{"guid": "113a8694-cbd7-45c2-a3f7-b877631a9e06:bd593bc1-7acd-489e-9d46-978e0ec83ab1", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1014201016.3", "spisova_znacka": "6Ssk/62/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/62/2024 z 30. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. júla 2025, sp. zn. 6Ssk/62/2024, ECLI:SK:NSSSR:2025:1014201016.3", "identifikacne_cislo": "1014201016", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Michal Matulník", "sudca_id": 981, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-michal-matulnik-981", "datum_vydania": "2025-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-1", "nazov": "§ 492 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "nazov": "§ 492 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "nazov": "§ 250l ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250l"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-223", "nazov": "§ 223 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-223", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-223"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-492", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250l", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-223"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd593bc1-7acd-489e-9d46-978e0ec83ab1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1014201016.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:1014201016.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:1014201016.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/62/2024\n1014201016\n30. 07. 2025\nJUDr. Michal Matulník\nECLI:SK:NSSSR:2025:1014201016.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala\nMatulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina\nTisa, v právnej veci navrhovateľov: 1. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX K. - Z., 2.\nZ. A., nar. X.XX.XXXX, bytom: B. XXXX/X, XXX XX K. - Z., 3. L. A., nar. X.X.XXXX, bytom: B. XXXX/X,\nXXX XX K. - Z., všetci traja po zomrelom Z. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom\nC. X, K., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v\nkonaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. mája 2014, o\nodvolaní navrhovateľa proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5Sd/120/2014-217 zo dňa\n17. januára 2024, t a k t o\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k.\nBA-5Sd/120/2014-217 zo dňa 17. januára 2024 p o t v r d z u j e.\nII. Navrhovateľom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 17. januára 2024,\nč. k. BA-5Sd/120/2014-217 postupom podľa § 250q ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení platnom v rozhodnom období (ďalej len „OSP“ alebo „Občiansky súdny poriadok“)\nvecne správne potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. mája 2014 (ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie“), ktorým odporkyňa podľa § 65, § 274, § 293z, § 82 zákona č. 461/2003\nZ.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“ alebo „zákon\no sociálnom poistení“) právnemu predchodcovi navrhovateľov od 27. novembra 2010 priznala starobný\ndôchodok v sume 347,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2011 na sumu 354,20 eur mesačne, od\n1. januára 2012 na sumu 365,90 eur mesačne, od 1. januára 2013 na sumu 377,10 eur mesačne a od\n1. januára 2014 na sumu 385,90 eur mesačne.\n2. Právny predchodca navrhovateľov návrhom zo dňa 20. júna 2014 žiadal preskúmať uvedené\nrozhodnutie odporkyne s tým, že nesúhlasil s dátumom priznania starobného dôchodku. Mal za to, že\npodľa ustanovenia § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení\nplatnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon č. 100/1988“ alebo „zákon o sociálnom zabezpečení“) sa\nmu musí dôchodkový vek znížiť za výkon prác zaradených do I. pracovnej kategórie, pretože odpracoval\nv službe vojaka z povolania v trvaní 28 rokov a 5 dní v I. kategórii funkcií, a preto mal ísť do starobného\ndôchodku vo veku 55 rokov a nie vo veku 63 rokov. Poukázal na to, že vykonal službu vojaka z povolania\nv zamestnaní I. kategórie funkcií, a to ako vojak základnej služby v ČSĽA od 30. augusta 1973 do 19. júla\n1975 v počte 689 dní a ako vojak z povolania od 20. júla 1975 do 31. januára 1994 v počte 6 771 dní, t.