{"guid": "15162786-ab88-4cad-9bd3-2f3270e5ed24:690c8c1f-f8c1-4c42-a005-49603424a8a6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:2020200063.1", "spisova_znacka": "6Svk/22/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/22/2022 z 30. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. apríla 2025, sp. zn. 6Svk/22/2022, ECLI:SK:NSSSR:2025:2020200063.1", "identifikacne_cislo": "2020200063", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/274", "nazov": "zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/274-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/690c8c1f-f8c1-4c42-a005-49603424a8a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:2020200063.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:2020200063.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:2020200063.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Svk/22/2022\n2020200063\n30. 04. 2025\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2025:2020200063.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry\nPríbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M., a Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca), v\nprávnej veci žalobcov: 3./. K.. Ľ. Z., W. XX. E. XXXX, F. U. XXX a 4./ SPZ Poľovnícke združenie Veľké\nBlahovo, IČO: 51 751 569, so sídlom: Krížna 1007/12, Dunajská Streda, obaja zastúpení: Advokátska\nkancelária HORVÁTH, s. r. o., so sídlom: Slnečná 592/2, Galanta, IČO: 56 059 108, proti žalovanému:\nOkresný úrad Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o preskúmanie zákonnosti\nopatrenia žalovaného\nč. OU-DS-PLO-2019/016717 z 9. júla 2019, za účasti ďalších účastníkov konania:\n1./ X. Z., W. X. Y. XXXX, F.: W. T. XXXX/XX, H. L., 2./ X. L., W. X. E. XXXX, F.: Q. XXX, U. F., zastúpený:\nMgr. Peter Voloch, advokát, so sídlom: Hollého 745/34, Senica, a 3./ Poľovnícke združenie Slovenského\npoľovníckeho zväzu Nagyabony, IČO: 52 531 902, so sídlom: Veľké Blahovo 483, zastúpený JUDr.\nPeter Kovács, Rovinka 651, o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania 2./ a o kasačnej sťažnosti\nďalšieho účastníka konania 3./ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/41/2020-290 z 21. júla\n2021, ECLI:SK:KSTT:2021:2020200063.4, takto\nrozhodol:\nI. Kasačné sťažnosti sa zamietajú.\nII. Žalobcovi 3./ sa voči ďalšiemu účastníkovi 2./ a ďalšiemu účastníkovi 3./ priznáva právo na náhradu\ntrov kasačného konania.\nIII. Ostatným účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Žalovaný Okresný úrad Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor, preskúmavaným opatrením č.\nOU-DS-PLO-2019/016717 z 9. júla 2019 podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) zaevidoval zmluvu o\nužívaní spoločného poľovného revíru Veľké Blahovo, uzavretú 8. júla 2019 medzi vlastníkmi poľovných\npozemkov zastúpenými ďalšími účastníkmi v 1. a 2. rade a užívateľom poľovného revíru - ďalším\núčastníkom v 3. rade.\nII. Konanie na správnom súde\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 20S/41/2020-290 zo dňa\n21. júla 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) správnu žalobu vo vzťahu k žalobcom 1) a 2) [K.. Š. U. a U.\nZ.] prvým výrokom (I.) podľa § 98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v\n\núčinnom znení (ďalej len „SSP“) odmietol ako podanú zjavne neoprávnenými osobami. Ďalším výrokom\nrozsudku (II.) opatrenie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov a podľa § 191 ods. 1 písm. e) a písm. g) SSP ako vydané bez dostačujúceho\nzistenia skutkového stavu vec a zároveň v konaní, v ktorom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení\no konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia\n- konkrétne k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 16 zákona o poľovníctve preskúmať naplnenie\nzákonných podmienok evidencie zmluvy, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcom (III.) v 3. a 4.\nrade [toto označenie žalobcov kasačný súd zachoval z konania pred správnym súdom] priznal právo\nna náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. Ďalším účastníkom konania (IV.) právo na\nnáhradu trov konania nepriznal.