{"guid": "3694f9ce-8145-413a-9b0f-ead1f9d7d95b:70482dd3-06e4-4709-a72d-ccf755140634", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200080.1", "spisova_znacka": "1Svk/9/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/9/2024 z 22. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 22. mája 2025, sp. zn. 1Svk/9/2024, ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200080.1", "identifikacne_cislo": "3023200080", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2025-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/44", "nazov": "zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/44", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/44-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/44/#paragraf-33.odsek-1", "nazov": "§ 33 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/44/#paragraf-33.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/44-1988/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/44/#paragraf-26.odsek-2", "nazov": "§ 26 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/44/#paragraf-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/44-1988/paragraf-26"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1988/44#paragraf-33", "/SK/ZZ/1988/44#paragraf-26"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/70482dd3-06e4-4709-a72d-ccf755140634", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200080.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200080.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200080.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Svk/9/2024\n3023200080\n22. 05. 2025\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2025:3023200080.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr.\nKataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) Obce Hradište, so sídlom\nHradište 278, 958 54 Hradište, IČO: 00 310 468, právne zastúpenej JUDr. Samuelom Baránikom,\nadvokátom, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, IČO: 42 175 381, proti žalovanému Hlavnému\nbanskému úradu, so sídlom Kammerhofská 25, 969 50 Banská Štiavnica, IČO: 31 780 270, právne\nzastúpeným Mgr. Petrom Mačajom, advokátom, so sídlom Dolná 7, 969 01 Banská Štiavnica, za účasti\nďalších účastníkov: 1/ Slovenské kameňolomy o. z. Hradište s.r.o., so sídlom Východná 2338/21, 911\n08 Trenčín, IČO: 50 266 799, 2/ U. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V., 3/ Urbárske\npozemkové spoločenstvo Hradište, so sídlom Hradište 211, 958 54 Hradište, IČO: 34 008 870, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 114-330/2017 zo dňa 14. februára 2017, v konaní o\nkasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-13S/21/2023-57\nzo dňa 13. septembra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nIII. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nIV. Ďalším účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Obvodný banský úrad v Prievidzi, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. 134-480/2016\nzo dňa 05.02.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 10 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb.\no banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe (ďalej len „zákon č. 51/1988 Zb.“) povolil\norganizácii: EXPLOIT, s.r.o., Športová 32, Prievidza, IČO: 45 677 476, banskú činnosť - otvárka, príprava\na dobývanie výhradného ložiska stavebného kameňa - dolomitu v dobývacom priestore /DP/ Hradište,\nokres Partizánske, kraj Trenčiansky, určenom rozhodnutím bývalého Ministerstva poľnohospodárstva a\nvýživy SSR č. 5626/70-RD z 13.09.1971 organizácii JRD Hradište so sídlom v Hradišti, bývalý okres\nTopoľčany (teraz Partizánske) na dobývanie ložiska dolomitických pieskov a zmenený rozhodnutím\nMinisterstva poľnohospodárstva a výživy SSR č. 11219/77-Pv zo 04.05.1975 a to organizácii JRD\nSkačany, na ploche pozemku registra „C“ parcelné číslo 3084 o výmere 2,67 ha, v katastrálnom území\nZ., podľa k žiadosti priloženého „Plán otvárky, prípravy a dobývania, lom Dedová dobývací priestor\n\nHradište, z októbra 2015 (ďalej len „Plán OPD“), do vydobytia všetkých vyťažiteľných zásob ložiska,\nnachádzajúcich na tomto pozemku, v DP Hradište, v severnej časti lomu Dedová. Plán OPD sa stáva\nnadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia na predmetnej časti uvedeného pozemku pre EXPLOIT\nzáväzným. Námietky žalobcu považoval za nedôvodné a zamietol ich.\n2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č.\n393-923/2016 zo dňa 18.05.2016 zamietol a prvostupňové rozhodnutie v časti zmenil stotožniac sa s\nprávnym a skutkovým posúdením veci. Odvolacie rozhodnutie žalovaného bolo napadnuté protestom\nprokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 12.08.2016, ktorému vyhovelo Ministerstvo\nhospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 28789/2016-4110-545566 zo dňa 07.10.2016 a\nprotestom napadnuté rozhodnutie zrušilo. Rozklad podaný proti rozhodnutiu ministerstva hospodárstva\nminister hospodárstva rozhodnutím č. 46/2016 zo dňa 12.12.2016 zamietol a rozhodnutie ministerstva\npotvrdil. Na základe správnej žaloby spoločnosti EXPLOIT, s.r.o. boli rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave č. k. 2S/32/2017-67 zo dňa 25.09.2019 zrušené vyššie uvedené rozhodnutia Ministerstva\nhospodárstva Slovenskej republiky a vec bola vrátená ministerstvu na ďalšie konanie. Ministerstvo\nhospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 10713/2020-4110 zo dňa 07.02.2020 opätovne\nvyhovelo protestu prokurátora zo dňa 12.08.2016 a rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.05.2016 zrušilo\ns tým, že rozklad podaný proti rozhodnutiu ministerstva minister rozhodnutím č. 14515/2020-2061 zo\ndňa 30.04.2020 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.\n3. Po zrušení rozhodnutia žalovaného na základe protestu prokurátora vydal žalovaný dňa 14.02.2027\nnové rozhodnutie č. 114-330/2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie\nzmenil tak, že výrokovú časť doplnil slovami: „Organizácia EXPLOIT má OBÚ v Prievidzi vydané banské\noprávnenie č. 99-99/2015 zo 07.01.2015, zmenené rozhodnutím OBÚ v Prievidzi č. 394-827/2016 z\n24.03.2016 (právoplatné 29.03.2016) a zodpovedným vedúcim zamestnancom je Q. W., bytom Z. Č.. XX,\nXXX XX B. D., osvedčenie o odbornej spôsobilosti vedúceho lomu vydal OBÚ v Prievidzi dňa 23.04.2007\npod č. 228-906/2007.