{"guid": "ec7f6fdd-8ee9-47ab-a067-0d89fa49de27:75839c79-b38d-4a53-b04a-d46136f67de4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200046.1", "spisova_znacka": "1Stk/13/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/13/2024 z 26. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. novembra 2025, sp. zn. 1Stk/13/2024, ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200046.1", "identifikacne_cislo": "3023200046", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2025-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/106/#paragraf-86.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 86 ods. 1 písm. g) zákona č. 106/2018 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/106/#paragraf-86.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/106-2018/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/106/#paragraf-95.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 95 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/106/#paragraf-95.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/106-2018/paragraf-95"}, {"iri": "/SK/ZZ/2018/106/#paragraf-158.odsek-12.pismeno-b", "nazov": "§ 158 ods. 12 písm. b) zákona č. 106/2018 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/106/#paragraf-158.odsek-12.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/106-2018/paragraf-158"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2018/106#paragraf-86", "/SK/ZZ/2018/106#paragraf-95", "/SK/ZZ/2018/106#paragraf-158"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/75839c79-b38d-4a53-b04a-d46136f67de4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200046.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200046.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200046.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Stk/13/2024\n3023200046\n26. 11. 2025\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2025:3023200046.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa\nspravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: PESCA International, spoločnosť s\nručením obmedzeným, so sídlom Trenčianska 2334/45, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 31\n698 174, právne zastúpený: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., so sídlom Panenská 6, 811 03\nBratislava, IČO: 35 905 832, proti žalovanému (sťažovateľovi): Okresný úrad Trenčín, odbor opravných\nprostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OU- TN-OOP2-2022/036684-002 zo dňa 12. decembra 2022, konajúc o kasačnej\nsťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-11S/19/2023 zo dňa\n25. júla 2024, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. U žalobcu ako prevádzkovateľa stanice technickej kontroly bol v dňoch 16.03.2022 - 11.04.2022\nvykonaný hlavný štátny odborný dozor (ďalej aj „ŠOD“) zameraný na kontrolu plnenia povinností podľa\nzákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej aj „zákon o prevádzke vozidiel“). ŠOD bol zameraný na plnenie povinností technika\ntechnickej kontroly (ďalej aj „technik“) podľa § 95 ods. 1 písm. a) zákona o prevádzke vozidiel (podľa\nktorého je technik povinný technickú kontrolu vykonávať v súlade s týmto zákonom, vykonávacím\npredpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g/ a metodikami schválenými a vydanými typovým schvaľovacím\norgánom). Takisto bol ŠOD zameraný na plnenie povinností žalobcu ako oprávnenej osoby technickej\nkontroly (ďalej aj „oprávnená osoba“) o. i. podľa § 86 ods. 1 písm. g) cit. zákona (podľa ktorého je\ntáto osoba povinná zabezpečiť, aby technická kontrola bola vykonávaná v súlade s týmto zákonom, s\nvykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g/ a podľa metodík schválených a vydaných\ntypovým schvaľovacím orgánom).\n2. Na základe ŠOD boli zistené nasledovné porušenia povinností technikov technickej kontroly podľa §\n95 ods. 1 písm. a) zákona o prevádzke vozidiel:\n- pri technickej kontrole vozidla Citroën C5 dňa 12.08.2021 technik L. G. nesprávne vykonal kontrolu\nbrzdného účinku parkovacej brzdy, nakoľko nedodržal minimálne predpísané zbrzdenie, čím sa technik\ndopustil konania v rozpore s metodickým pokynom Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 48/2018 (ďalej\naj „metodický pokyn č. 48/2018“);\n- pri technickej kontrole vozidla PEUGEOT 307 dňa 20.01.2022 technik L. G. nevykonal kontrolu\nupevnenia kolies na náboji kolesa, čím sa dopustil konania v rozpore s metodickým pokynom\nMinisterstva dopravy a výstavby SR č. 52/2018 (ďalej aj „metodický pokyn č. 52/2018“);\n\n- pri technickej kontrole vozidla ŠKODA FABIA dňa 25.02.2022 technik U. X. nevykonal kontrolu\nupevnenia kolies na náboji kolesa, čím sa dopustil konania v rozpore s metodickým pokynom č. 52/2018.\n3. Okresný úrad Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj „prvostupňový\norgán“), na základe kontrolných zistení uvedených v protokole zo ŠOD, rozhodnutím č. OU-TNOCDPK-2022/024325-005 zo dňa 02.09.2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 148 ods.\n12 písm. b) zákona o prevádzke vozidiel uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000 eur, a to za porušenie\npovinnosti podľa § 86 ods. 1 písm. g) zákona o prevádzke vozidiel. Tohto správneho deliktu sa mal\ndopustiť žalobca tým, že ako oprávnená osoba technickej kontroly nezabezpečil, aby technická kontrola\nbola vykonávaná v súlade so zákonom o prevádzke vozidiel, s vykonávacím právnym predpisom podľa\n§ 136 ods. 3 písm. g) cit. zákona a podľa metodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím\norgánom. Konkrétne žalobca nezabezpečil, aby technici technickej kontroly pri výkone technických\nkontrol na vozidle Citroën C5, PEUGEOT 307 a ŠKODA FABIA (tak ako je uvedené v protokole zo ŠOD,\nviď predchádzajúci bod) postupovali v súlade s metodickými pokynmi č. 48/2018 a č. 52/2018.\n4. Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal na porušenie povinnosti\ntechnika technickej kontroly podľa § 95 ods. 1 písm. a) zákona o prevádzke vozidiel, a to u dvoch\ntechnikov, čím žalobca ako oprávnená osoba technickej kontroly porušil ustanovenie § 86 ods. 1\npísm. g) cit. zákona. Zdôraznil, že zodpovednosť oprávnenej osoby technickej kontroly je postavená\nna objektívnom základe, a teda na jej strane sa neposudzuje existencia zavinenia vo forme úmyslu\nči nedbanlivosti. Vzhľadom na to, že porušenie povinnosti technika technickej kontroly bolo zistené\nu viac ako jedného technika, porušenie povinnosti žalobcu nebolo podľa názoru prvostupňového\norgánu spôsobené individuálnym porušením povinností technika, ktoré by zakladalo okolnosť vylučujúcu\nzodpovednosť podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel.\n5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. OU-TN-OOP2-2022/036684-002 zo dňa 12.12.2022 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie zamietol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“). Žalovaný sa stotožnil so\nzávermi prvostupňového orgánu zdôrazňujúc, že oprávnená osoba je podľa § 86 ods. 1 písm. g) zákona\no prevádzke vozidiel automaticky sankcionovaná za neoprávnené konanie technika podľa § 95 ods. 1\npísm. a) tohto zákona. K výnimke podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel\nžalovaný uviedol, že správny orgán oprávnenej osobe pokutu na základe tejto výnimky neuloží, len\nak porušenie povinnosti bolo spôsobené individuálnym porušením povinností technika, t. j. len ak ide\no individuálne porušenie spôsobené jedným technikom. V zhode s prvostupňovým orgánom tak prijal\nzáver o nemožnosti aplikovať uvedenú výnimku na prípad žalobcu.