{"guid": "a99e1ad0-d6a5-4bb2-8500-2fb64cbc4450:08214efd-8742-4cb7-b4cc-6e84858a47ae", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:2017200210.3", "spisova_znacka": "2Svk/31/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/31/2023 z 31. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. marca 2025, sp. zn. 2Svk/31/2023, ECLI:SK:NSSSR:2025:2017200210.3", "identifikacne_cislo": "2017200210", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2025-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 108 ods. 2 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-108"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-112.odsek-2", "nazov": "§ 112 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-112.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135", "nazov": "zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/135-1961"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-3d.odsek-3", "nazov": "§ 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-3d.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-3d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-4b.odsek-2", "nazov": "§ 4b ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-4b.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-4b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-108", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-112", "/SK/ZZ/1961/135#paragraf-3d", "/SK/ZZ/1961/135#paragraf-4b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08214efd-8742-4cb7-b4cc-6e84858a47ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:2017200210.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:2017200210.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:2017200210.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Svk/31/2023\n2017200210\n31. 03. 2025\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSSR:2025:2017200210.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána\nTrenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v\nprávnej veci žalobcu (v kasačnom konaní sťažovateľ): Mesto Trnava, so sídlom Ulica Hlavná 1, 917 71\nTrnava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova\n14366/64A, Bratislava, za účasti ďalšej účastníčky konania: Y.. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T..\nY. XX, XXX XX M., zastúpenej spoločnosťou SOJKA LEGAL s.r.o., A. Kmeťa 357/1, Dubnica nad\nVáhom, IČO: 54 810 141, a osôb zúčastnených na konaní: K.. M. L., nar. XX.X.XXXX a X. L.,\nnar. XX.X.XXXX, oboch zastúpených spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o.,\nHlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a\nvýstavby Slovenskej republiky č. 08820/2017/SV/23295 z 15. mája 2017, o kasačných sťažnostiach\nžalobcu a osôb zúčastnených na konaní proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 14S/97/2020 308, ECLI:SK:KSTT:2023:2017200210.2, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/97/2020 - 308 ECLI:SK:KSTT:2023:2017200210.2 sa\nmení tak, že rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 08820/2017/SV/23295\nz 15. mája 2017 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi a osobám zúčastneným na konaní sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu\ntrov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2016/008301/\nP1 z 15. novembra 2016 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) vydaným vo vyvlastňovacom konaní\nzačatom na základe návrhu žalobcu vo verejnom záujme vyvlastnil podľa § 108 ods. 2 písm. f) zákona\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších\npredpisov (ďalej „Stavebný zákon“ alebo „zákon č. 50/1976 Zb.“) v spojení s § 17a zákona č. 135/1961\nZb. o pozemných komunikáciách (ďalej „Cestný zákon“) v znení neskorších predpisov spoluvlastnícke\nprávo K.. U. Y., bytom U.. Z. XX, XXX XX . M. a Y.. Y. T., bytom T.. Y. XXXX/XX, XXX XX M. k pozemku\nparcela registra „C“ č. XXXX/XXX o výmere 78 m2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX,\nkatastrálne územie M., za náhradu spolu vo výške 2.985,84 eur (každému spoluvlastníkovi za podiel\nvo výške 1 1.492,92 eur).\n2. Na odvolanie K.. U. Y. a Y.. Y. T.alovaný (pôvodne Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej\nrepubliky, ktorého kompetencie na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania účinnosťou\nzákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. prešli na Úrad pre územné\nplánovanie a výstavbu Slovenskej republiky) rozhodnutím č. 08820/2017/SV/23295 z 15. mája 2017\n\n(ďalej „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) zrušil prvostupňové rozhodnutie\npodľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej „Správny poriadok“) .