{"guid": "20c6db9d-e32a-4fce-94af-76718e2a563c:1b49de2f-4881-4076-863a-f0978783032c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1019201092.1", "spisova_znacka": "7Ssk/68/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/68/2024 z 26. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. februára 2025, sp. zn. 7Ssk/68/2024, ECLI:SK:NSSSR:2025:1019201092.1", "identifikacne_cislo": "1019201092", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "datum_vydania": "2025-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-30", "nazov": "§ 30 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-30", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/1968/88/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 88/1968 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1968/88/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/88-1968/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-28", "nazov": "§ 28 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-28", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-28"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-30", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-49", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-51", "/SK/ZZ/1968/88#paragraf-6", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-28"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b49de2f-4881-4076-863a-f0978783032c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1019201092.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:1019201092.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:1019201092.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/68/2024\n1019201092\n26. 02. 2025\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2025:1019201092.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso\nako člen senátu vo veci žalobcu: X. X., I.. XX. T. XXXX, B. XXXX/X, Z. N., zastúpeného: Prosman a\nPavlovič, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, Hlavná 31, Trnava, proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 5. júna 2019, č.\n52863-2/2019-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-43\nSa 29/2022-104 z 5. júna 2024 takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.\nII. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca je otcom maloletej dcéry M. X., I.. XX. V.\nXXXX. Od 21. júna 2011 bol povinne nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa Mondelez\nSR Production s.r.o. Od 1. novembra 2018 uzatvoril so zamestnávateľom ADECCO Slovakia, s. r. o., ako\nagentúrou dočasného zamestnávania, ďalší pracovný pomer, kde vykonáva prácu „operátora výroby“,\nčo zahŕňalo aj obsluhu výrobných zariadení a výrobnej linky a manipuláciu s výrobným materiálom, s\ntotožným miestom výkonu práce. Následne žalovanú požiadal o výplatu materského od 1. novembra\n2018 z povinného nemocenskéo poistenia pre Mondelez SR Production, s.r.o., pretože maloletú po\ndohode s jej matkou prevzal do starostlivosti.\n2. Pobočka žalovanej v Bratislave mu rozhodnutím z 9. januára 2019 nepriznala tento nárok. Vyšla zo\nzistenia, že žalobca aj od 1. novembra 2018 naďalej vykonával pracovnú činnosť a dosahoval z nej príjem\nv porovnateľnej výške ako z predošlého pomeru u Mondelez SR Production, s. r. o. Zároveň v tomto\nobdobí nečerpal rodičovskú dovolenku a nedošlo ani k výraznej úprave jeho pracovného času tak, aby sa\nmohol starať o dieťa vo väčšom rozsahu než pred týmto dátumom. Preto sa podľa pobočky nepovažoval\nza iného poistenca v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov, čím nenaplnil podmienku uvedenú v § 49 ods. 1 cit. zák. a nevznikol mu nárok\nna materské.\n3. Ústredie žalovanej tu preskúmavaným rozhodnutím z 5. júna 2019 potvrdilo toto rozhodnutie.\nStotožnilo sa so záverom pobočky, že žalobca aj od 1. novembra 2018 naďalej pracoval v rovnakom\nzaťažení (minimálne 37,5 hodín týždenne), a nepreukázal, že by si svoje pracovné podmienky\nprispôsobil tak, aby sa o dieťa mohol skutočne starať. Z povahy jeho práce podľa ústredia vyplývalo,\nže sa vykonáva v priestoroch zamestnávateľa. Iný poistenec musel dieťa od matky fakticky prevziať\ndo svojej starostlivosti. Ak by postačovala len formálna starostlivosť o dieťa, ustanovenie § 51 zákona\nč. 461/2003 Z. z. by stratilo svoj význam. Podľa ústredia je dohoda o prevzatí starostlivosti otcom len\n\nfiktívna, ak ten aj naďalej vykonáva zárobkovú činnosť za nezmenených podmienok a o dieťa sa reálne\nstará niekto iný. To odporuje účelu materského ako nemocenskej dávky, ktorou sa má vyrovnávať prípad\nstraty, resp. zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti podľa § 2 písm. a) cit. zákona. Skutočnosť, že žalobca\nsi plní svoje rodičovské povinnosti, ešte sama o sebe nezakladá nárok na materské, takáto povinnosť\nmu vyplýva z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z.