\n3. Správny súd v odôvodnení rozsudku dospel k záveru o nedostatku podmienok konania o žalobnom\nnávrhu žalobcov 1) a 2), pretože presvedčivo neozrejmili, na akých ich subjektívnych právach boli\npreskúmavaným opatrením správneho orgánu ukrátení, keď z ich právneho postavenia splnomocnených\nzástupcov vlastníkov poľovných pozemkov takéto ich práva bez ďalšieho nevyplývali. Správnu žalobu\nvo vzťahu k týmto odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenými osobami.\n4. Vo vzťahu k žalobcom 3) a 4), ktorí neboli účastníkmi konania, ktorého výstupom je žalované\nopatrenie, súd konštatoval naplnenie podmienok aktívnej legitimácie v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktoré\nv súvislosti s existenciou administratívnych konaní, v ktorých účastníctvo nie je normatívne vymedzené,\nako je tomu aj v konaniach o evidencii zmlúv o užívaní poľovného revíru, priznáva postavenie účastníka\nkonania tomu, koho subjektívne právo bolo rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy priamo\ndotknuté.\n5. Opatrenie podľa správneho súdu zasahuje do vlastníckych práv žalobcu 3) k poľovným pozemkom\npriznaním užívateľského práva k revíru ďalšiemu účastníkovi 3), v rozpore s vôľou tohto žalobcu, a do\npráv žalobcu 4) ako subjektu, v prospech ktorého bola uzavretá a na zaevidovanie správnemu orgánu\npredložená skoršia zmluva o užívaní totožného revíru, vytvorením prekážky evidovania „jeho“ zmluvy\npodľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, v zmysle ktorého úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie\npoľovného revíru už je zaevidovaná iná zmluva.\n6. Zároveň považoval za nedôvodnú námietku ďalších účastníkov konania, týkajúcu sa skutočnosti,\nže účastníkmi konania nie sú všetci vlastníci poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru\nVeľké Blahovo. Právne postavenie týchto osôb nezodpovedá definícii účastníka konania podľa § 32\nods. 1 SSP ani definícii ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 písm. a) a písm. b), ktorých pribratie\ndo konania by prichádzalo do úvahy v zmysle § 33 SSP. Správny súdny poriadok obsahuje osobitnú\núpravu účastníctva v konaní, ktorá zodpovedá charakteru správneho súdneho konania a ktorá je\nodlišná od úpravy účastníctva v civilnom sporovom konaní. Správny súdny poriadok neupravuje popretie\nskutkových tvrdení protistrany, následkom nedostatku ktorého podľa § 151 ods. 1 zaradeného do ôsmej\nhlavy prvej časti Civilného sporového poriadku je, že sa nepopreté tvrdenie považuje za nesporné,\npričom primeraná aplikácia tohto pravidla podľa správneho súdu neodporuje princípom správneho\nkonania deklarovaným v § 5 procesného predpisu.\n7. Primárnou žalobnou námietkou bolo nevykonanie dokazovania v zmysle § 16 zákona o poľovníctve,\nteda skutkové tvrdenie, ktoré žalovaný nepoprel, pretože vo vyjadrení netvrdil opak - preverenie, či\nzmluvu uzatvorila fyzická alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve, podpísali ju\nvlastníci vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru a či\nzmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3. Z administratívneho spisu nevyplynulo vykonanie kontrolných\nani hodnotiacich úkonov správneho orgánu. Z obsahu napadnutého opatrenia, ako základu pre evidenciu\nzmluvy, možno vyvodiť iba predloženie zmluvy o užívaní poľovného revíru a notársky osvedčenej\nzápisnice z rokovania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, nie preskúmanie obsahu listín z\nhľadiska naplnenia zákonných podmienok evidencie.\n8. Zaevidovanie zmluvy opatrením zo dňa 09.07.2019 správny orgán vykonal v deň obdržania žiadosti,\nčo samo o sebe nepreukazuje nezákonnosť postupu správneho orgánu, ale s prihliadnutím na\nskutočnosť, že o predchádzajúcej žiadosti zo dňa 01.10.2018 o evidenciu zmluvy predloženej žalobcovi\nvydal negatívne stanovisko 14.06.2019, naznačuje podľa správneho súdu uprednostnenie žiadateľov o\nevidenciu realizovanú opatrením.