{"guid": "0b2ea088-575f-479f-8480-42dd7f11c5de:c1b08fa3-53cc-460c-8b2b-4f0c464cfb5a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200044.1", "spisova_znacka": "2Sfk/6/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/6/2025 z 29. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. októbra 2025, sp. zn. 2Sfk/6/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200044.1", "identifikacne_cislo": "3023200044", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2025-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 381/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:77035fe1-ad25-4ace-b84b-3de18f426199", "datum": "2026-06-30", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/569", "nazov": "predpis č. 569/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/569", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/569-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/569/#paragraf-69.odsek-2", "nazov": "§ 69 ods. 2 zákona č. 569/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/569/#paragraf-69.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/569-2009/paragraf-69"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-51", "/SK/ZZ/2009/569#paragraf-69"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1b08fa3-53cc-460c-8b2b-4f0c464cfb5a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200044.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200044.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200044.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Sfk/6/2025\n3023200044\n29. 10. 2025\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSSR:2025:3023200044.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny\nBerthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej\nveci žalobcu: (sťažovateľa): Zlatá huta spol. s r.o., so sídlom: Bernolákova 11/3040, 911 01 Trenčín, IČO:\n31 426 964, právne zastúpený: JUDr. Bohumil Novák, advokát, so sídlom: Horná 27, 974 01 Banská\nBystrica, IČO: 31 426 964, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom:\nLazovná 63, 947 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.\n502173/2022 zo dňa 24. novembra 2022 a č. 502262/2022 zo dňa 24. novembra 2022, v konaní o\nkasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. TN-11S/17/2023\nzo dňa 9. októbra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Trenčín ako správca dane (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán verejnej\nsprávy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie\nobdobia január 2008 - apríl 2008 a jún 2008 - november 2008, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č.\n645/320/83873/2010/Vask zo dňa 09.09.2010 a Dodatok zo dňa 08.10.2010, ktoré boli so žalobcom\nprerokované a podpísané dňa 08.10.2010.\n2. Na základe výsledkov z daňovej kontroly a Protokolu č. 645/320/83873/2010/Vask zo dňa 09.09.2010\na Dodatku zo dňa 08.10.2010 vydal správca dane rozhodnutia č. 645/230/91042/10/Feč zo dňa\n12.10.2010 a č. 645/230/91032/10/Feč zo dňa 12.10.2010, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiel dane na\nDPH za zdaňovacie obdobia jún a júl 2008.\n3. Uvedené rozhodnutia Daňové riaditeľstvo SR (právny predchodca žalovaného), v rámci odvolacieho\nkonania, rozhodnutím č. I/226/1149-91566/2011/994159-r zo dňa 13.09.2011 zmenil rozhodnutie\nsprávcu dane č. 645/230/91042/10/Feč zo dňa 12.10.2010 tak, že znížil sumu vyrubeného\nrozdielu dane z pridanej hodnoty o sumu 9.535,95 Eur, a to na sumu 345.871,00 Eur, a\nrozhodnutím č. I/226/1149-91565/2011/994159-r zo dňa 13.09.2011 potvrdil rozhodnutie správcu dane\nč. 645/230/91032/10/Feč zo dňa 12.10.2010.\n4. Na základe žalôb žalobcu Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 11S/90/2011-142 zo dňa 13.01.2015\npodané žaloby zamietol. Na základe odvolania žalobcu voči uvedenému rozsudku krajského súdu\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Sžf/34/2015 zo dňa 26.07.2017 rozhodol tak, že\nrozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/90/2011-142 zo dňa 13.01.2015 potvrdil.\n\n5. Na základe ústavnej sťažnosti žalobcu Ústavný súd Slovenskej republiky, nálezom č. k. I. ÚS\n30/2018-41 zo dňa 30.01.2019 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/34/2015 zo dňa\n26.07.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd Slovenskej republiky vytýkal predovšetkým\nabsenciu prvostupňového daňového (vyrubovacieho) konania a nezákonné prihliadnutie na dôkazy\nzískané z medzinárodnej výmeny daňových informácií (ďalej ako „MVDI“).\n6. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozsudkom sp. zn. 2Sžf/1/2019 zo dňa 30.06.2021\n(právoplatným dňa 11.08.2021) zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/90/2011-142 zo\ndňa 13.01.2015 tak, že rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/226/1149-91565/2011/994159-r zo\ndňa 13.09.2011 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 645/230/91032/10/Feč zo dňa 12.10.2010,\nako aj rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/226/1149-91566/2011/994159-r zo dňa 13.09.2011 a\nrozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 645/230/91042/10/Feč zo dňa 12.10.2010, zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\n7. Správca dane po vrátení veci na ďalšie konanie požiadal o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia,\nčomu Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vyhovelo a predĺžilo lehotu na vydanie rozhodnutia o\n180 dní, o čom bol žalobca upovedomený. V nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2Sžf/1/2019 zo dňa 30.06.2021 správca dane z dôvodu zachovania procesných práv\nžalobcu zaslal žalobcovi Oboznámenie so zisteniami vo veci dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobia jún 2008 a júl 2008 č. 102005375/2021 zo dňa 22.10.2021, pričom prílohami zaslaného\noboznámenia boli odpovede na správcom dane zaslané žiadosti o MVI č. 635/320/2030/2009 a č.\n645/320/16059/2010/Vask, vrátane príloh, pričom určil žalobcovi lehotu 15 dní na vyjadrenie a navrhnutie\nďalšieho dokazovania. Žalobca dňa 23.11.2021 doručil správcovi dane Vyjadrenie k oboznámeniu\nsprávcu dane zo dňa 22.10.2021, v ktorom žalobca namietal uplynutie prekluzívnej lehoty na vyrubenie\ndane podľa ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v\nsústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 511/1992\nZb.“ alebo „zákon o správe daní“), pričom uviedol, že až po vysporiadaní sa správcu dane s touto\nskutočnosťou sa k predmetnej veci vyjadrí. Správca dane sa v odpovedi žalobcovi na jeho Vyjadrenie\nk oboznámeniu zo dňa 25.11.2021 vysporiadal s predmetnou námietkou žalobcu a Výzvou zo dňa\n13.01.2022 vyzval žalobcu na navrhnutie doplnenia dokazovania. Dňa 23.02.2022 žalobca doručil\nsprávcovi dane vyjadrenie k predmetnej výzve zo dňa 13.01.2022.\n8. Správca dane následne rozhodnutím č. 138115/2022 zo dňa 06.04.2022 vyrubil žalobcovi podľa § 68\nods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) rozdiel dane v sume 345.871,00\nEur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2008 a rozhodnutím č. 138319/2022 zo dňa 06.04.2022 vyrubil\nžalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 353.175,06 Eur na DPH\nza zdaňovacie obdobie júl 2008 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutia“ alebo „rozhodnutia správcu\ndane“). Správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočet DPH za zdaňovacie obdobia jún 2008 a júl\n2008, pretože vykonanou kontrolou dospel k záveru, že žalobca v týchto zdaňovacích obdobiach porušil\n§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o DPH“) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3 zákona o DPH tým, že si uplatnil\nodpočítanie dane z nákupu rýdzeho zlata 999,9/1000 vo forme zlatých pásov, t. j. investičného zlata,\nod dodávateľov - spoločnosti A Energie s.r.o., Priemyselná 1, Trnava, IČO: 36 244 155 (spoločnosť od\n21.02.2015 zrušená a dňom 16.02.2016 vymazaná z obchodného registra; ďalej len „A Energie s.r.o.“)\na spoločnosti A. J. Secret Consulting, s.r.o., Svetlá 1, Bratislava, IČO: 36 829 382 (ďalej len „A. J.\nSecret Consulting, s.r.o.“), pričom rozsiahlym preverovaním zistil, že dodané zlato malo všetky atribúty\nzodpovedajúce investičnému zlatu v zmysle § 67 ods. 1 zákona o DPH a keďže podľa § 67 ods. 3 zákona\no DPH je dodanie investičného zlata oslobodené od dane, pri ktorom nevzniká dodávateľovi daňová\npovinnosť, žalobcovi ako jeho odberateľovi tiež nevzniklo právo na odpočítanie dane.\n9. Správca dane v predmetných prvostupňových rozhodnutiach konštatoval, že v priebehu\nadministratívneho konania na základe vykonaného dokazovania zistil, že predmetná komodita „zlato s\nrýdzosťou 999,9 tisícin“ bola v skutočnosti investičným zlatom a bola dodávaná na Slovensko z Rakúska\nprostredníctvom dvoch obchodných reťazcov, a to:\na) Schoeller Münzhandel GmbH (Rakúsko) - Excelent gold plus s.r.o. (Česká republika) - LAZZA s.r.o.\nPoriadie - A. Energie s.r.o. Trnava - Zlatá huta, spol. s r.o. Trenčín (žalobca)\nb) Schoeller Münzhandel GmbH (Rakúsko) - HiB Trade s.r.o. Spišská Nová Ves - A. J. Secret Consulting,\ns.r.o. Bratislava - Zlatá huta, spol. s r.o. Trenčín (žalobca).