{"guid": "445a30e4-5417-47b6-8a9a-0b9856be35ad:6f16f6dd-0541-4aff-9ce1-8f33acf60b25", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200378.1", "spisova_znacka": "2Stk/1/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Stk/1/2025 z 27. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. novembra 2025, sp. zn. 2Stk/1/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200378.1", "identifikacne_cislo": "6022200378", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "prof. JUDr. Juraj Vačok", "datum_vydania": "2025-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364", "nazov": "zákon č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-76.odsek-3", "nazov": "§ 76 ods. 3 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-76.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-76"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2004/364#paragraf-76"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f16f6dd-0541-4aff-9ce1-8f33acf60b25", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200378.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200378.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200378.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Stk/1/2025\n6022200378\n27. 11. 2025\nprof. JUDr. Juraj Vačok\nECLI:SK:NSSSR:2025:6022200378.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja\nVačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobcu: ENERSLOV, s.r.o., so sídlom: Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, IČO: 35 861 932, právne\nzastúpený: JUDr. Ondrej Brláš, advokát, so sídlom: Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, IČO: 42 428\n521, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia o kasačnej sťažnosti žalovaného proti\nrozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. BB-71S/49/2022-106, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného\nkonania.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica žalovaného (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydal\npodľa § 75 ods. 9 v spojení s § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona v účinnom znení (ďalej len\n„vodný zákon“) rozhodnutie č. 1394301921/7354-42549 z 11. novembra 2021 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 15.000,- EUR. Dôvodom bolo mimoriadne\nzhoršenie vôd podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, ktoré mal spôsobiť žalobca v čase od 21:00 hod. 26.\njúla 2019 do 14:30 hod. 27. júla 2019 v dôsledku úniku dnových sedimentov z Malej vodnej elektrárne A.\ndo vodného toku Hron, r. km 240, 313 v k. ú. A.. Konkrétne, na vodnom toku Hron v k. ú. obcí A., N., N.\na T. žalobca mal spôsobiť mimoriadne zhoršenie vôd tým, že mal vypustiť dnové sedimenty z objektu otvoreného privádzača do objektu - odtokového kanála Malej vodnej elektrárne A. ústiaceho do vodného\ntoku Hron v k. ú. A., lokalita A.. Vypustené usadené dnové sedimenty z otvoreného privádzača Malej\nvodnej elektrárne A. sú znečisťujúca látka klasifikovaná podľa Prílohy č. 1 vodného zákona, Zoznam 1,\nbod 10 nerozpustná látka a bod 12 - látka, ktorá má nepriaznivý vplyv na kyslíkovú rovnováhu merateľnú\nbiochemickou spotrebou kyslíka BSK5 a chemickou spotrebou kyslíka CSKCr. Mimoriadne zhoršenie\nvôd na vodnom toku Hron sa malo prejaviť výskytom znečisťujúcej látky, čiernym zakalením vôd a\núhynom rýb, ktoré boli pozorované vo vodnom toku Hron od zaústenia odpadného kanála Malej vodnej\nelektrárne A. v r. km 240,313 až po MVE r. km 231,200 v k. ú. N., časť T.. Pri mimoriadnom zhoršení vôd\nmalo dôjsť k úhynu rýb podľa druhov: lipeň tymianový, pstruh dúhový, pstruh potočný, hlaváč pásoplutvý,\nhlaváč bieloplutvý, čerebľa pestrá, mihuľa ukrajinská, slíž severný, mrena škvrnitá a šťuka severná.\nPrvostupňový orgán mal za to, že išlo o porušenie § 39 ods. 2 písm. b) vodného zákona.