvedčivé a vecne správne.\n69. Sťažovateľ však napriek tomu v kolaudačnom rozhodnutí len stroho uviedol, že stavebníci predložili\n„stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok\n- V potokoch. Existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správne Mesta Zvolen postačuje k\nprístupu k rodinnému domu.“. V tomto kontexte kasačný súd uvádza, že žalovaný žiadnym spôsobom\nnešpecifikoval predmetné stanovisko cestného správneho orgánu (napr. jeho číslom, dátumom vydania,\npríp. prevzatím podstatnej časti jeho obsahu a pod.), ktorý mali stavebníci predložiť [...].\n70. Fakticky teda žalovaný oprel svoje rozhodnutie vo veci o listinu, ktorú ani nešpecifikoval a ani\nnie je súčasťou administratívneho spisu [v posudzovanej veci je predmetné stanovisko súčasťou\nadministratívneho spisu], keď táto listina má, paradoxne, preukazovať a odôvodňovať možnosť\nskolaudovania stavby rodinného domu stavebníkov bez toho, aby bola splnená jedna z podmienok\nuvedených v právoplatnom stavebnom povolení. Takéto pochybenie sťažovateľa určite nie je možné\npovažovať za nevýznamné formálne pochybenie odôvodnenia rozhodnutia, pre ktoré by sa správne\nkonania nemalo opakovať. Zjednodušene povedané, podstatná časť odôvodnenia kolaudačného\nrozhodnutia vychádza - v tomto prípade - z nešpecifikovanej listiny, ktorú je naviac z hľadiska právneho\n(vzhľadom na jej absenciu v administratívnom spise) možné považovať za neexistujúcu listinu, resp.\nlistinu, ktorej existencia v konaní nebola preukázaná [v posudzovanej veci je predmetné stanovisko\nsúčasťou administratívneho spisu].\n71. Obdobne, aj ďalšia časť odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia, ktorá by mala „legalizovať“\nnesplnenie podmienky č. 12 z právoplatného stavebného povolenia („Existujúca účelová komunikácia\n[...] postačuje k prístupu k rodinnému domu.“) neobsahuje žiadne myšlienkové úvahy sťažovateľa o\ntom, na základe čoho vyhodnotil predmetnú cestu ako účelovú komunikáciu, či, resp. ako skúmal jej\nprávny režim (vlastníctva a užívania) a fakticky túto komunikáciu dostatočne ani len nevymedzil (napr.\nuvedením parciel, cez ktoré by predmetná cesta mala viesť až k domu, ktorý je predmetom kolaudačného\nkonania). Naopak, až v priebehu konania o proteste prokurátora, resp. v priebehu súdneho konania,\nboli produkované právne názory správnych orgánov, ktoré by mohli naznačovať myšlienkové pochody\nžalovaného v uvedenom smere, avšak tieto sú vo vzťahu k napadnutému kolaudačnému rozhodnutiu\nbezpredmetné.\n72. Ak má byť rozhodnutie správneho orgánu považované z hľadiska kvality jeho odôvodnenia za\nzákonné, potom dôvody vydania alebo nevydania kolaudačného rozhodnutia (a s tým súvisiace vecné\na právne závery správneho orgánu), nemôžu vyplývať napr. z rozhodnutí vydaných v konaní o proteste\nprokurátora (podľa osobitných zákonov) alebo z vyjadrení produkovaných žalovaným v priebehu\nsúdneho konania, v ktorom sa toto rozhodnutie preskúmava. Kvalita rozhodnutia správneho orgánu\n(vecná správnosť a jeho odôvodnenie) sa testuje vždy vo vzťahu k samotnému zneniu predmetného\nrozhodnutia, nie vo vzťahu k iným, ďalším - dodatočným vyjadreniam správnych orgánov produkovaných\nmimo správneho konania, resp. správneho aktu, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Rovnako,\nak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti reagoval napr. následnými zmenami v právnych názoroch v rámci\nrozhodovacej praxe orgánov verejnej správy [...], príp. na aktuálne odborné diskusie k tomu, či je\npodmienka uvedená v bode 12 právoplatného stavebného povolenia vôbec zákonná, táto argumentácia\nje pre kasačný súd v tomto štádiu konania bez relevancie nielen preto, že sa viaže na iný časový úsek\n(niekoľko rokov po právoplatnosti samotného kolaudačného rozhodnutia vo veci), ale primárne z dôvodu,\nže žiadne takéto úvahy nie sú obsiahnuté v kolaudačnom rozhodnutí. Ide o skutkové a právne názory\nsťažovateľa produkované ex post, neobsiahnuté v samotnom kolaudačnom rozhodnutí.