“\n\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj S.s.p.) žalobu\nzamietol. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\n5. V odôvodnení uviedol, že je viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v jeho rozhodnutí\n(rozsudok NSS SR sp. zn. 1Svk/26/2021 zo dňa 17.02.2023) (§ 469 S.s.p.), opätovne vec posúdil a\ndospel k záveru, že všetky žalobné body sú nedôvodné.\n6. Pokiaľ ide o námietku obchádzania zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné\nprostredie (ďalej aj „zákon č. 24/2006 Z. z.), správny súd viazaný vysloveným právnym názorom\nkasačného súdu uzatvoril, že tento zákon nebol porušený ani obídený, ak nebol v predmetnej veci\nvykonaný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, keďže banská činnosť bola povolená len\nna ploche 2,671 ha na pozemku registra „C“ parc. č. 3084 v k. ú. Z., čo z hľadiska plošného záberu ani z\nhľadiska plánovaného ročne vydobytého množstva nerastu nepodlieha posúdeniu vplyvov podľa zákona\nč. 24/2006 Z. z. Toto posudzovanie by bolo potrebné vykonať až v novom správnom konaní, v ktorom\nby došlo k predloženiu žiadosti o povolenie banskej činnosti na ďalších pozemkoch, ktorých rozloha\nby spolu s rozlohou pozemku už povolenej banskej činnosti presiahla 5 ha ešte počas vykonávania\npovolenej banskej činnosti. Preto je tento žalobný bod nedôvodný.\n7. V súlade s vysloveným právnym názorom kasačného súdu je nedôvodný aj žalobný bod, že žalovaný\nsa nevysporiadal s požiadavkou na zameranie hraníc dobývacieho priestoru na povrchu v zmysle § 26\nods. 2 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších zákonov\n( ďalej aj „zákon č. 44/1988 Z. z.“), keďže žalovaný sa s uvedenou námietkou vysporiadal na str. 18\nnapadnutého rozhodnutia.\n\n8. V rámci ďalšieho žalobného bodu žalobca namietal nedodržanie 10-dňovej lehoty pred vykonaním\nústneho pojednávania podľa § 18 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. Z obsahu administratívneho spisu\nvyplýva, že došlo k porušeniu uvedeného zákonného ustanovenia, podľa ktorého obvodný banský\núrad oznámi začatie konania dotknutým orgánom štátnej správy a účastníkom konania a nariadi\nústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou najneskôr 10 dní pred ústnym pojednávaním a\nsúčasne ich upozorní na to, že svoje stanoviská alebo námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom\npojednávaní, prípadne pri miestnej ohliadke a že sa na neskôr podané stanoviská alebo námietky\nnemusí prihliadnuť. Žalobca si oznámenie o začatí konania spojené s ústnym pojednávaním prevzal\ndňa 20. 01. 2016, len 9 dní pred konaním ústneho pojednávania, ktoré sa konalo dňa 29.01.2016.\nRozhodujúci je deň, kedy si žalobca oznámenie prevzal, nie deň, kedy bolo podané na pošte, ako to tvrdil\nžalovaný. Až prevzatím oznámenia sa žalobca dozvedel o začatí správneho konania a nariadení ústneho\npojednávania a mal možnosť uplatniť svoje námietky. V zmysle § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p. je dôvodom\nzrušenia rozhodnutia len podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,\nktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Nie každé porušenie ustanovenia\no konaní spôsobuje dôvodnosť správnej žaloby, ale musí byť naplnená uvedená zákonná intenzita.\nNemalo by význam opakovať administratívne konanie len za účelom nápravy procesného pochybenia,\nak by sa zjavne dospelo k rovnakému výsledku. Účelom ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 51/1988\nZb. je poskytnúť účastníkom konania a dotknutým orgánom štátnej správy dostatočný časový priestor\nna predloženie svojich stanovísk alebo námietok, a to najneskôr pri ústnom pojednávaní (prípadne\nmiestnej ohliadke) s tým, že na neskôr podané stanoviská alebo námietky sa nemusí prihliadnuť.\nŽalobcovi bolo napriek kratšej lehote toto právo zachované, pretože vo veci podal už dňa 27.11.2015\nnesúhlasné stanovisko, ktoré prvostupňový správny orgán posudzoval v rámci ústneho pojednávania,\nktorého sa podľa zápisnice nachádzajúcej sa v administratívnom spise zúčastnil osobne aj starosta\nžalobcu ako štatutár. So vznesenými námietkami žalobcu sa prvostupňový správny orgán zaoberal na\nústnom pojednávaní aj v rámci prvostupňového rozhodnutia, teda došlo k naplneniu práva žalobcu\nuplatniť svoje námietky. Správny súd tiež poukazuje na minimálnu intenzitu porušenia, keďže žalobcovi\nsa skrátila zákonná lehota len o jeden deň. Za tejto situácie nemožno skonštatovať, že porušenie\nvyššie uvedeného ustanovenia o konaní bolo podstatné a mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia. Krajský súd v Trenčíne v pôvodnom rozhodnutí č. k. 13S/33/2017-195 zo dňa 07.07.2021\npovažoval túto žalobnú námietku za dôvodnú. Za súčasného stavu, keď podľa vysloveného právneho\nnázoru kasačného súdu nie sú dôvodné ostatné žalobné námietky, pre ktoré bolo napadnuté rozhodnutie\nkrajským súdom zrušené, nie je podľa názoru správneho súdu dôvod na zrušenie napadnutého\nrozhodnutia len pre toto procesné pochybenie, pretože opätovné prejednanie veci správnymi orgánmi so\nzachovaním 10-dňovej lehoty žalobcovi by zjavne nemohlo priniesť iný výsledok konania, keďže žalobca\nsvoje námietky riadne uplatnil a tieto boli predmetom posudzovania správnymi orgánmi.\n9. Ďalej podľa názoru správneho súdu pokiaľ žalobca namietal, že sa žalovaný nevysporiadal s petíciou\nobčanov, táto námietka nie je dôvodná, pretože výkon petičného práva upravuje zákon č. 85/1990 Zb.,\na petícia sa rieši v samostatnom konaní nezávislom na konaní o povolenie banskej činnosti, ktoré bolo\npredmetom administratívneho konania.