{"guid": "d264ef5d-5935-4fa0-bda0-b1f361239705:19ed4101-27c0-41ac-bf89-9ab07101070d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1022200744.1", "spisova_znacka": "3Stk/1/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Stk/1/2025 z 25. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 25. novembra 2025, sp. zn. 3Stk/1/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:1022200744.1", "identifikacne_cislo": "1022200744", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Michal Dzurdzík", "sudca_id": 343, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-dzurdzik-343", "datum_vydania": "2025-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19ed4101-27c0-41ac-bf89-9ab07101070d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1022200744.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:1022200744.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:1022200744.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n3Stk/1/2025\n1022200744\n25. 11. 2025\nJUDr. Michal Dzurdzík\nECLI:SK:NSSSR:2025:1022200744.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala\nDzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany\nŠabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Mestské lesy, s.r.o., so sídlom Cesta SNP 245/2, 906 13\nBrezová pod Bradlom, IČO: 34 141 995, právne zastúpený: JUDr. Daniela Simanová, advokátka so\nsídlom Palkovičova 15, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja\nvidieka SR, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 6803/2022 zo dňa 28. marca 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB- 71S/66/2022 zo dňa 11. septembra 2024, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia (ďalej len „inšpekcia“ alebo „orgán verejnej správy prvého\nstupňa“) na základe poverenia riaditeľa inšpekcie na vykonanie štátneho dozoru v oblasti uvádzania\ndreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a štátny dozor v lesoch vykonala u účastníka konania (ďalej\naj ako „žalobca“) štátny dozor v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa ust.\n§ 10 ods. 4 písm. a) v spojení s ust. § 11 až 15 zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z\ndreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie\nv pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom\nz európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\núčinnom od 01.01.2020 (ďalej len „zákon o dreve“) a zároveň štátny dozor v lesoch zmysle ust. § 61\npísm. a) v nadväznosti na § 62 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení účinnom od 01.01.2020 do\n01.04.2021 (ďalej len „zákon o lesoch“). Následne v súlade s ust. § 13 zákona o dreve orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa vypracoval Protokol č. 45/2020/DUB zo dňa 04. decembra 2020 (ďalej aj ako\n„Protokol“), nakoľko žalobca porušil povinnosti v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný\ntrh podľa zákona o dreve, resp. osobitných predpisov. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 07. decembra\n2020, pričom využil svoje právo a k Protokolu sa vyjadril. Dňa 12. júla 2021 orgán verejnej správy prvého\nstupňa vypracoval Upovedomenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty a opatrenia v\nsúlade s ust. § 56 ods. 1 písm. d) v spojení s § 61 písm. a) a b) zákona o dreve s tým, že dňom doručenia\ntohto Upovedomenia v súlade s § 18 Správneho poriadku začína konanie vo veci uloženia pokuty za\nsprávny delikt podľa zákona o dreve a zákona o lese. Upovedomenie o začatí správneho konania bolo\nžalobcovi doručené dňa 20. júla 2021.\n\n2. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. 28024/2021, číslo spisu: 7371/2021-2002 zo dňa\n30. novembra 2021 uložil žalobcovi pokutu vo výške 13 000 Eur, a to: I. Za iný správny delikt uvedený\nv ustanovení § 64 písm. b) zákona o lesoch;\nII. Za iný správny delikt uvedený v ustanovení § 64 písm. f) zákona o lesoch;\nIII. Za správny delikt uvedený v § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dreve;\nIV. Za správny delikt uvedený v § 17 ods. 1 písm. e) zákona o dreve.\n3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgán verejnej správy podrobne zopakoval priebeh\nštátneho dozoru, zistené skutočnosti v priebehu štátneho dozoru, vysporiadal sa s dokladmi\npredloženými žalobcom v priebehu administratívneho konania i s tými, ktoré žalobca napriek výzvam\nnepredložil, ďalej uviedol ustanovenia zákona o lesoch, resp. zákona o dreve, na základe ktorých zistil\nporušenia žalobcu, a na základe ktorých uložil sankciu v zmysle tzv. absorpčnej zásady za štyri iné\nsprávne delikty v zmysle zákona o dreve a zákona o lesoch za viaceré súbehové správne delikty, pričom\nvýška sankcie bola žalobcovi uložená za najprísnejšie sankcionovateľný správny delikt, ktorým bol v\ndanom prípade iný správny delikt uvedený v ust. § 64 písm. b) zákona o lesoch, t. j. porušenie povinnosti\npri ťažbe, kde zákon definuje sankčné rozpätie pokuty v rozmedzí od 165 do 99 580 eur. Zároveň orgán\nverejnej správy pri určení výšky pokuty prihliadol na okolnosti tak v prospech, ako aj v neprospech\nžalobcu a vzhľadom na skutočnosť, že išlo o prvé porušenie ustanovení zákona o dreve i zákona o\nlesoch, zvážil poľahčujúce okolnosti, no zároveň prevládajúce priťažujúce okolnosti na strane žalobcu a\norgán verejnej správy prvého stupňa uložil pokutu v spodnej hranici sadzby. V závere uviedol, že žalobca\nmal možnosť v zmysle zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov možnosť uzatvoriť dohodu o splátkach pri splnení podmienok\nuvedených v ust. § 7 tohto zákona.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom\nrozhodol žalovaný rozhodnutím č. 6803/2022, číslo spisu: 4305/2022-770 zo dňa 28.03.2022 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv platnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie\npotvrdil.\n5. Včas podanou žalobou na Správny súd v Banskej Bystrici sa žalobca domáhal zrušenia\nprvostupňového správneho rozhodnutia ako aj rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci prvostupňovému\norgánu na ďalšie konanie.\n6. Správny súd v Banskej Bystrici ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa\n§ 13 ods. 1 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce\nrozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to\nv rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná\nsprávna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že\nsprávna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n7. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa dôsledne riadil vyššie citovanou\nprávnou úpravou, zistil skutkový stav v dostatočnej miere, vyvodil správne skutkové závery, a preto\njednotlivé žalobné námietky správny súd nepovažuje za relevantné privodiť zrušenie napadnutého\nrozhodnutia žalovaného. Správny súd taktiež nezistil porušenie základných zásad trestného konania\npodľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie v zmysle § 195 písm. c) SSP.