{"guid": "3c898052-ca67-4017-a988-5331c5619eaf:e8b94a1e-99ac-40ce-aea6-0cf94b648830", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200514.1", "spisova_znacka": "5Svk/23/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/23/2025 z 18. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 18. decembra 2025, sp. zn. 5Svk/23/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200514.1", "identifikacne_cislo": "6022200514", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Juraj Vališ", "sudca_id": 976, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-juraj-valis-976", "datum_vydania": "2025-12-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-81b", "nazov": "§ 81b zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-81b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-81b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43b.odsek-3", "nazov": "§ 43b ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43b.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-43b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-81b", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-43b", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8b94a1e-99ac-40ce-aea6-0cf94b648830", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200514.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200514.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200514.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Svk/23/2025\n6022200514\n18. 12. 2025\nJUDr. Juraj Vališ\nECLI:SK:NSSSR:2025:6022200514.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa,\nLL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD. v\nprávnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Zvolen, so sídlom Trhová č. 7, Zvolen, IČO: 00 166 456,\nproti žalovanému: mesto Zvolen, so sídlom Námestie slobody 22, Zvolen, IČO: 00 320 439, za účasti\nďalších účastníkov konania: 1/ F. U., nar. XX. R. XXXX, bytom D. ulica XXXXX/X, S. a 2/ L. U., nar.\nX. J. XXXX, bytom D. ulica XXXXX/X, S., obaja zastúpení advokátom JUDr. Petrom Štefunkom, so\nsídlom 29. augusta 10404/5, Zvolen, IČO: 42 393 558 a za účasti osoby zúčastnenej na konaní: ZP\nDevelopment Plus, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, Zvolen, IČO: 52 803 538, zastúpeného\nadvokátskym spoločenstvom kohút & partners, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, Zvolen, IČO: 47\n235 888, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SÚ 737/2019/2-rozh. zo dňa\n22. februára 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici\nč. k. BB-74S /71/2022-158 zo dňa 3. októbra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť žalovaného sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Žalovaný ako stavebný úrad vydal dňa 22. februára 2019 kolaudačné rozhodnutie č. SÚ 737/2019/2rozh. (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie\"), ktorým povolil užívanie stavby „Novostavba rodinného domu\",\npostavenej na pozemku C-KN parc. č. XXXX/XX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území S.. V\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný okrem iného uviedol, že pri miestnom šetrení bolo\nzistené, že stavba je dokončená a že nebola splnená podmienka č. 12 stavebného povolenia pre\nrealizáciu stavby, a to nevybudovaním prístupovej komunikácie. Zároveň uviedol, že stavebníci doložili\nstanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V\npotokoch, pričom existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správe mesta Zvolen, postačuje na\nprístup k rodinnému domu. V kolaudačnom konaní stavebníci podľa žalovaného preukázali, že uvedenú\nstavbu je možné užívať a že jej užívaním nebude ohrozený život a zdravie ani životné prostredie.\n2. Proti kolaudačnému rozhodnutiu podal dňa 3. januára 2022 prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen\nprotest č. Pd 202/21/6611-7 zo dňa 30. decembra 2021 (ďalej aj „protest\") dôvodiac, že vydaním\ntohto rozhodnutia a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli porušené ustanovenia § 3 ods.\n1, 5, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok\") v nadväznosti na § 81b písm. c) a §\n43b ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v\n\nznení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon\"). Prokurátor navrhol, aby žalovaný protestom\nnapadnuté rozhodnutie zrušil. Protest odôvodnil tým, že žalovaný odignoroval zákonný dôvod nevydania\nkolaudačného rozhodnutia podľa § 81b písm. c) stavebného zákona, a to najmä v spojitosti s §\n43b ods. 3 stavebného zákona, keď zákonnou podmienkou vydania kolaudačného rozhodnutia je,\nže ku kolaudovanej stavbe je zaistený prístup a príchod - napojenie na verejnú komunikáciu, ktorý\nmusí byť aj bezpečný. Uviedol, že zákonne perfektné kolaudačné rozhodnutie môže byť vydané len\nv prípade, že existuje legálna komunikácia (dopravné napojenie), čo bolo uvedené aj pod bodom\n12 podmienok stavebného povolenia k uvedenej stavbe. Prokurátor tiež uviedol, že v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že stavebníci doložili stanovisko cestného správneho\norgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch, ktoré sa v samotnom\nadministratívnom spise SÚ 737/2019 nenachádza.\n3. Žalovaný protestu prokurátora nevyhovel a postupom podľa ust. § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z.\no prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o prokuratúre\") protest predložil Okresnému\núradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky, oddeleniu štátnej stavebnej správy, ktorý\nrozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2022/010684-4-SA zo dňa 3. marca 2022 protestu prokurátora tiež\nnevyhovel a kolaudačné rozhodnutie ponechal v platnosti.