\n\n9. Postup správneho orgánu spochybňovali aj ďalšie skutočnosti, týkajúce sa úmrtia vlastníka poľovných\npozemkov X. V. pred konaním zhromaždenia vlastníkov a súvisiacej prekážky použitia udeleného\nsplnomocnenia na hlasovanie (obdobná skutočnosť bola tvrdená vo vzťahu k vlastníkovi N. C.).\n10. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcov, týkajúcou sa nepreskúmateľnosti opatrenia\nžalovaného pre nedostatok dôvodov. Prihliadol na skutočnosť, že sa na konanie o evidovaní zmluvy\npodľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve nevzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu\no správnom konaní, ale aj na výnimočné okolnosti spočívajúce v existencii zmluvy o užívaní\npoľovného revíru uzavretej v prospech iného subjektu, ktorá zaevidovaná nebola, a v dôvodoch\ntohto nezaevidovania (skutočnosti spochybňujúce platnosť vypovedania zmluvy predchádzajúceho\nužívateľa). Tieto skutočnosti podľa názoru súdu aj pri zohľadnení charakteru posudzovaného aktu\nlegalizujú požiadavku na primerané odôvodnenie vysvetľujúce, prečo na evidenciu predložená zmluva\nzákonné podmienky pre vyhovenie žiadosti spĺňa.\nIII. Kasačné sťažnosti ďalšieho účastníka 2) a ďalšieho účastníka 3)\n11. Ďalší účastník konania 3) (ďalej len „sťažovateľ 1“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú\nsťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, a teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia\nveci správnym súdom a podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP, z dôvodu odklonu od ustálenej rozhodovacej\npraxe kasačného súdu. Sťažovateľ 1 kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok správneho\nsúdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n12. Sťažovateľ 1 považoval napadnutý rozsudok za nezrozumiteľný a nedostatočne odôvodnený. Ďalej\npoukázal na vyjadrenie predložené v konaní pred správnym súdom k správnej žalobe (č. l. 127 a nasl.).\nNaďalej zotrval na názore o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov v konaní, pretože zákon vo vzťahu\nk nej ustanovuje dve kumulatívne podmienky, a to: a) postavenie účastníka v administratívnom konaní,\nv ktorom bolo vydané žalované opatrenie orgánu verejnej správy; b) ukrátenie na subjektívnych právach\nspojených s vydaním žalovaného opatrenia. Žiaden zo žalobcov nebol účastníkom administratívneho\nkonania o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru Veľké Blahovo. Z dikcie § 27 ods. 1, ods.\n2 písm. a) zákona o poľovníctve vyplýva, že žiadosť o evidenciu zmluvy podľa § 16 podáva užívateľ\npoľovného revíru, ktorým je ďalší účastník konania 3), a teda nikto zo žalobcov. Žalobu podali zjavne\nneoprávnené osoby a nikto zo žalobcov nemá aktívnu žalobnú legitimáciu.\n13. Žalobcovia tiež podľa sťažovateľa 1 nepreukázali ukrátenie na subjektívnych právach spojených s\nvydaním žalovaného opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobcovia 1) a 2) nie sú vlastníkmi poľovných\npozemkov, ale iba ich splnomocnenými zástupcami. Žalobcovia odvodzovali tvrdenie o ukrátení na\nsvojich právach a právom chránených záujmoch z toho, že v prípade zrušenia zaevidovania Zmluvy\no užívaní poľovného revíru Veľké Blahovo zo dňa 08.07.2019 by sa otvorila cesta na následné\nzaevidovanie Zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 20.09.2018 v prospech žalobcu 4) ako užívateľa.\nUvedené neobstojí pre podozrenie, že žalobcovia 1) a 2) pri zastupovaní vlastníkov poľovných pozemkov\n30.08.2018 zneužili plnomocenstvá udelené na predchádzajúcom Zhromaždení vlastníkov poľovných\npozemkov. Predchádzajúci užívateľ poľovného revíru Poľovnícke združenie Slovenského poľovníckeho\nzväzu vo Veľkom Blahove, IČO: 35 628 472, podal na Okresný súd Dunajská Streda žalobu o učenie\nneplatnosti výpovede zo dňa 14.09.2018 Zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 20.03.2017, pričom\ntoto konanie je vedené pod sp. zn. 7C/53/2018.