\nPokuta bola uložená v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 17 ods. 7 zákona o dreve v spojení s § 65\nods. 2 zákona o lese. Pri určovaní výšky pokuty boli zohľadnené kritériá uvedené v § 17 ods. 6 zákona\no dreve, resp. § 65 ods. 1 zákona o lese. Správny súd uviedol, že orgán verejnej správy uložil pokutu\npodľa tzv. absorbčnej zásady, keď postupom podľa § 65 ods. 1 zákona o lesoch v spojení s § 17 ods.\n6 zákona o dreve prihliadol na poľahčujúce i priťažujúce okolnosti, pričom výška pokuty bola uložená\nza najprísnejšie sankcionovateľný správny delikt, ktorým bol v tomto prípade iný správny delikt uvedený\nv ust. § 64 písm. b) zákona o lesoch (porušenie povinnosti pri ťažbe), pričom zákon definuje sankčné\nrozpätie pokuty od 165 do 99 580 Eur. Taktiež správny súd nezistil dôvody nezákonnosti prvostupňového\nrozhodnutia, resp. napadnutého rozhodnutia žalovaného ohľadom uložených opatrení v zmysle § 13\nods. 3 zákona o dreve, nakoľko opatrenie možno uložiť samostatne alebo spolu s uložením pokuty podľa\n§ 16 alebo § 17 zákona o dreve. Taktiež podľa § 65 ods. 3 zákona o lesoch môže orgán verejnej správy v\nrozhodnutí o uloženej pokute súčasne nariadiť, aby v určenej lehote boli vykonané opatrenia na nápravu\nnásledkov protiprávneho konania, za ktoré bola pokuta uložená.\n8. V prvom rade správny súd posudzoval dôvodnosť žalobnej námietky týkajúcej sa plynutia subjektívnej\nlehoty na začatie konania o uložení pokuty za iný správny delikt. V zmysle citovaného ust. § 65 ods.\n2 zákona o lesoch: „konanie o uložení pokuty podľa § 63 a 64 možno začať do jedného roka odo\ndňa, keď sa orgán štátnej správy lesného hospodárstva o porušení dozvedel, najneskôr však do troch\n\nrokov, a ak ide o porušenie povinností vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do\ndesiatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.“ Správny súd uviedol, že orgán verejnej\nsprávy na základe výsledkov zistení štátneho dozoru (postupom podľa § 11 až 15 zákona o dreve - pozn.\nsprávneho súdu) prebiehajúceho od 30. apríla 2020 do 22. januára 2021 v sídle žalobcu, na lesných\npozemkoch v obhospodarovaní žalobcu a v sídle orgánu verejnej správy prvého stupňa zistil porušenia\npovinností žalobcu v zmysle zákona o lesoch, zákona o dreve, vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva\nSlovenskej republiky č. 232/2006 o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch\no pôvode dreva, Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.\n297/2011 Z. z. o lesnej hospodárskej evidencii a taktiež Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)\nč. 995/2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a\nvýrobky z dreva (ďalej len „Nariadenie o dreve“) a Vykonávacieho Nariadenia Komisie (EÚ) č. 607/2012\no podrobných pravidlách v súvislosti so systémom náležitej starostlivosti a pravidelnosťou a povahou\nkontrol monitorovacích organizácií v zmysle Nariadenia o dreve, ktorým sa ustanovujú povinnosti\nhospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva.\n9. Správny súd uviedol, že charakter lehôt uvedených v citovaných ust. § 65 ods. 2 zákona o lesoch,\nteda jednoročnej subjektívnej a trojročnej, resp. desaťročnej objektívnej lehoty na začatie konania o\nuložení sankcie za iný správny delikt je prekluzívny. Ich márnym uplynutím zaniká orgánu verejnej správy\nprávo na vyrubenie sankcie za správny delikt, aj keď z vykonaného dokazovania v administratívnom\nkonaní bolo preukázané, že k porušeniu zákonnej povinnosti došlo. Márnym uplynutím uvedených\nprekluzívnych lehôt zaniká deliktuálna zodpovednosť subjektu za spáchaný správny delikt. Je preto na\norgáne verejnej správy, aby v administratívnom konaní riadne zistil skutkový stav, vykonal dokazovanie,\nskutkový stav posúdil po právnej stránke podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu a začal konanie\nv zákonnej lehote. Na uplynutie týchto prekluzívnych lehôt je povinný orgán verejnej správy, ako aj súd,\nprihliadnuť z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď ich uplynutie nie je namietané. Jednoročná subjektívna\nprekluzívna lehota plynie od okamihu, keď sa žalovaný o porušení povinnosti dozvedel. Ak už táto lehota\nuplynula, aplikácia trojročnej, resp. desaťročnej objektívnej prekluzívnej lehoty (počítanej odo dňa, keď\nk porušeniu povinnosti došlo) je už vylúčená. Platí to aj opačne s tým, že subjektívna jednoročná lehota\nmôže plynúť len v rámci objektívnej trojročnej, resp. desaťročnej lehoty.\n10. V zmysle uvedeného správny súd ustálil moment, resp. okamih, kedy sa orgán verejnej správy\ndozvedel, resp. zistil porušenia povinností žalobcom. Správny súd uviedol, že v zmysle ustálenej\njudikatúry pre okamih začatia plynutia prekluzívnej lehoty treba mať ustálený skutkový stav, ktorý je v\nzásade konečný a možno tak ustáliť moment zistenia porušenia povinností žalobcu. Správny súd mal za\nto, že po ustálení konečného skutkového stavu, ktorým sa orgán verejnej správy dozvedel o porušení\npovinností možno považovať Protokol č. 45/2020- DUB zo dňa 04. decembra 2020, ktorý orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa vypracoval v súlade s ust. § 13 ods. 1 zákona o dreve o vykonaní štátneho\ndozoru v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, a ktorý bol žalobcovi doručený dňa\n07. decembra 2020. V uvedenom Protokole boli uvedené všetky zistenia porušenia, resp. neporušenia\npovinností žalobcu v rámci výkonu jeho činnosti podľa vyššie uvedených zákonov a Nariadení.\n11. Správny súd mal za to, že okamih dozvedenia sa o porušení povinností sa odvíja od ukončenia\nkontroly, resp. dozoru, pretože až na základe výsledkov vykonanej a ukončenej kontroly môže orgán\nverejnej správy ustáliť stav porušenia, prípadne neporušenia povinnosti zo strany konkrétneho subjektu\na prijať primerané opatrenia, uložiť pokutu alebo popri uloženej pokute aj uložiť kontrolovanému subjektu\nopatrenia, aby v budúcnosti nedochádzalo opätovne k porušovaniu povinností.