\nII. Konanie pred správnym súdom\n6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na toho času vecne a miestne\npríslušný Krajský súd v Trenčíne. Správnou žalobou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu\nna ďalšie konanie. Žalobca správnu žalobu podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci,\nku ktorému mali správne orgány dospieť pri ukladaní pokuty v dôsledku neaplikácie výnimky zo\nsankcionovania podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel.\n7. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“), na ktorý ku dňu 01.06.2023 prešiel\nvýkon správneho súdnictva z Krajského súdu v Trenčíne, rozsudkom sp. zn. TN-11S/19/2023 zo dňa\n25.07.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) konštatoval dôvodnosť správnej žaloby a rozhodnutie\nžalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“).\n8. V prejednávanom prípade považoval správny súd za kľúčové posúdiť, či prvostupňový orgán a\nžalovaný vec správne právne posúdili, keď v prípade žalobcu neaplikovali výnimku z povinnosti uloženia\npokuty podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel.\n9. Úvodom odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd zdôraznil, že zodpovednosť za správny\ndelikt spáchaný žalobcom (spočívajúci v porušení § 86 ods. 1 písm. g/ zákona o prevádzke vozidiel) je\nobjektívna, preto nie je rozhodujúce, či k porušeniu povinnosti došlo na základe zavineného úmyselného\nalebo nedbanlivostného konania. V prejednávanom prípade považoval správny súd za nesporné,\nže v dôsledku konania dvoch technikov technickej kontroly (zamestnancov žalobcu) došlo pri troch\nosobitných technických kontrolách na troch rôznych vozidlách k porušeniu ich povinností podľa § 95\nods. 1 písm. a) zákona o prevádzke vozidiel. Správny súd poukázal aj na to, že dôsledkom porušenia\npovinností technikov došlo zároveň k porušeniu povinnosti žalobcu podľa § 86 ods. 1 písm. g) zákona o\nprevádzke vozidiel tým, že žalobca ako oprávnená osoba technickej kontroly nezabezpečil, aby technici\npostupovali pri výkone technických kontrol v súlade s metodickými pokynmi č. 48/2018 a č. 52/2018. Za\n\nspáchanie uvedeného správneho deliktu bolo podľa správneho súdu možné žalobcovi ako oprávnenej\nosobe uložiť pokutu podľa § 148 ods. 12 písm. b) zákona o prevádzke vozidiel.\n10. Správny súd ďalej poukázal na novelu zákona o prevádzke vozidiel (účinnú od 31.12.2021), ktorou\nzákonodarca doplnil § 148 ods. 12 písm. b) o dva nové body, ktoré predstavujú výnimky z povinnosti\nuloženia sankcie za spáchaný správny delikt. Jednu z týchto výnimiek, zakotvenú ust. § 148 ods. 12\npísm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel, predstavuje prípad, ak bolo porušenie povinnosti oprávnenej\nosoby technickej kontroly spôsobené individuálnym porušením povinnosti technika technickej kontroly\npodľa § 95 ods. 1 písm. a) zákona o prevádzke vozidiel (ďalej aj „výnimka“).\n11. Správny súd poukazujúc na potrebu účelového a ústavne komforného výkladu právnych noriem\ncitoval dôvodovú správu k predmetnej novele zákona o prevádzke vozidiel, ktorá znie: „navrhuje sa\ndoplniť dva nové body, kedy sa neuloží pokuta oprávnenej osobe. Ak oprávnená osoba sama nahlási\nporušenie povinnosti technika, alebo ak ide o individuálne pochybenie technika a nejde o systémové\npochybenie na celom pracovisku.“\n12. Správny súd následne vyjadril názor, že výnimku podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o\nprevádzke vozidiel je potrebné vykladať tak, že pri spáchaní správneho deliktu spočívajúceho v porušení\npovinnosti oprávnenej osoby technickej kontroly podľa § 86 ods. 1 písm. g) cit. zákona v dôsledku\nporušenia povinností technikom podľa § 95 ods. 1 písm. a) cit. zákona, je potrebné sa pri ukladaní\nsankcie vysporiadať s tým, či takéto porušenie povinnosti oprávnenej osoby spočívalo v systémovom\npochybení na pracovisku. S ohľadom na znenie dôvodovej správy správny súd vychádzal z toho, že\núčelom výnimky bolo zmierniť sankcionovanie oprávnenej osoby technickej kontroly v prípadoch, keď\nnedochádza k systémovým pochybeniam majúcim pôvod v plnení povinností oprávnenej osoby, ale\ndochádza k pochybeniam technikov zapríčinených v dôsledku zlyhania ľudského faktora.\n13. V tejto súvislosti správny súd zdôraznil, že pre neaplikovanie výnimky nestačí len strohé\nkonštatovanie odkazujúce na počet technikov, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone technickej\nkontroly. Podľa správneho súdu, správny orgán ukladajúci sankciu má dôsledne posúdiť a vyhodnotiť, či\nporušenia povinností technikov vyplývajú zo skutočnosti, že oprávnená osoba zlyhala pri plnení svojich\npovinností spočívajúcich v zabezpečení výkonu technických kontrol v súlade s právnymi predpismi, a\nto tak, že následkom porušení povinností pri výkone technických kontrol je opakovanie rovnakých chýb\njednotlivými technikmi. Až pri opakovaní rovnakých chýb pri výkone technických kontrol by bolo podľa\nnázoru správneho súdu možné konštatovať systémové pochybenie, na ktoré sa výnimka nevzťahuje.\nSprávny súd konštatoval, že správny orgán mal posúdiť a vyhodnotiť povahu zistených porušení\ntechnikov zakladajúcich objektívnu zodpovednosť žalobcu ako oprávnenej osoby a svoje rozhodnutie o\nuložení sankcie založiť na zistených systémových nedostatkoch v činnosti oprávnenej osoby.\n14. Podľa správneho súdu teda žalovaný nesprávne založil svoje rozhodnutie o neaplikácii výnimky\nz povinnosti uloženia sankcie za správny delikt spáchaný žalobcom výlučne na skutočnosti, že v\nposudzovanej veci došlo k porušeniu povinností viacerými technikmi. Žalovanému vytkol, že svoje úvahy\nneviedol spôsobom smerujúcim k tomu, čo bolo dôvodom nesprávneho postupu kontrol vykonávaných\nna pracovisku technickej kontroly technikmi, ako sa o tento nesprávny postup pričinil žalobca, a v\nčom spočívalo porušenie jeho povinností majúce za následok prípadné systémové zlyhanie na stanici\ntechnickej kontroly.\n15. Za neudržateľný považoval správny súd taký výklad výnimky, podľa ktorého ak zákonodarca použil\nslovo technik v singulári (v spojení s výrazom individuálne pochybenie), je nutné vychádzať z doslovného\nznenia ustanovenia a sankcionovať oprávnenú osobu za porušenie jej povinností z dôvodu porušenia\npovinností viacerými technikmi bez posúdenia konkrétnych okolností porušenia.\n16. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného (že osoba pôsobiaca u žalobcu je členom Národnej asociácie STK\na zúčastnila sa rozporového konania k novele zákona o prevádzke vozidiel, preto vie, za akým účelom\nbola prijatá výnimka, ako ju interpretovať a aplikovať) správny súd poukázal na to, že žalovaný vo svojich\nvyjadreniach ani v preskúmavanom rozhodnutí nekonkretizoval a neozrejmil účel prijatej výnimky. Podľa\nsprávneho súdu naopak žalovaný pri interpretácií výnimky neprihliadal na jej účel a obmedzil sa na\ndoslovné znenie zákona.