\n\nj. celkovo 7460 dní, čo je 20 rokov a 160 dní vrátane vojenskej služby. Poukazoval ďalej na to, že by mal\nmať posudzované aj odpracované obdobia v III. pracovnej kategórii, a to ako učeň SOU od 01. septembra\n1968 do 30. júna 1971 v počte 1 033 dní, v Zlievarni Hronec od 01. júla 1971 do 29. augusta 1973 v\npočte 791 dní, zamestnanie v SBS SECURITON od 01. februára 1994 do 30. júna 2005 v počte 4 168\ndní a zamestnanie do podania návrhu od 25. augusta 2005 do 20. júna 2014 v počte 3 222 dní, t. j. spolu\n9 214 dní, čo je 25 rokov a 1 deň. Upozornil, že výsluhový dôchodok mu bol priznaný vo veku 55 rokov,\nod 01. decembra 1990 a uviedol, že vznik nároku na výsluhový príspevok, rovnako ako vznik nároku\nna výsluhový dôchodok nie sú podmienené dovŕšením fyzického veku potrebného pre vznik nároku na\nstarobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, resp. o sociálnom poistení,\nale je založený len na princípe výsluhy, t. j. trvania služobného pomeru počas určeného počtu rokov.\nUviedol, že odporkyňa mu napadnutým rozhodnutím priznala starobný dôchodok odo dňa 27. novembra\n2010, kedy dosiahol vek 58 rokov a mal za to, že mu nedôsledne zhodnotila obdobie služby vojaka z\npovolania od 30. augusta 1973 do 31. januára 1994 a dostatočne nezhodnotila aj roky odpracované v III.\npracovnej kategórii pred a po vykonanej vojenskej službe. Poukázal na ustanovenie § 274 ods. 1 a § 255\nods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že výkon zamestnania v I. (II.) pracovnej kategórii, resp. funkcií\npodľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. má vplyv tak na zachovanie nároku na prepočet starobného\ndôchodku aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. a má vplyv aj na skorší vznik nároku na starobný dôchodok, t.\nj. pred dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. Zdôraznil, že odporkyňa\nmu niektoré doby civilného zamestnania vôbec nezapočítala ako SOU, zamestnanie v Zlievarni Hronec\na SBS a žiadal, aby tieto nezrovnalosti odstránila, pretože môžu mať priamy vplyv na výšku starobného\ndôchodku. Právny predchodca navrhovateľov v písomnom vyjadrení zo dňa 19. mája 2015 ďalej doplnil,\nže odporkyňa nesprávne vyhodnotila celú dobu jeho zamestnania a tiež nesprávne postupovala, keď v\nprípade pri krátení jeho starobného dôchodku použila ustanovenia Dohovoru č. 128, čo považoval za\nnesprávne, nakoľko doposiaľ nebol stanovený žiaden vzorec ani rozsah krátenia starobných dôchodkov\na odporkyňa postupovala ako nezákonný aparát.\n3. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17. marca 2015 uviedla, že podľa potvrdenia\nVojenského úradu Sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 23. septembra 2013 právnemu\npredchodcovi navrhovateľov bol priznaný podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých\nslužobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 76/1959 Zb.“ alebo\n„zákon o služobných pomeroch vojakov“) od 1. februára 1994 výsluhový príspevok, ktorý sa podľa § 89\nods. 3 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 114/1998 Zb.“ alebo „zákon o sociálnom zabezpečení vojakov“) s účinnosťou od 1. septembra\n1995 považuje za výsluhový dôchodok a podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom\nzabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002\nZ.z.“ alebo „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) sa považuje od 1. júla 2002 naďalej\nza výsluhový dôchodok. Uviedla ďalej, že pre nárok a výšku výsluhového príspevku bola právnemu\npredchodcovi navrhovateľov zhodnotená doba poistenia od 30. augusta 1973 do 19. júla 1975 - základná\nvojenská služba vo vojenskej škole v I. kategórii funkcií a od 20. júla 1975 do 31. januára 1994 - vojak z\npovolania v I. kategórii funkcií, t. j. celkom 20 rokov a 341 dní. Poukázala na to, že právny predchodca\nnavrhovateľov dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. s použitím ustanovenia\n§ 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, t.j.\ndňa 4. decembra 2007 a pretože právny predchodca navrhovateľov zároveň získal najmenej 25 rokov\nobdobia dôchodkového poistenia a najmenej 20 rokov služby v I. kategórii funkcií, splnil podmienky\nnároku na starobný dôchodok v súlade s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Suma starobného\ndôchodku právneho predchodcu navrhovateľov bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby\nslužby) získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. S\npoukazom na článok 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128)\nuviedla, že nakoľko právny predchodca navrhovateľov je poberateľom dávky z osobitného systému\nsociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona\nč. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie\nzáklady dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku bola znížená podľa článku\n33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach o sumu starobného dôchodku,\nzodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy\nvýsluhového dôchodku za celé roky, pričom suma starobného dôchodku, zodpovedajúca obdobiu\ndôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku\nza celé roky, bola určená ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia\n\ndôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku\nza celé roky, k úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktoré je zhodnotené\nna určenie sumy starobného dôchodku. S poukazom na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.\nďalej uviedla, že bola určená suma starobného dôchodku podľa právnych predpisov účinných do 31.\ndecembra 2003, t. j. zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Suma starobného dôchodku\nvypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných\ndávkach je 337,60 eur mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov\núčinných do 31. decembra 2003 a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach\nje 149,00 eur mesačne. Nakoľko suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 461/2003 Z.z.\nv znení neskorších predpisov a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach je\nvyššia, právnemu predchodcovi navrhovateľov patrí starobný dôchodok v tejto sume. Suma starobného\ndôchodku bola ďalej zvýšená podľa predpisov o zvyšovaní dôchodkových dávok a ku dňu 01. januáru\n2014 predstavuje 385,90 eur mesačne. Poukázala ďalej na to, že starobný dôchodok bol právnemu\npredchodcovi navrhovateľov priznaný v súlade s § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku.\n4. Odporkyňa v nadväznosti na pojednávanie zo dňa 29. marca 2017 a námietky právneho predchodcu\nnavrhovateľov, ďalej v písomnom vyjadrení zo dňa 30. mája 2017 uviedla, že právny predchodca\nnavrhovateľov predložil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti od 01. júla 2005 do 06. augusta 2005\na od 17. januára 2006 do 18. februára 2006, tiež potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nv Bratislave z 03. decembra 2008, podľa ktorého je evidovaný ako nezamestnaný od 05. augusta\n2005 do 31. marca 2006 a zdôraznila, že uvedené obdobia nie je možné zhodnotiť pre starobný\ndôchodok, nakoľko podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nie sú považované za\nobdobie dôchodkového poistenia. K námietke právneho predchodcu navrhovateľov vo veci osobného\nvymeriavacieho základu v roku 2006 ďalej poukázala na to, že podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne\npobočky v Bratislave zo dňa 27. novembra 2013 právny predchodca navrhovateľov dodatočne zaplatil\npoistné na dôchodkové poistenia podľa § 142 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. za obdobie od 25. augusta 2005 do 31. decembra 2005 v sume\n35.351,- Sk a za obdobie od 01. januára 2006 do 31. marca 2006 v sume 23.738,- Sk. Ďalej uviedla, že\nbývalý zamestnávateľ právneho predchodcu navrhovateľov uviedol na evidenčnom liste dôchodkového\npoistenia za obdobie od 01. apríla 2006 do 31. decembra 2006 vymeriavací základ 111.983,- Sk, takže\nvymeriavací základ za rok 2006 je úhrnom 135.721,- Sk a na osobnom liste dôchodkového poistenia,\nktorý je prílohou rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X z 21. apríla 2017, je uvedený správne.\n5. Správny súd v prejednávanej veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý bol v poradí druhým\nrozhodnutím správneho (resp. krajského) súdu. Napadnutému rozsudku predchádzal nasledovný\npriebeh súdneho konania: (i) Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn.\n5Sd/120/2014-122 zo dňa 13. septembra 2017 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X\nzo dňa 06. mája 2014. V odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že od 01. júla 2016 je účinný\nzákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení platnom v rozhodnom období (ďalej len „SSP“),\npodľa ktorého všetky rozhodnutia vydané po 01. júli 2016 sú dvojstupňové. Súd preto v tomto konaní\nnemôže preskúmavať rozhodnutia vydané odporkyňou po 01. júli 2016, ktoré sú dvojstupňové, ako aj\nvzhľadom na poučenie v týchto rozhodnutiach, kde sa už opravné prostriedky nepodávajú na súd, ale\ntam uvedenému správnemu orgánu. Z tohto dôvodu súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX\nX zo dňa 21. apríla 2017, ktorým odporkyňa právnemu predchodcovi navrhovateľov od 10. júna 2017\nznížila starobný dôchodok na sumu 428,20 eur mesačne, už v tomto konaní nemôže preskúmať.\n6. Na odvolanie právneho predchodcu navrhovateľov (ii) Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„Najvyšší súd SR“) uznesením zo dňa 26. septembra 2018, č. k. 9So/98/2017-151 zrušil rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 13. septembra 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí\nkonštatoval, že námietky právneho predchodcu navrhovateľov súvisiace s nesprávnym výpočtom sumy\njeho starobného dôchodku sú neopodstatnené. Suma starobného dôchodku bola určená správne, v\nsúlade s právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd\nSR tiež uviedol, že ak krajský súd dospel k záveru o nemožnosti preskúmať napadnuté rozhodnutie\nodporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. apríla 2017 z dôvodu nedostatku právomoci, mal\nkonanie v tejto časti zastaviť a vec postúpiť na rozhodnutie o opravnom prostriedku generálnemu\nriaditeľovi Sociálnej poisťovne s poukazom na § 215 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Keďže krajský\nsúd takto nepostupoval, znemožnil právnemu predchodcovi navrhovateľov realizáciu jeho procesného\n\npráva na podanie odvolania a rozhodnutie o ňom. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR zdôraznil, že\npráve prostredníctvom procesného inštitútu odvolania sa zabezpečí preskúmanie prvostupňového\nrozhodnutia a v prípade jeho nesprávnosti sa ním dosiahne náprava, pričom táto možnosť bola\nprávnemu predchodcovi navrhovateľov v dôsledku postupu krajského súdu odopretá. Najvyšší súd\nuložil krajskému súdu konanie v časti týkajúcej sa preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia\nodporkyne zo dňa 21. apríla 2017 zastaviť a vec postúpiť na rozhodnutie o opravnom prostriedku\ngenerálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne. Z tohto dôvodu v podstate aj zrušil rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave.\n7. S účinnosťou od 01. júna 2023 na základe zákona č. 151/2022 Z.z. bol zriadený Správny súd v\nBratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých\nje daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Tunajší súd uznesením zo dňa 30.\naugusta 2023, č. k. BA-5Sd/120/2014 - 169 vylúčil návrh v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. apríla 2017 na samostatné konanie. Veci bola pridelená sp.\nzn. 13Sa/11/2023. Tunajší súd uznesením zo dňa 04. septembra 2023, č. k. 13Sa/11/2023 - 34 konanie\nzastavil a vec postúpil generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne.\n8. Po zrušení prvého rozsudku krajského súdu Najvyšším súdom SR, správny súd vec opätovne\nprejednal a na pojednávaní konanom dňa 17. januára 2024 vyhlásil napadnutý rozsudok, ktorý odôvodnil\ntak, ako je uvedené nižšie. Vychádzal pritom zo záväzného právneho názoru obsiahnutého v rozsudku\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/98/2017-151 zo dňa 26. septembra 2018.\n9. Rešpektujúc skutočnosť uvedenú v predchádzajúcom bode, správny súd v odôvodnení napadnutého\nrozsudku uviedol, že (i) výkon služby vojaka z povolania v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20\nrokov (čo je v tu posudzovanej veci aj prípad právneho predchodcu navrhovateľov) v zmysle § 274\nods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988\nZb. zachoval právnemu predchodcovi navrhovateľov nárok na starobný dôchodok od dovŕšenia veku\n55 rokov; (ii) námietku právneho predchodcu navrhovateľov týkajúcu sa nezhodnotenia doby pred 18.