\n12. Vzhľadom na uvedené mal správny súd za to, že nedošlo k uplynutiu subjektívnej jednoročnej\nlehoty v zmysle ust. § 65 ods. 2 zákona o lesoch, nakoľko Protokol vypracovaný v súlade s ust. §\n13 zákona o dreve zo dňa 04. decembra 2020 bol žalobcovi doručený dňa 07. decembra 2020, čo\npotvrdil svojim podpisom na Protokole v administratívnom spise. Upovedomenie o začatí správneho\nkonania bolo žalobcovi doručené dňa 20. júla 2021, pričom dňom doručenia orgán verejnej správy začal\nadministratívne konanie o uložení pokuty a opatrení v zmysle ust. § 18 Správneho poriadku. Zároveň\nsprávny súd konštatuje, že nedošlo ani k uplynutiu dvojročnej subjektívnej lehoty v ďalších dvoch\nzistených iných správnych deliktoch podľa ust. § 17 ods. 7 zákona o dreve, v zmysle ktorého: „pokutu\nza iný správny delikt možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa orgán dozoru dozvedel o porušení\npovinnosti, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo“, nakoľko pokuta\nbola prvostupňovým rozhodnutím uložená dňa 30. novembra 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť\ndňa 31. marca 2022 a napadnuté rozhodnutia žalovaného bolo vydané dňa 28. marca 2022, pričom\nprávoplatnosť nadobudlo dňa 31. marca 2022. Správny súd zároveň uvádza, že sa ex offo zaoberal aj\nuplynutím objektívnej lehoty, pričom správny súd nezistil jej márne uplynutie.\n\n13. Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou uvádzanou žalobcom v správnej žalobe, ohľadom\nuplynutia subjektívnej lehoty na začatie administratívneho konania o uložení pokuty za iný správny delikt\nv zmysle zákona o lesoch. Treba dať do pozornosti tú skutočnosť, že prvostupňovým rozhodnutím orgán\nverejnej správy prvého stupňa v súlade s ust. § 10 ods. 4 písm. c) zákona o dreve v spojení s ust.\n§ 61 písm. a) a b) zákona o lesoch rozhodol o uložení pokuty vo výške 13 000 eur, pričom o výške\npokuty rozhodol podľa tzv. absorpčnej zásady v rámci sankcionovania za viaceré súbehové správne\ndelikty. Keďže orgán verejnej správy uložil pokutu za štyri správne delikty, dva podľa zákona o lesoch\na dva podľa zákona o dreve, treba aplikovať plynutie prekluzívnych lehôt pri každom správnom delikte\nsamostatne, hoci orgán verejnej správy v rámci hospodárnosti konania začal administratívne konanie o\nuložení pokuty listom č. 9158/2021 zo dňa 12. júla 2021, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 20. júla 2021\npre zistené porušenia uvedené v Protokole č. 45/2020-DUB zo dňa 04. decembra 2020. Nad rámec\nsprávny súd uvádza, že spoločné posudzovanie viacerých skutkov v jednom administratívnom konaní\nje vecou hospodárnosti vedenia konania, ale nemá vplyv na plynutie prekluzívnych lehôt na posúdenie\njednotlivých skutkov a uložení sankcií za ne.\n14. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, ohľadom\nzistení porušenia povinností žalobcu obsiahnutých v Čiastkovom zázname č. 25/2020-DUB zo dňa\n02. júla 2020. Správny súd uvádza, že v priebehu výkonu štátneho dozoru v súlade s ust. § 13 ods.\n6 zákona o dreve orgán verejnej správy prvého stupňa pri výkone dozoru považoval za potrebné\nzaznamenať zistené skutočnosti v tzv. čiastkových záznamoch. Z administratívneho spisu mal správny\nsúd preukázané, že Čiastkový záznam č. 13/2020-DUB zo dňa 30. apríla 2020 obsahoval zistené\nskutočnosti a vykonané úkony pri výkone štátneho dozoru v oblasti uvádzania dreva na vnútorný trh,\npričom v súlade s čl. 2 písm. c) Nariadenia o dreve bol žalobca identifikovaný ako „hospodársky subjekt“\n- akákoľvek fyzická, resp. právnická osoba, ktorá uvádza drevo alebo výrobky z dreva na trh. Tento\nčiastkový záznam žalobca podpísal, a to bez pripomienok. Čiastkový záznam č. 17/2020-DUB zo dňa\n21. mája 2020 obsahoval údaje o predložených podkladoch k dozoru osobou podliehajúcou dozoru žalobcom, ktorý uviedol, že k dozoru predložil všetky požadované doklady - súhlasy na ťažbu, doklady\no pôvode dreva, podklady k vedeniu lesnej hospodárskej evidencie a všetky účtovné doklady (faktúry\nna strane príjmu a výdaja), pričom čiastkový záznam podpísal žalobca s uvedením „bez pripomienok“.\nV čiastkovom zázname č. 25/2020-DUB zo dňa 02. júla 2020 je zaznamenaný priebeh dozoru v sídle\nžalobcu, pričom boli žalobcovi kladené otázky vzhľadom na zistené skutočností pri výkone štátneho\ndozoru pri terénnych ohliadkach jednotiek priestorového rozdelenia lesa zaradených do Lesného celku\nVrbové, na ktoré odpovedal a záznam opäť podpísal bez osobitného vyjadrenia. Čiastkový záznam č.\n41/2020-DUB zo dňa 17. septembra 2020 obsahuje skutočnosti zistené na základe kladených otázok\ninšpektorov žalobcovi, ktorý čiastkový záznam podpísal s uvedením „bez vyjadrenia“. Čiastkový záznam\nč. 44/2020-DUB zo dňa 01. decembra 2020 opätovne obsahuje kladené otázky inšpektorov žalobcovi v\nsúvislosti s vykonávaným štátnym dozorom, na ktoré žalobca odpovedal pričom k zisteniam inšpektorov\nsa opäť nevyjadril, pričom záznam rovnako podpísal.\n15. Čo sa týka čiastkových záznamov, správny súd uviedol, že sa jedná o oprávnené záznamy\ninšpektorov orgánu verejnej správy vykonávajúcich dozor, ktorí v zmysle ust. § 13 ods. 6 zákona o dreve\npovažovali za potrebné zaznamenať zistené skutočnosti, nakoľko dozor prebiehal od 30. apríla 2020\ndo 22. januára 2021. Uviedol, že so všetkými zisteniami zaznamenanými v čiastkových protokoloch bol\nžalobca oboznámený, nemal k nim pripomienky, resp. reagoval na zistenia porušení povinností a orgánu\nverejnej správy predkladal požadované doklady a vysvetlenia k zisteniam v priebehu administratívneho\nkonania.\n16. Z administratívneho spisu mal správny súd ďalej preukázané, že dňa 04. decembra 2020 orgán\nverejnej správy prvého stupňa vypracoval v súlade s ust. § 13 ods. 1 zákona o dreve Protokol č. 45/2020DUB o vykonaní štátneho dozoru v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh, ktorý bol\nžalobcovi doručený dňa 07. decembra 2020. Z tohto Protokolu mal správny súd preukázané, že orgán\nverejnej správy zhrnul všetky zistenia, ktoré pri výkone štátneho dozoru boli inšpektormi zistené. Zároveň\nv ňom uviedol všetky doklady, ktoré boli žalobcom v priebehu dozoru predložené. Orgán verejnej správy\nkonštatoval zistenia porušenia povinností žalobcom, nakoľko ako hospodársky subjekt neuplatňoval\nsystém náležitej starostlivosti v zmysle Nariadenia o dreve. Taktiež inšpekcia uviedla zistené skutočnosti\na vykonané úkony - z kontroly vykonania ťažby dreva a vedenia lesnej hospodárskej evidencie v Lesnom\ncelku Vrbové, vyjadril sa ku predloženým faktúram k ťažbe dreva, k absencii dokladov ohľadom prepravy\ndreva, pričom orgán verejnej správy prvého stupňa konštatoval konkrétne porušenia. Ďalej orgán\nverejnej správny poukázal na metodiku zberu a spracovania údajov z terénnych meraní za jednotlivé\npreverované roky ťažby dreva, v zmysle ktorej dospel k záverom o porušení povinností žalobcu na úseku\nťažby dreva. V závere Protokolu bol žalobca poučený o možnosti predložiť v stanovenej lehote písomné\n\npripomienky k obsahu Protokolu, čo žalobca i využil a orgánu verejnej správy doručil dňa 18. decembra\n2020 vyjadrenie k obsahu Protokolu. Orgán verejnej správy reagoval podaním zo dňa 19. januára 2021.