\n17. V napadnutom rozsudku sa správny súd, neuplatňujúc zásadu koncentrácie konania podľa §\n183 SPP, zaoberal aj doplnením žaloby (z 12.07.2023), v ktorom žalobca poukázal na rozhodnutie\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/6/2022 zo dňa 22.11.2022 a rozšíril žalobný bod aj o nesprávnosť\nvýroku prvostupňového rozhodnutia, v ktorom absentovalo zrejmé prepojenie, resp. kauzálny nexus\nmedzi vymedzením konania žalobcu a konaním jeho zamestnancov (technikov). Uvedené správny súd\nodôvodnil tým, že na námietku absencie náležitostí výroku možno prihliadať s poukazom na § 195\npísm. c) SPP ako na jednu zo základných zásad trestného konania. Avšak vzhľadom na dôvodnosť\nsprávnej žaloby z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia ohľadom aplikácie výnimky, nepovažoval\n\nza opodstatnené, aby sa zaoberal aj správnosťou výroku prvostupňového rozhodnutia. Vysvetlil, že\ndôsledkom dôvodnej námietky nesprávneho právneho posúdenia je práve chýbajúce vymedzenie\nzrozumiteľného prepojenia medzi popísaným konaním zamestnancov a zodpovednosťou žalobcu za\nsprávny delikt spočívajúci v porušení povinnosti podľa § 86 ods. 1 písm. g) zákona o prevádzke vozidiel,\nktorého podstatou je konštatovanie o systémovom pochybení stanice technickej kontroly.\n18. K tvrdeniam žalobcu (že v posudzovanej veci sa jednalo výlučne o individuálne pochybenia dvoch\nosôb, že k porušeniu povinností došlo vždy len jedným technikom pri vykonávaní jednej technickej\nkontroly, že technici nekonali v súčinnosti, že medzi porušeniami povinností neexistovala časová ani\nvecná súvislosť a že povinnosti technikov boli porušené pri výkone rôznych technických kontrol v\nmesiaci august 2021, január 2022 a február 2022) správny súd uviedol, že úlohou žalovaného v\nďalšom konaní bude dôsledne posúdiť a vyhodnotiť, či pochybenia technikov je možné považovať\nza systémové pochybenie na pracovisku technickej kontroly s prihliadnutím na to, aký vplyv mal na\nzistených pochybeniach technikov žalobca. Správny súd zaviazal žalovaného na opätovné vyhodnotenie\nprípadnej aplikácie výnimky s prihliadnutím na jej účel, t. j. v kontexte „systémového pochybenia“.\nIII. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní\n19. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, z dôvodu, že\nsprávny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\nSťažovateľ navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žaloba sa zamieta.\n20. Sťažovateľ označil za nesprávny právny názor správneho súdu týkajúci sa výkladu spornej\nvýnimky. Vyjadril presvedčenie, že jeho právny názor ohľadom výkladu výnimky je v súlade s výkladom\nposkytnutým Ministerstvom dopravy a výstavby SR (ktorý priložil ako prílohu kasačnej sťažnosti), ktorý\nozrejmuje aj účel zákona. Uviedol, že výnimka podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke\nvozidiel bola do zákona doplnená na základe požiadavky Národnej asociácie STK, akceptovanej v\nrámci rozporového konania o zásadných pripomienkach podaných v rámci MPK. Sťažovateľ tvrdil, že\nv rámci rozporového konania bolo jednoznačne vysvetlené, že výnimka sa vzťahuje len na porušenie\npovinnosti jedným technikom. Zdôraznil teda, že výnimka sa vzťahuje len na porušenie povinnosti\njedným technikom (bez ohľadu na počet porušení a ich závažnosť) a nebude sa aplikovať pri porušeniach\npovinností viacerými technikmi (postačí tak minimálne jedno porušenie u každého z nich bez ohľadu na\nzávažnosť). V prejednávanej veci je tak podľa sťažovateľa otázka počtu technikov relevantná, pričom\npojem „individuálny“ znamená vzťahujúci sa na jedného technika.\n21. Sťažovateľ sa nestotožnil ani so záverom správneho súdu, podľa ktorého sa mal v ďalšom konaní\nvysporiadať s tým, či zistené porušenia technikov spočívajú v systémovom pochybení na pracovisku\nžalobcu. Podľa sťažovateľa uvedený názor nevyplýva zo zákona a ani z jeho účelu, tak ako bol\nvyložený Ministerstvom dopravy a výstavby SR. Opätovne zdôraznil, že výnimka podľa § 148 ods.\n12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel bola koncipovaná výhradne s úmyslom a účelom\nneukladania pokút oprávneným osobám za porušenie povinnosti len jedným technikom. Poukázal pritom\nna to, že technici vykonávajú kontroly samostatne bez súčinnosti ďalšieho technika alebo oprávnenej\nosoby. Preto z § 148 zákona o prevádzke vozidiel je evidentné, že v prípade individuálneho porušenia\nnie je možné posudzovať konanie každého technika zvlášť, ale konanie všetkých technikov v rámci\njedného zamestnávateľa, t. j. žalobcu ako oprávnenej osoby technickej kontroly ako celku - systému.\nVzhľadom k tomu, že technik technickej kontroly vykonáva technickú kontrolu samostatne a nekoná\nv súčinnosti s ostatnými technikmi, nikdy nemôže dôjsť k žiadnej súčinnosti pri porušení povinnosti a\nmedzi porušeniami ani nemôže existovať časová a vecná súvislosť.\n22. Sťažovateľ ďalej opätovne zdôraznil, že pojem individuálny znamená vzťahujúci sa na jednu osobu\na len v prípade, že dôjde k porušeniu povinnosti technika technickej kontroly jedným technikom, je\nmožné takéto porušenie označiť ako individuálne. Ak teda dôjde na pracovisku technickej kontroly, ktoré\nprestavuje systém, sústavu, k porušeniu povinnosti technika technickej kontroly viacerými technikmi, nie\nje už možné takéto porušenie označiť ako individuálne, ale ako systémové pochybenie a zlyhanie. K\nsystémovému pochybeniu teda dochádza na základe počtu technikov, ktorí porušili povinnosti technika\ntechnickej kontroly.\n23. Sťažovateľ následne tvrdil, že je právne irelevantné, aby uvádzal dôvody nesprávneho postupu\ntechnikov a spôsob, akým sa žalobca pričinil o nesprávny postup vykonávaných kontrol. Zdôraznil, že\nzodpovednosť za predmetný správny delikt je objektívna a nie je podstatné, či žalobca niečo vykonal,\nporušil alebo či sa pričinil o nesprávny postup pri výkone technických kontrol. Žalobca ako oprávnená\nosoba technickej kontroly je automaticky sankcionovaný za porušenie povinnosti technika technickej\nkontroly.\n24. K záveru správneho súdu, že nevysvetlil účel výnimky, tvrdil, že ho ozrejmil niekoľkokrát tým, že\npoukázal na to, že išlo o porušenie viacerých technikov, preto výnimka nemôže byť aplikovaná.\n\n25. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd od neho požaduje „kreatívne“ doplnenie rozhodnutia\no skutočnosti, ktoré v posudzovanej veci nie sú absolútne právne relevantné (akými sú opakovanie\nrovnakých chýb pri výkone technických kontrol, súčinné konanie technikov pri porušení povinností,\nčasová a vecná súvislosť medzi jednotlivými technickými kontrolami či vplyv žalobcu ako oprávnenej\nosoby na zistených pochybeniach technikov).\n26. Sťažovateľ napokon poukázal na to, že žalobca prvýkrát vzniesol námietku o nesprávnom\nvýroku prvostupňového rozhodnutia až v doplnení k žalobe zo dňa 12.07.2023. Tvrdil tiež, že výrok\nprvostupňového rozhodnutia obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje právnu\nkvalifikáciu skutku, na ktorú nadväzuje skutková veta.\n27. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.\nPrezentoval názor, že sťažovateľ nesprávne odvádza účel výnimky od počtu technikov a zavádza,\nkeď internú interpretáciu Ministerstva dopravy SR označuje ako správny a zamýšľaný výklad. Tento\nvýklad podľa žalobcu nemá žiadnu oporu v znení právnej normy a už vôbec sa nenachádza v\nsprievodnom legislatívnom materiáli k prijímaniu dotknutého ustanovenia. Žalobca ďalej tvrdil, že\nnikdy nespochybňoval uplatňovanie objektívnej zodpovednosti pri výkone prevádzky stanice technickej\nkontroly, no predmetom tohto sporu je uplatnenie ustanovenia, ktorého účelom je zmierniť dopad\nobjektívnej zodpovednosti v situáciách, v ktorých by bolo jej uplatnenie neprimerane prísne, a teda\nnespravodlivé.