{"guid": "7f8120c1-f944-42e1-b221-cba6eee68b17:1f5ca76c-d1ee-46b6-a633-3001dec7e3bb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:5023200031.1", "spisova_znacka": "2Stk/14/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Stk/14/2024 z 31. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. marca 2025, sp. zn. 2Stk/14/2024, ECLI:SK:NSSSR:2025:5023200031.1", "identifikacne_cislo": "5023200031", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "datum_vydania": "2025-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431", "nazov": "zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-38.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 38 ods. 2 písm. e) zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-38.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-38.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 38 ods. 2 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-38.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-38"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2002/431#paragraf-38"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f5ca76c-d1ee-46b6-a633-3001dec7e3bb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:5023200031.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:5023200031.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:5023200031.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Stk/14/2024\n5023200031\n31. 03. 2025\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSSR:2025:5023200031.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny\nBerthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej\nveci v právnej veci žalobcu: IVOLIS, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 47 345 080,\nprávne zastúpeného advokátskou kanceláriou: V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO:\n36 858 820, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974\n01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103133291/2022 zo dňa 16.\nnovembra 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.\nZA-32S/7/2023-265 zo dňa 11. septembra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Trenčín vykonal v obchodnej spoločnosti IVOLIS s. r. o., Palárikova 76, 022 01 Čadca,\nIČO: 47 345 080 (ďalej len „žalobca\" alebo „účtovná jednotka\") kontrolu dodržiavania ustanovení zákona\nč. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 341/2002 Z. z.\" alebo „zákon o\núčtovníctve\") v súlade s Opatrením MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov, ktorým sa\nustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnovy pre podnikateľov účtujúcich\nv sústave podvojného účtovníctva za účtovné obdobia: od 01.12.2016 do 30.11.2017, od 01.12.2017\ndo 30.11.2018, od 01.12.2018 do 30.11.2019 a od 01.12.2019 do 30.11.2020. Kontrola bola začatá dňa\n17.03.2022. Žalobca bol oboznámený s predbežnými výsledkami kontroly a požiadaný o vyjadrenie k\nnim (Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 28.04.2022), ku ktorým sa vyjadril dňa 06.05.2022.\n2. Protokol z kontroly č. 101461206/2022 zo dňa 19.05.2022 bol doručený dňa 31.05.2022\nsplnomocnenému zástupcovi účtovnej jednotky (V4 Legal, s.r.o., Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina). Dňom\ndoručenia protokolu bola kontrola ukončená.\n3. Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane\"), ktorému bola vec postúpená z dôvodu miestnej\npríslušnosti, zaslal účtovnej jednotke Oznámenie o začatí konania vo veci uloženia pokuty č.\n101738515/2022 zo dňa 13.06.2022, ktoré bolo doručené zástupcovi žalobcu elektronicky do schránky\nna ÚPVS dňa 27.06.2022 a týmto dňom začalo konanie vo veci uloženia pokuty v zmysle ustanovenia\n§ 58 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok\").\nPrvostupňové administratívne rozhodnutie\n4. Správca dane rozhodnutím č. 101956106/2022 zo dňa 11.07.2022, podľa § 38 ods. 2 písm. b) bod 1\nzákona č. 431/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2021 nadväzujúc na § 39w ods. 5 zákona č. 431/2002\nZ. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a nadväzujúc na § 155a ods. 1 a ods. 2 Daňového\n\nporiadku uložil žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 9.000,00 Eur, za správne delikty podľa § 38 ods. 1 písm.\nc) zákona č. 431/2002 Z. z., podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí účtovná jednotka, ak neuložila\ndokumenty podľa § 23a a § 23b, nezverejnila dokumenty podľa § 23d, alebo nevyhovela výzve podľa §\n23b ods. 1 alebo ods. 6 v určenej lehote alebo určenom rozsahu, a to za kontrolované účtovné obdobia\nod 01.12.2016 do 30.11.2017, od 01.12.2017 do 30.11.2018 a od 01.12.2019 do 30.11.2020. Konkrétne\nišlo o oneskorené uloženie účtovných závierok za vyššie uvedené kontrolované účtovné obdobia do\nregistra účtovných závierok, čím účtovná jednotka porušila § 23a ods. 3 zákona o účtovníctve tým, že\nneuložila závierky v stanovených lehotách.\n5. Daňový úrad rozhodol o uložení úhrnnej pokuty za tri správne delikty v zmysle § 155a Daňového\nporiadku, do možnej maximálnej sumy 21.971,94 Eur, zohľadňujúc všetky zistené skutočnosti. Za\nsprávny delikt zistený v účtovnom období hospodársky rok od 01.12.2016 do 30.11.2017, v ktorom\núčtovná závierka k 30.11.2017 mala byť uložená do registra najneskôr dňa 31.05.2018, ale uložená bola\ndňa 02.09.2020, je výška pokuty v intenciách vymedzených zákonom, maximálne do sumy 5.150,38\nEur (2% zo sumy 257.519,00 Eur), za správny delikt zistený v účtovnom období hospodársky rok\nod 01.12.2017 do 30.11.2018, v ktorom účtovná závierka k 30.11.2018 mala byť uložená do registra\nnajneskôr dňa 31.05.2019, ale uložená bola dňa 02.09.2020, je výška pokuty maximálne do sumy\n7.878,96 Eur (2% zo sumy 393.948,00 Eur) a za správny delikt zistený v účtovnom období hospodársky\nrok od 01.12.2019 do 30.11.2020, v ktorom účtovná závierka k 30.11.2020 mala byť uložená do registra\nnajneskôr dňa 31.05.2021, ale uložená bola dňa 07.03.2022, je výška pokuty maximálne do sumy\n21.971,94 Eur (2% zo sumy 1.098.597,00 Eur). Pokuta v zmysle § 38 ods. 7 zákona o účtovníctve\nzohľadňuje mieru zavinenia a trvanie porušení, pričom bola považovaná za primeranú vzhľadom na\nzávažnosť deliktov. Spoločnosť porušila zákon viacnásobne, čo správca dane pri rozhodovaní bral\ndo úvahy. Opakované porušovanie povinností prispelo k výške uloženej pokuty. Daňový úrad nezistil\nžiadne osobitné okolnosti, ktoré by znížili závažnosť porušenia. Bez poľahčujúcich faktorov nebola\npokuta znížená, pričom daňový úrad jednoznačne pripísal vinu účtovnej jednotke za nedodržanie lehoty\nuloženia závierok do registra.