\n4. Proti rozhodnutiu okresného úradu podal prokurátor odvolanie, ktoré Ministerstvo dopravy a výstavby\nSlovenskej republiky rozhodnutím č. 26528/2022/SSSVP/63496 zo dňa 16. júna 2022 zamietlo.\nII. Konanie pred správnym súdom a rozhodnutie správneho súdu\n5. Žalobca sa včas podanou žalobou na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd\")\ndomáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n6. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý s účinnosťou od 1. júna 2023 v súlade s § 3 ods. 3 písm.\na/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Banskej Bystrici, rozsudkom č.\nk. BB- 74S /71/2022-158 zo dňa 3. októbra 2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok\") napadnuté rozhodnutie\nžalovaného - kolaudačné rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 191\nods. 1 písm. d/, e/ a f/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „SSP\" alebo „Správny súdny poriadok\").\n7. Správny súd za kľúčové identifikoval žalobné námietky, ktorými žalobca predovšetkým namietal,\nže žalovaný pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia porušil § 81b písm. c) v spojení s § 43b ods. 3\nstavebného zákona, nakoľko vydal kolaudačné rozhodnutie bez toho, aby sa zaoberal problematikou\nprístupovej komunikácie k rodinnému domu ďalších účastníkov konania a bez toho, aby zisťoval\nzaistenie bezpečného prístupu a príchodu k stavbe rodinného domu napriek tomu, že v zmysle\npodmienky číslo 12 predchádzajúceho stavebného povolenia bolo vydanie kolaudačného rozhodnutia\nnaviazané na „skolaudovanie technickej infraštruktúry v území, na ktorú má byť stavba rodinného domu\npripojená, vrátane prístupovej miestnej komunikácie\".\n8. Z odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia žalovaného správnemu súdu vyplynul záver, že hoci\nnedošlo k splneniu podmienky číslo 12 stavebného povolenia, bolo podľa žalovaného možné povoliť\nužívanie stavby rodinného domu, keďže ďalší účastníci konania ako stavebníci doložili stanovisko\ncestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch\na existujúca účelová komunikácia (ktorá nie je v správe žalovaného) postačuje k prístupu k\nrodinnému domu. Ako dôvodnú vyhodnotil správny súd žalobcovu námietku, že v administratívnom\nspise žalovaného č. j. SÚ 737/2019 sa predmetné stanovisko cestného správneho orgánu k\nexistujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch nenachádza. Preskúmaním obsahu\nadministratívneho spisu správny súd zistil, že ďalší účastníci konania k návrhu na vydanie kolaudačného\nrozhodnutia zo dňa 16. januára 2019 nepredložili žiadne stanovisko cestného správneho orgánu\nk existujúcej účelovej komunikácii v danej lokalite a takéto stanovisko nebolo nimi predložené ani\ndo momentu vydania kolaudačného rozhodnutia. Nie je tak podľa správneho súdu zrejmé, odkiaľ\nžalovaný čerpal informáciu, ktorú uviedol v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia, že „stavebníci\ndoložili stanovisko cestného správneho orgánu\".\n\n9. Správny súd ďalej uviedol, že žalovaný mu na výzvu predložil k prebiehajúcemu správnemu\nsúdnemu konaniu spisový materiál, súčasťou ktorého bolo „Stanovisko k žiadosti obchodnej spoločnosti\nMaster Consulting, s.r.o. o pripojenie cesty v k. ú. S., lokalita Zlatý potok - v Potokoch č. CSO 3444/2018 zo dňa 13. augusta 2018\" vydané Mestským úradom Zvolen, odbor výstavby, životného\nprostredia a dopravy (ďalej aj „Stanovisko č. CSO - 3444/2018\"), toto stanovisko však nebolo súčasťou\nadministratívneho spisu, ktorý sa týkal kolaudačného konania rodinného domu ďalších účastníkov\nkonania. Listinná dokumentácia obsahujúca predmetné stanovisko bola žalovanému vrátená Okresným\núradom Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy listom\nč. OU-BB-OVBP2-2024/001716-8 SA zo dňa 21. marca 2024 v inej veci, než vo veci kolaudačného\nkonania rodinného domu ďalších účastníkov konania, a to vo veci podanej žaloby zo strany osoby\nv preskúmavanom konaní vystupujúcej ako osoba zúčastnená na konaní. Vzhľadom na uvedené\nnebola nijako vyvrátená žalobcom namietaná skutočnosť, že administratívny spis žalovaného vo veci\nkolaudácie rodinného domu ďalších účastníkov konania neposkytuje žiadnu informáciu o predložení\nstanoviska cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok V potokoch ďalšími účastníkmi konania. Správny súd pre úplnosť uviedol, že predmetná listina ani\nnepredstavuje stanovisko, ktoré by obsahovalo záver vzťahujúci sa ku konkrétnej stavbe, a to k\nrodinnému domu ďalších účastníkov konania, o ktorého kolaudáciu sa jedná. Uzatvoril, že predmetné\nStanovisko č. CSO - 3444/2018 nielen z dôvodu, že nie je zrejmé, či toto mal žalovaný v rámci\nodôvodnenia napadnutého kolaudačného rozhodnutia na mysli, nie je súčasťou administratívneho\nspisu vo veci kolaudácie rodinného domu ďalších účastníkov konania, neviaže sa ku konkrétnej\nstavbe rodinného domu a nie je ani adresované ďalším účastníkom konania, ale i z dôvodu jeho\nsamotného obsahu vylučujúceho pripojenie obslužnej panelovej komunikácie na miestnu komunikáciu v\nPrachatickej ulici, nemohlo nahradiť splnenie podmienky číslo 12 v zmysle stavebného povolenia, ktoré\nvo vzťahu k rodinnému domu ďalších účastníkov konania počíta s dopravným pripojením na budúcu\nmiestnu komunikáciu. Z obsahu Stanoviska č. CSO - 3444/2018 vyplýva, že možnosť pripojenia na\nmiestnu komunikáciu v Prachatickej ulici je výlučne cez obslužnú komunikáciu vedúcu k súkromnému\npenziónu, zároveň toto stanovisko záväzne nestanovuje pripojenie existujúcej účelovej komunikácie\ncez obslužnú komunikáciu vedúcu k penziónu na miestnu komunikáciu v Prachatickej ulici pre