{"guid": "ad558dbe-591f-4cde-81af-15235125ffc3:a6ff5672-088f-47f2-9b2a-64a485b42d4c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200040.1", "spisova_znacka": "8Stk/13/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Stk/13/2024 z 28. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. októbra 2025, sp. zn. 8Stk/13/2024, ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200040.1", "identifikacne_cislo": "3023200040", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Anita Filová", "datum_vydania": "2025-10-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6ff5672-088f-47f2-9b2a-64a485b42d4c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200040.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200040.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:3023200040.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Stk/13/2024\n3023200040\n28. 10. 2025\nJUDr. Anita Filová\nECLI:SK:NSSSR:2025:3023200040.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej\n(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,\nPhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Z.. F.. S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX\nXX Y., právne zastúpený: LAW FIRM s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 867\n209, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru\nv Trenčíne, krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Jilemnického 1, 911 42 Trenčín, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TN-KDI-52/2022-P z 10. novembra 2022, v konaní o\nkasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-14Sa/3/2023-64\nz 12. apríla 2024, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.\nTN-14Sa/3/2023-64 z 12. apríla 2024 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-TN-KDI-52/2022P z 10. novembra 2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania, ako aj\nkonania pred správnym súdom.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verenej správy\n1. Dňa 15. apríla 2022 v čase o 22:40 hodine bol žalobca zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného\nzboru počas toho, ako viedol elektrickú kolobežku značky Xiaomi, čiernej farby po ulici Študentská v obci\nTrenčín a bol podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov. Po opakovaných\nneúspešných pokusoch bolo nakoniec zistené, že žalobca viedol kolobežku s pomocným motorčekom\nv takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme, čo bolo preukázané\npozitívnym výsledkom dychovej skúšky - 0,82 mg/l alkoholu vydychovaného vzduchu. Správu o\nobjasňovaní priestupku (ďalej len ,,SVOP“) žalobca odmietol podpísať. Okresný dopravný inšpektorát\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne (ďalej len ,,prvostupňový správny orgán“) vydal\npodľa § 87 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o priestupkoch“) dňa 13. mája 2022 rozkaz č. ORPZ-TN-ODI2-210/2022-P o uložení sankcie\nza priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch a uložil žalobcovi pokutu podľa § 22\nods. 3 písm. a) zákona o priestupkoch vo výške 100,- eur. Žalobca podal proti rozkazu včas odpor\n(doručený prvostupňovému správnemu orgánu dňa 28. júna 2022). Listom z 29. júna 2022 bol žalobca\nupovedomený o začatí konania a zároveň bol predvolaný na ústne pojednávanie o priestupku na deň\n28. júla 2022, na ktoré sa nedostavil a ani svoju neprítomnosť neospravedlnil (list prevzal dňa 25. júla\n2022); priestupok tak bol prejednaný v neprítomnosti žalobcu. Prvostupňový správny orgán následne\nvydal rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-TN-ODI2-210/2022-P z 28. júla 2022 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, pretože svojím konaním porušil §\n\n4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) a za tento priestupok bola žalobcovi\nuložená podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch sankcia - pokuta vo výške 100,- eur. Proti\nprvostupňovému rozhodnutiu žalobca v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-TN-KDI-52/2022-P z 10. novembra 2022 (ďalej len „rozhodnutie\nžalovaného“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nII. Konanie pred správnym súdom\n3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“)\nsprávnu žalobu a domáhal sa jeho zrušenia.