{"guid": "5c64e134-2230-4d6b-9188-bc5777eaf7e3:cb564e70-0ee3-4ee0-a092-8a3f55a3cf4d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:5019200005.2", "spisova_znacka": "4Sžk/19/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžk/19/2021 z 14. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 14. augusta 2025, sp. zn. 4Sžk/19/2021, ECLI:SK:NSSSR:2025:5019200005.2", "identifikacne_cislo": "5019200005", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Anita Filová", "sudca_id": 48, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anita-filova-48", "datum_vydania": "2025-08-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb564e70-0ee3-4ee0-a092-8a3f55a3cf4d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:5019200005.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:5019200005.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:5019200005.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Sžk/19/2021\n5019200005\n14. 08. 2025\nJUDr. Anita Filová\nECLI:SK:NSSSR:2025:5019200005.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej,\nzo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v\nprávnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1. I.. F. Q., nar. XX. N. XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX C.\nL., 2. I.. T. T., nar. XX. J. XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX C. L., obaja právne zastúpení: JUDr.\nJuraj Lukáč, advokát, so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Úrad\npre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (pôvodne: Ministerstvo dopravy a výstavby\nSlovenskej republiky), so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov\nkonania: 1. R. Q., nar. XX. R. XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX C. L., 2. D. D., nar. XX. L. XXXX, bytom\nW. XX/XXXX, XXX XX C. L., 3. I.. U. W., nar. XX. J. XXXX, bytom S. X, XXX XX . C. L., 4. Železnice\nSlovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 29154/2018/SV/84401 zo dňa 8. novembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov\nproti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/3/2019-184 zo dňa 24. novembra 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/3/2019-184 zo\ndňa 24. novembra 2020 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“\nalebo „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2/V/2018/005567-023/DAA zo dňa\n29. júna 2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol o návrhu Železníc Slovenskej republiky\n(ďalej aj ako „vyvlastniteľ“ alebo „ďalší účastník v 4. rade“) na vyvlastnenie pozemkov - odňatím\nvlastníckeho práva k pozemkom, resp. k jeho častiam, za účelom realizácie stavby „Modernizácia\nželezničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad - Tatry (mimo)“ v k. ú. C. L. tak, že:\n- v zmysle § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní vyvlastnil vo verejnom záujme v rozsahu geometrických\nplánov č. 204-5/2013 zo 7. februára 2013, č. 204-9/2013 z 26. februára 2013, č. 204-73/2012 z 28.\nfebruára 2013, č. 204-74/2012 z 26. marca 2013, č. 204-75/2012 z 30. apríla 2013 a č. 204-76/2012 z 24.\nmája 2013, trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech vyvlastniteľa pozemky bližšie špecifikované\npod položkou č. 1 až 5 patriace žalobcom a ďalším účastníkom konania v 1. až 3. rade (ďalej aj\n„doterajší vlastníci“ alebo aj „vyvlastňovaní“), zároveň rozšíril vyvlastnenie o nevyužiteľné pozemky\nbližšie špecifikované na str. 10. predmetného rozhodnutia a\n- v zmysle § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní určil za vyvlastnené pozemky náhradu bližšie\nšpecifikovanú na str. 11 predmetného rozhodnutia podľa trhovej ceny - všeobecnej hodnoty určenej\nznaleckým posudkom č. 42/2017 zo 14. marca 2017 vypracovaným Ústavom súdneho inžinierstva (ďalej\naj ako „ÚSI“) Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len „znalecký posudok č. 42/2017“), ktorú má doterajším\n\nvlastníkom vyvlastniteľ vyplatiť v lehote 30 dni odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného\nrozhodnutia o vyvlastňovaní.\nS námietkou ohľadom neprimeranosti výšky náhrady za vyvlastňované pozemky podľa znaleckého\nposudku č. 42/2017 a požiadavkou na vyššiu náhradu podľa nimi predloženého znaleckého posudku boli\nvyvlastňovaní odkázaní na súd bez prerušenia konania v zmysle § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní.\nV námietke vyvlastňovaní dôvodili, že znalecký posudok č. 42/2017 plne nezohľadňuje porovnanie\nkúpnych cien v danej lokalite, ani kapitalizáciu čistých výnosov v danej lokalite, hoci ÚSI pri stanovení\nvýchodiskovej ceny zvýšil niektoré koeficienty polohovej diferenciácie oproti svojmu predchádzajúcemu\nposudku. Pripomenuli, že do konania predložili vlastný znalecký posudok č. 114/2016 I.. L. F..\nVšeobecná hodnota pozemkov určená znaleckým posudkom použitým správnym orgánom prvého\nstupňa bola stanovená vadne, pričom tento len nekriticky prevzal závery účelovo predloženého posudku\nvyvlastniteľa. Relevanciu ich námietok potvrdzujú aj znalecké posudky vypracované znalcom I.. U. M. na\nzáklade objednávky vyvlastniteľa za účelom stanovenia výšky náhrady za zriadenie vecného bremena\nna pozemkoch priamo susediacich s vyvlastňovanými pozemkami. Koeficienty polohovej diferenciácie\npoužité pri stanovovaní všeobecnej hodnoty pozemkov použité v týchto znaleckých posudkoch sú pre\nvyvlastňovaných priaznivejšie. V námietke vyvlastňovaní deklarovali požiadavku, aby sa správny orgán\nprvého stupňa s dôkazmi spochybňujúcimi primeranosť náhrady náležite vysporiadali.