účely\nprístupu ďalších účastníkov konania k ich rodinnému domu. Nijako nezohľadňuje ani právny stav\nobslužnej komunikácie vedúcej k súkromnému penziónu, ktorá je vo vlastníctve osoby zúčastnenej na\nkonaní. Sporným naďalej ostalo to, či bolo v kolaudačnom konaní preukázané, že predmetná účelová\nkomunikácia bola skolaudovaná tak, ako to ustanovuje podmienka číslo 12 stavebného povolenia. S\npoukazom na vyššie uvedené, keďže bližšie neidentifikované stanovisko cestného správneho orgánu, na\nktoré vo svojom kolaudačnom rozhodnutí vyslovene odkazuje žalovaný, netvorí obsah administratívneho\nspisu, jeho obsah nie je zrejmý a Stanovisko č. CSO - 3444/2018 z vyššie popísaných dôvodov\npodľa správneho súdu nenahrádza splnenie podmienky číslo 12 stavebného povolenia, zároveň v\nsituácii, keď žiadne iné dokazovanie žalovaným vykonané nebolo, správny súd uzatvoril, že žalovaný\nnepostupoval v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku (s poukazom na § 140 stavebného zákona),\npretože presne a úplne nezistil skutočný stav veci a za tým účelom si neobstaral potrebné podklady\npre rozhodnutie. Zároveň skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ kolaudačného rozhodnutia\nnemá oporu v administratívnom spise. Podľa správneho súdu žalovaný nevyhovel požiadavkám na\nodôvodnenie rozhodnutia ustanoveným v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v dôsledku čoho nemožno\nz kolaudačného rozhodnutia vyvodiť komplexné dôvody, na ktorých je toto rozhodnutie postavené, keď\nžalovaný bližšie nezdôvodnil, aké úvahy a na základe akých konkrétnych a v obsahu administratívneho\nspisu sa nachádzajúcich podkladov ho viedli k záveru, že k stavbe rodinného domu ďalších účastníkov\nkonania je zaistený bezpečný prístup.\nIII. Kasačná sťažnosť žalovaného a vyjadrenia k nej\n10. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ\") kasačnú\nsťažnosť z dôvodu, že správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), zároveň ten, kto v konaní vystupoval,\nnemal právnu subjektivitu (§ 440 ods. 1 písm. b/ SSP) a nakoniec tým, že správny súd sa mal odkloniť\nod ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Sťažnostným návrhom\nsa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu alebo aby tento\nzmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne navrhol, aby kasačný súd konanie zastavil.\n\n11. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti v rámci vymedzeného sťažnostného dôvodu podľa § 440\nods. 1 písm. b/ SSP argumentoval, že správny súd nesprávne právne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu\nžalobcu, keď Okresná prokuratúra Zvolen a ani osoba zúčastnená na konaní neboli účastníkom\nstavebného ani kolaudačného konania, žalobca nebol preskúmavaným rozhodnutím nijako dotknutý\nna svojich subjektívnych právach spojených s užívaním stavby, ktoré boli predmetom kolaudačného\nkonania a správny súd tak nesprávne vyhodnotil aktívnu vecnú legitimáciu okresnej prokuratúry v konaní.\n12. Naplnenie kasačného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vzhliadol sťažovateľ v tom, že na rozdiel\nod názoru správneho súdu podľa neho postupoval správne, keď sa s podmienkou č. 12 zo stavebného\npovolenia vysporiadal tak, že pre vydanie kolaudačného rozhodnutia odôvodnil existenciu prístupovej\nkomunikácie na základe stanoviska cestného správneho orgánu, ktoré mu predložili stavebníci a tiež na\nzáklade poznámky na liste vlastníctva, v ktorej bolo uvedené, že pozemky, na ktorých sa mala vybudovať\nprístupová cesta pre stavbu sa využívajú ako účelová komunikácia. Správne akceptoval existujúcu\núčelovú komunikáciu, ktorá podľa názoru stavebného úradu dostatočne zabezpečuje bezpečný prístup\nna pozemok. Cesta v uvedenej lokalite bola postavená približne pred 60 rokmi, kolaudačné rozhodnutie\nk nej bolo pre žalovaného nedohľadateľné, preto sa sťažovateľ zaoberal práve poznámkou na liste\nvlastníctva, ktorá mala dokazovať existenciu prístupovej cesty. Žalovaný postupoval pri vydávaní\npreskúmavaného rozhodnutia podľa základných zásad Správneho poriadku a podľa sťažovateľovho\nnázoru aj podľa najnovších záverov odbornej verejnosti je podmienka č. 12 uvedená v stavebnom\npovolení považovaná za nezákonnú a aktuálne dochádza k zmene rozhodovacej praxe nadriadených\norgánov v obdobných situáciách. Poukázal na rozhodnutie Regionálneho úradu pre územné plánovanie\na výstavbu Banská Bystrica č. 05886/2024-17.1.2 z 26. augusta 2024, z ktorého vyplýva, že ak\nprístupová cesta nebude verejnou komunikáciou, nemusí spĺňať požiadavku na pozemnú komunikáciu,\na teda môže mať aj nespevnený povrch. V stavebnom konaní musí stavebník preukázať, že má\nzabezpečený prístup ku stavbe, nie prístupovú cestu.\n13. Sťažovateľ pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia vychádzal z reálneho stavu na mieste stavby\na v čase vydania kolaudačného rozhodnutia, ktoré na základe vedomostí, ktoré mal o stavbe z\nadministratívneho spisu, obhliadky na mieste a z dokladov, ktoré mu boli poskytnuté účastníkmi konania\nrozhodol, že uvedená cesta nachádzajúca sa pri rodinných domoch je postačujúca pre bezpečný prístup\nk stavbám. Správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď vzhľadom na charakter konania a dôsledky\nrozhodnutia za dôvod na zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť považoval nedostatočné odôvodnenie\ntoho, prečo je príjazdová cesta k stavebným pozemkom považovaná za dostatočne bezpečnú a\nprístupnú príjazdovú cestu. Zrušením kolaudačného rozhodnutia došlo k zásahu do vlastníckych práv\ndobromyseľných vlastníkov stavieb, keď títo majú už v predmetných nehnuteľnostiach evidovaný trvalý\npobyt a zapísané vlastnícke právo