\nrokom veku, t. j. učňovského štúdia od 04. decembra 1967 do 30. apríla 1998 (pozn. súdu, zrejme\nsprávne má byť do 01. júla 1971), vyhodnotil súd ako nedôvodnú, lebo hodnotenie takej doby je\nvylúčené ustanovením § 22 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.; (iii) k námietke právneho predchodcu\nnavrhovateľov ohľadom nezákonného krátenia dôchodku podľa Dohovoru č. 128, poukázal správny súd\nna právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So/171/2014 zo dňa 26. februára\n2016 a v uznesení sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27. septembra 2017, z ktorých odcitoval vybrané\nustanovenia; (iv) námietky právneho predchodcu navrhovateľov súvisiace s nesprávnym výpočtom sumy\njeho starobného dôchodku vyhodnotil správny súd ako neopodstatnené, a to s odkazom na právny\nnázor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/98/2017-151 (ods. 53 - 63 odôvodnenia\nrozsudku). Podľa názoru správneho súdu bola tak suma starobného dôchodku právneho predchodcu\nnavrhovateľov určená správne, v súlade s právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou; (v) námietku\nprávneho predchodcu navrhovateľov, že mu bol nesprávne stanovený dátum priznania starobného\ndôchodku neakceptoval s vysvetlením, že právny predchodca navrhovateľov si u odporkyne uplatnil\nnárok na starobný dôchodok dňa 27. novembra 2013 a podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. bolo\nmožné priznať starobný dôchodok právnemu predchodcovi navrhovateľov tri roky spätne, t. j. od 27.\nnovembra 2010, čo sa stalo aj v tu posudzovanej právnej veci právneho predchodcu navrhovateľov; (vi)\npokiaľ právny predchodca navrhovateľov po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.\nseptembra 2017 uvádzal nové dôvody opravného prostriedku, k tomu správny súd v nadväznosti na §\n250h ods. 1 OSP v spojení s § 250b tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/60/2014\n02.06.2015, podľa ktorého: „Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov\nverejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených\nv žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť, keďže správne súdnictvo je ovládané tzv. koncentračnou\nzásadou, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca\nlehoty na podanie žaloby....“; (vii) záverom sa správny súd vyjadril k námietkam právneho predchodcu\nnavrhovateľov vyjadreným na súdnom pojednávaní dňa 17. januára 2024, pričom konštatoval, že\nžiadna z týchto námietok nie sú spôsobilé spochybniť správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nodporkyne.\n10. Správny súd tak po preskúmaní opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia odporkyne v\nintenciách zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\ndospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne s odkazom na ustanovenie §\n\n250q ods. 3 OSP. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2\nOSP a s poukazom na výsledok konania právnemu predchodcovi navrhovateľov, ktorý nebol úspešný,\nprávo na ich náhradu nepriznal.\nII.\n11. Proti rozsudku správneho súdu podal právny predchodca navrhovateľov v zákonnej lehote\nodvolanie.\n12. Právny predchodca navrhovateľov v úvode podaného odvolania vyjadril svoj zásadný nesúhlas\na všeobecnú nespokojnosť s rozsudkom správneho súdu, ako aj s preskúmavaným rozhodnutím\nodporkyne, najmä čo do výšky priznaného starobného dôchodku. Následne opakovane uviedol, že\nvykonával prácu v I. kategórii funkcií 7 460 dní, t. j. 20 rokov + 160 dní (vrátane vojenskej základnej\nslužby) a zároveň má v civilnom sektore odpracovaných 9 214 dní, t. j. 25 rokov a 1 deň a cca ďalších 10\nrokov. Vo všeobecnosti vyjadril, že nezohľadnením odpracovanej doby v civilnom sektore, ako aj výkonu\nvojenskej služby a zamestnania v I. kategórií funkcií na výške predpokladaného starobného dôchodku,\ndochádza k porušovaniu princípu primeranosti, proporcionality a rovnosti účastníkov. V ďalšom právny\npredchodca navrhovateľov namietal nespokojnosť s procesom vykonávania dokazovania odporkyňou\na rovnako aj nedostatočné hodnotenie dôkazov aj zo strany správneho súdu. Vyjadril, že osobný\nlist dôchodkového poistenia, z údajov ktorých vychádzala odporkyňa, považuje za nedôveryhodný a\núčelový, nakoľko „substancia pre výpočet objektívneho určenia sumy jeho starobného dôchodku, určite\nnie je správna, nie je spravodlivá, nie je zásluhová a žalobcu viditeľne naďalej trvalo poškodzuje.“ Právny\npredchodca navrhovateľov opakovane poukázal na Stanovisko Slovenského národného strediska pre\nľudské práva z jesene roku 2022, ktorému sa správny súd podľa jeho názoru nevenoval dostatočne.