\n28. Žalobca trval na tom, že sťažovateľ mal pri ukladaní sankcie zohľadniť to, že žalobca vykonal všetko,\nčo od neho bolo primerane možné požadovať, aby zabránil individuálnym zlyhaniam na strane technikov.\nZistené porušenia nemajú systémový charakter, ale boli spôsobené individuálnou činnosťou technikov.\n29. Žalobca tiež rozporoval tvrdenie sťažovateľa ohľadom legislatívneho procesu novelizácie zákona o\nprevádzke vozidiel a poukázal na vznesenú pripomienku Národnej asociácie STK, v ktorej absentuje\núvaha o počte technikov. Sankcionovanie oprávnených osôb bez riadneho zistenia skutkového stavu a\nposúdenia vzniku ich deliktuálnej zodpovednosti, a to len na základe mechanických počtov, považoval\nžalobca za neobhájiteľné a nemajúce oporu v historicko-teleologickom výklade. Kládol si otázku, ako\nsa dá racionálne odôvodniť, že oprávnenej osobe sa nepričíta porušenie jedného technika, hoci v\nkonkrétnom prípade mohla byť oprávnená osoba za určité porušenie skutočne spoluzodpovedná, no\nporušenie zistené u dvoch a viacerých technikov sa oprávnenej osobe automaticky pričíta, hoci v\nkonkrétnych skutkových okolnostiach nemusela byť oprávnená osoba za porušenie vôbec zodpovedná.\n30. Tvrdenia sťažovateľa o tom, že pri výklade správneho súdu by nikdy nedošlo k porušeniu povinností\noprávnenej osoby sa podľa žalobcu nezakladajú na pravde, sú špekulatívne a právne irelevantné. Za\nzavádzajúce označil aj tvrdenie sťažovateľa, že „nikdy nedochádza k súčinnosti žalobcu ako oprávnenej\nosoby technickej kontroly a technika technickej kontroly.“ Dodal, že oprávnená osoba je prirodzene\nzodpovedná za prevádzku stanice technickej kontroly, na ktorej môže objektívne zaviesť procesy,\nktoré budú v rozpore s platnými metodikami či právnymi predpismi, a preto by mohli viesť k tomu,\nže technici budú pri výkone kontroly porušovať právne predpisy - a to systémovo, teda v dôsledku\nnesprávneho nastavenia procesov pri kontrole, nesprávneho implementovania právnych predpisov\noprávnenou osobou, či dokonca v kolúzii medzi technikom a oprávnenou osobou.\n31. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca zotrval na nejednoznačnosti výroku prvostupňového rozhodnutia\ntvrdiac, že protiprávne konanie žalobcu nebolo vo výroku individualizované a nebol popísaný kauzálny\nnexus medzi protiprávnym konaním žalobcu a technikov.\n32. Záverom vyjadrenia žalobca zhrnul, že z pohľadu hypotézy výnimky nie je rozhodujúce, koľko\ntechnikov môže porušiť svoje povinnosti. Podstata individuálneho porušenia totiž netkvie v počte\ntechnikov, ale v povahe protiprávneho konania „vzťahujúceho sa, resp. vlastnému konkrétnemu\njednotlivcovi (technikovi)“, prípadne ako „konania, ktoré je vykonávané jednotlivým technikom a je tak\npričítateľné jednotlivému technikovi.“\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n33. Prejednávaná vec bola dňa 18.11.2024 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými\nprostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola\njej pridelená spisová značka 1Stk/13/2024.\n34. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal\nnapadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP],\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 a §\n443 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo\nveci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\n\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR\nwww.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n35. Sudkyňa spravodajkyňa JUDr. Katarína Cangárová, PhD., LL.M. listom zo dňa 16.10.2025\noznámila predsedovi Najvyššieho správneho súdu SR skutočnosti zakladajúce možné vylúčenie sudcu\nz prejedávania a rozhodovania veci. Predseda Najvyššieho správneho súdu SR uznesením sp. zn.\nKpp/25-38 zo dňa 22.10.2025 rozhodol podľa § 88 SSP tak, že sudkyňa spravodajkyňa nie je vylúčená\nz prejedávania a rozhodovania veci.\n36. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, dospel\nkasačný súd k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\nV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal\n37. Podľa § 86 ods. 1 písm. g) zákon o prevádzke vozidiel: „Oprávnená osoba technickej kontroly,\ns cieľom zabezpečiť objektívnosť a vysokú kvalitu vykonávaných technických kontrol, je povinná\nzabezpečiť, aby technická kontrola bola vykonávaná v súlade s týmto zákonom, s vykonávacím právnym\npredpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g) a podľa metodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím\norgánom.“\n38. Podľa § 95 ods. 1 písm. a) zákona o prevádzke vozidiel: „Technik technickej kontroly je povinný\nvykonávať technickú kontrolu v súlade s týmto zákonom, vykonávacím právnym predpisom podľa § 136\nods. 3 písm. g) a metodikami schválenými a vydanými typovým schvaľovacím orgánom.“\n39. Podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel: „Okresný úrad v sídle kraja uloží\noprávnenej osobe technickej kontroly, oprávnenej osobe emisnej kontroly, oprávnenej osobe kontroly\noriginality alebo oprávnenej osobe montáže plynových zariadení pokutu od 2 000 eur do 5 000 eur, ak\nporuší niektorú z povinností podľa § 86 ods. 1 písm. a) až h), j) až q), ods. 2 alebo ods. 5, § 87 ods. 1\npísm. a) až h), j) až q), ods. 2 alebo ods. 5, § 88 ods. 1 písm. a) až h), j) až n) alebo ods. 2, § 89 ods. 1\npísm. a) až j), l) až o) alebo ods. 2; okresný úrad v sídle kraja pokutu neuloží, ak porušenie povinností\npodľa § 86 ods. 1 písm. g), § 87 ods. 1 písm. g), § 88 ods. 1 písm. g) alebo § 89 ods. 1 písm. i) bolo\nspôsobené individuálnym porušením povinností technika technickej kontroly podľa § 95 ods. 1 písm. a),\ntechnika emisnej kontroly podľa § 96 ods. 1 písm. a), technika kontroly originality podľa § 97 ods. 1 písm.\na) alebo technika montáže plynových zariadení podľa § 98 ods. 1 písm. a).“\nVI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti\n40. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného\npotvrdzujúce prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt podľa\n§ 148 ods. 12 písm. b) zákona o prevádzke vozidiel. Uvedeného správneho deliktu sa mal žalobca ako\noprávnená osoba technickej kontroly dopustiť tým, že porušil § 86 ods. 1 písm. g) zákona o prevádzke\nvozidiel, keďže nezabezpečil, aby (dvaja) technici technickej kontroly postupovali pri výkone (troch)\ntechnických kontrol vozidiel v súlade s metodickými pokynmi. Zároveň správne orgány konštatovali, že\nnie je naplnená výnimka zo sankcionovania podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke\nvozidiel, pretože porušenie povinnosti bolo zistené u viac ako jedného technika. Správny súd rozhodnutie\nžalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia uvedenej\nvýnimky. V konaní pred kasačným súdom boli medzi účastníkmi sporné dve právne otázky - (i) výklad a\naplikácia uvedenej výnimky a (ii) určitosť výroku prvostupňového rozhodnutia.