\nVzhľadom na uvedené mal správny súd za to, že v priebehu štátneho dozoru a rovnako i v priebehu\nadministratívneho konania pred vydaním prvostupňového rozhodnutia orgán verejnej správy v súčinnosti\nso žalobcom a na základe ním predložených dokladov ustálili skutkový stav vydaním Protokolu dňa\n04. decembra 2020 v zmysle ust. § 13 zákona o lesoch. Následne dňom 20. júla 2021 bolo začaté\nadministratívne konanie o uložení pokuty a opatrení žalobcovi za porušenie povinností. Správny súd\nmal z administratívneho spisu tiež preukázané, že v priebehu administratívneho konania v súčinnosti\nso žalobcom orgán verejnej správy vydal rozhodnutie č. 24214/2021, číslo spisu: 7371/2021-2002 zo\ndňa 27. októbra 2021, ktorým podľa § 30 ods. 1 psím. h) Správneho poriadku zastavil konanie vedené\nvoči žalobcovi vo veci podozrenia pre naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 17 ods.\n1 písm. a) zákona o dreve a správneho deliktu podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dreve, nakoľko\nodpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.\n17. Čo sa týka ďalších žalobných námietok žalobcu, tieto považoval správny súd za nedôvodné.\nŽalobca v správnej žalobe tvrdil, že právne predpisy neustanovujú formu výkonu hodnotenia systému\nnáležitej starostlivosti, a teda túto možno robiť aj ústnou formou. Z administratívneho spisu mal\nsprávny súd preukázané, že ide o zavádzajúce tvrdenia žalobcu, nakoľko v priebehu dozoru, resp.\nadministratívneho konania, konkrétne v Čiastkovom zázname č. 13/2020/DUB zo dňa 30. apríla 2020\nžalobca uviedol, že systém náležitej starostlivosti nevedie, neudržiava a nevyhodnocuje podľa zákona o\ndreve z dôvodu, že nemal znalosti o uvedenej problematike. Vypracovaný systém náležitej starostlivosti\npredložil žalobca inšpekcii dňa 30. apríla 2021, pričom v zmysle ust. § 4 ods. 1 až 4 zákona o\ndreve je žalobca, ako hospodársky subjekt v zmysle ust. § 1 zákona o dreve v spojení s čl. 2\npísm. d) Nariadenia o dreve, povinný uplatňovať systém náležitej starostlivosti. Taktiež predložené\nZápisnice z Mestského zastupiteľstva Brezová pod Bradlom nepreukázali, že by vyhodnocovali\nsystém náležitej starostlivosti, nakoľko programom bolo prerokovanie Výsledkov hospodárenia za\n(príslušný) rok v obchodnej spoločnosti Mestské lesy, s.r.o. Brezová pod Bradlom, taktiež prerokovanie\npožiadaviek vypracovania plánu hospodárenia spoločnosti za obdobie desiatich rokov, plánovaná ťažba\na prerokovanie informácií poskytovaných verejnosti v súvislosti s možnosťou kúpy palivového dreva,\nceny, atď. Poslanci Mestského zastupiteľstva však na zasadnutí v čase prebiehajúceho štátneho dozoru\nnemali k hospodáreniu žiadne pripomienky ani otázky.\n18. Správny súd mal za to, že orgán verejnej správy prvého stupňa posúdil rovnako poľahčujúce,\nako aj priťažujúce okolnosti v prospech, i neprospech žalobcu, pričom svoje rozhodnutie dostatočne\npresvedčivým spôsobom odôvodnil a pri ukladaní výšky pokuty nevybočil z rozsahu správnej úvahy,\npričom uložená výška pokuty plní tak funkciu represívnu, ako aj preventívnu.\n19. Správny súd konštatoval, že žalovaný, ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa, vo veci\ndostatočne zistili skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, z takto zisteného a ustáleného skutkového\nstavu vyvodili aj správne právne závery. Správnym súdom neboli zistené v konaní pred orgánmi\nverejnej správy žiadne pochybenia, ktoré by boli takej miery závažnosti, že by spôsobovali nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, resp. bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených\nžalobných dôvodov, a to aj s prihliadnutím na ust. § 195 SSP. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny\nsúd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, a preto túto žalobu v zmysle ustanovenia\n§ 190 SSP zamietol.\nII. Konanie na kasačnom súde\n20. Voči rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm.\ng) a h) SSP z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že\nsa pri rozhodovaní odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe.\n21. V podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžo/30/2014 zo dňa\n19. novembra 2015, podľa ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že v súlade s §\n7 ods. 6 prvá veta zákona o perzistentných organických látkach, je zrejmé, že určenie začiatku plynutia\njednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty sa odvíja od výkladu pojmu, keď sa inšpekcia dozvedela\no porušení povinností. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, uvedené sa vzťahuje na určitú právnu\nskutočnosť, z ktorej plynie dôvodné podozrenie, že k porušeniu došlo. Deň, kedy je táto skutočnosť\nsprávnemu orgánu známa, je deň, kedy správny orgán zistil porušenie zákona, t. j. poznal, že došlo\nku konaniu obsiahnutému v zákonom vymedzenej skutkovej podstate deliktu, ktorú zákon za splnenia\nďalších podmienok definuje ako správny delikt. Za skutočnosť určujúcu začiatok plynutia subjektívnej\nprekluzívnej lehoty treba teda považovať vedomosť o skutkových okolnostiach veci v takom rozsahu,\n\nktorý umožní predbežné právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona, a to bez toho, aby sa\njednalo o informáciu zvlášť kvalifikovanú. Začiatkom plynutia subjektívnej lehoty tak môže byť aj okamih,\nkeď správnemu orgánu dôjde podnet od určitého oznamovateľa, ktorý svojím konkretizujúcim obsahom\ndostatočne opisuje hodnotený skutok a vedie (hoci aj nepriamo) k určeniu zodpovedného subjektu.\n22. V tejto súvislosti poukázal sťažovateľ aj na obsah administratívneho spisu Inšpekcie č.\n4888/2021-2001 (predch. č. 7704/2020-2001) z ktorého vyplýva, že Inšpekcia na základe poverení\nna začatie kontroly č. 14373/2020, č. 14417/2020 a 14428/2020 vykonala v súčinnosti s príslušníkmi\nPrezídia policajného zboru, odbor kriminálnej polície, terénnu obhliadku v lesnom celku Vrbové, čím\nu žalobcu začala vykonávať štátny dozor v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný\ntrh podľa zákona o dreve a štátny dozor v lesoch podľa zákona o lesoch. Inšpekcia dňa 30.04.2020\nvypracovala čiastkový záznam č. 13/2020-DUB o zistených skutočnostiach a vykonaných úkonoch pri\nvýkone štátneho dozoru v oblasti uvádzania dreva na vnútorný trh. V zmysle v bodu 7 rozhodnutia NS\nSR citovaného v bode 7 tejto kasačnej sťažnosti tak bol žalovaný dokonca povinný prihliadnuť aj na\npodnet oznamovateľa, ktorý bol doručený Inšpekcii resp. Prezídiu policajného zboru a bol podnetom na\nzačatie výkonu štátneho dozoru.\n23. Poukázal na to, že v zmysle § 65 ods. 2 zákona o lesoch, jednoročná prekluzívna subjektívna lehota\nnie je spojená s povinnosťou vydať konečné administratívne rozhodnutie o správnom delikte a uložiť\nzaň pokutu, ale iba so začatím správneho konania. Zákonodarca touto konštrukciou dal správnemu\norgánu viac priestoru na preverovanie rozhodných okolností veci ešte pred začatím správneho konania.\nSkutočnosť, že správny orgán následne začne s určitým subjektom správne konanie samo o sebe\nneznamená, že tento subjekt bude za jemu vytýkané konanie vo výsledku sankcionovaný (k tomu\nrozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžo/30/2014 zo dňa 19.11.2015).