\nĎalej namietal, že: „Sociálna poisťovňa žalobcovi (pozn. súdu právnemu predchodcovi navrhovateľov)\nniektoré doby poistenia nehodnotila vôbec, alebo mu ich hodnotenie odsúva do nekonečna a mení\npodmienky alebo bezdôvodne odňala výhody (dokonca mu znížila výšku starobného dôchodku a pod.),\nposkytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia, čím ho vystavila diskriminácii voči\nostatným.“ Zároveň sa právny predchodca navrhovateľov dožadoval, aby „sa obdobie vojenskej služby\nv zmysle § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. hodnotilo a preklenulo s judikatúrou súdov\nSR v prospech žalobcu (pozn. súdu právnemu predchodcovi navrhovateľov).“ V ďalšom obsahuje text\nodvolania právneho predchodcu navrhovateľov množstvo úvah a všeobecných otázok, prostredníctvom\nktorých poukazuje „na hrubú nespravodlivosť a neprávo“ v tu posudzovanej veci. Záverom navrhuje,\naby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok Správneho súdu v Bratislave v celom rozsahu zrušil a\nvec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil a rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil na\nďalšie konanie.\n13. Odporkyňa sa k odvolaniu právneho predchodcu navrhovateľov, ktoré jej bolo doručené 2. apríla\n2024, vyjadrila podaním zo dňa 18. apríla 2024, v ktorom uviedla, že dôvody odvolania právneho\npredchodcu navrhovateľov považuje za neopodstatnené. Vyjadrila, že má za to, že správny súd\nsprávne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil\nnezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Tiež poukázala na právne záväzný názor Najvyššieho súdu\nSR vyjadrený v uznesení sp. zn. 9So/98/2017-151 zo dňa 26. septembra 2018, v ktorom Najvyšší súd\nSR v tu prejednávanej veci konštatoval, že námietky právneho predchodcu navrhovateľov súvisiace\ns nesprávnym výpočtom sumy jeho starobného dôchodku sú neopodstatnené a suma starobného\ndôchodku bola určená správne, v súlade s právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Odporkyňa\nzopakovala, že na vecnej správnosti jej rozhodnutia trvá a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté\nrozhodnutie správneho súdu podľa § 219 OSP ako vecne správne potvrdil.\n14. Dňa 7. mája 2024 bola do elektronickej schránky súdu doručená replika právneho predchodcu\nnavrhovateľov k vyjadreniu odporkyne, v ktorej opakovane zdôraznil, že „Sociálna poisťovňa v jeho\ndôchodkových veciach nevykonáva dokazovanie a svoje subjektívne názory, pocity a vyjadrenia\nrozchádzajúce sa s realitou predkladá správnemu (krajskému) súdu.“ Keďže podľa názoru právneho\npredchodcu navrhovateľov, Sociálna poisťovňa nerešpektuje zákony, právny poriadok SR, a neraz\naj právny názor všeobecných súdov SR, právny predchodca navrhovateľov navrhol uloženie pokuty\nodporkyni podľa § 80 ods. 1 písm. c) SSP. Následne poukázal na zásady správneho konania podľa SSP\na odcitoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžlo/226/2010, podľa ktorého: „Je povinnosťou\nsprávneho orgánu, aby zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tak doplnil podklad pre\n\nrozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Táto povinnosť sa\nvzťahuje tak na prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán, až do vydania rozhodnutia.“\n15. Replika právneho predchodcu navrhovateľov bola doručená odporkyni na vedomie elektronicky dňa\n16. mája 2024.\nIII.\n16. Napadnutý rozsudok správneho súdu bol vydaný v?konaní o?opravnom prostriedku podľa tretej\nhlavy piatej časti (§ 250l až 250s) OSP, ktoré sa začalo podaním opravného prostriedku dňa 20. júna\n2014, teda pred 1. júlom 2016. Podľa § 492 ods. 1 SSP sa konania podľa tretej hlavy piatej časti OSP\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP dokončia podľa doterajších predpisov, teda podľa OSP.