k stavbe. V danom kontexte poukázal sťažovateľ na rozhodovaciu\nprax, podľa ktorej formálne vady rozhodnutia, ktoré nespôsobujú účastníkovi konania ujmu, nie sú\npodstatnou vadou, pre ktorú by bolo nevyhnutné rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Považoval za\ndôležité zdôrazniť, že prokurátor preskúmaval už právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, a preto aj\norgán oprávnený o ňom rozhodnúť by podľa názoru sťažovateľa pri jeho vybavení mal postupovať podľa\npravidiel preskúmavania už právoplatných rozhodnutí. V nadväznosti na uvedené odkázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 4Sž/31/02), podľa ktorého inštitút mimoriadnych\nopravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaným právoplatným rozhodnutím nie je\nurčený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia\nz hľadiska hmotného práva.\n14. Sťažovateľ argumentoval, že v prípade zrušenia kolaudačného rozhodnutia by zo strany vlastníkov/\núčastníkov konania došlo k užívaniu stavby bez kolaudačného rozhodnutia a na základe podnetu\nstavebnému úradu by mohlo dôjsť k zrušeniu súpisného čísla rodinného domu a osobám, ktoré majú\nna mieste trvalý pobyt, by mohol byť trvalý pobyt zrušený. Kolaudačné rozhodnutie takisto predstavuje\npodklad pre zapísanie vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, zrušenie kolaudačného rozhodnutia\nby tak ohrozilo aj samotné vlastnícke právo vlastníkov nehnuteľností. Podľa názoru sťažovateľa je\nzrušujúci rozsudok správneho súdu v rozpore s princípom právnej istoty a zasahuje do mnohých\ndobromyseľne nadobudnutých práv chránených Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými\ndokumentmi. Z dôvodu, že z napadnutého rozsudku správneho súdu nevyplýva, že by zrušenie\nkolaudačného rozhodnutia bolo nevyhnutné z dôvodu ochrany práva osoby, ktorá by bola rozhodnutím\npriamo dotknutá na svojich subjektívnych právach spojených s užívaním stavby, zrušenie kolaudačného\nrozhodnutia je tak neprimerane silným zásahom do vlastníckeho práva účastníkov konania a narúša\n\nprincíp právnej istoty a ochranu vlastníctva, ktorú zabezpečuje v čl. 20 Ústava Slovenskej republiky.\nSťažovateľ poukázal v ďalšom na rozhodovaciu prax, podľa ktorej k imanentným znakom právneho štátu\nv zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky patrí aj princíp právnej istoty, ktorý je spolu s\nprincípom spravodlivosti znakom materiálneho právneho štátu. Súčasťou právnej istoty je dôvera osôb\nv právny poriadok, resp. v obsah rozhodnutí a postupov orgánov verejnej moci. Užšou kategóriou ako\nprávna istota je aj legitímne očakávanie (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. apríla\n2008, sp. zn. PL ÚS 16/06, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2007, sp. zn.\nPL. ÚS 12/05). V nadväznosti na vybrané súdne rozhodnutia sťažovateľ argumentoval, že základné\nprávo na súdnu a inú právnu ochranu v sebe zahŕňa aj právo jednotlivca na legitímne očakávania. Z\nhľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou\nako právna istota (napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 30. apríla 2008, nález\nÚstavného súdu SR - sp. zn. PI. ÚS 12/05 z 28. novembra 2007). Citujúc rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 21/08 uviedol, že ústavný súd poskytol pred princípom ochrany ústavnosti a zákonnosti\nochranu práve princípu právnej istoty dôvodiac, že: „Po uplynutí lehoty, ktorú zákonodarca zohľadňujúci,\nrešpektujúci a chrániaci ústavné princípy a ústavou chránené hodnoty považuje za primeranú na\nzásah do právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci, sa v materiálnom právnom štáte v kolízii\ndvoch ústavných princípov - princípu právnej istoty a princípu ochrany ústavnosti a zákonnosti spravidla uprednostňuje princíp právnej istoty, čím sa okrem iného zabezpečuje ochrana legálne, resp.\nv dobrej viere nadobudnutých práv.\" Sťažovateľ poukázal na § 67 Správneho poriadku, podľa ktorého\nrozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania dal súhlas na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon\nalebo ktorým sa rozhodlo vo veci osobného stavu, nemožno mimo odvolacieho konania zrušiť alebo\nzmeniť, ak účastník konania nadobudol práva dobromyseľne.\n15. Sťažovateľ zhrnul, že nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu spočíva v\ntom, že „správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval, keď rozhodol\no nezákonnosti kolaudačného rozhodnutia, čím narušil princíp právnej istoty a ochranu vlastníctva\núčastníkov konania\". V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ stručne namietol, že správny súd pochybil\naj v tom, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď v tejto súvislosti\nlen uviedol, že sa odklonil od rozhodnutí, podľa ktorých správny súd pri rozhodovaní o zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu zohľadňuje právnu istotu a dobromyseľnosť nadobúdateľa práv a\nsťažovateľ v ďalšom odkázal na rozhodnutia uvedené v predchádzajúcom bode jeho kasačnej sťažnosti.\n16. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného uviedol, že jeho aktívna legitimácia podať\nžalobu je daná ustanovením § 178 ods. SSP, keď v uvedenej veci bolo protestom prokurátora napadnuté\nkonečné kolaudačné rozhodnutie mesta Zvolen a protestu prokurátora nebolo vyhovené. Nesúhlasil\ns tým, že by skutkové okolnosti veci nevyhodnotil správny súd v súlade so zákonom a zopakoval\nzistenia správneho súdu uvedené v napadnutom rozsudku. Obdobne sa nestotožnil ani s námietkou\nsťažovateľa, že by vo veci došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a zopakoval, že ochrana\nsubjektívnych práv a princíp právnej istoty nemôžu prevážiť nad zákonnosťou v správnom konaní.