\n10. Správca dane nespochybnil reálnosť uskutočnených zdaniteľných plnení, ale spochybnil\nuskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľskými spoločnosťami, predmetom ktorých bola dodávka\nzlata deklarovaného ako „priemyselné zlato“. Zo skutkových zistení v danej veci správca dane\n\ndospel k záveru, že dodávateľské spoločnosti v rámci vyššie uvedených obchodných reťazcov dodali\nžalobcovi nie zlato priemyselné ako deklarovali na sporných faktúrach, ale zlato investičné. Predmetná\nkomodita „zlato s rýdzosťou 999,9 tisícin“ bola nakupovaná výlučne od rakúskeho dodávateľa Schoeller\nMünzhandel GmbH, a tento je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa nákupom a predajom\ninvestičného zlata. Údaj o dodávanom tovare uvedený na faktúrach „zlaté pásy“ vyznieva podľa správcu\ndane účelovo, aby uvedená forma nespĺňala charakter investičného zlata, pričom rýdzosť zlata 999,9\ntisícin parametre investičného zlata spĺňa. Z prepravných dokladov je zrejmé, že odosielateľom tovaru\nbola rakúska spoločnosť Schoeller Münzhandel GmbH a príjemcom bol žalobca. Medzičlánky v rámci\nvyššie uvedených obchodných reťazcov žiadnym spôsobom zlato nespracovávali, neprepracovali,\nnepretvárali, nevykonali na ňom žiadne úpravy a vo forme ako ho nakúpili, ho predali svojim\nodberateľom, t. j. v nezmenenom stave, v rovnakej rýdzosti a v rovnakom tvare. Z uvedeného teda\nvyplýva, že žalobcovi na základe sporných faktúr nebol dodaný tovar uvedený na týchto faktúrach, ale\nbolo mu dodané investičné zlato. Pri dodaní zlata v rámci popísaných obchodných reťazcov mohol\nžalobca dosiahnuť na Slovensku nárok na odpočet DPH len tak, že zlato nebude kvalifikované ako\n„investičné“ (ktoré je podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH oslobodené od DPH a teda žalobca si nemôže pri\nnákupe tejto komodity účtovať DPH na vstupe), ale len ako „priemyselné zlato“. Preto bol na sporných\nfaktúrach tovar účelovo uvádzaný ako „zlaté pásy“ tak, aby uvádzaná forma nespĺňala charakteristiku\ninvestičného zlata podľa § 67 zákona o DPH. Keďže však zlato pochádzalo od spoločnosti, ktorá\nobchodovala len s investičným zlatom (Schoeller Münzhandel GmbH) a toto zlato bolo bez akejkoľvek\nzmeny dodané žalobcovi, je zrejmé, že žalobca nadobudol investičné zlato, z ktorého si nemohol uplatniť\nodpočet DPH. Pokiaľ si teda žalobca napriek uvedenému odpočet DPH zo sporných faktúr uplatnil,\ndopustil sa neoprávneného uplatnenia a týmto postupom porušil zákonné podmienky pre odpočet DPH\npodľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.\n11. Na základe žalobcom podaných odvolaní voči prvostupňovým rozhodnutiam, žalovaný ako odvolací\norgán rozhodnutiami č. 502173/2022 zo dňa 24. novembra 2022 a č. 502262/2022 zo dňa 24. novembra\n2022 (ďalej aj len „druhostupňové rozhodnutia“ alebo „rozhodnutia žalovaného“ alebo „napadnuté\nrozhodnutia“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutia.\nII. Konanie na správnom súde\n12. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „správny súd“) napadnutým rozsudkom sp. zn.\nTN-11S/17/2023 zamietol správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP, ako nedôvodnú. Právne posúdenie\nveci správnym súdom možno v podstatných častiach zhrnúť nasledovne:\n· Žalobca v správnej žalobe v prvom rade namietal, že uplynula objektívna prekluzívna lehota na\nvyrubenie dane podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku. Správny súd poukázal na časové súvzťažnosti,\nzohľadnil obdobia vedenia konaní na Krajskom súde v Trenčíne a na Najvyššom súde Slovenskej\nrepubliky a dospel s odkazom na ustanovenie § 246d druhá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok (ďalej len „OSP“) (v súčasnosti ustanovenie § 71 ods. 1 SSP) k záveru, že prekluzívna lehota\nna vyrubenie dane bola zachovaná. Správny súd poznamenal, že správca dane uvedené skutočnosti\nohľadom plynutia prekluzívnej lehoty uviedol a vysporiadal sa s nimi vo Vyjadrení zo dňa 25.11.2021,\ndoručenom žalobcovi dňa 14.12.2021, čím splnil povinnosť uloženú Najvyšším súdom SR rozsudkom\nsp. zn. 2Sžf/1/2019 zo dňa 30.06.2021.\n· Žalobca tiež namietal tvrdenie správcu dane a žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok\nna odpočítanie dane. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a administratívnych spisov\ntýkajúcich sa veci konštatoval, že správca dane správne vyhodnotil nesplnenie hmotnoprávnych\npodmienok pre odpočet DPH. Správny súd pritom poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Súdneho\ndvora Európskej únie (vo veci Senatex zo dňa 15.09.2016, C-518/14, bod. 28.; vo veci Vikingo\nFővállalkozó zo dňa 03.09.2020, C-610/19, bod 43.; vo veci Kemwater Prochemie zo dňa 09.12.2021,\nC-154/20, bod 24., 26. a 27.) a uviedol vzťah medzi nesplnením hmotnoprávnych podmienok pre\npriznanie práva na odpočet dane a účasťou na daňovom podvode, resp. zneužitím práva.\n· Správny súd následne vysvetlil dôkaznú povinnosť daňového subjektu a otázku prenosu dôkazného\nbremena medzi daňovým subjektom a správcom dane, pričom poukázal i na rozhodovaciu prax\nÚstavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III.\nÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudku sp.\nzn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16.01.2018). Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu a rozhodnutí\nžalovaného a správcu dane dospel k záveru, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by boli schopné\nvyvrátiť pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH uplatnený z predmetných\nfaktúr od dodávateľov A. J. Secret Consulting, s.r.o. a A. Energie s.r.o.\n\n· Správny súd ďalej uviedol, že predmetná komodita, ktorou je v danom prípade „zlato s rýdzosťou\n999,9 tisícin“, bola nakupovaná výlučne od rakúskeho dodávateľa Schoeller Münzhandel GmbH, a tento\nje obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa nákupom a predajom investičného zlata. Z prepravných\ndokladov je zrejmé, že odosielateľom tovaru bola jedine rakúska spoločnosť Schoeller Münzhandel\nGmbH, ktorá obchodovala len s investičným zlatom, a príjemcom bol žalobca. Z administratívneho spisu\nvyplýva, že spoločnosti v rámci obchodných reťazcov (uvedených v bode 9. tohto rozsudku) žiadnym\nspôsobom toto zlato nespracovávali, neprepracovali, nepretvárali, nevykonali na ňom žiadne úpravy a\nvo forme ako ho nakúpili, ho predali svojim odberateľom, t. j. v nezmenenom stave, v rovnakej rýdzosti\na v rovnakom tvare. Navyše dodávateľ - spoločnosť Schoeller Münzhandel GmbH na faktúrach pre\nspoločnosť Excelent Gold Plus, s.r.o. tam uvedené zlaté tehly označil aj ako investičné zlato oslobodené\nod dane s odkazom na tamojšiu právnu úpravu („Anlagegold laut § 6 Abs. Z 8 lit. J Umsatzsteuergesetz\n1994 steuerbefreit“). Keďže podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH je nadobudnutie investičného zlata v\nprípade tuzemských dodávok oslobodené od dane, nemohla a ani nevznikla dodávateľom (A. J. Secret\nConsulting, s.r.o. a A. Energie s.r.o.) povinnosť odviesť za takéto investičné zlato daň a žalobcovi tak\nv zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH nemohlo a ani nevzniklo právo na odpočítanie dane\nz predmetných dodávok tovaru.\n· Správny súd poukázal na to, že k rovnakému záveru dospel aj Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/9/2021 zo dňa 28. apríla 2023, týkajúci sa žalobcu v identickej\nveci, avšak za zdaňovacie obdobie december 2008, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/3/2020 zo dňa 08.07.2020 o zamietnutí žaloby. Pre\núplnosť uviedol, že ústavná sťažnosť žalobcu voči uvedenému rozsudku Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/9/2021 zo dňa 28. apríla 2023 bola uznesením Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 49/2024-16 zo dňa 25.01.2024 odmietnutá.\n· Podľa správneho súdu z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol oboznámený s dôkazmi\nvykonanými správcom dane. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane sa ho snaží oboznámiť s vykonaným\ndokazovaním až po viac ako 12 rokoch, tak toto tvrdenie žalobcu nemá oporu v administratívnom\nspise. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že protokol z daňovej kontroly a jeho Dodatok č. 1 bol\nso žalobcom prerokovaný dňa 08.10.2010 a obaja prítomní konatelia žalobcu protokol aj Dodatok č.\n1 podpísali, pričom súčasne do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 645/320/90278/2010/Vask zo dňa\n08.10.2010 uviedli, že nesúhlasia s výsledkami daňovej kontroly a trvajú na svojich vyjadreniach, ktoré\nuviedli vo svojom stanovisku k prerokovávanému protokolu.