\n6. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina, v ktorom v zásade namietal,\nže uložená pokuta je neprimerane vysoká a nebola dostatočne odôvodnená. Tvrdil, že správca dane\nnezohľadnil mieru závažnosti porušenia ani metodológiu výpočtu pokuty. Taktiež namietal, že si splnil\npovinnosti dobrovoľne, bez výzvy správcu dane, aj keď s oneskorením, a pokuta vo výške 9.000,00 Eur\nje oveľa vyššia ako bežné pokuty za podobné porušenia, ktoré sa pohybujú okolo 30,00 Eur.\nDruhostupňové administratívne rozhodnutie\n7. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 103133291/2022 zo dňa 16.11.2022 (ďalej len\n„rozhodnutie žalovaného\") potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Žilina. Odvolacie argumenty ohľadom\nnedostatočného odôvodnenia zo strany správcu dane, vrátane námietok o neprimerane vysokej pokute\na diskriminačných motívoch, boli zamietnuté ako neopodstatnené.\nII. Konanie na správnom súde\n8. Včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Žiline ako správny súd sa žalobca domáhal\nzrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR a aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane\na vrátenia mu veci na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP, alternatívne žiadal\nzmeniť tieto rozhodnutia a uložiť žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 894,67 Eur. Žalobca tiež žiadal\npriznať náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zároveň navrhol žalobe priznať odkladný účinok.\n9. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nbol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon\nsúdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského\nsúdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené\nsa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 32S/7/2023 viedlo na Správnom\nsúde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-32S/7/2023.\n10. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a\npostup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, preto\nju podľa § 190 SSP zamietol.\n11. V dôvodoch rozsudku správny súd uviedol, že z administratívneho spisu, vyjadrení žalobcu v\nadministratívnom konaní, ale aj z obsahu žalobných bodov možno dospieť k záveru, že žalobca\nimplicitne uznáva spáchanie správneho deliktu, avšak primárne namieta výšku uloženej pokuty. Žalobca\nargumentuje, že pokuta je neprimerane vysoká a neodôvodnená. Zároveň poukazuje na fakt, že si svoje\npovinnosti splnil dobrovoľne, hoci oneskorene, a že bežné pokuty za podobné porušenia sú výrazne\n\nnižšie. Týmto spôsobom žalobca nespochybňuje samotné porušenie zákona, ale výšku a spôsob určenia\nsankcie. Žalobca síce v žalobe uviedol, že žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie\nsprávcu dane aj podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že zistenie skutkového stavu nebolo\npostačujúce na riadne posúdenie veci, nezodpovedá to však argumentácii žalobcu uvedenej v žalobe, z\nktorej jednoznačne vyplýva, že žalobca v nej nerozporoval zdokumentovaný skutkový priebeh správnych\ndeliktov.\n12. Podľa správneho súdu medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že neuložením účtovných závierok\nza kontrolované účtovné obdobia od 01.12.2016 do 30.11.2017, od 01.12.2017 do 30.11.2018 a od\n01.12.2019 do 30.11.2020 do registra účtovných závierok v lehote na ich uloženie, žalobca porušil\nustanovenie § 23a ods. 3 zákona o účtovníctve, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm.\nc) zákona o účtovníctve. Súdny prieskum rozhodnutia v rozsahu namietanej výšky pokuty je v podstate\nkontrolou správnej úvahy administratívneho orgánu, najmä či pri stanovení výšky pokuty postupoval v\nsúlade so zákonom, teda či je uložená v rámci zákonného rozpätia (§ 38 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona\no účtovníctve) a či boli zohľadnené všetky hľadiská, na ktoré bol povinný prihliadať (§ 38 ods. 7 zákona\no účtovníctve). Správny súd pritom nie je oprávnený nahrádzať správnu úvahu orgánu verejnej správy\nvlastnou úvahou.\n13. K namietanej výške pokuty 9.000,- eur správny súd uviedol, že horná hranica sankčného rozpätia,\nt. j. 2% z netto majetku, bola v prípade žalobcu v sume 21.971,94 Eur (2% zo sumy 1.098.597,00 Eur).\nŽalobcovi bola uložená úhrnná pokuta podľa § 38 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona o účtovníctve v spojení\ns § 155a Daňového poriadku, teda podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na správny delikt s\nnajvyššou hornou hranicou sadzby pokuty. Správca dane využil inštitút absorpčnej zásady.\n14. Daňové orgány podľa správneho súdu správne vyhodnotili závažnosť spáchania správneho deliktu\nako vysokú s poukazom na prevenciu a boj proti nežiaducim rozmáhajúcim sa daňovým podvodom v\npodnikateľskom prostredí.\n15. Správny súd uviedol, že v predmetnej veci zostavené účtovné závierky nenadväzovali na podané\ndaňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby, nakoľko žalobca podal daňové priznania s nulovými\nhodnotami. Až podania dodatočných daňových priznaní nadväzovali na zostavené účtovné závierky.\nAni to, že chyby v daňových priznaniach boli napravené, nie je relevantnou skutočnosťou. Podstatným\nje, že verejnosť, obchodní partneri a iné subjekty nemali prístup k aktuálnym finančným informáciám o\nhospodárení žalobcu. Register účtovných závierok má slúžiť práve na zabezpečenie transparentnosti\na dostupnosti finančných informácií, a preto je oneskorené ukladanie závierok významným porušením\nzákona.