\n3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uzavrel, že navrhovateľ vyvlastnenia (žalobca) vo\nvyvlastňovacom konaní nepreukázal účel vyvlastnenia (§ 112 ods. 2 Stavebného zákona), nakoľko na\nzáklade predložených dokladov (rozhodnutie o umiestnení stavby a žiadosť o stavebné povolenie) bolo\nzistené, že žalobca nie je subjektom, ktorý bude realizovať stavbu „Miestna komunikácia - Cesta „B“MOK\n3,75/30“, pre ktorú sa majú pozemky vyvlastniť. Uviedol, že navrhovateľ vyvlastnenia nemôže na\nzáklade vyvlastnenia nadobudnúť vlastnícke práva k pozemkom a následne ich previesť na iný subjekt,\nktorý bude stavbu realizovať, a taktiež navrhovateľ nemôže podať návrh na vyvlastnenie vlastníckeho\npráva v prospech iného subjektu. Preto skonštatoval, že v danom prípade by vlastnícke práva prešli\nvyvlastnením na žalobcu, ktorý však nie je subjektom oprávneným z územného rozhodnutia na danú\nstavbu a ani stavebníkom tejto stavby. Žalovaný súčasne uviedol, že ďalšie námietky odvolateľov sú\nirelevantné a preto sa nimi nezaoberal.\nII. Konanie pred správnym súdom\n4. Krajský súd v Trnave (ďalej „krajský súd“ alebo „správny súd“) v konaní o správnej žalobe podanej\nžalobcom proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného rozsudkom sp. zn. 14S/47/2017 zo dňa\n25.10.2018 túto žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) zamietol a v konaní\núspešnému žalovanému a ďalším účastníkom konania (v tom čase K.. U. Y., ktorý medzičasom zomrel,\na Y.. Y. T.) nepriznal právo na náhradu trov konania.\n5. Krajský súd s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej „Najvyšší súd“)\nsp. zn. 3Sžp/20/2013 z 3. decembra 2013 uviedol, že otázka aktívnej žalobnej legitimácie subjektu\nna podanie návrhu na vyvlastnenie na účel výstavby miestnej komunikácie podľa § 108 ods. 1 písm.\nf) stavebného zákona bola ustálená v tom zmysle, že navrhovateľ vyvlastnenia musí byť aktívne\nlegitimovanou osobou práve vo vzťahu k účelu vyvlastnenia, čo znamená, že súčasne musí byť osobou,\nktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Uvedený právny záver je\npodľa krajského súdu taktiež premietnutý a ďalej rozvinutý aj v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn.\n7Sžo/29/2014 z 26.02.2015, v ktorom Najvyšší súd naviac zastal názor, že prípravu výstavby miestnych\nkomunikácií zabezpečuje obec aj tým, že v prípade potreby iniciuje vyvlastňovacie konanie, pričom nie je\nvylúčené, aby samotnú výstavbu miestnej komunikácie obec zabezpečila prostredníctvom súkromného\nsektora.\n6. V danom prípade bol účel vyvlastnenia vymedzený ustanovením § 108 ods. 2 písm. f) Stavebného\nzákona na uskutočnenie stavby „Miestna komunikácia - cesta „B“ MOK 3,75/30“ (ďalej aj „stavba“),\npričom stavebné konanie k tejto stavbe sa začalo na návrh viacerých žiadateľov, medzi ktorými\nnavrhovateľ vyvlastnenia (žalobca) nefiguruje. V priebehu vyvlastňovacieho konania bolo toto stavebné\nkonanie prerušené rozhodnutím Mesta Trnava (č. OSaŽP/1581-15724/2013/Jč z 25. marca 2013) do\ndoby predloženia konečného právne nenapadnuteľného rozhodnutia o vyvlastnení pozemkov parc.\nč. XXXX/XXX . a XXXX/XX, v katastrálnom území M., na ktorých má byť stavba realizovaná. Podľa\nkrajského súdu sa teda na základe stavebného povolenia má vybudovať na vyvlastňovanom pozemku\ncestné teleso - pozemná komunikácia, vo vzťahu ku ktorej má byť až následne po kolaudácii vlastnícke\nprávo prevedené kúpnou zmluvou zo stavebníkov na žalobcu, za dohodnutú kúpnu cenu 1 eur a to s\npoukazom na zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, ktorá nadobudla účinnosť jej zverejnením\ndňa 28.08.2012.\n7. Takýto spôsob zabezpečenia účelu vyvlastnenia považoval krajský súd za nedostačujúci. Nakoľko\nžalobca ako navrhovateľ vyvlastnenia nadobudne vlastnícke právo k pozemnej komunikácii, ktorej\nvybudovanie je účelom vyvlastnenia, až na základe kúpnej zmluvy, až účinnosťou tejto zmluvy\nnadobudne pozemná komunikácia povahu miestnej komunikácie. Vychádzajúc z uvedeného nie je podľa\nkrajského súdu možné s absolútnou určitosťou zaručiť, že cestné teleso, ktoré má byť vybudované na\nvyvlastnenom pozemku, bude mať v konečnom dôsledku povahu miestnej komunikácie. Táto skutočnosť\nje podľa názoru správneho súdu tak závažného charakteru a to vzhľadom na výnimočné využitie inštitútu\nvyvlastnenia, že sama o sebe odôvodňuje zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení.\n8. K zabezpečeniu účelu vyvlastnenia prostredníctvom zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy sa\npodľa krajského súdu vyjadril Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 3Sžp/20/2013, v ktorom skonštatoval,\nže nedostatok aktívnej legitimácie v procese vyvlastnenia nie je možné odstrániť zmluvou o uzavretí\nbudúcej kúpnej zmluvy a to z dôvodu, že prevodné zmluvy sú už uzatvárané mimo procesu vyvlastnenia\na zabezpečovanie ich vymožiteľnosti už nie je v právomoci správneho orgánu, ktorý vyvlastnenie\nuskutočňuje. Mal za to, že uvedený záver sa analogicky vzťahuje aj na danú situáciu, nie však k\n\notázke aktívnej legitimácie žalobcu, ale k otázke preukázania splnenia účelu, na ktorý sa vyvlastňuje uskutočnenie stavby, pretože aj v danom prípade žalovaný nemá právomoc dosiahnuť vymožiteľnosť\nsamotnej zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy.\n9. Krajský súd teda nespochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie návrhu na vyvlastnenie\npozemku na vybudovanie miestnej komunikácie (§ 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona), ale tvrdil,\nže na splnenie tohto účelu je potrebné, aby žalobca bol súčasne stavebníkom miestnej komunikácie,\npretože len tým je nespochybniteľný účel vyvlastnenia - výstavba miestnej komunikácie. Akým spôsobom\nbude jej výstavba realizovaná a financovaná, je podľa súdu ponechané na dohode zúčastnených osôb.\n10. Krajský súd sa nevenoval posúdeniu ďalších žalobných bodov, a to z dôvodu, že v prípade, ak\nžalobca bude stavebníkom miestnej komunikácie, bude opätovne naštartovaný proces vyvlastnenia,\nktorému bude musieť predchádzať neúspešnosť dohody s už aktuálnymi vlastníkmi predmetného\npozemku a rovnako bude potrebné opätovne stanoviť jeho aktuálnu hodnotu.\n11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť, na základe ktorej Najvyšší súd\nrozsudkom sp. zn. 6Sžk/13/2019 zo dňa 25.11.2020 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok\na vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že dňa 04.02.2020 oznámili K.. M. L.\na X. L. Najvyššiemu súdu, že vstupujú do konania z vlastného podnetu ako intervenienti v zmysle §\n82 CSP. Dňa 27.03.2020 doručili kasačnému súdu ďalšie podanie k veci spolu s dokladmi. Kasačný\nsúd posúdil podania menovaných ako kasačnú sťažnosť opomenutých účastníkov podľa § 442 ods. 2\nSSP a konštatoval, že došlo k porušeniu ich procesných práv tým, že sa s nimi v administratívnom aj\nsúdnom správnom konaní nekonalo ako s účastníkmi, hoci rozhodnutie vo veci vyvlastnenia predmetnej\nnehnuteľnosti sa dotýka ich práv a právom chránených záujmov.\n12. Po vrátení veci kasačným súdom krajský súd v ďalšom konaní uznesením sp. zn. 14S/97/2020 zo\ndňa 17.02.2022 priznal K.. M. L. a X. L. postavenie osôb zúčastnených na tomto konaní. Tieto osoby\nv písomnom stanovisku k veci poukazovali na to, že zrušením rozhodnutia o vyvlastnení boli dotknutí\nna svojich právach, pretože sú stavebníkmi predmetnej cestnej stavby. Podľa ich názoru žalobca splnil\nvšetky podmienky vyvlastnenia a rozhodnutie žalovaného vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, keďže požiadavka, aby žalobca, v prospech ktorého bola nehnuteľnosť vyvlastnená, bol súčasne\nstavebníkom, nevyplýva zo žiadneho predpisu a je preto nad rámec zákona. Mali za to, že krajským\nsúdom nebola dostatočne zohľadnená zmluva o združení a zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorú\nuzavreli stavebníci cestnej stavby so žalobcom, podľa ktorých má mesto vybudovanú cestu nadobudnúť\ndo svojho vlastníctva.\n13. Krajský súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil dňa 16. januára 2023 rozsudok,\nktorým opätovne žalobu zamietol a žalovanému, ďalšej účastníčke a zúčastneným osobám právo na\nnáhradu trov konania nepriznal.\n14. V odôvodnení rozsudku krajský súd vyhodnotil ako zjavne nedôvodné námietky žalobcu týkajúce\nsa nedostatočného zistenia skutkového stavu veci a podstatného porušenia ustanovení o konaní pred\norgánom verejnej správy, pričom poukázal na to, že žalobca neoznačil žiadnu okolnosť prípadu, ktorá\nby správnym orgánom zostala neobjasnená, ani žiaden dôkaz s významom pre konanie, ktorý by bol\nnevykonaný. Žalobca podľa krajského súdu len všeobecne uviedol ustanovenia právnych predpisov,\nktoré mali byť v správnom konaní porušené, avšak nekonkretizoval, akým konaním správneho orgánu\nči opomenutím malo k tomuto porušeniu dôjsť a na základe akej právnej konštrukcie mohlo mať toto\nkonanie či opomenutie za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n15. Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a žalobcom vytýkanú\nnesprávnosť v právnom posúdení veci, odkázal krajský súd na dôvody svojho predchádzajúceho\nrozsudku sp. zn. 14S/47/2017 zo dňa 25.10.2018. Konštatoval, že nakoľko k zmene skutkového ani\nprávneho stavu veci od vydania predchádzajúceho rozsudku nedošlo a ani kasačný súd neprijal záväzný\nprávny názor k dôvodom zamietnutia žaloby, nezistil dôvod na zmenu skôr prezentovaného právneho\nposúdenia veci. Nespochybnil existenciu účelu vyvlastnenia v prejednávanom prípade, ale znovu sa\nstotožnil s právnym názorom žalovaného, že s ohľadom na okolnosti prípadu a subjekty, v prospech\nktorých bolo vydané rozhodnutie o umiestnení budúcej cestnej stavby a ktoré požiadali o vydanie\nstavebného povolenia, možno usudzovať na neisté nadobudnutie stavby žalobcom a nesplnení tak\npožiadavky zákona, aby miestne komunikácie boli vo vlastníctve obce. Naplnenie tejto požiadavky podľa\nkrajského súdu logicky nezaručuje a nedostatky procesu vyvlastnenia konštatované žalovaným a súdom\nneodstraňuje ani zmluva o budúcej zmluve a zmluva o združení zo dňa 19.12.2012 uzatvorená medzi\nžalobcom a manželmi L. ako stavebníkmi.\n16. Krajský súd nevidel dôvod na vyslovenie nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia s následkom\njeho zrušenia ani v neúčasti K.. L. a X.. L. v konaní o vyvlastnenie nehnuteľnosti, aj keď v tejto súvislosti\nbolo kasačným súdom konštatované porušenie ich práv, nakoľko menovaní nevyužili inštitút správnej\n\nžaloby opomenutému účastníka a takáto námietka pochybenia správneho orgánu ani nebola súčasťou\nžalobných bodov, ktorých obsahom je správny súd viazaný.