\n24. Sťažovateľ má za to, že prvou objektívnou skutočnosťou, kedy sa Inšpekcia dozvedela o porušení\npovinností žalobcu, bol písomný podnet na vykonanie kontroly, ktorý jej bol doručený treťou osobou\nresp. Prezídiom policajného zboru, odborom kriminálnej polície, najneskôr však deň 30. apríla 2020,\nkedy došlo k vykonaniu terénnej obhliadky v LC Vrbové Inšpekciou ako prvostupňovým správnym\norgánom v subjekte žalobcu pre možné porušenie ustanovení zákona o lesoch a zákona o dreve a k\nvypracovania čiastkového záznamu č. 13/2020-DUB zo dňa 30. apríla 2020 o zistených skutočnostiach\na výkone štátneho dozoru v oblasti uvádzania dreva na vnútorný trh. V tento deň predložil konateľ\nspoločnosti dokumentáciu, ktorou disponoval, o čom inšpekcia vydala Potvrdenie č. 14/2020-DUB o\nprevzatí dokladov, iných písomností, vzoriek dreva, dreva alebo výrobkov z dreva.\n25. Uviedol, že v zmysle § 65 ods. 2 zákona o lesoch konanie o uložení pokuty podľa § 63 a 64 možno\nzačať do jedného roka odo dňa , keď sa orgán lesného hospodárstva o porušení dozvedel, najneskôr\nvšak do troch rokov a, a ak ide o porušenie povinností vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa,\nnajneskôr do desiatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Inšpekcia upovedomila žalobcu\nlistom č. 9158 zo dňa 12. júla 2021 o začatí správneho konania vedenom pod č. 7371/2021-2002,\nktoré bolo žalobcovi doručené dňa 20. júla 2021. Výklad pojmu, keď sa orgán štátnej správy lesného\nhospodárstva dozvedel o porušení povinností vzťahuje na určitú právnu skutočnosť, z ktorej plynie\ndôvodné podozrenie, že k porušeniu došlo. Deň, kedy je táto skutočnosť správnemu orgánu známa,\nje deň, kedy správny orgán zistil porušenie zákona, t. j. poznal, že došlo ku konaniu obsiahnutému v\nzákonom vymedzenej skutkovej podstate deliktu, ktorú zákon za splnenia ďalších podmienok definuje\nako správny delikt. Za skutočnosť určujúcu začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty treba\nteda považovať vedomosť o skutkových okolnostiach veci v takom rozsahu, ktorý umožní predbežné\nprávne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona, a to bez toho, aby sa jednalo o informáciu zvlášť\nkvalifikovanú. Sťažovateľ má za to, že z administratívneho spisu vyplýva, že o porušení povinností sa\nInšpekcia dozvedela a túto skutočnosť potvrdila spísaním čiastkového záznamu č. 13/2020/ DUB zo\ndňa 30. apríla 2020. Uvedené skutočnosti preukazujú aj čiastkový záznam č. 17/2020/ DUB zo dňa 21.\nmája 2020 ako aj Potvrdenia č. 14/2020/DUB zo dňa 30. apríla 2020 a č. 15/2020/ DUB zo dňa 12. mája\n2020. K oznámeniu skutočnosti , že Inšpekcia začala konanie o uložení pokuty žalobcovi, došlo listom\nč. 9158/2021 zo dňa 12. júla 2021, ktoré mu bolo doručené dňa 20. júla 2021, teda po uplynutí zákonom\no lesoch stanovenej jednoročnej lehoty.\n26. Navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, že mení rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici\nč. BB-71S/66/2022 zo dňa 11. septembra 2024 tak, že rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a\nrozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 6803/2022 zo dňa 28. marca 2022 ako aj rozhodnutie Slovenskej\nlesnícko-drevárskej inšpekcie č. 28024/2021 č. spisu 7371/2021-2002 zo dňa 30. novembra 2021\nzrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\n27. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 28. januára 2025, v ktorom uviedol, že v\nplnom rozsahu zotrváva na skutkovom a právnom posúdení veci zistenom počas odvolacieho konania,\n\nodôvodnenom v rozhodnutí ministerstva, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu z 15. decembra\n2021 a potvrdené rozhodnutie inšpekcie. Poukázal aj na argumentáciu obsiahnutú vo vyjadrení k\nžiadosti o vyjadrenie k správnej žalobe č. sp. 8443/2022-420, č. zázn. 26379/2022 z 19. septembra\n2022. Žalovaný uviedol, že v priebehu dozoru inšpekcia konzultuje s kontrolovaným subjektom\nnezrovnalosti zistené pri výkone dozoru, dáva doplňujúce otázky kontrolovanému subjektu k zisteniam,\nv prípade potreby žiada kontrolovaný subjekt o doplnenie predložených podkladov, žiada znalecký\nústav o vypracovanie znaleckého posudku, žiada iné dotknuté štátne orgány o stanoviská a vyjadrenia\nalebo predloženie ďalšej súvisiacej dokumentácie. Uvedené skutočnosti inšpekcia zaznamenáva\nprostredníctvom čiastkových záznamov, ktoré slúžia, ako podklad, na vypracovanie protokolu.\n28. Inšpekcia vykonáva kontrolu predloženej dokumentácie (spravidla ide o niekoľko stoviek\nlistín), vyhodnocuje jej súlad so skutočným stavom lesa zisteným na terénnych obhliadkach a so\nsúvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi problematiku lesného hospodárstva\na uvádzania dreva a výrobkov z dreva na trh. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že štátny dozor\nvykonávaný inšpekciou má široký záber, preto inšpekcia priebežne vypracováva čiastkové záznamy o\nzistených skutočnostiach, ktoré slúžia, ako podklad, pre vypracovanie protokolu. Zistené skutočnosti\nzaznamenané v čiastkových záznamoch inšpekcia hodnotí tak jednotlivo, ale aj spoločne, vo vzájomných\nsúvislostiach. Práve hodnotenie zistených skutočností vo vzájomných súvislostiach nemožno opomenúť,\npretože takýmto hodnotením môže inšpekcia dospieť k iným záverom, ako by vyplynuli, ak by hodnotila\nzistenia zaznamenané v jednotlivých čiastkových záznamoch bez vzájomných súvislostí, čo by mohlo\nmať za následok iný záver vykonaného dozoru.\n29. Žalovaný ako príklad uviedol záver inšpekcie z jedného čiastkového záznamu, kde bolo vyslovené,\nže kontrolovaný subjekt si nesplnil ohlasovaciu povinnosť pri spracovaní náhodnej ťažby podľa § 23\nods. 7 zákona č. 326/2005 Z. z., čím sa dopustil iného správneho deliktu podľa § 64 uvedeného zákona.\nZo záverov iného súvisiaceho čiastkového záznamu však inšpekcia zistila, že kontrolovaný subjekt túto\npovinnosť nemal, pretože táto náhodná ťažba už bola zaevidovaná a následne popísaná v programe\nstarostlivosti o lesy. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že nemožno na základe záverov z jedného\nčiastkového záznamu z viacerých vyvodzovať závery, ktoré by vyvolali právne účinky začiatku správneho\nkonania.\n30. Na základe vyššie uvedeného konštatoval, že inšpekcia v protokole zhrnie všetky svoje zistenia a\nskutočnosti z vykonaného dozoru. Uvedie, v ktorých prípadoch pri hospodárení v lesoch a uvádzaní\ndreva na trh kontrolovaný subjekt konal v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi\nuvedenými vyššie, a v ktorých prípadoch kontrolovaný subjekt konal v rozpore s nimi a vysloví závery,\nktoré vyvolajú právne účinky začatia správneho konania. Ak inšpekcia nedostatky nezistí, vypracuje\nz kontroly záznam. Zo zákona č. 113/2018 Z. z. vyplýva možnosť vypracovať buď protokol alebo\nzáznam podľa ustanovenia § 13 ods. 5 zákona č. 113/2018 Z. z., a to práve podľa zistenia, resp.