\n73. Bez ohľadu na uvedené kasačný súd dopĺňa, že ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že nie\nje možné dohľadať kolaudačné rozhodnutie k ceste, ktorá bola postavená pred cca 60 rokmi (sporná\nkomunikácia) a teda nie je preukázané, na aký účel bola predmetná komunikácia skolaudovaná, je\nnesporne potrebné (po tom, čo sa správny orgán riadne vysporiada s právnym režimom komunikácie,\nresp. s tým, či vôbec ide o cestnú komunikáciu), skúmať v primeranom rozsahu aj jej technický (faktický)\nstav, jej bezpečnostné parametre a pod. (napr. z hľadiska spôsobilosti jej užívania nielen samotnými\nstavebníkmi, ale napr. aj záchrannými zložkami). Ani týmto otázkam sa však kolaudačné rozhodnutie\nnevenuje, a to ani v náznakoch.\n74. V súhrne je preto potrebné uviesť - v zhode so závermi správneho súdu vyjadrenými v napadnutom\nrozsudku - že dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie\n\nsťažovateľovi neboli len (formálne) vady odôvodnenia predmetného rozhodnutia, ale aj skutkové zistenia\nsťažovateľa, ktoré sa aj kasačnému súdu javia ako neúplné, resp. nedostatočné [...].\n75. Z týchto dôvodov je potom neopodstatnená aj tá námietka sťažovateľa, v ktorej tento brojil proti\ntomu, že správny súd pochybil, ak kolaudačné rozhodnutie zrušil len z formálnych dôvodov, keď mal\ntakto zároveň (neprimerane) vstúpiť do právnej istoty stavebníkov, príp. tretích osôb. Vady, ktoré správny\nsúd v priebehu konania identifikoval, vysoko presahujú rozmer reparácie drobných - imateriálnych\nnedostatkov správneho konania, resp. správneho rozhodnutia sťažovateľa. Rozhodnutie sťažovateľa\n„odobruje“ nesplnenie jednej z podmienok právoplatného stavebného povolenia (č. 12), robí tak na\nzáklade listiny, ktorá v administratívnom spise neexistuje [v posudzovanej veci je predmetné stanovisko\nsúčasťou administratívneho spisu] a nie je žiadnym spôsobom dostatočne špecifikovaná ani v samotnom\nkolaudačnom rozhodnutí. Naviac, úvaha sťažovateľa, že existujúca účelová komunikácia postačuje na\nprístup k rodinnému domu nie je žiadnym spôsobom v kolaudačnom rozhodnutí detailne rozvitá tak po\nprávnej, ako ani po vecnej stránke (zo skutkového hľadiska), a to najmä jej právny režim, režim možnosti\nužívania verejnosťou, resp. tretími osobami, jej popis (napr. uvedeným parciel, cez ktoré komunikácia\nmá viesť) a pod.\n76. V zhode so správnym súdom, aj kasačný súd je toho názoru (i keď pripomína, že z kolaudačného\nrozhodnutia to ani len nevyplýva), že vymedzenie spôsobu užívania určitej parcely na konkrétny účel\npodľa popisu na liste vlastníctva (napr. na pozemku sa nachádza na inžinierska stavba) nie je bez\nďalšieho dostatočným dôkazom toho, že sa na predmetnej parcele inžinierska stavba naozaj nachádza\na už vôbec nie dôkazom toho, o akú stavbu sa jedná (najmä ak popis na príslušných listoch vlastníctva\nobsahuje viacero druhov inžinierskych stavieb, ktoré sa potenciálne na sporných parcelách môžu\nnachádzať).\n77. Záverom kasačný súd dopĺňa, že ak sťažovateľ (žalovaný správny orgán) argumentoval princípom\nprávnej istoty a vstupom do vlastníckych práv stavebníkov, javí sa, že ide o argumentáciu, ktorú mali\nv konaní použiť najmä samotní stavebníci. Tí však kasačnú sťažnosť proti rozsudku správneho súdu\nnepodali, sami proti zásahu do svojich subjektívnych práv nenamietali a ani neprodukovali ani len\nvyjadrenie ku kasačnej sťažnosti žalovaného, ktorým by tieto „obavy“ sťažovateľa a namietané zásahy\ndo ich subjektívnych práv potvrdzovali aspoň v kontexte podporného stanoviska vo vzťahu ku kasačnej\nsťažnosti žalovaného.\n78. Odhliadnuc však od uvedených skutočností [...] je relevantné poukázať na to, že i keď je rozhodnutie\nvydané v správnom konaní právoplatné, neznamená to, že je absolútne nemenné. Právny poriadok\nSlovenskej republiky pozná niekoľko právnych nástrojov, ktoré umožňujú opätovné konanie vo veci (za\nsplnenia ďalších kumulatívnych podmienok - najmä súvisiacich zákonných lehôt), a to či už na návrh\núčastníka konania, na podnet tretej osoby, resp. príslušného orgánu (napr. prokurátor), príp. z úradnej\nmoci. Logicky, takýmto prípustným vstupom do práv vyplývajúcich z právoplatného kolaudačného\nrozhodnutia je potom aj zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu správnym súdom.