{"guid": "9f4b256b-8887-4eb5-9005-eafc74a04486:68afed52-6b82-4424-a7d5-a2757ac3e316", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:2016200678.6", "spisova_znacka": "6Ssk/21/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/21/2025 z 26. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. marca 2025, sp. zn. 6Ssk/21/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:2016200678.6", "identifikacne_cislo": "2016200678", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Michal Matulník", "sudca_id": 981, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-matulnik-981", "datum_vydania": "2025-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/68afed52-6b82-4424-a7d5-a2757ac3e316", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:2016200678.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:2016200678.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:2016200678.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/21/2025\n2016200678\n26. 03. 2025\nJUDr. Michal Matulník\nECLI:SK:NSSSR:2025:2016200678.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala\nMatulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina\nTisa, v právnej veci žalobcu: V.. J. F., narodený XX. V. XXXX, bytom B. XX, S., právne zastúpený:\nAdvokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232,\nproti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 45597-3/2016-BA zo dňa 17. októbra 2016, v konaní\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. 14Sa/1/2024-179 zo dňa\n5. novembra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania\n1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom\nzo dňa 5. novembra 2024, č. k. 14Sa/1/2024-179 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa\n§ 190 v spojení s § 199 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)\nzamietol ako nedôvodnú správnu žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia\nžalovaného č. 45597-3/2016-BA zo dňa 17. októbra 2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“).\nPreskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nv rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu proti\nprvostupňovému správnemu rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava (ďalej len „prvostupňový\nsprávny orgán“) č. 63676-24/2016-TT zo dňa 13. apríla 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo\nveci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a prvostupňové\nsprávne rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že\nžalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie dňa 31. mája 2007, ale zaniklo 30. júna 2009.\n2. Správny súd v prejednávanej veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý bol v poradí tretím\nrozhodnutím správneho (resp. krajského) súdu. Napadnutému rozsudku predchádzal nasledovný\npriebeh súdneho konania: (i) Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k.\n20Sa/31/2016-56 zo dňa 15. decembra 2017 (ďalej len „prvý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. d)\na g) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie; (ii) Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) rozsudkom zo dňa 27. júna 2022,\nsp. zn. 9Sžsk/107/2018 zrušil prvý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie; (iii) krajský\nsúd v poradí druhým rozsudkom zo dňa 12. augusta 2022, č. k. 20Sa/24/2022-110 (ďalej len „druhý\nrozsudok“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie; (iv) najvyšší správny\n\nsúd následne rozsudkom zo dňa 31. októbra 2023, sp. zn. 6Ssk/21/2023-144 zrušil druhý rozsudok a\nvec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Následne správny súd rozhodol napadnutým rozsudkom\ntak, ako je uvedené v bode 1 vyššie.\n3. Podstatné skutkové okolnosti, z ktorých krajský súd a následne správny súd vychádzali odôvodňujúc\nsvoje rozsudky (prvý rozsudok, druhý rozsudok, napadnutý rozsudok) možno zhrnúť nasledovne: (i)\nprvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobcovi, ako samostatne\nzárobkovo činnej osobe, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie\ndňa 31. mája 2007, ale zaniklo dňa 30. júna 2009; (ii) prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie\nodôvodnil tým, že žalobca mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe rozhodnutia\nč. TA/2005/1676 vydaného Trnavským samosprávnym krajom dňa 6. júna 2005, ktoré oprávnenie\nbolo rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2007/2213 zrušené ku dňu 31. mája 2007;\n(iii) žalobca v tejto súvislosti podal dňa 30. mája 2007 registračný list fyzickej osoby - odhlášku z\npovinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby\nk 31. máju 2007. Žalobca bol na základe rozhodnutia Slovenskej lekárskej komory č. L1A/TT/0141/05\nzo dňa 21. apríla 2005 s platnosťou od 5. mája 2005 držiteľom oprávnenia na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe, ktoré rozhodnutie nebolo zrušené ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia; (iv)\npodľa údajov získaných od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky príjem žalobcu