\n· Správny súd tiež poukázal na skutočnosť, že správca dane zaslal žalobcovi Oboznámenie so zisteniami\nvo veci dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2008 a júl 2008 zo dňa 22.10.2021,\npričom prílohami zaslaného oboznámenia boli odpovede na správcom dane zaslané žiadosti o MVI\nč. 635/320/2030/2009 a č. 645/320/16059/2010/Vask, vrátane príloh, a to v nadväznosti na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/1/2019 zo dňa 30. júna 2021 (vydaný po zrušujúcom náleze\nÚstavného súdu SR č. k. I. ÚS 30/2018-41 zo dňa 30.01.2019), čím správca dane splnil povinnosti,\nna ktoré bol predmetným rozsudkom zaviazaný, za účelom zachovania procesných práv žalobcu a\ndostatočného zistenia skutkového stavu danej veci.\n· Žalobná námietka týkajúca sa nezákonnosti vykonanej daňovej kontroly a nezákonnosti predĺženia\nlehoty na vykonanie daňovej kontroly nie je podľa správneho súdu dôvodná. Predmetná daňová kontrola\nzačala dňa 08.10.2009 a bola ukončená prerokovaním protokolu z daňovej kontroly dňa 08.10.2010,\nteda v zákonnej jednoročnej lehote predĺženej v súlade s § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.\n· Rovnako žalobnú námietku o nezákonnosti vykonaných dôkazov pri miestnych zisťovaniach, počas\nktorých boli vykonané výsluchy svedkov a konateľov dodávateľov žalobcu považuje správny súd za\nneopodstatnenú. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, na základe dožiadaní vykonali miestne\npríslušní správcovia dane miestne zisťovania a ústne pojednávania s konateľmi dodávateľov žalobcu,\npričom nešlo o výsluchy svedkov a správca dane správne na tieto dôkazy prihliadal v zmysle § 16, §\n29 ods. 2 a 4 zákona č. 511/1992 Zb.\n· Ohľadom námietky žalobcu, že mu neboli doručené žiadne písomnosti s dátumom 11., 12. a\n17.03.2010, ktoré by oznamovali akékoľvek skutočnosti, správny súd uviedol, že z administratívnych\nspisov zistil, že ide o úradné záznamy, podľa ktorých sa správca dane v dňoch 11., 12. a 17.03.2010\npokúšal telefonicky skontaktovať s konateľkou žalobcu za účelom informovať žalobcu o stave daňovej\nkontroly a o dovtedajších zisteniach, čo uviedol aj v napadnutých rozhodnutiach.\nIII. Konanie na kasačnom súde\n13. Žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu,\nže správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol\n\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP). Napadnutý rozsudok správneho súdu navrhol zrušiť\na vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.\n14. Sťažovateľ odôvodnil svoju kasačnú sťažnosť nasledovne:\n· Správny súd nesprávne posúdil námietku uplynutia objektívnej prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane.\nSťažovateľ poukázal na ustanovenie § 69 ods. 2 druhá veta Daňového poriadku, podľa ktorého malo\ndôjsť k uplynutiu objektívnej 10 ročnej lehoty. Na plynutie objektívnej lehoty nemá, podľa mienky\nsťažovateľa, vplyv konanie pred súdmi, pretože ide o objektívnu lehotu, začatie jej plynutia je stanovené\nobjektívnou skutočnosťou - koncom roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.\n· Správny súd sa nevysporiadal s námietkou nezákonnosti daňovej kontroly, ktorej závery boli nezákonne\npoužité ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Podľa názoru sťažovateľa, nezákonnosť daňovej kontroly\nnie je možné napraviť vo vyrubovacom konaní, pretože účel vyrubovacieho konania nie je rovnaký ako\núčel daňovej kontroly.\n· Nezákonnosť daňovej kontroly spočívala v tom, že správca dane so sťažovateľom nespolupracoval,\nsťažovateľ nevedel aké úkony správca dane vykonáva, nebolo možné sa k nim a spôsobu ich získania\nvyjadriť, nebolo možné predkladať žiadne dôkazy a dôkazné návrhy. Sťažovateľovi neboli oznámené\npochybnosti správcu dane, ani dôvody týchto pochybností a nebol vyzvaný na ich odstránenie.\n· Sťažovateľ namieta nezákonnosť dôkazov získaných správcom dane a ich nesprávne hodnotenie.\nInformácie získané v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií nemožno použiť ako dôkazy v\ndaňovom konaní, pretože tieto majú charakter informácií, ktorými sa preveruje skutkový stav veci, ktorý\nmá byť následne potvrdený vykonaným dokazovaním. V tejto súvislosti poukázal na záväznú judikatúru\nSúdneho dvora Európskej únie, a to rozsudok vo veci C - 184/05, Twoh International BV z 27.9.2007,\nbody 35 a 36 a rozsudok vo veci C - 55/98, Vestergaard z 28.10.1999, body 26 a 28.\n· Sťažovateľ uvádza, že správca dane nevykonal žiaden z dôkazov ním navrhovaných. Správca dane\nvykonával vlastné zisťovania, bez akejkoľvek vedomosti a spolupráce so sťažovateľom, o ktorých tvrdí,\nže mu ich oznámil v protokole z daňovej kontroly. Tieto zistenia sa týkajú subjektov, s ktorými sťažovateľ\nneobchodoval. Konateľka sťažovateľovho dodávateľa potvrdila dodanie v plnom rozsahu tak, ako je\nuvedené na predložených dokladoch, tieto skutočnosti však správny súd vôbec ani nespomenul v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia.\n· Podľa názoru sťažovateľa boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre vznik práva na odpočítanie\nDPH. Poukázal pritom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie s. r.\no. Postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby je v prejednávanej veci nespochybniteľné, rovnako\nako nebola vyslovená pochybnosť o existencii tovaru uvedeného na faktúrach a jeho použitie na\nzdaniteľné plnenie. Tvrdenie o nesplnení hmotnoprávnych podmienok z dôvodu uvedenia tovaru na\nfaktúre ako „priemyselné zlato“, pričom v skutočnosti malo byť nakupované zlato investičné, je iba\nprevzatím argumentácie finančných orgánov zo strany správneho súdu v rozpore so zisteným skutkovým\nstavom veci. Podľa názoru sťažovateľa bolo dodanie priemyselného zlata usvedčené výpoveďami\nosôb H., X. a N.· Správny súd v napadnutom rozhodnutí, v bode 81, uvádza, že dôkazy získané\npri miestnych zisťovaniach správcu dane sú zákonnými dôkazmi, lebo dožiadaní správcovia dane\nvykonali ústne pojednávania s konateľmi sťažovateľových dodávateľov a nešlo pritom o výsluch svedkov.\nSťažovateľ sa s uvedeným názorom nestotožňuje, pričom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/6/2012 z 30. januára 2013 a uvádza, že aj dožiadaný daňový úrad musí\nzachovávať všetky procesné postupy a rešpektovať procesné práva daňovníkov, ktoré sú stanovené\nzákonom. V rámci všetkých dožiadaní, ktoré sa v tejto veci uskutočnili, vykonal dožiadaný správca dane\naj ústne pojednávania, o ktorých sťažovateľ nevedel a vykonával na nich výsluchy svedkov. Tým malo\nbyť porušené sťažovateľovo základné právo byť prítomný pri výsluchu svedkov a klásť im otázky.\n· Sťažovateľ tvrdí, že skutkové závery sú v rozpore so skutkovým stavom veci, pretože u dodávateľov\nA. Energie s. r. o. Trnava a A. J. Secret Consulting s. r. o. Bratislava vykonali príslušné finančné\norgány daňovú kontrolu s vydaním právoplatných rozhodnutí so záverom, že tieto spoločnosti dodali\nsťažovateľovi priemyselné zlato.\n15. Žalovaný vo vyjadrení zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutých\nrozhodnutiach a k obsahu kasačnej sťažnosti sa nevyjadril. Zároveň navrhol, aby kasačný súd rozsudok\nsprávneho súdu, ako vecne správny potvrdil.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná\nsťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je\n\nprípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.\n17. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a\nrozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa\nvyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.\n18. Námietka sťažovateľa o uplynutí prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane nie je dôvodná. Správny\nsúd vhodne, poukazujúc na ustanovenie § 246d druhá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „OSP“) (v súčasnosti ustanovenie § 71 ods. 1 SSP), uviedol časové\nsúvzťažnosti prebiehajúceho administratívneho konania, ako aj súdnych konaní a dospel k správnemu\nprávnemu záveru, že objektívna prekluzívna lehota bola v čase rozhodnutia žalovaného zachovaná.\nNemožno prisvedčiť argumentu sťažovateľa, že objektívna lehota nemôže spočívať. Účelom zakotvenia\nprekluzívnej lehoty na rozhodnutie správcu dane ustanovenej v § 69 ods. 2 Daňového poriadku\n(predtým § 45 ods. 2 druhá veta zákona č. 511/1992 Zb.) je zabezpečiť, aby správca dane konal\nhospodárne a efektívne tak, aby rozhodol o povinnosti daňového subjektu v primeranej lehote s cieľom\nzachovania právnej istoty v právnych vzťahoch. Do dĺžky prekluzívnej lehoty nemožno započítavať čas\nprieskumného konania pred súdom, pretože v tomto čase administratívne konanie už neprebieha (je\nprávoplatne skončené). Správca dane si splnil svoju povinnosť rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote,\npredĺženej o čas súdneho konania.\n19. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa týkajúcu sa nezákonnosti daňovej kontroly, možno uviesť, že\nsprávca dane oboznámil sťažovateľa s výsledkami daňovej kontroly, umožnil sa mu vyjadriť sa k nim,\nčo sťažovateľ aj využil. Daňová kontrola bola skončená v príslušnej lehote, protokol z daňovej kontroly\na jeho dodatok č. 1 bol prerokovaný so sťažovateľom za prítomnosti oboch konateľov sťažovateľa.\nKasačný súd neidentifikoval v postupe správcu dane počas daňovej kontroly nezákonnosť, a preto\nuvedená kasačná námietka nie je dôvodná.