{"guid": "01ae081c-8174-4e1d-b4ec-22511ed48fc8:7d4e2e66-d2ef-44ab-8207-83d1a49ddb6e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:6020200461.1", "spisova_znacka": "7Svk/48/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/48/2022 z 30. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. apríla 2025, sp. zn. 7Svk/48/2022, ECLI:SK:NSSSR:2025:6020200461.1", "identifikacne_cislo": "6020200461", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24", "nazov": "zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135", "nazov": "zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/135-1961"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/364", "nazov": "zákon č. 364/2004 Z. z. (vodný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d4e2e66-d2ef-44ab-8207-83d1a49ddb6e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:6020200461.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:6020200461.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:6020200461.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Svk/48/2022\n6020200461\n30. 04. 2025\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2025:6020200461.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry\nPríbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca\nspravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom\nRovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zast.: Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska\n29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej\nrepubliky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Banská Bystrica (pôvodne žalovaný:\nOkresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky), za účasti ďalšieho účastníka konania:\nContinental Automotive Systems Slovakia s. r. o., so sídlom Cesta ku Continentalu 8950/1, Zvolen, IČO:\n36 633 623, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2020/025825-002 z\n25. septembra 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici č. k. 75S/22/2020-122 z 8. septembra 2021 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 7S/22/2020-208 z 4. januára 2022, takto\nrozhodol:\nI. Návrh na prerušenie kasačného konania sa zamieta.\nII. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nIII. Žiadnemu z účastníkov konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Spoločnosť Continental Automotive Systems Slovakia s. r. o., ako stavebník, požiadala Mesto Zvolen\n(ďalej aj „stavebný úrad“) o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením. Pre povoľovanú stavbu bolo\nv zisťovacom konaní v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z., o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o EIA“), vydané rozhodnutie č. 4293/2018-1.7/\nmv zo dňa 21. mája 2018. Stavebný úrad v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 v spojení s ustanovením\n§ 68 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „stavebný zákon“) oznámením o začatí konania o zmene stavby pred jej dokončením\noznámil všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie stavebného konania,\nako aj to, že podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona upustil od ústneho pojednávania a miestneho\nzisťovania, keďže stavebnému úradu boli dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytovala\ndostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Účastníkov konania poučil, že svoje námietky\nmôžu podať do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia a účastníci konania môžu nahliadnuť do podkladov\nrozhodnutia v budove Mestského úradu vo Zvolene v úradných hodinách. Účastníkov tiež poučil o\ntom, že sa môžu pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich\ndoplnenie. K pripomienkam a námietkam, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní\n\nalebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa v zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona neprihliadalo.