\n4. Žalobca namietal porušenie § 12 ods. 2 a § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch, keďže prvostupňový\nsprávny orgán vydal dve rozhodnutia v dvoch samostatných konaniach a na škodu žalobcu nebola\naplikovaná absorpčná zásada a následne to nenapravil ani žalovaný.\n5. Ďalej namietal [s poukazom na porušenie § 247 ods. 1 Trestného poriadku, § 178 Civilného sporového\nporiadku a čl. 6 ods. 3 písm. a) Európskeho dohovoru], že bol predvolaný na ústne pojednávanie tri\npracovné dni vopred, čo je v rozpore s právami žalobcu, ktorý tak nedostal primeraný čas na prípravu\nsvojej obhajoby.\n6. Žalobca tiež namietal, že skutková veta prvostupňového rozhodnutia nemá podklad v SVOP, nakoľko\nz tejto správy nevyplýva, či žalobca viedol kolobežku s použitím pomocného motorčeka. Uvedené bolo\npodľa žalobcu právne relevantné, nakoľko aj kolobežka s pomocným motorčekom môže byť poháňaná\nľudskou silou - odrážaním.\n7. Žalobca ešte namietal, že bol zaviazaný aj k úhrade trov konania v sume 16 eur, avšak v odôvodnení\nprvostupňového rozhodnutia sa k tomu neuvádza vôbec nič, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť.\n8. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. TN-14Sa/3/2023-64 z 12. apríla 2024 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok“) správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol.\n9. Námietku žalobcu, že zo SVOP nevyplýva, či žalobca viedol kolobežku s použitím pomocného\nmotorčeka alebo ju poháňal ľudskou silou vyhodnotil, správny súd ako nedôvodnú. Uviedol, že súčasná\nlegislatíva rozlišuje medzi obyčajnou kolobežkou a elektrickou kolobežkou - podľa § 32 ods. 1 vyhlášky č.\n499/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, je kolobežka\ns pomocným motorčekom nemotorové vozidlo zachovávajúce pôvodný charakter kolobežky, pričom na\npohon okrem ľudskej sily slúži aj elektrický pomocný motorček. Teda bez ohľadu na to, či je elektrická\nkolobežka poháňaná ľudskou silou alebo elektrickým motorčekom, je vždy nemotorovým vozidlom a jej\npoužívateľ je považovaný za vodiča nemotorového vozidla, pričom používateľ obyčajnej kolobežky, teda\ntej bez elektrického pohonu, je považovaný za chodca. A tento rozdiel stanovuje aj rozdiely v akceptovaní\nalkoholu požitého pred jazdou - používateľ obyčajnej kolobežky nemá v zákone uvedené, koľko alkoholu\nmôže mať v krvi počas jazdy, avšak vodič elektrickej kolobežky nesmie byť počas jazdy pod vplyvom\nalkoholu, výnimka do 0,5 promile platí iba v zastavanom území obce a na cestičkách pre cyklistov.\n10. K námietke žalobcu, že bolo porušené jeho právo na prípravu obhajoby, správny súd uvádza, že\nz obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán v predmetnej veci dňa 29. júna 2022 zaslal\nžalobcovi predvolanie na ústne pojednávanie o priestupku, ktorým zároveň podľa § 18 ods. 2 a 3\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „správny poriadok“) upovedomil žalobcu o začatí konania. Termín ústneho pojednávania stanovil\nna deň 28. júla 2022. Predvolanie na ústne pojednávanie bolo žalobcovi doručované doporučeným\nlistom, prostredníctvom poštového doručovateľa, pričom dňa 4. júla 2022 sa uskutočnil prvý neúspešný\npokus o doručenie, dňa 6. júla 2022 po opätovnom neúspešnom pokuse o doručenie bola písomnosť\nuložená na pošte a žalobca si ju prevzal dňa 25. júla 2022. Správny súd konštatoval, že primeranosť\nčasu