\n2. Vyvlastňovaní podali proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolania, v ktorých okrem iného namietali\nprimeranosť náhrady určenej znaleckým posudkom č. 42/2017 predloženým vyvlastniteľom. Opätovne\nargumentovali vlastným znaleckým posudkom č. 114/2016, vypracovaným I.. L. F., s ktorým sa podľa\nnich správny orgán prvého stupňa nevysporiadal, keď pri existencii zjavnej spornosti otázky primeranosti\nnáhrady ďalšie dokazovanie vo vzťahu k výške primeranej náhrady nevykonal a bez opory v zákone sa\njednostranne priklonil k cene vyplývajúcej zo znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom, pričom\nv ďalšom odkázal vyvlastňovaných na civilné konanie. Takto prijatým záverom správny orgán prvého\nstupňa hrubo porušil ich práva v prospech vyvlastniteľa, keďže mali za to, že z ustanovenia § 9 ods. 2\npísm. f) zákona o vyvlastňovaní nevyplýva, že by znalecký posudok predložený vyvlastniteľom mal mať\nprednosť pred nimi predloženým znaleckým posudkom. Ak by správny orgán prvého stupňa postupoval\nprocesne korektne, nemohol by konštatovať, že znalecký posudok predložený vyvlastniteľom preukazuje\nprimeranosť náhrady a o dôkaze rovnakej hodnoty (sily) vysloviť, že tento výšku primeranej náhrady\npresahuje.\n3. Žalovaný rozhodnutím č. 29154/2018/SV/84401 zo dňa 8. novembra 2018 (ďalej aj ako\n„preskúmavané rozhodnutie“) zamietol odvolanie vyvlastňovaných a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.\nPoukázal na to, že nie je oprávnený rozhodovať o námietke týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie\na s požiadavkou na vyššiu náhradu ako stanovenú vo vyvlastňovacom konaní odkázal vyvlastňovaných\nna súd so žalobou smerujúcou proti vyvlastniteľovi. Žalovaný vnímal znalecký posudok ako dôkaz, ktorý\nsprávny orgán nehodnotí z hľadiska obsahovej správnosti, ale len z hľadiska, či úvahy znalca nie sú\nv rozpore so zásadami logiky a skutkovým stavom tak, ako sa tento javí z dôkazov vykonaných pred\nsprávnym orgánom. Ďalej žalovaný uviedol, že vyvlastňovaní ako účastníci konania sa môžu v súlade s §\n14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní domáhať preskúmania výroku o náhrade v súdnom konaní na základe\nžaloby podanej v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. V poučení uviedol, že\njeho rozhodnutie je preskúmateľné súdom v zmysle zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Na preskúmanie rozhodnutia o vyvlastnení v časti výroku\no určení výšky náhrady za vyvlastnenie je podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní príslušný súd.\n4. K odvolacej námietke nedostatku verejného záujmu na vyvlastnení žalovaný poukázal na to, že\nako podklad zohľadnil obsah územného rozhodnutia vydaného Mestom Liptovský Mikuláš pod č.\nÚRaSP 2008/05770 - TA1 zo dňa 31.12.2008, v zmysle ktorého uskutočnenie predmetnej stavby je vo\nverejnom záujme. Pritom podľa žalovaného už správny orgán prvého stupňa poukázal na vymedzenie a\nšpecifikáciu hlavných kritérií modernizácie daného traťového úseku obsiahnuté v označenom územnom\nrozhodnutí pre dosiahnutie daného účelu stavby, konštatujúc, že v danom prípade je realizácia stavby\nv zmysle ustanovenia § 15 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dráhach“) vyvolanou investíciou. V zmysle\n§ 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní musí byť vyvlastnenie v súlade s cieľmi a zámermi územného\nplánovania, ktoré sa dokazujú územným rozhodnutím, podľa ktorého sú vyvlastňované pozemky určené\nna uskutočnenie predmetnej stavby a pre túto stavbu sú obmedzené vlastnícke práva k nim vo verejnom\nzáujme. Vydaním územného rozhodnutia bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a\nzámermi územného plánovania.\n5. Žalovaný ďalej poukázal na to, že za pokus o dosiahnutie dohody v zmysle ustanovenia § 10a zákona\no dráhach je potrebné považovať doručenie výziev na uzatvorenie kúpnych zmlúv zo dňa 26.03.2018\n\nspolu s návrhmi kúpnych zmlúv, opatrené právoplatnými podpismi vyvlastniteľa, čím spĺňajú podmienku\nurčitosti a vážnosti prejavu vôle predpokladaného Občianskym zákonníkom. Nakoľko odvolatelia na\npredmetné výzvy v zákonnej 15-dňovej lehote nereagovali (prevzatie doručeniek odvolateľmi tvorí\nsúčasť administratívneho spisu), k dohode v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) zákona o\nvyvlastňovaní medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovanými nedošlo, a preto vyvlastniteľ podal návrh na\nvyvlastnenie predmetných nehnuteľností.\n6. K námietke, podľa ktorej by v prípade nehnuteľností patriacich do podielového spoluvlastníctva\nviacerých vlastníkov mal návrh na vyvlastnenie smerovať proti všetkým podielovým spoluvlastníkom\nnehnuteľností, s ktorými je tak potrebné konať naraz v jednom administratívnom konaní,\nžalovaný uviedol, že predmetným návrhom na obmedzenie vlastníckeho práva sú okrem iného\naj nehnuteľnosti evidované na vyše 500 spoluvlastníkov. V danom prípade mal žalovaný z\npredloženého administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého\nstupňa preukázané, že vyvlastniteľ sa vysporiadal s majetkovými právami ostatných spoluvlastníkov\nvyvlastňovaných nehnuteľností na základe preukázane predloženého prehľadu vysporiadania práv\nostatných spoluvlastníkov priloženého k zápisnici č. OU-ZA-OVBP2/V/2018/0005567-022/DAA zo dňa\n21.06.2018 a doplnenia návrhu na vyvlastnenie zo dňa 25.04.2018. Žalovaný citoval ustanovenie § 8\nods. 1 písm. b) zákona o vyvlastňovaní a skonštatoval, že vyvlastniteľ za účelom vysporiadania práv k\nnehnuteľnostiam dotknutých vyvlastnením s ostatnými spoluvlastníkmi oslovil všetkých spoluvlastníkov\ntýchto nehnuteľností zaslaním návrhov na uzatvorenie kúpnych zmlúv, pričom časť spoluvlastníkov\nzmluvy podpísala. V časti prípadov, v ktorých spoluvlastníci zmluvy nepodpísali, vyvlastniteľ pristúpil k\nusporiadaniu majetkových práv formou vyvlastnenia, ktoré skutočnosti plynú zo samotného prehľadu\nvysporiadania práv ostatných spoluvlastníkov zo dňa 21.06.2018.