\nŽalobca podal námietky, ktorými uplatnil svoje požiadavky, vrátane zahrnutia konkrétnych podmienok do\n„stavebného povolenia“ a tiež s poukazom na ustanovenie § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (ďalej aj „správny poriadok“) žiadal o doručenie elektronickej kópie spisu (vymenovaných listín).\n2. Stavebný úrad vydal rozhodnutie č. SÚ 2007/2019-Če-6 zo dňa 13. júla 2020 (ďalej „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým podľa § 68 stavebného zákona stavebníkovi povolil zmenu stavby pred jej\ndokončením. V rozhodnutí určil záväzné podmienky pre uskutočnenie stavby. Vo výroku rozhodol aj o\npovinnosti stavebníka dodržať podmienky vyplývajúce z vyjadrení a záväzných stanovísk dotknutých\norgánov. Vo výroku uviedol, že ostatné podmienky stavebného povolenia ostávajú naďalej v platnosti.\nNapokon vo výroku rozhodnutia rozhodol o námietkach účastníkov konania tak, že stavebný úrad\nzamietol námietky uplatnené v priebehu konania, ktoré doručil žalobca, ako nedôvodné a nesprávne z\npohľadu stavebného zákona, zákona o EIA, zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej\naj „cestný zákon“), zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vodný zákon“) a verejných záujmov\nchránených týmito zákonmi a osobitnými predpismi.\n3. Pôvodný žalovaný - Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, ako odvolací\norgán rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2020/025825-002 z 25. septembra 2020 (ďalej aj „preskúmavané\nrozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.\nII. Konanie pred správnym súdom\n4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, ktorou žiadal zrušiť\npreskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.\n5. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) po preskúmaní zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia a postupu v konaní pred správnymi orgánmi oboch stupňov dospel k záveru, že žaloba bola\nnedôvodná, a preto ju podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“)\nrozsudkom č. k. 75S/22/2020-122 z 8. septembra 2021 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol.\n6. Správny súd uviedol, že konanie pred správnym súdom nepredstavuje pokračovanie\nadministratívneho konania, správny súd nie je ďalšou inštanciou v rámci sústavy orgánov verejnej správy\nkonajúcich v administratívnom konaní.\n7. Podľa správneho súdu aplikácia § 16a ods. 23 vodného zákona predpokladá, že ide o povolenie\nnavrhovanej činnosti, a to také, ktoré môžu mať vplyv na útvary povrchových a podzemných vôd, pričom\nv danom prípade nešlo o žiadne zásahy do útvarov povrchových vôd a ani do útvarov podzemných\nvôd. Povoľovaná zmena stavby pred dokončením bola len zdrojom odpadových splaškových vôd\nodvádzaných do verejnej kanalizácie, teda išlo o všeobecné užívanie vôd, a k tomuto sa súhlasne\nvyjadril orgán štátnej vodnej správy - Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie.\nZákonodarca predpokladal podľa správneho súdu aplikáciu § 16a v prípade rozsiahlejších stavieb,\nnapríklad protipovodňových opatrení, vodných elektrárni, diaľnic, tunelov a pod. Žalobná námietka bola\nnedôvodná aj preto, že pri povoľovaní stavby v roku 2018 bola stavba environmentálne posudzovaná v\nprocese EIA Ministerstvom životného prostredia SR rozhodnutím\nč. 4293/2018-1.7/mv z 21. mája 2018, ktoré nepredpokladalo potrebu realizovať ďalšie posúdenie EIA\npodľa § 16a vodného zákona, pričom zmena stavby pred dokončením predstavuje jej zmenšenie.