\nIII. Kasačné sťažnosti, stanoviská ostatných účastníkov\n17. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej „sťažovateľ 1“) v zákonnej lehote kasačnú\nsťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP namietajúc nesprávne právne posúdenie veci.\n18. Dôvodil tým, že vyvlastňovacie konanie sa na príslušnom úrade začína na základe návrhu\noprávnenej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Účel\nvyvlastnenia sa preukazuje územným rozhodnutím, čo znamená, že stavebný úrad o vyvlastnení\nrozhoduje, resp. môže rozhodovať ešte v čase, keď stavebník alebo iná oprávnená osoba nepožiadali\no vydanie stavebného povolenia. Sťažovateľ 1 preto považoval za irelevantné zaoberať sa otázkou, kto\nbude stavebníkom povoľovanej cestnej stavby, keď účel vyvlastnenia jednoznačne vyplýva z vydaného\núzemného rozhodnutia. Účelom vyvlastnenia je vybudovanie miestnej komunikácie, ktorej vlastníkom v\nzmysle územného rozhodnutia je a môže byť len obec.\n19. Sťažovateľ súhlasil s názorom správneho súdu, že nakoľko stavba sa má stať vlastníctvom žalobcu\naž následne po jej skolaudovaní, nemožno len na základe zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy\nzaručiť, že stavba nadobudne charakter miestnej cesty. Poukázal však na to, že istota o charaktere\nstavby by neexistovala ani v prípade, že by stavebníkom miestnej komunikácie bol žalobca, keďže\nStavebný zákon pripúšťa v súlade s § 70 zmenu stavebníka, a to aj bez potreby rozhodnutia stavebného\núradu o takejto zmene.\n20. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil tým, že žalobca\nako navrhovateľ vyvlastnenia nepreukázal účel vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 písm. f) Stavebného\nzákona, a to len na základe skutočnosti, že žalobca nie je stavebníkom stavby. Mal za to, že účel\nvyvlastnenia vyplýva zo schváleného územného plánu mesta Trnava a územného rozhodnutia a č.\nOSaŽP/24222-15305/08/Jč zo dňa 20.03.2008 o umiestnení stavby: „Miestna komunikácia - cesta B\nMOK3, 75/30“, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2008 a ktoré Najvyšší súd rozsudkom sp. zn.\n6Sžp/12/2011 zo dňa 23.11.2011 ponechal v platnosti.\n21. Na podporu svojich tvrdení, že navrhovateľ vyvlastnenia a žiadateľ o vydanie stavebného povolenia\n(stavebník v zmysle stavebného povolenia) nemusí byť tá istá osoba, sťažovateľ citoval z rozsudku\nNajvyššieho súdu sp. zn. 7Sžo/29/2014 zo dňa 26.02.2015.\n22. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1 podal nesúhlasné vyjadrenie žalovaný a navrhol ju ako\nnedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že stavebníkom miestnej cesty nemôže byť fyzická osoba, ani\nza situácie, že by následne previedla vlastnícke právo k nej na obec. K rozsudku Najvyššieho súdu\nvo veci sp. zn. 7Sžo/29/2014 zo dňa 26.02.2015, na ktorý sa odvolávajú osoby zúčastnené na konaní\n(sťažovatelia 2) tvrdiac, že samotnú výstavbu miestnej cesty môže obec zabezpečiť aj prostredníctvom\nsúkromného sektora, žalovaný zaujal názor, že Najvyšší súd mal v tomto ohľade na mysli stav, kedy obec\nbude stavebníkom a súkromný sektor bude pre obec miestnu cestu zhotovovať na základe zmluvného\nvzťahu (napr. na základe zmluvy o dielo). Nakoľko fyzická osoba nemôže byť ex lege stavebníkom\nmiestnej komunikácie a ako takú ju nemôže úspešne dokončiť a skolaudovať, je podľa žalovaného\nzároveň vylúčené, aby sa stala vlastníkom takejto miestnej komunikácie. Vznikajú tak podľa neho\npochybnosti aj o platnosti uzavretej zmluvy o budúcej zmluve medzi žalobcom a stavebníkmi cestnej\nstavby, resp. o platnosti budúcej kúpnej zmluvy uzavretej na základe takejto zmluvy o budúcej zmluve,\nkeďže fyzická osoba ako nevlastník nemôže platne previesť vlastnícke právo k miestnej ceste na obec.\n23. Žalovaný tiež poukázal na to, že ak nie je isté, či žalobca v budúcnosti bude vlastníkom miestnej\nkomunikácie, nemôže ako navrhovateľ vyvlastnenia úspešne vo vyvlastňovacom konaní preukázať účel\nvyvlastnenia.\n24. Osoby zúčastnené na konaní K.. M. L. a X. L. v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu\nvyjadrili s jej obsahom súhlas a zdôraznili, že vlastníctvo k telesu cestnej komunikácie nadobudne\nokamihom jej dokončenia zo zákona obec - teda žalobca, a to bez ohľadu na osobu stavebníka.\n25. Do konania pribratá účastníčka Y.. Y. T. sa s výrokom i odôvodnením rozhodnutia krajského súdu\nstotožnila a navrhla kasačnú sťažnosť žalobcu zamietnuť.\n26. Kasačnú sťažnosť proti rozsudku správneho súdu podali aj osoby zúčastnené na konaní K.. M. L. a\nX. L. (sťažovatelia 2). Namietali v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP nesprávne právne posúdenie veci\na navrhli napadnutý rozsudok zmeniť tak, že sa zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec sa\nmu vráti na ďalšie konanie, eventuálne navrhli zrušiť rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie\n\nkonanie. Taktiež navrhli, aby im súd priznal plnú náhradu trov kasačného konania, resp. trov správneho\ni správneho súdneho konania.