\n10. Pokiaľ ide o namietanú absenciu súhlasu vydražiteľa pozemku parc. č. 3084 v k. ú. Z. [ďalšieho\núčastníka 2)] s banskou činnosťou v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, ani tento žalobný\nbod nie je dôvodný. Ďalší účastník 2) ako vlastník dotknutého pozemku, ktorý vydražil, udelil súhlas\ns plánovanou ťažbou dňa 04.01.2016. Príklep k predmetnému pozemku mu bol udelený súdnym\nexekútorom pred týmto dátumom na dražbe konanej dňa 17.12.2015. Je pravda, že udelený príklep\nbol schválený až následne uznesením Okresného súdu Partizánske č. k. 2Er/902/2008-37 zo dňa\n01.03.2016, čím došlo k potvrdeniu vlastníckeho práva ďalšieho účastníka 2) ako vydražiteľa k\ndotknutému pozemku. Pre správny súd je však podľa § 135 ods. 1 S.s.p. rozhodujúci stav v\nčase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom už v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia dňa 14.02.2017 bola otázka vlastníctva dotknutého pozemku ďalším účastníkom 2)\ndefinitívne vyriešená. Tým došlo k vyriešeniu stretu záujmov medzi žiadateľom o banskú činnosť [ďalším\núčastníkom 1, resp. jeho právnym predchodcom spoločnosťou EXPLOIT, s.r.o.] a vlastníkom dotknutého\npozemku [ďalším účastníkom 2)]. Zrušenie napadnutého rozhodnutia na základe tohto žalobného bodu\nby vzhľadom na uvedený stav zjavne nemohlo priniesť iné rozhodnutie vo veci.\n11. Správny súd tiež uviedol, že nedôvodná je aj námietka žalobcu, že správne orgány pred povolením\nbanskej činnosti nevyriešili stret záujmov podľa § 18b ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. a § 33 ods. 1\n\nzákona č. 44/1988 Zb. Žalobca v správnej žalobe konkrétne vymedzil 4 body, ktoré neboli podľa neho\nvyriešené (str. 8 správnej žaloby). Z formulácie prvého bodu vyplýva, že tento sa týka výlučne prepravy\nvyťaženého nerastu. Žalobca hovorí o neúnosnosti preťaženosti cesty a v tejto súvislosti o zvýšení rizika\nnehodovosti a zaťaženosti statiky budov v intraviláne obce, čo chcel riešiť dopravnou štúdiou. Namietané\nskutočnosti nesúvisia so samotnou banskou činnosťou, teda ťažením nerastu. Rovnako tak štvrtý bod\nsa týka výlučne prepravy nerastu, ktorá sa má podľa žalobcu realizovať cez pozemky v jeho vlastníctve,\ns čím nesúhlasil, avšak nie je tu namietaný vplyv samotnej banskej činnosti. Žalovaný poukázal vo\nsvojom vyjadrení k správnej žalobe na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorý v rozsudku č.\nk. 6S/91/2011-48 zo dňa 19.01.2012 konštatoval: „...preprava vyťaženého nerastu, ktorý je tovarom,\nnie je súčasťou banskej činnosti, ktorou sa rozumie otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska,\nktorá činnosť je predmetom rozhodovania žalovaného.“ Tento rozsudok bolo potvrdený uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžp 10/2012 zo dňa 21.11.2012. Správny súd sa s\ntýmto posúdením stotožňuje. Pojem banská činnosť je legálne definovaný v § 2 písm. a) až h) zákona č.\n51/1988 Zb. kam patrí aj činnosť povolená napadnutými rozhodnutiami - otvárka, príprava a dobývanie\nvýhradných ložísk (písm. b)). Preprava vyťaženého nerastu nie je uvedená pod žiadnym z písmen\nuvedeného zákonného ustanovenia, a preto nebol dôvod vysporiadať sa s uvedenými skutočnosťami v\nadministratívnom konaní, keďže nejde o súčasť banskej činnosti, a teda posudzovanie týchto skutočností\nnebolo predmetnom administratívneho konania. Z tohto dôvodu je nedôvodná aj časť druhého a tretieho\nbodu tejto žalobnej námietky týkajúca sa prepravy vyťaženého nerastu a s tým súvisiacej hlučnosti a\nprašnosti.\n12. V druhom bode žalobca ďalej namietal zvýšenú hlučnosť v súvislosti s banskou činnosťou.\nTáto otázka nebola žalobcom v rámci jeho nesúhlasného stanoviska (alebo iného podania pred\nprvostupňovým správnym orgánom) výslovne namietaná, a preto nebol dôvod, aby mu dali správne\norgány na ňu výslovnú odpoveď v napadnutých rozhodnutiach. Z obsahu administratívneho spisu\nvšak vyplýva, že prvostupňový správny orgán si vyžiadal stanovisko dotknutého štátneho orgánu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Prievidza zo dňa 19.11.2015, v závere ktorého je uvedené,\nže navrhovanou činnosťou sa hlukové pomery v zastavanej časti obce nezhoršia. Preto otázka hlučnosti\nbola v administratívnom konaní dostatočne vyriešená.\n13. V treťom bode žalobca namietal zvýšenú prašnosť v súvislosti s banskou činnosťou, čo namietal\naj vo svojom nesúhlasnom stanovisku. K uvedenému prvostupňový správny orgán v prvostupňovom\nrozhodnutí (strany 5 a 6) uviedol, že k prašnosti sa vyjadril príslušný orgán ochrany štátnej správy na\núseku ovzdušia (Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie, dňa 20.11.2015), ktorý\nvydal súhlas na povolenie stavby - LOM Dedová, na ťažbu nerastnej suroviny - dolomitu s podmienkami,\nktorých záväznosť a plnenie deklaroval žiadateľ v pláne OPD (otvárky, prípravy, dobývania). Tento plán\nsa stal v zmysle výroku prvostupňového rozhodnutia záväzným právoplatnosťou banského povolenia.\nŽalovaný sa s posúdením týchto námietok v napadnutom rozhodnutí stotožnil. Z uvedeného vyplýva,\nže otázkou prašnosti v súvislosti s banskou činnosťou sa správne orgány dostatočne zaoberali, táto\nbola posúdená príslušným orgánom, ktorý stanovil podmienky pri ťažbe, ktoré sú súčasťou záväzného\nplánu OPD.\n14. Ďalej správny súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca na pojednávaní dňa 13.09.2023\nohľadne vyriešenia konfliktu záujmov poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave ako\nsprávneho súdu sp. zn. 2S/32/2017 zo dňa 25.09.2017, ktorý sa v rámci bodu 33. tejto otázke venoval\nv prospech žalobcu, čo skonštatovali aj krajská prokuratúra aj rozkladový orgán. K tomu správny súd\nuviedol že v súlade s § 134 S.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, a preto mohol\nposudzovať len námietky stretu záujmov výslovne uvedené v správnej žalobe. Krajský súd v Bratislave\nako správny súd posudzoval inú správnu žalobu a preskúmaval iné rozhodnutie žalovaného ako v\npredmetnej veci (tento postup je popísaný v odseku 3. tohto rozsudku). Správny súd v predmetnej veci\nmôže posudzovať výlučne žalobné body uplatnené žalobcom v správnej žalobe tak, ako je uvedené v\ntomto odseku.\n15. Z vyššie uvedených dôvodov je nedôvodný aj žalobný bod o absencii záväzných stanovísk\nOkresného úradu Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii a Okresného úradu\nPrievidza, pozemkový a lesný odbor, pretože aj tento sa vzťahuje k preprave (odvozu) už vydobytého\nnerastu, čo nie je súčasťou banskej činnosti, teda ani predmetom preskúmavaného administratívneho\nkonania.