\nAd. 1 - K výkladu a aplikácii výnimky zo sankcionovania podľa ust. § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona\no prevádzke vozidiel\n41. Kasačný súd úvodom podotýka, že účelom zákona o prevádzke vozidiel je najmä vytvoriť podmienky\nna to, aby vozidlá v cestnej premávke spĺňali ustanovené podmienky a dosiahnuť, aby prevádzkou\nvozidla nebola ohrozená bezpečnosť, životné prostredie alebo verejné zdravie a neboli poškodzované\ncesty (viď Dôvodová správa k zákonu o prevádzke vozidiel, osobitná časť, § 1). K naplneniu tohto\núčelu smeruje aj cieľ zabezpečiť objektívnosť a vysokú kvalitu technických kontrol vozidiel, pričom\ns týmto cieľom boli v § 86 ods. 1 cit. zákona ustanovené viaceré povinnosti pre oprávnené osoby\ntechnickej kontroly. Tieto povinnosti možno v súhrne chápať ako súbor prevádzkových, technických a\npersonálnych podmienok, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie objektívneho a kvalitného vykonávania\ntechnických kontrol (napr. zabezpečiť, aby technické kontroly boli vykonávané kvalifikovanými technikmi,\nv podmienkach zodpovedajúcich udelenému oprávneniu, používaním vhodných, certifikátmi overených\nzariadení). Podľa § 86 ods. 1 písm. g) zákona o prevádzke vozidiel (ktorého porušenie bolo konštatované\nv prípade žalobcu) má oprávnená osoba povinnosť zabezpečiť, aby technické kontroly boli vykonávané\nv súlade s týmto zákonom, s vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. g) a podľa\nmetodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím orgánom (ďalej pre zjednodušenie aj „právne\npredpisy“). Zákon ďalej nešpecifikuje, aký súbor opatrení a nástrojov má oprávnená osoba zvoliť\nna zabezpečene splnenia tejto povinnosti (napr. pravidelnými preškoľovaniami technikov, kontrolami\n\nstanice či technikov), zodpovedná je za výsledok (vykonávanie technických kontrol v súlade s právnymi\npredpismi).\n42. Zákon o prevádzke vozidiel ukladá v § 95 ods. 1 povinnosti aj technikom technickej kontroly.\nPodľa ust. § 95 ods. 1 písm. a) cit. zákona je technik technickej kontroly povinný vykonávať technickú\nkontrolu v súlade so zákonom, vykonávacími predpismi a metodikami. Ako vyplýva z vyššie uvedeného,\nvykonávanie technickej kontroly v súlade s právnymi predpismi technikom je logicky ovplyvnené aj tým,\nv akej miere mu k tomu oprávnená osoba vytvorí a zabezpečí podmienky a nastaví a implementuje\npotrebné opatrenia.\n43. Zákonodarca sankcionuje porušenie povinnosti oprávnenou osobou technickej kontroly podľa § 86\nods. 1 písm. g) zákona o prevádzke vozidiel, ktoré spočíva v nezabezpečení vykonávania technických\nkontrol technikmi v súlade s právnymi predpismi, pokutou podľa § 148 ods. 12 písm. b) zákona cit.\nzákona. Zodpovednosť za porušenie tejto povinnosti je objektívna, a teda neskúma sa úmysel či\nnedbanlivosť oprávnenej osoby technickej kontroly.\n44. V prejednávanom prípade nebolo sporné, že pri výkone troch technických kontrol dvaja technici\n(zamestnanci žalobcu) nepostupovali v súlade s metodickými pokynmi, čím porušili svoju povinnosť\nvyplývajúcu z § 95 ods. 1 písm. a) zákona o prevádzke vozidiel. Sporným v prejednávanej veci bol\nvýklad výnimky z neuloženia sankcie žalobcovi ako oprávnenej osobe technickej kontroly podľa § 148\nods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel, podľa ktorého správny orgán oprávnenej osobe\npokutu neuloží, ak porušenie povinností oprávnenou osobou podľa § 86 ods. 1 písm. g) cit. zákona\nbolo spôsobené individuálnym porušením povinností technika technickej kontroly podľa § 95 ods. 1\npísm. a) cit. zákona. Konkrétne bol sporným obsah pojmu „individuálne porušenie povinností technika\ntechnickej kontroly“. Správny súd sa v zásade stotožnil s námietkami žalobcu, podľa ktorého podstata\nindividuálneho porušenia netkvie v počte technikov, ale v povahe protiprávneho konania ako „konania,\nktoré je pričítateľné jednotlivému technikovi.“ Podľa názoru správneho súdu sa má výnimka vykladať\ntak, že pri ukladaní sankcie je potrebné vysporiadať sa s tým, či porušenie povinnosti oprávnenej osoby\nspočívalo v systémovom pochybení na pracovisku. Sťažovateľ presadzoval názor, že pojem individuálny\nznamená vzťahujúci sa na jedného technika, čomu zodpovedá aj to, že pojem technik je v predmetnom\nustanovení použitý v singulári. V nadväznosti na to v kasačnej sťažnosti tvrdil, že výnimka sa vzťahuje\nlen na prípady porušenia povinností jedným technikom a nebude sa aplikovať pri porušeniach povinností\nviacerými technikmi.\n45. Kasačný súd vyhodnotil predmetnú kasačnú námietku sťažovateľa ako nedôvodnú.\n46. Kasačný súd vo vzťahu k výkladu výnimky poukazuje v zhode so správnym súdom na to, že\nna zistenie obsahu právnych noriem nestačí vychádzať len z ich doslovného znenia a jazykového\n(gramatického) výkladu. Ústavný súd SR už viackrát zdôraznil, že k výkladu právnych predpisov a ich\ninštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť\nako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž\nv zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu\nprávnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti\nvýkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na\nroveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného\nvýkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri\nzistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS\n306/2010, III. ÚS 295/2017-31).\n47. V tejto súvislosti možno poukázať aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 zo dňa\n08.12.2010, podľa ktorého: „(...) Orgánom verejnej moci a predovšetkým súdom nemožno tolerovať pri\ninterpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti.\nVšeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho\nodchýliť pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z\nústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a\nzmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných\nprincípoch právneho štátu.“\n48. Pokiaľ ide o jazykový výklad ust. § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel, kasačný\nsúd s poukazom na Krátky slovník slovenského jazyka, Slovník súčasného slovenského jazyka a\nSynonymický slovník slovenčiny uvádza, že pojem „individuálny“ znamená vzťahujúci sa na indivíduum,\njednotlivca, vykonaný jednotlivcom. Zároveň pojem „individuálny“ je možné vysvetliť aj ako samostatný,\nosobitný, ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (Krátky slovník slovenského\njazyka. Red. J. Kačala - M. Pisárčiková - M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. ISBN\n80-224-0750-X; Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda\n\n2004. ISBN 80-224-0801-8; Slovník súčasného slovenského jazyka. A - G. Hl. red. K. Buzássyová - A.\nJarošová. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 2006. ISBN 978-80-224-0932-4).\nPojem individuálny tak nemusí striktne poukazovať na počet ako kvantitatívnu kategóriu, ako prezentuje\nsťažovateľ, ale aj na povahu porušenia ako porušenia jestvujúceho samostatne od ostatných, teda ako\nkategóriu kvalitatívnu tak, ako dôvodí žalobca a správny súd.\n49. Z hľadiska jazykového výkladu má kasačný súd výhradu aj k tvrdeniu sťažovateľa, že pojem\n„individuálny“ znamená vzťahujúci sa na jedného technika. Zo skladby vety „bolo spôsobené\nindividuálnym porušením povinností technika podľa § 95 ods. 1 písm. a)“ jasne vyplýva, že zákonodarca\nnespája pojem individuálny s osobou technika, ale s porušením povinnosti. Zároveň ani použitie slova\ntechnik v singulári automaticky neznamená, že výnimka sa vzťahuje len na prípad porušenia povinností\njedným technikom, pretože slovo technik v singulári lícuje so znením ust. § 95 ods. 1 písm. a) zákona o\nprevádzke vozidiel, na ktoré odkazuje ustanovenie § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 cit. zákona zakotvujúce\nspornú výnimku, a ktoré tiež používa slovo technik v singulári.