\n14. Žalobcovia v tomto správnom konaní podľa sťažovateľa 1 nemôžu dosiahnuť nimi sledovaný účel\npodaním žaloby v civilnom sporovom konaní, podaním všeobecnej správnej žaloby zvolili nesprávny\nspôsob ochrany ich záujmov. Zákonnosť zhromaždenia vlastníkov poľovných konaného dňa 30.08.2018\nje spochybnená, žalobcom tak nemohli vzniknúť žiadne subjektívne práva alebo právom chránené\nzáujmy, ktoré by mohli byť dotknuté napadnutým opatrením orgánu verejnej správy. Obec Veľké Blahovo\nudelila plnomocenstvo na zastupovanie vlastníka poľovných pozemkov na Zhromaždení vlastníkov\npoľovných pozemkov dňa 02.07.2019 p. Ľ. U., a teda všetky rozhodnutia na tomto zhromaždení boli\nprijaté v mene obce Veľké Blahovo. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenia niektorých vlastníkov poľovných\npozemkov o neudelení plnomocenstva na zastupovanie Ľ. U., tak plnomocenstvá na ich zastupovanie\nna Zhromaždení dňa 02.07.2019 boli predložené žalovanému spolu so žiadosťou o zaevidovanie a\n\nnachádzajú sa v administratívnom spise. Nie je tak dôvod na odpočítanie podielov od pomeru hlasov\nvšetkých vlastníkov poľovných pozemkov.\n15. Sťažovateľ 1 ďalej namietal, že okrem nesplnenia procesnoprávnych podmienok, neboli splnené\nani hmotnoprávne podmienky. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov sa uskutočnilo podľa\nzákona o poľovníctve a z notárskej zápisnice jasne vyplýva, že všetky náležitosti vyžadované právnymi\npredpismi boli splnené a dodržané. Ak by súd vyhovel žalobe, právne postavenie žalobcov by sa\nnezmenilo, keďže nedisponujú väčšinou. K nedostatku aktívnej legitimácie poukázal na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. Rc 8/2000, ako aj rozsudok sp. zn. 3Cdo/12/2014 a 3Cdo/98/2004.\n16. Sťažovateľ 1 poukázal aj na nesprávne určenú pasívnu legitimáciu žalovaných v spore. Keďže súd\nnemôže prekročiť žalobný návrh a musí vychádzať z určeného okruhu žalovaných a žalobu odmietnuť.\nAk by súd žalobe vyhovel a zrušil by napadnuté opatrenie, jeho výrok by mal účinnosť len vo vzťahu\nk stranám sporu a tretím osobám, ktorými sú vlastníci poľovných pozemkov v poľovnom revíri Veľké\nBlahovo, a preto by sa žaloba mala týkať aj ich. Inak by súd vyhovením žalobe porušil základné zásady\nsprávneho konania a zásadu rovnosti účastníkov konania.\n17. Správny súd sa podľa sťažovateľa 1 s ním vznesenými námietkami nevysporiadal, a ani s platnou\njudikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V odôvodnení rozsudku správneho súdu nie je\nuvedené ani jedno porušenie zákona žalovaným pri zaevidovaní zmluvy, ktoré malo za následok vydanie\nzrušujúceho rozsudku správneho súdu. Súd podľa sťažovateľa 1 nemôže suplovať žalobcov a porušiť\nústavné práva vlastníkov poľovných pozemkov. Sťažovateľ nakoniec poznamenal, že zaevidovanie\nzmluvy nie je správnym aktom a preto podlieha inej žalobe než správnej. Tým, že správny súd napriek\ntomu vo veci rozhodol, mal za to, že sa dopustil nezákonnej selekcie vlastníkov a konal v rozpore s čl. 20\na čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky, pretože odňal zákonné práva vlastníkov poľovných pozemkov byť\núčastníkom na súdnom procese, ale aj v rozpore so zásadami rovnosti účastníkov konania zakotvených\nv čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 37 ods. 3 Listiny základných\nslobôd.\n18. Ďalší účastník konania 2) (ďalej len „sťažovateľ 2“) podal proti II., III. a IV. výroku napadnutého\nrozsudku kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, teda že správny súd v konaní\na pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym postupom znemožnil účastníkovi konania, aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\na podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, teda že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Kasačnému súdu navrhol, aby rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil\na vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.\n19. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok považuje za nezrozumiteľný a\nnepreskúmateľný, pretože v rozsudku správny súd neuvádza žiadne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel,\nneuvádza k akému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy malo\ndôjsť a ako toto porušenie mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia. Na evidenciu\nzmluvy o užívaní poľovného revíru sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní v zmysle §\n79 ods. 2 zákona o poľovníctve. Proces evidencie zmluvy je upravený v § 16 zákona o poľovníctve a\nnevzťahujú sa naň ustanovenia správneho poriadku o dokazovaní, zisťovaní podkladov pre rozhodnutie\na správny orgán nemá zisťovaciu a vyšetrovaciu právomoc. Postup pri evidencii požadovaný správnym\nsúdom je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na\nzáklade ústavy. Ustanovenie § 16 zákona o poľovníctve pozná iba 3 podmienky na zaevidovanie\nzmluvy, ktoré boli splnené a 3 podmienky na jej nezaevidovanie, z ktorých žiadna nenastala, a to sú\njediné skutočnosti, ktoré je správny orgán oprávnený skúmať. Správny súd podľa sťažovateľa žiadnym\nspôsobom nezdôvodnil, ako inak nad rámec má správny orgán postupovať a aké prostriedky má použiť\npri zisťovaní skutočností nad rámec zákona a z akého ustanovenia a právneho predpisu tieto oprávnenia\nsprávneho orgánu majú vyplývať.\n20. Žalovaný podľa sťažovateľa 2 v podaní uviedol, že sa pridržiava skutočností uvedených v spisovom\nmateriáli, a teda popiera tvrdenia žalobcov o vykonaní dokazovania v zmysle § 16 zákona o poľovníctve.\nDokazovanie sa môže vzťahovať len k splneniu 3 podmienok na zaevidovanie zmluvy, resp. 3 podmienok\nna nezaevidovanie.\n\n21. Sťažovateľ 2 poukázal na to, že rozsudok neobsahuje dostatočné odôvodnenie záverov, a je teda\nvydaný v rozpore s § 220 CSP v spojení s § 25 SSP, a je svojvoľný a prakticky nepreskúmateľný,\nrozhodnutie súdu musí sporovej strane dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky\nspochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich\nsúvislostiach.\n22. Správny súd podľa neho nevysvetlil, prečo má žalovaný správny orgán skúmať vec nad rozsah 3\npodmienok na zaevidovanie zmluvy a 3 podmienok na nezaevidovanie, vyplývajúcich z §16 zákona\no poľovníctve a z akého predpisu má táto zákon o poľovníctve presahujúca povinnosť vyplývať a\nna základe akého právneho predpisu má správny orgán pri preverovaní postupovať. Nedostatočným\nodôvodnením rozsudku správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.\nIV. Vyjadrenia účastníkov konania ku kasačným sťažnostiam\n23. Žalobcovia 3) a 4) vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1 poukázali v súvislosti s námietkou\nnedostatku aktívnej žalobnej legitimácie na skutočnosť, že správny súd žalobu žalobcov 1) a 2) odmietol.\nKasačnú sťažnosť podľa § 442 ods. 1 SSP môže podať výlučne subjekt, v neprospech ktorého bolo\nrozhodnuté, inak súd kasačnú sťažnosť odmietne podľa § 459 písm. b) SSP ako neprípustnú, ak bola\npodaná neoprávnenou osobou. V súvislosti s aktívnou žalobnou legitimáciou poukázali na ustálenú\nsúdnu prax, v zmysle ktorej sa základné zásady správneho konania podľa § 3 správneho poriadku\naplikujú aj v rámci administratívneho procesu evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, vrátane\nposudzovania okruhu žalobne legitimovaných subjektov podľa § 178 ods. 1 SSP v spojení s § 14\nsprávneho poriadku. Žalobcovia v správnej žalobe jasne definovali, akým spôsobom a v akom rozsahu\nsú dotknuté ich práva, resp. právom chránené záujmy a s týmto tvrdením sa presvedčivo vysporiadal\nsprávny súd a v súvislosti s touto otázkou poukázali na závery rozsudku správneho súdu sp. zn.\n14S/76/2019 z 25. novembra 2021.\n24. Podľa výkladu § 16 a § 27 ods. 1 a ods. 2 zákona o poľovníctve sťažovateľom 1 by v podstate\nnik, okrem užívateľa poľovného revíru, nedisponoval žalobnou legitimáciou, čo považovali za absurdné.\nNesúhlasili s tvrdeniami sťažovateľa 1 o údajnom zneužití plnomocenstiev s tým, že táto skutočnosť\nje z pohľadu posudzovania ich žalobnej legitimácie irelevantná. Prebiehajúce konanie o civilnej žalobe\npovažovali z hľadiska žalobnej legitimácie a merita veci za irelevantné, nepovažovali sa dôležité\noboznámiť sa s obsahom trestných či civilného spisu a už vôbec nie na prerušenie konania do\nprávoplatného skončenia konania.