\nII. Konanie pred správnym súdom\n7. Preskúmavané rozhodnutie napadli žalobcovia správnou žalobou, v ktorej zopakovali argumentáciu\nz administratívneho konania. Pripomenuli, že časť ich námietok nesmerovala k požiadavke na vyššiu\nnáhradu za vyvlastnené pozemky, ale k tomu, že predloženým znaleckým posudkom č. 114/2016\nspochybnili dôkaz vyvlastniteľa o určení primeranej výšky náhrady podľa zákona o vyvlastňovaní.\nVzhľadom na existenciu viacerých rovnocenných dôkazov, z ktorých vyplývala spornosť primeranosti\nnáhrady za vyvlastňované pozemky, bolo povinnosťou správneho orgánu vykonať ďalšie dokazovanie.\nNamiesto toho sa správne orgány arbitrárne (bez náležitého zdôvodnenia) priklonili k záverom posudku\npredloženého vyvlastniteľom.\n8. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že dotknuté pozemky netvoria spoločnú nehnuteľnosť a napriek\ntomu postupoval správny orgán pri posudzovaní splnenia zákonnej podmienky v zmysle § 3 zákona o\nvyvlastňovaní nesprávne. Zo skutočnosti, že tieto pozemky sú v ideálnom vlastníctve viacerých fyzických\nosôb, je zrejmé, že na to, aby dohoda v zmysle § 3 zákona o vyvlastňovaní bola platná, je potrebné, aby\nju s poukazom na § 137 až § 140 Občianskeho zákonníka uzatvorila nadpolovičná väčšina zo všetkých\npodielových spoluvlastníkov. Žalobcovia s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, v zmysle ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou\npočítanou podľa veľkosti podielov, dôvodili, že každý jednotlivý spoluvlastník podielu nemôže sám s\nnavrhovateľom uzatvoriť dohodu, nakoľko táto by nerešpektovala spôsob nakladania so spoločnou\nvecou.\n9. Žalobcovia ďalej namietli, že správny orgán bez opory v zákone ustanovil obmedzený okruh\núčastníkov administratívneho konania, hoci z priložených LV je zrejmé, že účastníkmi konania majú byť\nvšetky fyzické osoby zapísané na listoch vlastníctva ako vlastníci dotknutých nehnuteľností ako aj Urbár\nVrbica, pozemkové spoločenstvo ako osoba, ktorej práva môžu byť týmto konaním priamo dotknuté v\nzmysle ustanovenia § 8 ods. 1 písm. d) zákona o vyvlastňovaní. Uvedené osoby tvoria ako vlastníci na\ntýchto listoch vlastníctva nerozlučné procesné spoločenstvo.\n10. Žalobcovia tiež namietli, že správne orgány sa nezaoberali posúdením nevyhnutnosti miery\nobmedzenia vlastníckych práv, najmä ak je zrejmé, že nevyhnutná miera je zachovaná aj\nnemodernizovanou, ale funkčnou traťou. Pripomenuli, že vyvlastňované pozemky sú vzhľadom na\ntrasu komunikácie situované približne v strede pôvodných parciel využívaných pred začatím stavby\nna poľnohospodárske účely. Tento fakt by nepochybne mohol v súčasnosti sťažiť využívanie zvyšných\nparciel. Správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie oprel len o znalecké posudky a rozhodnutia\no umiestnení stavby, avšak nevysporiadal sa s námietkami nevyhnutnosti rozsahu obmedzenia\nvlastníckeho práva. V administratívnom konaní nebol podľa žalobcov riadne preukázaný verejný záujem\n\nna vyvlastnení dotknutých nehnuteľností. Verejný záujem nie je možné odôvodniť len poukazom na\nexistujúce územné rozhodnutie a súlad s územným rozhodnutím.\n11. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 30S/3/2019-184 zo dňa 24.\nnovembra 2020 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol. K námietke týkajúcej sa\nnedostatočnosti skúmania a preukázania primeranosti náhrady za vyvlastňované pozemky pripomenul\ndôvodovú správu k zákonu o vyvlastňovaní, ktorá k ustanoveniu § 14 v spojení s § 13 ods. 3 písm. a)\ncit. zák. uvádza, že „ide o analógiu s Trestným poriadkom tzn., že ak vyvlastnený podá odvolanie iba\nproti výroku o náhrade, odvolací orgán odvolanie zamietne; bez ohľadu na to, či sa vyvlastnený obráti so\nžalobou na súd alebo nie, rozhodnutím o vyvlastnení určenú náhradu vyvlastniteľ vždy vyvlastnenému\nposkytne. Uvedené riešenie bolo prijaté z dôvodu, že prax ukázala, že rozhodovanie vo veciach náhrady\nje v sporných prípadoch nad rámec možností vyvlastňovacieho orgánu.“\n12. Podľa správneho súdu predmetom odvolacieho správneho konania môžu byť len výroky o\nvyvlastnení podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, nie výrok o určení primeranej náhrady podľa §\n13 ods. 3 cit. zák., keďže v zmysle § 14 ods. 2 veta druhá cit. zák. je na preskúmavanie výrokov podľa\n§ 13 ods. 3 príslušný civilný súd, a to na základe žaloby podanej v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Práve o námietkach takéhoto charakteru sa musí konať na\nzáklade samostatnej žaloby, na podanie ktorej boli žalobcovia v súlade s ustanovením § 13 ods. 3 písm.\na) cit. zák. odkázaní v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Z uvedených dôvodov ani žalovaný\nako odvolací orgán už nemohol prihliadať na námietky týkajúce sa vyššej náhrady než priznanej na\npodklade znaleckého posudku v prvostupňovom rozhodnutí. Keďže k prieskumu námietok ohľadne\nvyššej náhrady, a to ani procesného charakteru, žalovaný nie je legitimovaný, nemôžu potom podľa\nsprávneho súdu tvoriť ani predmet správneho súdneho prieskumu.