\n50. Vzhľadom na obsah pojmu „individuálny“ i skladbu vety ust. § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 v spojitosti\ns § 95 ods. 1 písm. a) zákona o prevádzke vozidiel, jazykový výklad podľa názoru kasačného súdu teda\npripúšťa interpretovať výnimku tak, že pokuta sa oprávnenej osobe neuloží, ak porušenie povinnosti\noprávnenou osobou podľa § 86 ods. 1 písm. g) bolo spôsobené samostatným porušením povinností\ntechnika technickej kontroly podľa § 95 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, teda porušením\noddeleným od ostatných, resp. od „systému“, ktorý v kontexte veci predstavuje oprávnená osoba ako\nstanica technickej kontroly.\n51. Ako však kasačný súd naznačil vyššie, na zistenie obsahu právnych noriem nie je možné použiť len\njazykový výklad. Kasačný súd preto rovnako ako správny súd pristúpil k zisteniu obsahu ust. § 148 ods.\n12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel aj použitím iných výkladových metód, najmä historického,\núčelového a ústavne konformného výkladu.\n52. Z hľadiska histórie prijímania právnej úpravy je potrebné podotknúť, že výnimka z neuloženia pokuty\npodľa § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel bola prijatá zákonom č. 455/2021\nZ. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prevádzke vozidiel, účinným od 31.12.2021 (ďalej aj „novela\nzákona“). V tejto súvislosti sťažovateľ poukazoval na legislatívny proces k novele zákona (LP/2021/141),\nv rámci ktorého Národná asociácia STK v pripomienkovom konaní uplatnila pripomienku, ktorá bola aj\npredmetom rozporového konania. Kasačný súd z materiálov k legislatívnemu procesu LP/2021/141 zistil,\nže Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, ako aj Národná asociácia\nSTK v rámci pripomienky navrhli znenie výnimky tak, že „...okresný úrad v sídle kraja pokutu tiež neuloží,\nak je vzhľadom na všetky okolnosti porušenia podľa § 86 ods. 1 písm. g) zrejmé, že porušenie spočíva\nv porušení povinností technika technickej kontroly, ktoré nemá ani čiastočne pôvod v zabezpečení\npodmienok pre riadny výkon kontroly alebo neplnení iných povinností oprávnenej osoby technickej\nkontroly podľa § 86 ods. 1 alebo 2 ...“ Z odôvodnenia vznesenej pripomienky vyplýva o. i., že „(...) Cieľom\nje prispieť k tomu, aby neboli oprávnené osoby automaticky, resp. bez dostatočného preskúmania\nvšetkých okolností sankcionované za to, že zlyhá výlučne ľudský faktor na strane technika (či už v\ndôsledku nedbanlivosti alebo úmyslu) (...).“ Kasačný súd zistil, že vyššie uvedená pripomienka bola\nvyhodnotená ako zásadná a v rozporovom konaní bolo dohodnuté kompromisné znenie, ktoré bolo\nzapracované do návrhu zákona (rozpor odstránený). V novele zákona bolo znenie výnimky následne\nprijaté v pozmenenej podobe (viď bod 39 tohto rozsudku). Podľa názoru kasačného súdu, z pripomienky\nvznesenej Národnou asociáciu STK (či už z jej navrhovaného znenia alebo jej odôvodnenia) nevyplýva,\nže cieľom výnimky bolo zabezpečiť neukladanie pokút oprávneným osobám za porušenie povinností len\njedným technikom tak, ako to tvrdil sťažovateľ.\n53. Z hľadiska zistenia účelu zákonodarcu je kľúčová dôvodová správa k novele zákona, ktorá k\nzavedeniu výnimky (k bodu 90) uvádza: „Navrhuje sa doplniť dva nové body, kedy sa neuloží pokuta\noprávnenej osobe. Ak oprávnená osoba sama nahlási porušenie povinnosti technika, alebo ak ide o\nindividuálne pochybenie technika a nejde o systémové pochybenie na celom pracovisku.“ Podľa názoru\nkasačného súdu znenie dôvodovej správy jasne poukazuje na to, že pre uloženie pokuty oprávnenej\nosobe je rozhodujúca práve povaha, príčina a okolnosti vzniku zisteného porušenia technika, ktoré\nmusí spočívať (aj) v systémovom pochybení na pracovisku oprávnenej osoby (napr. prevádzkovom,\npersonálnom, materiálnom či technickom), a nie výlučne v individuálnom pochybení technika. Výklad\nsťažovateľa, že porušenie povinnosti dvoma či viacerými technikmi automaticky zakladá systémové\npochybenie oprávnenej osoby, považuje kasačný súd za rýdzo formalistický, skratkovitý a abstrahujúci\nod komplexnosti nastavenia „systému“, ktorý stanica technickej kontroly predstavuje. Systémové\npochybenie na pracovisku by bolo predsa dané až vtedy, ak by jednotlivé porušenia technikmi mali\n\njednotiaci pôvod spočívajúci v pochybení celého pracoviska ako systému a spravidla, ak by medzi nimi\nexistovala aj časová a vecná súvislosť.\n54. Z citovanej dôvodovej správy tiež jasne vyplýva, že zákonodarca pamätá na situácie, kedy\npri technickej kontrole dôjde k individuálnemu pochybeniu technika, hoci sa oprávnená osoba\ntechnickej kontroly nedopustila nijakého systémového pochybenia, teda vykonala všetky kroky, ktoré\njej ukladajú záväzné ustanovenia právnych predpisov alebo ktoré od nej možno dôvodne požadovať\nna zabezpečenie výkonu technických kontrol v súlade s právnymi predpismi. Účelom výnimky je teda\nnesankcionovanie oprávnenej osoby, a teda zmiernenie dopadov prísnej objektívnej zodpovednosti\npráve v takýchto prípadoch, v ktorých je uloženie sankcie oprávnenej osobe v okolnostiach veci zjavne\nnespravodlivé.\n55. Kasačný súd sa preto stotožňuje so záverom správneho súdu, že účelom prijatia výnimky bolo\nzamedzenie sankcionovania oprávnenej osoby technickej kontroly, ak sa jej pričíta čisto individuálne\npochybenie technika pri výkone kontroly (zlyhanie ľudského faktora), a oprávnená osoba sa o toto\npochybenie nijako nepričinila, teda takéto porušenie nebolo ani len čiastočne dôsledkom systémového\npochybenia na jej strane.\n56. Podľa názoru kasačného súdu tak ani z histórie legislatívneho procesu a ani z dôvodovej správy\nk novele zákona nevyplýva úmysel zákonodarcu, podľa ktorého by malo byť cieľom prijatej výnimky\nzabezpečiť neukladanie pokút oprávneným osobám technických kontrol za porušenie povinností len\njedným technikom. Pri akceptácii výkladu sťažovateľa by zistenie jedného porušenia povinnosti technika,\nhoc aj spočívajúceho v systémovom pochybení oprávnenej osoby (a dokonca aj vysokej závažnosti)\nnemalo byť sankcionované. Naopak, zistenie porušenia povinnosti dvoma technikmi, o ktoré sa\noprávnená osoba nijako nepričinila, by malo byť sankcionované automaticky. Takýto výklad rozhodne\nnemožno považovať za zodpovedajúci účelu zákona, ani za výklad racionálny a spravodlivý.\n57. V tejto súvislosti kasačný súd pripomína, že judikatúra Ústavného súdu SR tiež kladie dôraz na to, že\nv súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR sa s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte spája\naj požiadavka racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem (m. m. PL. ÚS 1/04). Racionálny a\nspravodlivý sa kasačnému súdu v tomto prípade javí taký výklad obsahu právnej normy, podľa ktorého\nje pri aplikácii výnimky potrebné zoberať sa tým, či porušenie povinnosti oprávnenej osoby podľa § 86\nods. 1 písm. g) bolo spôsobené individuálnym porušením povinností technika technickej kontroly podľa\n§ 95 ods. 1 písm. a) zákona o prevádzke vozidiel berúc na zreteľ povahu, príčinu a okolnosti vzniku\nporušenia povinnosti technikom, nielen čisto matematický počet technikov, ktorí sa porušenia dopustili.