\n25. K údajnému odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu zdôraznili, že v danom\nprípade sa koná o správnej žalobe podľa Správneho súdneho poriadku a nie o civilnej žalobe. Odkaz\nsťažovateľa 1 na rozsudky tak považovali za nepochopiteľný. Vo vzťahu k nesprávnemu určeniu okruhu\nžalovaných poukázali na § 180 v spojení s § 4 písm. a) SSP, ktoré určujú, kto je v prípade správnej\nžaloby žalovaným. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačnému súdu navrhli, aby kasačnú sťažnosť sčasti\nodmietol a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol.\n26. Sťažovateľ 2 vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1 v podstate zopakoval argumentáciu\nuvedenú v podanej kasačnej sťažnosti.\n27. Obdobne sa žalobcovia 3 a 4 vyjadrili nesúhlasne aj ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 2 a navrhli\njej zamietnutie.\n28. Ďalší účastník 1 sa v podstate stotožnil s kasačnou sťažnosťou sťažovateľa 1 a navrhol zrušenie\nnapadnutého rozsudku.\n29. Rovnaký účastník konania vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 2 rozsiahlo (na 194\nstranách) rekapituloval chronológiu sporov medzi poľovnými združeniami a osobami s nimi spojenými,\nzaoberal sa platnosťami jednotlivých plnomocenstiev, tvrdil trestnoprávnu zodpovednosť najmä osôb\n\nvystupujúcich na strane žalobcov, popieral žalobnú legitimáciu žalobcov, uvádzal i skutkové tvrdenia\nnesúvisiace s konaním, a navrhol zrušenie napadnutého rozsudku a zastavenie konania.\nV. Posúdenie veci kasačným súdom\n30. Táto vec bola po predložení kasačnému súdu náhodným výberom pridelená do senátu 6S. Podľa\n§ 27c písm. A Rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 v znení\núčinnom od 1. júla 2023 bola vec náhodným výberom prerozdelená do senátu č. 5 Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku\npod pôvodnou spisovou značkou.\n31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) konajúci ako kasačný súd\n(§ 438 ods. 2 SSP) podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP najprv preskúmal prípustnosť kasačných\nsťažností. Po konštatovaní ich včasnosti, ako aj splnení ostatných podmienok konania, preskúmal\nnapadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov v zmysle § 453 v spojení s § 445 ods. 1 písm. c/,\n§ 440 SSP, kasačné sťažnosti prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia\nrozsudku bol riadne zverejnený na úradnej tabuli a na webovej stránke Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky www.nssud.sk a obe kasačné sťažnosti ako nedôvodné podľa § 461 SSP zamietol.\n32. Námietky sťažovateľa 1, ktorým bolo Poľovnícke združenie Slovenského poľovníckeho zväzu\nNagyabony, voči žalobnej legitimácii žalobcov, sú dôvodné v tej časti, kde namietal žalobnú legitimáciu\nžalobcu v 4. rade, teda konkurenčnej poľovníckej organizácie. Kasačný súd súhlasí, že táto organizácia\nnebola účastníkom administratívneho konania, a vydaním napadnutého opatrenia ani nebola priamo\ndotknutá na svojich právach (k otázke žalobnej legitimácie konkurenčného poľovníckeho združenia v\ntakýchto prípadoch pozri napr. uznesenie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Svk/19/2021 z 1. júla\n2022, body 19-20). Administratívne konanie o skoršej zmluve, ktorá bola uzavretá v prospech tohto\nžalobcu, bolo ukončené ešte pred uzavretím tu posudzovanej zmluvy (a na tom nič nemenila ani podaná\nsprávna žaloba proti nezaevidovaniu), preto v čase vydania preskúmavaného opatrenia neexistoval\npriamy súvis s právami žalobcu v 4. rade, ani nebola táto evidencia neskoršej zmluvy dôvodom pre\nnezaevidovanie „jeho“ zmluvy. Správny súd mal voči nemu postupovať obdobne, ako keď odmietol\nžalobu voči pôvodným žalobcom 1 a 2. Keby takéhoto žalobcu nepovažoval za zjavne neoprávneného\n(§ 98 ods. 1 písm. e/ SSP), mohol vo vzťahu k nemu vidieť dôvod na zamietnutie žaloby pre nedostatok\npriamosti dotyku na subjektívnych právach. V otázke aktívnej legitimácie tohto žalobcu tak vec správny\nsúd nesprávne právne posúdil.\n33. Nedôvodná však bola táto námietka voči žalobcovi v 3. rade, ktorý ako prehlasovaný vlastník\npoľovných pozemkov je v zmysle ustálenej judikatúry oprávnený žalovať, a za takého ho považoval aj\nsprávny súd. Kasačný súd odkazuje na výklad relevantných ustanovení SSP a zákona o poľovníctve\nnapríklad v uznesení sp. zn. 3Svk/63/2022 z 30. januára 2024 (body 31-44; tam citovaná ďalšia\njudikatúra), s ktorým sa (mutatis mutandis) stotožňuje.