{"guid": "5351d5b1-9e1f-4da7-b0b2-690a48e24169:7de76f16-830f-40ed-8367-75c9929e86c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200465.1", "spisova_znacka": "8Stk/1/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Stk/1/2025 z 26. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. marca 2025, sp. zn. 8Stk/1/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200465.1", "identifikacne_cislo": "5022200465", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Kristína Babiaková", "sudca_id": 991, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kristina-babiakova-991", "datum_vydania": "2025-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 530/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:2031ba1b-18d5-450c-ae9d-b35fc89b15ee", "datum": "2026-09-10", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355", "nazov": "zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/355-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-59b", "nazov": "§ 59b zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-59b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-59b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2007/355#paragraf-59b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7de76f16-830f-40ed-8367-75c9929e86c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200465.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200465.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200465.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Stk/1/2025\n5022200465\n26. 03. 2025\nMgr. Kristína Babiaková\nECLI:SK:NSSSR:2025:5022200465.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny\nBabiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,\nPhD. , v právnej veci žalobkyne: AMJ Restaurant, s.r.o., so sídlom Oškerda 106, 023 32 Kysucké Nové\nMesto, IČO: 51 976 455, právne zastúpená advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária ŠČURY,\ns.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 2618, 022 01 Čadca, IČO: 47 258 055, proti žalovanému: Úrad verejného\nzdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí žalovaného č. ÚVZSR/OLP/1002/16306/2022 zo dňa 23. mája 2022 a č. ÚVZSR/\nOLP/1257/16293/2022 zo dňa 26. mája 2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho\nsúdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-31S/147/2022-123 zo dňa 17. júla 2024, takto\nrozhodol:\nI. Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a.\nII. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nIII. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho a správneho súdneho konania\n1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci (ďalej len „prvostupňový orgán“)\nrozhodnutím č. RH/2021/02337-4 zo dňa 17. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie\n1“) uznal žalobkyňu vinnou, že ako prevádzkovateľka zariadenia verejného stravovania s podávaním\npokrmov a nápojov - Reštaurácia POSSESSIO, A. Hlinku 19, 022 01 Čadca, spáchala správny delikt\nna úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane,\npodpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do\n28. decembra 2021 (v čase spáchania skutku; ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“) tým,\nže porušila § 52 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia a porušila opatrenia nariadené\nÚradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky - vyhláškou č. 253/2021 V.v. Úradu verejného\nzdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k\nobmedzeniam prevádzok (ďalej len „vyhláška č. 253/2021 V.v.“). Konkrétne na tom skutkovom základe,\nže žalobkyňa vo svojej prevádzke dňa 27. októbra 2021 od 11:50 h. do 12:35 h., 3. novembra 2021\nod 12:05 h. do 12:30 h., 5. novembra 2021 o 11:00 h., 10. novembra 2021 od 12:50 h. do 13:30 h.,\n12. novembra 2021 o 10:30 h. a 16. novembra o 14:00 h. neplnila povinnosť vydávať pokrmy a nápoje\nzabalené na odber so sebou alebo prostredníctvom donáškovej služby, čím porušila § 10 ods. 1, 2 písm.\na) vyhlášky č. 253/2021 V.v. Za to jej prvostupňový orgán uložil pokutu 5.000,- € podľa § 57 ods. 41\npísm. a) zákona o ochrane verejného zdravia.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. ÚVZSR/OLP/1002/16306/2022 zo dňa 23. mája 2022 (ďalej len „rozhodnutie\nžalovaného 1“) odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n\n3. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. RH/2021/02251-4 zo dňa 22. novembra 2021 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie 2“; prvostupňové rozhodnutia 1 a 2 ďalej spolu len ako „prvostupňové\nrozhodnutia“) uznal žalobkyňu vinnou, že ako prevádzkovateľka prevádzky zariadenia verejného\nstravovania s podávaním pokrmov a nápojov - Reštaurácia POSSESSIO, A. Hlinku 19, 022 01 Čadca,\nspáchala správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona o ochrane\nverejného zdravia v znení účinnom do 14. novembra 2021 (v čase spáchania skutku) tým, že porušila\n§ 52 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia a porušila opatrenia nariadené vyhláškou\nč. 253/2021 V.v.. Konkrétne na tom skutkovom základe, že žalobkyňa vo svojej prevádzke dňa 18.\noktóbra 2021 o 12:20 h., 19. októbra 2021 o 11:00 h, dňa 21. októbra 2021 od 11:30 h. do 11:48 h. a\n25. októbra 2021 o 10:40 h. neplnila povinnosť vydávať pokrmy a nápoje zabalené na odber so sebou\nalebo prostredníctvom donáškovej služby, čím porušila § 10 ods. 1, 2 písm. a) vyhlášky č. 253/2021\nV.v. Za to jej prvostupňový orgán uložil pokutu 3.000,- € podľa § 57 ods. 41 písm. a) zákona o ochrane\nverejného zdravia.\n4. Žalovaný rozhodnutím č. ÚVZSR/OLP/1257/16293/2022 zo dňa 26. mája 2022 (ďalej len „rozhodnutie\nžalovaného 2“; rozhodnutia žalovaného 1 a 2 ďalej spolu len ako „rozhodnutia žalovaného“) odvolanie\nžalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n5. Proti rozhodnutiam žalovaného podala žalobkyňa správne žaloby, ktorými žiadala tieto rozhodnutia\nzrušiť a veci vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n6. V oboch podaných správnych žalobách argumentovala žalobkyňa obdobne. Podľa názoru žalobkyne\nprvostupňový orgán nemal kompetenciu vydať prvostupňové rozhodnutia. Žalobkyňa argumentovala,\nže žalovaný nemá postavenie ministerstva a ani ústredného orgánu štátnej správy. Ide len o rozpočtovú\norganizáciu, resp. dekoncentrovaný orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou podriadený\nMinisterstvu zdravotníctva Slovenskej republiky. Žalobkyňa poukázala na § 59b zákona o ochrane\nverejného zdravia, ktorý oprávňuje žalovaného vydávať vyhlášky a argumentovala, že tento je v rozpore\ns čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky v znení jeho výkladu Ústavným súdom Slovenskej republiky (PL.\nÚS 11/04, PL. ÚS 8/94). Zákonodarca podľa názoru žalobkyne nemôže splnomocniť orgán výkonnej\nmoci na vydanie predpisu nižšej právnej sily, ktorý by priamo určoval medze základných práv a slobôd.\nTakéto oprávnenie je zverené len zákonodarnému zboru.\n7. Žalobkyňa mala výhrady tiež k tomu, že vyhlášky žalovaného vydané podľa § 59b zákona o ochrane\nverejného zdravia, ako všeobecne záväzné právne predpisy, nie sú publikované v Zbierke zákonov alebo\nvo Vestníku vlády Slovenskej republiky. Týmto sa totiž vytvára právny chaos a žalobkyňa a ani iné fyzické\na právnické osoby sa nevedia dopátrať predpisov, z ktorých im majú vyplývať povinnosti (porušenie\npublicity všeobecne záväzného právneho predpisu). Aj pre právnika je náročné vyhľadať sekciu „vestník\nvlády“ na webstránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a pátrať po vyhláškach žalovaného a\nich prípadných zmenách. Vestník vlády Slovenskej republiky je pritom určený na publikovanie vyhlášok\nmiestnych orgánov štátnej správy veľmi špecifického charakteru, týkajúcich sa relatívne malého okruhu\nsubjektov. Preto v ňom podľa žalobkyne nemôžu byť publikované predpisy orgánu štátnej správy s\nceloštátnou pôsobnosťou. Pre tieto skutočnosti žalobkyňa zastáva názor, že vyhlášky žalovaného sú\nneplatné aj z dôvodu nedostatku ich publikácie.\n8. Zmena v systéme právnych predpisov a ich publikácie pretavená do § 59b zákona o ochrane\nverejného zdravia podľa názoru žalobkyne, s ohľadom na jej zásadnosť, nie je ani riadne odôvodnená.\nPredmetné ustanovenie sa tak stáva rozporné aj s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n9. Žalobkyňa zastávala názor, že vyhlášky žalovaného vydané podľa § 59b zákona o ochrane verejného\nzdravia majú povahu hybridných správnych aktov, ktoré sú preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.\nPreto je aj rozhodnutia žalovaného potrebné rušiť z dôvodu ich nulity/ničotnosti.\n10. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. ZA-31S/147/2022-122 zo\ndňa 12. júna 2023 spojil správne žaloby žalobkyne na spoločné konanie.