\n\n16. Ako nedôvodnú správny súd posúdil aj námietku o riadnom nevedení a nežurnalizácii\nadministratívneho spisu, pričom samotná nesprávnosť vedenia spisu (tvrdené nezviazanie listín)\nnespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Táto námietka je navyše nekonkrétna, pretože\nžalobca len všeobecne uvádza, že listiny boli voľne poukladané v obale s možnosťou ich manipulácie\nbez uvedenia, aká konkrétna listina v spise chýbala alebo bola manipulovaná a ako by takéto porušenie\nmalo vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia.\n17. Pokiaľ žalobca namietal, že povolenie bolo vydané pre spoločnosť EXPLOIT, s.r.o. aj\nnapriek predchádzajúcemu prevodu dobývacieho priestoru na ďalšieho účastníka 1), táto námietka\nnepredstavuje dôvod na vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Zmluvným prevodom\ndobývacieho priestoru na ďalšieho účastníka 1) na neho prešli v zmysle § 27 ods. 11 zákona č. 44/1988\nZb. všetky súvisiace práva a povinnosti zo spoločnosti EXPLOIT, s.r.o., vrátane preskúmavaného\nbanského povolenia. Podstatné je, že žalovaný v tomto štádiu konal už s ďalším účastníkom konania 1)\n(a nie s jeho právnym predchodcom), ktorému podľa obsahu administratívneho spisu doručil napadnuté\nrozhodnutie. Nesprávne označenie oprávneného subjektu v napadnutom rozhodnutí predstavuje\nnanajvýš dôvod na vydanie opravného uznesenia.\n18. Vzhľadom na to, že žalobca nebol v konaní úspešný, keďže jeho žaloba bola v celom rozsahu\nzamietnutá, súd mu podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario nepriznal náhradu trov konania.\n19. Súd nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému. Podľa § 168 S.s.p. prizná správny súd trovy\nžalovanému podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi iba, ak to možno spravodlivo požadovať\ns tým, že orgánu štátnej správy možno náhradu trov právneho zastúpenia priznať len výnimočne.\nŽalovaný si trovy uplatnil na pojednávaní dňa 13.09.2023, pričom neuviedol žiadne okolnosti predmetnej\nveci, na základe ktorých by bolo možné náhradu trov konania žalovanému spravodlivo požadovať. Len\npoukázal na zásadu úspechu, ktorá nie je v súlade s uvedeným zákonným ustanovením sama osebe\ndôvodom priznania náhrady trov. Pokiaľ žalovaný žiada náhradu trov konania, je jeho povinnosťou tvrdiť\n(a následne preukázať) dôvod, pre ktorý možno túto náhradu spravodlivo požadovať. Žalovaný navyše\nuviedol, že jediné trovy, ktoré si uplatňuje, sú trovy právneho zastúpenia, ktoré možno orgánu verejnej\nsprávy priznať len výnimočne. Na priznanie týchto trov je preto potrebné splniť ešte prísnejšie podmienky.\nPre absenciu dôvodov, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať, nie sú v predmetnej veci\nsplnené podmienky na priznanie trov konania žalovanému.\n20. V zmysle § 169 S.s.p. má ďalší účastník voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný,\nprávo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd\nuložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu\nďalších trov konania. Súd v priebehu konania neuložil ďalším účastníkom konania žiadnu povinnosť,\nv súvislosti s plnením ktorej by im vznikli nejaké trovy a taktiež súd nevzhliadol žiaden dôvod hodný\nosobitného zreteľa, a preto ani ďalším účastníkom konania náhradu trov nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n21. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. f) a g) S.s.p., teda že správny súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNavrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n22. Sťažovateľ poukázal na znenie ustanovenia § 139 S.s.p. a namietal, že správny súd sa nezaoberal\nnámietkou občianskoprávneho charakteru - a síce, že prístup do dobývacieho priestoru má byť\nrealizovaný cez pozemky vo vlastníctve žalobcu a žalobca na využívanie svojich pozemkov týmto\nspôsobom neudelil súhlas (viď. žalobné tvrdenie žalobcu na str. 8 posledný bod, ako aj str. 12 bod vi.,\ndruhý odsek žaloby zo dňa 19.04.2017). Žalobca ako vlastník totiž má právo rozhodovať, čo sa bude\ns jeho majetkom diať a vlastnícke právo môže byť bez súhlasu žalobcu obmedzené jedine na základe\nzákona. Takáto námietka bola (občianskoprávneho charakteru) žalobcom prednesená aj v rámci tzv.\n\nstretu záujmov a nebola vyriešená. Správny súd sa v rozsudku vôbec nezaoberal tým, či je toto žalobné\ntvrdenie žalobcu dôvodné alebo nie. Odôvodnenie rozsudku v tejto časti úplne absentuje. Pokiaľ teda\nžalobca má strpieť prístup do lomu po svojich pozemkoch (pričom ide aj o parc. č. C-KN 3029 lesný\npozemok), tak chýba odpoveď na základnú otázku, že na základe akého právneho predpisu je dané\ntakéto obmedzenie vlastníctva žalobcu v prospech ťažobnej spoločnosti (teda v prospech podnikateľskej\nčinnosti obchodnej spoločnosti). Rozsudok je v tejto časti arbitrárny.\n23. Taktiež sťažovateľ považoval za nesprávny záver správneho súdu uvedený v rozsudku, podľa\nktorého je nedôvodná námietka žalobcu, že správne orgány pred povolením banskej činnosti nevyriešili\nstret záujmov podľa § 18b ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. a § 33 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb. Správny\nsúd v bodoch 17.2 a 17.3 rozsudku uviedol, že stret záujmov, uplatnených žalobcom, bol vyriešený v\nnamietanej prašnosti a hlučnosti stanoviskami dotknutých orgánov zo dňa 19.11.2015 a 20.11.2015.\nPodľa názoru žalobcu stret záujmov (teda vznikol) až podaním žalobcu zo dňa 27.11.2015, preto ho\nnemožno považovať za vyriešený vyjadreniami, ktoré vznikli skôr ako samotný stret záujmov. Stret\nzáujmov musí najskôr vzniknúť a až potom môže byť riešený či vyriešený.\n24. Podľa názoru sťažovateľa správny súd úplne opomenul, že zákon č. 44/1988 Zb. v ustanovení §\n33 presne ustanovuje, ako sa stret záujmov medzi dotknutými subjektmi (obcou Hradište a ťažobnou\nspoločnosťou) rieši - a to buď uzatvorením písomnej dohody týchto subjektov (§ 33 ods. 2 zákona č.\n44/1988 Zb.), ktorá sa následne predkladá správnemu orgánu, alebo ak k dohode nedôjde, rozhodne\n(podľa § 33 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb.) o vyriešení stretu záujmov ministerstvo podľa druhu nerastu\n(v prejednávanom prípade Ministerstvo hospodárstva SR vydaním záväzného stanoviska).