\n16. K času trvania porušenia zákona č. 431/2002 Z. z., za ktoré bola uložená sankcia, žalovaný správne\nkonštatoval, že trvali dlhšie a týkali sa viacerých účtovných období, teda porušenia možno hodnotiť ako\ndlhotrvajúce neplnenie predmetnej povinnosti. Žalobca porušoval zákon opakovane a dlhodobo, pričom\núčtovné závierky neuložil včas, t. j. v zákonom stanovenej lehote, nie za jedno, ale za tri účtovné obdobia.\n17. Podľa správneho súdu neobstojí ani žalobná námietka o nedostatočnom odôvodnení výšky uloženej\npokuty. Za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve, ktorého sa dopustil žalobca\nneuložením účtovných závierok do registra účtovných závierok v lehote na ich uloženie, správca dane\nuloží pokutu podľa § 38 ods. 2 písm. b), bod 1. zákona o účtovníctve do 2% z celkovej sumy majetku\nvykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa\n§ 26 ods. 3, pričom hornou hranicou je suma 1.000.000 Eur. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí\nuviedol, koľko predstavujú 2% z celkovej sumy majetku vykázaného v súvahe zostavenej za každé\nz kontrolovaných účtovných období u žalobcu a zistil, že najvyššia suma bola za účtovné obdobie\nod 01.12.2019 do 30.11.2020, kde bol v súvahe účtovnej závierky vykázaný majetok netto v sume\n1.098.597,00 Eur, z čoho 2% predstavujú 21.971,94 Eur a preto ide o najvyššiu hornú hranicu sadzby\npokuty, pod ktorú mal správca dane určiť výšku ukladanej pokuty žalobcovi.\n18. Správca dane za tri správne delikty podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve, ktorých sa\ndopustil žalobca v rámci troch účtovných období, uložil žalobcovi úhrnnú pokutu 9.000,00 Eur, čo je\npodľa správneho súdu v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o účtovníctve.\n19. Správca dane odôvodnil aj použitie absorpčnej zásady. Správny súd k takémuto postupu uviedol,\nže správca dane aplikoval zásadu absorpcie podľa § 155a Daňového poriadku, čo znamená, že pokuta\nbola uložená za najzávažnejšie porušenie, a nie súhrnne za každé obdobie samostatne. Tým správca\ndane zabezpečil, že žalobca nebol pokutovaný za každé porušenie individuálne, čo by mohlo viesť k\nvyššej sankcii.\n20. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré potvrdil žalovaný napadnutým rozhodnutím,\nuviedol, aké následky má neuloženie účtovných závierok do Registra, uviedol, akými úvahami sa pri\nukladaní predmetnej úhrnnej pokuty riadil a že jej úhrada nebude mať pre žalobcu likvidačný charakter.\n\n21. Správny súd mal za to, že orgány verejnej správy pri určení výšky pokuty postupovali v súlade s\nustanovením § 38 ods. 7 zákona o účtovníctve, keď pri ukladaní pokuty prihliadli v súlade so zákonnou\ndikciou na závažnosť, mieru zavinenia, čas trvania, následky a okolnosti spáchania správneho deliktu,\nza ktorých k porušeniu došlo a správny súd nezistil, že by správne orgány vybočili z medzí ustanovených\nzákonom.\n22. Pokiaľ žalobca namietal neprimeranosť výšky pokuty, z dôvodu že bola podľa neho uložená vo výške\nmimo obvyklých pokút ukladaných správcom dane v rokoch 2018, 2019 a 2020 za obdobné porušenia\nzákona o účtovníctve, pričom poukázal na priemernú výšku ukladaných pokút v rámci Žilinského\nkraja a Trenčianskeho kraja, správny súd k tomu uviedol, že priemerné/štatistické vyhodnotenie pokút\nuložených iným daňovým subjektom je pre posúdenie výšky pokuty uloženej žalobcovi bezvýznamné.\nŽalobca nezohľadnil, aké konkrétne porušenia boli u týchto iných účtovných jednotiek zistené pri\njednotlivých kontrolách, čo napokon ani nemohol vedieť. Správny súd preto nepovažoval za oprávnenú\npožiadavku žalobcu použiť v jeho prípade priemernú výšku pokuty, pretože každá pokuta je individuálna\na závisí od konkrétnych okolností každého prípadu.\n23. Ani tvrdenie žalobcu o šikanóznej pokute, výška ktorej mala byť uložená po zistení značného majetku\nžalobcu pri daňovej kontrole, pričom zároveň žiadne porušenia daňového subjektu touto kontrolou neboli\nzistené, správny súd nepovažoval za relevantné a uviedol, že výška pokuty bola určená na základe\nhodnoty majetku vykázaného v súvahe, ako to stanovuje zákon. Tento spôsob výpočtu pokuty nie je\nsvojvoľný, ale je jednoznačne určený zákonom a jeho cieľom je reflektovať ekonomickú situáciu účtovnej\njednotky, čím sa napĺňa aj represívny účel uloženej sankcie, ktorú má porušovateľ zákona pociťovať aj\nako trest.\n24. Pokiaľ žalobca vyčítal žalovanému a správcovi dane, že nebola zohľadnená súčinnosť žalobcu\nv rámci miestneho zisťovania a v rámci celého konania, správny súd uviedol, že súčinnosť žalobcu\nnie je pre uloženie výšky pokuty rozhodujúca. Žalovaný správne uviedol, že ak zákon č. 431/2002 Z.\nz. upravuje ukladanie účtovných závierok do registra v určených lehotách, potom to nie je na báze\ndobrovoľnosti účtovnej jednotky, ale je to zákonná povinnosť účtovnej jednotky.\n25. K poukazovaniu žalobcu na to, že daňové orgány pri rozhodovaní o výške pokuty neprihliadli na\nskutočnosť, že možné oneskorenie vo vzťahu k uloženiu účtovných závierok sa mohlo diať aj v súvislosti\ns obdobím pandémie COVID-19, správny súd uviedol, že na uvedené tri účtovné obdobia a splnenie\npovinnosti v súvislosti s uložením účtovných závierok do registra účtovných závierok sa predlžovanie\nlehôt podľa zákona č. 67/2020 Z. z. vôbec nevzťahovalo.\n26. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v súvislosti s covidovým obdobím vláda schválila návrh ministra\nfinancií a odpustila sankcie za neplnenie daňových povinností, správny súd poukázal na to, že išlo\no odpustenie vyrubenia úroku z omeškania za nezaplatenie dane a o odpustenie uloženia pokuty za\nnepodanie daňového priznania, a nie za spáchanie správneho deliktu podľa zákona o účtovníctve.\nOdpustenie sankcie sa preto nevzťahuje na úhrnnú sankciu uloženú žalobcovi. Správny súd preto aj\ntúto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.\n27. Pokiaľ žalobca poukazoval na výšku sankcie za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona\no účtovníctve, kedy účtovná jednotka vôbec neuloží a neschváli účtovnú závierku s tým, že v takomto\nprípade je minimálna výška pokuty 100 Eur a maximálna výška pokuty 10.000 Eur, správny súd uviedol,\nže ide len o polemiku žalobcu bez dopadu na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Jednotlivé výšky\npokút za jednotlivé správne delikty sú stanovené zákonodarcom a zohľadňujú v sebe aj závažnosť\ntoho-ktorého skutku. Ide o skutkovú podstatu odlišného správneho deliktu s úplne odlišnou sankciou\nnereflektujúcou na sumu majetku vykázanú kontrolovaným subjektom.