\n11. Následne správny súd rozsudkom č. k. ZA - 31S/147/2022-123 zo dňa 17. júla 2024 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok“) zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania ako aj obe jej správne žaloby.\n12. Správny súd poukázal na skutočnosť, že obsahom správnej žaloby boli úvahy a názory žalobkyne\nsmerujúce proti ústavnosti všeobecne záväzných právnych predpisov - zákona o ochrane verejného\nzdravia a súvisiacich vyhlášok žalovaného. Pokiaľ žaloba smeruje proti všeobecne záväzným právnym\npredpisom, správny súd konštatoval nedostatok svojej právomoci podľa § 7 písm. c) SSP. Argumentáciu\nžalobkyne o tzv. hybridných správnych aktoch správny súd vo vzťahu k vyhláškam žalovaného neuznal.\nUstanovenie § 59b zákona o ochrane verejného zdravia bolo totiž do príslušného právneho predpisu\nzavedené s účinnosťou od 15. septembra 2020. Hybridnými správnymi aktami preto neboli vyhlášky\nžalovaného vydané v nadväznosti na § 59b zákona o ochrane verejného zdravia, ale akty žalovaného\nvydané do 14. septembra 2020 s odkazom na § 12 a § 48 ods. 4 zákona o ochrane verejného zdravia\n\nv znení účinnom do 14. septembra 2020. Preto vyhláška žalovaného č. 253/2021 V.v. (vydaná po 14.\nseptembri 2020) nebola hybridným správnym aktom a nemožno na ňu vzťahovať ani staršie rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky.\n13. Správny súd sa následne zaoberal argumentáciou žalobkyne v intenciách jeho kompetencie prerušiť\nkonanie podľa § 100 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)\na iniciovať konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. V tomto\nsmere správny súd poukázal najmä na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.\nÚS 8/2021 zo dňa 1. decembra 2021, v ktorom tento posudzoval obdobnú argumentáciu ako predniesla\nžalobkyňa a túto posúdil ako nedôvodnú.\n14. Pokiaľ žalobkyňa na pojednávaní rozšírila svoju argumentáciu o rozpor namietanej vyhlášky a § 59b\nzákona o ochrane verejného zdravia s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase\nvojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„ústavný zákon o bezpečnosti štátu“), ani tejto námietke správny súd nevyhovel. Pri vydávaní vyhlášok\nžalovaným podľa § 59b zákona o ochrane verejného zdravia totiž nebol žiadnym spôsobom aplikovaný\na ani využitý ústavný zákon o bezpečnosti štátu, tieto právne predpisy ani nie sú previazané.\nII.\nKasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde\n15. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods.\n1 písm. g) a f) SSP, pričom žiadala, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu\nsúdu na ďalšie konanie, alternatívne aby ho zmenil tak, že správnej žalobe vyhovie.\n16. Sťažovateľka zastáva názor, že sankcionovanie za priestupky a správne delikty podľa zákona o\nochrane verejného zdravia, spáchané počas pandémie ochorenia COVID-19, je v rozpore s ústavným\nzákonom o bezpečnosti štátu. Hoci na území Slovenskej republiky bola dňa 11. marca 2020 uznesením\nvlády Slovenskej republiky č. 111 vyhlásená mimoriadna situácia ohrozenia verejného zdravia II.\nstupňa, ide o zastaralý druh krízovej situácie. Podľa názoru sťažovateľky prijatím ústavného zákona\no bezpečnosti štátu bol mlčky v celku zrušený zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o civilnej ochrane“) a mimoriadna situácia bola\nnahradená núdzovým stavom. Prijatím ústavného zákona o bezpečnosti štátu bol zrušený podľa názoru\nsťažovateľky aj inštitút opatrení na predchádzanie ohrozenia života a zdravia, ktorý je obsiahnutý v\nzákone o ochrane verejného zdravia a označovaný ako ohrozenie verejného zdravia II. stupňa.\n17. Tú istú situáciu nemôžu podľa názoru sťažovateľky riešiť dva zákony a pri ich konflikte má prednosť\nústavný zákon. V intenciách ústavného zákona o bezpečnosti štátu nemá žalovaný kompetenciu vydávať\nopatrenia formou vyhlášok. Právomoci na riešenie situácií podľa ústavného zákona o bezpečnosti\nštátu má podľa sťažovateľky len vláda Slovenskej republiky. Núdzový stav podľa ústavného zákona o\nbezpečnosti štátu súčasne neumožňuje obmedzovať právo sťažovateľky na podnikanie.\n18. Sťažovateľka v nadväznosti na svoju argumentáciu navrhuje, aby kasačný súd prijal ústavne\nkonformný výklad právnych predpisov alebo inicioval konanie o súlade právnych predpisov podľa čl.\n144 ods. 2 v spojení s čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to vo vzťahu k súladu vyhlášok\nžalovaného s ústavným zákonom o bezpečnosti štátu.