z podnikania a\nz inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a\ns inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2005 (1 371 342,- Sk) presiahol zákonom stanovenú\nhranicu (82 800,- Sk). Žalobcovi teda vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júna 2006 do 30. júna 2007; (v) vzhľadom na\npríjmy, ktoré žalobca dosiahol za rok 2006 vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie aj od 1. júla 2008 do 30. júna 2009; (vi) prvostupňový správny orgán teda uzavrel,\nže povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi ako samostatne zárobkovo\nčinnej osobe zaniklo dňa 30. júna 2009 (a nie 31. mája 2007); (vii) proti prvostupňovému rozhodnutiu\nsa žalobca odvolal, o odvolaní rozhodol žalovaný preskúmavaným (druhostupňovým) rozhodnutím tak,\nako je uvedené v bode 1 vyššie. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí dôvodil, že žalobca ku dňu 31.\nmája 2007 nesplnil všetky podmienky pre zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo\nčinnej osoby, tieto splnil až 30. júna 2009, pretože za rok 2008 nedosiahol z podnikania príjem vyšší,\nako bola zákonom stanovená suma 106 827,- Sk.\n4. Po zrušení druhého rozsudku najvyšším správnym súdom správny súd vec opätovne prejednal a\nna pojednávaní konanom dňa 5. novembra 2024 vyhlásil napadnutý rozsudok, ktorý odôvodnil tak,\nako je uvedené nižšie. Vychádzal pritom zo záväzného právneho názoru obsiahnutého v rozsudkoch\nnajvyššieho správneho súdu sp. zn. 9Sžsk/107/2018 zo dňa 27. júna 2022 a sp. zn. 6Ssk/21/2023-144\nzo dňa 31. októbra 2023.\n5. Rešpektujúc skutočnosť uvedenú v predchádzajúcom bode správny súd v odôvodnení napadnutého\nrozsudku (po tom, ako citoval časť rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.\nzn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020) okrem iného uviedol, že (i) „Poukazujúc aj na viazanosť súdu\nnázorom vysloveným kasačným súdom v zrušujúcom rozhodnutí, správny súd uvádza, že prvostupňové\nrozhodnutie je síce stručné, avšak v spojení s napadnutým rozhodnutím možno konštatovať, že\nžalobcovi boli ozrejmené dôvody, na základe ktorých mu povinné poistenie ako samostatne zárobkovo\nčinnej osobe nezaniklo dňa 31.05.2007 (držba licencie a existencia relevantného príjmu v rozhodnom\nobdobí), ale zaniklo dňa 30.06.2009 (z dôvodu absencie dosiahnutia relevantnej výšky príjmu v\nrozhodnom období). Napriek tomu, že žalobca podal odhlášku z povinného nemocenského poistenia\na povinného dôchodkového poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba ku dňu 31.05.2007,\naj naďalej bol držiteľom aktívnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár,\no čom správny orgán prvého stupňa v čase podania odhlášky nemal vedomosť, a preto vo veci\nžalobcu následne, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel iným spôsobom, rozhodoval ako o spornom\nprípade. Žalobca totiž túto skutočnosť žalovanej neoznámil napriek tomu, že mu z § 227 ods. 2\nzákona o sociálnom poistení vyplýva povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie,\nprerušenie a zánik sociálneho poistenia.“ (bod 41 napadnutého rozsudku); (ii) „Správny súd konštatuje,\nže z administratívneho spisu vyplýva, že nebol preukázaný žiaden dôvod, aby povinné poistenie\nžalobcu zaniklo ku dňu 31.05.2007, naopak vyplýva z neho, že žalobca spĺňal zákonné podmienky\npre jeho trvanie (status samostatne zárobkovo činnej osoby, registrácia podľa osobitného predpisu\na existencia relevantného príjmu v rozhodnom období) aj po tomto dátume, a to až do 30.06.2009.\nŽalovaná tak v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení keď ustálila,\nže žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné poistenie dňa 31.05.2007,\nale zaniklo až 30.06.2009.“ (bod 42 napadnutého rozsudku); (iii) „Nedôvodné sú tiež námietky o\n\nformalistickom prístupe súdu a neprihliadaní na materiálnu stránku veci. V predmetnej veci nie je možné\nhovoriť o prílišnom formalizme, ktorý by viedol k zjavnej nespravodlivosti. Výklad a aplikácia právnych\npredpisov v tomto prípade prihliada aj na účel a zmysel dotknutých právnych predpisov. Správny súd\nzdôrazňuje, že právne závery týkajúce sa vyššie uvedených (sporných) právnych otázok už prešli\nriadnou kontrolou ústavnosti a uznesením ústavného súdu zo dňa 30. novembra 2021, sp. zn. IV. ÚS\n610/2021, bola ústavná sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR proti rozhodnutiu Veľkého senátu správneho\nkolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/3/2019 odmietnutá. Ústavný súd pritom výslovne konštatoval,\nže odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu je podľa jeho názoru výslovne dostatočné a zrozumiteľné\na nie je možné ho považovať za zjavne neodôvodnené ani za arbitrárne, teda také, ktoré by bolo\nzaložené na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel\na účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov“. (bod 44 napadnutého\nrozsudku). Vychádzajúc z uvedeného dospel správny súd k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov\nboli riadne odôvodnené, žalobca ako účastník konania dostal odpoveď na všetky zásadné otázky,\npričom preskúmavané rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie nemožno hodnotiť ako arbitrárne či\nnepreskúmateľné, a preto nezákonné. Správny súd preto správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa\n§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.