na prípravu obhajoby je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne s prihliadnutím na\nzložitosť veci a štádium, v ktorom sa vec nachádza. Zákon o priestupkoch expressis verbis neupravuje\nlehotu na prípravu pojednávania a žalobca nežiadal prvostupňový správny orgán o odročenie ústneho\npojednávania a svoju neúčasť ani žiadnym spôsobom neospravedlnil - t. j. nebol v tomto smere žiadnym\nspôsobom aktívny. Správny súd tak uzavrel, že postup prvostupňového správneho orgánu nemožno\nkategorizovať ako porušenie práva na obhajobu. Naopak, práve žalobca nevyužil svoje právo a zostal\nv konaní pasívny.\n11. Námietku nepreskúmateľnosti prvostupňového správneho rozhodnutia vyhodnotil správny súd ako\nnedôvodnú. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/1/2009\nkonštatoval, že prvostupňový správny orgán vo výroku prvostupňového rozhodnutia uložil žalobcovi\npovinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur v zmysle § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch a\n\ns poukazom na § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa\nustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008 Z. z.,\npričom skutočnosť, že rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie výroku o trovách konania samo o sebe\nnepreskúmateľnosť nezakladá.\n12. K námietke ohľadne spoločného konania správny súd uviedol, že prejednanie viacerých priestupkov\ntoho istého páchateľa v spoločnom konaní prichádza do úvahy len do tej doby, kým nie je o niektorom\nz takýchto priestupkov začaté konanie. V preskúmavanej veci bol dňa 13. mája 2022 vydaný rozkaz o\nuložení sankcie za priestupok, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 7. júna 2022 prostredníctvom poštového\ndoručovateľa a druhého skutku sa žalobca dopustil dňa 11. júna 2022; námietka žalobcu v tomto smere\nje tak nedôvodná.\n13. Nad rozsah podanej správnej žaloby správny súd nezistil ani vady v postupe a v konaní orgánov\nverejnej správy v zmysle § 195 SSP.\nIII. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov\n14. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú\nsťažnosť, ktorú odôvodnil v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP tým, že správny súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil\nsprávnemu súdu na ďalšie konanie.\n15. Rovnako ako v správnej žalobe namietal sťažovateľ neuskutočnenie spoločného konania podľa § 57\nods. 1 zákona o priestupkoch (obe konania boli vedené tým istým prvostupňovým správnym orgánom,\naj tým istým žalovaným), v dôsledku čoho nebola v jeho prípade uplatnená absorpčná zásada podľa\n§ 12 ods. 2 zákona o priestupkoch a nebol mu uložený jeden úhrnný správny trest za priestupok\nnajprísnejšie sankcionovateľný. Podľa sťažovateľa bolo bezpredmetné, že v konaní bol vydaný rozkaz,\nkeďže konanie sa začalo vydaním upovedomenia o jeho začatí dňa 29. júna 2022, čo bolo až po tom,\nako sa mal sťažovateľ dopustiť v poradí druhého priestupku dňa 11. júna 2022. Podľa sťažovateľa\nnavyše z ustanovenia § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch nevyplýva, že priestupkový orgán spoločné\nkonanie o priestupkoch uskutoční iba „do tej doby, kým nie je o niektorom z takýchto priestupkov začaté\nkonanie“, ako uviedol správny súd v napadnutom rozsudku. Sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že\nv čase konania ústneho pojednávania dňa 28. júna 2022 boli oba rozkazy vydané v oboch prípadoch\nposudzovaných priestupkov (v dôsledku odporov podaných a v tom čase aj doručených priestupkovému\norgánu) ex lege zrušené. Podľa sťažovateľa je priestupkový orgán povinný prejednať zbiehajúce sa\npriestupky v spoločnom konaní až do vydania prvostupňového rozhodnutia; takýmto rozhodnutím však\nnie je rozkaz vydaný v rozkaznom konaní, proti ktorému bol podaný odpor, keďže podľa § 87 ods. 5\nzákona o priestupkoch až rozkaz, proti ktorému nebol včas podaný odpor, má účinky právoplatného\nrozhodnutia. Zákon o priestupkoch tak žiadne účinky neprávoplatnému rozkazu nepriznáva (na rozdiel\nnapr. od Trestného poriadku kde účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného\nrozkazu obvinenému).