\n17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „odvolací súd“) pri\nskúmaní splnenia procesných podmienok na vecné prejednanie odvolania zistil, že právny predchodca\nnavrhovateľov, v priebehu odvolacieho konania, dňa 21. októbra 2024 zomrel. Mestský súd Bratislava\nIV, prostredníctvom notára JUDr. Miroslava Pavloviča, povereného súdom funkciou súdneho komisára\nv konaní o dedičstve po právnom predchodcovi navrhovateľov ako poručiteľovi, uznesením č. k. XXD/\nXXXXXXX-XX, V. XX/XXXX zo dňa 17. decembra 2024 (ďalej aj ako „uznesenie Mestského súdu\nBratislava IV“) rozhodol, že konanie o dedičstve zastavil, majetok nepatrnej hodnoty vydal synovi\nporučiteľa L. A., nar. X.X.XXXX, bytom: B. XXXX/X, XXX XX K., ktorý sa postaral o pohreb poručiteľa\na určil odmenu notára. V odôvodnení predmetného uznesenia Mestský súd Bratislava IV ďalej uviedol,\nže na základe predbežného vyšetrenia zistil, že poručiteľ zomrel ako vdovec, bez zanechania závetu a\nlistiny o vydedení. Ako dedičia zo zákona by v I. dedičskej skupine v zmysle § 473 zákona č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“) do úvahy\nprichádzali synovia poručiteľa O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/X, XXX XX K. - Z., Z. A.,\nnar. X.XX.XXXX, bytom: B. XXXX/X, XXX XX K. - Z. a L. A., nar. X.X.XXXX, bytom: B. XXXX/X,\nXXX XX K. - Z.. Keďže procesná subjektivita právneho predchodcu navrhovateľa zanikla, najvyšší\nsprávny súd v nadväznosti na uznesenie Mestského súdu Bratislava IV podľa § 107 ods. 3 OSP v\nspojení s §118 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ako aj prejavený záujem synov po\nzomrelom otcovi, rozhodol o pokračovaní v konaní pred odvolacím súdom s deťmi po zomrelom právnom\npredchodcovi navrhovateľov (pozn. súdu z tohto dôvodu ich odvolací súd v ďalšom texte uvádza už len\nako navrhovateľov ako účastníkov konania).\n18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „odvolací súd“)\nkonajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 493c písm. b/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu\nnemožno vyhovieť.\n19. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že najvyšší správny súd ako odvolací súd\nprimárne v medziach podaného odvolania preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania dospel k záveru, že nezistil dôvod na?\nto, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so?správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. S týmito sa odvolací súd\nstotožňuje v celom rozsahu.\n20. Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n21. Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n22. Podľa § 493c písm. b) SSP, ak je podľa § 492 daná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, vykonáva ju od 1. januára 2023 najvyšší správny súd.\n\n23. Podľa § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje\nv prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.\n24. Podľa § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak,\npoužije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.\n25. Predmetom konania o odvolaní v danej veci bol rozsudok správneho súdu č. k.\nBA-5Sd/120/2014-217 zo dňa 17. januára 2024, ktorým súd postupom podľa § 250q ods. 3 OSP vecne\nsprávne potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. mája 2014, ktorým odporkyňa\npodľa § 65, § 274, § 293z, § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. právnemu predchodcovi navrhovateľov od 27.\nnovembra 2010 priznala starobný dôchodok v sume 347,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2011\nna sumu 354,20 eur mesačne, od 1. januára 2012 na sumu 365,90 eur mesačne, od 1. januára 2013 na\nsumu 377,10 eur mesačne a od 1. januára 2014 na sumu 385,90 eur mesačne.\n26. Podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n27. Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na\nzáklade žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.\n28. Podľa § 250i ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre\nsúd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať\ndôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.\n29. Podľa § 250ja ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa\nžalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu\na vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa\n§ 219 až 221 tohto zákona.\n30. Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom v rozhodnom\nobdobí, dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri\nroky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo\nnajviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne\nzistí, že sa dávka\na) priznala v nižšej sume, ako patrí,\nb) vypláca v nižšej sume, ako patrí,\nc) odoprela neprávom alebo\nd) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.