\n34. Pretože správna žaloba bola podaná ako spoločná žaloba (§ 34 ods. 1 SSP), na udržateľnosť\nnapadnutého rozsudku z toho pohľadu, či bola žaloba podaná aktívne legitimovaným žalobcom,\npostačuje aktívna legitimácia žalobcu v 3. rade. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v 4. rade\npreto nepriviedol kasačný súd, aj pri zohľadnení zásady hospodárnosti konania, k tomu, aby kvôli tejto\nnesprávnosti rušil napadnutý rozsudok.\n35. Taktiež boli nedôvodné námietky sťažovateľa o nepribratí ostatných vlastníkov pozemkov do konania\npred správnym súdom, pretože títo vlastníci sa nedomáhali účasti v konaní, a nie je úlohou sťažovateľa\n1 chrániť ich práva (§ 442 ods. 1, ods. 2 SSP). Poukazy sťažovateľa na judikatúru civilných súdov v\ntomto smere boli nenáležité s ohľadom na odlišný koncept postavenia strán (tu na strane žalovaného).\nV správnom súdnom konaní je pri prieskume opatrenia žalovaným orgán verejnej správy, ktorý toto\nopatrenie vydal (§ 180 ods. 1 SSP).\n36. Rovnako sú nesprávne argumenty sťažovateľa, že zaevidovanie zmluvy nie je správnym aktom,\na nepodlieha tak správnej žalobe. Z ustálenej judikatúry naopak plynie, že takýto evidenčný úkon\nokresného úradu je preskúmateľný v správnom súdnictve. K tomu sa už kasačný súd opakovane vyjadril,\n\nnapríklad v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/3/2019 z 24. marca 2020,\nbody 41, 44.\n37. Ďalšie námietky o nepreskúmateľnosti či chaotickosti rozsudku sú nedôvodné, pretože z rozsudku,\nnapriek jeho stručnosti, vyplýva jasne, že za podstatnú vadu preskúmavaného opatrenia považoval\nnevykonanie preskúmania splnenia podmienok podľa § 16 v spojení s § 13 zákona o poľovníctve, čo\nnepochybne je úlohou žalovaného. V tomto zistení videl správny súd nepreskúmateľnosť i nedostatočné\nzistenie skutkového stavu pri vydaní preskúmavaného opatrenia. Správny súd okrem iného vyšiel z faktu,\nže zmluva bola zaevidovaná v deň návrhu, a tiež z absencie akýchkoľvek listín potvrdzujúcich skúmanie\npodmienok v spise. Bolo úlohou žalovaného overiť splnenie pozitívnych i negatívnych podmienok\nevidencie zmluvy. Kasačný súd opäť poukazuje na svoje skoršie rozhodnutia a príkladmo cituje z\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžk 5/2019 zo dňa 2. júla 2020:\n„26. Proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky,\nmajúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného\nrevíru, je teda špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež\nkorešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\npodľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,\nktorý ustanoví zákon. V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods.\n2 písm. c/ zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho\nporiadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a\nteda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity\nproklamované v § 3 Správneho poriadku (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. I. ÚS 721/2016-39 z 08.03.2017)\n27. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno\nkonštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením\nvykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno\ntechnický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak\nhmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné\nhmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv\núčastníkmi právneho úkonu.\n28. Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať,\nči o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo\nvlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona\no poľovníctve), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru\nresp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/\nzákona o poľovníctve, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju\npodpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov\nz výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov,\nsplnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona\no poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za\nkonkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy\no užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh\nzhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), pričom táto notárska\nzápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v § 5 ods.