Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Stk/8/2024 z 31. 7. 2025
Citácia: rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. júla 2025, sp. zn. 1Stk/8/2024, ECLI:SK:NSSSR:2025:1023200211.1
Najvyšší správny súd SR | 1Stk/8/2024 | ECLI:SK:NSSSR:2025:1023200211.1 | 2025-07-31 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a o doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 2 zákona č. 372/2012 Z. z., § 3 zákona č. 372/2012 Z. z., § 28 ods. 1 zákona č. 372/2012 Z. z., § 28 ods. 2 zákona č. 372/2012 Z. z., § 30 ods. 1 zákona č. 372/2012 Z. z., § 198 ods. 1 zákona č. 372/2012 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/848931bf-3f1d-4404-8f1d-dd4d26abb073
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1023200211.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Najvyšší správny súd SR
1Stk/8/2024
1023200211
31. 07. 2025
JUDr. Jana Hatalová
ECLI:SK:NSSSR:2025:1023200211.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M,
v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): IMUNA PHARM, a.s. so sídlom Jarková 269/17, 082 22 Šarišské
Michaľany, IČO: 36 473 685, právne zastúpeného: Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom Park
Angelinum 2, Košice, IČO: 40 260 194, proti žalovanému: Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej
republiky, so sídlom Pražská 29, Bratislava, IČO: 30 844 363, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu
proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/33/2023-103 zo dňa 05.10.2023, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .
II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, odbor riadenia štátnych hmotných rezerv
rozhodnutím číslo SŠHR-2022/0480-ORŠHR-3 zo dňa 22.09.2022, ako vecne príslušný správny orgán
podľa § 6 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v spojitosti s § 30 ods. 1 písm. a/ a § 30 ods. 3 zákona č.
372/2012 Z. z. o štátnych hmotných rezervách a doplnení zákona č. 25/2007 Z. z. o elektronickom
výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŠHR“) na konanie vo veci uloženia pokuty
za porušenie povinností ochraňovateľa podľa § 28 ods. 2 z dôvodu neoprávneného použitia štátnych
hmotných rezerv v rozpore s ustanoveniami § 2 písm. b/ bod 1., § 3 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 1
a ods. 2 zákona o ŠHR v súlade s § 46 a nasl. Správneho poriadku rozhodol podľa § 30 ods. 1 písm.
a) zákona o ŠHR o uložení pokuty spoločnosti IMUNA PHARM, a.s. so sídlom Jarková 269/17, 082
22 Šarišské Michaľany, IČO: 36 473 685 v celkovej výške 1 467 132,95 EUR. Spôsob výpočtu pokuty:
účtovná hodnota neoprávnene použitého množstva mobilizačných rezerv vo výške 293 426,59 EUR x
5, t.j. 1 467 132,95 EUR, ktorá vychádza z evidenčných cien nenaskladnených zásob mobilizačných
rezerv v roku 2021 v špecifikácii uvedenej v prvostupňovom rozhodnutí.
2. Rozhodnutím č. SŠHR-2022/0612-PRED-2 zo dňa 25.11.2022 Predseda Správy štátnych hmotných
rezerv Slovenskej republiky podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil výrokovú časť rozhodnutia
Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky č. SŠHR-2022/0480-ORŠHR-3 zo dňa
22.09.2022, a to tak, že posledný odsek výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia znie: „Správa
rezerv ukladá uvedenú pokutu z dôvodu, že ochraňovateľ IMUNA PHARM, a. s., so sídlom Jarková

269/17, 082 22 Šarišské Michaľany, IČO: 36 473 685 (ďalej len „ochraňovateľ“ alebo „účastník konania“)
v rámci uskutočnenej obmeny mobilizačných rezerv, realizovanej po častiach v roku 2021, vyskladnil
mobilizačné rezervy vo vlastníctve Slovenskej republiky, pričom ku konečnému termínu uvedenému v
rozhodnutí o obmene číslo 139 - OMRaPZ/2020 o obmene mobilizačných rezerv zo dňa 21.08.2020
(ďalej len „rozhodnutie o obmene“), t. j. ku dňu 13.12.2021 nenaskladnil do skladu P-222 areál IMUNA
PHARM, a. s., Šarišské Michaľany, časť mobilizačných rezerv (krvné deriváty a infúzne roztoky) v
celkovej evidenčnej hodnote 293 426,59 EUR, čím porušil § 2 písm. b) bod 1. zákona o ŠHR.“
Zostávajúca časť výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia zostala nezmenená.