\n8. Správny súd poznamenal, že žalobná námietka, tvrdiaca nesprávny postup v zmysle vodného zákona,\nbola nekonkrétna a čiastočne zmätočná. Žalobca totiž namietal, že § 16a ods. 23 vodného zákona\nsa vzťahuje na územné rozhodnutie, pričom však predmetom konania v danej veci nebolo územné\nrozhodnutie, ale rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením. Žalobca súčasne poukázal na § 80e ods.\n1 správneho poriadku, avšak zrejme mal na mysli vodný zákon, v zmysle ktorého sa § 16a nevzťahuje\nna územné konanie pre navrhovanú činnosť alebo iné konanie o povolení navrhovanej činnosti začaté\na právoplatne neskončené pred 15. marcom 2018. Žalobca neposkytol ani skutkové a ani právne\nargumenty, keď nevymedzil, prečo by malo ísť o „navrhovanú činnosť“.\n\n9. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani žalobnú námietku o porušení § 23 ods. 1 správneho\nporiadku, ak stavebný úrad nevyhovel požiadavke žalobcu a nezaslal mu kópie spisu prevedené do\nelektronickej podoby. Samotná skutočnosť, že orgán verejnej správy nedoručil v zmysle požiadavky\nžalobcovi spis prevedený do elektronickej podoby, nemala žiadne relevantné dôsledky na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Za podstatné bolo potrebné považovať to, že žalobcovi bolo zachované\nprávo nahliadnuť do administratívneho spisu, oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, ktoré zhromaždil\nstavebný úrad pred rozhodnutím. Žalobca bol o svojom práve poučený už v oznámení o začatí\nkonania o zmene stavby pred jej dokončením. Zo žiadneho ustanovenia správneho poriadku nevyplýva\nžalovanému povinnosť poskytovať účastníkovi konania časť administratívneho spisu prevedeného do\nelektronickej podoby. Žalobcovi nebolo upreté ani právo oboznámiť sa s obsahom spisu a ani nahliadnuť\ndo administratívneho spisu, keď žalobcovi bolo oznámené aj na akom mieste a v ktorých úradných\nhodinách môže realizovať svoje právo a do spisu nahliadnuť. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou\nžalovaného, že pokiaľ sa aj v komentári k správnemu poriadku uvádza, že kópia spisu môže byť\nposkytnutá formou USB kľúča alebo na CD nosiči, tak autori komentára túto možnosť uvádzajú práve\ns právom nazerania do spisu realizovaným pred orgánom verejnej správy, a teda nie so zasielaním\n„elektronickej podoby“ kópie spisu.\n10. K námietkam nepreskúmateľnosti rozhodnutia (pre jeho nedostatočné odôvodnenie) správny\nsúd uviedol, že z ustálenej judikatúry vyšších súdov vyplýva, že účastník konania nemá nárok na\nodôvodnenie rozhodnutia podľa jeho predstáv. Z uznesenia Ústavného súdu SR I. ÚS 111/2017-17 z 08.\nmarca 2017 vyplýva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy\na článku 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania\na predstavy účastníka konania. Taktiež podľa mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu\nzákladné práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, článku 36 ods. 1 listiny a práva podľa článku 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou,\nže sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. Správny súd\nmal za to, že toto rozhodnutie Ústavného súdu bolo plne použiteľné aj pre rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy, t. j. ani účastník administratívneho konania nemá nárok na rozhodnutie a odôvodnenie podľa\njeho predstáv.\n11. Formulované žalobné námietky žalobcu správny súd vyhodnotil len ako nesúhlas s napadnutým\nrozhodnutím, a s tým, ako sa žalovaný s jeho námietkami vysporiadal, čo však nestačilo na to,\naby správny súd mohol dospieť k záveru, že išlo o rozhodnutie v rozpore so zákonom. Všeobecné\nkonštatovanie o nesúlade napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal,\ns účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia s poukazom na konkrétny\ndopad na garantované právo na priaznivé životné prostredie, len na základe vlastných úvah a\nzáverov žalobcu, a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi sa žalovaný\nnevysporiadal, na prieskum správnym súdom nepostačovalo. Žaloba bola síce rozsiahla, ale chýbala v\nnej náležitá vecná argumentácia žalobcu pre súdny prieskum. Išlo o nekonkrétne námietky, ktoré boli v\nzásade prejavom nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím a polemikou nad týmto rozhodnutím.