\n2. Podkladom prvostupňového rozhodnutia boli výsledky troch protokolov z riešenia mimoriadneho\nzhoršenia vôd: protokol z 27. júla 2019 (ďalej len „protokol č. 1“) protokol z 30. júla 2019 (ďalej len\n„protokol č. 2“) a protokol z 9. júla 2020 (ďalej len „protokol č. 3“).\n3. Žalobca sa voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolal. Ústredie žalovaného (ďalej len „žalovaný“)\nrozhodnutím č. 1394001022/575-11572/2022 z 12. apríla 2022 zmenilo rozhodnutie prvostupňového\n\norgánu tak, že žalobcovi uložil pokutu podľa § 75 ods. 9 zákona vodného zákona vo výške 15.000,eur za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. i) vodného zákona pre mimoriadne zhoršenie kvality vôd\npodľa § 41 ods. 1 vodného zákona, ktoré mal žalobca spôsobiť v čase od 21:00 hod. 26. júla 2019\ndo 14:30 hod. 27. júla 2019 v dôsledku úniku dnových sedimentov z Malej vodnej elektrárne A. do\nvodného toku Hron r. km 240,313 v k. ú. A.. Vo vodnom toku v k. ú. obci A., N., N. a T. mal žalobca\nspôsobiť mimoriadne zhoršenie vôd tým, že vypustil dnové sedimenty z objektu - otvoreného privádzača\ndo objektu - odtokového kanála Malej vodnej elektrárne A. ústiaceho do vodného toku Hron v k. ú. A.,\nlokalita A.. Mimoriadne zhoršenie vôd na vodnom toku Hron sa malo prejaviť výskytom znečisťujúcej\nlátky, čiernym zakalením vôd a úhynom rýb, ktoré boli pozorované na vodnom toku Hron od zaústenia\nodpadového kanála Malej vodnej elektrárne A. do vodného toku Hron r. km 240,313 až po MVE v k. ú.\nN., časť T., r. km. 231,200. Uvedené aj žalovaný považoval za porušenie § 39 ods. 2 písm. b) vodného\nzákona. Ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný nezmenil.\nII. Konanie pred správnym súdom\n4. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veciach správneho trestania z dôvodov\npodľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len\n„SSP“). Namietal, že:\n· rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\n· rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné pre svoju nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,\n· nebol dostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci,\n· zistený skutkový stav bol v rozpore s administratívnymi spismi a nemal v nich oporu,\n· došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia.\nNavrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil\nprvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.\n5. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BB-71S/49/2022 - 106 (ďalej\nlen „rozsudok správneho súdu“) podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného spolu\ns prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Správny súd\nsvoje rozhodnutie postavil na uplynutí jednoročnej lehoty podľa § 76 ods. 3 vodného zákona na začatie\nsprávneho konania vo veci uloženia pokuty podľa vodného zákona. Mal za to, že o porušení povinností\nzo strany žalobcu sa prvostupňový orgán prvýkrát dozvedel už dňa 27. júla 2019, kedy bol spísaný\nprotokol č. 1. Už v tento deň malo byť podľa správneho súdu zistené mimoriadne zhoršenie vôd z dôvodu\nopravy reťazí strojného zariadenia hrubých česlí vo vtokovom objekte Malej vodnej elektrárne A., a teda\nže pri zdvihnutí hradidiel došlo k vypúšťaniu vody a dnových sedimentov z otvoreného privádzača Malej\nvodnej elektrárne A. cez odpadový kanál do vodného toku Hron. Prvostupňový orgán podľa správneho\nsúdu zároveň už v ten deň ustálil, že mimoriadne zhoršenie vôd sa malo prejaviť výskytom dnových\nsedimentov v toku Hron, čiernym zakalením vody v toku a úhynom rýb. Z tohto dôvodu správny súd\nkonštatoval, že ak prvostupňový orgán začal správne konanie vo veci porušenia povinností žalobcom až\ndňa 29. júna 2021 (doručením upovedomenia o začatí správneho konania z 21. júna 2021 žalobcovi),\ndošlo k začatiu konania o uložení pokuty po uplynutí jednoročnej lehoty podľa § 76 ods. 3 vodného\nzákona. Tento postup podľa správneho súdu trpel vadou nesprávneho právneho posúdenia.