{"guid": "54d8a05a-60ac-4658-a3bd-77b2107ffec6:9daa5e55-edfb-4dab-97b8-d99e741f1330", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1020200743.1", "spisova_znacka": "7Ssk/77/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/77/2024 z 26. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. júna 2025, sp. zn. 7Ssk/77/2024, ECLI:SK:NSSSR:2025:1020200743.1", "identifikacne_cislo": "1020200743", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "sudca_id": 522, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-michal-novotny-522", "datum_vydania": "2025-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-266.odsek-3", "nazov": "§ 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-266.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-266"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/46/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 46/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/46/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/46-1993/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-26", "nazov": "§ 26 zákona č. 215/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-26", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/215-2004/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/216/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 216/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/216/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/216-2004/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-99.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 99 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-99.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-99"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-247", "nazov": "§ 247 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-247", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-247"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-46", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-266", "/SK/ZZ/1993/46#paragraf-1", "/SK/ZZ/2004/215#paragraf-26", "/SK/ZZ/2004/216#paragraf-1", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-99", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-247"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9daa5e55-edfb-4dab-97b8-d99e741f1330", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1020200743.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:1020200743.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:1020200743.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/77/2024\n1020200743\n26. 06. 2025\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2025:1020200743.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný ako predseda\nsenátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Petra Vysaníková (sudkyňa spravodajkyňa) ako členky\nsenátu vo veci žalobkyne: I.. N. Q., T.. X. T. XXXX, H. X, H., zastúpenej advokátskou kanceláriou:\nFELŠÖCI & Partners, s.r.o., IČO: 47 254 203, Bajkalská 31, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská\ninformačná služba, Vajnorská 39, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí rozkladu proti\npersonálnemu rozkazu č. 2 zo 7. januára 2020, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku\nSprávneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/111/2020-71 z 20. marca 2024 takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/111/2020-71 z 20. marca 2024 sa mení tak, že\nsa zrušuje rozhodnutie žalovanej zo 17. marca 2020, č. SIS-PK-D-2-21/2020, v spojení s listom z 18.\nmarca 2020, č. SIS-77/25-2-13/2020, a vec sa vracia žalovanej na ďalšie konanie.\nII. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov kasačného konania, ako aj konania\npred správnym súdom.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa bola u žalovanej v služobnom pomere.