\n16. Rovnako ako v správnej žalobe namietal sťažovateľ aj nedostatky SVOP - konkrétne, že z tejto správy\nnevyplýva, či sťažovateľ viedol kolobežku s použitím pomocného motorčeka (čo zároveň popiera), čo je\nprávne relevantné, nakoľko aj kolobežka s pomocným motorčekom môže byť poháňaná ľudskou silou\n- odrážaním sa. Uviedol, že podľa § 2 ods. 2 písm. m) zákona o cestnej premávke sa nemotorovým\nvozidlom rozumie (okrem iných) kolobežka s pomocným motorčekom a podľa § 2 ods. 2 písm. f) zákona\no cestnej premávke sa chodcom rozumie aj osoba, ktorá sa pohybuje na kolobežke bez pomocného\nmotorčeka a osoba, ktorá tlačí kolobežku s pomocným motorčekom. Podľa sťažovateľa bolo potrebné\nposúdiť, či osoba, ktorá sa pohybuje na kolobežke s pomocným motorčekom bez jeho použitia (napr.\nkeď je pokazený, vybitý a pod.), a teda sa pohybuje ako na kolobežke bez pomocného motorčeka\nodrážaním, je považovaná za vodiča nemotorového vozidla alebo s poukazom na § 2 ods. 2 písm. f)\nzákona o cestnej premávke za chodca. Podľa sťažovateľa je potrebné osobu, ktorá sa pomocou vlastnej\nsily (odrážaním) pohybuje na kolobežke s pomocným motorčekom (teda ako „kolobežkár“ s tradičnou\nkolobežkou) považovať za chodca.\n17. Sťažovateľ opätovne namietal aj nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia pre chýbajúce\nodôvodnenie výroku o trovách konania.\n18. Ku kasačnej sťažnosti sa žalovaný písomne vyjadril, že sa v plnej miere stotožňuje s napadnutým\nrozsudkom, trvá na svojich vyjadreniach, že skutok kladený žalobcovi za vinu bol dostatočne zistený,\nzadokumentovaný a zabezpečené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho\nrozhodnutia. Podľa žalovaného spoločné konanie o priestupkoch nebolo možné uskutočniť, nakoľko\nv čase medzi spáchaním skutku dňa 15. apríla 2022 a spáchaním skutku dňa 11. júna 2022 bol\nsťažovateľovi dňa 7. júna 2022 doručený rozkaz o uložení sankcie za priestupok. Žalovaný mal tiež za\n\npreukázané, že boli splnené všetky zákonné podmienky na uloženie trov konania. Navrhol, aby kasačný\nsúd kasačnú sťažnosť zamietol.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n19. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší\nsprávny súd“ alebo „kasačný súd“) 7. októbra 2024. Vec bola náhodným spôsobom pridelená ôsmemu\nsenátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená sudkyni spravodajkyni JUDr. Anite\nFilovej.\n20. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),\noprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439\nSSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť je dôvodná.\n21. Kasačný súd konštatuje, že z obsahu administratívneho a súdneho spisu a z kasačného konania\nvedeného pod sp. zn. 8Stk/16/2024 zistil, že žalobca bol dvomi rozhodnutiami za skutky z 15. apríla\n2022 a z 11. júna 2022 uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o\npriestupkoch. V obidvoch prípadoch mal žalobca naplniť zákonné znaky skutkovej podstaty priestupku\nproti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že ako vodič počas vedenia vozidla (kolobežky s\npomocným motorčekom) viedol vozidlo v takom čase po požití alkoholu, keď sa na základe vykonaného\nvyšetrenia alkohol ešte nachádzal v jeho organizme. Za spáchané priestupky bola sťažovateľovi uložená\nsankcia - pokuta v oboch prípadoch podľa § 22 ods. 3 písm. a) zákona o priestupkoch vo výške 100,- eur.\nV oboch prípadoch išlo o uloženie pokuty podľa § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch po podaní odporu\nsťažovateľom proti vydaným rozkazom.