\nIII. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko účastníkov\n6. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP\nz dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu znemožňujúceho žalovanému uskutočňovať jemu\npatriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci správnym súdom. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n7. Podľa žalovaného, rozhodujúcou skutočnosťou pre začiatok plynutia zákonnej subjektívnej lehoty na\nrozhodnutie o uložení pokuty je ukončenie kontroly. Žalovaný apeloval na to, že mimoriadne zhoršenie\nkvality vôd je závažný stav, pri ktorom by striktné dodržiavanie zákonných postupov mohlo byť na\núkor ochrany vôd a iných zložiek životného prostredia. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/19/2012 z 31. júla 2013 v konaní o štátnom dozore, ktoré považoval\nza blízke konaniu, o aké ide v prejednávanej veci. Podľa uvedeného rozsudku až ukončením štátneho\ndozoru možno konštatovať, že sa správny orgán dozvedel o porušení právnej povinnosti. Žalovaný tiež\nvyjadril názor, že možno analogicky vychádzať z § 112 ods. 9 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o odpadoch“), podľa ktorého:\nZa deň, keď sa orgán štátneho dozoru dozvedel o porušení povinnosti podľa tohto zákona, sa považuje\ndeň prerokovania protokolu z kontroly.\n\n8. Žalovaný vychádzal s ohľadom na vyššie uvedené rozhodnutie z premisy, že riešenie mimoriadneho\nzhoršenia kvality vôd, hoci toto vodný zákon nerieši, je ukončené až posledným vykonaným úkonom,\nčo v prejednávanom prípade má predstavovať protokol č. 3. Vysvetlil, že prvý protokol z riešenia\nmimoriadneho zhoršenia kvality vôd sa štandardne vypracováva priamo na mieste jeho riešenia,\npričom prvostupňovému orgánu nemusia byť v tom čase zrejmé všetky rozhodujúce skutočnosti vzniku\nmimoriadneho zhoršenia kvality vôd, ani preukázanie príčinnej súvislosti medzi vznikom mimoriadneho\nzhoršenia kvality vôd a prevádzkovaním zariadenia v čase, keď mimoriadne zhoršenie kvality vôd\nvzniklo. Na jednoznačné preukázanie porušenia povinnosti s následkom vzniku mimoriadneho zhoršenia\nkvality vôd je podľa žalovaného potrebné vykonať viacero úkonov, ktoré sú závislé aj od spolupráce s\npôvodcom mimoriadneho zhoršenia kvality vôd, od znaleckých posudkov, či výsledkov vzoriek.\n9. Žalovaný vyjadril svoje presvedčenie, že limitácia riešenia mimoriadneho zhoršenia kvality vôd na\nročný časový úsek je v praxi neudržateľná a obmedzujúca. Poukázal na to, že ani vodný zákon takúto\nlehotu neurčil a zrejme zámerne neupravil dĺžku trvania riešenia mimoriadneho zhoršenia kvality vôd,\npretože sa nedá paušalizovať.\n10. Správny súd podľa žalovaného neuviedol, prečo práve dátum 27. júl 2019 považoval za deň, kedy\nsa prvostupňový orgán mal dozvedieť o porušení povinnosti. Neuviedol ani ako by mal prvostupňový\norgán postupovať v prípade, ak sa objektívne nepodarí ukončiť riešenie mimoriadneho zhoršenia kvality\nvôd v lehote jedného roka odo dňa jeho začatia. Žalovaný vyslovil svoju obavu, že v takom prípade by\npáchateľ správneho deliktu s následkom mimoriadneho zhoršenia kvality vôd zostal nepotrestaný.\n11. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom správneho súdu a navrhol, aby\nkasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú. Žalobca uviedol,\nže žalovanému nič nebránilo v začatí správneho konania o uložení pokuty v zákonnej prekluzívnej\nlehote s jeho prípadným prerušením do skončenia kontroly na podklade protokolu č. 3. Poukázal na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Szd/1/2012 z 25. apríla 2013, v ktorom bolo\nkonštatované, že správny orgán už pred ukončením kontroly, pred prerokovaním protokolu má vedomosť\no porušení zákona, pričom nemožno bez zákonného ustanovenia viazať začiatok plynutia lehoty na\nmoment skončenia kontroly. Žalobca s odkazom na jednotlivé body rozsudku správneho súdu uzavrel,\nže správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vysvetlil, prečo považoval práve dátum\nprotokolu č. 1 za smerodajný vo vzťahu k počítaniu subjektívnej lehoty pre začatie správneho konania.