\nRiaditeľ žalovanej ju personálnym rozkazom č. 2 zo 7. januára 2020 podľa § 46 ods. 1 písm. a) a\nods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej\nslužby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších\npredpisov dočasne pozbavil výkonu štátnej služby, pretože bola dôvodne podozrivá z porušenia\nslužobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jej ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by\nohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jej konania. Personálny rozkaz,\nktorý v odôvodnení obsahoval odkaz na utajované skutočnosti, žalobkyni oznámili dvaja príslušníci\nžalovanej ústnym vyhlásením 9. januára 2019 počas jej dočasnej práceneschopnosti. Zároveň jej\numožnili nahliadnuť do jeho písomného vyhotovenia.\n2. Žalobkyňa podala proti personálnemu rozkazu rozklad, v ktorom namietala neexistenciu dôvodov\npreň, jeho nepodloženosť a nepreskúmateľnosť. Keď ho 23. januára 2020 osobne podávala v podateľni\nžalovanej, jej nadriadený jej oznámil, že jej zaniklo poverenie na oboznamovanie sa s utajovanými\nskutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné. Súčasne jej predložil oznámenie, že bola určená na\noboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami do stupňa utajenia Dôverné, no žalobkyňa ho\nneprevzala. Riaditeľ žalovanej prípisom z 18. marca 2020, č. SIS-77/25-2-13/2020, oznámil žalobkyni,\nže na základe uvedeného rozkladu „bolo dňa 18.03.2020 vydané rozhodnutie riaditeľa Slovenskej\ninformačnej služby číslo SIS-PK-3-2/2020, ktorým zamieta Váš rozklad a zároveň potvrdzuje napadnutý\npersonálny rozkaz...“. Zároveň jej oznámil, že kvôli chýbajúcemu určeniu na oboznamovanie sa s\nutajovanými skutočnosťami jej nemožno doručiť toto rozhodnutie. Na žiadosť zástupcu žalobkyne však\n\nžalovaná ďalším prípisom z 24. apríla 2020 vysvetlila, že rozhodnutie o rozklade jej nemohla doručiť,\nlebo obsahuje utajované skutočnosti, a zároveň podrobnejšie vysvetlila okolnosti, za akých bol žalobkyni\nvyhlásený personálny rozkaz.\n3. Správnu žalobu, ktorú žalobkyňa podala proti rozhodnutiu „SIS-PK-3-2/2020 zo dňa 18.03.2020“,\nsprávny súd zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. BA-5S/111/2020-71. Na odôvodnenie uviedol,\nže žalovaná musela v tomto administratívnom konaní chrániť verejný záujem na utajovaných\nskutočnostiach. Obsah personálneho rozkazu bol žalobkyni prečítaný, následne jej bol daný aj k\ndispozícii a tá sa s ním oboznámila počas 50 minúť vo svojom byte. Správny súd priznal, že rozhodnutie\no rozklade, ktoré podľa administratívneho spisu identifikoval ako „č. PK-D-2-21/2020 zo dňa 17.03.2020“,\njej nebolo doručené. Stalo sa tak však preto, že žalobkyňa už nemala oprávnenie na oboznamovanie\ns utajovanými skutočnosťami. Oznámením z 18. marca 2020 a vyjadrením z 24. apríla 2020 bola s\ndôvodmi nedoručenia obsiahlo oboznámená. Sama žalobkyňa neodôvodnila žalobu tým, že nemala\nvedomosť o dôvodoch dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. Naopak, veľmi jasne špecifikovala\nsvoje výhrady ku konkrétnym zisteniam žalovanej k podozreniam z možného porušenia žalobkyniných\npovinností na úseku utajovaných skutočností, z nesúladu v majetkových pomeroch a z porušenia § 48\nods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. Na základe toho správny súd uzavrel, že žalobkyňa poznala dôvody,\nkvôli ktorým ju žalovaná dočasne pozbavila výkonu štátnej služby. Nedostatočné dôvody v prípise z 18.\nmarca 2020 sa podľa správneho súdu (vzhľadom na špecifickosť vzniknutej situácie) sa konvalidovali\nvyjadrením žalovanej z 24. apríla 2020. Žalobkyni tak nebola odňatá možnosť domáhať sa jej práva na\nnezávislom a nestrannom súde, takže nebolo zasiahnuté do jej subjektívnych práv a ani porušené jej\nprávo na súdnu ochranu. Správny súd odkázal na judikatúru, podľa ktorej sa rozhodnutie nezrušuje,\nlen aby sa formálne zopakoval proces. Podľa správneho súdu neboli dôvodné ani námietky žalobkyne\ntýkajúce sa nepreskúmateľnosti a nepravdivosti rozhodnutí, pretože žalovaná použila správnu úvahu v\nmedziach zákona č. 73/1998 Z. z. a v čase vydania rozhodnutí boli splnené podmienky na ich vydanie.