\n4. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu, v ktorej predovšetkým namietal nemožnosť\nvyjadriť sa k vykonaným dôkazom a tiež, že žalovaná uplatnila výklad nad rámec zákona č. 461/2003\nZ. z., a preto sú jej právne závery nesprávne. Správny súd (po zrušení jeho predošlého rozsudku č. k.\n43 Sa 15/2020-56 rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 81/2021) tu napadnutým rozsudkom č. k.\nTT-43 Sa 29/2022-104 zamietol túto správnu žalobu. Do odôvodnenia v podstate prevzal odôvodnenie\nzrušujúceho rozsudku kasačného súdu, ktorý sa zaoberal výkladom ustanovenia § 49 zákona č.\n461/2003 Z. z. Okrem toho vzhľadom na pracovnú činnosť žalobcu považoval za nepravdepodobné,\nže by si dokázal prispôsobiť svoje pracovné povinnosti tak, aby zároveň mohol poskytovať dieťaťu\npredpokladanú starostlivosť.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší\npreskúmavané rozhodnutie žalovanej, eventuálne zrušenia rozsudku správneho súdu a vrátenia mu veci\nna ďalšie konanie. Naďalej trval na tom, že splnil všetky podmienky priznania materského, keďže podľa\n§ 49 ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. prezval dieťa do svojej starostlivosti a podľa § 30 písm. b)\ncit. zák. nemal príjem, ktorý sa považoval za vymeriavací základ. Hoci mal súčasne uzatvorený pracovný\npomer aj s iným zamestnávateľom, než od ktorého žiadal materské, má sa nárok na nemocenskú dávku\npodľa § 58 cit. zák. posudzovať pri každom nemocenskom poistení samostatne. Materské si uplatnil u\nzamestnávateľa Mondelez SR Production s.r.o. a z tohto zamestnania nemá od nástupu na materskú\ndovolenku žiaden príjem. Z druhého nemocenského poistenia síce má príjem, ale nečerpá žiadnu dávku\nnemocenského poistenia. Prevzatie dieťaťa do starostlivosti preukázal dohodou uzavretou s matkou\ndieťaťa a jej čestným prehlásením, že sa o dieťa staral. Podľa žalobcu § 49 ods. 1 cit. zák. pojem\nstarostlivosť žiadnym spôsobom nevymedzuje, preto má ísť o druh starostlivosti s najmenším rozsahom\njej poskytovania. Žalovaná podľa neho konala nad rámec svojich zákonných povinností, keď zisťovala,\nči pracovné povinnosti žalobcu umožňujú zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa.\n6. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť, pretože svoje rozhodnutie považuje za správne.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení\ns § 203 ods. 2 SSP).\n8. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovanej, ktorým žalobcovi nepriznala nárok na materské,\nktorý si uplatnil ako zamestnanec zamestnávateľa Mondelez SR Production s.r.o. od 1. novembra 2018.\nPodmienky, za ktorých si žalobca mohol uplatniť nárok na materské, boli vymedzené v § 30 a § 49 zákona\nč. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2019. Podľa § 30 cit. zák. zamestnanec má nárok na\nnemocenskú dávku v zásade vtedy, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú\ndávku počas trvania nemocenského poistenia [písm. a)] a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací\nzáklad za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky [písm. b)]. V zmysle § 49 ods. 1\ncit. zák. má iný poistenec nárok na materské, ak prevzal dieťa do starostlivosti a ak sa o toto dieťa stará.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. d) cit. zák. sa iným poistencom, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, rozumie\notec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, ak matka\nnepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.\n9. V prerokúvanej veci nebolo sporné, že žalobca naďalej aj po prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti\nvykonával zárobkovú činnosť v pracovnom pomere u nového zamestnávateľa ADECCO Slovakia, s. r. o.\nNámietka žalobcu, že nárok na materské si neuplatňuje z tohto pracovného pomeru, ale z pracovného\npomeru, kde nedosahuje žiaden príjem, a preto spĺňa podmienku § 30 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.\nz., sa míňa s podstatou dôvodov preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaná totiž netvrdila, že by žalobca\nnespĺňal podmienku podľa cit. ustanovenia. Poukazy na jeho príjem z nového pracovného pomeru mali\nlen preukazovať, že u tohto zamestnávateľa vykonáva prácu v rovnakom rozsahu ako predtým, a preto\nje vylúčené, že by sa o dieťa staral v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Už len pre poriadok\ntreba dodať, že judikatúra kasačného súdu sa medzičasom (po vydaní preskúmavaného rozhodnutia)\n\nposunula aj v otázke, či súbežné pracovné pomery zakladajú jedno nemocenské poistenie alebo viacero\nnemocenských poistení (porov. rozsudok sp. zn. 7 Ssk 61/2021).