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)\npreskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto\nkonanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.\n13. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a\nrozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa\nvyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.\n14. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná\nkasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou\na včas. Žalovaný je podľa § 4 ods. 2 písm. a) 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z\nregistra trestov v účinnom znení oslobodený od súdneho poplatku za podanie kasačnej sťažnosti.\n15. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného\npodkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\n16. Podstata prejednávanej veci je založená na § 76 ods. 3 vodného zákona. Podľa neho: Konanie\no uložení pokuty možno začať najneskoršie do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej vodnej\nsprávy dozvedel o porušení povinností, najdlhšie však do uplynutia troch rokov odo dňa, keď k porušeniu\npovinnosti došlo. Citované ustanovenie normuje lehotu subjektívnu, ktorá je ročná a lehotu objektívnu,\nktorá je trojročná. Zákonodarca stanovil tieto lehoty na určenie časového rámca, v rámci ktorého je\nmožné začať konanie o uložení pokuty. V prejednávanej veci bola sporná práve subjektívna lehota a\njej plynutie. Kasačný súd konštatuje, že znenie citovaného ustanovenia poskytuje dostatočne zrejmým\nspôsobom odpoveď pre otázku, na aký moment sa subjektívna lehota viaže. Týmto je vedomosť orgánu\nštátnej vodnej správy o porušení povinnosti, za ktoré možno pokutu uložiť.\n17. Žalovaný „vedomosť“ interpretoval tak, že môže byť zrejmá až vyhotovením protokolu č. 3 ako\nprejavu ukončenia kontroly, pretože až vtedy jednoznačne vie, že došlo k porušeniu povinnosti. Takýto\nvýklad ale nemá oporu vo vodnom zákone, ani v judikatúre. Vzhľadom na to, že zákonodarca nestanovil,\nktorú skutočnosť je potrebné považovať za nositeľa vedomosti o porušení zákona (tak ako to je\nnapríklad v zákone o odpadoch, na čo poukázal žalovaný), je potrebné túto vykladať široko, ako vstupný\npoznatok spôsobilý identifikovať povahu možného porušenia, signalizujúci požiadavku konať. Vzniká\n\nteda už v momente, kedy orgán štátnej vodnej správy pozná skutkové okolnosti veci v takom rozsahu,\nže mu umožňujú porušenie zákona predbežne právne zhodnotiť. Inými slovami, keď orgán štátnej\nvodnej správy má dôvodné podozrenie, bez zvlášť kvalifikovaných informácií, nie keď má skutkový\nstav finálne zistený a objasnený (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Sžo/30/2014 z 19. novembra 2015 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2Sfk/23/2023 z 29. januára 2025).\n18. Tento prístup zodpovedá účelu inštitútu prekluzívnych lehôt, ktorou nesporne je aj subjektívna lehota\nv prejednávanej veci. Účelom prekluzívnych lehôt je limitovať orgány štátnej vodnej správy, aby nekonali\nv neprimeranej dĺžke, a to v záujme zachovania právnej istoty podozrivého. Preto musí byť prijatá taká\ninterpretácia, ktorá moment začiatku plynutia subjektívnej lehoty bude skracovať a nie predlžovať, lebo\npri správnom trestaní je dôležité zachovať reštriktívny prístup, v prospech podozrivého. Okrem ochrany\npodozrivého ale ide aj o ochranu verejného záujmu, resp. zákonnosti, pretože orgán štátnej vodnej\nsprávy nesmie o riziku možného porušenia vodného zákona vedieť a nekonať.