\nStavebníci už zo stavebného povolenia vedeli o nutnosti vybudovania účelovej alebo miestnej cesty\na ak s ním nesúhlasili, mali podať odvolanie voči stavebnému povoleniu. Stavebníci naviac vedeli, že\nv dotknutej lokalite došlo k prerušeniu kolaudačného konania k inej stavbe, a to práve z dôvodu, že\nk nej nebola vybudovaná prístupová komunikácia. Z týchto dôvodov potom žalobca poprel námietku\nsťažovateľa, že by napadnutým rozsudkom správny súd vstúpil do dobromyseľne nadobudnutých práv\nstavebníkov.\n17. Ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ sa stotožnili s obsahom podanej kasačnej sťažnosti mesta\nZvolen zo dňa 14. novembra 2024 majúc za to, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná. Žalovaný\nreálne posúdil skutočný stav v mieste stavby rodinného domu a mal za to, že jestvujúca komunikácia\nnachádzajúca sa pri rodinných domoch je postačujúca pre bezpečný prístup k stavbám.\n18. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa podaním zo dňa 10. júna 2025 vyjadrila i osoba zúčastnená\nna konaní, ktorá uviedla, že napadnutý rozsudok správneho súdu považuje za vecne správny a riadne\nodôvodnený a navrhla kasačnú sťažnosť žalovaného odmietnuť, alternatívne zamietnuť.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n\n19. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej\naj „Najvyšší správny súd SR\"), náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami\nschválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky bola pridelená na rozhodnutie senátu 5S\na bola jej pridelená spisová značka 5Svk/23/2025.\n20. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd\") preskúmal\nnapadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods.\n1 písm. c/, ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou\nv zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť\nprípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej\nporade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n21. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového\nmateriálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\n22. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalovaného\nproti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie.\n23. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n24. Kasačný súd z vlastnej činnosti zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už boli skutkovo\naj právne obdobné veci identických účastníkov konania, keď v konaní vystupoval rovnaký žalobca,\nrovnaký žalovaný aj osoba zúčastnená na konaní, rozdiel je iba v ďalších účastníkoch konania - v\nbezpodielových spoluvlastníkoch nehnuteľností - rodinných domov, o ktorých kolaudáciu v konaní ide.\nKasačný súd preto poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Svk/23/2024 zo\ndňa 10. februára 2025 a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Svk/33/2024 zo dňa 26.\nmarca 2025. Všetky tri kasačné sťažnosti smerujú voči rozsudkom správneho súdu, ktorými boli zrušené\nrozhodnutia žalovaného - kolaudačné rozhodnutia a veci boli vrátené žalovanému na ďalšie konanie.\nKolaudačné rozhodnutia žalovaného vychádzali vo všetkých troch prípadoch z rovnakého skutkového\nstavu v situácii, že boli vydané stavebné povolenia ďalším účastníkom konania, v ktorých sa nachádza\nrovnaká podmienka pre kolaudáciu, v totožnom znení a rovnako vysporiadanie sa s ňou v napadnutých\nrozhodnutiach žalovaného je v rovnakom znení. Vo všetkých troch prípadoch ide skutkovo o rovnakú vec.\nVo veci vedenej pod sp. zn. 4Svk/23/2024 a sp. zn. 8Svk/33/2024 považoval kasačný súd argumentáciu\nsťažovateľa za nedôvodnú a jeho kasačné sťažnosti zamietol.\n25. Kasačný súd tak v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/23/2024 zo dňa 10. februára 2025. S týmto rozsudkom\nkasačného súdu sa konajúci senát v podstatnom rozsahu stotožňuje, naň poukazuje a v príslušnom\nrozsahu ho uvádza:\n„61. Kasačný súd sa v úvode meritórnej časti odôvodnenia tohto rozsudku vysporiada s procesnou\nnámietkou sťažovateľa, podľa ktorej žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby vo\nveci, ktorú skutočnosť mal správny súd nesprávne vyhodnotiť.\n62. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu [...] je nesporné, že správnu žalobu vo veci bol prokurátor\noprávnený podať, t. j. bol aktívne legitimovaný na jej podanie. I keď kasačný súd nespochybňuje,\nže prokurátor nebol účastníkom stavebného konania, ako ani kolaudačného konania (ako to uviedol\nsťažovateľ v kasačnej sťažnosti), toto neznamená, že kolaudačné rozhodnutie nemohol napadnúť podľa\niných zákonných ustanovení [...].\n63. Prokurátor v tomto type konania nevystupuje ako subjekt domáhajúci sa ochrany svojich\nsubjektívnych práv (pozn.: v tomto režime sa súdnej ochrany domáhajú v zásade práve účastníci\nsprávneho konania), ale ako orgán verejnej moci zabezpečujúci dohľad nad dodržiavaním zákonnosti\n\nčinnosti, resp. rozhodnutí orgánov verejnej správy in generali. Túto svoju právomoc pritom nevykonáva\n(v rámci tohto typu súdneho konania) abstraktne, ale práve vo vzťahu ku konkrétnemu rozhodnutiu\nsprávneho orgánu. Z uvedeného dôvodu je potom bezpredmetné, že prokurátor (žalobca) nebol\núčastníkom stavebného, resp. kolaudačného konania, keďže jeho aktívna legitimácia má osobitný\nprávny režim, ktorý nie je závislý od podmienky procesného postavenia - účastníctva - v správnom\nkonaní, v ktorom bolo kolaudačné rozhodnutie vydané.\n64. Naopak, procesnou podmienkou pre podanie správnej žaloby zo strany prokurátora (a teda aj pre\nnadobudnutie statusu subjektu oprávneného podať správnu žalobu vo veci) je práve to, že jeho protestu\n(podľa osobitného zákona) nebolo orgánmi verejnej správy v osobitnom konaní vyhovené, čo bolo v\nsúdenej veci nepochybne splnené [...].