\n20. V súvislosti s namietanou nezákonnosťou daňového konania ako celku, možno uviesť nasledovné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku sp. zn. 2Sžf/1/2019, v súlade s právnym\nnázorom vyplývajúcim z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 30/2018-41 uviedol, že\nv posudzovanej veci vyrubovacie konanie prebehlo v zásade len na úrovni odvolacieho konania, keď\nžalovaný ako odvolací orgán preskúmal odvolania žalobcu a rozhodol o nich. Z uvedeného rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplynulo, že za účelom zachovania procesných práv daňového\nsubjektu a dodržiavania zásad daňového konania je dôležité uskutočniť riadne vyrubovacie konanie,\nv rámci ktorého má daňový subjekt priestor zistenia vyplývajúce z MVDI vyvrátiť a za týmto účelom\nnavrhnúť ďalšie dokazovanie.\n21. Správca dane po vrátení veci na ďalšie konanie doručil sťažovateľovi list („Oboznámenie so\nzisteniami vo veci dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2008 a júl 2008 u daňového\nsubjektu Zlatá huta, spol. s r. o. zo dňa 22.10.2021“), kde podrobne uviedol zistenia z daňovej kontroly\ns poukazom na vykonané dôkazy a informácie získané na základe MVDI. Správca dane súčasne\nvyzval sťažovateľa na vyjadrenie a umožnil mu navrhnúť ďalšie dokazovanie tak, aby boli zachované\nzásady daňového konania a aby bolo zabezpečené objektívne zistenie skutkového stavu veci. Týmto\nspôsobom dal správca dane sťažovateľovi možnosť konfrontovať informácie zistené prostredníctvom\nMVDI. Sťažovateľ svoje právo využil a zaslal správcovi dane dve vyjadrenia, v rámci ktorých navrhol\ntiež vykonanie dôkazov. Správca dane sa následne s vyjadreniami a návrhmi sťažovateľa vysporiadal\nv rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.\n22. Samotná skutočnosť, že správca dane nevykonal sťažovateľom navrhované dôkazy (návrhy na\nvýsluchy svedkov) nemôže zakladať nezákonnosť jeho konania a rozhodnutia, pretože v odôvodnení\nrozhodnutia dostatočne vysvetlil, prečo nepovažuje navrhované dôkazy za spôsobilé spochybniť jeho\nzáver o dodaní investičného zlata. Poukázal pritom na informácie získané v rámci MVDI (faktúry\ns pripojenými medzinárodnými nákladnými listami rakúskeho dodávateľa na začiatku obchodného\nreťazca), ako aj skutočnosť, že v účtovníctve slovenských dodávateľov absentovali doklady o\nvnútroštátnej preprave tovaru, z čoho v sumáre vyplynulo, že bolo dodávané zlato investičné, pričom\nbolo prepravené priamo od rakúskeho dodávateľa na začiatku reťazca ku sťažovateľovi. Kasačný súd\nuvádza, že uvedeným procesným postupom boli zachované procesné práva sťažovateľa a vyrubovacie\nkonanie bolo riadne uskutočnené.\n23. Správny súd sa dostatočne vysporiadal i s otázkou nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pre\nvznik práva na odpočítanie DPH. V prípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na\nodpočítanie dane, dôkazné bremeno nesie daňový subjekt, ktorého úlohou je správcovi dane uviesť\nrelevantné tvrdenia a v nadväznosti na ne predložiť dôkazy potvrdzujúce opodstatnenosť vzniku práva\nna odpočítanie dane (pozri § 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra\n2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné).\n24. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,\nnemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019,\nbody 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí\nsúdov pod R 6/2020).\n25. Kasačný súd považuje argumentáciu žalovaného a správcu dane za presvedčivú a podporenú\nrelevantnými podkladmi. Výpovede sťažovateľom navrhovaných svedkov neboli, podľa názoru\nžalovaného, spôsobilé spochybniť záver správcu dane a žalovaného o dodaní investičného zlata.\nUvedené totiž bolo jednoznačne preukázané faktúrami rakúskeho dodávateľa na začiatku obchodného\nreťazca, spoločnosti Schoeller Münzhandel GmbH, ktorý sa zaoberá výlučne predajom investičného\nzlata (nie priemyselného). V konaní bolo preukázané, že investičné zlato bolo prepravené priamo od\nrakúskeho dodávateľa sťažovateľovi. Okrem toho, spoločnosti v rámci reťazca (dodávatelia sťažovateľa)\nnemajú oprávnenie na spracovanie investičného zlata (čo malo byť zrejmé sťažovateľovi z obchodného\nregistra). Sťažovateľ v rámci daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania neuniesol svoje dôkazné\nbremeno, keď nedokázal hodnoverne preukázať, v ktorej fáze obchodného reťazca, kedy a akým\nspôsobom malo dôjsť k premene investičného zlata na zlato priemyselné. V tejto súvislosti správny súd\nvhodne poukázal i na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. z. 8Sžfk/9/2021\nzo dňa 28. apríla 2023, týkajúci sa sťažovateľa v identickej veci, za iné zdaňovacie obdobie (december\n2008), kde kasačný súd dospel k rovnakému záveru.