\n19. Vyššie uvedený prístup zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Asan/1/2016\nz 24. októbra 2019, či v rozsudku sp. zn. 6Sžf/51/2010 z 22. júna 2011, podľa ktorých: Zmyslom právneho\ninštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí, časového obmedzenia\nstavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia\nzamýšľaných cieľov. Lehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov\nvýrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní pred\nnimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu\norgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým k ochrane záujmov účastníkov, ktorým\nsa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená. Vzhľadom na uvedené\nzákonodarca (...) prejavil svoju vôľu tak, že zmyslom jednoročnej prekluzívnej subjektívnej lehoty je\nprinútiť správny orgán k aktívnej činnosti - vrátane zisťovania preukazovania zodpovednosti za porušenie\nzákona bezprostredne od okamihu, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach v takom rozsahu, ktorý\numožní predbežné právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona ako takého. To platí s ohľadom na\nústavný princíp právnej istoty a na povinnosť správneho orgánu rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.\n20. Subjektívna lehota je teda viazaná na okamih, kedy orgán štátnej vodnej správy získa informácie\nnevyhnutné pre začatie konania. Na základe toho je potrebné ustáliť záver, že orgány štátnej vodnej\nsprávy musia začať správne konanie o uložení pokuty bez zbytočného odkladu po tom, ako získajú\npočiatočnú informáciu o porušení vodného zákona. Na tomto mieste je potrebné povedať, že v\nprejednávanej veci ani nešlo o situáciu, kedy by prvostupňový orgán disponoval nekonkretizovanou\ninformáciou. Prvostupňový orgán, tak ako aj správny súd vyhodnotil, že už v protokole č. 1 vedel\nidentifikovať podstatné prvky porušenia zákona, na ktorých bolo založené aj prvostupňové rozhodnutie\n(aké boli prejavy mimoriadneho zhoršenia vôd a čo bolo príčinou tohto zhoršenia).\n21. Samotný protokol je výsledkom kontrolnej činnosti predstavujúci formalizované zistenia orgánu\nštátnej vodnej správy. Tieto formalizované zistenia pre orgán štátnej vodnej správy indikujú porušenie\nvodného zákona. Vyhotovenie protokolu teda samo osebe dostatočne preukazuje, že zistené skutočnosti\norgán štátnej vodnej správy vyhodnotil ako škodlivé. Je v ňom nesporne zachytené, že orgán štátnej\nvodnej správy disponoval už v čase jeho vyhotovovania dostatočnými poznatkami naznačujúcimi\nporušenie vodného zákona, t. j, že sa dozvedel o konaní, ktoré má znaky správneho deliktu. Navyše,\nprotokol č. 2 už priamo stanovuje opatrenia na odstránenie škodlivých následkov. Nie je správna\ninterpretácia žalovaného, že orgán štátnej vodnej správy potrebuje úplne zistiť skutkový stav predtým,\nnež začne správne konanie, lebo by sa tým poprel jeho zmysel. Práve správne konanie má slúžiť na\npreukazovanie a doplnenie skutkového stavu za účelom správneho právneho posúdenia. Ak by však\nkasačný súd aj pripustil, že orgán štátnej vodnej správy musí mať dostatočne zistený skutkový stav,\npotom skutočnosť, že žalobcovi boli uložené opatrenia tri dni po spísaní protokolu č. 1 neguje tvrdenia\nžalovaného o tom, že až protokolom č. 3 mal skutkový stav ustálený. V opačnom prípade by predsa\nnemohol uložiť opatrenia na nápravu, ak by si nebol býval v potrebnej miere vedomý porušenia vodného\nzákona.\n22. Je preto nevyhnutné prijať záver, že vedomosť o porušení vodného zákona bola daná už pri\nkoncipovaní protokolu č. 1, teda 27. júla 2019. Vzhľadom k tomu, že správne konanie bolo začaté 29.\njúna 2021, čo predstavuje 1 rok, 11 mesiacov a 2 dni od protokolu č. 1, právne posúdenie správneho\nsúdu o nedodržaní jednoročnej lehoty bolo správne. Takéto oneskorenie spôsobuje nezákonnosť celého\nsprávneho konania, pretože, ako kasačný súd naznačil už vyššie, ide o prekluzívnu lehotu, ktorej márne\nuplynutie rezultuje v nemožnosť uloženia pokuty. Iným prístupom by orgány štátnej vodnej správy neboli\nnútené aktívne konať v intenciách vodného zákona, dodržujúc právom chránené záujmy účastníkov\nkonania, ale aj záujmy štátu.