\n6. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167, § 168 a 467 ods. 3 SSP\ntak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal a žalovanému, ktorý bol\nv konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré\nby bolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.\nII. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n7. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť zo dňa 19. februára 2024, pričom ako\ndôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie (i) § 440 ods. 1 písm. g) (tvrdiac, že správny súd rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci) a (ii) § 440 ods. 1 písm. f) SSP (tvrdiac, že správny\nsúd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces).\n8. Žalobca odôvodnenie kasačnej sťažnosti systémovo rozčlenil do niekoľkých častí. V prvej časti sa\nzameral na splnenie dvoch kumulatívnych kvalifikačných podmienok potrebných pre vznik povinnosti\nhradiť sociálne poistenie. Zároveň zdôraznil, že urobil všetky kroky a prejavil všetku možnú vôľu ukončiť\nstatus SZČO, a tým ukončiť svoje podnikanie ako fyzická osoba - podnikateľ dňom 31. mája 2007\n(ďalej jednotlivé podniknuté kroky vymenoval). V súvislosti s uvedeným mal za to, že jeho vec už bola\ndefinitívnym a nespochybniteľným spôsobom vyriešená, napriek tomu o 9 rokov neskôr bolo vydané\nrozhodnutie pobočky žalovaného, že jeho sociálne poistenie nemalo zaniknúť dňa 31. mája 2007, čím\ndošlo k závažnému zásahu do princípu právnej istoty.\n9. V druhej časti žalobca namietal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť preskúmavaného rozhodnutia pre\nnedostatok zrozumiteľných dôvodov, prečo boli prvostupňové rozhodnutie a preskúmavané rozhodnutie\nzo strany správneho orgánu vôbec vydané. Následne kládol subjektívne otázky typu, či išlo len o\niniciatívu žalovaného alebo o formu opravy pochybenia v evidencii žalovaného alebo „iné“. Argumentoval\ntiež tým, že doposiaľ nedostal odpovede na zásadné otázky, týkajúce sa zmeny zániku jeho sociálneho\npoistenia ako SZČO.\n10. V tretej časti žalobca namietal postup žalovaného spočívajúci v tom, že mu ako účastníkovi konania\nbolo odňaté postupom žalovaného pred vydaním rozhodnutia právo konať pred správnym orgánom\na rozhodnutie bolo vydané bez jeho priamej účasti na administratívnom konaní. Týmto postupom\nmalo dôjsť zo strany žalovaného k autoritatívnemu zásahu do jeho právneho postavenia. Následne\nnamietal, že štandardizáciou takéhoto postupu by podľa jeho názoru došlo iba k oznamovaniu rozhodnutí\nsprávnych orgánov ex post.\n11. V kontexte narušenia princípu právnej istoty žalobca v ďalšej časti kasačnej sťažnosti spochybnil\nzáväznosť rozhodnutia Veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/3/2019 vo vzťahu ku skôr\nvydanému rozhodnutiu Veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/1/2019, a na ne nadväzujúceho\nrozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 610/2021, ktorým bola odmietnutá sťažnosť proti rozhodnutiu\nVeľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/3/2019.\n12. V záverečnej časti kasačnej sťažnosti žalobca žiadal, aby najvyšší správny súd rozsudok správneho\nsúdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.\n13. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 17. januára 2025 vyjadril žalovaný. Žalovaný zotrval\nna svojom právnom názore, že vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia žalobcu postupoval v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. V súvislosti s\nargumentáciou žalobcu poukázal na viaceré rozhodnutia najvyššieho správneho súdu v obdobných\nveciach. Záverom navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.\n\nIII. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n14. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým\npostupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho\nvyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca)\nvčas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods.\n1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n15. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci\npojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po\noznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.\n16. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu,\nnajvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\n17. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd postupom\npodľa § 190 v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 45597-3/2016-BA zo dňa 17. októbra 2016,\nktorým žalovaný prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovaného potvrdil. Prvostupňový správny orgán\nrozhodnutím č. 63676-24/2016-TT zo dňa 13. apríla 2016 rozhodol o tom, že žalobcovi nezaniklo povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. mája 2007, ale zaniklo 30. júna 2009.