\n28. K návrhu žalobcu na peňažnú moderáciu žalobcu, ktorú odôvodňoval tým, že v predmetnej veci sa\njedná o neprimerane vysokú pokutu oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali a z uvedeného dôvodu\nnavrhol, aby správny súd v súlade s § 192 SSP na základe výsledkov dokazovania rozsudkom znížil\nvýšku uloženej pokuty zo sumy 9.000,00 Eur na sumu 894,67 Eur, t. j. na priemernú výšku pokuty,\npretože sú podľa neho splnené všetky podmienky peňažnej moderácie súdom správny súd uviedol,\nže správna žaloba žalobcu je žalobou vo veci správneho trestania a pri tomto type správnej žaloby je\nzakotvený osobitný moderačný prostriedok - sankčná moderácia (§ 198 SSP). Žalobca jednoznačne\nuplatnil návrh na peňažnú moderáciu v zmysle § 192 SSP, ktorá je ale ako moderačný prostriedok\nprípustná pri všeobecnej správnej žalobe, a to v prípade ak je žalobca napadnutým rozhodnutím\norgánu verejnej správy zaviazaný ako účastník administratívneho konania na peňažné plnenie alebo na\npeňažnú náhradu škody.\n29. Správny súd preto návrh žalobcu na peňažnú moderáciu, ktorý v konaní o správnej žalobe vo veciach\nsprávneho trestania nie je prípustný, zamietol.\n\n30. Zároveň však uviedol, že moderačnému návrhu by nebolo možné vyhovieť ani v prípade, keby ho\nsúd podľa obsahu vyhodnotil ako návrh na sankčnú moderáciu v zmysle § 198 SSP, keďže žalobca\nnepreukázal, že výška pokuty je neprimeraná povahe skutku (správny súd z dôvodov uvedených vyššie\nmá za to, že primeranou je) a ani to, že by mala pre žalobcu likvidačný charakter, čo sú alternatívne\ndôvody pre sankčnú moderáciu. Ústavný súd ČR v plenárnom náleze zo dňa 13.08.2002, sp. zn. Pl. ÚS\n3/02 uviedol, že v prípade podnikajúcich osôb je vylúčený taký zásah, v dôsledku ktorého by bola zničená\nich majetková základňa pre ďalšiu podnikateľskú činnosť. Neprípustné sú teda také pokuty, ktoré majú\nlikvidačný charakter, pod ktorými ústavný súd rozumie také prípady, v ktorých pokuta natoľko presiahne\nmožné výnosy z podnikania, že sa podnikateľská činnosť v podstate stane bezúčelnou a bude smerovať\niba k úhrade uloženej pokuty, a to po značné časové obdobie. Žalobca však netvrdil ani neosvedčil, že\nby zaplatenie predmetnej úhrnnej pokuty vo výške 9.000,00 Eur malo pre neho likvidačný charakter.\nNaopak uvádzal, že zistenie značného majetku pri miestnom zisťovaní bolo dôvodom uloženia podľa\nneho neprimerane vysokej pokuty, ktorú označil za šikanóznu. Avšak posudzovanie splnenia zákonných\npodmienok pre sankčnú moderáciu a rozhodovanie o nej presahuje rozsah tohto konania pre absenciu\nnávrhu žalobcu na takýto postup.\n31. Správny súd dospel k záveru, že správca dane a žalovaný správne aplikovali ustanovenia zákona\nč. 431/2002 Z. z. a zákona č. 563/2009 Z. z., a že ich úvaha pri ukladaní pokuty bola správna, že\nvýška uloženej pokuty spĺňa kritériá preventívnej aj represívnej funkcie. Žalovaný aj správca dane pri jej\nukladaní nevybočili z medzí a hľadísk zákona a výšku pokuty dostatočne odôvodnili.\n32. Správny súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové\nrozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol a zamietol aj žalobcom\nalternatívne podaný návrh na moderáciu uloženej sankcie.\nIII. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného k nej\nA/\n33. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ\") kasačnú sťažnosť. Správnemu\nsúdu vytkol vadu nesprávneho právneho posúdenia veci. Správnym orgánom vytkol porušenie práva\núčastníka konania na riadne odôvodnenie správneho rozhodnutia, porušenie princípov právneho štátu,\na to predvídateľnosti aplikácie práva, právnej istoty a vylúčenie ľubovôle orgánov verejnej moci.\n34. K nesprávnemu právnemu posúdeniu bližšie uviedol, že:\n- namieta nesprávne právne posúdenie v súvislosti s určením výšky pokuty, za porušenie povinnosti\npodľa § 17 ods. 5 zákona o účtovníctve, čím sa sťažovateľ dopustil správneho deliktu podľa § 38 ods.\n1 písm. c) zákona o účtovníctve správneho deliktu, a to nedodržaním ustanovenia § 17, za ktorý mu\nsprávca dane uložil pokutu podľa § 38 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o účtovníctve, a to úhrnnú pokutu\nvo výške 9.000,00 EUR;\n- sťažovateľ si je vedomý svojho porušenia vo vzťahu k predloženiu účtovných závierok, sťažovateľ\nsi túto povinnosť dobrovoľne splnil dňa 07.03.2022 (bez výzvy správcu dane), pričom v období od\nroku 2020 sa jednalo o tzv. „obdobie pandémie\", kedy lehoty na predkladanie účtovných závierok boli\npredĺžené;\n- správny súd uviedol, že v prípade pokút za porušenie zákona o účtovníctve sa jedná o individuálne\npokuty v závislosti od konkrétnych okolností každého prípadu, a to je dôvod prečo nemožno prihliadnuť\nna priemerné výšky pokút a bežnú prax v danej oblasti;\n- sťažovateľ rozporuje vyššie uvedené a poukazuje na to, že bežná prax týchto orgánov pri ukladaní\npokút za porušenia zákona o účtovníctve je diametrálne odlišná, nakoľko pokuty sú ukladané v stovkách\neur a nie v tisíckach, čo preukazuje konkrétnymi príkladmi za spáchanie správneho deliktu sťažovateľom.\nPokuta za totožný skutok\n- aktuálne boli sťažovateľovi doručené dve rozhodnutia, pričom jedno sa týka práve porušenia povinnosti\nsťažovateľa za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve, za účtovné obdobie od\n01.12.2020 do 30.11.2021 - za nevyhovenie výzve podľa § 23b ods. 1 zákona o účtovníctve na doručenie\núčtovnej závierky za účtovné obdobie od 01.12.2020 do 30.11.2021 v určenej lehote, t. j. do 31.05.2022.\nZa toto porušenie bola sťažovateľovi rozhodnutím zo dňa 14.08.2024 číslo 102350431/2024 uložená\npokuta vo výške 100,00 EUR. V zmysle odôvodnenia tohto rozhodnutia, sťažovateľ predmetnej výzve\nsprávcu dane zo dňa 20.02.2023 na predloženie účtovnej závierky v termíne do 21.03.2023 nevyhovel.