\n79. I keď kasačný súd - vo všeobecnosti - zdieľa názor sťažovateľa, že pri takýchto postupoch je potrebné\nprihliadať na okolnosti veci [...], v súdenej veci - v zhode so správnym súdom - neidentifikoval ani\nkasačný súd také okolnosti, ktoré by prevažovali v prospech „zakonzervovania“ nezákonného stavu\nvyplývajúceho z právoplatného kolaudačného rozhodnutia tak, ako bol tento identifikovaný správnym\nsúdom.\n80. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci je napr. osobitne významné to, že proti sebe nestojí len\nprávo stavebníkov užívať svoj rodinný dom (na strane druhej) a prípadný rozpor tohto kolaudačného\nrozhodnutia s objektívnym právom (na strane druhej), ale aj možný zásah do práv tretích osôb (osoba\nzúčastnená na konaní). Kasačný súd pritom netvrdí, že takýto zásah tu naozaj existuje, avšak vady\nsprávneho konania, resp. kolaudačného rozhodnutia, ktoré sa v určitej forme a intenzite týkajú aj práv\ntretích osôb, si v podmienkach súdenej veci vyžadovali potrebu zrušenia kolaudačného rozhodnutia\nsprávnym súdom, a preto tento postup týmto rozsudkom aproboval aj kasačný súd. Naviac, správny súd\npodrobne a presvedčivo v napadnutom rozsudku uviedol, prečo on sám dospel k záveru, že zrušením\nnapadnutého kolaudačného rozhodnutie v skutočnosti nevstupuje do dobromyseľne nadobudnutých\npráv stavebníkov [...], keď osobitne poukázal na to, že o potrebe vybudovania novej komunikácie mali\nvedomosť minimálne od právoplatnosti stavebného povolenia vo veci, pričom žiadne úkony v tomto\nsmere až do kolaudácie ich rodinného domu neuskutočnili.\n81. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozhodnutie správneho súdu síce čiastočne vstupuje do práva\nstavebníkov predmetnú nehnuteľnosť užívať (keďže došlo k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia),\nale napadnutý rozsudok správneho súdu (v spojení s týmto rozhodnutím kasačného súdu) žiadnym\nspôsobom nedopadá na vlastnícke práva stavebníkov (v užšom zmysle slova) k rodinnému domu, ku\nktorému sa kolaudačné rozhodnutie viazalo. Zrušením kolaudačného rozhodnutia nedošlo k zmene\n\nvlastníckych vzťahov k predmetnému rodinnému domu. Tu pritom najvyšší správny súd opätovne\npripomína, že samotní stavebníci (ďalší účastníci konania) kasačnú sťažnosti proti rozsudku správneho\nsúdu nepodali, t. j. sami zásah do svojich subjektívnych práv zrušením kolaudačného rozhodnutia\nv takej intenzite, že by sa domáhali súvisiacej ochrany napr. v podobe podania kasačnej sťažnosti\nneidentifikovali (a to tak v otázke výkonu užívacích, ako ani ich vlastníckych práv), čo sekundárne\nznačne oslabuje argumentáciu sťažovateľa (žalovaného správneho orgánu) v uvedenom smere, ktorá\nsa naozaj môže javiť ako „kasačný bod v prospech tretej strany“ [...]. Len pre úplnosť je potrebné dodať,\nže ak dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia je nezákonnosť rozhodnutia, ktorá je spojená s\npochybnosťami o možnosti bezpečného užívania stavby (v kontexte bezpečného prístupu k nej), resp.\nminimálne s tým, že existencia takéhoto bezpečného napojenia stavby na cestnú komunikáciu nie je\ndostatočne skutkovo zistené a ani riadne odôvodnené v kolaudačnom rozhodnutí, jedná sa o okolnosť,\nktorá je dostatočne relevantná na to, aby tvorila základ pre súvisiaci rozsudok správneho súdu.\n82. Napokon, k namietanému odklonu správneho súdu od rozhodovacej praxe kasačného súdu najvyšší\nsprávny súd uvádza, že táto je tiež nedôvodná. Ako to vyplýva z tohto rozsudku, dôvodom pre zrušenie\nkolaudačného rozhodnutia neboli len formálne vady rozhodnutia, resp. správneho konania, ale množstvo\npodstatných nedostatkov. Ďalej - odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn.\n4Sž/31/2002 sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Správneho poriadku, keď predmetom\nkonania v tejto veci je správna žaloba podaná prokurátorom, ktorá je koncipovaná na iných východiskách\n(k tomu pozri aj napadnutý rozsudok správneho súdu), ale aj keby sa všeobecné východiská o ochrane\ndobromyseľne nadobudnutých práv mali bez ďalšieho aplikovať aj v súdenej veci, takáto potreba v tu\nposudzovanej veci nenastala, resp. nebola dôvodná [...]