3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že žalobca v rámci obmeny mobilizačných rezerv
nezabezpečil obmenu mobilizačných rezerv tak, ako bol zaviazaný, ale naopak časť mobilizačných
rezerv predal bez vykonania obmeny, t. j. bez naskladnenia nových surovín a finančné prostriedky
z ich predaja si ponechal. Zároveň o tvrdených a bližšie nepreukázaných problémoch s obmenou
mobilizačných rezerv správny orgán v relevantnom čase ani neinformoval, finančné prostriedky z predaja
mobilizačných rezerv si ponechal a nezložil finančnú zábezpeku, napriek tomu, že z jeho vyjadrení v
rámci konania je evidentné, že v čase, kedy mal obmenu vykonať, musel vedieť, že obmenu nevykoná
v súlade so svojimi povinnosťami.
4. Rovnako tak konštatoval, že nenaskladnené zásoby mobilizačných rezerv k 31.12.2021 boli v celkovej
evidenčnej hodnote 293 426,59 EUR. Ku spôsobu výpočtu pokuty uviedol, že predstavuje účtovnú
hodnotu neoprávnene použitého množstva mobilizačných rezerv vo výške 293 426,59 EUR x 5 = 1 467
132,95 EUR, ktorá vychádza z evidenčných cien nenaskladnených zásob mobilizačných rezerv v roku
2021 v nasledujúcej špecifikácii:
- Flebogamma DIF 50 mg/ml infúzny roztok sol inf 1x200 ml/10 g (liek. skl.) /Human normal
immunoglobulin (IVIg) sol inf 1x200 ml/10 g/ v množstve 88 kusov, č. materiálu v SAP 20001, v celkovej
evidenčnej hodnote 40 959,60 EUR (ďalej len „Flebogamma2“);
Konanie na krajskom súde
5. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. BA-1S/33/2023-103 zo dňa 05.10.2023 (ďalej len
„napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol a žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi
nepriznal.
6. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že v prejednávanom prípade bolo
úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s
prvostupňovým správnym rozhodnutím vo veci uloženia pokuty žalobcovi podľa § 30 ods. 1 písm. a/
zákona o ŠHR vo výške 1 467 132,95 EUR, a to za porušenie povinností žalobcu ako ochraňovateľa
vymedzených v § 28 ods. 2 v spojení s § 2 písm. b/, § 3 ods. 1, a § 11 ods. 1, 2 uvedeného zákona.
7. Podľa názoru správneho súdu bolo nesporné, že žalobca, ktorý mal na základe uzatvorenej zmluvy o
ochraňovaní postavenie ochraňovateľa v zmysle zákona o ŠHR, bol povinný v tejto súvislosti dodržiavať
zákonom presne ustanovené povinnosti. Jednou z týchto povinností bolo zdržať sa neoprávneného
použitia zverených štátnych hmotných (mobilizačných) rezerv. Neoprávneným použitím štátnych
hmotných rezerv v zmysle § 28 ods. 2 zákona o ŠHR sa rozumie ich použitie v rozpore so zákonom
presne vymedzeným hospodárením (§ 2 písm. b/) alebo v rozpore s ich účelom (§ 3 ods. 1). Podľa
skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi žalobca použil časť mobilizačných rezerv (krvné deriváty
a infúzne roztoky) nedovoleným spôsobom, a to tak, že v rámci uskutočnenej obmeny mobilizačných
rezerv, tieto vyskladnil (použil) bez potrebného relevantného podkladu, pričom ku konečnému termínu
uvedenému v rozhodnutí o obmene, t.j. ku dňu 13.12.2021 ich nenaskladnil.