\n13. Vzhľadom na vyššie uvedené mal správny súd za to, že nemohol posúdiť dôvodnosť žalobných\nnámietok týkajúcich sa výroku o určení náhrady, a to ani pokiaľ išlo o námietky spornosti primeranej\nnáhrady plynúcej z rozdielnych záverov znaleckých posudkov. Tiež mu neprináležalo vysporiadať sa\ns námietkou ohľadom pochybenia správneho orgánu prvého stupňa, pokiaľ tento nevykonal ďalšie\ndokazovanie v otázke primeranej náhrady, ale bez opory v zákone sa jednostranne priklonil k cene\npredloženej vyvlastniteľom, keďže táto námietka sa týka procesného postupu, ktorý predchádzal\nvydaniu výroku napadnutého rozhodnutia o priznanej náhrade, ktorý nemôže byť predmetom súdneho\nprieskumu. Namietané pochybenie podľa správneho súdu nie je procesnou vadou s vplyvom na výrok\nrozhodnutia žalovaného, ktorý súd preskúmava z hľadiska zákonnosti v tomto súdnom konaní, t.\nj. na výrok o vyvlastnení. Svoje úvahy k uvedenej námietke správny súd finalizoval sumarizujúcou\nkonštatáciou, že žalovaný má podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní právomoc len na meritórne\npreskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 cit. zák., nemá však právomoc posudzovať zákonnosť výroku\nsprávneho orgánu prvého stupňa o priznanej náhrade za vyvlastnenie v zmysle § 13 ods. 3 cit. zák., a\nv tomto rozsahu potom prieskumnú právomoc nemá ani správny súd v správnom súdnom konaní.\n14. K námietke nedostatočného preukázania absencie bezvýslednosti pokusu o nadobudnutie\nvlastníckeho práva dohodou spojenej s námietkou nemožnosti nerešpektovania spoločnej vôle väčšiny\nostatných spoluvlastníkov v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri uzatváraní dohôd\nsprávny súd uviedol, že v predmetnej veci došlo k vyvlastneniu spoluvlastníckych podielov žalobcov\nna nehnuteľnostiach konkretizovaných v rozhodnutí, preto bolo úlohou správnych orgánov skúmať\nsplnenie namietaných podmienok len vo vzťahu k žalobcom. Poukazom na obsah administratívneho\nspisu (viď bod 13. napadnutého rozsudku) mal správny súd za preukázané, že navrhovateľ vyvlastnenia\nsplnil zákonnú podmienku v zmysle § 3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, t. j. predložením doručenky a\ndoručovaných listín preukázal podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o vyvlastňovaní bezvýslednosť pokusu o\nuzatvorenie dohody o prevode vlastníckeho práva vzťahujúcej sa k spoluvlastníckym podielom žalobcov\nna označených nehnuteľnostiach. Podľa správneho súdu nebolo sporu o tom, že žalobcovia po doručení\nnávrhu v stanovenej lehote na návrh navrhovateľa vyvlastnenia nereagovali.\n15. K namietanému nesúladu s ustanovením § 139 Občianskeho zákonníka správny súd uviedol,\nže pojmovo prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemožno subsumovať pod legálny pojem\n„hospodárenie so spoločnou vecou“. Pod hospodárenie so spoločnou vecou možno v tom najširšom\nponímaní podradiť tie úkony, ktoré sa týkajú ekonomickej stránky spoločnej veci za predpokladu, že k\nich výkonu nie je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov (ako je tomu v prejednávanej veci). Súčasne\ntu nemožno z pohľadu ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka zahrnúť ani tie úkony, ktoré je\noprávnený vykonať každý podielový spoluvlastník vo vzťahu ku svojmu spoluvlastníckemu podielu (napr.\nprevod spoluvlastníckeho podielu). Podľa správneho súdu zmyslom samotného ustanovenia § 139\nObčianskeho zákonníka je umožniť potrebné riešenia v rámci existujúceho spoluvlastníckeho vzťahu, nie\nvšak umožniť jeho zmenu, resp. zrušenie proti vôli niektorého zo spoluvlastníkov. Občiansky zákonník\n\nrámec pre vymedzenie úkonov vyžadujúcich jednomyseľný súhlas spoluvlastníkov neponúka. V praxi\nsa teda jedná o kauzistický výklad toho, čo možno podradiť pod úpravu hospodárenia spoluvlastníkov\nso spoločnou vecou v zmysle § 139 Občianskeho zákonníka s tým, že zásadné úkony nepodraditeľné\npod uvedené ustanovenia považuje správny súd napr. prevod celej veci, zaťaženie vecným bremenom,\nzničenie, resp. odstránenie veci, zaťaženie veci záložným právom a pod.\n16. Správny súd tiež ako nedôvodnú vyhodnotil námietku nekonania so všetkými podielovými\nspoluvlastníkmi, ale len s obmedzeným okruhom účastníkov administratívneho konania. Správny súd\nzdôraznil, že takúto námietku je legitimovaný vznášať v rámci konania o žalobe opomenutého účastníka\npodľa § 179 ods. 1 SSP len konkrétny opomenutý účastník vyvlastňovacieho konania (resp. viacerí\nopomenutí účastníci vyvlastňovacieho konania), nemôže to za neho učiniť iný účastník dotknutého\nprávneho vzťahu. Žalobcov nie je možné považovať za opomenutých účastníkov konania, keďže\nsprávne orgány s nimi konali a preto im takáto námietka procesnej vady nepatrí, už aj preto, že nebolo\npreukázané, že by nekonaním s niektorým z podielových spoluvlastníkov boli nejako (najmä negatívne)\ndotknuté subjektívne práva samotných žalobcov (viď § 177 ods. 1 SSP). Správny súd tiež pripomenul,\nže ochrany iných ako subjektívnych práv sa v správnom súdnom konaní prostredníctvom všeobecnej\nsprávnej žaloby môže domáhať len prokurátor alebo zainteresovaná verejnosť (§ 177 ods. 2 SSP).\n17. K námietke, že zo žiadneho predpisu nevyplýva možnosť, aby si správny orgán konajúci vo veci\nvyvlastnenia zvolil obmedzený okruh účastníkov konania, správny súd poukázal na ustanovenie § 9 ods.