\n27. Sťažovatelia 2 tvrdili, že v administratívnom konaní bol zo strany žalobcu nepochybne preukázaný\núčel vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona a mali za to, že zo žiadneho\nvšeobecne záväzného právneho predpisu neplynie, že by prekážkou k preukázaniu účelu vyvlastnenia\nmala byť skutočnosť, že (okrem iných) stavebníkmi komunikácie sú aj sťažovatelia 2. Poukázali\nna rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžo/29/2014 zo dňa 26.02.2015 tvrdiac, že navrhovateľom\nvyvlastnenia a stavebníkom cestnej stavby nemusí byť tá istá osoba a práve týmto spôsobom môže\nobec prostredníctvom súkromného sektora zabezpečovať výstavbu miestnych komunikácií. Tak ako v\npredchádzajúcich podaniach tvrdili, že účel vyvlastnenia a verejný záujem na vyvlastnení predmetnej\nnehnuteľnosti v zmysle § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona plynie priamo zo schváleného\núzemného plánu mesta Trnava (VZN č. 345, uznesenie č. 705, schválené mestským zastupiteľstvom\nmesta Trnava dňa 15.12.2009), pričom vlastníctvo k telesu cestnej komunikácie nadobúda zo zákona\nžalobca, a to bez ohľadu na osobu stavebníka.\n28. Sťažovatelia 2 tiež pripomenuli, že nad rámec zákona uzavrel žalobca so sťažovateľmi 2 a ostatnými\nstavebníkmi zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 22.08.2012, ktorou sa stavebníci ako budúci\npredávajúci dohodli na uzatvorení kúpnej zmluvy so žalobcom ako budúcim kupujúcim o prevode\nvybudovanej verejnoprospešnej stavby miestnej obslužnej komunikácie - „Cesty B MOK3, 75/30“ do\nvýlučného vlastníctva žalobcu. Napriek tomu tvrdili, že ani uvedené zmluvy nemôžu nič zmeniť na vzniku\nvlastníckeho práva žalobcu k telesu miestnej komunikácie priamo zo zákona v zmysle § 3d ods. 3\ncestného zákona. Uviedli, že súkromnoprávne akty o „prevedení“ vlastníckeho práva je potrebné chápať\nlen ako „protokol“ o ich „faktickom“ odovzdaní, v žiadnom prípade nemôže súkromnoprávna zmluva\nkreovať žalobcovi vlastníctvo miestnej komunikácie, ktoré je upravené zákonom. V tomto zmysle podľa\nnázoru sťažovateľov 2 nemôže totožnosť osoby stavebníka miestnej komunikácie ovplyvniť existenciu\núčelu vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona a skutočnosť, že stavebné konanie\nsa začalo na návrh viacerých žiadateľov, medzi ktorými nie je žalobca, je vo vzťahu k účelu vyvlastnenia\na jeho preukázaniu bezpredmetná.\n29. Sťažovatelia 2 upozornili aj na zmluvu o združení uzavretú so žalobcom, v ktorej sa zmluvné\nstrany združili za účelom pričinenia sa o dosiahnutie dohodnutého účelu, ktorým je realizácia miestnej\nkomunikácie. Citovali tiež z rozsudku Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 6Sžp/12/2011 zo dňa 23.11.2011\ntvrdiac, že i tento súd mal za postačujúcu zábezpeku dodržania navrhovaného charakteru pozemnej\nkomunikácie pre následné stavebné a kolaudačné konanie už samotný výrok rozhodnutia o umiestnení\npredmetnej stavby. Skutočnosť, že teleso miestnej cestnej komunikácie zriadenej na vyvlastňovanom\npozemku bude mať charakter všeobecne prístupnej a užívanej ulice, plynie zo schváleného územného\nplánu mesta Trnava a z rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 20.03.2008.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal\nnapadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP),\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenými osobami v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods.1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1\nSSP), po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní a neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, a preto dňa 31.03.2025 verejne vyhlásil tento rozsudok,\nktorým rozhodol spôsobom podľa § 462 ods. 2 SSP.\n31. Kasačný súd považuje za potrebné pripomenúť, že platný územný plán mesta Trnava schválený dňa\n15.12.2009 uznesením mestského zastupiteľstva (všeobecne záväzné nariadenie č. 345 v znení zmien\na doplnkov) naďalej počíta v lokalite Kopánka, Pekné pole s vybudovaním prepojovacích komunikácií\nmedzi ulicami P. Mudroňa a M. Hella. Mesto Trnava ako cestný správny orgán pokračuje vo vedení\nkonania o povolení týchto cestných stavieb ako miestnych komunikácií (Cesta „A“ MOK 3, 75/30 a Cesta\n„B“ MOK 3, 75/30). Konanie o vyvlastnení pozemku parc. č. XXXX/XXX, v súčasnosti vo vlastníctve Y.. Y.\nT., sa vedie práve na účely realizácie stavby „Miestna komunikácia - Cesta „B“ MOK 3, 75/30“, ktorá bola\nna návrh K.. M. L., X. L. a Y.. T. L. právoplatne umiestnená rozhodnutím mesta Trnava zo dňa 20.03.2008\nč. OSaŽP/24222-15305/08/Jč. Toto rozhodnutie bolo síce v mimoodvolacom konaní zrušené, avšak\nna základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/12/2011 zo dňa 23.11.2011 obživlo a naďalej\ndokladá účel vyvlastnenia dotknutého pozemku. Počas platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby\nmiestnej komunikácie podali osoby oprávnené z tohto rozhodnutia návrh na vydanie stavebného\npovolenia, ktoré bolo rozhodnutím mesta Trnava zo dňa 25.03.2013 č. OSaŽP/1581-15724/2013/Jč\n\nprerušené do doby konečného rozhodnutia o vyvlastnení pozemkov parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XX v\nk. ú. M., na ktorých má byť realizovaná predmetná cestná stavba.