\n19. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu za dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci.\nArgumentoval, že vyhlášky žalovaného vydané podľa § 59b zákona o ochrane verejného zdravia nemajú\npovahu hybridných správnych aktov, ale naopak ide o všeobecné záväzné právne predpisy, a preto\nnemajú správne súdy kompetenciu ich preskúmavať. Žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú\nsťažnosť sťažovateľky ako nedôvodnú zamietol.\nIII.\nPosúdenie kasačného súdu\n20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že\nkasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.\n1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s\nkonaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n21. Sťažovateľka vo svojej kasačnej sťažnosti spochybňuje len jeden z právnych názorov správneho\nsúdu - a to ústavnosť § 59b zákona o ochrane verejného zdravia (a nadväzujúcich vyhlášok žalovaného)\ns ohľadom na ústavný zákon o bezpečnosti štátu. V podstatnom sťažovateľka tvrdí, že prijatím ústavného\nzákona o bezpečnosti štátu došlo k derogovaniu zákona o civilnej ochrane a príslušných ustanovení\nzákona o ochrane verejného zdravia (týkajúcich sa nariaďovaní opatrení pri ohrození verejného zdravia).\n\nA to z toho dôvodu, že situácie upravené zákonom o civilnej ochrane (mimoriadna situácia) a zákonom\no ochrane verejného zdravia (ohrozenie verejného zdravia) sú totožné s krízovými situáciami podľa\nústavného zákona o bezpečnosti štátu, ktorý má v tomto prípade prednosť. Táto argumentácia však\npodľa názoru kasačného súdu neobstojí.\n22. Kasačný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, že právny poriadok Slovenskej republiky upravuje\nširoké spektrum právnych prostriedkov na riešenie bežných, ale aj ojedinelých situácií. Za takéto\nprostriedky možno považovať či už vyhlásenie mimoriadnej situácie podľa § 3 ods. 1 zákona o civilnej\nochrane, ale aj relevantnú identifikáciu ohrozenia verejného zdravia predvídanú § 48 a nasl. zákona\no ochrane verejného zdravia. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu pritom tieto právne prostriedky na\nriešenie tak bežných ako aj ojedinelých situácii, ktoré sú obsiahnuté v právnom poriadku (v bežnom\nzákonodarstve), žiadnym spôsobom nederoguje a ani nezrušuje. Vyplýva to tak zo znenia predmetného\nústavného zákona o bezpečnosti štátu (absentuje v ňom akékoľvek derogujúce ustanovenie k zákonu o\ncivilnej ochrane či k častiam zákona o ochrane verejného zdravia) ako aj z jeho povahy. Práve naopak,\nústavný zákon o bezpečnosti štátu prostriedky na riešenie situácií v ňom uvedených ešte rozširuje o\nďalšie spektrum osobitných prostriedkov zverených osobitným orgánom.\n23. Ústavný súd Slovenskej republiky už konštatoval, že ústavný zákon o bezpečnosti štátu predstavuje\nosobitný a uzatvorený režim, ktorý poskytuje príslušným orgánom osobitné právomoci na riešenie\nkrízových situácii podľa čl. 1 ods. 4 ústavného zákona o bezpečnosti (rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2021 zo dňa 1. decembra 2021, bod 98) - teda tých\nnajvýznamnejších a najnebezpečnejších udalostí. Tento režim pôsobí popri využívaní prostriedkov\nbežného zákonodarstva - rozširuje teda diapazón prostriedkov, ktoré môžu orgány verejnej moci\nvyužívať za bežného stavu o osobitné právomoci upravené ústavným zákonom o bezpečnosti štátu\n(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 4/2021 zo dňa 8. decembra 2021,\nbod 83, obdobne sp. zn. PL. ÚS 22/2020 zo dňa 14. októbra 2020, bod 41). Nemá teda bez ďalšieho\nderogačný účinok vo vzťahu k bežnému zákonodarstvu a inštitútom v ňom upraveným.\n24. Totiž (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 4/2021 zo dňa 8. decembra\n2021, bod 83) „..ani ústavný zákon o bezpečnosti štátu, ktorý síce umožňuje vláde operatívne reagovať\nna výnimočné okolnosti, nesuspenduje obyčajné zákony a v nich zakotvené pravidlá upravujúce\nukladanie povinností ani možnosť prijímania zákonov. Nemožno tak vytknúť ustanoveniu § 4 ods. 1\npísm. g) zákona o ochrane verejného zdravia rozpor s čl. 51 ods. 2 ústavy, ktorý nerezervuje podmienky\na rozsah obmedzení základných práv a slobôd počas krízových situácií iba predpisu s právnou silou\nústavného zákona (nevylučuje tomu zodpovedajúcu právomoc zákonodarcu, len pripúšťa aj osobitný\nrežim obmedzenia základných práv a slobôd a ukladania povinností), a rovnako tak ani nesúlad s\nustanoveniami ústavného zákona o bezpečnosti štátu označenými navrhovateľkou.