\n22. Spornými otázkami, k vyriešeniu ktorých bol kasačný súd vyzvaný, boli, či (i) bol dostatočne\nodôvodnený výrok o trovách konania v prvostupňovom rozhodnutí, (ii) posúdenie skutkových okolností\npriestupku spáchaného sťažovateľom podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch bolo dostatočné\na či (iii) malo byť vedené v spoločné konanie o dvoch skutkoch sťažovateľa (skutok z 15. apríla 2022 a z\n11. júna 2022) podľa § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch (s tým následne súvisí aj námietka neaplikovania\nabsorpčnej zásady podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch).\nK odôvodneniu výroku o trovách konania\n23. Sťažovateľ opakovane v správnej žalobe aj kasačnej sťažnosti namietal nepreskúmateľnosť výroku\no trovách konania z dôvodu absencie jeho odôvodnenia.\n24. Výrok o trovách konania v prvostupňovom rozhodnutí stanovoval (i) povinnosť zaplatiť trovy konania,\n(ii) výšku trov (16 eur) a (iii) odkaz na zákonné ustanovenie, v ktorom je stanovená paušálna suma trov\nkonania o priestupku (§ 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z. ktorou\nsa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku); v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia\nsa už k trovám konania nič viac neuvádza. Kasačný súd sa plne stotožňuje s odôvodnením správneho\nsúdu, že prvostupňový správny orgán mal povinnosť uložiť sťažovateľovi (ako osobe uznanej vinnou\nzo spáchania priestupku) uhradiť trovy, pričom výška trov je stanovená paušálnou (fixnou) sumou (v\ntom čase vo výške 16 eur, keďže nebol pribratý znalec). Prvostupňový správny orgán tak v súlade so\nzákonom uložil výrokom sťažovateľovi povinnosť zaplatiť trovy konania, čo zdôvodnil (priamo vo výroku)\nodkazom na príslušné zákonné ustanovenia, podľa ktorých povinnosť zaplatiť trovy uložil. Nebolo tak\npravdivé tvrdenie sťažovateľa, že uloženie trov prvostupňový správny orgán neodôvodnil; zdôvodnenie\nbolo priamo vo výroku a duplicitné uvádzanie rovnakého znenia v odôvodnení už podľa kasačného súdu\nnebolo potrebné. Keďže výška náhrady trov konania v preskúmavanom prípade bola stanovená pevnou\nčiastkou, t. j. nezáležala na správnej úvahe prvostupňového správneho orgánu, bolo úplne postačujúce\nuviesť ako odôvodnenie ustanovenie zákona/vyhlášky, v zmysle ktorého sa povinnosť uhradiť trovy\nukladá. S ohľadom na uvedené vyhodnotil kasačný súd námietku sťažovateľa ako nedôvodnú.\nKu skutkovým okolnostiam priestupku\n25. Sťažovateľ opakovane v správnej žalobe aj kasačnej sťažnosti namietal nedostatky SVOP, z ktorej\npodľa sťažovateľa nevyplývalo, či viedol kolobežku s použitím pomocného motorčeka, ktorú skutočnosť\nsťažovateľ popiera.\n26. Kasačný súd po preštudovaní administratívneho spisu konštatuje, že takéto tvrdenie sťažovateľa\nsa javí ako čisto účelové a nemajúce oporu v zistenom skutkovom stave. Vo SVOP bolo uvedené, že\nsťažovateľ „jazdil na horeuvedenej (elektrickej - pozn. kasačného súdu) kolobežke v meste Trenčín na\nulici M. Rázusa v smere od centra mesta.“ A na základe takto zisteného skutkového stavu bol sťažovateľ\nuznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch.\n\n27. Sťažovateľ na preukázanie svojho tvrdenia (i) nepodal napriek možnosti k SVOP žiadne vysvetlenie;\nSVOP odmietol podpísať. Následne po doručení rozkazu, v ktorom prvostupňový správny orgán opísal\npodrobne skutkové zistenia, (ii) podal proti tomuto odpor, v ktorom okrem skutočnosti, že podáva odpor,\nneuviedol žiadne ďalšie skutočnosti. V upovedomení o začatí konania prvostupňový správny orgán\nsťažovateľa v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku poučil o možnosti vyjadriť sa pred vydaním\nrozhodnutia k jeho podkladom a k spôsobu ich zistenia, ale (iii) sťažovateľ sa nevyjadril. Na ústne\npojednávanie o priestupku (na ktoré bol predvolaný) (iv) sťažovateľ neprišiel a ani svoju neúčasť žiadnym\nspôsobom neospravedlnil; vec tak bola prejednaná bez jeho prítomnosti.