\nnezistenia porušenia povinností. plynutie subjektívnej lehoty na začatie konania podľa § 65 ods. 2 zákona\nč. 326/2005 Z. z. teda nemožno odvodzovať podľa termínov vyhotovenia jednotlivých čiastkových\nzáznamov alebo posledného čiastkového záznamu v priebehu štátneho dozoru, ale až na základe\ntermínu vypracovania protokolu inšpekciou (Protokol č. 45/2020-DUB z 04.12.2020 doručený žalobcovi\n07.12.2020), v ktorom sú zhrnuté všetky zistenia a skutočnosti inšpekcie a vyslovené závery, ktoré\nvyvolávajú právne účinky začatia správneho konania. Ak by mal správny orgán postupovať v súlade s\npožiadavkou žalobcu, musel by, v prípade, ak by v každom z piatich čiastkových záznamov bolo zistené\nporušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, začať päť individuálnych správnych konaní, v\nktorých by plynutie subjektívnej lehoty začalo dňom vyhotovenia čiastkového záznamu.\n31. Taktiež by správny orgán nepostupoval správne, ak by plynutie subjektívnej lehoty podľa § 65 ods. 2\nzákona č. 326/2005 Z. z. počítal od vyhotovenia posledného čiastkového záznamu, pretože vyhotovením\nposledného čiastkového záznamu správny orgán len ukončil fázu získavania podkladov za účelom\nzistenia presného skutkového stavu veci a následne začal fázu ich spracovania a vyhodnocovania vo\nvzájomných súvislostiach, ktorej výsledkom sú závery, na základe ktorých správny orgán začne alebo\nnezačne správne konanie.\n32. Vo vzťahu k námietke údajného odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe žalovaný poukázal\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Szd 1/2012 z 25. apríla 2013 a\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sž 33/2011, ktoré judikujú právne závery\npotvrdzujúce obsah rozsudku správneho súdu: „Termín zistenie porušenia povinností nemožno vykladať\nako jednoduchú vedomosť administratívneho orgánu resp. jeho pracovníkov, v priebehu určitého, bližšie\nnešpecifikovaného postupu, hoc aj neformálnu, o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že došlo k\n\nporušeniu zákona. Zistenie nedostatkov musí mať podklad v určitej objektívnej skutočnosti, ktorou je\npráve vypracovanie protokolu.“\n33. Žalovaný má za to, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne nové konkrétne skutkové\na ani právne dôvody, pre ktoré považuje napadnutý rozsudok správneho súdu za nezákonný a navrhol,\naby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť po jej preskúmaní v súlade s § 461\nSprávneho súdneho poriadku pre jej nedôvodnosť v plnom rozsahu zamietol.\nIII. Právne posúdenie kasačného súdu\n34. Senát Najvyššieho správneho súdu SR konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým\npostupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho\nvyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§\n443 ods. 2 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP),\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nnie je dôvodná.\n35. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu\nSR. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. novembra 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n36. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona o dreve, tento zákon upravuje a) práva a povinnosti hospodárskeho\nsubjektu, ktorý uvádza drevo a výrobky z dreva na vnútorný trh, b) práva a povinnosti obchodníka,\nc) práva a povinnosti prepravcu dreva a výrobkov z dreva (ďalej len „prepravca“), d) povinnosti\nmonitorovacej organizácie, e) pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z\ndreva na vnútorný trh, f) priestupky a iné správne delikty v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na\nvnútorný trh. Tento zákon sa nevzťahuje na a) drevo, na ktoré sa vzťahuje medzinárodná zmluva, ktorou\nje Slovenská republika viazaná, alebo osobitné predpisy, b) výrobok z dreva, ktorého životný cyklus je\nukončený a ďalej možno s ním nakladať len ako s odpadom.\n37. Podľa § 3 ods. 1 až 6 zákona o dreve, na vnútorný trh možno uvádzať len drevo a výrobky z dreva,\nak sú splnené podmienky podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú hospodárenie v\nlesoch a na lesných pozemkoch, odstraňovanie drevín a krov z iných ako lesných pozemkov a uvádzanie\ndreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh.\n38. Podľa § 4 ods. 1 až 5 zákona o dreve, hospodársky subjekt, ktorý uvádza drevo a výrobky z dreva\nna vnútorný trh, je povinný uplatňovať systém náležitej starostlivosti; to neplatí, ak na vnútorný trh\nuvádza drevo a výrobky z dreva, na ktoré sa vzťahuje licenčný systém. Systém náležitej starostlivosti\nsa vyhotovuje v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe pred uvedením dreva a výrobkov z dreva\nna vnútorný trh.\n39. Podľa § 13 ods. 1 až 3, ods. 6 a 8 zákona o dreve, ak osoba podliehajúca dozoru porušila povinnosti\nv oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa tohto zákona alebo osobitných\npredpisov, zamestnanec orgánu dozoru vypracuje protokol o vykonaní dozoru (ďalej len „protokol“), ktorý\nobsahuje a) označenie orgánu dozoru, b) identifikačné údaje osoby podliehajúcej dozoru, c) miesto a\ndátum výkonu dozoru, d) predmet dozoru, e) výsledky dozoru, f) dátum vypracovania protokolu, g) meno,\npriezvisko a podpis zamestnanca orgánu dozoru.\n40. Podľa § 17 ods. 1 písm. c) a e) zákona o dreve, hospodársky subjekt sa dopustí iného správneho\ndeliktu, ak c) nevedie systém náležitej starostlivosti, neuplatňuje systém náležitej starostlivosti alebo\npravidelne neudržuje a nevyhodnocuje systém náležitej starostlivosti podľa § 4 ods. 1,2, 3 alebo ods.\n5, e) nevystaví prepravcovi doklady podľa § 3 ods. 4 písm. a) až f) a h), vystaví prepravcovi nesprávne\nalebo neúplné doklady podľa § 3 ods. 4 alebo ich neuchováva podľa § 3 ods. 5.\n41. Podľa § 62 ods. 1 zákona o lesoch, štátny dozor v lesoch je oprávnenie orgánov štátnej správy\nlesného hospodárstva v rámci svojej územnej pôsobnosti sledovať, zisťovať a kontrolovať, ako sa\ndodržiava tento zákon a osobitné predpisy, všeobecne záväzné právne predpisy vydané na ich\nvykonanie a rozhodnutia vydané na ich základe.\n42. Podľa § 64 zákona o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva uloží pokutu od 165 eur do\n99 580 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá a) využíva lesné pozemky na iné\núčely ako na plnenie funkcií lesov bez rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o vyňatí\nalebo o obmedzení využívania, alebo znemožňuje, alebo obmedzuje ich využívanie na plnenie funkcií\nlesa (§ 7), b) neplní povinnosti pri ťažbe (§ 22 a 23), preprave dreva a jeho uskladňovaní (§ 24) alebo pri\nsprístupňovaní lesa a využívaní lesných ciest (§ 25), c) neplní povinnosti alebo opatrenia orgánov štátnej\nsprávy lesného hospodárstva alebo lesníckej ochranárskej služby pri ochrane lesa (§ 28 a 29), d) použije\n\nna obnovu lesa alebo na zalesňovanie pozemkov vyhlásených za lesné pozemky reprodukčný materiál,\nktorý nespĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom, e) poškodzuje lesný majetok (§ 31 ods.