\nIII. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného\n12. Žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) podal kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa § 440\nods. 1 písm. g) SSP tak, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie.\n13. Podľa sťažovateľa žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď bolo vydané\nprvostupňové rozhodnutie bez primárneho posúdenia vplyvov na vody, ktoré malo byť podkladom\nprvostupňového rozhodnutia podľa § 73 ods. 21 v spojení s § 16 ods. 13, ods. 21 a ods. 23 vodného\nzákona. Absenciou takéhoto postupu bol umožnený zásah do životného prostredia na úseku ochrany\nvody s tým, že nebola zabezpečená úplná ochrana životného prostredia. Stavebný úrad tým podľa\nsťažovateľa porušil § 3 ods. 1 správneho poriadku, keďže nechránil záujmy spoločnosti a štátu vyjadrené\nv osobitných právnych predpisoch a povinnosť vyžadovať plnenie povinností od stavebníka, ako\n\núčastníka konania. Tvrdenie sťažovateľ opieral aj o interpretáciu účelu a cieľa Rámcovej smernice o\nvode č. 2000/60/ES a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ č. C-461/13.\n14. Sťažovateľ ďalej namietal porušenie práva na prístup na informácie podľa Aarhuského dohovoru,\nako aj porušenie práva na oboznámenie sa účastníka konania s podkladmi. Vychádzajúc z rozsudku\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21. augusta 2013, nemožno podľa sťažovateľa\npovinnosť/právo podľa § 33 správneho poriadku nahradiť odkazom na § 23 ods. 1, 4 správneho poriadku.\nZ tejto formulácie je zrejmé, že ide o dve rôzne zákonné ustanovenia, z ktorých vyplývajú dve obsahovo\nrôzne práva účastníka konania. Nie je preto možné povinnosť/právo podľa § 23 ods. 1 správneho\nporiadku nahradiť odkazom na § 33 správneho poriadku. Okrem toho sťažovateľovi podľa jeho právneho\nnázoru vyplýva právo na poskytnutie podkladov aj podľa čl. 4 ods. 1 a ods. 2 Aarhuského dohovoru, kde\nsťažovateľovi vzniká právo na poskytnutie podkladov aj bez preukázania záujmu.\n15. Podľa sťažovateľa došlo k vytváraniu umelých prekážok verejnosti pri účasti na povoľovacích\nkonania šikanóznym výkonom práva zo strany správneho orgánu, čo bolo v rozpore s čl. 3 ods. 8\nAarhuského dohovoru.\n16. Sťažovateľ ďalej považoval za neprijateľné, aby prvostupňový orgán považoval pripomienky\nza nedôvodné bez ďalšieho zdôvodnenia. Takéto konanie podľa sťažovateľa predstavovalo vznik\narbitrárneho a nepreskúmateľného rozhodnutia. Sťažovateľ mal podľa svojho tvrdenia nárok na to,\naby sa s jeho pripomienkami správny orgán vysporiadal, a ak ich neprijal, vysvetlil, akými konkrétnymi\nopatreniami prispel k ochrane životného prostredia aspoň na takej úrovni, ako keby akceptoval\npripomienky sťažovateľa. Žalovaný sa podľa sťažovateľa nezaoberal každým argumentom, ktorý\nsťažovateľ uviedol, pričom muselo byť z napadnutého rozhodnutia zrejmé, že sa skutočne zaoberal\npodstatnými otázkami, a že len neprevzal závery, ku ktorým dospel nižší orgán (vychádzajúc z judikatúry\nESĽP a ÚS SR - III. ÚS 131/2020, III. ÚS 279/2009).