\n25. Pokiaľ teda správny súd považoval zistený stret záujmov v konaní o povoľovaní banskej činnosti\nza vyriešený stanoviskami orgánov na okresnej úrovni (RÚVZ Prievidza, Okresný úrad Trenčín), ktoré\nnaviac vznikli skôr, ako samotný stret záujmov, jeho právne posúdenie je v zjavnom rozpore s § 33\nzákona č. 44/1988 Zb.\n26. Sťažovateľ namietal právne posúdenie, ktorým správny súd vylúčil posúdenie zaťaženia dopravy\nzo stretu záujmov. Problémy súvisiace s prepravou nerastu sú relevantnou námietkou v rámci stretu\nzáujmov. Pojem „objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov“ uvedený v § 33 zákona\nč. 44/1988 Zb. je predsa podstatne širší než to, čo sa konkrétne povoľuje pred banským správnym\norgánom. Rozhodnutie, o ktoré sa opiera správny súd, nevylučuje, aby dopravné hľadisko, otázka\nbezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a s tým súvisiace obmedzenia v živote obyvateľov obce, boli\npovažované za spôsobilý predmet posúdenia stretu záujmov.\n27. Taktiež za nesprávny právny záver súdu považuje sťažovateľ bod 17.4 napadnutého rozsudku,\npodľa ktorého je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 2S/32/2017 zo dňa 25.09.2019 bol vydaný v konaní, v ktorom boli účastníkmi všetci\ntí, ktorí sú účastníkmi v tomto konaní pred správnym súdom. Krajský súd posudzoval rovnaké konanie\no banskom povolení, aj keď formálne išlo o iné rozhodnutie, ale išlo o jedno a to isté konanie. Citované\nrozhodnutie nepochybne rieši otázky, ktoré boli zhodné s posúdením veci správnym súdom v tomto\nkonaní, teda správny súd mal v čase jeho rozhodnutia vedomosť o tom, že ním posudzovaná otázka\nuž bola riešená iným právoplatným rozsudkom. Podľa § 132 S.s.p. išlo teda o otázku už prejudiciálne\nvyriešenú v inom konaní, správny súd mal teda povinnosť na skoršie rozhodnutie prihliadať a vysporiadať\nsa s ním. Správny súd tak porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces, pod ktorý sťažovateľ\njednoznačne radí aj ochranu dôvery v právoplatné (skoršie) rozhodnutie súdu o totožných otázkach\nmedzi rovnakými účastníkmi konania.\n28. Taktiež právny záver súdu o tom, že zákon č. 24/2006 Z. z. nebol porušený ani obídený, považuje\nsťažovateľ za nesprávny. V uvedenej veci došlo zámerne k rozdeleniu dobývacieho priestoru tvoriaceho\njeden funkčný celok na dva oddelené celky s jasným zámerom vyhnúť sa zákonnému postupu podľa\nzákona č. 24/2006 Z. z., t.j. umenšiť plochu riešenú v tomto správnom konaní pod 5 ha, t.j. pod prahovú\nhodnotu stanovenú zákonom. V tejto súvislosti uviedol, že prvostupňový správny orgán ako i žalovaný\nmali dostatočný podklad a vedomosť o tom, že dobývací priestor Hradište má výmeru nad 5 ha (teda\nzahŕňa pozemky s parc. č. C-KN 3069 a 3070 v k.ú Z.) a bolo ich povinnosťou v rámci dodržiavania\nzásady zákonnosti dbať o to, aby sa v správnom konaní neobišli ustanovenia zákona č. 24/2006 Z.\nz. Pokiaľ správne orgány takto nekonali, došlo k podstatnému pochybeniu z ich strany, ktoré malo za\n\nnásledok porušenie práv sťažovateľa a súčasne nedostatočné zistenie skutkového stavu potrebného\npre rozhodnutie.\n29. Ďalšia námietka sťažovateľa uvedená v kasačnej sťažnosti sa týka skutočnosti, že nedošlo správnym\norgánom prvého stupňa v konaní k vytýčeniu dobývacieho priestoru v súlade s § 26 ods. 2 zákona č.\n44/1988 Zb., pretože pokiaľ by došlo k jeho vytýčeniu, tak by bolo všetkým zúčastneným zrejmé, že\ndobývací priestor tvorí jeden funkčný celok s plochou nad 5 ha, a teda spadá pod režim zákona č.\n24/2006 Z. z.\n30. Rovnako právny záver správneho súdu, podľa ktorého nedodržanie zákonnej lehoty 10 dní podľa\n§ 18 ods. 3 zákona č. 44/1988 Zb. nie je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, považuje\nsťažovateľ za nesprávny. Sťažovateľ nesúhlasí s právnym názorom správneho súdu, že dodržanie toho\nustanovenia nemôže privodiť sťažovateľovi iné rozhodnutie správneho orgánu; správny súd sa úplne\nodklonil od toho, že má posudzovať zákonnosť konania správneho orgánu v administratívnom konaní.\nSprávne konanie, v ktorom správny orgán nerešpektuje zákonné lehoty, nemôže byť zákonné.\n31. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.02.2024. Navrhol, aby kasačný\nsúd kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol podľa § 161 ods. 1 SSP.\n32. Ďalší účastníci konania 1), 2) a 3) vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodali.\n\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n33. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2\nS.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola\npodaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.), a že ide o rozsudok,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. mája 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s §\n452 ods. 1 S.s.p.).\n34. V uvedenej právnej veci kasačný súd poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie - rozsudok NSS SR\nvydaný pod sp. zn. 1Svk/26/2021 zo dňa 17.02.2023, ktorým Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nzrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/33/2017-195 zo dňa 07.04.2021 a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n35. Kasačný súd uvádza právny názor uvedený v rozsudku sp. zn. 1Svk/26/2021 zo dňa 17.02.2023,\nktorým bol Správny súd v Banskej Bystrici v prejednávanej veci viazaný.\n36. „26. Po preskúmaní veci kasačný súd dospel k záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu, z dôvodu jeho nesprávneho právneho posúdenia. Kasačný súd sa nestotožnil so\nzáverom krajského súdu o obchádzaní zákona č. 24/2006 Z. z. v danom prípade, keď nebol vykonaný\nproces posudzovania vplyvov pri povolení ťažby.\n37. 27. Kasačný súd po preskúmaní súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis\nžalovaného, uvádza, že plánovaná banská činnosť bude rozdelená na dve časti, pričom v prvej etape\norganizácia EXPLOIT žiadala o povolenie na výkon banskej činnosti len na pozemku registra „C“ parc. č.