8. Ako uviedol správny súd v odôvodnení svojho rozsudku žalobca vyskladnenie, resp. použitie časti
predmetných mobilizačných rezerv v priebehu správneho konania ani v žalobe nepopieral. Svoju
obranu v tomto smere však postavil na skutočnosti, že chýbajúci Immodin nebol žalobcovi dodaný
od jeho zahraničných zmluvných partnerov, hoci žalobca podnikol viaceré kroky na zabezpečenie
týchto dodávok, pričom zároveň poukazoval na problematické okolnosti zapríčinené pandemickou
situáciou v súvislosti s COVID-19 a vyhlásením núdzového stavu a neskôr mimoriadnej situácie.
Správny súd nemohol prisvedčiť vznesenej argumentácii žalobcu, keďže je potrebné zdôrazniť, že

v prípade žalobcu ako podnikateľského subjektu, je tento zodpovedný za výber zmluvného partnera
resp. dodávateľa, ako aj následnú realizáciu dohodnutého obchodu, je to jeho zodpovednosť a jeho
podnikateľské riziko. Imanentnou súčasťou podnikania je totiž riziko, že konkrétny obchod, prípadne
celá podnikateľská činnosť podnikateľa skončí neúspechom, ktorého dôsledky znáša sám podnikateľ.
Tejto skutočnosti si v prostredí trhovej ekonomiky (čl. 55 ods. 1 Ústavy SR) musí byť vedomý každý
podnikateľ. Rovnako tak prítomnosť pandemickej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19, a tiež
vyhlásenie núdzového stavu a neskôr mimoriadnej situácie nemá žiaden vplyv na povinnosť žalobcu ako
subjektu hospodárskej mobilizácie, ktorým je žalobca podľa rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR č.
15379-5/2007 zo dňa 21.06.2007, zabezpečiť plnenie záväzkov, ktoré žalobcovi vyplývajú z uzatvorenej
Zmluvy č. 161/2007-0MRaPZ o ochraňovaní zásob mobilizačných rezerv (Program 222). A napokon hoci
žalobca ako prevádzkovateľ kritickej infraštruktúry v zmysle rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR
z 20.08.2018 je povinný dodržiavať záväzky a plniť povinnosti, vyplývajúce z predmetného rozhodnutia,
ani tieto skutočnosti ho nezbavujú jeho povinností ako subjektu hospodárskej mobilizácie, určeného
ako ochraňovateľa mobilizačných rezerv a neoprávňujú ho na porušovanie zákona o ŠHR a zmluvy o
ochraňovaní.
9. Ako relevantnú nemohol správny súd vyhodnotiť ani žalobnú námietku, spočívajúcu v tvrdení, že zo
strany žalobcu nedošlo k neoprávnenému nakladaniu so štátnymi hmotnými rezervami podľa § 28 ods.