\nSťažovateľ účtovnú závierku uložil do registra účtovných závierok dňa 12.06.2024 (t. j. 2 roky a 12 dní po\ntermíne). Sankciou za toto neskoré uloženie a zároveň nevyhovenie výzve totožného správcu dane mu\nbola pokuta vo výške 100,00 EUR. Pre úplnosť uviedol, že výška majetku sťažovateľa v danom období\nbola vo výške 1.237.433,00 EUR;\n\n- ako druhé rozhodnutie sťažovateľ predložil rozhodnutie totožného správcu dane v prípade spoločnosti\nIVOLIS INVESTMENT, k.s. v ktorej je konateľ sťažovateľa komplementárom a ktorej bolo doručené\nrozhodnutie zo dňa 18.09.2024 číslo 102717320/2024, ktorý mu totožný správca dane uložil pokutu vo\nvýške 20,00 EUR, a to za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve, za účtovné\nobdobie od 01.12.2018 do 30.11.2019 - za neuloženie účtovnej závierky do registra účtovných závierok\nv lehote ustanovenej v § 23a ods.3 zákona o účtovníctve. V zmysle odôvodnenia rozhodnutia, výzva\nv predmetnej veci bola doručená dňa 08.03.2023, lehota na uloženie bola stanovená do 23.03.2023.\nÚčtovná jednotka výzve vyhovela a uložila účtovnú závierku za predmetné obdobie dňa 17.03.2023.\nLehota na jej uloženie v zmysle zákona o účtovníctve bola do dňa 31.05.2020. K uloženiu účtovnej\nzávierky došlo cca po 3 rokoch, pričom účtovná závierka bola uložená až na výzvu správcu dane a\npokuta za porušenie bola vo výške 20,00 EUR.\n\nUkladanie účtovných závierok do registra\n- sťažovateľ poukazuje na bežnú prax správcu dane, ako aj na proklientské opatrenia prijaté žalovaným,\nktoré neboli nijako zohľadnené vo vzťahu k výške pokuty vyrubenej sťažovateľovi;\n- sťažovateľ poukazuje na skutočnosť že dňa 31.07.2020, nemalo splnenú povinnosť uloženia účtovnej\nzávierky až 26.726 účtovných jednotiek. „Finančná správa však chce aj v tomto prípade podať pomocnú\nruku. Ak subjekt vykoná nápravu do 30.9.2020, daňový úrad prihliadne na snahu takýchto klientov riadne\nsi plniť svoje zákonné povinnosti.\" V zmysle informácie z portálu www.valida.sk povinnosť predložiť\núčtovnú závierku za rok 2022 si nesplnilo viac ako 48.513 účtovných jednotiek, čo predstavuje 15% zo\nvšetkých účtovných jednotiek, ktoré majú túto povinnosť. Zároveň je v predmetnom článku uvedené,\nže až 11% spoločností, ktoré vznikli v roku 2022 si nesplnilo svoju povinnosť zverejniť svoju účtovnú\nzávierku. V predmetnom článku je tiež uvedené, že až 15.272 účtovných jednotiek nepodalo účtovnú\nzávierku do Registra účtovných závierok nikdy;\n- sťažovateľ uviedol, že takúto žiadosť o uloženie účtovnej závierky do Registra účtovných závierok\nsťažovateľ zo strany žalovaného neobdržal a svoje povinnosti si splnil dobrovoľne. Zároveň poukázal\nna skutočnosť že dňa 31.07.2020, nemalo splnenú povinnosť uloženia účtovnej závierky až 26.726\núčtovných jednotiek.\nVýška pokuty\n- z rozhodnutia totožného správcu dane je zrejmé, že totožný správca dane za správny delikt uvedený\nv § 38 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve uložil daňovému subjektu pokutu vo výške 100,00 EUR,\npričom sa jednalo o porušenie povinnosti podľa § 23a ods. 7 Zákona o účtovníctve za účtovné obdobie\nroku 2018 a o výsledku kontroly bol vyhotovený protokol;\n- ide o bežnú prax tohto správcu dane, kedy za totožné porušenie § 38 ods. 1 písm. c) zákona o\núčtovníctve (neuloženie účtovných závierok v zákonom stanovenej lehote) vyrubil daňovému subjektu\npokutu vo výške 100,00 EUR, pričom tomuto porušeniu vždy automaticky predchádza aj porušenie\nustanovenia § 38 ods. 1 písm. i) zákona o účtovníctve (nezostavenie účtovnej závierky), nakoľko v\ntomto prípade vždy dôjde automaticky aj k porušeniu § 17 a opačne, nakoľko v prípade, ak nedôjde\nk zverejneniu účtovnej závierky tak pravdepodobne z dôvodu, že účtovná závierka nie je zostavená,\na teda keď nie je zostavená nemôže byť ani zverejnená. V prípade, ak účtovná jednotka nezverejní\núčtovnú závierku, tak sa vždy zároveň dopustí aj správneho deliktu neuloženia účtovnej závierky do\nRegistra účtovných závierok;\n- skutočnosť, že sa jedná o neprimerane vysokú pokutu vzhľadom na rozhodovaciu prax správcu\ndane, ktorá je uložená mimo obvyklej výšky pokút udelených v rámci miestneho zisťovania\nsťažovateľ poukazuje na priemerných výškach pokút ukladaných správcami dane v rámci Žilinského a\nTrenčianskeho kraja vyrubených v rámci miestneho zisťovania. Od správcov dane ako aj žalovaného\nsa sťažovateľ snažil získať konkrétne štatistiky vo vzťahu k výške pokút za porušenie povinností podľa\nzákona o účtovníctve, resp. podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve, avšak takáto informácia\nmu bola nikdy poskytnutá. Uvedeným zdôvodňuje sťažovateľ aj výčitku zo strany správneho súdu, ktorý\nv rozsudku uviedol, že žalobcom uplatnené námietky sú všeobecné a neumožňujú uskutočniť súdny\nprieskum napadnutého rozhodnutia;\n- sťažovateľ týmto vyzval žalovaného na predloženie štatistík týkajúcich sa výšky pokút za porušenie\npredmetných ustanovení zákona o účtovníctva (§ 38 ods. 1 písm. c)), a zároveň aj metodológiu\nspôsobu vyrubovania pokút za takéto porušenie. Uvedené preukazuje žiadosťou o informácie spolu\ns rozhodnutiami o nesprístupnení informácií sčasti vydané žalovaným zo dňa 22.08.2022 ako aj\n\nrozhodnutie o odmietnutí žiadosti o informácie z časti vydané Daňovým úradom Žilina zo dňa\n16.08.2022;\n- poukazuje na odpoveď Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 07.07.2022 číslo\n302962/2022 v ktorej sťažovateľa na otázku: „Koľko bolo vykonaných kontrol / miestnych zisťovaní,\npredmetom ktorých bola kontrola účtovníctva v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o účtovníctve\") za posledné tri roky (2022 - 2020)\" v\nodpovedi FR SR zo dňa 07.07.2022 informovalo, že: „v roku 2020 bolo vykonaných 326 kontrol a\n14 miestnych zisťovaní, pričom priemerná výška uloženej pokuty bola vo výške 3.189,00 EUR (avšak\nnebola špecifikovaná priemerná výška pokuty uložená v rámci daňovej kontroly a samostatne v rámci\nmiestneho zisťovania); v roku 2021 bolo vykonaných 320 kontrol a 16 miestnych zisťovaní, pričom\npriemerná výška uloženej pokuty bola vo výške 2.957,00 EUR (avšak nebola špecifikovaná priemerná\nvýška pokuty uložená v rámci daňovej kontroly a samostatne v rámci miestneho zisťovania); v období\nod 01.01.2022 do 31.05.2022 bolo vykonaných 123 daňových kontrol v ktorých bola uložená pokuta v\npriemernej výške 2.159,00 EUR\";\n- sťažovateľ požiadal Daňový úrad Žilina a Daňový úrad Trenčín o odpoveď na otázku: „Koľko bolo\nvykonaných kontrol/miestnych zisťovaní, predmetom ktorých bola kontrola účtovníctva v zmysle zákona\nč. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov za roky (2020 - 2022)\" a „Aká bola\npriemerná výška pokuty uložená za správny delikt spáchaný\". Daňový úrad Trenčín v odpovedi zo dňa\n11.07.2022 číslo: 307893/2022 uviedol, že: „bolo vykonaných 87 kontrol\" a „priemerná výška pokuty bola\n867,42 EUR (uložených 47 pokút v celkovej sume 40.768,42 EUR\". Priemerná výška pokuty uložená\nDaňovým úradom Trenčín v rámci všetkých kontrol bola vo výške 468,61 EUR (40.768,75 EUR: 87\nkontrol = 468,61EUR). Daňový úrad Žilina v odpovedi zo dňa 11.07.2022 číslo: 308027/2022 uviedol, že:\n„bolo vykonaných 97 kontrol\" a „priemerná výška pokuty uložená za správny delikt spáchaný z dôvodu\nporušenia zákona o účtovníctva za posledné tri roky 2020 - 2022 bola v sume 1.348,00 EUR\" Zároveň\nsťažovateľ uviedol, že nakoľko nedisponuje informáciou o celkovom počte kontrol a celkovej sume pokút,\nnevie určiť celkovú výšku pokuty uloženej v rámci všetkých kontrol;\n- predmetnú výšku pokuty považuje sťažovateľ za neprimerane vysokú aj s ohľadom na bežnú prax\nostatných daňových subjektov kedy z verejne dostupných zdrojov a z informácií žalovaného je zrejmé,\nže totožnú povinnosť za akú je žalobca sankcionovaný neprimerane vysokou pokutou si za rok 2022\nnesplnilo takmer 50 tisíc subjektov a za rok 2020, a to k dňu 31.07.2020 bolo takmer 27 tisíc subjektov;\n- s ohľadom na tieto skutočnosti, kedy sa jednalo o vyslovene účelovú kontrolu zo strany správcu dane\na keď jediným a výlučným záujmom bol fiškálny záujem štátu. S ohľadom na uvedené má za to, že sa\njedná o neprimerane vysokú pokutu vzhľadom k porušeniam, ktoré nastali ako aj vzhľadom k bežnej\nvýške pokút za takéto porušenie;\n- sťažovateľ aj preto naďalej považuje uloženú pokutu v rámci miestneho zisťovania za neodôvodnene\ndisproporcionálnu, šikanóznu a neprimerane vysokú oproti porušeniam, ktoré skutočne nastali a zároveň\njej výšku za nedostatočne zdôvodnenú.\nUstálená judikatúra / princíp právnej istoty\n- sťažovateľ dáva do pozornosti právo účastníka konania na riadne odôvodnenie správneho rozhodnutia\na jemu zodpovedajúca povinnosť správneho orgánu sú jedným zo základných princípov právneho štátu\na nástrojom pre zaistenie predvídateľnosti aplikácie práva, právnej istoty a vylúčenie ľubovôle orgánov\nverejnej moci;\n- sťažovateľ podporne poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej:\n„Ústava neustanovuje štátnym orgánom právomoci, ktoré by mohli uplatňovať spôsobom porušujúcim\npráva občanov. Keď štátny orgán svojím konaním alebo opomenutím poruší právo alebo slobodu,\nktorú ústava zaručuje občanovi, svoju právomoc neuplatní v súlade s ústavou (II. ÚS 48/97)\" a\nsúčasne: „Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného\npráva. Medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa\ngarantovaného v Ústave Slovenskej republiky. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý\nby základné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval (II. ÚS 31/04).\";\n- na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 SSP rozsudok\nsprávneho súdu zrušil a vrátil vec správneho súdu na ďalšie konanie; alternatívne, aby kasačný súd v\nprípade, ak dospeje k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom,\nzmenil rozsudok správneho súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec mu vracia na ďalšie\nkonanie.\nB/\n\n35. Ku kasačnej sťažnosti sa žalovaný písomne vyjadril tak, že navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť\nako nedôvodnú.\nIV. Právne názory kasačného súdu\n36. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná\nvčas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP),\npreskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods.\n2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia\npojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n37. K jednotlivým kasačným námietkam sťažovateľa uvádza kasačný súd nasledovné: Sťažovateľ síce\nvymedzil ako kasačný dôvod nesprávne právne posúdenie v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP, ale\nargumentačná línia kasačnej sťažnosti poukazovala na porušenie princípu právnej istoty a legitímneho\nočakávania zo strany orgánu verejnej správy. Poukazoval pritom na štatistiky a dva prípady, ktoré sa\nho konkrétne týkajú a majú preukazovať skutočnosť, že správca dane vo väčšine obvykle neukladá\ndaňovníkom pokutu za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z. v takej výške,\nako bola uložená v tomto prípade sťažovateľovi. Tvrdil, že bežná prax správcu dane pri ukladaní pokút\nza porušenia zákona o účtovníctve je diametrálne odlišná, nakoľko pokuty sú ukladané v stovkách eur\na nie v tisíckach, čo preukazuje konkrétnymi príkladmi za spáchanie správneho deliktu sťažovateľom.\n38. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že mu boli doručené dve rozhodnutia, pričom jedno sa\ntýka práve porušenia povinnosti sťažovateľa za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona o\núčtovníctve, za účtovné obdobie od 01.12.2020 do 30.11.2021 - za nevyhovenie výzve podľa § 23 ods. 1\nzákona o účtovníctve na doručenie účtovnej závierky za účtovné obdobie od 01.12.2020 do 30.11.2021\nv určenej lehote, t. j. do 31.05.2022. Za toto porušenie mu bola rozhodnutím zo dňa 14.08.2024 číslo\n102350431/2024 uložená pokuta vo výške 100,00 EUR. V zmysle odôvodnenia tohto rozhodnutia,\nsťažovateľ predmetnej výzve správcu dane zo dňa 20.02.2023 na predloženie účtovnej závierky v\ntermíne do 21.03.2023 nevyhovel. Sťažovateľ účtovnú závierku uložil do registra účtovných závierok dňa\n12.06.2024 (t. j. 2 roky a 12 dní po termíne). Sankciou za toto neskoré uloženie a zároveň nevyhovenie\nvýzve totožného správcu dane mu bola pokuta vo výške 100,00 EUR. Sťažovateľ ako dôkazy predložil\nrozhodnutie zo dňa 14.08.2024 číslo 102350431/2024, výpis z registra Účtovných závierok a Účtovná\nzávierka.