\n\n23. Dodržiavanie lehoty podľa § 76 ods. 3 vodného zákona je tak z hľadiska právnej istoty kľúčové.\nPodobne ako v trestnom práve, kde je premlčanie trestného stíhania nástrojom ochrany pred zbytočným,\nneodôvodneným zasahovaním do práv obvineného, aj v správnom konaní je dodržiavanie lehoty\nzárukou pred neprimeraným zaťažením osôb podozrivých z porušovania právnych noriem. Ak preto\norgán štátnej vodnej správy nedodrží túto lehotu, konanie by malo byť považované za neprípustné,\nčím sa zabezpečuje predvídateľnosť a stabilita právneho poriadku (porovnaj rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/24/2024 z 22. mája 2025).\n24. Pre úplnosť, práve to, že vodný zákon neustanovuje, čo treba považovať za moment, kedy sa\norgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení vodného zákona, umocňuje nevyhnutnosť konať\nrýchlo. Orgány štátnej vodnej správy sú viazané čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom\nznení, a preto nemôžu konať tak, ako im to vodný zákon nedovoľuje. Úvahy žalovaného o analogickom\npoužití zákona o odpadoch, či pravidiel platiacich pre konanie o štátnom dozore tak nemožno účinne\nvzťahovať na prejednávaný prípad. Vodný zákon, ako aj žalovaný sám poznamenáva, neobsahuje\npostup pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd, ktorý by bolo možné ohraničiť skončením kontroly a\nna túto naviazať plynutie subjektívnej lehoty na uloženie pokuty. V správnom trestaní, pretože je svojou\npovahou represívne, analógia v neprospech podozrivého nie je prípustná. Kasačný súd, samozrejme,\nnespochybňuje, že ide o zložitý proces. Nemôže sa však odkláňať od časových mantinelov, ktoré stanovil\nzákonodarca.\n25. Kasačný súd s ohľadom na podanú právnu argumentáciu uzatvára, že interpretácia správneho\nsúdu čo do posúdenia začiatku plynutia subjektívnej lehoty na uloženie pokuty podľa vodného zákona\nrešpektuje zásady správneho trestania aj judikatúru najvyšších súdnych inštancií. Napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu je preto vecne správny. Správny súd dostatočne vysvetlil, prečo dátum 27. júl 2019\npovažoval za deň, kedy sa prvostupňový orgán dozvedel o porušení vodného zákona. Nebol pritom\npovinný uviesť, ako má orgán štátnej vodnej správy postupovať v prípade, ak sa objektívne nepodarí\njednoročnú lehotu dodržať. Sťažnostné body tak kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné.\nV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n26. Podľa § 461 SSP Kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná. Kasačný súd so zreteľom na právne posúdenie veci rozhodol podľa predmetného ustanovenia.\n27. O nároku na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa §\n467 ods. 1, ods. 3 v spojení s § 167 ods. 1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167\nods. 1 SSP ... súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú (...) náhradu dôvodne vynaložených\ntrov konania, ak mal žalobca vo veci celkom (...) úspech. Z dôvodu, že žalobca bol vo výsledku úspešný,\nkasačný súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.\n28. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.\nSamotný protokol je výsledkom kontrolnej činnosti predstavujúci formalizované zistenia orgánu štátnej\nvodnej správy. Tieto formalizované zistenia pre orgán štátnej vodnej správy indikujú porušenie vodného\nzákona. Vyhotovenie protokolu teda samo osebe dostatočne preukazuje, že zistené skutočnosti orgán\nštátnej vodnej správy vyhodnotil ako škodlivé. Je v ňom nesporne zachytené, že orgán štátnej vodnej\nsprávy disponoval už v čase jeho vyhotovovania dostatočnými poznatkami naznačujúcimi porušenie\nvodného zákona, t. j, že sa dozvedel o konaní, ktoré má znaky správneho deliktu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}