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa\nzruší preskúmavané rozhodnutie, eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci správnemu súdu. (II.1)\nPredovšetkým namietla, že rozsudok je vnútorne nekonzistentný, lebo správny súd na jednej strane tvrdí,\nže preskúmavané rozhodnutie neobsahovalo utajované skutočnosti, no na druhej strane akceptoval, že\npráve kvôli nim jej nemohlo byť doručené. Aj keby však takéto skutočnosti obsahovalo, podľa žalobkyne\nju to nemohlo zbaviť jej práv, aby bola riadne oboznámená s jeho dôvodmi. Nesúhlasila ani s názorom,\nže nedoručenie rozhodnutia je len formálnou vadou, kvôli ktorej ho netreba zrušiť. Správny súd sa totiž\nvôbec nezaoberal existenciou dôvodov, na ktorých spočíval personálny rozkaz, a nezaoberal sa ani\npredmetom žaloby. Preto nemôže obstáť jeho záver, že žalovaná by po zrušení aj tak rozhodla rovnako.\nŽalovaná totiž nepokračovala v žiadnom šetrení a nezistila, že by žalobkyňa porušila § 46 ods. 1 zákona\nč. 73/1998 Z. z. (II.2) Podľa žalobkyne mal správny súd preveriť dôvody dočasného pozbavenia a na\nten účel mal vykonať dokazovanie a nariadiť pojednávanie [§ 120 písm. a), § 107 ods. 1 SSP]. Žalovaná\nsama nepredložila žiaden dôkaz, že tu boli dôvody dočasného pozbavenia; ak sa súd s jej rozhodnutím\naj tak stotožnil, ide o výkon skrytej justície. (III.) Dočasné pozbavenie výkonu služby zasiahlo do práv\nžalobkyne, pretože jej za toto obdobie nebol vyplatený ani doplatený služobný plat. (IV.) Správny súd\npodľa žalobkyne v skutočnosti neaplikoval § 46 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., pretože vôbec neskúmal,\nči skutkový stav potvrdzoval naplnenie podmienok dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. Navyše\nsvojvoľne povýšil verejný záujem na utajovaných skutočnostiach nad ústavné práva žalobkyne, ktoré\nzaručujú doručenie rozhodnutia a oboznámenie sa s jeho dôvodmi. (V.) Pri vyhlásení personálneho\nrozkazu žalobkyni neboli oznámené žiadne dôvody, bol jej len prečítaný jeho výrok. Rozhodnutie o\nrozklade jej nebolo doručené vôbec.\n5. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť. Podľa nej súd nekonštatoval porušenie zákona pri\noznamovaní rozhodnutí, len neštandardnosť situácie, a v žiadnej časti rozsudku nepotvrdil, že by\nrozhodnutie neobsahovalo utajované skutočnosti. Správny súd uzavrel, že boli splnené podmienky, aby\nbola žalobkyňa dočasne pozbavená výkonu štátnej služby. Tento inštitút v zmysle § 46 zákona č. 73/1998\nZ. z. má preventívny charakter; ak žalovaná následne meritórne nepotvrdila tieto dôvody, neznamená\nto, že dôvod pozbavenia neexistoval. Podkladom dočasného pozbavenia bola písomnosť s informáciou,\nktorú je schopný získať len vnútorný útvar žalovanej špecifickými metódami; jej následným analyzovaním\na spracovaním bolo preukázané kvalifikované porušenie služobnej povinnosti. Toto posúdenie je vecou\nsprávnej úvahy žalovanej, ktorú súd preskúmava len v rozsahu § 27 ods. 2 SSP. K otázke nedoručenia\nrozhodnutia žalovaná odkázala na svoje vyjadrenie pred správnym súdom. Zároveň poprela, že by\nžalobkyni nebol doplatený služobný plat, pretože sa tak stalo v júli 2020. V závere žalovaná zdôraznila,\n\nže dočasné pozbavenie sa skončilo ešte 8. júla 2020, preto voči žalobkyni nemá žiadne účinky, a\nmedzičasom sa skončil aj žalobkynin služobný pomer.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v napadnutom zrušujúcom výroku a výroku o trovách (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce\nkonanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a v medziach uplatnených\nsťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).\n7. Žalovaná počas konania pred správnym súdom, ale aj vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti namietala,\nže obdobie, ktoré bola žalobkyňa dočasne pozbavená výkonu štátnej služby, medzičasom dávno\nuplynulo (8. júla 2020) a žalobkyňa bola navyše dokonca prepustená zo služobného pomeru. Judikatúra\n(porov. napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 418/2018 alebo rozsudok\ntunajšieho súdu sp. zn. 10 Sžk 28/2021) však už pripustila, že uplynutie času, na ktorý bolo rozhodnutie\nobmedzené, nemusí znamenať aj dôvod na zastavenie konania podľa § 99 písm. g) SSP. Ak totiž pred\nstratou účinkov už došlo k realizácií práv vyplývajúcich z preskúmavaného