\n65. Z vyššie uvedených dôvodov potom kasačný súd dospel k záveru, že správny súd nepostupoval v\nrozpore so zákonom, ak akceptoval procesné postavenie prokurátora v tejto veci ako osoby oprávnenej\npodať správnu žalobu, a to bez ohľadu na to, že prokurátor nebol účastníkom správneho konania, v\nktorom bolo vydané kolaudačné konanie, t. j. rozhodnutie, proti ktorému žalobu podal. Túto námietku\nžalovaného preto kasačný súd vyhodnotil bez ďalšieho ako nedôvodnú.\n66. Vo vzťahu k ďalším námietkam sťažovateľa je v prvom rade potrebné vo všeobecnosti uviesť, že\n(jediným) dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia vo veci a vrátenie veci žalovanému na\nďalšie konanie neboli len „formálne nedostatky\" odôvodnenia - ako to naznačuje sťažovateľ v kasačnej\nsťažnosti. Celé odôvodnenie napadnutého rozsudku poskytuje účastníkom konania pomerne detailný\npopis všetkých zistení správneho súdu, ktoré viedli k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia, a ktoré\nprekračujú rámec bežných formálnych pochybení odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu.\n67. Bez ohľadu na skutočnosti uvedené v bode 66, skúmal kasačný súd v prvom rade kvalitu\nodôvodnenia kolaudačného rozhodnutia, keď sťažovateľ namietal, že s odôvodnením súvisiace otázky\nsprávny súd neposúdil správne.\n68. Tu je potom potrebné v prvom rade uviesť, že žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia\nexplicitne uviedol, že „Nebola splnená podmienka č. 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej\nkomunikácie.\" [...]. Už len táto skutočnosť sama osebe, t. j. nesplnenie jednej z podmienok vyplývajúcich\nz právoplatného stavebného povolenia, kladie na správny orgán v kolaudačnom konaní ešte väčšie\nbremeno riadneho zistenia súvisiacich skutkových okolností a ich podrobného odôvodnenia. Správny\norgán totiž vydaním kolaudačného rozhodnutia s tým, že zároveň nebola splnená jedna z podmienok\nprávoplatného stavebného povolenia, fakticky konvaliduje tento stav, a preto je nevyhnutné, aby bolo\nodôvodnenie presvedčivé a vecne správne.\n69. Sťažovateľ však napriek tomu v kolaudačnom rozhodnutí len stroho uviedol, že stavebníci predložili\n„stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok\n- V potokoch. Existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správne Mesta Zvolen postačuje k\nprístupu k rodinnému domu.\". V tomto kontexte kasačný súd uvádza, že žalovaný žiadnym spôsobom\nnešpecifikoval predmetné stanovisko cestného správneho orgánu (napr. jeho číslom, dátumom vydania,\npríp. prevzatím podstatnej časti jeho obsahu a pod.), ktorý mali stavebníci predložiť a o ktorom však\nsprávny súd zistil, že ani len nie je súčasťou administratívneho spisu [...].\n70. Fakticky teda žalovaný oprel svoje rozhodnutie vo veci o listinu, ktorú ani nešpecifikoval a ani\nnie je súčasťou administratívneho spisu, keď táto listina má, paradoxne, preukazovať a odôvodňovať\nmožnosť skolaudovania stavby rodinného domu stavebníkov bez toho, aby bola splnená jedna z\npodmienok uvedených v právoplatnom stavebnom povolení. Takéto pochybenie sťažovateľa určite\nnie je možné považovať za nevýznamné formálne pochybenie odôvodnenia rozhodnutia, pre ktoré\nby sa správne konanie nemalo opakovať. Zjednodušene povedané, podstatná časť odôvodnenia\nkolaudačného rozhodnutia vychádza - v tomto prípade - z nešpecifikovanej listiny, ktorú je naviac\nz hľadiska právneho (vzhľadom na jej absenciu v administratívnom spise) možné považovať za\nneexistujúcu listinu, resp. listinu, ktorej existencia v konaní nebola preukázaná.\n71. Obdobne, aj ďalšia časť odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia, ktorá by mala „legalizovať\"\nnesplnenie podmienky č. 12 z právoplatného stavebného povolenia („Existujúca účelová komunikácia\n\n[...] postačuje k prístupu k rodinnému domu.\") neobsahuje žiadne myšlienkové úvahy sťažovateľa o\ntom, na základe čoho vyhodnotil predmetnú cestu ako účelovú komunikáciu, či, resp. ako skúmal jej\nprávny režim (vlastníctva a užívania) a fakticky túto komunikáciu dostatočne ani len nevymedzil (napr.\nuvedením parciel, cez ktoré by predmetná cesta mala viesť až k domu, ktorý je predmetom kolaudačného\nkonania). Naopak, až v priebehu konania o proteste prokurátora, resp. v priebehu súdneho konania,\nboli produkované právne názory správnych orgánov, ktoré by mohli naznačovať myšlienkové pochody\nžalovaného v uvedenom smere, avšak tieto sú vo vzťahu k napadnutému kolaudačnému rozhodnutiu\nbezpredmetné.\n72. Ak má byť rozhodnutie správneho orgánu považované z hľadiska kvality jeho odôvodnenia za\nzákonné, potom dôvody vydania alebo nevydania kolaudačného rozhodnutia (a s tým súvisiace vecné\na právne závery správneho orgánu), nemôžu vyplývať napr. z rozhodnutí vydaných v konaní o proteste\nprokurátora (podľa osobitných zákonov) alebo z vyjadrení produkovaných žalovaným v priebehu\nsúdneho konania, v ktorom sa toto rozhodnutie preskúmava. Kvalita rozhodnutia správneho orgánu\n(vecná správnosť a jeho odôvodnenie) sa testuje vždy vo vzťahu k samotnému zneniu predmetného\nrozhodnutia, nie vo vzťahu k iným, ďalším - dodatočným vyjadreniam správnych orgánov produkovaných\nmimo správneho konania, resp. správneho aktu, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Rovnako,\nak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti reagoval napr. následnými zmenami v právnych názoroch v rámci\nrozhodovacej praxe orgánov verejnej správy [...], príp. na aktuálne odborné diskusie k tomu, či je\npodmienka uvedená v bode 12 právoplatného stavebného povolenia vôbec zákonná, táto argumentácia\nje pre kasačný súd v tomto štádiu konania bez relevancie nielen preto, že sa viaže na iný časový úsek\n(niekoľko rokov po právoplatnosti samotného kolaudačného rozhodnutia vo veci), ale primárne z dôvodu,\nže žiadne takéto úvahy nie sú obsiahnuté v kolaudačnom rozhodnutí. Ide o skutkové a právne názory\nsťažovateľa produkované ex post, neobsiahnuté v samotnom kolaudačnom rozhodnutí.