. Tento záver primerane platí aj vo vzťahu k\nrozhodnutiam súdov, na ktoré sťažovateľ odkazoval, a ktoré sa týkali princípu právnej istoty, ochrany\nsúkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom a pod. [...].\n83. Ako už kasačný súd naznačil vyššie, v súdenej veci došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia\nk rodinnému domu bez toho, aby bola splnená jedna z podmienok vyplývajúcich z právoplatného\nstavebného povolenia. Stavebný úrad toto nielenže vydaným kolaudačným rozhodnutím „legalizoval“,\nale v napadnutom rozhodnutí len dospel k všeobecnému záveru, že existujúca komunikácia postačuje na\nprístup k príslušnému rodinnému domu, pričom toto mala preukazovať listina predložená stavebníkmi.\nTáto listina však žiadnym spôsobom nie je v kolaudačnom rozhodnutí špecifikovaná a fakticky v aktuálnom štádiu konania - pre účely kolaudačného konania ani neexistuje, keďže nebola ani\nlen založená v administratívnom spise [v posudzovanej veci je predmetné stanovisko súčasťou\nadministratívneho spisu]. Názory správneho orgánu, že existujúca komunikácia je postačujúca (a aj\nto bez špecifikácie predmetnej komunikácie napr. vymedzením parciel, na ktorých sa nachádza) a\nbez akýchkoľvek úvah o jej právnom režime, užívaní verejnosťou (vrátane stavebníkov) a technickej\n„dostatočnosti“ (vzhľadom na to, že správny orgán nedisponuje kolaudačným rozhodnutím ku\nkomunikácii, a teda nie je preukázané, na aký účel bola cesta skolaudovaná [...]) vyvoláva stav\npodstatnej nezákonnosti kolaudačného rozhodnutia, a to naviac v prípade, ak osoba zúčastnená na\nkonaní je údajne vlastníkom (časti) predmetnej komunikácie a jej užívanie by malo predstavovať\nzásah do jej práv. Kolaudačné rozhodnutie všetky tieto významné skutočnosti skutkovo, ani právne\nnerieši. Naviac, stavebníci podľa stavebného povolenia vedeli o potrebe vybudovania komunikácie k ich\nrodinnému domu, túto podmienku obsiahnutú v stavebnom povolení odvolaním nenapadli a - naopak\n- po zrušení kolaudačného rozhodnutia napadnutým rozsudkom správneho súdu kasačnú sťažnosť\nnepodali, t. j. neuskutočnili úkon, ktorým by sa sami dožadovali ochrany pred týmto úkonom správneho\nsúdu (napr. cez prizmu princípu právnej istoty, ochrany ich vlastníckeho práva, legitímnych očakávaní a\npod.). Za týchto okolností ani rozhodnutia súdov, na ktoré sťažovateľ odkazoval, nemôžu odôvodňovať\niný záver ako ten, ku ktorému dospel správny súd vo výroku I. napadnutého rozsudku, s ktorým záverom\nsa kasačný súd stotožnil.\n[...]\n85. Záverom kasačný súd uvádza, že týmto rozsudkom nevyslovuje právny názor, ktorým by žalovaného\nzaväzoval k tomu, aby v novom konaní užívanie rodinného domu stavebníkom nepovolil. [...]“\nV. Záver\n46. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných\nnámietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo?správneho právneho\nposúdenia veci a tiež za súladný s konštantnou rozhodovacou činnosťou, správny súd sa v ňom\nvysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu a dospel zároveň k udržateľným právnym záverom\no nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného - kolaudačného rozhodnutia. Vzhľadom na\nuvedené kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú postupom podľa ustanovenia §\n461 SSP zamietol.\n\n47. V ďalšom konaní bude zo strany sťažovateľa (žalovaného) potrebné v intenciách právneho\nnázoru kasačného súdu a správneho súdu (bod 26 napadnutého rozsudku) (i) posúdiť druh pozemnej\nkomunikácie, na ktorú je predmetný rodinný dom napojený a jej spôsobilosť vyhovieť požiadavke\npodľa § 81b písm. c) stavebného zákona v spojení s § 43b ods. 3 stavebného zákona a príslušnými\nustanoveniami cestného zákona a následne (ii) vydať rozhodnutie spĺňajúce kritériá ustanovené v § 46\na § 47 ods. 3 Správneho poriadku.\n48. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v?spojení s § 170\npísm. c) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania (vrátane ďalších účastníkov a osoby zúčastnenej\nna konaní) náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko konanie bolo začaté na základe žaloby\nprokurátora.\n49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení\ns § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}