\n3084 v k. ú. Z. (predmet konania v tejto veci). Prvostupňový správny orgán tak oznámil začatie konania\no povolenie banskej činnosti len na pozemku registra „C“ parc. č. 3084 v k. ú. Z. o výmere 26,710 m2,\nktorú aj prvostupňovým rozhodnutím banskú činnosť povolil. Kasačnému súdu nie je zrejmé na základe\nakých skutočností dospel krajský súd k záveru, o obchádzaní zákona č. 24/2006 Z.z. Rozdelením\nplánovanej banskej činnosti v dobývacom priestore Hradište na dve časti s tým, že povolenie dobývania\n\nna pozemkoch registra „C“ parc. č. 3069 o výmere 19,427 m2 a parc. č. 3070 o výmere 11,375 m2 v\nk. ú. Z. bude predmetom iného správneho konania.\n38. 28. V tejto súvislosti kasačný súd tiež dodáva, že ak by došlo k predloženiu žiadosti o povolenie\nbanskej činnosti - otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska na pozemkoch registra „C“ parc. č.\n3069 a parc. č. 3070 v k. ú. Z. ešte počas vykonávania povolenej banskej činnosti na pozemku registra\n„C“ parc. č. 3084 v k. ú. Z., teda zámer dobývať ložisko v dobývacom priestore Hradište by sa tým rozšíril\nna plochu väčšiu ako 5 ha, prvostupňový správny orgán je povinný podľa § 18f ods. 6 zákona č. 51/1988\nZb. zaslať návrh na začatie konania príslušnému orgánu podľa zákona č. 24/2006 Z.z. To však bude\npredmetom iného správneho konania.\n39. 29. Konkrétny vplyv na životné prostredie môže mať iba činnosť, ktorá bola povoľovaná a v konečnom\ndôsledku povolená len na ploche 2,671 ha, ktorá či už z hľadiska plošného záberu alebo z hľadiska\nplánovaného ročne vydobytého množstva nerastu nepodlieha posúdeniu jej vplyvov podľa zákona č.\n24/2006 Z.z. To, že sa v konečnom dôsledku banská činnosť plánuje na zábere plochy presahujúcej 5\nha, je v tejto veci právne irelevantné.\n40. 30. Kasačný súd sa tiež nestotožnil so záverom krajského súdu, že sa žalovaný nevysporiadal s\npožiadavkou na zameranie hraníc dobývacieho priestoru na povrchu v zmysle § 26 ods. 2 zákona č.\n44/1988 Zb. (odsek 45. napadnutého rozsudku). Z napadnutého rozhodnutia žalovaného však vyplýva,\nže sa žalovaný s uvedenou námietkou (na str. 18 napadnutého rozhodnutia žalovaného) vysporiadal.\n41. 31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne\nč. k. 13S/33/2017-195 zo dňa 7. júla 2021 podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej\nsprávnej žaloby a vyjadrenia žalovaného, prihliadnuť na závery kasačného súdu uvedené v tomto\nrozsudku, a následne rozhodnúť.\n42. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým správny súd zamietol správnu\nžalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. 114-330/2017 zo dňa 14.02.2017, ktorým žalovaný\nzmenil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie tak, že doplnil jeho výrokovú časť slovami:\n„Organizácia EXPLOIT má OBÚ v Prievidzi vydané banské oprávnenie č. 99-99/2015 zo 07.01.2015,\nzmenené rozhodnutím OBÚ v Prievidzi č. 394-827/2016 z 24.03.2016 (právoplatné 29.03.2016) a\nzodpovedným vedúcim zamestnancom je Q. W., bytom Z. Č.. XX, XXX XX B. D., osvedčenie o odbornej\nspôsobilosti vedúceho lomu vydal OBÚ v Prievidzi dňa 23.04.2007 pod č. 228-906/2007.“, a preto\nprimárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd\npreskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z\ntoho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu.\n43. V prvom rade dáva kasačný súd do pozornosti, že v procese posudzovania zákonnosti napadnutého\nrozsudku správneho súdu vychádzal zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku\npopísal správny súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne\nopakovať iba na ne poukazuje a v stručnosti dodáva nasledovné.\n44. Žiadosťou zo dňa 11.01.2016 požiadala spoločnosť EXPLOIT, s.r.o., Závada 197, 955 01 Závada,\nIČO: 45 677 476 [právny predchodca ďalšieho účastníka 1)], o vydanie povolenia na banskú činnosť\n- ťažba dolomitov na parcelách č. 3084 o výmere 26 710 m2, č. 3069 o výmere 19 427 m2 a č.\n3070 o výmere 11 375 m2 v dobývacom priestore Hradište. Oznámením zo dňa 15.01.2016 Obvodný\nbanský úrad v Prievidzi oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania vo veci\npovolenia banskej činnosti (otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska stavebného kameňa\n- dolomitu) na pozemku registra „C“, parc. č. 3084 v katastrálnom území Z., dobývacom priestore\nHradište, v severnej časti Lomu Dedová spojeného s ústnym pojednávaním a miestnou ohliadkou\ndňa 29.01.2016. Žalobcovi bolo oznámenie doručené dňa 20.01.2016. K plánovanej činnosti vydal\nžalobca dňa 27.11.2015 nesúhlasné stanovisko, v ktorom poukazoval na preťaženie cesty I. triedy\nmedzi Prievidzou a Trenčínom, zvýšenou prašnosťou a emisiou, ohrozenou statikou budov v obci,\nnarušenie oddychovej zóny v blízkosti lomu a nepredloženie dokladov o strete záujmov. Ostatné\n\ndotknuté orgány vydali súhlasné stanoviská. Ďalší účastník 2) dňa 04.01.2016 udelil súhlas s plánovanou\nťažbou na pozemku parc. č. 3084, ktorý vydražil na dražbe konanej dňa 17.12.2015, na ktorej mu bol\nk uvedenej nehnuteľnosti udelený príklep, ktorý bol schválený uznesením Okresného súdu Partizánske\nč. 2Er/902/2008-37 zo dňa 01.03.2016.\n45. Výsledkom správneho konania bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie č.\n134-480/2016 zo dňa 05.02.2016. Ako vyplynulo z obsahu rozhodnutia orgánu verejnej správy Obec\nHradište vydala dňa 27.11.2015 pod číslom 309/2015 nesúhlasné stanovisko, podľa ktorého nesúhlasí\ns vydaním povolenia na vykonávanie banskej činnosti v lome Dedová. Poukazovala na preťaženie cesty\nI. triedy medzi Prievidzou a Trenčínom, zvýšenou prašnosťou a emisiou, ohrozenou statikou budov v\nobci, narušením oddychovej zóny v blízkosti lomu a nepredložením dokladov o strete záujmov. Ostatné\ndotknuté orgány vydali súhlasné stanoviská. Ďalší účastník 2) dňa 04.01.2016 udelil súhlas s plánovanou\nťažbou na pozemku parc. č. 3084, ktorý vydražil na dražbe konanej dňa 17.12.2015, na ktorej mu bol\nk uvedenej nehnuteľnosti udelený príklep, ktorý bol schválený uznesením Okresného súdu Partizánske\nč. 2Er/902/2008-37 zo dňa 01.03.2016.\n46. Žalovaný rozhodnutím č. 114-330/2017 zo dňa 14.02.2017 zamietol odvolanie žalobcu a\nprvoinštančné správne rozhodnutie č. 134-480/2016 zo dňa 05.02.2016 potvrdil. Žalovaný správny orgán\nnámietky žalobcu posúdil ako nedôvodné a stotožnil sa s právnym posúdením veci prvostupňovým\nsprávnym orgánom.\n47. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že predmetom konania je procesný postup krajského súdu,\nktorý po tom ako zistil, že rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch inštancií vo veci vydania\npovolenia na banskú činnosť - ťažba dolomitov - otvárka, príprava a dobývanie výhradného ložiska\nstavebného kameňa v dobývacom priestore Hradište sú v súlade so zákonom, podanú správnu žalobu\nako nedôvodnú zamietol.\n48. Sťažovateľ s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 2 S.s.p. namietal, že správny súd porušil právo na\nspravodlivý proces tým, že jeho rozsudok nie je riadne odôvodnený, nakoľko sa dostatočne nezaoberal\nnámietkou občianskoprávneho charakteru, že prístup do dobývacieho priestoru má byť realizovaný cez\npozemky vo vlastníctve sťažovateľa a sťažovateľ na využívanie svojich pozemkov týmto spôsobom\nneudelil súhlas. Táto námietka (občianskoprávneho charakteru) bola sťažovateľom prednesená v rámci\n„tzv.“ stretu záujmov, avšak nebola vyriešená. Správny súd sa podľa názoru sťažovateľa v rozsudku\nvôbec nezaoberal tým, či je toto tvrdenie sťažovateľa dôvodné alebo nie.\n49. Podľa názoru kasačného súdu sa správny súd touto námietkou sťažovateľa v rozsudku dôsledne\nzaoberal a to v bode 17.1., kde správny súd okrem iného uviedol, že táto námietka „ sa týka výlučne\nprepravy nerastu, ktorá sa má podľa žalobcu realizovať cez pozemky v jeho vlastníctve, s čím\nnesúhlasil, avšak nie je tu namietaný vplyv banskej činnosti“. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na\nodôvodnenie rozsudku správneho súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje, že v danom prípade\nnamietané skutočnosti nesúvisia so samotnou banskou činnosťou, teda ťažením nerastu. Čo sa týka\nprepravy nerastu, ktorá sa má realizovať cez pozemky vo vlastníctve sťažovateľa, tu nebol namietaný\nvplyv samotnej banskej činnosti. Preprava vydobytého nerastu, ktorý je tovarom, nie je súčasťou banskej\nčinnosti, preto námietka sťažovateľa týkajúca sa prepravy nerastu cez pozemky v jeho vlastníctve sa\nnetýka tohto konania.\n50. Sťažovateľ taktiež považoval za nesprávny právny záver správneho súdu v bode 17.1 rozsudku,\npodľa ktorého je nedôvodná námietka žalobcu, že správne orgány pred povolením banskej činnosti\nnevyriešili stret záujmov podľa § 18b ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. a § 33 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb.\n51. Kasačný súd poukazuje na obsah žaloby, v ktorej sťažovateľ v štyroch bodoch vymedzil, čo konkrétne\nnemalo byť vyriešené (strana 8 žaloby), čo malo tvoriť stret záujmov podľa § 18b ods. 2 zákona č.\n51/1988 Zb. a § 33 ods. 1 zákona č. 44/1988 Zb., konkrétne preťaženosť cesty I. triedy medzi Prievidzou\na Trenčínom, zvýšenie rizika nehodovosti a ohrozenie statiky budov v intraviláne obce, čo bolo potrebné\nriešiť dopravnou štúdiou - zvýšená hlučnosť súvisiaca s banskou činnosťou a prepravou vydobytej\nsuroviny - zvýšená prašnosť súvisiaca s banskou činnosťou a prepravou vydobytej suroviny - doprava\nvydobytej suroviny cez pozemky vo vlastníctve žalobcu, s čím nesúhlasil.\n\n52. Kasačný súd zhodne s názorom správneho súdu uvádza, že pojem banská činnosť je definovaný\nv ustanovení § 2 písm. a) až h) zákona č. 51/1988 Zb. (kam patrí aj činnosť povolená napadnutými\nrozhodnutiami) - otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk (písm. b). Ako je zrejmé z citovaného\nustanovenia preprava vyťaženého nerastu nespadá pod banskú činnosť, pretože nie je uvedená v\ncitovanom ustanovení zákona č. 51/1988 Zb. V danom prípade teda nejde o súčasť banskej činnosti.\nPosudzovanie tejto činnosti nebolo predmetom administratívneho konania a rozhodovania. Taktiež podľa\nnázoru kasačného súdu je nedôvodná časť námietky sťažovateľa týkajúca sa prepravy vyťaženého\nnerastu a s tým súvisiacej hlučnosti a prašnosti.\n53. Pokiaľ sa jedná o námietku zvýšenia hlučnosti v súvislosti s banskou činnosťou kasačný súd\npoukazuje na stanovisko dotknutého štátneho orgánu - Regionálneho úradu verejného zdravotníctva\nPrievidza zo dňa 19.11.2015, z obsahu ktorého vyplynulo, že navrhovanou činnosťou sa hlukové pomery\nv zastavenej časti nezhoršia. V tejto súvislosti kasačný súd ešte uvádza, že táto námietka však nebola\nuplatnená žalobcom v rámci nesúhlasného stanoviska resp. podania pred prvostupňovým správnym\norgánom.\n54. K námietke zvýšenej prašnosti sa vyjadril príslušný orgán ochrany štátnej správy na úseku ovzdušia\n- Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie dňa 20.11.2015, ktorý vydal súhlas\nna povolenie stavby - LOM Dedová, na ťažbu nerastnej suroviny - dolomitu s podmienkami, ktorých\nzáväznosť deklaroval žiadateľ v pláne OPD (otvárky, prípravy, dobývanie). Tento plán sa stal v zmysle\nvýroku prvostupňového rozhodnutia záväzným právoplatnosťou banského povolenia.\n55. K uvedeným námietkam sťažovateľa vo svetle vyššie uvedeného kasačný súd uvádza, že obdobné\nnámietky uplatnil tak v správnom konaní ako aj v konaní pred správnym súdom, ani raz však, okrem ich\nkonštatovania, na podporu svojich tvrdení neuviedol ďalšie skutočnosti, resp. nepredložil dôkazy. Strohé\nnámietky sťažovateľa bez dôkazného podloženia tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia správneho súdu, ktorý vychádzal zo skutkového stavu zisteného orgánmi\nverejnej správy.\n56. Kasačný súd dáva do pozornosti, že povinnosť riešiť stret záujmov ustanovenie § 33 ods. 1 zákona\nč. 44/1988 Zb. neukladá orgánom štátnej banskej správy ale organizácii a orgánom a fyzickým a\nprávnickým osobám, ktorým prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov. V zmysle ustanovenia § 33\nods. 1 citovaného zákona je stret záujmov zadefinovaný ako stret záujmu využívať výhradné ložisko\ns objektmi a záujmami chránenými podľa osobitných predpisov a záujmami fyzických a právnických\nosôb, ohrozenými využívaním výhradného ložiska. Ohrozené pritom môžu byť len objekty a záujmy\ntých fyzických alebo právnických osôb, vlastníkov pozemkov, na ktorých priamo je plánované dobývanie\nvýhradného ložiska. Využívať výhradné ložisko je možné len v rámci povolenej banskej činnosti otvárka,\npríprava a dobývanie výhradného ložiska.