\n17. Sťažovateľ argumentoval, že žalovaný sa v rámci prieskumu nemohol obmedziť len na\nkonštatovanie, že všetky námietky boli nedôvodné, bez ich bližšieho odôvodnenia. Žalovaný mal\npovinnosť riadne zdôvodniť, prečo jednotlivé argumenty nezohľadnil, aké úvahy ho k tomu viedli\na aké právne normy použil pri posudzovaní prednesených námietok. Takéto odôvodnenie však v\nnapadnutom rozhodnutí žalovaného absentovalo, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna spravodlivý proces. Sťažovateľ v kontexte tohto sťažnostného bodu poukázal na rozsiahlu judikatúru\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/1S/2011, 5Sžo/11/2013, 5Sžo/132/2015, 1So/11S/2010.\n18. Správny súd podľa tvrdení sťažovateľa nesprávne uviedol, že nebolo poukázané na porušenie\nžiadneho subjektívneho práva, keďže v správnej žalobe odkazoval na konkrétne ustanovenia\nAarhuského dohovoru (čl. 3 ods. 2, čl. 4 ods. 1 a 2, čl. 6 a čl. 9 Aarhuského dohovoru), ako aj zákona\no životnom prostredí (§ 13, 17, 19 a 27 zákona). Ak sťažovateľ nemal k dispozícii úplné informácie, mal\nprávo použiť všetky dostupné nástroje na ich získanie. Špecifikom účasti verejnosti a environmentálnych\norganizácií bola podľa sťažovateľa ústavná povinnosť zabezpečiť najvyššiu možnú mieru ochrany\nživotného prostredia v súlade s čl. 44 a 45 Ústavy SR.\n19. Správny súd navyše podľa sťažovateľa nereagoval na potrebu eurokonformného výkladu práva,\nkeďže postupoval formálne a bez náležitého rešpektu k ochrane životného prostredia. V napadnutom\nrozhodnutí sa tak podľa neho stretávali dva protichodné výklady práva, označené súdom ako „duchovné\nsvety“. Na jednej strane išlo o snahu vykladať právo eurokonformne, s cieľom zaistiť verejnosti efektívny\nprístup k informáciám, na druhej strane však prevážil formalistický výklad, ktorý podľa sťažovateľa v\ndôsledku nesprávnej interpretácie postavenia štátu a verejnosti neoprávnene obmedzil právo verejnosti\nparticipovať na rozhodovaní.\n20. Sťažovateľ sa zároveň domnieval, že vnútroštátny súd bol oprávnený obrátiť sa na Súdny dvor\nEurópskej únie s prejudiciálnou otázkou podľa článku 267 ods. 3 ZFEÚ, a preto požiadal Najvyšší\nsprávny súd, aby využil túto možnosť. Konkrétne žiadal, aby Súdny dvor EÚ posúdil, či výklad práva,\nktorý aplikujú správne orgány pri rozhodovaní o podnetoch sťažovateľa, je v súlade s právom Európskej\núnie. Sťažovateľ pritom zdôraznil, že jeho zámerom nebolo ovplyvňovať rozhodovanie súdu, ale\nposkytnúť právny názor a dosiahnuť zákonné a spravodlivé rozhodnutie.\n\n21. Žalovaný vo vyjadrení považoval kasačnú sťažnosť za formulovanú v rozpore s § 440 ods. 2 SSP,\nobsahujúcu tiež neprípustné novoty a príliš všeobecnú. Navrhol jej zamietnutie.\nIV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti\n22. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky ako súdu\npríslušnému na konanie a rozhodnutie (ďalej aj „kasačný súd“). Kasačný súd preskúmal napadnutý\nrozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods.\n2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote\n(§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť\nprípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej\nporade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. Rozsudok bol vyhlásený verejne\npo oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.\n23. V dôsledku zmeny zákona č. 172/2022 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný\nporiadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov došlo v priebehu konania pred kasačným\nsúdom ku kompetenčnému presunu z pôvodne žalovaného odboru okresného úradu na Úrad pre\núzemné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a\nvýstavbu Banská Bystrica, s ktorým preto ďalej kasačný súd konal ako so žalovaným. Kasačný súd\npoznamenáva, že v odôvodnení tohto rozsudku je pod označením žalovaný naďalej myslený pôvodný\nžalovaný (ten robil všetky úkony i vyjadrenia).