\n73. Bez ohľadu na uvedené kasačný súd dopĺňa, že ak sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že nie\nje možné dohľadať kolaudačné rozhodnutie k ceste, ktorá bola postavená pred cca 60 rokmi (sporná\nkomunikácia) a teda nie je preukázané, na aký účel bola predmetná komunikácia skolaudovaná, je\nnesporne potrebné (po tom, čo sa správny orgán riadne vysporiada s právnym režimom komunikácie,\nresp. s tým, či vôbec ide o cestnú komunikáciu), skúmať v primeranom rozsahu aj jej technický (faktický)\nstav, jej bezpečnostné parametre a pod. (napr. z hľadiska spôsobilosti jej užívania nielen samotnými\nstavebníkmi, ale napr. aj záchrannými zložkami). Ani týmto otázkam sa však kolaudačné rozhodnutie\nnevenuje, a to ani v náznakoch.\n74. V súhrne je preto potrebné uviesť - v zhode so závermi správneho súdu vyjadrenými v napadnutom\nrozsudku - že dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie\nsťažovateľovi neboli len (formálne) vady odôvodnenia predmetného rozhodnutia, ale aj skutkové zistenia\nsťažovateľa, ktoré sa aj kasačnému súdu javia ako neúplné, resp. nedostatočné [...].\n75. Z týchto dôvodov je potom neopodstatnená aj tá námietka sťažovateľa, v ktorej tento brojil proti tomu,\nže správny súd pochybil, ak kolaudačné rozhodnutie zrušil len z formálnych dôvodov, keď mal takto\nzároveň (neprimerane) vstúpiť do právnej istoty stavebníkov, príp. tretích osôb. Vady, ktoré správny súd v\npriebehu konania identifikoval, vysoko presahujú rozmer reparácie drobných - imateriálnych nedostatkov\nsprávneho konania, resp. správneho rozhodnutia sťažovateľa. Rozhodnutie sťažovateľa „odobruje\"\nnesplnenie jednej z podmienok právoplatného stavebného povolenia (č. 12) robí tak na základe listiny,\nktorá v administratívnom spise neexistuje a nie je žiadnym spôsobom dostatočne špecifikovaná ani\nv samotnom kolaudačnom rozhodnutí. Naviac, úvaha sťažovateľa, že existujúca účelová komunikácia\npostačuje na prístup k rodinnému domu nie je žiadnym spôsobom v kolaudačnom rozhodnutí detailne\nrozvitá tak po právnej, ako ani po vecnej stránke (zo skutkového hľadiska), a to najmä jej právny režim,\nrežim možnosti užívania verejnosťou, resp. tretími osobami, jej popis (napr. uvedeným parciel, cez ktoré\nkomunikácia má viesť) a pod.\n76. V zhode so správnym súdom, aj kasačný súd je toho názoru (i keď pripomína, že z kolaudačného\nrozhodnutia to ani len nevyplýva), že vymedzenie spôsobu užívania určitej parcely na konkrétny účel\npodľa popisu na liste vlastníctva (napr. na pozemku sa nachádza na inžinierska stavba) nie je bez\nďalšieho dostatočným dôkazom toho, že sa na predmetnej parcele inžinierska stavba naozaj nachádza\na už vôbec nie dôkazom toho, o akú stavbu sa jedná (najmä ak popis na príslušných listoch vlastníctva\n\nobsahuje viacero druhov inžinierskych stavieb, ktoré sa potenciálne na sporných parcelách môžu\nnachádzať).\n77. Záverom kasačný súd dopĺňa, že ak sťažovateľ (žalovaný správny orgán) argumentoval princípom\nprávnej istoty a vstupom do vlastníckych práv stavebníkov, javí sa, že ide o argumentáciu, ktorú mali v\nkonaní použiť najmä samotní stavebníci...\n78. Odhliadnuc však od uvedených skutočností [...] je relevantné poukázať na to, že i keď je rozhodnutie\nvydané v správnom konaní právoplatné, neznamená to, že je absolútne nemenné. Právny poriadok\nSlovenskej republiky pozná niekoľko právnych nástrojov, ktoré umožňujú opätovné konanie vo veci (za\nsplnenia ďalších kumulatívnych podmienok - najmä súvisiacich zákonných lehôt), a to či už na návrh\núčastníka konania, na podnet tretej osoby, resp. príslušného orgánu (napr. prokurátor), príp. z úradnej\nmoci. Logicky, takýmto prípustným vstupom do práv vyplývajúcich z právoplatného kolaudačného\nrozhodnutia je potom aj zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu správnym súdom.\n79. I keď kasačný súd - vo všeobecnosti - zdieľa názor sťažovateľa, že pri takýchto postupoch je potrebné\nprihliadať na okolnosti veci [...], v súdenej veci - v zhode so správnym súdom - neidentifikoval ani\nkasačný súd také okolnosti, ktoré by prevažovali v prospech „zakonzervovania\" nezákonného stavu\nvyplývajúceho z právoplatného kolaudačného rozhodnutia tak, ako bol tento identifikovaný správnym\nsúdom.\n80. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci je napr. osobitne významné to, že proti sebe nestojí len\nprávo stavebníkov užívať svoj rodinný dom (na strane druhej) a prípadný rozpor tohto kolaudačného\nrozhodnutia s objektívnym právom (na strane druhej), ale aj možný zásah do práv tretích osôb (osoba\nzúčastnená na konaní). Kasačný súd pritom netvrdí, že takýto zásah tu naozaj existuje, avšak vady\nsprávneho konania, resp. kolaudačného rozhodnutia, ktoré sa v určitej forme a intenzite týkajú aj práv\ntretích osôb, si v podmienkach súdenej veci vyžadovali potrebu zrušenia kolaudačného rozhodnutia\nsprávnym súdom, a preto tento postup týmto rozsudkom aproboval aj kasačný súd. Naviac, správny súd\npodrobne a presvedčivo v napadnutom rozsudku uviedol, prečo on sám dospel k záveru, že zrušením\nnapadnutého kolaudačného rozhodnutie v skutočnosti nevstupuje do dobromyseľne nadobudnutých\npráv stavebníkov [...], keď osobitne poukázal na to, že o potrebe vybudovania novej komunikácie mali\nvedomosť minimálne od právoplatnosti stavebného povolenia vo veci, pričom žiadne úkony v tomto\nsmere až do kolaudácie ich rodinného domu neuskutočnili.