2 zákona o ŠHR, ale k porušeniu § 28 ods. 1 písm. a/, podľa ktorého ochraňovateľ vykonávajúci činnosti
podľa § 2 písm. b/ je povinný najmä trvale zabezpečiť pohotovú použiteľnosť štátnych hmotných rezerv,
pričom za takéto porušenie povinnosti mu mala byť uložená pokuta vo výške 35 000,- EUR. Pokiaľ ide
o kvalifikáciu skutku podľa § 28 ods. 2 zákona o ŠHR, správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného,
tak pokiaľ ide o posúdenie použitia štátnych hmotných rezerv ako neoprávneného, ako aj o ustálenie
hodnoty takto použitých rezerv. Z preskúmavaného rozhodnutia nepochybne vyplynulo, že podkladom
pre uloženie sankcie boli zistenia zachytené v protokole zo dňa 21.01.2022. S ohľadom na to, že
žalobca pri kontrole dňa 21.01.2022 nemal zverené hmotné rezervy k dispozícii (bez predchádzajúceho
rozhodnutia žalovaného o ich vyčlenení), vyskladnil ich a využil na svoje obchodné aktivity, niet
rozumných pochybností o správnosti záveru, že ich použil iným spôsobom ako predpokladá zákon o
ŠHR v § 2 písm. b/ a v § 3 ods. 1. Správny súd zdôraznil, že štátne hmotné rezervy slúžia na účely
riešenia krízových situácií, či mimoriadnych udalostí predpokladaných zákonom, pre prípad ktorých je
ochraňovateľ povinný zmluvne zverené hmotné rezervy riadne ochraňovať, pretože sa k tomu zaviazal v
zmluve so žalovaným. Pokiaľ sa pri kontrole zistí, že takéto rezervy jednoducho nemá a nevie preukázať,
že ich použil zákonom aprobovaným spôsobom, ide o použitie neoprávnené, ktoré sa považuje za
správny delikt podľa § 28 ods. 2 zákona o ŠHR, ako tomu bolo v prejednávanom prípade. Naostatok
dodal, že zisteniami zachytenými v protokole z kontroly zo dňa 21.01.2022 bol skutok neoprávneného
použitia štátnych hmotných rezerv dokonaný a na skutočnosť, že žalobca týmto konaním naplnil
skutkovú podstatu správneho deliktu, nemalo vplyv jeho neskoršie správanie, teda skutočnosť, že časť
vyskladnených mobilizačných rezerv, konkrétne infúzne roztoky, boli žalobcom postupne dodané a
naskladnené späť do mobilizačných rezerv v mesiacoch máj, august a september 2022.
10. Preto nemohol správny súd priznať relevanciu ani žalobnej námietke, že časť vyskladnených
mobilizačných rezerv bola žalobcom postupne dodaná a naskladnená späť.
11. Ako ďalej uviedol správny súd za neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv zákon o ŠHR v
§ 30 ods. 1 písm. a/ ustanovuje presnú výšku pokuty, a to päťnásobok účtovnej hodnoty neoprávnene
použitého množstva, najmenej 17 000,- EUR. Keďže v prípade žalobcu bolo pri kontrole dňa 21.01.2022
zistené neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv (mobilizačných rezerv vo forme krvných
derivátov a infúznych roztokov) v celkovej evidenčnej hodnote v čase kontroly vo výške 293 426,59
EUR, žalovaný nemal inú možnosť, ako uložiť žalobcovi pokutu vo výške 1 467 132,95 EUR. V tejto
súvislosti správny súd poukázal na ustanovenie § 198 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“),
podľa ktorého na návrh žalobcu môže súd zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy
pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe
skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter (písm. a/). Prípadne upustiť od uloženia sankcie,
ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci (písm. b/). Súd po doplnení
dokazovania prihliadne na primeranosť sankcie pokiaľ ide o závažnosť protiprávneho konania a jeho
následky a individuálne posúdi postih za správny delikt podľa okolností toho ktorého prípadu. Podľa
§ 198 ods. 2 SSP však správny súd môže takto rozhodnúť len vtedy, ak tak mohol podľa osobitného
predpisu rozhodnúť správny orgán. Keďže v prípade posudzovaného konania žalobcu zákon nedával

správnemu orgánu možnosť správnej úvahy vo vzťahu k výške a druhu sankcie, takúto možnosť nemal
ani súd. Preto hoci uložená sankcia sa môže javiť ako nezmyselne vysoká, je potrebné rešpektovať, že
takúto sankciu ustanovuje zákon, pričom žalovaný postupoval v súlade s ním. S ohľadom na uvedené
správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú žalobnú námietku, spočívajúcu v tvrdení, že uložením
pokuty v tejto výške nebola rešpektovaná požiadavka primeranosti trestu vo vzťahu k spáchanému
protiprávnemu konaniu. Rovnako nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcu, ktorou poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2019-31, nakoľko označené rozhodnutie sa týka iného
skutkového stavu, a preto nie je aplikovateľné na prejednávanú vec.