\n24. Úlohou kasačného súdu bolo preskúmať právne posúdenie veci (postupu a rozhodnutia žalovaného)\nsprávnym súdom a jeho právne úvahy v odôvodnení napadnutého rozsudku.\n25. Námietky sťažovateľa vo veľkej časti kasačnej sťažnosti predstavujú len jeho právne názory bez\nbližšieho súvisu so skutkovými a právnymi reáliami súdenej veci. Nie je povinnosťou kasačného, ale ani\nsprávneho súdu, aby sa stotožnil s akýmkoľvek tvrdením sťažovateľa, ktoré je založené len na nesúlade\njeho názoru so skutkovým stavom predmetného konania. Sťažovateľ na viacerých stranách predkladal\nrozsiahle úvahy bez právnej relevancie pre samotné konanie, ktoré neobsahovali žiadne konkrétne a\npresne formulované kasačné námietky v zmysle § 440 a nasl. SSP.\n26. Kasačná sťažnosť obsahovala najmä rozsiahle pasáže venované filozofickému výkladu podstaty\nekologických organizácií, hodnoteniu zlyhaní štátneho aparátu v oblasti environmentálnej politiky,\nvšeobecnej kritike prístupu verejnej správy k právam garantovaným Aarhuským dohovorom, ako aj\nsubjektívnemu opisu domnelej diskreditácie sťažovateľa zo strany verejných inštitúcií. Tieto časti\nsťažnosti však nezakladali žiadne zmysluplné kasačné dôvody, ktoré by boli spôsobilé spochybniť\nzákonnosť alebo správnosť napadnutého rozsudku alebo napadnutého rozhodnutia. Kasačné námietky,\nktoré sa dajú podriadiť niektorému z dôvodov uvedených v § 440 SSP, boli identifikovateľné až od\nsiedmej strany kasačnej sťažnosti.\n27. K námietke vydania prvostupňového rozhodnutia bez primárneho posúdenia vplyvov na vody podľa\n§ 73 ods. 21 v súvislosti s § 16 ods. 13, ods. 21 a ods. 23 vodného zákona kasačný súd uvádza, že\nnavrhovaná činnosť podľa § 16a vodného zákona predstavuje v zmysle § 16 ods. 10 vodného zákona\ntrvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka alebo jej zmenu, ktorá môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru\npovrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav, zmenu fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej\nvody alebo zmenu úrovne hladiny útvarov podzemnej vody. Útvarom povrchovej vody sa podľa § 2 písm.\ne) vodného zákona rozumie vymedzená významná časť povrchovej vody (napr. potok, jazero, nádrž)\na podľa § 2 písm. f) vodného zákona sa útvarom podzemnej vody rozumie množstvo podzemnej vody\nhydrogeologického kolektora alebo hydrogeologických kolektorov. V tomto administratívnom konaní (o\nzmene stavby pred dokončením) nešlo o taký vážny zásah, ktorý by mohol mať vplyv na zhoršenie\nstavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav alebo zmenu úrovne hladiny útvarov\npodzemnej vody. Preto nebolo potrebné, aby sa vykonalo sťažovateľom žiadané testovanie a následné\nrozhodnutie podľa § 16a vodného zákona.\n28. Ako uviedol aj správny súd, zmena stavby pred dokončením bola len zdrojom odpadových\nsplaškových vôd odvádzaných do verejnej kanalizácie, teda išlo o všeobecné užívanie vôd podľa §\n\n18 vodného zákona, pričom sa k tomu súhlasne vyjadril aj orgán štátnej vodnej správy (Okresný\núrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie). Sťažovateľ taktiež nijako nepreukázal alebo\nneodôvodnil, ako mohlo dôjsť k zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody alebo zmene úrovne hladiny\nútvarov podzemnej vody, resp. neuviedol ani pádne dôvody, prečo by sa malo požadovať rozhodnutie\npodľa § 16a vodného zákona. Sťažovateľ sa len všeobecne odvolal na zabezpečenie úplnej ochrany\nživotného prostredia bez akéhokoľvek konkrétneho vysvetlenia alebo poukázania na možné negatívne\nvplyvy.