\n18. V podanej kasačnej sťažnosti žalobca opätovne otvoril otázku posudzovania jeho statusu ako\nSZČO z dôvodu držby licencie L1A v súvislosti s rozhodnutím o tom, že mu nemalo zaniknúť povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 31. mája 2007, pričom tiež spochybňoval\nzáväznosť rozhodnutia Veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/3/2019 v porovnaní s jeho skorším\nrozhodnutím sp. zn. 1Vs/1/2019. Najvyšší správny súd však otázku postavenia žalobcu v súvislosti\ns držbou licencie L1A považuje za vyriešenú, najmä vzhľadom na skoršie zrušujúce rozhodnutie\nnajvyššieho správneho súdu, ktoré sa uvedenej otázke venovalo vyčerpávajúco, a na ktorej spornosť dal\nnajvyšší správny súd už odpoveď. Najvyšší správny súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s právnym\nnázorom vysloveným v skoršom zrušujúcom rozsudku najvyššieho správneho súdu, v rámci ktorého\nboli zohľadnené aj odlišné právne názory vyslovené Veľkým senátom najvyššieho súdu (1Vs/1/2019\na 1Vs/3/2019) a zároveň proti rozhodnutiu 1Vs/3/2019 bola odmietnutá aj ústavná sťažnosť ústavným\nsúdom uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021.\n19. Žalobca v súvislosti s vyššie uvedeným ďalej pomerne rozsiahlym spôsobom napádal záväznosť\nrozhodnutia Veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/3/2019 vo vzťahu k skôr vydanému\nrozhodnutiu Veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/1/2019, a na ne nadväzujúceho rozhodnutia\nústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 610/2021, ktorým bola odmietnutá sťažnosť proti rozhodnutiu najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1Vs/3/2019. V dotknutom uznesení ústavného súdu bolo konštatované, cit.: „Podľa\nnázoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani\nza arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone,\nresp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych\npredpisov. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov\nnapadnutého rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ\nnesúhlasí a využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na\npodklade využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne\nudržateľný.“. Ústavný súd opäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru\nvšeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia\ntohto rozhodnutia), a preto, ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory,\nnemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže zaujatie stanovísk k výkladu zákonov z iných\nnež ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (pozri bližšie IV. ÚS 426/2018).\nZdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu\npríslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej\nistoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného\nprávneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru\nveľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta,\nide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu\npozri body 17, 19, 21 a 23 odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v\npredmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať, a naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich\n\nzákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní\nv zmysle čl. 51 ods. 1 Ústavy SR úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný. Žalobcom avizované\n(ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami\nveľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa § 21\nods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“).\n20. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba\nústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi\nnajvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov.\nSťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by\nvytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej\nsťažnosti, ako celku, sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal,\nkeďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia označených práv a slobôd, k čomu v tomto\nprípade nedošlo. Rozhodnutie ústavného súdu, ako aj rozhodnutie Veľkého senátu najvyššieho súdu je\npre súdy záväzné. Na základe vyššie uvedeného možno považovať námietky v príslušnej časti kasačnej\nsťažnosti žalobcu za nedôvodné.\n21. Najvyšší správny súd v tomto kontexte dopĺňa, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“.\nTaktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 listiny a právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy\nnestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie ústavného súdu sp. zn.\nI. ÚS 111/2017-17 zo dňa 8. marca 2017).