12. Správny súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány
oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili
dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli
dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný
(Predseda Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky) sa súčasne v dôvodoch svojho
rozhodnutia náležite vysporiadal s rozkladovými námietkami. Zo strany správnych orgánov oboch
stupňov v prípade žalobcu nedošlo k postupu, ktorý by bol nad rámec zákona. Napadnuté rozhodnutia
žalovaného správny súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s
§ 190 SSP zamietol.
III.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
13. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť
z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd rozhodol podľa
§ 462 ods. 2 SSP tak, že zmení rozsudok Správneho súdu v Bratislave zo dňa 05.10.2023 č. k.
BA-1S/33/2023-130 a rozhodnutie žalovaného
č. SŠHR-2022/0612-PRED-2 zo dňa 25.11.2022 v spojení s rozhodnutím č. SŠHR-2022/0480-ORŠHR-3
zo dňa 22.09.2022 zruší v celom rozsahu a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
14. Sťažovateľ v sťažnostných bodoch kasačnej sťažnosti namietal nasledovné skutočnosti:
- správny súd nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením rozsudku znemožnil sťažovateľovi, aby
uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,
- správny súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 139 SSP,
- sťažovateľ namietal nesprávne posúdenie veci správnym súdom pokiaľ sa jedná o výšku uloženej
pokuty, v správnej žalobe pritom namietal neprimeranú výšku uloženej pokuty ako aj to, že uloženie
pokuty by bolo pre sťažovateľa likvidačné,
- podľa názoru sťažovateľa v tejto veci existovali ďalšie dôvody, ktoré mali podstatný vplyv na
to, že došlo k porušeniu povinností sťažovateľa, za ktoré bola uložená sankcia a to: problémy s
dodávkami infúznych roztokov ako aj Immodinu v súvislosti s COVID 19 a vyhlásenie núdzového
stavu, skutočnosť, že sťažovateľ bol na základe rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR číslo
15-2018-1020-KI zo dňa 20.08.2018 v zmysle § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej
infraštruktúre prevádzkovateľom kritickej infraštruktúry, a preto si musel voči Slovenskej republike
plniť svoje povinnosti podľa § 9 zákona, čo značne sťažovalo podnikateľskú činnosť sťažovateľa
a komplikovalo plnenie jeho zmluvných záväzkov, sťažovateľ bol zároveň na základe rozhodnutia
Ministerstva zdravotníctva SR číslo 15379-5/2007 zo dňa 21.06.2007 určený ako subjekt hospodárskej
mobilizácie vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika sa v súčasnosti nachádza v mimoriadnej
situácii podľa § 3b zákona č. 42/1994 Z. z., tak sťažovateľ musel plniť pridelené úlohy v súvislosti s
účinnou ochranou života, zdravia a majetku občanov Slovenskej republiky pred následkami mimoriadnej
udalosti - COVID 19,
- správny súd nijak podrobnejšie nevysvetlil v napadnutom rozsudku z akého dôvodu neaplikoval
rozhodnutie Ústavného súdu SR,
- podľa názoru sťažovateľa z jeho strany nedošlo k neoprávnenému nakladaniu podľa § 28 ods. 2
zákona, ale k porušeniu § 28 ods. 1 písm. a/ zákona.
15. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojich pôvodných vyjadreniach.
Podľa jeho názoru správny súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým

zisteniam a jeho rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Navrhol kasačnú sťažnosť
ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
Právny názor kasačného súdu
16. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal
sťažovateľ v lehote a včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP ), preskúmal napadnutý rozsudok správneho
súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie
je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení
s § 452 ods. 1 SSP.
17. Podľa § 464 ods. 1 S.s.p., ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už
len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.
18. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti boli skutkovo aj
právne obdobné veci. Obdobnými kasačnými sťažnosťami s obdobnými námietkami sa kasačný súd
vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. V tomto smere kasačný súd v zmysle § 464
ods. 1 SSP odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Asan/23/2019 zo dňa 24.11.2020.
Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku, s ktorým
sa v plnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie odkazuje v príslušnom rozsahu ho uvádza s
prípadnými úpravami textu v hranatých zátvorkách. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú v
záujme prehľadnosti číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku.
19. „S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či krajský súd
dal v odôvodnení rozsudku dostatočnú odpoveď na všetky včas uplatnené relevantné námietky uvedené
v žalobných bodoch, či rozhodol na základe správne ustáleného skutkového stavu a či po právnej
stránke správne posúdil otázku dodržania lehôt stanovených zákonom č. 372/2012 Z. z. pre rozhodnutie
o správnom delikte, právnej kvalifikácie skutku a či sa v súlade so zákonom vysporiadal s možnosťou
sankčnej moderácie.
20. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 372/2012 Z. z. hospodárením so štátnymi hmotnými rezervami
je ich obmena, zámena, pôžička, výpožička, nájom, uvoľňovanie, vyčleňovanie, ochraňovanie, kúpa,
predaj, presun a preradenie, pričom 1. obmena je nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou hodnotou
rovnakého druhu, akosti, množstva a ceny, 2. zámena je nahradenie majetkovej hodnoty majetkovou
hodnotou iného druhu alebo akosti, množstva alebo ceny alebo nahradenie majetkovej hodnoty
majetkovou hodnotou rovnakého druhu iného množstva alebo ceny, 3. vyčleňovanie je rozhodnutie
Správy rezerv o tom, že štátne hmotné rezervy neslúžia na účel podľa tohto zákona a Správa rezerv
s nimi nakladá podľa osobitného predpisu,4) 4. ochraňovanie je súhrn činností Správy rezerv a
ochraňovateľa podľa písmena e) pri starostlivosti o štátne hmotné rezervy, 5. uvoľňovanie je súhrn
činností spojených s predajom, pôžičkou alebo mimoriadnou obmenou štátnych hmotných rezerv na
účely riešenia situácií a udalostí uvedených v § 3 ods. 1, 6. presun je zmena ochraňovateľa štátnych
hmotných rezerv, 7. preradenie je zmena druhu štátnych hmotných rezerv v rámci Správy rezerv medzi
jednotlivými druhmi štátnych hmotných rezerv uvedenými v § 3 ods. 2.
21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 372/2012 Z. z. štátne hmotné rezervy sa tvoria na ochranu ekonomiky
a na riešenie krízovej situácie,2) mimoriadnej udalosti,5) III. stupňa povodňovej aktivity,6) stavu
núdze v energetike,7) potravinovej bezpečnosti štátu, pre potreby ozbrojených síl alebo požiadaviek
vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.
22. Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/2012 Z .z. ochraňovateľ vykonávajúci činnosti podľa § 2
písm. b) je povinný najmä trvale zabezpečiť pohotovú použiteľnosť štátnych hmotných rezerv.

23. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 372/2012 Z. z. Použitie štátnych hmotných rezerv sa považuje za
neoprávnené, ak tieto použije ochraňovateľ v rozpore s ustanovením § 2 písm. b/ alebo § 3 ods. 1 tohto
zákona.
24. Pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku podľa § 28 ods. 2 zákona č. 372/2012 Z. z., aj v tejto časti
postupoval krajský súd v súlade so zákonom, keď sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, tak
pokiaľ ide o posúdenie použitia štátnych hmotných rezerv ako neoprávneného, ako aj o ustálenie výšky
takto použitých rezerv. Kasačný súd dodáva, že z preskúmavaného rozhodnutia je nepochybné, že
podkladom pre uloženie sankcie boli zistenia zachytené v protokole zo dňa 8.8.2013. S ohľadom na to, že
sťažovateľ pri kontrole dňa 7.8.2013 nemal zverené hmotné rezervy k dispozícii (bez predchádzajúceho
rozhodnutia žalovaného o ich vyčlenení), vyskladnil ich a využil na svoje obchodné aktivity, niet
rozumných pochybností o správnosti záveru, že ich použil iným spôsobom ako predpokladá zákon č.