\n29. Kasačný súd nepovažuje za dôvodný ani odkaz sťažovateľa na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo\nveci C-461/13, keďže skutkový stav posudzovaný v uvedenom konaní sa týkal zásahu do vodného\nprostredia v podobe prehĺbenia rieky Weser za účelom umožnenia plavby väčších kontajnerových lodí,\nteda išlo o zásah rozsiahleho dopravno-infraštruktúrneho charakteru s potenciálne výrazným vplyvom\nna ekologický stav vodného útvaru. V porovnaní s okolnosťami posudzovanej veci ide o zásadne odlišnú\nskutkovú aj ekologickú situáciu, pričom závery onoho rozsudku nie sú bez ďalšieho priamo aplikovateľné.\nZ uvedených dôvodov považuje kasačný súd túto kasačnú námietku za neopodstatnenú.\n30. K námietke porušenia práva na prístup k informáciám podľa Aarhuského dohovoru a porušenia\npráva na oboznámenie sa účastníka konania s podkladmi (s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR, sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21. augusta 2013) kasačný súd uvádza, že je potrebné odlišovať\nprávo nahliadnuť do spisu za prítomnosti zamestnanca správneho orgánu od práva dostať od správneho\norgánu poskytnuté informácie alebo podklady „na diaľku“. Z administratívneho spisu nie je zrejmé, že\nby správny orgán sťažovateľovi odmietol umožniť nahliadnutie do spisu alebo vyhotovenie príslušných\nkópií priamo na mieste. Sťažovateľ tieto možnosti osobne nevyužil, čo v okolnostiach veci nepredstavuje\nporušenie jeho práv na informácie podľa Aarhuského dohovoru ani pochybenie správneho orgánu.\n31. Sťažovateľ potom v správnej žalobe osobitne brojil proti tomu, že mu nebol poskytnutý\nadministratívny spis prevedený do elektronickej podoby. Z ustanovení § 23 ods. 1 ods. 4 správneho\nporiadku však neplynie povinnosť správneho orgánu prevádzať spis do elektronickej podoby vždy, keď\no to požiada účastník konania, a to ani na účely poskytnutia kópií.\n32. Hoci Aarhuský dohovor garantuje verejnosti prístup k informáciám a účasť na environmentálnych\nkonaniach, nenúti členské štáty ani ich orgány k povinnosti vždy zasielať kompletné podklady účastníkovi\nkonania formou, ktorú si účastník určí. Ako vyplýva aj z citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu, k\nnaplneniu princípu transparentnosti a prístupu k informáciám dochádza spravidla už tým, že účastníkovi\nkonania nie je nijako bránené v tom, aby sa s týmito informáciami oboznámil priamo v priestoroch\nsprávneho orgánu. Predovšetkým však, a to je podstatné pre vec, ani prípadné porušenie práva na\ninformácie o životnom prostredí, garantovaného vo vymedzených prípadoch Aarhuským dohovorom,\nnespôsobuje bez ďalšieho nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia; tieto práva nemožno zamieňať\ns právom účastníka konania na prístup k administratívnemu spisu či jeho kópiám podľa § 23 správneho\nporiadku (ktorých porušenie sa v súdenej veci nezistilo).\n33. Kasačný súd v súvislosti s námietkou vytvárania umelých prekážok verejnosti pri účasti na\npovoľovacích konania šikanóznym výkonom práva zo strany správneho orgánu konštatuje, že sťažovateľ\nneuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali, akým spôsobom, v akom rozsahu a pri\nakom konkrétnom úkone malo dôjsť k údajne šikanóznemu výkonu práva zo strany správneho orgánu.\nNámietka v podobe všeobecného tvrdenia bez vecného podloženia dôkazmi, právnou argumentáciou\nči identifikáciou konkrétnych pochybení predstavuje nepodložené tvrdenie, ktoré nenapĺňa štandardy\nriadne formulovaného sťažnostného bodu. Kasačný súd preto túto časť podania hodnotí ako neurčité\ntvrdenie, ktoré nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozsudku ani preskúmavaného\nrozhodnutia.