\n4 zákona o vyvlastňovaní, ktorého výkladom (a contrario) možno dospieť k záveru, že vyvlastniteľ, pokiaľ\nje daná súvislosť v predmete vyvlastnenia (ako tomu je v prejednávanej veci), môže podať aj viacero\nsamostatných návrhov na vyvlastnenie. V takom prípade o každom takom jednotlivom návrhu vedie\nsprávny orgán samostatné administratívne konanie. Uvedeným spôsobom postupoval aj vyvlastniteľ\nv prejednávanej veci. Pokiaľ správny orgán začal jednotlivé administratívne konania na podklade\njednotlivých návrhov vyvlastniteľa, konal v súlade so zákonom, rešpektujúc ustanovenie § 9 ods. 1\nzákona o vyvlastňovaní a dispozičné oprávnenie vyvlastniteľa v zmysle § 9 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní\na contrario. Uvedené správny súd doplnil úvahou, že pokiaľ by bol prijatý záver, že administratívny\norgán musí vždy konať v jedinom konaní so všetkými podielovými spoluvlastníkmi vyvlastňovaných\nnehnuteľností, bolo by popreté právo vyvlastniteľa dosiahnuť cieľ vyvlastnenia dohodou resp. iným\nspôsobom, nakoľko účastníkmi konania by museli byť aj subjekty, ktoré súhlasili s uzavretím dohody.\n18. K námietke nedostatočne odôvodneného verejného záujmu na vyvlastnení a absencie posúdenia\nnevyhnutnosti rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva správny súd uviedol, že existencia verejného\nzáujmu na obmedzení vlastníckeho práva k pozemkom pre potreby modernizácie železničnej trate\nako objektivizovaná skutočnosť vyplynula z podkladov zhromaždených vyvlastňovacím správnym\norgánom. Verejný záujem bol v konaní stavebníkom pomenovaný a zdôvodnený a prekrýva sa s\ncieľmi a zámermi územného plánovania, t. j. modernizácie trate. Podľa správneho súdu obmedzenie\nvlastníckych práv žalobcov nepochybne bolo v súlade s verejným záujmom, pričom pripomenul, že\nuž správny orgán prvého stupňa sa otázkou danosti verejného záujmu na vyvlastnení zaoberal, a\nto konkrétne na str. 24 až 25 prvostupňového rozhodnutia, na ktoré následne nadviazal aj žalovaný\nv preskúmavanom rozhodnutí. Správny súd doplnil, že modernizácia so sebou prináša vytvorenie\nželezničnej trate rešpektujúcej nové poznatky vedy a techniky a ako každá modernizácia infraštruktúry, je\nv prospech prevažujúcej časti verejnosti, nakoľko so sebou prináša aj zvýšenie kvality prepravy (vrátane\nskrátenia času prepravy zvýšením traťovej rýchlosti) a bezpečnosti prepravy cestujúcich a tovarov\n(vybudovaním nových zabezpečovacích zariadení) ale aj bezpečnosti cestnej prepravy (vylúčením\núrovňových priecestí - krížení s cestnými komunikáciami vybudovaním nových mostov so súvisiacimi\ncestnými komunikáciami). S tvrdením žalobcov, že nevyhnutná miera obmedzenia vlastníckych práv je\nzachovaná nemodernizovanou, ale funkčnou traťou, sa správny súd nestotožnil. Takýto výklad zákona\nby poprel akúkoľvek možnosť aplikovať inštitút vyvlastnenia pre potrebu akejkoľvek modernizácie\ninfraštruktúry. Naopak, v záujme prevažnej väčšiny spoločnosti je, aby poznatky, ktoré prináša výskum\na veda a ktoré vo svojom dôsledku napomáhajú spoločnosti napredovať, zlepšujú kvalitu života (ktorú\nnepochybne determinuje aj čas prepravy hromadným dopravným prostriedkom, bezpečnosť prepravy\nresp. znížené nároky na spotrebu energie dané skrátením času prepravy atď.) boli zavedené do života\nspoločnosti. Podľa správneho súdu pri posudzovaní existencie verejného záujmu na vyvlastnení patrí\nsúdu preskúmať závery o tom, či realizácia modernizácie železničnej trate je pri zohľadnení konkrétnych\nokolností prípadu v záujme väčšiny spoločnosti a či tento verejný záujem z hľadiska primeranosti\nodôvodňuje zásah do individuálnych práv a záujmov vlastníkov pôdy na pokojnom užívaní majetku.\nSprávnemu súdu vyplynulo, že o existencii verejného záujmu na vyvlastnení niet v preskúmavanej veci\nžiadnych relevantných pochybností.\n\nIII. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie k nej\n19. Žalobcovia (ďalej aj ako „sťažovatelia“) podali proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť,\npožadujúc zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a vrátenie\nveci správnemu súdu na ďalšie konanie. Namietli, že správny súd sa nevysporiadal s ich skutočnou\nnámietkou, ktorou nebola samotná výška (dostatočnosť) primeranej náhrady za prechod vlastníckeho\npráva, ale nezákonnosť procesného postupu, akým k určeniu primeranosti náhrady správne orgány v\npriebehu konania dospeli. Pripomenuli, že správnemu orgánu boli zo strany vyvlastniteľa a sťažovateľov\npredložené dva znalecké posudky, v ktorých bola primeraná náhrada vypočítaná rôzne. Vzhľadom na\nspornosť primeranej ceny sa správny orgán nemohol prikloniť bez ďalšieho k posudku vyvlastniteľa\na sťažovateľov odkázať na súd, pretože tak by mohol učiniť iba v prípade, ak by zistená primeraná\nvýška náhrady bola nesporná a sťažovatelia by napriek tomu žiadali uhradiť vyššiu sumu. Keďže však\nvyvlastniteľom tvrdená výška primeranej náhrady bola v dôsledku druhého znaleckého posudku sporná,\nbolo podľa sťažovateľov povinnosťou správnych orgánov túto pochybnosť odstrániť.\n20. Pokiaľ ide o ostatné kasačné námietky, aj pri nich sťažovatelia zrekapitulovali svoju žalobnú\nargumentáciu. Správny súd vec nesprávne právne posúdil, ak aproboval postup správnych orgánov,\nktoré v predmetnom vyvlastňovacom konaní nekonali s úplným počtom účastníkov konania, t. j.\nvšetkými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností, ale len so svojvoľne zvolených počtom účastníkov,\npričom správny súd si tiež nesprávne vyložil ustanovenie § 9 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní.\nSprávny súd neidentifikoval vady pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva k vyvlastňovaným\nnehnuteľnostiam dohodou pred samotným vyvlastňovacím konaním, keď vyvlastniteľom neboli oslovení\nvšetci spoluvlastníci dotknutých nehnuteľností. Napokon správny súd pochybil, ak neidentifikoval\nďalšiu vadu, a to nedostatočné skúmanie verejného záujmu na vyvlastnení, čo sa následne prejavilo\nv nedostatočnom vyargumentovaní verejného záujmu na vyvlastnení v odôvodneniach rozhodnutí\nsprávnych orgánov. Správny súd však namiesto konštatácie nepreskúmateľnosti pri otázke verejného\nzáujmu sám dotváral argumentáciu správnych orgánov.\n21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na vlastné predchádzajúce vyjadrenia,\nstotožnil sa s napadnutým rozsudkom a kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.\n22. Ďalší účastníci konania v 1. až 4. rade sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.\nIV. Konanie pred kasačným súdom a veľkým senátom\n23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) ako súd kasačný\n(§ 438 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť sťažovateľov bola podaná včas, oprávnenými osobami\n(§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP).\n24. Pri rozhodovaní o kasačnej sťažnosti dospel senát 8S kasačného súdu, ktorému bola vec pridelená\nna rozhodnutie, k právnemu názoru odlišnému od právneho názoru vyjadreného v rozsudku Najvyššieho\nsprávneho súdu sp. zn. 8Sžk/20/2019 zo dňa 30.03.2022 a vec predložil na rozhodnutie veľkému senátu\nkasačného súdu.\n25. Právnou otázkou, pri ktorej riešení sa chcel predkladajúci senát odchýliť od odlišného rozsudku, bolo,\nči a v akom rozsahu ustanovenia § 13 ods. 3 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní\nzakladajú právomoc správnych súdov preskúmavať v správnom súdnictve na základe všeobecnej\nsprávnej žaloby čiastkový výrok o náhrade za vyvlastnenie.\n26. Veľký senát dospel k záveru, že k uvedenej otázke sa v rámci svojej pôsobnosti opakovane vyjadroval\nkompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu, ktorého\nrozhodnutia nie je potrebné potvrdzovať rozhodovacou činnosťou veľkého senátu, ale majú záväzný\ncharakter aj pre toto kasačné konanie. Poukázal na rozhodnutie sp. zn. 18Skomp/9/2022 zo dňa 25.\njanuára 2023, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie sp. zn. 1KO/13/2020 z 25. novembra 2020, ktoré\nspornú otázku riešili.\n27. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1KO/13/2020 z 25.\nnovembra 2020 (bod 14) uviedol, že z ustanovení zákona o vyvlastňovaní vyplýva „súdny prieskum na\nzáklade podanej správnej žaloby, a to rozhodnutia vo vzťahu k výroku rozhodnutia o vyvlastnení podľa\nust. § 13 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z., ale aj rozhodnutia vo vzťahu k výroku o finančnej náhrade\npodľa § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. Výrok rozhodnutia o finančnej náhrade v zmysle § 13 ods.\n3 zákona č. 282/2015 Z. z. je možné preskúmať na základe podanej správnej žaloby s poukazom na\n§ 14 ods. 2 vety druhej a tretej zákona č. 282/2015 Z. z., v rozsahu námietok vyplývajúcich z ust. § 4\nods. 4 zákona č. 282/2015 Z. z., podľa ktorého ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na\nvyvlastnenie na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti,\n\nktoré sú obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací\norgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú\ndôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie.“\n28. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu\nv rozhodnutí sp. zn. 18Skomp/9/2022 zo dňa 25. januára 2023 (bod 9) z ustanovení zákona\no vyvlastňovaní vyabstrahoval, že „nárok na zaplatenie náhrady za vyvlastnenie je vo svojej\npodstate súkromnoprávnym nárokom na plnenie, ktorý vzniká medzi pôvodným vlastníkom alebo\niným oprávneným z príslušného práva (vyvlastneným) a novým vlastníkom, resp. tým, kto bude\nmať z vyvlastnenia prospech (vyvlastniteľom). To napokon zodpovedá aj ustanoveniu § 128 ods.\n2 Občianskeho zákonníka, ktoré možnosť vyvlastnenia za náhradu upravuje ako súčasť obsahu\nvlastníckeho práva vlastníka a nárokov, ktoré z vlastníckeho práva vyplývajú. O tomto súkromnoprávnom\nnároku však na základe § 13 ods. 1 a 3 zákona č. 282/2015 Z. z. rozhoduje v prvom rade vyvlastňovací\norgán, ktorým je podľa § 7 cit. zák. okresný úrad v sídle kraja. Okresný úrad je orgánom štátnej správy\n(porov. § 2 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy), v dôsledku čoho je\npodľa § 4 písm. a) SSP orgánom verejnej správy a jeho rozhodnutia a opatrenia môžu byť podľa § 2\nods. 1 a § 6 SSP predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Z § 18 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z.\nnapokon vyplýva, že vo vyvlastňovacom konaní sa postupuje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, takže jeho výsledkom je rozhodnutie v zmysle §\n3 ods. 1 písm. b) SSP. Výrok tohto rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie je potom v zmysle výslovného\nustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. preskúmateľný v správnom súdnictve na základe\nžaloby, ktorou je všeobecná správna žaloba podľa § 177 a nasl. SSP (porov. už cit. rozsudok najvyššieho\nsprávneho súdu sp. zn. 8Sžk/29/2019).