\n39. K namietanému porušeniu princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní kasačný súd uvádza, že\ntáto námietka vo vzťahu k predloženým rozhodnutiam nie je dôvodná.\n40. Sťažovateľom prvé zmienené rozhodnutie sa síce týka sťažovateľa, avšak pokuta vo výške 100,Eur mu bola uložená za správny delikt - za nevyhovenie výzve podľa § 23b ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.\nz. na doručenie účtovnej závierky za účtovné obdobie 01.12.2020 - 30.11.2021 v určenej lehote, pričom\npodľa § 38 ods. 2 písm. e/ zákona č. 431/2002 Z. z., daňový úrad uloží pokutu za správny delikt podľa\nodseku 1 písm. c) a k) od 100 eur do 10 000 eur, ak nie je možné zistiť celkovú sumu majetku alebo\núčtovná jednotka nevykazuje žiaden majetok.\n41. Ani z druhého, sťažovateľom predloženého rozhodnutia správcu dane, ktorým preukazoval\ndiametrálnu odlišnosť pri ukladaní pokút za porušenia zákona o účtovníctve, nemožno vyvodiť, že by\ndošlo k sťažovateľom tvrdenému porušeniu princípu právnej istoty, resp. ľubovôle orgánu verejnej správy\npri ukladaní sankcií podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z.\n42. Druhé zmienené rozhodnutie sa totiž týka spoločnosti INVOLIS INVESTMENTS, k. s. a nie\nsťažovateľa IVOLIS, s.r.o. Sťažovateľ má pravdu v tom, že aj v tomto zmienenom prípade išlo o pokutu\nza správny delikt - za neuloženie účtovnej závierky do registra účtovných závierok, čím účtovná jednotka\nporušila § 23a ods. 3 zákona o účtovníctve tým, že neuložila závierky v stanovených lehotách, pričom\nsprávca dane uložil účtovnej jednotke pokutu 20 Eur podľa § 38 ods. 2 písm. b) zákona č. 431/2002 Z.\nz. za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2% z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe\nzostavenej za kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3, najviac\nvšak do 1.000.000,- Eur. Uloženie pokuty vo výške 20,- Eur odôvodnil tým, že v účtovnej závierke za\núčtovné obdobie od 01.12.2018 do 30.11.2019 bol v súvahe vykázaný majetok v celkovej sume 30.311,Eur, 2% z celkovej sumy sú 606,22 Eur. S prihliadnutím na to, že daňový subjekt účtovnú závierku za\núčtovné obdobie od 01.12.2018 do 30.11.2019 podal v lehote určenej vo výzve správcu dane, správca\ndane mu uložil pokutu vo výške 20,-Eur.\n43. Ako však vyplýva z teraz preskúmavaného rozhodnutia, v tomto prípade správca dane vychádzal\nzo súvahy, v ktorej bol vykázaný majetok sťažovateľa - IVOLIS, s.r.o. v uvedenom účtovnom období\n(257.519,00 Eur, 393.948,00 Eur a 1.098.597,00 Eur). Výška pokuty v intenciách vymedzených\nzákonom, maximálne do sumy 5.150,38 Eur (2% zo sumy 257.519,00 Eur), za správny delikt zistený\n\nv účtovnom období hospodársky rok od 01.12.2017 do 30.11.2018, v ktorom účtovná závierka k\n30.11.2018 mala byť uložená do registra najneskôr dňa 31.05.2019, ale uložená bola dňa 02.09.2020,\nje výška pokuty maximálne do sumy 7.878,96 Eur (2% zo sumy 393.948,00 Eur) a za správny delikt\nzistený v účtovnom období hospodársky rok od 01.12.2019 do 30.11.2020, v ktorom účtovná závierka k\n30.11.2020 mala byť uložená do registra najneskôr dňa 31.05.2021, ale uložená bola dňa 07.03.2022,\nje výška pokuty maximálne do sumy 21.971,94 Eur (2% zo sumy 1.098.597,00 Eur). Správca dane za\ntri správne delikty podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve, ktorých sa dopustil žalobca v rámci\ntroch účtovných období, uložil žalobcovi úhrnnú pokutu 9.000,00 Eur.\n44. Z uvedeného je teda zrejmé, že zo sťažovateľom predložených rozhodnutí správcu dane, ktorými\npreukazoval diametrálnu odlišnosť pri ukladaní pokút za porušenia zákona o účtovníctve, nemožno\nvyvodiť, že by došlo k sťažovateľom tvrdenému porušeniu princípu právnej istoty, resp. ľubovôle orgánu\nverejnej správy pri ukladaní sankcií podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z.\n45. Sťažovateľom prvý zmienený prípad sa síce týka sťažovateľa, pokuta vo výške 100,00 Eur mu však\nbola uložená podľa § 38 ods. 2 písm. e) zákona č. 431/2002 Z. z., za nevyhovenie výzve podľa § 23b\nods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z., pričom podľa uvedeného ustanovenia správca dane uloží pokutu za\nsprávny delikt podľa odseku 1 písm. c) a k) od 100 Eur do 10 000 Eur.\n46. V druhom zmienenom prípade sa nejednalo o sťažovateľa, ale iný subjekt, a to INVOLIS\nINVESTMENTS, k. s, pričom pri uložení pokuty vo výške 20 Eur podľa § 38 ods. 2 písm. b) zákona č.\n431/2002 Z. z. za správny delikt podľa odseku 1 písm. b) až f) do 2% vychádzal správca dane z celkovej\nsumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie v celkovej sume 30.311,Eur. Správca dane tak vychádzal z iného rádovo nižšieho majetku v súvahe ako v prípade sťažovateľa.\n47. Preto, pokiaľ sťažovateľ namieta, že práve tieto rozhodnutia majú preukazovať diametrálne odlišnú\nprax správcu dane pri ukladaní pokút a namieta neprimerane vysokú pokutu v teraz prejednávanom\nprípade, uvedenú námietku s poukazom na odlišné skutkové okolnosti a v prvom prípade aj inú právnu\nkvalifikáciu skutku, popísanú vyššie, nemohla obstáť ani námietka porušenia princípu právnej istoty,\nresp. legitímneho očakávania.\n48. V prejednávanej veci orgány verejnej správy zákon žiadnym spôsobom neporušili, s posúdením\nnámietok zo strany správneho súdu sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožnil, preto námietku\nsťažovateľa o porušení princípu právnej istoty musel vyhodnotiť ako neopodstatnenú.\n49. Správny súd dospel k správnemu záveru, že správca dane a žalovaný správne aplikovali ustanovenia\nzákona č. 431/2002 Z. z. a zákona č. 563/2009 Z. z., a že ich úvaha pri ukladaní pokuty bola správna,\nže výška uloženej pokuty spĺňa kritériá preventívnej aj represívnej funkcie. Žalovaný aj správca dane\npri jej ukladaní nevybočili z medzí a hľadísk zákona a výšku pokuty dostatočne odôvodnili. Správny súd\nsa podrobne a preskúmateľným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami sťažovateľa, ktorými\nbrojil proti výške uloženej pokuty uplatnenými v správnej žalobe. Žiadnu z nich nenechal otvorenú, resp.\nnezodpovedanú. Kasačný súd sa s vyhodnotením jednotlivých námietok v plnom rozsahu stotožňuje a\nv podrobnostiach na tieto správne závery na rozhodnutie správneho súdu odkazuje.