\n32. Kasačný súd pre rekapituláciu doterajšieho postupu orgánov verejnej moci v súdenej veci ďalej\nuvádza, že na základe vyvlastňovacieho návrhu žalobcu zo dňa 09.02.2016 vydal Okresný úrad Trnava\ndňa 15.11.2016 prvostupňové rozhodnutie o vyvlastnení, v odôvodnení ktorého okrem iného uviedol,\nže verejný záujem na vyvlastnení vyplýva zo schváleného územného plánu, ktorý je záväzný a preto\nje povinnosťou mesta Trnava zabezpečiť jeho vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastnenia. Poukázal\nna to, že grafická časť územného plánu („výkres C.02 Regulatívy územného rozvoja“) v sledovanej\nlokalite navrhuje komunikačné prepojenie a ulíc P. Mudroňa a M. Hella, pričom zo záväznej časti\núzemného plánu (v kapitole „C.01.04 Zásady a regulatívy pre umiestnenie verejného dopravného\nvybavenia územia“) plynie, že sa má doplniť sieť miestnych komunikácií v návrhových etapách novými\nobslužnými komunikáciami, a že stavby verejného dopravného vybavenia sú podľa územného plánu\nverejnoprospešnými stavbami.\n33. Naostatok je potrebné pripomenúť, že na odvolanie vlastníkov vyvlastňovaného pozemku bolo\nprvostupňové vyvlastňovacie rozhodnutie zrušené podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku v podstate\nlen z dôvodu, že žalobca nie je subjektom, ktorý bude realizovať stavbu miestnej komunikácie a ako\nnavrhovateľ vyvlastnenia nemôže nadobudnúť vlastníctvo k dotknutému pozemku vyvlastnením a potom\nvlastníctvo previesť na iný subjekt, ktorý bude stavbu miestnej komunikácie realizovať. V následnom\nsúdnom správnom konaní bola posudzovaná primárne otázka, či pre preukázanie účelu vyvlastnenia\na verejného záujmu na vyvlastnení je nevyhnutné, aby bolo mesto Trnava stavebníkom predmetnej\nmiestnej komunikácie.\n34. Kasačný súd pri uvažovaní o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia v kontexte právnych\nzáverov krajského súdu vychádzal primárne z toho, čo plynie zo schváleného územného plánu mesta\nTrnava a z územného rozhodnutia o umiestnení predmetnej cestnej stavby. Je treba si uvedomiť,\nže územnoplánovacia dokumentácia predstavuje záväzné riešenie priestorového a funkčného využitia\ndaného územia a jednotlivých pozemkov, ktoré sa v ňom nachádzajú. Schválený územný plán má formou\nvšeobecne záväzného nariadenia (právneho predpisu) a jeho záväzná časť platí pre každého, koho sa\ntýka.\n35. So zreteľom na okolnosti súdeného prípadu kasačný súd konštatuje, že návrh žalobcu na\nvyvlastnenie pozemku parc. č. XXXX/XXX v k. ú. M. je bezpochyby krokom smerujúcim k naplneniu\núzemnoplánovacej dokumentácie, ktorý podľa práva nasledoval po tom, čo nedošlo k dohode medzi\nžalobcom a vlastníčkou o odkúpení pozemku na účely vybudovania miestnej cesty. Konajúci senát\nkasačného súdu v tomto ohľade nadväzuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n3Sžp/20/2013 zo dňa 3.12.2013 v súvisiacej veci týkajúcej sa vyvlastnenia pozemku parc. č. 4021/87,\nna ktorom má byť umiestnená miestna komunikácia - Cesta „A“ MOK v lokalite Kopánka, Pekné pole,\nktorý uviedol: „Pokiaľ ide o existenciu verejného záujmu na vyvlastnení pre účely miestnej komunikácie\nje nevyhnutné zdôrazniť, že verejný záujem vyplýva zo schváleného územného plánu, podľa ktorého\nvýstavbou tejto miestnej komunikácie malo byť zabezpečené prepojenie ulice Pavla Mudroňa s ulicou\nM. Hella, spôsobom určeným v územnom pláne. Schválený územný plán je záväzný i pre Mesto\nTrnava a Mesto Trnava je povinné zabezpečiť jeho vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastňovania.\nV konaní bolo potvrdené, že ďalší účastníci 1/ a 2/ (pozn.: vlastníci tam vyvlastňovaného pozemku\nv podobnom postavení ako ďalšia účastníčka v prejednávanej veci) kupovali predmetný pozemok s\nvedomím, že je určený pre výstavby miestnej komunikácie. Nedodržaním územného plánu pri výstavbe\nnových sídelných útvarov, ako je tento, môže dôjsť k živelnej územnej a stavebnej činnosti, ktorá nie\nje vo verejnom záujme. Rovnako nesystémové, parciálne zmeny územného plánu môžu narušiť jeho\nfunkčnosť a komplexnosť, čo je v rozpore s verejným záujmom. Územný plán už svojou podstatou a\nspôsobom schvaľovania predstavuje verejný záujem a dotknuté osoby mali možnosť uplatniť námietky\nako účastníci konania. Územný plán zabezpečuje proporcionálny rozvoj súkromných a verejných\nzáujmov v danej lokalite.\nVyvlastnenie je krajným spôsobom riešenia situácie, ktorá vznikla tým, že ďalší účastníci 1/ a 2/ kúpili\na nadobudli do vlastníctva pozemok, ktorý bol územným plánom určený ako prístupová komunikácia\nk stavebným pozemkom žalobcov 1/ a 2/ (pozn. osôb zúčastnených na konaní v prejednávanej veci).\nKeďže mesto nebolo vlastníkom tohto pozemku, je zrejmé, že na dosiahnutie súladu s územným plánom\nbol určený na vyvlastnenie. Žalobcovia 1/ a 2/ sa nachádzajú v situácii, kedy napojenie plánovanej cesty\nna svoj pozemok objektívne potrebujú.