\n2) alebo inak sťažuje prevádzku lesného hospodárstva, f) porušuje povinnosti pri príprave a realizácii\nplánu, pri vedení lesnej hospodárskej evidencie alebo pri poskytovaní údajov pre potreby informačného\nsystému (§ 40 až 45), g) neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo uložené na jeho základe,\nalebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a lesníckej ochranárskej služby.\n43. Podľa § 65 ods. 1 až 3 zákona o lesoch, pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa § 64 sa prihliada\nnajmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a\nprístup právnických osôb alebo dotknutých fyzických osôb-podnikateľov k odstraňovaniu následkov a\nk prijatým opatreniam.\nKonanie o uložení pokuty podľa § 63 a 64 možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej\nsprávy lesného hospodárstva o porušení dozvedel, najneskôr však do troch rokov, a ak ide o porušenie\npovinností vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov odo dňa, keď\nk porušeniu povinnosti došlo.\nOrgán štátnej správy lesného hospodárstva môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne nariadiť, aby\nv určenej lehote boli vykonané opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré bola\npokuta uložená.\nIV. Právny názor kasačného súdu\n44. Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP)\na zároveň sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe (§440 ods. 1 písm. h/ SSP).\n45. V predmetnej veci je kľúčovým posúdenie kasačnej námietky týkajúcej sa plynutia subjektívnej lehoty\nna začatie konania o uložení pokuty za iný správny delikt. V zmysle citovaného ust. § 65 ods. 2 zákona\no lesoch: „konanie o uložení pokuty podľa § 63 a 64 možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa\norgán štátnej správy lesného hospodárstva o porušení dozvedel, najneskôr však do troch rokov, a ak ide\no porušenie povinností vlastníka, správcu alebo obhospodarovateľa lesa, najneskôr do desiatich rokov\nodo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.“\n46. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádza, že za skutočnosť určujúcu začiatok plynutia subjektívnej\nprekluzívnej lehoty treba považovať vedomosť o skutkových okolnostiach veci v takom rozsahu, ktorý\numožní predbežné právne zhodnotenie, že došlo k porušeniu zákona. Sťažovateľ ďalej uvádza svoj\nnázor, že inšpekcia sa dozvedela a túto skutočnosť potvrdila spísaním čiastkového záznamu č. 13/2020/\nDUB z 30. apríla 2020. Uviedol tiež, že uvedené skutočnosti preukazujú aj čiastkový záznam č. 17/2020/\nDUB z 21. mája 2020 ako aj Potvrdenia č. 14/2020/DUB z 30. apríla 2020 a č. 15/2020/DUB z 12. mája\n2020. Má za to, že nakoľko čiastkový záznam č. 25/2020-DUB z 2. júla 2020 údajne konštatuje porušenia\npovinností žalobcu, na základe ktorého mohla inšpekcia uložiť pokutu za iné správne delikty, t. j. odkedy\nsa o porušení povinností inšpekcia dozvedela v zmysle § 65 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 326/2005 Z. z.“) zaniklo inšpekcii právo začať správne\nkonanie uplynutím subjektívnej jednoročnej prekluzívnej lehoty ku dňu 2. júla 2021. Sťažovateľ namieta,\nže inšpekcia začala konanie o uložení pokuty žalobcovi listom - Upovedomenie o začatí správneho\nkonania č. z. 9158/2021 z 12. júla 2021, ktoré mu bolo doručené 20. júla 2021, t. j. až po uplynutí\nsubjektívnej jednoročnej prekluzívnej lehoty stanovenej v § 65 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z.\n47. V zmysle zákona o lesoch, inšpekcia pri výkone dozoru v lesoch a dozoru v oblasti uvádzania dreva a\nvýrobkov z dreva na vnútorný trh systematicky preveruje súlad vykonaných činností a vedenia súvisiacej\nadministratívy kontrolovaného subjektu so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi\nproblematiku lesného hospodárstva a uvádzania dreva a výrobkov z dreva na trh. Zamestnanci\ninšpekcie na úvodných stretnutiach s kontrolovaným subjektom spravidla zisťujú, akej činnosti sa tento\nsubjekt okrem obhospodarovania lesa venuje, to znamená, že zisťujú, či je kontrolovaný subjekt, ako\nobhospodarovateľ lesa, zároveň aj hospodárskym subjektom v zmysle nariadenia o dreve (či drevo\nuvádza na trh po prvý krát), prepravcom, dovozcom alebo obchodníkom (nakupuje, príp. aj predáva\ndrevo, ktoré už bolo uvedené na trh po prvý krát). V súvislosti so zákonom č. 326/2005 Z. z. si inšpekcia\nprostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva zabezpečuje o kontrolovanom subjekte\naj ďalšie údaje, napr.: podrobné údaje o porastoch z programu starostlivosti o lesy a vykonávaných\nčinnostiach z lesnej hospodárskej evidencie, údaje z registrov obhospodarovateľov lesa, údaje z registra\nodborných lesných hospodárov, údaje z registráciách.\n48. Inšpekcia si v súčinnosti s kontrolovaným subjektom zabezpečuje informácie, či subjekt vykonával\nv kontrolovanom období hospodársku činnosť v lesoch, a to ťažbu dreva, výchovu lesa (hospodárenie\n\nv lesných porastoch zamerané na zlepšenie ich vývoja, štruktúry, zdravotného stavu, odolnosti a\nkvality), obnovu lesa (zalesňovanie), ochranu lesa (vykonávanie preventívnych opatrení s cieľom\npredchádzania poškodeniu lesa, príp. vykonávanie ochranných a obranných opatrení pred škodlivými\nčiniteľmi). V nadväznosti na to preveruje dodržiavanie povinností kontrolovaným subjektom, ako\nobhospodarovateľom lesa, podľa súvisiacich ustanovení zákona č. 326/2005 Z. z. a vykonávacích\npredpisov, t. j. vyznačenie stromov určených na ťažbu, evidenciu vyznačených stromov a výpočet\nobjemu dreva určeného na ťažbu, vydanie súhlasov na ťažbu odborným lesným hospodárom,\nevidovanie vykonanej ťažby dreva v lesnej hospodárskej evidencii (mesačná a ročná, vrátane grafickej\nevidencie). Inšpekcia tiež zisťuje, či kontrolovaný subjekt vykonával náhodnú ťažbu, resp. či ju v súlade\nso zákonom č. 326/2005 Z. z. nahlasoval orgánu štátnej správy lesného hospodárstva a či ju spracoval\nv zákonnej lehote.\n49. Inšpekcia vykonáva terénne obhliadky, na ktorých zisťuje stav lesa na mieste (množstvo vyťažených\nstromov, správnosť vyznačenia ťažby, plochu vykonanej ťažby, vykonané hospodárske opatrenia,\nprítomnosť stromov napadnutých škodcami, zalesnenie po ťažbe atď.) a vyhotovuje fotodokumentáciu\nza účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu veci.