“ Podľa kompetenčného senátu „v podstate súkromnoprávny\nnárok na náhradu za vyvlastnenie sa môže stať predmetom dvoch samostatných súdnych konaní na jednej strane ho možno uplatniť v civilnom sporovom konaní podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona\nč. 282/2015 Z. z. v takom rozsahu, v akom o ňom nebolo rozhodnuté v rozhodnutí o vyvlastnení. V\ntomto prípade ide o typický príklad tzv. následnej (konzekutívnej, delenej) právomoci, kedy právomoc\nsúdu podľa Civilného sporového poriadku vzniká až potom, čo vo veci rozhodol orgán verejnej správy.\nNa druhej strane však môže byť tento nárok aj predmetom správneho súdneho konania v rozsahu, v\nakom bol priznaný rozhodnutím vyvlastňovacieho orgánu, pretože toto rozhodnutie možno preskúmať na\nzáklade správnej žaloby...“ Kompetenčný senát uzavrel, že „...tak ako v správnej žalobe môže žalobca\nako žalobný bod namietať, že určité procesné pochybenia orgánu verejnej správy sú relevantné práve\npreto, že vyústili do nízkej vyvlastňovacej náhrady, tak zasa v žalobe o zaplatenie vyššej náhrady podľa\n§ 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z. možno namietať, že príliš nízka vyvlastňovacia náhrada\nbola práve dôsledkom takýchto procesných pochybení.“\n29. Z uvedeného vyplýva, že žalobca môže v správnom súdnom konaní v rámci žalobných bodov\nnamietať určité procesné pochybenia orgánu verenej správy, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť\nvýroku o určení náhrady za vyvlastnenie v zmysle § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní. K takýmto\nprocesným pochybeniam možno zaradiť vady týkajúce sa procesného postupu orgánu verejnej správy\npri vydávaní rozhodnutia ako napr. to, že orgán verenej správy nepostupoval v konaní v úzkej súčinnosti\ns účastníkmi konania, že odňal účastníkom konania možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, že\nnezaobstaral zákonom požadované podklady potrebné pre rozhodnutie, že nedodržal postup v zmysle\n§ 4 ods. 4 cit. zák., prípadne že výrok jeho rozhodnutia neobsahoval zákonom predpísané náležitosti.\nV. Argumentácia kasačného súdu\n30. Právnym posúdením veci dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Správny\nsúd, ako vyplýva z bodov 29. až 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku, sa apriórne odmietol zaoberať\nžalobou námietkou súvisiacou s primeranosťou náhrady za vyvlastňované pozemky, majúc za to,\nže táto smeruje výhradne voči výške náhrady, v dôsledku čoho dospel k záveru, že preskúmanie\nvýroku o výške náhrady výlučne z dôvodu nespokojnosti s ňou nepatrí do právomoci správneho\nsúdu, ale vždy je potrebné sa obrátiť so žalobou na civilný súd. Podľa názoru kasačného súdu\nvšak uvedenú žalobnú námietku správny súd nesprávne interpretačne uchopil a následne vyhodnotil,\nnakoľko si nevšimol, že jej obsahom je argumentácia primárne brojaca proti procesnému postupu,\nktorý predchádzal ustáleniu náhrady považovanej správnym orgánom prvého stupňa za primeranú a\nže výška náhrady určená/stanovená správnym orgánom prvého stupňa sťažovateľom je podľa nich v\npriamej príčinnej súvislosti s nesprávnym procesným postupom, ktorý podľa sťažovateľov zvolil správny\norgán. Takto pritom sťažovatelia argumentovali nielen v správnej žalobe, ale aj v administratívnom\nkonaní v nimi podanom odvolaní, keď podstatou ich námietok bolo, že správny orgán prvého stupňa pri\n\nexistencii dvoch dôkazov s rovnakou dôkaznou hodnotou (znaleckých posudkov), ktoré k otázke určenia\nprimeranosti náhrady za vyvlastnenie pristupovali rozdielne, nezvolil riadny procesný postup predvídaný\nzákonom o vyvlastňovaní, pričom správny orgán prvého stupňa nedodržal tiež ustanovenia správneho\nporiadku týkajúce sa všeobecných postupov pri dokazovaní v rámci správneho konania a vyhodnotení\ndokazovania. Kasačný súd, vychádzajúc z už vyššie citovaných rozhodnutí kompetenčného senátu,\nktorými je viazaný (bližšie body 26 až 28 tohto rozsudku), konštatuje, že v práve posudzovanej veci bola\ndaná právomoc správneho súdu na preskúmanie uvedenej žalobnej námietky. Preto, ak sa správny\nsúd odmietol touto žalobnou námietkou zaoberať, dopustil sa vady nesprávneho právneho posúdenia\nveci, ktorá skutočnosť mala sama osebe za následok zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci\nsprávnemu súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude preto úlohou správneho súdu podrobiť\nsúdnemu prieskumu aj žalobnú námietku týkajúcu sa otázky primeranosti náhrady za vyvlastnenie, a\nto z pohľadu dodržania procesného postupcu v intenciách namietaných sťažovateľmi v správnej žalobe\nspolu so záverom kasačného súdu, pokiaľ ide o rozsah tohto prieskumu (bližšie bod 29 tohto rozsudku).\n31. V súvislosti so záverom uvedeným v predchádzajúcom bode kasačný súd odkazuje na uznesenie\nveľkého senátu sp. zn. 19SVs/5/2024 z 30. apríla 2025, konkrétne na bod 54, v ktorom veľký senát\nkonštatoval odklon rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/20/2019\nzo dňa 30. marca 2022, od právnych záverov rozhodnutia kompetenčného senátu sp. zn. 1KO/13/2020\nzo dňa 25. novembra 2020. Keďže sa v tomto prípade jedná o obdobnú vec s vecou 8Sžk/20/2019,\na to vyvlastnenie iných pozemkov pre účely totožnej stavby, kasačný súd pripomína, že odklon od\nprávneho názoru uvedeného v rozsudku sp. zn. 8Sžk/20/2019 bol vyriešený práve závermi uvedenými\nv už zmienenom uznesení veľkého senátu.\n32. Čo sa týka ostatných kasačných námietok, kasačný súd pri prieskume napadnutého rozsudku so\nzreteľom na ich obsah nezistil vadu nesprávneho právneho posúdenia zo strany správneho súdu a s\njeho právnym náhľadom na zvyšné žalobné body sa v zásade stotožňuje.