“ Z tohto dôvodu\n(rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2021 zo dňa 1. decembra 2021, bod\n98) „... ústavný zákon o bezpečnosti štátu vytvára osobitný uzavretý režim obmedzovania práv s vlastnou\nkoncepciou právnej ochrany, ktorý je odlišný od vyhlášok ÚVZ (porov. PL. ÚS 22/2020). Vyhlášky ÚVZ\nmajú vlastný nezávislý právny základ v zákone o ochrane verejného zdravia a sú aplikovateľné aj\nmimo režim krízových situácií. Preto vyhlášky ÚVZ nemusia byť publikované v Zbierke zákonov na\nzáklade ústavného zákona o bezpečnosti štátu, a tak nie je napadnuté ustanovenie v nesúlade s týmto\nreferenčným článkom.“\n25. S ohľadom na už uvedené kasačný súd konštatuje, že argumentácia sťažovateľky je nedôvodná a\npri svojich úvahách, reflektujúcich rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, nemal\n(v smere argumentovanom sťažovateľkou) pochybnosti o súlade § 59b zákona o ochrane verejného\nzdravia, ako aj relevantných ustanovení § 10 ods. 1, 2 písm. a) vyhlášky žalovaného č. 253/2021\nV.v., resp. ďalších nadväzujúcich ustanovení zákona o ochrane verejného zdravia (teda právneho\nrámca pre sankcionovanie sťažovateľky), s Ústavou Slovenskej republiky. Preto kasačný súd jednak\nnevyhovel návrhu sťažovateľky na prerušenie kasačného konania a iniciovanie konania o súlade\nprávnych predpisov podľa§ 452 ods. 1 v spojení s § 100 ods. 1 písm. b) SSP a nezistil ani nesprávne\nprávne posúdenie veci, prípadne nesprávny postup zo strany správneho súdu.\n\nIV.\nZáver\n26. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných\nnámietok sťažovateľky. Napadnutý rozsudok správneho súdu je dostatočne odôvodnený a vychádza\n\nzo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako\nnedôvodnú zamietol.\n27. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,\nkeďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil\nvýnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v\nspojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).\n28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 530/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:2031ba1b-18d5-450c-ae9d-b35fc89b15ee", "datum": "2026-09-10", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "31S/147/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:16deee41-196d-4fc8-8782-f7017f9a8fa4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.4.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021 z 8. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-08", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.4.2021.2"}, {"guid": "ussr:8c2681be-db07-4d57-9a04-2b6d1efd23ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2021 z 1. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-01", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.8.2021.2"}, {"guid": "ussr:0b9eb070-33a2-44a3-b12b-3d4ba443dfc2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.22.2020.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/2020 z 14. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-14", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.22.2020.2"}, {"guid": "ussr:bb965722-8cce-418a-89fa-72a3f7f11f7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/04 z 21. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-21", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb965722-8cce-418a-89fa-72a3f7f11f7b"}, {"guid": "ussr:8589295e-a31f-44f2-bb50-e43b52c665d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/94 z 6. 10. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-10-06", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8589295e-a31f-44f2-bb50-e43b52c665d5"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2031ba1b-18d5-450c-ae9d-b35fc89b15ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.530.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 530/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 530/2026 z 10. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.530.2026.1"}, {"guid": "ussr:b8303484-2b87-45dd-a0ad-6c2d0c75df0e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PLs.US.50.2025.1", "spisova_znacka": "PLs. ÚS 50/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLs. ÚS 50/2025 z 10. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PLs.US.50.2025.1"}]}