\n50. V priebehu dozoru inšpekcia konzultuje s kontrolovaným subjektom nezrovnalosti zistené pri\nvýkone dozoru, dáva doplňujúce otázky kontrolovanému subjektu k zisteniam, v prípade potreby\nžiada kontrolovaný subjekt o doplnenie predložených podkladov, žiada znalecký ústav o vypracovanie\nznaleckého posudku, žiada iné dotknuté štátne orgány o stanoviská a vyjadrenia alebo predloženie\nďalšej súvisiacej dokumentácie. Uvedené skutočnosti inšpekcia zaznamenáva prostredníctvom\nčiastkových záznamov, ktoré slúžia, ako podklad, na vypracovanie protokolu.\n51. Štátny dozor vykonávaný inšpekciou má široký záber, preto inšpekcia priebežne vypracováva\nčiastkové záznamy o zistených skutočnostiach, ktoré slúžia, ako podklad, pre vypracovanie protokolu.\n52. V predmetnej veci Inšpekcia vypracovala Čiastkový záznam č. 13/2020-DUB z 30. apríla 2020,\nktorý obsahoval zistené skutočnosti a vykonané úkony pri výkone štátneho dozoru v oblasti uvádzania\ndreva na vnútorný trh, pričom v súlade s čl. 2 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)\nč. 995/2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a\nvýrobky z dreva (ďalej len „nariadenie o dreve“) bol žalobca identifikovaný ako „hospodársky subjekt“\n- akákoľvek fyzická, resp. právnická osoba, ktorá uvádza drevo alebo výrobky z dreva na trh. Tento\nčiastkový záznam žalobca podpísal, a to bez pripomienok. Inšpekcia ďalej vypracovala Čiastkový\nzáznam č. 17/2020-DUB z 21. mája 2020, ktorý obsahoval údaje o predložených podkladoch k dozoru\nosobou podliehajúcou dozoru - žalobcom, ktorý uvidel, že k dozoru predložil všetky požadované doklady\n- súhlasy na ťažbu, doklady o pôvode dreva, podklady k vedeniu lesnej hospodárskej evidencie a všetky\núčtovné doklady (faktúry na strane príjmu a výdaja), pričom tento čiastkový záznam podpísal žalobca s\nuvedením „bez pripomienok“. V Čiastkovom zázname č. 25/2020-DUB z 2. júla 2020 je zaznamenaný\npriebeh dozoru v sídle žalobcu, pričom boli žalobcovi kladené otázky k zisteným skutočnostiam pri\nvýkone štátneho dozoru pri terénnych obhliadkach jednotiek priestorového rozdelenia lesa zaradených\ndo Lesného celku Vrbové, na ktoré žalobca odpovedal a záznam opäť podpísal bez osobitného\nvyjadrenia. Inšpekcia vypracovala tiež Čiastkový záznam č. 41/2020-DUB zo 17. septembra 2020, ktorý\nobsahuje skutočnosti zistené na základe kladených otázok inšpektorov žalobcovi, ktorý žalobca opäť\npodpísal s uvedením „bez vyjadrenia“. Ďalší Čiastkový záznam č. 44/2020-DUB z 1. decembra 2020\nobsahuje položené otázky inšpektorov žalobcovi v súvislosti s vykonávaným štátnym dozorom, na ktoré\nžalobca odpovedal pričom k zisteniam inšpektorov sa opäť nevyjadril a záznam podpísal.\n53. Zistené skutočnosti zaznamenané v čiastkových záznamoch inšpekcia hodnotí tak jednotlivo, ale\naj spoločne, vo vzájomných súvislostiach. Práve hodnotenie zistených skutočností vo vzájomných\nsúvislostiach nemožno opomenúť, pretože takýmto hodnotením môže inšpekcia dospieť k iným\nzáverom, ako by vyplynuli, ak by hodnotila zistenia zaznamenané v jednotlivých čiastkových záznamoch\nbez vzájomných súvislostí, čo by mohlo mať za následok iný záver vykonaného dozoru.\n54. Plynutie subjektívnej lehoty na začatie konania podľa § 65 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. teda\nnemožno odvodzovať podľa termínov vyhotovenia jednotlivých čiastkových záznamov alebo posledného\nčiastkového záznamu v priebehu štátneho dozoru, ale až na základe termínu vypracovania protokolu\ninšpekciou (Protokol č. 45/2020-DUB z 04.12.2020 doručený žalobcovi 07.12.2020), v ktorom sú zhrnuté\nvšetky zistenia a skutočnosti inšpekcie a vyslovené závery, ktoré vyvolávajú právne účinky začatia\nsprávneho konania. Ak by mal správny orgán postupovať v súlade s požiadavkou sťažovateľa, musel by,\nv prípade, ak by v každom z piatich čiastkových záznamov bolo zistené porušenie všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, začať päť individuálnych správnych konaní, v ktorých by plynutie subjektívnej\nlehoty začalo dňom vyhotovenia čiastkového záznamu. Vyhotovením posledného čiastkového záznamu\nsprávny orgán len ukončil fázu získavania podkladov za účelom zistenia presného skutkového stavu veci\n\na následne začal fázu ich spracovania a vyhodnocovania vo vzájomných súvislostiach, ktorej výsledkom\nsú závery, na základe ktorých správny orgán začne alebo nezačne správne konanie.\n55. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa ohľadom odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačný súd\npoukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sž/33/2011 zo dňa 30. januára\n2013, kde najvyšší súd vo vzťahu k plynutiu subjektívnych lehôt pre ukladanie pokút konštatoval, že\n„Termín zistenie nedostatkov nemožno vykladať ako jednoduchú vedomosť administratívneho orgánu\nresp. jeho pracovníkov, v priebehu určitého, bližšie nešpecifikovaného postupu, hoc aj neformálnu, o\nskutočnostiach, nasvedčujúcich tomu, že došlo k porušeniu zákona. Zistenie nedostatkov musí mať\npodklad v určitej objektívnej skutočnosti, ktorou je práve vypracovanie protokolu.\nS poukazom na § 2 ods. 1 zák. o dohľade je potrebné konštatovať, že zisťovanie nedostatkov u\ndohliadaných subjektov prebieha práve v priebehu výkonu dohľadu, pričom z výkonu dohľadu je vždy\npotrebné vypracovať protokol aj s opisom zistených nedostatkov. Práve z obsahu protokolu vyplývajú\nnedostatky, ktoré boli orgánom dohľadu zistené. Skutočnosť, že dohliadaný subjekt má možnosť k\nprotokolu, a teda aj zisteným nedostatkom podať námietky, nemá vplyv na zistenie/vedomosť orgánu\ndohľadu o nedostatkoch, teda o zistených skutkových okolnostiach, ale len na samotný obsah tohto\nprotokolu. Podaním námietok k obsahu protokolu nemožno zvrátiť moment, ktorý nastal už jeho\nvypracovaním s opisom konkrétnych zistených nedostatkov. Deň vypracovania protokolu je potom\npotrebné považovať za relevantný pre určenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty pre uloženie pokuty.\nNa podporu tohto výkladu je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2Sž/23/2011 zo dňa 15. februára 2012, keď v tejto právnej otázke iný senát najvyššieho súdu\ndospel k rovnakému záveru.“\n56. Na základe vyššie uvedeného, kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.\nZ uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú zamietol.\n57. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167\nods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému\nnáhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po\nsplnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych\nspisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n58. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "71S/66/2022", "guid": "d1bafd15-a574-4655-8a49-506c698296ee:ebc75e19-cd62-48f0-9f4d-856cc084b47d", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}