\n5 zákona o poľovníctve. Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých\nvyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené (pozri\nnapr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo 06.10.2015, sp. zn.\n3Sžk/15/2017 z 21.03.2018, sp. zn. 7Sžo/66/2016 z 25.04.2018).“\n38. Na námietky ďalších účastníkov konania proti aktívnej legitimácii žalobcov a okruhu účastníkov\nkonania reagoval správny súd primerane v bodoch 45 - 54 napadnutého rozsudku; k správnosti\nvyhodnotenia aktívnej legitimácie sa kasačný súd už vyjadril vyššie.\n39. Kasačná sťažnosť druhého sťažovateľa bola čiastočne dôvodná rovnako v časti namietajúcej\nžalobnú legitimáciu žalobcu v 4. rade. Tiež bola dôvodná v časti namietajúcej aplikáciu ustanovení\nCivilného sporového poriadku o nepopretých tvrdeniach žalobcov; tieto ustanovenia sa v správnom\nsúdnictve neaplikujú s ohľadom na odlišný charakter konania, v ktorom sú (resp. majú byť)\nspravidla úvahy žalovaného a dôkazné prostriedky obsahom preskúmavaného správneho aktu a\n\nadministratívneho spisu. Faktom však je, že svoj záver o nepreskúmateľnosti a nedostatočnom zistení\nskutkového stavu vyvodil správny súd nielen z pasivity žalovaného, ale aj z obsahu spisu, ktorý\nneobsahoval žiadne listiny naznačujúce skúmanie splnenia podmienok evidencie, a aj z neobvyklej\nrýchlosti konania. Voči týmto úvahám sťažovatelia nič konkrétne nenamietli.\n40. Nedôvodná je námietka o nedostatku zisťovacej právomoci orgánu verejnej správy, čo opäť vyplýva\nokrem § 16 zákona o poľovníctve aj z ustálenej judikatúry kasačného súdu (k tomu napr. rozsudok\nnajvyššieho správneho súdu sp. zn. 5Svk/55/2022 z 30. novembra 2023, body 44 - 50).\n41. Kasačný súd poznamenáva, že v tomto súdnom konaní sa nepreskúmavalo, či boli vecne splnené\npodmienky evidencie zmluvy, ale či bol postup žalovaného súladný so zákonom, konkrétne, či žalovaný\nriadne zistil skutkový stav a či je jeho opatrenie preskúmateľné.\n42. Ďalšia argumentácia viacerých účastníkov konania, ktorá cirkulovala v konaní, a týkala sa najmä\notázok zneužitia niektorých splnomocnení, zákonnosti predchádzajúceho zhromaždenia vlastníkov,\nplatnosti jednotlivých zmlúv, civilno-právnej judikatúry, či trestného konania týkajúceho sa veci, nemala\npotrebný súvis s konaním a s dôvodmi, na ktorých založil napadnutý rozsudok správny súd, preto sa\nim bližšie kasačný súd ani nevenoval.\n43. Preto po konštatovaní, že aktívnu legitimáciu žalobcu v 3. rade a ani závery správneho súdu o vadách\nv postupe žalovaného sa sťažovateľom nepodarilo vyvrátiť, kasačný súd kasačné sťažnosti zamietol\nako nedôvodné podľa § 461 SSP.\n44. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 171 a §\n167 ods. 1 per analogiam SSP, keď žalobca v 3. rade bol v konaní pred kasačným súdom úspešný, ale\nkasačné konanie bolo iniciované práve sťažovateľom 1 a sťažovateľom 2. Žalobcovi v 4. rade kasačný\nsúd nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania z dôvodu, že kasačný súd dospel k záveru o\nabsencii jeho aktívnej žalobnej legitimácie. Pre úplnosť však treba dodať, že žalobcovia boli v celom\nkonaní o ich žalobe i v kasačnom konaní zastúpení rovnakým advokátom. Žalovaný bol v kasačnom\nkonaní celkom pasívny. Ďalším účastníkom konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP\nnepriznal kasačný súd právo na náhradu trov kasačného konania, keď im nebola súdom v kasačnom\nkonaní uložená žiadna právne vynútiteľná povinnosť.\n45. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/41/2020", "guid": "3a75eb94-44d1-431c-84d5-29eedf354a4e:f22c924c-fa2c-46bc-b575-52e76cd33cd8", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}