372/2012 Z. z. v § 2 písm. b/ a v § 3 ods. 1.
25. Kasačný súd môže len súhlasiť s názorom krajského súdu v tom, že štátne hmotné rezervy slúžia
na účely riešenia krízových situácií, či mimoriadnych udalostí predpokladaných zákonom, pre prípad
ktorých je ochraňovateľ povinný zmluvne zverené hmotné rezervy držať u seba, nie u iného subjektu,
pretože sa k tomu zaviazal v zmluve so žalovaným. Pokiaľ sa pri kontrole zistí, že takéto rezervy
jednoducho nemá a nevie preukázať, že ich použil zákonom aprobovaným spôsobom, ide o použitie
neoprávnené, ktoré sa považuje za správny delikt podľa § 28 ods. 2 zákona č. 372/2012 Z. z., ako tomu
bolo v prejednávanom prípade.
26. Kasačný súd ďalej uvádza, že zisteniami zachytenými v protokole z kontroly zo dňa 8.8.2013 bol
skutok neoprávneného použitia štátnych hmotných rezerv dokonaný a na skutočnosti, že sťažovateľ
týmto konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, nemalo vplyv jeho neskoršie správanie a ani
výsledky následných kontrol vykonaných dňa 21.1.2014 a 29.9.2014. Výsledky týchto kontrol nezmenili
skutkový stav zistený na základe predchádzajúcej kontroly zo dňa 7.8.2013, ktoré žalovaný vzal za
základ pre rozhodnutia o uložení sankcie.
27. Podľa § 30 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/2012 Z. z. správa rezerv uloží podnikateľovi pokutu za
neoprávnené použitie štátnych hmotných rezerv vo výške päťnásobku účtovnej hodnoty neoprávnene
použitého množstva, najmenej 17 000 eur, a pri opätovnom neoprávnenom použití štátnych hmotných
rezerv vo výške desaťnásobku hodnoty neoprávnene použitého množstva, najmenej 17 000 eur.
28. Podľa § 198 ods. 1 S.s.p. správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na
návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení
nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo
by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania
možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.
29. Podľa ods. 2 správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného
predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.
30. Krajský súd správne vyhodnotil i možnosti sankčnej moderácie dané správnemu súdu v § 198 ods.
1, 2 S. s. p., keď konštatoval, že s ohľadom na striktne stanovený výpočet výšky sankcie podľa zákona
č. 372/2012 Z. z. nebol oprávnený uloženú sankciu zmierniť. Ani kasačný súd v tvrdeniach sťažovateľa
nevidel legitímny dôvod, pre ktorý by mal správny súd cestou primeranej aplikácie trestnoprávnych
zásad pre ukladanie sankcií, ktorej sa sťažovateľ zrejme dovoláva (§ 195 písm. d/ S. s. p.), revidovať
výrok rozhodnutí žalovaného o treste za správny delikt. Napriek tomu, že uložená sankcia sa môže javiť
ako nezmyselne vysoká, je treba rešpektovať, že takúto sankciu ustanovuje zákon, pričom žalovaný
postupoval v súlade s ním a deliktuálnu zodpovednosť naviac vyvodil voči stopercentnej štátnej akciovej
spoločnosti, pri ktorej nemožno hovoriť ani o likvidačnom charaktere sankcie.
31. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body za
opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 S.s.p. o zamietnutí kasačnej sťažnosti.“
V.
Záver

32. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že neboli naplnené dôvody kasačnej
sťažnosti sťažovateľa v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP týkajúce sa porušenia práva na spravodlivý
súdny proces a nesprávneho právneho posúdenia. Dôvody, ktorými sťažovateľ spochybňoval napadnutý
rozsudok správneho súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v žalobe, a s ktorými sa správny
súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné
námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Správny
súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by
zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako
bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu
kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol
33. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že neúspešnému sťažovateľovi ich
náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada zo zákona
nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).
34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom
hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.