rozhodnutia, nemožno tomu,\nkto sa touto realizáciou cíti byť dotknutý na svojich subjektívnych právach, znemožniť, aby sa domáhal\npred správnym súdom ich ochrany. Napokon, podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna\n2023 bol pre rozhodovanie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy, čo v zásade znamená, že na skutočnosti vzniknuté neskôr správny súd nemusí prihliadať\n(porov. v podobnom zmysle aj nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 248/2024). V prerokúvanej veci bola\nžalobkyňa ako príslušníčka žalovanej celkom zjavne dotknutá na svojich právach tým, že bola dočasne\npozbavená výkonu štátnej služby, čo postačuje na to, aby bola založená tak právomoc správneho súdu\n(§ 2 ods. 1 SSP), ako aj aktívna legitimácia žalobkyne (§ 178 ods. 1 SSP). Ak aj bola neskôr navrátená do\nvýkonu, neznamená to, že by obdobie dočasného pozbavenia spätne stratilo charakter takého dotyku.\n8. V prerokúvanej veci sú predmetom prieskumu rozhodnutia žalovanej, ktorými rozhodla o dočasnom\npozbavení výkonu štátnej služby podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. Konanie o dočasnom\npozbavení je konaním vo veciach služobného pomeru, ktoré je upravené v § 231 až 247 cit. zák. Podľa\n§ 241 musí byť každé rozhodnutie v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného\nstavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení sa uvedie\naj, kto ho vydal, dátum vydania a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením\nhodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom\na oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka žalovanej alebo\ntoho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa meno a priezvisko neuvádza a označení\nsa iným vhodným spôsobom. Ustanovenia § 241 ods. 2 až 4 cit. zák. potom obsahujú ďalšie náležitosti\nrozhodnutia. Oznamovanie rozhodnutí upravuje § 266 cit. zák., podľa ktorého sa rozhodnutia síce môžu\noznamovať ústne vyhlásením (odsek 2), ale (okrem iného) rozhodnutie odvolacích orgánov sa oznamujú\ndoručením ich odpisu (odsek 3).\n9. Z cit. § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. tak celkom zreteľne vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho\norgánu sa musí vždy oznámiť doručením odpisu. Už podľa všeobecného jazykového významu sa pod\npojmom „odpis“ rozumie kópia, resp. druhopis určitej listiny. V spojení s ustanovením § 241 cit. zák.\nto teda znamená, že rozhodnutie sa musí najskôr vyhotoviť so všetkými náležitosťami uvedenými v\ntomto ustanovení. Následne sa musí z takto vyhotoveného rozhodnutia vyhotoviť odpis, teda buď jeho\nkópia (reprografickou technikou, resp. ďalší výtlačok) alebo doslovný prepis jeho textu od počiatku až\ndo konca s úradným overením správnosti odpisu. Ustanovenie § 266 ods. 3 cit. zák. nerobí v tomto\nsmere žiadne výnimky v závislosti od obsahu rozhodnutia. Inak povedané, z citovaného ani iného\nustanovenia tohto zákona neplynie, že by v určitých prípadoch bolo možné nedoručiť odpis rozhodnutia\nodvolacieho orgánu alebo doručiť len jeho výpis, prípadne akýsi sumár či informáciu o ňom. Podľa\nkasačného súdu na požiadavke na doručenie tak nemôže nič meniť ani to, či rozhodnutie obsahuje alebo\nneobsahuje utajované skutočnosti. Oznámenie rozhodnutia jeho doručením je totiž nielen normované v\n§ 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ale zároveň jednou zo základných požiadaviek na jeho zákonnosť,\nvyjadrenej už v § 241 ods. 1. Pri doručení odpisu rozhodnutia totiž nejde len o možnosť oboznámiť\nsa s jeho dôvodmi, ale o vytvorenie možnosti posúdiť, či rozhodnutie (formálne aj obsahovo) skutočne\nplne vyhovuje náležitostiam uvedeným v § 241 a čo je jeho obsahom. Ak zákon výslovne ukladá, aby\nrozhodnutie odvolacieho orgánu bolo doručené v odpise, zakladá tým zároveň právo policajta - účastníka\nkonania na doručenie práve tohto odpisu, ktorý nemožno nahradiť doručením inej písomnosti.