\n28. Kasačný súd tak vyhodnotil námietku sťažovateľa ako účelovú a nemožnú ovplyvniť ustálený\nskutkový stav. Sťažovateľ mal totiž v správnom konaní niekoľko možností sa vyjadriť ku skutkovému\nstavu, ktorý ustálil prvostupňový správny orgán, čo nevyužil; dokonca bol (okrem podania odporu) úplne\nnečinný. K uvedenému kasačný súd ešte dodáva, že sťažovateľ potom, čo bol zastavený, na mieste\nsamom netvrdil, že elektrickú kolobežku má pokazenú resp. vybitú alebo že pomocný motorček nepoužil.\nTieto skutočnosti na mieste samom ani následne nijak nepreukazoval.\n29. Kasačný súd tak vyhodnotil skutkový stav za dostatočne zistený s preukázaným záverom, že\nsťažovateľ viedol kolobežku s použitím pomocného motorčeka, ktorý vyplýva zo SVOP. Preto sa\nnásledne nebolo potrebné venovať výkladu ustanovení § 2 ods. 2 písm. m) a § 2 ods. 2 písm. f) zákona\no cestnej premávke, konkrétne, či osobu, ktorá sa pomocou vlastnej sily (odrážaním) pohybuje na\nkolobežke s pomocným motorčekom (teda ako „kolobežkár“ s tradičnou kolobežkou), je alebo nie je\npotrebné považovať za chodca. Preto sa kasačný súd ani nevenoval posúdeniu ne/správnosti záveru,\nktorý správny súd k tejto otázke zaujal, keďže to nebolo relevantné pre rozhodnutie vo veci samej.\nK vedeniu spoločného konania a absorpčnej zásade\n30. Sťažovateľ opakovane namietal neuskutočnenie spoločného konania podľa § 57 ods. 1 zákona\no priestupkoch, v dôsledku čoho nebola uplatnená absorpčná zásada podľa § 12 ods. 2 zákona o\npriestupkoch.\n31. Podľa § 57 ods. 1 pred bodkočiarkou zákona o priestupkoch, ak sa páchateľ dopustil viacerých\npriestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní.\n32. V zmysle uvedeného ustanovenia platí, že ak sú splnené zákonné podmienky, správny orgán je\npovinný spoločné konanie realizovať; zákon tu neponecháva priestor pre správnu úvahu. Kasačný súd,\nuvedomujúc si nedokonalosť tejto právnej úpravy, keď nie je stanovený časový úsek, do ktorého má\nsprávny orgán povinnosť spoločné konanie zahájiť, poukazuje na závery odbornej literatúry, s ktorými\nsa stotožňuje: „Prejednanie viacerých priestupkov toho istého páchateľa v spoločnom konaní prichádza\ndo úvahy len do okamihu, než je o niektorom z priestupkov začaté konanie, spravidla doručením\noznámenia o začatí konania osobe podozrivej zo spáchania priestupku...“ (SREBALOVÁ, M. a kol.:\nZákon o priestupkoch. Bratislava: C. H. Beck, 2020, s. 295-296.; rovnako SPIŠIAKOVÁ, H.: Zákon o\npriestupkoch - Komentár. 2020). Kasačný súd tak rezumuje, že na vedenie spoločného konania musia\nbyť splnené nasledovné podmienky: (i) rovnaký páchateľ, spácha (ii) viacero priestupkov, na prejednanie\nktorých je (ii) príslušný rovnaký orgán a (iv) skutky boli spáchané do začatia konania o niektorom z\npriestupkov. Kasačný súd tiež považuje za potrebné uviesť, že nie je možné vylúčiť, že aj po tomto\nčasovom okamihu (t. j. po tom, ako je o niektorom z priestupkov začaté konanie) môže správny orgán\nspojiť veci rovnakého páchateľa do spoločného konania - záleží to od okolností prípadu, vhodnosti\ntakéhoto vedenia a úvahy správneho orgánu, ale za podmienky, že osobitný zákon takéto spoločné\nkonanie nevylučuje.