“\n36. Kasačný súd pri posudzovaní veci vychádzal z premisy, že vyvlastnenie je vždy výnimočným\nopatrením, ktoré možno uskutočniť iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, na základe zákona\na za primeranú náhradu (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR), keďže ide o zásah do ústavou garantovaného\n\nzákladného práva na ochranu vlastníctva. Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno\ndosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Vyvlastnenie pozemku na účely výstavby miestnej\nkomunikácie je bezpochyby legitímnym opatrením, ak je v súlade s cieľmi a zámermi územného\nplánovania, ktoré sa dokazujú primárne územným rozhodnutím, sleduje verejný záujem a v intenciách\núzemnoplánovacej dokumentácie uľahčuje osídlenie daného územia, zabezpečuje prístup k stavbám a\nslúži miestnej doprave (§ 4b ods. 2 Cestného zákona).\n37. Kasačný súd vzal do úvahy, že stavba Cesta „B“ MOK 3, 75/30, pre ktorú sa má pozemok\nvyvlastniť, sa v budúcnosti má pripojiť na ulicu P. Mudroňa. Tá je v súčasnosti verejnou účelovou\nkomunikáciou, a to napriek tomu, že s ňou územný plán počítal ako s miestnou cestou. Fakt, že žalobca\nnedokázal zabezpečiť zaradenie cesty na ul. P. Mudroňa do siete miestnych ciest, je celkom určite\nzlyhaním územnej samosprávy pri realizácii územného plánu a budovaní plánovanej siete miestnych\nkomunikácií. Keďže však ide o verejnú účelovú komunikáciu, nebráni to v ďalšom postupe pri budovaní\na prepájaní cestnej siete v danej lokalite. K možnostiam vlastníkov verejnej účelovej komunikácie na\nul. P. Mudroňa zabrániť pripojeniu plánovanej miestnej cesty na uvedenú účelovú komunikáciu, sa\nvyjadril aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sžo/17/2015 zo 4. novembra 2015 v rámci súdneho\npreskúmania rozhodnutia Krajského stavebného úradu Trnava č. KSÚ-OSP-2011/00835/P1 zo dňa\n15.12.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu Mesta Trnava zo dňa 18.8.2011 o\numiestnení líniovej stavby „Miestna líniová komunikácia - Cesta „A“MOK 3,75/30“, keď konštatoval:\n„Na ďalšiu odvolaciu námietku, že je potrebný súhlas vlastníkov účelovej komunikácie s pripojením ku\nmiestnej komunikácii odvolací súd uvádza, že stavebný zákon ani vykonávajúca vyhláška Ministerstva\nživotného prostredia SR č. 453/2000 Z.z. neukladajú navrhovateľom predložiť k vydaniu územného\nrozhodnutia súhlas vlastníkov účelovej komunikácie s napojením miestnej komunikácie. Tiež žiadny z\nosobitných právnych predpisov neustanovuje, že stavebný úrad je povinný žiadať o súhlas vlastníkov\nverejnej účelovej komunikácie pre pripojenie navrhovanej miestnej komunikácie. Vlastníci uvedených\npozemkov a stavieb sa nemôžu domáhať absolútnej ochrany svojho vlastníckeho práva, na úkor iných\na voči verejnému záujmu.“\nV. K jednotlivým kasačným sťažnostiam\n38. Kasačný súd považuje za potrebné znova pripomenúť, že bol viazaný rozsahom kasačnej\nsťažnosti a sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) a preto rozsudok krajského súdu a\npreskúmavané rozhodnutie nepodrobil právnej analýze z iných do úvahy prichádzajúcich hľadísk. Pokiaľ\nide o sťažnostné body kasačnej sťažnosti mesta Trnava, je senát kasačného súdu toho názoru, že\ndeklarovaný účel vyvlastnenia a verejný záujem na zriadení všeobecne prospešnej cestnej stavby na\nvyvlastňovanom pozemku plynúci z územnoplánovacej dokumentácie nie je nezlučiteľný s tým, že\nrozhodnutie o umiestnení miestnej cesty bolo vydané na návrh fyzických osôb, ktoré následne požiadali\naj o vydanie stavebného povolenia. Je na žalobcovi, aby v budúcnosti zabezpečil dodržanie určenia\npredmetnej komunikácie ako miestnej cesty a zabezpečil jej prevod do vlastníctva mesta, pretože pokiaľ\nnebude vo vlastníctve mesta, nebude ju možné skolaudovať ako miestnu cestu a zaradiť ju do siete\nmiestnych komunikácií (§ 3d ods. 3 Cestného zákona).\n39. Kasačný súd si je vedomý skutočnosti, že v záujme efektívneho zabezpečenia nadobudnutia\nvlastníctva obce (mesta) k cestným stavbám, ktoré sú v územnoplánovacej dokumentácii vytýčené ako\nmiestne, ale vznikajú v spolupráci s vlastníkmi priľahlých stavebných pozemkov, príp. už existujúcich\nstavieb, je optimálne, aby bola obec (mesto) účastníkom stavebného konania (stavebníkom) a následne\naj kolaudačného konania k cestnej stavbe. Zároveň však platí, že pre určenie, či bude pozemná\nkomunikácia miestnou cestou, je rozhodujúce, aby bola ako miestna cesta skolaudovaná a odovzdaná\ndo vlastníctva obce (mesta).\n40. V okolnostiach prejednávaného prípadu je zrejmé, že ak žalobca nevstúpi ako stavebník do konania o\nvydanie stavebného povolenia, bez dohody so súčasnými stavebníkmi na odovzdaní zhotovenej cestnej\nstavby do vlastníctva žalobcu nebude môcť byť predmetná cesta uvedená do užívania ako miestna.