\n26. Kasačný súd k námietke sťažovateľa týkajúcej sa nezákonnosti dôkazov získaných pri miestnych\nzisťovaniach správcu dane (zápisnice z ústnych pojednávaní s konateľmi dodávateľa sťažovateľa)\nuvádza, že v názorovej zhode so správnym súdom, žalovaným a správcom dane považuje tieto dôkazy\nza získané a vykonané zákonným spôsobom. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že V. Q.\nvypovedal do zápisnice o ústnom pojednávaní v postavení vtedajšieho konateľa spoločnosti HiB Trade\ns.r.o. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly uvedenej spoločnosti. U. X. vypovedala do zápisnice\no ústnom pojednávaní v postavení konateľky spoločnosti A. J. Secret Consulting s.r.o. v súvislosti s\nvýkonom daňovej kontroly v tejto spoločnosti. Správca dane teda v konaní so sťažovateľom použil\nako listinný dôkaz zápisnice z ústnych pojednávaní z daňových kontrol dodávateľa, s obsahom ktorých\nsťažovateľa oboznámil a umožnil sa mu k nim vyjadriť.\n27. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol skutočnosti vyplývajúce z vyjadrení uvedených osôb\na vyhodnotil ich vo vzájomných súvislostiach s ďalším vykonaným dokazovaním. Vyjadrenia U. X.\n(konateľky spoločností A. J. Secret Consulting s.r.o.) a H. (konateľa sťažovateľa) žalovaný nepovažoval\nza hodnoverné, pretože neboli podložené žiadnymi relevantnými podkladmi (zhodovali sa len s údajmi\nuvedenými na faktúrach) a boli v rozpore s vyjadreniami V. Q. (konateľ spoločnosti HiB Trade s.r.o.).\n28. Sťažovateľova námietka týkajúca sa rozporu skutkových záverov správcu dane so skutkovým\nstavom veci z dôvodu vydania odlišných rozhodnutí vo vzťahu k sťažovateľovým dodávateľom nie\nje dostatočne konkrétna, a preto nie je relevantná. Sťažovateľ žiadnym spôsobom neoznačil tieto\nrozhodnutia, neuviedol kedy mali byť vydané, nepoukázal na ich obsah. Ak sú sťažovateľovi známe\nprávoplatné rozhodnutia vydané vo vzťahu k jeho dodávateľom, v ktorých mal byť vyslovený opačný\nzáver o povahe obchodovaného tovaru, nestačí sa, pre účinné spochybnenie argumentácie žalovaného,\nobmedziť len na všeobecné konštatovanie o ich existencii.\n29. Kasačný súd, na základe vyššie uvedeného, dospel k záveru, že kasačné námietky neboli spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, a preto rozhodol v súlade s § 461\nSSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.\n30. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167\nods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi)\nnáhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania\nani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný\nsúd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej\nvety SSP priznané.\n31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 381/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:77035fe1-ad25-4ace-b84b-3de18f426199", "datum": "2026-06-30", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/17/2023", "guid": "8fc7e2cb-be4b-45c4-983a-7078b7f191f8:b3fae5e9-1f7b-4a3b-b3b3-2770554f7c7f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6834a141-1c62-49a2-a192-812c4b54ba67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.49.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 49/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/2024 z 25. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.49.2024.1"}, {"guid": "ussr:5dc87d3d-c2d3-46dc-a93a-0d36d95430ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.30.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 30/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 30/2018 z 30. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-30", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.30.2018.1"}, {"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:77035fe1-ad25-4ace-b84b-3de18f426199", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.381.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 381/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 381/2026 z 30. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.381.2026.1"}, {"guid": "4b5de407-3cbb-4d79-b987-8b1f8cb47bf9:a2f44e0d-dfc4-40ce-8882-0041fd3fb339", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1020201745.1", "spisova_znacka": "2Sfk/20/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/20/2026 z 24. 8. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1020201745.1"}]}