\n34. Zo spisového materiálu a preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový orgán sa\nvysporiadal so všetkými námietkami, keď pri každom odvolacom bode uviedol dôvody pre ktoré\nich považuje za nedôvodné, a zároveň odkázal na vyjadrenia a stanoviská príslušných orgánov,\nktoré v rámci osobitných konaní tieto námietky preskúmali a vyhodnotili. Tým bola podľa kasačného\nsúdu naplnená povinnosť správneho orgánu vysporiadať sa so zásadnými argumentmi sťažovateľa,\na to v rozsahu nevyhnutnom pre preskúmateľnosť rozhodnutia. Skutočnosť, že sa sťažovateľ\nnestotožňuje s formou či podrobnosťou odôvodnenia, nemôže sama osebe založiť jeho arbitrárnosť\n\nči nepreskúmateľnosť. Vo svetle judikatúry ESĽP a ÚS SR postačuje, aby bolo z rozhodnutia zrejmé,\nže správny orgán sa podstatnými námietkami zaoberal, a nemusí pri tom nevyhnutne opakovať či\nrozsiahlo parafrázovať každé z predchádzajúcich rozhodnutí alebo dôkazov. Námietka, že vyhodnotenie\npripomienok nebolo dostatočné, sa preto javí ako nedôvodná, keďže prvostupňové rozhodnutie ako aj\npreskúmavané rozhodnutie obsahujú primerané a zrozumiteľné vysvetlenie, prečo dané pripomienky\nneboli akceptované, a to s poukazom na odborné vyjadrenia kompetentných štátnych orgánov.\nSťažovateľ nekonkretizoval, na ktorý argument, podstatný pre vec, nedostal odpoveď.\n35. Aarhuský dohovor síce garantuje určitú úroveň prístupu k informáciám, účasti verejnosti na\nkonaniach a súdnej ochrany v environmentálnych veciach, avšak zo spisu nie je zrejmé, že by orgány\nverejnej moci sťažovateľovi takéto práva odopreli. Neobstojí preto ani jeho argument, že súd či správny\norgán mali rozsiahlejšie odôvodňovať každý jeden odborný podklad či postup iných inštitúcií, pokiaľ bolo\nz administratívneho rozhodnutia a relevantných stanovísk dostatočne zrejmé, že príslušné opatrenia\nboli prijaté a riadne posúdené. Skutočnosť, že sťažovateľ s týmito opatreniami nesúhlasí alebo považuje\nich odôvodnenie za nedostatočne podrobné, neznamená, že by došlo k ním tvrdenému porušeniu\nenvironmentálnej ochrany. Správne orgány totiž nie sú povinné opakovane prepisovať či reprodukovať\nuž známe a jednoznačné závery odborných posúdení; ich úlohou je zhodnotiť, či požiadavky na ochranu\nživotného prostredia boli splnené v súlade s príslušnými predpismi, a to sa v danom konaní stalo.\n36. Kasačný súd považuje návrh na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru EÚ podľa článku\n267 ods. 3 ZFEÚ v prejednávanej veci za nedôvodný, keďže nebola zistená žiadna právna otázka\ntýkajúca sa výkladu či platnosti predpisov EÚ, ktorá by bola nevyhnutná pre rozhodnutie sporu. Zo\nspisu ani z argumentácie sťažovateľa nevyplýva potreba spresnenia výkladu práva Európskej únie,\nktorá by presahovala rámec ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, prípadne vyvolávala rozpor alebo\npochybnosti pri aplikácii vnútroštátnych predpisov v oblasti životného prostredia. Zámer sťažovateľa\ndosiahnuť „zákonné a spravodlivé rozhodnutie“ nemôže sám o sebe založiť povinnosť súdu predkladať\nprejudiciálne otázky, ak vo veci nejde o otázky interpretácie európskeho práva, ktorých riešenie by bolo\nnevyhnutné na konečné rozhodnutie. Kasačný súd preto zamietol návrh na prerušenie konania, ktorý je\ns takýmto návrhom na podanie prejudidiciálnej otázky spätý, v zmysle § 100 ods. 1 písm. c) SSP.\n37. Kasačný súd tak nepovažoval sťažnostné body za dôvodné, a preto podľa § 461 SSP kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorý\nv tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a\nžalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona. Ďalšiemu účastníkovi konania súd nepriznal náhradu\ntrov podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP, pretože mu v kasačnom konaní nebola uložená\npovinnosť, s plnením ktorej by trovy vznikli a zároveň kasačný súd nezistil v konaní dôvody hodné\nosobitného zreteľa, odôvodňujúce priznanie práva na náhradu ďalších trov konania.\n39. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "75S/22/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}