\nTeoreticky preto nemožno vylúčiť, že by mohla nastať podobná situácia ako v prípade komunikácie na\nul. P. Mudroňa, teda že zhotovená cesta zostane vo vlastníctve fyzických osôb (stavebníkov). To by\nsamozrejme neprípustným spôsobom spochybnilo účel vyvlastnenia pozemku ďalšej účastníčky (ak k\nprávoplatnému vyvlastneniu dôjde) a tým aj zákonnosť a ústavnosť celého procesu, a mohlo by zakladať\naj dôvod na zrušenie vyvlastnenia (§ 17 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a\nstavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\n41. Napriek tomu však z právneho poriadku nie je možné nateraz vyvodiť ako zákonnú podmienku\nvyvlastnenia pozemku preukázanie, že mesto Trnava je stavebníkom miestnej cesty. Keďže účel\n\nvyvlastnenia sa preukazuje rozhodnutím o umiestnení stavby, nie je pre rozhodnutie o vyvlastnení ani\nnevyhnutné, aby už v čase vyvlastnenia prebiehalo konanie o vydanie stavebného povolenia k cestnej\nstavbe. Pre účely vyvlastnenia je potrebné zachovať funkčné využitie vyvlastňovaného pozemku plynúce\nz územnoplánovacej dokumentácie, ktorým je vybudovanie prepojovacej komunikácie medzi ulicami P.\nMudroňa a M. Hella. V tomto štádiu teda nie je rozhodujúce, na koho návrh bola stavba miestnej cesty\numiestnená, resp. či bolo zahájené stavebné konanie a kto je stavebníkom. Z tohto hľadiska bola vec\nposúdená krajským súdom i druhostupňovým vyvlastňovacím orgánom po právnej stránke nesprávne a\nvo vzťahu k skúmaniu verejného záujmu na vyvlastnení príliš reštriktívne.\n42. Kasačný súd podotýka, že žalobca má k dispozícii zmluvné nástroje vo forme zmluvy o budúcej\nzmluve a zmluvy o združení uzavretými so stavebníkmi predmetnej cestnej stavby, aby vstúpil do\nstavebného konania ako ďalší stavebník, nadobudol zhotovenú cestnú stavbu do svojho vlastníctva, a\nzabezpečil tak uvedenie budúcej cestnej stavby do užívania ako miestnej cesty.\n43. Pokiaľ ide o sťažnostné body kasačnej sťažnosti osôb zúčastnených na konaní, kasačný súd súhlasí\ns tým, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva ako prekážka pre preukázanie účelu vyvlastnenia\ndotknutého pozemku skutočnosť, že stavebníkmi cestnej stavby, pre ktorej vybudovanie sa vyvlastňuje,\nsú aj títo sťažovatelia. Senát kasačného súdu však nemôže súhlasiť s tým, že mesto Trnava nadobudne\nvlastníctvo k cestnej stavbe priamo zo zákona, bez ohľadu na to, kto je jej stavebníkom. Ako už bolo\nnaznačené, pokiaľ žalobca nevstúpi do stavebného konania ako stavebník miestnej cesty a nezabezpečí\nkolaudáciu stavby ako miestnej cesty vo svojom vlastníctve, bude sa vyžadovať právny titul pre prevod\nvlastníctva stavby zo stavebníkov na mesto Trnava, ako to predpokladá už spomenutá zmluva o budúcej\nzmluve.\n44. S ohľadom na nesprávnosť právneho záveru krajského súdu aj druhostupňového vyvlastňovacieho\norgánu, že bez preukázania postavenia žalobcu ako stavebníka miestnej cesty nie je daný verejný\nzáujem ani účel vyvlastnenia pozemku, postupoval kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP a rozsudok\nsprávneho súdu zmenil tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby\nSlovenskej republiky, v dôsledku čoho sa vec vracia žalovanému do štádia konania o odvolaní proti\nprvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Trnava o vyvlastnení pozemku parc. č. XXXX/XXX v k. ú.\nM.. V ďalšom konaní o odvolaní rozhodne Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,\nna ktorý prešli s účinnosťou od 1. januára 2023 kompetencie na úseku územného plánovania, výstavby\na vyvlastnenia z Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Žalovaný vo veci opätovne\nrozhodne podľa platnej právnej úpravy (§ 19b ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z.) a v intenciách právneho\nnázoru kasačného súdu, pričom vyhodnotí všetky závery prvostupňového rozhodnutia o vyvlastnení a\nvysporiada sa s odvolacími námietkami ďalšej účastníčky Y.. T..\n45. Kasačný súd nakoniec podotýka, že ideálnym riešením situácie ohľadom prístupu stavebníkov\npredmetnej cesty k svojim stavbám by bolo uzavretie dohody s vlastníkmi dotknutých pozemkov o ich\nodkúpení, príp. zriadení práva prechodu a prejazdu. Z výsledkov pojednávania pred kasačným súdom\ntotiž vyplynulo, že mesto Trnava nie je pri presadzovaní územného plánu pokiaľ ide o cestnú sieť v danej\nlokalite dostatočne aktívne a zatiaľ nezačalo ani s usporiadaním pozemkov pre dokončenie prepojovacej\nkomunikácie z ul. P. Mudroňa až na ul. M. Hella. Aj túto otázku bude musieť žalovaný v ďalšom\nkonaní vyhodnotiť v súvislosti s posúdením existencie verejného záujmu na vyvlastnení pozemku ďalšej\núčastníčky, pokiaľ by umiestnená miestna cesta nemala pokračovať až na ul. M. Hella a mala by slúžiť\nlen na zabezpečenie prístupu k stavbám osôb zúčastnených na konaní.\n46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1\nSSP tak, že plne úspešnému žalobcovi a osobám zúčastneným na konaní priznal nárok na plnú náhradu\ntrov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške\nnáhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :\n0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).\nV konaní o vyvlastnení pozemku na vybudovanie miestnej cesty vyplývajúcej z územnoplánovacej\ndokumentácie nie je rozhodujúce, na koho návrh bola stavba miestnej cesty umiestnená, ani kto inicioval\nstavebné konanie k tejto stavbe.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}