\n10. Veľká skupina námietok žalobcu naďalej smeruje k výkladu pojmu „starostlivosť“, resp. spojeniu\n„prevziať dieťa do starostlivosti“ a „starať sa o dieťa“, ktoré sú použité v § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ. z. Ich výkladu sa však kasačný súd vyčerpávajúco venoval v predošlom (zrušujúcom) rozsudku sp.\nzn. 7 Ssk 81/2021. V ňom súhlasil so žalobcom, že § 49 ods. 1 a 2 cit. zák. nevymedzujú presný obsah\na rozsah starostlivosti, ktorú má iný poistenec poskytovať dieťaťu. Vyšiel však z toho, že materské\nnadviazalo na peňažnú pomoc v materstve (§ 6 a nasl. zákona č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej\ndovolenky a o dávkach v materstve), ktorá bola pôvodne určená pre matky na obdobie približne šiestich\nmesiacov po pôrode a až do 31. decembra 2010 bola zásadne obmedzená ôsmimi mesiacmi veku\ndieťaťa (§ 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v cit. znení). Ak teda zákonodarca už v pôvodnom znení\ntýchto ustanovení používal pojem „starostlivosť“, malo ísť o takú starostlivosť, aká obvykle zodpovedá\nstarostlivosti matky o dieťa v tomto veku, čiže o osobnú starostlivosť. To pochopiteľne (už vzhľadom\nna prirodzené fyziologické potreby matky ako spánok či oddych) neznamená 24-hodinovú výlučnú\nprítomnosť pri dieťati. V každom prípade však tento pojem vylučuje ponechať dieťa bez dozoru alebo\nna starosť inej osobe pravidelne niekoľko hodín denne.\n11. To, že starostlivosť v zmysle § 48 a 49 zákona č. 461/2003 Z. z. znamená osobnú starostlivosť,\ndokazuje aj § 51 cit. zák., podľa ktorého zaniká nárok na materské, ak sa poistenec podľa lekárskeho\nposudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa. Pokiaľ by pre vznik nároku na materské postačovalo iba\nformálne uzavretie dohody rodičov dieťaťa o prevzatí starostlivosti, prípadne zabezpečenie starostlivosti\ninou osobou, toto ustanovenie by stratilo svoje opodstatnenie. Pojem starostlivosti podľa § 48 a 49\nzákona č. 461/2003 Z. z. zároveň musí byť odlišný od pojmu starostlivosť podľa § 28 zákona č. 36/2005 Z.\nz. Zákona o rodine. Inak by totiž nemalo zmysel, aby otec dieťaťa musel „preberať dieťa do starostlivosti\nna základe dohody s matkou“ v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. d) cit. zák., keď právo a povinnosť\nstarať sa o dieťa má už každý otec na základe cit. ustanovenia Zákona o rodine. Uvedené závery sú\nsúčasťou stabilnej judikatúry tunajšieho súdu (porov. aj rozsudok sp. zn. 7 Sžsk 50/2020, uverejnený\npod č. 5/2022 ZNSS).\n12. Kasačný súd tiež uznal, že schopnosť otca dieťaťa starať sa o dieťa aj počas trvajúceho pracovného\npomeru sa musí posudzovať vždy s prihliadnutím na pracovnú činnosť, ktorú vykonáva. Povaha\nčinnosti žalobcu (obsluha výrobných zariadení a výrobnej linky, manipulácia s výrobným materiálom,\nčo nevyhnutne vyžaduje prítomnosť na určitom pracovisku) vylučuje, aby ich dokázal vykonávať v\nustanovenom pracovnom čase 37,5 hodiny týždenne a súbežne dokázal poskytovať dieťaťu starostlivosť\nv tom zmysle, ako ju vymedzil kasačný súd v predošlom odseku. Keďže práve reálna starostlivosť\nv takomto zmysle je podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. podmienkou nároku na materské,\nmôže tento nárok v zmysle § 109 ods. 1 cit. zák. vzniknúť len vtedy, ak sa táto podmienka splnila.\nOrganizačné zložky žalovanej sú potom podľa § 195 ods. 1 cit. zák. povinné zistiť skutočný stav veci\na na ten účel si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutia. Žalovaná je teda oprávnená zisťovať, že\nprevzatie dieťaťa do starostlivosti otcom nie je len formálne, teda či otec má vôbec reálnu možnosť takúto\nstarostlivosť dieťaťu poskytovať. Preto neobstojí námietka žalobcu, že takéto zisťovanie žalovanej je\nnezákonné. V prerokúvanej veci potom záver žalovanej, že povaha a rozsah vykonávanej práce žalobcu\nneumožňujú starostlivosť predpokladanú v § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., zodpovedá obsahu\nadministratívneho spisu, má v ňom oporu a zodpovedá aj citovaným ustanoveniam, ako ich kasačný\nsúd vyložil v predošlom texte.\nIV.\nZáver\n13. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných\ndôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1\nSSP) zamietol.\n14. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci\núspech nemal a žalovaná ho síce mala, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa jej nárok\nna náhradu trov priznal.\n15. Tento rozsudok prijal senát pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}