\n50. Pokiaľ sťažovateľ namietal neprimeranosť výšky pokuty s poukazom na štatistiky a odpovede\nFinančného riaditeľstva SR a Daňových úradov Trenčín a Žilina, ktoré majú preukazovať, že za obdobné\nporušenia zákona o účtovníctve, sa ukladajú v priemere nižšie pokuty, kasačný súd k uvedenej námietke\nuvádza, že štatistické vyhodnotenie pokút uložených iným daňovým subjektom je pre posúdenie výšky\npokuty uloženej sťažovateľovi irelevantné, pretože zo štatistík ani odpovedí dotknutých subjektov\nnevyplývajú podrobnosti týkajúce sa konkrétnych porušení daňových subjektov, a nie je ani zrejmé z\nakých účtovných podkladov - súvah majetku pri uložení pokút správca dane v tých - ktorých prípadoch\nvychádzal. Žalovaný dôvodne poukázal na to, že každá uložená pokuta na základe porušenia zákona\no účtovníctve je uložená konkrétnej účtovnej jednotke, za porušenie konkrétnych ustanovení zákona\nč. 431/2002 Z. z., ako aj konkrétnych stanovených výšok (rozpätí) pokuty za jednotlivé porušenia,\nkaždá pokuta je individuálna a závisí od konkrétnych okolností každého prípadu. Kasačný súd preto\nnepovažoval uvedenú námietku za dôvodnú. Každá pokuta je individuálna a závisí od konkrétnych\nokolností každého prípadu.\n51. Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou\nkategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.4.2008,\nNález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania\nje garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred\nnepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého\nvýsledku sa spoliehali (m. m. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009,\nNález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 6.2.2008). S legitímnym očakávaním úzko\nsúvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a\n\nposkytnutia možnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej\nrozhodovacej praxe. Je potrebné zdôrazniť, že hoci z legitímnych očakávaní v pomere k správnym\nrozhodnutiam možno správne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté\nobdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať.\nNemožno vždy nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc\n(rozsudok Európskeho súdneho dvora /teraz Súdny dvor Európskej únie/ vo veci Crispoltoni, v spojených\nveciach C-133/93, C-300-93, C-362/93 zo dňa 5.10.1994, bod 56, Správy 1994, str. I-04863) (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR z 02.06.2011, spis. zn. 8Sžo 163/2010).\n52. Zároveň podľa kasačného súdu nie je možné akceptovať ani argumentáciu sťažovateľa o porušení\nprincípu legitímnych očakávaní. Aj pri odvolávaní sa na citovanú judikatúru ÚS SR sťažovateľ si\nnepresne zamieňal rozhodovaciu prax správnych orgánov (ktorá sa vzťahuje na meritórne posudzovanie\nanalogických veci) s procesným postupom správcu dane v danom prípade. Daňový subjekt nemôže\nlegitímne očakávať, že v prípade, že správca dane ukladá „nižšie pokuty\" podľa § 38 ods. 2 písm. e)\nzákona č. 431/2002 Z. z., resp. „nižšie pokuty\" podľa § 38 ods. 2 písm. c) zákona č. 431/2002 Z. z.,\nuloží nižšiu pokutu aj jemu, pretože zákon rozpätie v rámci, ktorého sa ukladajú pokuty podľa týchto\ndvoch rôznych porušení zákona odlíšil práve odlišným rozpätím za tieto dve rôzne skutkové podstaty\nsprávneho deliktu. Kým podľa § 38 ods. 2 písm. e) zákona č. 431/2002 Z. z., za správny delikt podľa\nodseku 1 písm. c) a k) sa ukladá pokuta od 100 Eur do 10 000 Eur , za správny delikt podľa § 38\nods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve, ktorého sa dopustil sťažovateľ neuložením účtovných závierok\ndo registra účtovných závierok v lehote na ich uloženie, správca dane uloží pokutu podľa § 38 ods. 2\npísm. b), bod 1. zákona o účtovníctve do 2% z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej\nza kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3, pričom hornou\nhranicou je suma 1.000.000 Eur.\n53. Nemožno odhliadnuť ani od skutočnosti, že konkrétne výška pokuty sa odvíja od celkovej sumy\nmajetku vykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie.\n54. Z uvedeného vyplýva, že táto argumentácia nemá opodstatnenie pri argumentácii o porušení\nprincípu právnej istoty a legitímnych očakávaní.\nV. Záver\n55. Kasačný súd sa na základe uvedených skutočností stotožnil so záverom ustáleným správnym\nsúdom, že správca dane neporušil zákon, ani princíp právnej istoty, či doktrínu o legitímnych\nočakávaniach. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky\nuvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného\ndôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n56. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167\nods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému\nnáhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po\nsplnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych\nspisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2\nSSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nI. Daňový subjekt nemôže legitímne očakávať, že v prípade, že správca dane ukladá „nižšie pokuty“\npodľa § 38 ods. 2 písm. e) zákona č. 431/2002 Z. z., resp. „nižšie pokuty“ podľa § 38 ods. 2 písm.\nc) zákona č. 431/2002 Z. z., uloží nižšiu pokutu aj jemu, pretože zákon rozpätie v rámci, ktorého sa\nukladajú pokuty podľa týchto dvoch rôznych porušení zákona odlíšil práve odlišným rozpätím za tieto\ndve rôzne skutkové podstaty správneho deliktu. Kým podľa § 38 ods. 2 písm. e) zákona č. 431/2002 Z.\nz., za správny delikt podľa odseku 1 písm. c) a k) sa ukladá pokuta od 100 Eur do 10.000 Eur, za správny\ndelikt podľa § 38 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve, správca dane uloží pokutu podľa § 38 ods. 2\npísm. b), bod 1. zákona o účtovníctve do 2% z celkovej sumy majetku vykázanej v súvahe zostavenej\nza kontrolované účtovné obdobie v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3, pričom hornou\nhranicou je suma 1.000.000 Eur.\nII. Nemožno odhliadnuť od skutočnosti, že konkrétne výška pokuty sa odvíja od celkovej sumy majetku\nvykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}