\n33. Vo vzťahu k sťažovateľom nezistil kasačný súd pochybenia súvisiace s otázkou pokusu o\nnadobudnutie ich spoluvlastníckych podielov k vyvlastňovaným nehnuteľnostiam dohodou. Vyvlastniteľ\nvoči nim riadne splnil podmienky vyplývajúce mu z § 3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní v spojení\ns § 10a zákona o dráhach. Tu aj kasačný súd zastáva názor, že dohoda, ktorou sa vyvlastniteľ\nmal pokúsiť nadobudnúť dotknuté pozemky, nemusela zahŕňať a byť adresovaná súčasne všetkým\nspoluvlastníkom pozemkov, resp. že ju súčasne nemusela podpísať nadpolovičná väčšina všetkých\ndotknutých spoluvlastníkov. Žiadna takáto sťažovateľmi postulovaná podmienka z platnej právnej úpravy\ntotiž nevyplýva. Okrem toho kasačný súd považuje pri tomto type námietky za významné najmä\nskúmanie existencie príčinnej súvislosti medzi deklarovanou vadou a dotykom na subjektívnych právach\nsťažovateľov. Títo neuviedli, akým spôsobom sa nimi namietaná vada mala prejaviť (myslí sa tu\nnegatívny dopad) na ich subjektívnych právach, resp. (a contrario) ako by sa trvaním na požiadavke,\naby účastníkmi dohody boli všetci spoluvlastníci dotknutých pozemkov, ich právna pozícia v procese\nvyvlastňovania zlepšila.\n34. S predchádzajúcou námietkou bola argumentačne previazaná námietka spočívajúca v tom, že\nsprávny orgán prvého stupňa mal podľa sťažovateľov konať so všetkými spoluvlastníkmi dotknutých\npozemkov (cca 500), pričom však v predmetnom vyvlastňovacom konaní konal len s obmedzeným\nokruhom účastníkov. Kasačný súd, rovnako ako správny súd, nenašiel pre aprobáciu právneho názoru\nsťažovateľov podporu v platnej právnej úprave, nakoľko z ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní\nvyplýva pre navrhovateľa vyvlastnenia nie povinnosť, ale iba možnosť, aby vo veciach, ktoré majú\nvzájomnú súvislosť v predmete vyvlastňovania (čo je aj tento prípad) alebo osobe vyvlastňovaného,\npodal spoločný návrh na spoločné ústne prejednanie veci. Jediným kritériom pre možnosť voľby takéhoto\npostupu je „dôvod hospodárnosti“. Následne vyvlastňovací orgán podľa povahy veci vydá spoločné\nrozhodnutie o vyvlastnení alebo samostatné rozhodnutia o vyvlastnení na každého vyvlastňovaného.\nPreto túto námietku vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Naviac, rovnako ako pri predchádzajúcej\nnámietke, ani tu kasačný súd neidentifikoval argumentáciu preukazujúcu existenciu príčinnej súvislosti\nmedzi deklarovanou vadou (nekonanie so všetkými spoluvlastníkmi) a dotykom na subjektívnych\nprávach sťažovateľov.\n35. Správny súd sa podľa názoru kasačného súdu vysporiadal procesne korektne aj s námietkou tvrdenej\nabsencie zrozumiteľnej správnej úvahy k preukázaniu verejného záujmu na vyvlastnení. Aj podľa\nkasačného súdu už argumenty prezentované na str. 24 a 25 prvostupňového rozhodnutia sú dostatočné\nna to, aby z nich vyplývala existencia reálneho verejného záujmu na vyvlastnení dotknutých pozemkov.\nJe síce pravdou, že argumentácia správneho súdu je v istých smeroch doplnením argumentácie\nsprávnych orgánov, rozhodne však nie je možné konštatovať, že by tu správny súd nahrádzal\nchýbajúcu alebo nedostatočnú argumentáciu k preukázaniu verejného záujmu na vyvlastnení. Kasačný\n\nsúd sa stotožňuje so všeobecným vnímaním obsahu termínu „verejný záujem“, za ktorým možno\nidentifikovať dôležitý záujem štátu alebo spoločnosti, majúci všeobecne prospešné dôsledky. V prípade\nvyvlastnenia z dôvodu verejného záujmu musí byť súčasne splnené, že očakávaný pozitívny dopad\nvýsledkov plánovanej činnosti, pre ktorú dochádza k vyvlastneniu, na celok (štát, spoločnosť), výrazne\nprevažuje nad negatívnymi dôsledkami vyvlastnenia, ktoré sa prejavia vo sfére individuálnych záujmov\njednotlivca. Správny orgán prvého stupňa podľa kasačného súdu argumentačne obstál, ak k otázke\nverejného záujmu zdôraznil, že modernizácia dotknutého úseku železničnej siete vychádza z dlhodobej\nnadnárodne definovanej koncepcie výstavby a modernizácie vybraných európskych dopravných\nkoridorov dohodnutej už v roku 1994 na II. Paneurópskej konferencii ministrov dopravy, s motívom\nzjednotenia železničnej infraštruktúry Európy, harmonizácie kvalitatívnych ukazovateľov, zvyšovania\nvýkonnosti železníc. Cieľom je, aby slovenská železničná sieť dosiahla v relevantnom čase európske\nštandardy, a to zvýšením technickej vybavenosti a použiteľnosti zabudovaním najmodernejších a\nnajprogresívnejších prvkov a tým skvalitnením a zlepšením jej technických parametrov, čo sa v\nkonečnom dôsledku prejaví na zvýšení komfortu prepravy cestujúcich vrátane skrátenia času prepravy,\nzefektívnení prepravy tovarov, zvýšení plynulosti prepravy, znížení negatívnych dopadov na životné\nprostredie. Takto vystavaná argumentácia správnych orgánov podľa názoru kasačného súdu v\ndostatočnej miere preukazuje verejný záujem na vyvlastnení v predmetnej veci. Z uvedených dôvodov\npreto kasačný súd nezistil dôvodnosť danej námietky.\nVI. Záver\n36. S poukazom na uvedené, identifikujúc v napadnutom rozsudku vyššie opísanú vadu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil\nna ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici ako právnemu nástupcovi Krajského súdu v Žiline\nvo veciach správneho súdnictva (§ 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (bod\n30 ) je správny súd viazaný.\n37. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467\nods. 3 SSP).\n38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30S/3/2019", "guid": "2bb6691c-99c3-4a12-b467-4f99421eb2fa:c7cd0b5d-3646-4be2-b68e-9904e2239a7d", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}