\n10. V prerokúvanej veci sám správny súd konštatoval, že o rozklade žalobkyne proti personálnemu\nrozkazu č. 2 bolo rozhodnuté rozhodnutím, ktoré je súčasťou administratívneho spisu, ktorý je však\nkvôli stupňu utajenia vylúčený z nahliadania. Na tomto mieste treba poznamenať, že podľa obsahu\n\nadministratívneho spisu je toto rozhodnutie skutočne datované 17. marcom 2020, ako to uviedol\nsprávny súd, ale je označené č. SIS-PK-D-2-21/2020. Zároveň správny súd aj žalovaná uznali námietku\nžalobkyne, že toto rozhodnutie jej nebolo doručené v odpise. Správny súd však tento postup považoval\nza súladný so zákonom, pretože žalovaný tým chránil utajované skutočnosti uvedené v tomto rozhodnutí.\nAko však už bolo zdôraznené, citované ustanovenie § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. neustanovuje\nžiadne výnimky z požiadavky, aby sa rozhodnutie odvolacieho orgánu oznámilo výlučne doručením\njeho odpisu. Pritom už z § 1 ods. 1 tohto zákona plynie, že upravuje aj služobný pomer príslušníkov\nSlovenskej informačnej služby, teda osobitnej zákonom zriadenej služby, ktorá plní úlohy vo veciach\nochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických\na hospodárskych záujmov štátu v rozsahu vymedzenom týmto zákonom (porov. § 1 zákona NR SR\nč. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov), teda v oblastiach, v\nktorých celkom pravidelne vznikajú utajované skutočnosti [porov. napr. § 1 písm. a), b) a i) nariadenia\nvlády SR č. 216/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností].\n11. Inak povedané, hoci zákonodarca zákonom č. 73/1998 Z. z. upravuje služobný pomer osôb, ktorých\nčinnosť môže podliehať utajeniu a informácie o nej majú povahu utajovaných skutočností, neustanovuje\nvýnimky z doručovania odpisov rozhodnutí vo veciach tohto služobného pomeru. Pritom také výnimky\npre žalovanú ustanovuje tam, kde to považuje za potrebné (porov. napr. § 14 ods. 3, § 19 ods. 6, §\n230, už cit. § 241 ods. 1 a § 267a). Osobitne z citovaného § 241 ods. 1 možno súdiť, že tam, kde\nby trvaním na náležitostiach výroku alebo podpisu rozhodnutia hrozilo odhalenie totožnosti príslušníka\nSlovenskej informačnej služby, zákon dovoľuje označiť ho iným spôsobom už v samotnom písomnom\nvyhotovení. Ani v tomto prípade však neustanovuje výnimky z doručenia odpisu takto vyhotoveného\nrozhodnutia žalobcovi. Takáto úprava je pritom pomerne štandardná - podobne napr. § 26 zákona č.\n215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností výslovne počíta s tým, že vo veciach oprávnenia\nna oboznamovanie s utajovanými skutočnosťami sa vydáva písomné rozhodnutie, ktoré sa doručuje\nosobe, ktorá sama ešte nemá také oprávnenie. Ak by uvedenie utajovaných skutočností v odôvodnení\nautomaticky umožňovalo nedoručiť písomné vyhotovenie rozhodnutia, mohol by sa orgán verejnej\nsprávy celkom vyhnúť tomuto doručovaniu akýmkoľvek (aj účelovým) vložením takejto utajovanej\nskutočnosti. Kasačný súd sa tak nestotožňuje s názorom správneho súdu, že v prerokúvanej veci\nnedoručením preskúmavaného rozhodnutia žalovaná oprávnene vyvážila verejný záujem na ochrane\nutajovaných skutočností a záujem na ochrane práv žalobkyne. Naopak, žalovaná svojím postupom\nporušila jasné ustanovenie § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., pretože žalobkyni nedoručila jeho\nodpis, hoci išlo o rozhodnutie odvolacieho orgánu (resp. orgánu v konaní o rozklade, na ktoré sa však\npoužijú ustanovenia o odvolacom konaní, porov. § 244 poslednú vetu cit. zák.).\n12. V prerokúvanej veci je však ešte podstatné, že žalovaná okrem preskúmavaného rozhodnutia,\nktoré je založené v administratívnom spise, vydala aj ďalšiu písomnosť z 18. marca 2020, ktorou\nupovedomila žalobkyňu, že o jej rozklade bolo rozhodnuté (s odkazom na dátum a číslo rozhodnutia,\nktoré nezodpovedá administratívnemu spisu), ale písomné vyhotovenie rozhodnutia sa jej nebude\ndoručovať. Z obsahu tejto písomnosti nie je (bez znalosti administratívneho spisu) úplne zrejmé, či tým\nžalovaná vyjadruje, že rozhodnutie ani nebude písomne vyhotovovať, alebo či tým vyjadruje, že takéto\nvyhotovenie síce existuje, ale žalobkyni sa nedoručí jeho odpis. Uvedený prípis z 18. marca 2020 tak\nžalobkyňa mohla oprávnenie vnímať ako jediné písomne vyhotovené rozhodnutie, ktorého