\n58. Pre úplnosť však kasačný súd dodáva, že ak by aj právna úprava bola nejednoznačná v tom, ako\nvykladať spornú výnimku, s odkazom na princíp materiálneho právneho štátu je potrebné aplikovať\nzásadu in dubio mitius, v zmysle ktorej nemožno nejasnosť právnej úpravy vykladať v neprospech jej\nadresáta. V pochybnostiach o výklade právnej normy, ktorou sa ukladajú fyzickým a právnickým osobám\nzáväzné a sankcionovateľné povinnosti, resp. sa zakotvujú výnimky z uloženia sankcie, je potrebné\npostupovať v prospech väčšieho rozsahu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických\nosôb. Nejasnosť normatívneho predpisu má ísť v tomto prípade prioritne na vrub/neprospech štátu\n- verejnej moci (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Stk/2/2023 z 30.05.2024,\npublikovaný pod č. R 93/2025 ZNSS, bod 44). Ak by teda kasačný súd aj pripustil istú nejednoznačnosť\nprávnej úpravy spornej výnimky, túto nejednoznačnosť by bolo potrebné vyriešiť výkladom v prospech\nžalobcu, a nie v prospech žalovaného, hoci takýto výklad pre žalovaného nesporne znamená zvýšenú\nzáťaž vo forme povinnosti zisťovať povahu, príčinu a okolnosti vzniku porušenia povinnosti technika a\ntieto dôkladne vyhodnotiť v ním vydanom rozhodnutí (viď ďalej).\n59. Možno tak zhrnúť, že výnimka z uloženia sankcie oprávnenej osobe technickej kontroly podľa §\n148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel, podľa ktorej správny orgán pokutu neuloží,\nak porušenie povinností oprávnenou osobou podľa § 86 ods. 1 písm. g) bolo spôsobené individuálnym\nporušením povinností technika technickej kontroly podľa § 95 ods. 1 písm. a) sa teda nemá vykladať\ntak, že jej naplnenie je dané len v prípade, ak dôjde k porušeniu povinnosti jedným technikom. V zmysle\njazykového výkladu v spojení s teleologickým a ústavne konformným výkladom bude pre naplnenie\nvýnimky rozhodujúce, že porušenie technika vzhľadom na jeho povahu, príčinu a okolnosti vzniku nie je\nani čiastočne dôsledkom systémového pochybenia oprávnenej osoby technickej kontroly, a teda že sa\noprávnená osoba o toto porušenie nijako nepričinila. V tejto súvislosti je potrebné skúmať, či oprávnená\nosoba vykonala všetky kroky, ktoré jej ukladajú záväzné ustanovenia právnych predpisov alebo ktoré\nod nej možno dôvodne požadovať na zabezpečenie výkonu technických kontrol v súlade s právnymi\npredpismi.\n60. Kasačný súd sa preto stotožňuje s názorom správneho súdu, podľa ktorého záver prvostupňového\norgánu a žalovaného o nemožnosti aplikovať výnimku na prípad žalobcu podľa § 148 ods. 12 písm.\n\nb) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel založený výlučne na počte technikov, ktorí sa mali porušenia\ndopustiť, je nesprávny.\n61. Pokiaľ sťažovateľ svoj právny názor ohľadom aplikovania výnimky zakladá na výklade poskytnutom\nMinisterstvom dopravy a výstavby SR, podľa ktorého je relevantná práve otázka počtu technikov,\nkasačný súd uvádza, že usmernenie (tu len vo forme emailovej odpovede sťažovateľovi) vydané\norgánom verejnej správy nie je pre správny súd nijako záväzné. Podľa ustálenej judikatúry kasačného\nsúdu je práve účelom správneho súdnictva podať záväzný výklad práva aplikovaného správnym\norgánom a tým pomôcť ochrane subjektívnych práv jednotlivých žalobcov, pričom ustálená prax alebo\nakákoľvek pozícia správnych orgánov správne súdnictvo nezaväzuje (porov. rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu sp. zn. 5Svk/9/2021 z 30.03.2023, publikovaný pod č. R 79/2024 ZNSS, bod 44).\n62. Odmietnuť je potrebné aj tvrdenie sťažovateľa, že nakoľko technik koná pri výkone technickej\nkontroly vždy samostatne, oprávnená osoba by sa nikdy nedopustila porušenia povinnosti. Nevykonanie\ntechnickej kontroly technikom v súlade s právnymi predpismi totiž môže logicky spočívať aj v\nnesprávnom či nedostatočnom vytvorení podmienok a nastavení procesov oprávnenou osobou, a teda\nbyť pričítateľné aj oprávnenej osobe. Vtedy na ňu dôvodne nebude dopadať výnimka zo sankcionovania\n(k tomu viď bod 42 tohto rozsudku).\n63. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že nie je povinný zisťovať a vysporiadať sa s tým, či porušenia technikov\nspočívajú v systémovom pochybení na pracovisku, pretože to nevyplýva z dikcie ani z účelu zákona a\npopiera to princíp objektívnej zodpovednosti oprávnenej osoby, kasačný súd uvádza, že toto tvrdenie\nje mylné. Jednou zo základných zásad správneho konania je povinnosť správnych orgánov spoľahlivo\nzistiť skutkový stav veci, pričom povinnosť zistiť povahu, príčinu a okolnosti vzniku porušenia povinnosti\ntechnika je, ako vyplýva z vyššie uvedeného, nevyhnutné pre správne právne posúdenie aplikácie\nvýnimky a pre vydanie rozhodnutia o uložení alebo neuložení sankcie oprávnenej osobe. Rovnako\nje základnou zásadou správneho konania povinnosť postupovať v súčinnosti s účastníkom konania\na vysporiadať sa návrhmi a pripomienkami ním vznesenými. Preto bude povinnosťou žalovaného po\nvrátení veci riadne zistiť skutkový stav veci a zaoberať sa s námietkami žalobcu, ktoré uvádzal v priebehu\nsprávneho konania a ktoré by mohli mať relevanciu pre posúdenie zistených porušení povinností\ntechnika ako individuálnych. Potencionálne právne relevantnými zjavne sú aj okolnosti, akými je vplyv\nžalobcu ako oprávnenej osoby na zistených pochybeniach, opakovanie rovnakých chýb pri výkone\ntechnických kontrol, či časová a vecná súvislosť medzi jednotlivými porušeniami technikov.\n64. V tejto súvislosti sa kasačný súd zaoberal aj záverom správneho súdu, že až pri opakovaní rovnakých\nchýb pri výkone technických kontrol by bolo možné konštatovať systémové pochybenie, na ktoré sa\nvýnimka nevzťahuje. Je však potrebné uviesť, že opakovanie rovnakých chýb môže byť len indíciou\nexistencie systémového pochybenia, no nie jeho nevyhnutnou podmienkou. Inými slovami, opakovanie\nrovnakých chýb pri výkone kontrol technikmi, môže byť, podľa okolnosti daného prípadu, jedným z\ndôkazov toho, že oprávnená osoba technickej kontroly sa pričinila o porušenie povinností technika.\nNemožno však vylúčiť, že aj jedno zistené porušenie povinnosti technika bude mať pôvod v systémovom\npochybení a bude pričítateľné oprávnenej osobe a naopak viac zistených porušení pričitateľné nebude,\nkeďže stále môže ísť vzhľadom na okolnosti prípadu o porušenie individuálne.\n65. Zároveň kasačný súd dodáva, že vyššie uvedené závery nespochybňujú princíp objektívnej\nzodpovednosti, na ktorej je postavený správny delikt podľa ust. § 86 ods. 1 písm. g) v spojitosti s §\n148 ods. 12 písm. b) zákona o prevádzke vozidiel. Nakoľko však zákonodarca zaviedol do právnej\núpravy cit. zákona výnimku zo sankcionovania za uvedený správny delikt pre prípad, že porušenie\npovinnosti oprávnenou osobou bolo spôsobené individuálnym porušením technika, posúdenie aplikácie\ntejto výnimky si od správnych orgánov vyžaduje zistiť povahu, príčinu a okolnosti vzniku porušenia,\npretože je to nevyhnutne potrebné práve pre rozhodovanie o uložení či neuložení sankcie za tento\nsprávny delikt.\nAd. 2 - K určitosti výroku prvostupňového rozhodnutia\n66. V kasačnej sťažnosti ďalej sťažovateľ namietal aj závery správneho súdu, ku ktorým dospel pri\nposúdení námietky žalobcu o neurčitosti výroku prvostupňového rozhodnutia.