\n57. Kasačný súd v uvedenej právnej veci uvádza, že ponímanie danej problematiky sťažovateľom,\nak tvrdí, že stret záujmov vznikol až jeho uplatnením účastníkom konania na správnom orgáne, je\nnesprávne. Rovnako je nedôvodná jeho námietka, že stret záujmov, uplatnený podaním sťažovateľa zo\ndňa 27.11.2015 nemožno považovať za vyriešený vyjadreniami orgánov, ktoré boli vydané skôr.\n58. Podľa názoru kasačného súdu konkrétny stret záujmov s objektmi a záujmami chránenými\nosobitnými predpismi je vyriešený súhlasným vyjadrením (prípadne s určenými podmienkami), prípadne\nsúhlasom príslušného orgánu, ktorému prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov, vydaným\nrozhodnutím.\n59. Sťažovateľ následne považoval právny záver správneho súdu uvedený v bode 17.4 rozsudku, podľa\nktorého je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, preto na rozhodnutie Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 2S/32/2017 zo dňa 25.09.2017 neprihliada, za neprávny.\n60. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom správneho\nsúdu ako i jeho právnym posúdením, podľa ktorého je správny súd v zmysle ustanovenia § 134 S.s.p.\nviazaný rozsahom a dôvodmi podanej správnej žaloby, preto mohol posudzovať námietky stretu záujmu\nlen výslovne uvedené v správnej žalobe.\n\n61. Taktiež kasačný súd konštatuje, pokiaľ sa jedná o námietku sťažovateľa ohľadne porušenia jeho práv\nv súvislosti so zámerným zmenšením dobývacieho priestoru tak, aby bol obídený zákon č. 26/2004 Z.\nz., že táto otázka je nedôvodná, pretože bola právoplatne vyriešená rozsudkom Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/26/2021 zo dňa 17.02.2023. Je právne irelevantné, že dobývací\npriestor tvorí jeden funkčný celok s plochou nad 5 ha, pretože zákon č. 51/1988 Zb. umožňuje vypracovať\nplány otvárky, prípravy a dobývania pre celé výhradné ložisko alebo len pre jeho ucelenú časť, ktorou\nje aj jeden pozemok dobývacieho priestoru, ku ktorému má žiadateľ vyriešené strety záujmov. Okrem\niného banská činnosť bola rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu povolená len na pozemku\nregistra „C“ parc. č. 3084 v k. ú. Z. a táto činnosť z hľadiska ročne vydobytého množstva a ani z hľadiska\nplošného záberu nepodlieha posúdeniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.\n62. Pokiaľ sa jedná o námietku sťažovateľa, že nedošlo správnym orgánom prvého stupňa v konaní k\nvytýčeniu dobývacieho priestoru v súlade s ustanovením § 26 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb., kasačný\nsúd poukazuje na odôvodnenie rozsudku NSS SR sp. zn. 1Svk/26/2021 zo dňa 17.02.2023, podľa\nktorého „Kasačný súd sa tiež nestotožnil so záverom krajského súdu, že sa žalovaný nevysporiadal s\npožiadavkou na zameranie hraníc dobývacieho priestoru na povrchu v zmysle § 26 ods. 2 zákona č.\n44/1988 Zb. (odsek 45. napadnutého rozsudku). Z napadnutého rozhodnutia žalovaného však vyplýva,\nže sa žalovaný s uvedenou námietkou (na str. 18 napadnutého rozhodnutia žalovaného) vysporiadal“.\nJe teda bezpochyby preukázané, že táto vec bola právoplatne vyriešená a správny súd bol viazaný\nvysloveným právnym názorom aj o tejto námietke sťažovateľa.\n63. Pokiaľ sa jedná o námietku sťažovateľa ohľadne nedodržania 10-dňovej lehoty pred nariadením\nústneho pojednávania pred správnym orgánom, kasačný sú zhodne s názorom správneho súdu udáva,\nže v danom prípade v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p. dôvodom zrušenia rozhodnutia\nje len podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Nakoľko podľa právneho názoru správneho súdu\nnie sú dané iné dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia správneho orgánu\nprvej inštancie, kasačný súd konštatuje, že len toto procesné pochybenie nemôže spôsobiť zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného.\n64. Kasačný súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy náležite postupoval v súlade s procesnými\npravidlami zákonodarcom nastolenými Správnym súdnym poriadkom, keď súdny prieskum zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy a svoju právnu úvahu, na\nzáklade ktorej ustálil svoj právny záver, aj náležite odôvodnil.\n65. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvej inštancie a konaní\nim predchádzajúcich pri aplikácii príslušnej zákonnej úpravy dospel k zhodnému záveru ako krajský\nsúd o nedôvodnosti žaloby. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu\nk napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a\nsúdneho spisu, s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na ustanovenie\n§ 461 S.s.p. dospel k záveru, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých\nv dôvodoch napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre\nvyslovenie výroku rozsudku.\n66. Vychádzajúc zo skutkových okolností posudzovaného prípadu, s poukazom na právne závery\nuvedené vyššie, kasačný súd v danej veci považoval námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti\nproti rozsudku krajského súdu o porušení práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p.\na nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom podľa § 440 písm. g) S.s.p. a o za nedôvodné,\nktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu a jeho\nsúladnosť so zákonom. Kasačný súd z uvedených dôvodov kasačnej sťažnosti nevyhovel a túto podľa\n§ 461 S.s.p. zamietol.\n67. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v kasačnom\nkonaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.). Súd\nnepriznal žalovanému náhradu trov kasačného konania. Žalovaný si trovy kasačného konania neuplatnil.\n\nĎalším účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal a to s poukazom na ustanovenie\n§ 169 S.s.p. Súd v priebehu kasačného konania neuložil ďalším účastníkom žiadne povinnosti.\n68. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/21/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "d1d7a0ac-f529-49ee-9cec-891475325a55:93bc2951-1bea-4cf6-84f4-b1c40770825a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3017200131.1", "spisova_znacka": "1Svk/26/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/26/2021 z 17. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3017200131.1"}], "citovane_v": []}