odpis sa jej\npodľa § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. oznamuje. Zároveň však okrem tohto prípisu žalovaná\npredsa len vyhotovila písomné rozhodnutie v zmysle § 241 cit. zák., ktorého odpis nielen nedoručila,\nale celkom zreteľne ani nezamýšľala doručiť žalobkyni, pretože tá sa mala uspokojiť s písomnosťou\nz 18. marca 2020. Vytvorením týchto dvoch písomností (jedna určená pre spis a iná určená pre\núčastníka, hoci obe sú prejavom verejnomocenskej vôle riaditeľa žalovaného vo vzťahu k tomu istému\nrozkladu) žalovaná navodila v podstate podobný stav, ako keby bolo rozhodnutie vydané vo viacerých\nverziách, takže pre účastníkov by nebolo spoznateľné, ktoré z nich je skutočným a autentickým prejavom\nverejnomocenskej vôle konajúceho orgánu (porov. v tomto smere napr. uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10 Sžk 32/2017). Vydaním takýchto dvoch písomností popri sebe žalovaná\nspôsobila nezrozumiteľnosť svojho rozhodnutia, pretože pre žalobkyňu ako účastníka konania nie je\nmožné jasne identifikovať, ktorá z písomností je takýmto autentickým prejavom, čo je ešte umocnené\nzmätkom v datovaní a číslovaní. Záver správneho súdu, že tento nedostatok bol napravený následným\nstanoviskom žalovanej, odporuje ustálenej judikatúre, podľa ktorej takéto nahradenie neprichádza do\núvahy (porov. obdobne napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sžo 323/2015, judikát R 35/2017).\nIV.\nZáver\n\n13. Zo všetkých uvedených dôvodov sa tak kasačný súd vo výsledku stotožňuje s názorom žalobkyne,\nže nedoručením odpisu preskúmavaného rozhodnutia o jej rozklade žalovaná porušila ustanovenie §\n266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Na rozdiel od žalobkyne však kasačný súd vidí v tomto nedostatku v\nspojení s označeným prípisom z 18. marca 2020 nezrozumiteľnosť tohto rozhodnutia. Nezrozumiteľnosť\nvšak spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, čo je dôvodom jeho zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm.\nd) SSP. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho\nrozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm.\ng) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP)\nzmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej (spolu s oznámením z 18. marca 2020) a vec jej podľa § 191\nods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie.\n14. Orgány verejnej správy sú v ďalšom konaní viazané právnym názorom vysloveným v tomto\nrozsudku (§ 469 SSP). Žalovaná tak bude ďalej konať a nanovo rozhodne o rozklade žalobkyne a\nsvoje rozhodnutie písomne vyhotoví tak, aby ho žalobkyni mohla doručiť v odpise podľa cit. § 266\nods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. V tomto smere kasačný súd akceptuje, že ak podkladom takého\nrozhodnutia sú utajované skutočnosti (resp. informácie, ktoré ich obsahujú), je žalovaná podľa zákona\nč. 215/2004 Z. z. povinná chrániť ich, a takýto cieľ môže byť legitímnym cieľom obmedzenia niektorých\nprocesných práv (porov. napr. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 17/2022). Vyváženie týchto záujmov\nje však potrebné vykonať už pri písomnom vyhotovovaní takého rozhodnutia takým spôsobom, ako to\nopakovane akceptuje ustálená judikatúra tunajšieho súdu vo vzťahu k bezpečnostným previerkam podľa\nzákona č. 215/2004 Z. z. V odôvodnení tak možno uviesť odkaz na príslušný podklad (listinu v spise),\nv ktorej je obsiahnutá utajovaná skutočnosť, a úvahy sa vysvetlia len v takom rozsahu, v akom nie sú\nutajovanými skutočnosťami (porov. napr. z nedávneho obdobia rozsudok sp. zn. 12 Snr 1/2023 a tam\ncitovanú prejudikatúru).\n15. Pri zmene rozhodnutia musel kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na\nsprávnom súde a kasačnom súde. Podľa § 467 ods. 1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak žalobkyni,\nktorá v konaní dosiahla úspech, priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu\ntrov konania pred správnym súdom proti neúspešnej žalovanej.\n16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/111/2020", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}