\n33. Nesprávny bol preto záver správneho súdu, že nakoľko bol vydaný v konaní o prvom priestupku\nrozkaz, rozhodlo sa týmto rozkazom skôr, ako bol druhý skutok spáchaný; a to aj napriek tomu, že včas\npodaným odporom bol tento rozkaz následne zrušený. Ohľadne rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Asan/16/2018 z 24. júla 2019 (publikovaný pod č. R 67/2019 v Zbierke rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky), na ktorý poukázal žalovaný a aproboval ho aj správny súd,\nkasačný súd upresňuje, že deliaci časový okamih rozhodnutia, resp. jeho oznámenia, sa týka inštitútu\nsúbehu a nie vedenia spoločného konania: „I. V oblasti administratívneho trestania platí pri nedostatku\nprávnej úpravy v správnom práve v prípade, ak sa rozhoduje o dvoch a viac zbiehajúcich sa správnych\ndeliktoch rovnakého páchateľa v konaní jednom spoločnom jedným rozhodnutím, že obvinenému sa\nukladá úhrnný správny trest (absorpčná zásada) za správny delikt najprísnejšie sankcionovateľný.\nII. O súbeh správnych deliktov v aplikačnej praxi správnych orgánov ide v prípade, ak obvinený\nspáchal dva alebo viac správnych deliktov skôr, ako bol rozhodnutím správneho orgánu v I. stupni\nza niektorý z nich uznaný vinným, resp. do oznámenia rozhodnutia správneho orgánu obvinenému.“\nPodstata súbehu, teda inštitútu ukladania trestu, podľa trestnoprávnej doktríny spočíva v tom, že\nsa páchateľ dopustil dvoch alebo viacerých trestných činov predtým, ako bol za niektorý z nich\n\nodsúdený súdom prvého stupňa, ak tento rozsudok neskôr nadobudol právoplatnosť a pokiaľ nezanikla\ntrestnosť niektorého z nich. Uvedené platí v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia R 67/2019 aj pre\npriestupky, resp. iné správne delikty s tým, že časový okamih ukončenia súbehu je spojený s oznámením\nprvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy s podmienkou, že toto rozhodnutie následne\nnadobudne právoplatnosť. Podľa § 87 ods. 5 zákona o priestupkoch má ale účinky právoplatného\nrozhodnutia až rozkaz, proti ktorému nebol včas podaný odpor. Nakoľko v preskúmavanom prípade\npodal proti rozkazu sťažovateľ včas odpor, došlo zo zákona k jeho zrušeniu (§ 87 ods. 4 zákon a\npriestupkoch) - oba skutky sťažovateľa tak boli spáchané vo viacčinnom súbehu. Ide však stále o\npodmienku posudzovania súbehu (ukladania trestu), nie spoločného konania (procesný inštitút).\n34. Na účely splnenia zákonných podmienok vykonania spoločného konania je preto potrebné dôsledne\nrozlišovať pojmy súbeh a spoločné konanie, aj keď pre oba inštitúty je typické, že sa týkajú situácií,\nkeď niekto spáchal viac skutkov, pričom pri spoločnom konaní je potrebné mať na pamäti, že ide o\nprocesný inštitút - týka sa spôsobu, ako vybavuje správny orgán spáchanie viacerých skutkov rovnakým\npáchateľom (resp. aj spáchanie viacerými páchateľmi - § 57 ods. 2 zákona o priestupkoch) - ide o konanie\nvedené o dvoch alebo viacerých skutkoch, pričom tieto boli spáchané v súbehu a súčasne predtým, ako\nbolo pre niektorý z týchto skutkov oznámené začatie konania.\n35. V preskúmavanom prípade dospel kasačný súd k záveru, že o dvoch skutkoch sťažovateľa (prvý\nz 15. apríla 2022 a druhý z 11. júna 2022) mal prvostupňový správny orgán viesť spoločné konanie\npodľa § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch, keďže upovedomenie o začatí konania o v poradí prvom\npriestupku bolo sťažovateľovi doručené až dňa 25. júla 2022, t. j. až po tom, čo sťažovateľ spáchal dňa\n11. júna 2022 druhý skutok. Prekážkou vedenia spoločného konania neboli rozkazy vydané v oboch\nkonaniach, nakoľko bol proti obom podaný sťažovateľom odpor, čím došlo zo zákona k ich zrušeniu\n(§ 87 ods. 4 zákona o priestupkoch). Neexistovala teda žiadna zákonná prekážka, pre ktorú by nebolo\nmožné spoločné konanie viesť. Kasačný súd zdôrazňuje, že pri priestupkoch spáchaných do okamihu\nzačatia (zahájenia) priestupkového konania je za splnenia už vyššie uvedených kritérií (bod 32 tohto\nrozsudku) nevyhnutné spoločné konanie uskutočniť.\n36. Následkom vedeného spoločného konania je potom v zmysle § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch\nuloženie jednej sankcie, a to podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie\npostihnuteľný. Tzn., že prejednávajúci správny orgán uloží páchateľovi priestupkov vykonaných v\nsúbehu jednu spoločnú sankciu podľa tzv. absorpčnej zásady (prísnejší trest pohlcuje miernejší, lat.