\n22. Vo vzťahu k nedostatkom, na ktoré žalobca upozornil (doba, ktorá uplynula od podania odhlášky;\nnedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané; odňatie práv účastníka\nkonania) najvyšší správny súd konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie, ako aj preskúmavané\nrozhodnutie sú síce pomerne stručné, avšak obsahujú všetky zákonné náležitosti a riadne ozrejmujú\ndôvod, na základe ktorého žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie dňa 31. mája 2007 (držba licencie a príjem v rozhodnom období). Rozhodovanie o tejto otázke\nje vyhradené nedávkovému konaniu podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom zákon ukladá\nžalovanému rozhodnúť len v prípadoch, ktoré sú sporné, čo bol aj prípad žalobcu. Napriek tomu, že\nžalobca podal Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia ku dňu 31. mája 2007, aj naďalej\nbol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, o čom pobočka Sociálnej poisťovne\nnemala vedomosť. Žalobca túto skutočnosť neoznámil napriek tomu, že mu z § 227 ods. 2 zákona\nč. 461/2003 Z. z. vyplýva povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie\na zánik sociálneho poistenia. Žalovaný sa o držbe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\nnedozvedel od žalobcu, ale až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Následne po\npreskúmaní skutkového stavu, pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla o sociálnom poistení žalobcu ako\no spornom prípade. Konštatovania, že pobočka rozhodla až po 9 rokoch od podania Registračného listu\nFO - odhlášky tak v tomto smere nie sú dôvodné.\n23. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje na to, že je všeobecne známou skutočnosťou vzhľadom na\nrozhodovaciu činnosť, že prvostupňové a odvolacie konanie Sociálnej poisťovne, i rozhodnutia v rámci\nnich vydané, tvoria jeden celok. Umožňuje to § 218 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z. z., podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.\nRozhodnutie žalovaného teda môže byť v rámci takéhoto doplnenia i podrobnejšie skutkovo a\nprávne odôvodnené, pričom takéto odôvodnenie vytvára spolu s odôvodnením prvostupňového\nrozhodnutia jeden argumentačný celok. V predmetnej veci boli stručné argumenty pobočky podrobne\nrozvedené a vysvetlené rozhodnutím žalovaného a spolu tieto rozhodnutia tvoria dostatočný podklad\nna konštatovanie ich presvedčivosti, argumentačnej dostatočnosti a zákonnosti. Zároveň žalobca ako\núčastník konania dostal možnosť sa voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolať, čo aj využil. Cez prizmu\ntýchto záverov je potom potrebné nazerať aj na nedostatky, ktoré žalobca vytýkal žalovanému. Žalovaný\nvo svojom rozhodnutí ozrejmil podstatné skutočnosti a vyjadril sa ku všetkým odvolacím námietkam,\nčo najvyšší správny súd považuje za postačujúce. V tomto kontexte najvyšší správny súd vyhodnotil\n\nnámietky žalobcu ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za plne súladné so\nzákonom č. 461/2003 Z. z., ako aj postup, ktorý vydaniu preskúmavaného rozhodnutia predchádzal.\n24. Z dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s námietkami žalobcu voči\nnapadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť\npovažuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto\nrozsudku.\n25. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 v\nspojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal\na rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP.\n26. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Sa/1/2024", "guid": "b74c5591-5770-46c2-90c6-bd5fff24b6a6:da043725-2e3a-4110-81d2-93cb4faecd7c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd09cc55-9dd2-4519-a2f8-4541315b76d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1"}, {"guid": "ussr:9ea0a2bf-4cb4-4b2b-a091-a17c5d28e2c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.426.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 426/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 426/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.426.2018.1"}, {"guid": "ussr:e4e916d1-b887-4ca5-bb7e-d49cd18c3140", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.111.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 111/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 111/2017 z 8. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-08", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.111.2017.1"}, {"guid": "1a983ad2-83f8-419b-b8b9-3be2ec0ea17a:803dba78-2352-4275-bea1-85fcaa771e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1"}, {"guid": "b74c5591-5770-46c2-90c6-bd5fff24b6a6:da043725-2e3a-4110-81d2-93cb4faecd7c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100237.2", "spisova_znacka": "14Sa/1/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Sa/1/2024 z 25. 7. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-07-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100237.2"}, {"guid": "22356d04-d8c7-4b05-a39a-4394a67a54a3:e15cdad7-1323-4826-a9d5-a8f8dfd9f0ac", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6016200824.1", "spisova_znacka": "20Sa/31/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sa/31/2016 z 27. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-06-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6016200824.1"}], "citovane_v": []}