\n67. Sťažovateľ poukázal na to, že žalobca prvýkrát vzniesol námietku o nesprávnom výroku\nprvostupňového rozhodnutia až v doplnení k žalobe zo dňa 12.07.2023, a teda oneskorene. Kasačný súd\nvšak podotýka, že správny súd neuplatnenie zásady koncentrácie vo vzťahu k tejto námietke odôvodnil\ns poukazom na § 195 písm. c) SPP tým, že v prípade určitosti výroku ide o základnú zásadu trestného\nkonania, pri ktorej nie je viazaný žalobnými bodmi. Sťažovateľ proti tomuto záveru nijako nebrojil, a preto\nsa s touto námietkou kasačný súd bližšie nezaoberal.\n68. Sťažovateľ v tejto súvislosti ďalej tvrdil, že výrok prvostupňového rozhodnutia je v súlade so\nzákonom. Sporným medzi účastníkmi pritom bolo, či sa do výroku rozhodnutia má premietnuť aj\n\nidentifikácia konkrétneho konania či opomenutia konania oprávnenej osoby podľa § 86 ods. 1 písm. g)\nzákona o prevádzke vozidiel, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti technika podľa § 95\nods. 1 písm. a) cit. zákona.\n69. Správny súd k uvedenému síce konštatoval, že nepovažoval sa opodstatnené, aby sa zaoberal\nposudzovaním určitosti výroku prvostupňového rozhodnutia, no zároveň dodal, že „dôsledkom dôvodnej\nnámietky nesprávneho právneho posúdenia je práve chýbajúce vymedzenie zrozumiteľného prepojenia\nmedzi popísaným konaním zamestnancov a zodpovednosťou žalobcu za správny delikt“.\n70. Kasačný súd na spresnenie, resp. doplnenie záverov správneho súdu poukazuje na to, že ust.\n§ 148 ods. 12 písm. b) v spojitosti s ust. § 86 ods. 1 písm. g) zákona o prevádzke vozidiel je\nkonštruované na princípe objektívnej zodpovednosti, resp. zodpovednosti za výsledok či existenciu\nprotiprávneho stavu. Teda ak na stanici technickej kontroly oprávnenej osoby dôjde k porušeniu\npovinnosti technikom vykonávať technickú kontrolu v súlade s právnymi predpismi, bude oprávnená\nosoba za takýto protiprávny stav automaticky a objektívne zodpovedná a dopustí sa správneho deliktu\n(uvedené konštatoval aj správny súd v bode 35 napadnutého rozsudku). Práve na zmiernenie dopadov\ntakto prísne nastavenej zodpovednosti slúži výnimka z uloženia sankcie oprávnenej osobe podľa § 148\nods. 12 písm. b) bod 3 cit. zákona. Ak by už skutková podstata predmetného správneho deliktu mala\nbyť postavená na konkrétnom konaní či opomenutí konania oprávnenej osoby, ktoré viedlo k vzniku\nprotiprávneho stavu, nebolo by ani potrebné zakotviť výnimku zo sankcionovania oprávnenej osoby pre\nprípad, že pochybenie má pôvod v individuálnom pochybení technika bez pričinenia opravenej osoby,\npretože oprávnená osoba by sa správneho deliktu dopustila vždy až vlastným pričinením.\n71. Vymedzenie konkrétneho konania či opomenutia konania oprávnenej osoby a vzťah príčinnej\nsúvislosti s porušením povinnosti technika teda nie je znakom skutkovej podstaty predmetného\nsprávneho deliktu (kde objektívnou stránkou je zabezpečenie vykonávania kontroly technikom v súlade\ns právnymi predpismi), ale vzhľadom na obsah výnimky sa vzťahuje na aspekt uloženia pokuty. Teda,\nak sa oprávnená osoba technickej kontroly dopustí správneho deliktu, nebude jej uložená sankcia, ak\nbude naplnená výnimka uvedená v § 148 ods. 12 písm. b) bod 3 zákona o prevádzke vozidiel. Správny\norgán je vo výroku svojho rozhodnutia povinný uviesť skutok vymedzením miesta, času a spôsobu\njeho spáchania, tak aby nebol zameniteľný s iným, a jeho právnu kvalifikáciu, avšak znakom skutkovej\npodstaty správneho deliktu nie je naplnenie či nenaplnenie výnimky z uloženia pokuty. Aj vzhľadom\nna vyššie uvedené je podľa kasačného súdu výrok prvostupňového rozhodnutia (v časti týkajúcej sa\nvymedzenia skutku a jednotlivých znakov skutkovej podstaty i jeho právnej kvalifikácie) v súlade so\nzákonom. Posúdenie otázky, či v danom prípade bola alebo nebola naplnená hypotéza výnimky sa\n„prejaví“ v časti výroku o uložení, resp. neuložení sankcie a dôvody pre aplikovanie alebo neaplikovanie\nvýnimky správny orgán uvedie v odôvodnení rozhodnutia.\n72. Kasačný súd preto konštatuje, že právne závery správneho súdu boli až na ich parciálne korekcie či\ndoplnenia kasačným súdom (vo vzťahu k opakovaniu porušenia povinnosti technikmi a určitosti výroku\nprvostupňového rozhodnutia) vecne správne. Sťažovateľ v ďalšom konaní opätovne vyhodnotí aplikáciu\nvýnimky zo sankcionovania na prípad žalobcu s prihliadnutím na účel ust. § 148 ods. 12 písm. b) bod\n3 zákona o prevádzke vozidiel, tak ako je uvedený vyššie, riadne sa pritom vysporiadajúc aj s návrhmi\na pripomienkami žalobcu. Žalovaný bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom správneho súdu,\ndoplneným resp. korigovaným právnym názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozsudku.\nVII. Záver\n73. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej\nsťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu kasačný\nsúd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n74. O trovách kasačného konania kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP\nspôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Kasačný súd žalobcovi priznal úplnú náhradu účelne\nvynaložených trov kasačného konania voči žalovanému, pretože žalobca bol v kasačnom konaní\núspešný.\n75. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v\nspojení s § 139 ods. 4 SSP).\nVýnimka z uloženia sankcie oprávnenej osobe technickej kontroly podľa § 148 ods. 12 písm. b) bod 3\nzákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, podľa ktorej správny orgán pokutu\nneuloží, ak porušenie povinností oprávnenou osobou podľa § 86 ods. 1 písm. g) bolo spôsobené\nindividuálnym porušením povinností technika technickej kontroly podľa § 95 ods. 1 písm. a) sa nemá\nvykladať tak, že jej naplnenie je dané len v prípade, ak dôjde k porušeniu povinnosti jedným technikom.\nV zmysle jazykového výkladu v spojení s teleologickým a ústavne konformným výkladom bude pre\nnaplnenie výnimky rozhodujúce, že porušenie technika vzhľadom na jeho povahu, príčinu a okolnosti\n\nvzniku nie je ani čiastočne dôsledkom systémového pochybenia oprávnenej osoby technickej kontroly,\na teda že sa oprávnená osoba o toto porušenie nijako nepričinila. V tejto súvislosti je potrebné skúmať,\nči oprávnená osoba vykonala všetky kroky, ktoré jej ukladajú záväzné ustanovenia právnych predpisov\nalebo ktoré od nej možno dôvodne požadovať na zabezpečenie výkonu technických kontrol v súlade\ns právnymi predpismi.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/19/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:715d2c6b-43d6-4de9-b37a-083cd5448946", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.295.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 295/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 295/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.295.2017.2"}, {"guid": "ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/04 z 24. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-24", "citacie_n": 337, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:53503ca7-f30d-42be-9307-ec4f878b284f"}, {"guid": "86394a26-f22a-42c4-a764-264dcaca00de:ca1ddc84-8ab8-4d55-bb25-9b5fbb12ae73", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200538.1", "spisova_znacka": "8Stk/2/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Stk/2/2023 z 30. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200538.1"}], "citovane_v": []}