\npoena maior absorbet minorem). Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžo/40/2012 z 22. augusta 2013 (publikovaný pod č. R 74/2014 v\nZbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), podľa ktorého: „I. Ustanovenie § 12 ods. 2\nzákona o priestupkoch upravujúce postup pri ukladaní sankcií za viac priestupkov stanovuje, že za viac\npriestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia\nvzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. II. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté\nsankciou určenou pre najzávažnejší z nich. Pri rovnakých sadzbách pokút správny orgán uloží sankciu\npodľa sadzby za ktorýkoľvek z týchto deliktov v zmysle absorbčnej zásady.“\n37. Podľa názoru kasačného súdu je potrebné trvať na aplikácii zásady absorpcie; a naopak netreba\naž tak striktne trvať na vedení spoločného konania, ale za podmienky, že aj bez vedenia spoločného\nkonania je možné docieliť naplnenie zásady absorpcie (viď. tiež rozsudok Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Stk/6/2023? z 25. apríla 2025, bod 18). Tento názor sa už objavil aj\nv odbornej literatúre: „Prikláňame sa však k názoru, že ak správny orgán v praxi neviedol spoločné\nkonanie, hoci boli na jeho vykonanie splnené podmienky, nemusí táto situácia nevyhnutne znamenať\nnezákonnosť rozhodnutí vydaných v samostatných priestupkových konaniach. Nezákonnosť by podľa\nnášho názoru nastala až vtedy, keď by správny orgán pre tieto jednotlivé rozhodnutia neaplikoval\nabsorbčnú zásadu v súlade s požiadavkou § 12 ods. 2 PriesZ.“ (SREBALOVÁ, M. a kol.: Zákon o\npriestupkoch. Bratislava: C. H. Beck, 2020, s. 295).\n38. Kasačnému súdu je známe, že o druhom skutku sťažovateľa z 11. júna 2022 je tiež vedené kasačné\nkonanie na Najvyššom správnom súde SR - sp. zn. 8Stk/16/2024. Preto bolo možné s ohľadom na\nčasovú súvislosť vrátiť na ďalšie konanie obe konania sťažovateľa o oboch jeho skutkoch žalovanému,\na to za účelom odstránenia vady nevedenia spoločného konania a neuplatnenia absorpčnej zásady.\n39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak kasačný súd uzatvára, že nakoľko nebolo o dvoch skutkoch\nsťažovateľa spáchaných v súbehu vedené spoločné konanie a ani pri ukladaní pokút za tieto skutky\nnebola uplatnená absorpčná zásada, bolo pre potrebu vedenia spoločného konania a najmä pre\nnutnosť naplnenia princípu absorpcie nevyhnutné zmeniť napadnutý rozsudok správneho súdu, zrušiť\nrozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (súc viazaný návrhom sťažovateľa zrušil\nkasačný súd iba rozhodnutie žalovaného). V ďalšom konaní bude potrebné viesť o oboch skutkoch\n\nsťažovateľa spoločné konanie podľa § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch a sťažovateľovi uložiť s ohľadom\nna absorpčnú zásadu jednu úhrnnú správnu sankciu.\nV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n40. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že kasačná sťažnosť sťažovateľa\nbola dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci\n(§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Kasačný súd zistil, že aj rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol,\nkasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n41. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať tak, ako mu načrtol kasačný súd v bode 39 tohto\nrozsudku. Žalovaný je vyjadreným právnym názorom kasačného súdu viazaný (§ 469 SSP).\n42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167\nods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal voči žalovanému právo na úplnú\nnáhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške\nnáhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}