\n81. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozhodnutie správneho súdu síce čiastočne vstupuje do práva\nstavebníkov predmetnú nehnuteľnosť užívať (keďže došlo k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia),\nale napadnutý rozsudok správneho súdu (v spojení s týmto rozhodnutím kasačného súdu) žiadnym\nspôsobom nedopadá na vlastnícke práva stavebníkov (v užšom zmysle slova) k rodinnému domu, ku\nktorému sa kolaudačné rozhodnutie viazalo. Zrušením kolaudačného rozhodnutia nedošlo k zmene\nvlastníckych vzťahov k predmetnému rodinnému domu. [...]. Len pre úplnosť je potrebné dodať, že\nak dôvodom pre zrušenie kolaudačného rozhodnutia je nezákonnosť rozhodnutia, ktorá je spojená s\npochybnosťami o možnosti bezpečného užívania stavby (v kontexte bezpečného prístupu k nej), resp.\nminimálne s tým, že existencia takéhoto bezpečného napojenia stavby na cestnú komunikáciu nie je\ndostatočne skutkovo zistené a ani riadne odôvodnené v kolaudačnom rozhodnutí, jedná sa o okolnosť,\nktorá je dostatočne relevantná na to, aby tvorila základ pre súvisiaci rozsudok správneho súdu.\n82. Napokon, k namietanému odklonu správneho súdu od rozhodovacej praxe kasačného súdu najvyšší\nsprávny súd uvádza, že táto je tiež nedôvodná. Ako to vyplýva z tohto rozsudku, dôvodom pre zrušenie\nkolaudačného rozhodnutia neboli len formálne vady rozhodnutia, resp. správneho konania, ale množstvo\npodstatných nedostatkov. Ďalej - odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn.\n4Sž/31/2002 sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Správneho poriadku, keď predmetom\nkonania v tejto veci je správna žaloba podaná prokurátorom, ktorá je koncipovaná na iných východiskách\n(k tomu pozri aj napadnutý rozsudok správneho súdu), ale aj keby sa všeobecné východiská o ochrane\ndobromyseľne nadobudnutých práv mali bez ďalšieho aplikovať aj v súdenej veci, takáto potreba v tu\nposudzovanej veci nenastala, resp. nebola dôvodná [...]. Tento záver primerane platí aj vo vzťahu k\nrozhodnutiam súdov, na ktoré sťažovateľ odkazoval, a ktoré sa týkali princípu právnej istoty, ochrany\nsúkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom a pod. [...].\n\n83. Ako už kasačný súd naznačil vyššie, v súdenej veci došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia\nk rodinnému domu bez toho, aby bola splnená jedna z podmienok vyplývajúcich z právoplatného\nstavebného povolenia. Stavebný úrad toto nielenže vydaným kolaudačným rozhodnutím „legalizoval\",\nale v napadnutom rozhodnutí len dospel k všeobecnému záveru, že existujúca komunikácia postačuje na\nprístup k príslušnému rodinnému domu, pričom toto mala preukazovať listina predložená stavebníkmi.\nTáto listina však žiadnym spôsobom nie je v kolaudačnom rozhodnutí špecifikovaná a fakticky v aktuálnom štádiu konania - pre účely kolaudačného konania ani neexistuje, keďže nebola ani\nlen založená v administratívnom spise. Názory správneho orgánu, že existujúca komunikácia je\npostačujúca (a aj to bez špecifikácie predmetnej komunikácie napr. vymedzením parciel, na ktorých sa\nnachádza) a bez akýchkoľvek úvah o jej právnom režime, užívaní verejnosťou (vrátane stavebníkov) a\ntechnickej „dostatočnosti\" (vzhľadom na to, že správny orgán nedisponuje kolaudačným rozhodnutím\nku komunikácii, a teda nie je preukázané, na aký účel bola cesta skolaudovaná [...]) vyvoláva stav\npodstatnej nezákonnosti kolaudačného rozhodnutia, a to naviac v prípade, ak osoba zúčastnená na\nkonaní je údajne vlastníkom (časti) predmetnej komunikácie a jej užívanie by malo predstavovať\nzásah do jej práv. Kolaudačné rozhodnutie všetky tieto významné skutočnosti skutkovo, ani právne\nnerieši. Naviac, stavebníci podľa stavebného povolenia vedeli o potrebe vybudovania komunikácie k ich\nrodinnému domu, túto podmienku obsiahnutú v stavebnom povolení odvolaním nenapadli a - naopak\n- po zrušení kolaudačného rozhodnutia napadnutým rozsudkom správneho súdu kasačnú sťažnosť\nnepodali, t. j. neuskutočnili úkon, ktorým by sa sami dožadovali ochrany pred týmto úkonom správneho\nsúdu (napr. cez prizmu princípu právnej istoty, ochrany ich vlastníckeho práva, legitímnych očakávaní a\npod.). Za týchto okolností ani rozhodnutia súdov, na ktoré sťažovateľ odkazoval, nemôžu odôvodňovať\niný záver ako ten, ku ktorému dospel správny súd vo výroku I. napadnutého rozsudku, s ktorým záverom\nsa kasačný súd stotožnil.\n[...]\n85. Záverom kasačný súd uvádza, že týmto rozsudkom nevyslovuje právny názor, ktorým by žalovaného\nzaväzoval k tomu, aby v novom konaní užívanie rodinného domu stavebníkom nepovolil. [...]\"\nV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov\n26. Kasačný súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie\nje dôvodná a postupom podľa § 461 SSP ju zamietol.\n27. V ďalšom konaní bude zo strany žalovaného potrebné v intenciách právneho názoru kasačného\nsúdu a?správneho súdu (i) posúdiť druh pozemnej komunikácie, na ktorú je predmetný rodinný dom\nnapojený, a jej spôsobilosť vyhovieť požiadavke stavebných predpisov a následne (ii) vydať rozhodnutie\nspĺňajúce kritériá ustanovené v § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.\n28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v?spojení s § 170\npísm. c) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania (vrátane ďalších účastníkov a?osoby zúčastnenej\nna konaní) náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko konanie bolo začaté na základe žaloby\nprokurátora.\n29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}