\n31. Podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov výsluhové príspevky,\nna ktoré vznikol nárok podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. v znení neskorších predpisov a\ntento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona\nvo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12%. Ak však bol poberateľ\ntejto dávky prijatý do služobného pomeru uvedeného v § 53 ods. 1, nárok na ňu zaniká dňom účinnosti\ntohto zákona.\n32. Podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3,\n§ 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších\npredpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo\nvýške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10%. Na výplatu týchto dôchodkov\nje príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.\nVýplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.\n33. Podľa článku 33 ods. 2 cit. Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok\nna dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za\n\ntú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť\nalebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti\nalebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.\n34. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, vychádzal najvyšší\nsprávny súd zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého\ntvoril aj administratívny spis odporkyne, na ktoré už poukázal detailne odvolací súd na viacerých\nmiestach tohto rozhodnutia, ako aj správny súd v?texte napadnutého rozsudku. Z?týchto dôvodov ich\nnajvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach neopakuje, súčasne na ne poukazuje a dopĺňa o\nnasledujúce zistenia.\n35. Právny predchodca navrhovateľov sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č.\nXXX XXX XXXX X zo dňa 06. mája 2014. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že\nprávny predchodca navrhovateľov požiadal o priznanie starobného dôchodku od 27. novembra 2010\nžiadosťou zo dňa 29. novembra 2013. Starobný dôchodok mu bol priznaný napadnutým rozhodnutím\nodporkyne od 27. novembra 2010 vo výške 347,90 eur mesačne. V priebehu súdneho konania vedeného\npôvodne na krajskom súde došlo k vydaniu rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.\napríla 2017, ktorým bol právnemu predchodcovi navrhovateľov podľa § 65, § 274, § 293z, § 112 ods. 3\na ods. 6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. znížený starobný dôchodok od 10. júna 2017 na sumu 428,20\neur mesačne. Dôvodom vydania tohto rozhodnutia bolo zistenie, že odporkyňa pri výpočte starobného\ndôchodku právneho predchodcu navrhovateľov použila nesprávny vymeriavací základ za obdobie od\n01. januára 2006 do 31. marca 2006, ktorý mal správne byť 23.738,- Sk a nie 27.738,- Sk. Rozhodovanie\no návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. apríla 2017 v tejto časti, bolo\nvylúčené na samostatné konanie, ktoré bolo uznesením sp. zn. 13Sa/11/2023-34 zo dňa 4. septembra\n2023 zastavené a vec postúpená generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne.\n35. Právny predchodca navrhovateľov sa narodil XX. V. XXXX. Dôchodkový vek 55 rokov podľa § 21 ods.\n1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšil dňom XX. V. XXXX. Ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku\nzískal 14.282 dní, t. j. 39 rokov a 47 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z potvrdenia Vojenského úradu\nsociálneho zabezpečenia zo dňa 15. októbra 2013 vyplýva, že právnemu predchodcovi navrhovateľov\nbol priznaný podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. od 01. februára 1994 výsluhový príspevok,\nktorý sa podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z.z. s účinnosťou od 01. septembra 1995 považuje za\nvýsluhový dôchodok a podľa § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. sa od 01. júla 2002 považuje naďalej\nza výsluhový dôchodok. Pre účely nároku právneho predchodcu navrhovateľov na výsluhový príspevok\nbolo zhodnotené obdobie jeho poistenia od 30. augusta 1973 do 19. júla 1975 - základná vojenská\nslužba vo vojenskej škole v I. kategórii funkcií a od 20. júla 1975 do 31. januára 1994 - vojak z povolania\nv I. kategórii funkcií, t. j. celkom 20 rokov a 341 dní.\n36. Najvyšší správny súd súhlasne s názorom správneho súdu a preskúmavaného rozhodnutia\nodporkyne konštatuje, že výkon služby vojaka z povolania v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20\nrokov v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 100/1988 Zb. zachoval právnemu predchodcovi navrhovateľov nárok na starobný dôchodok\nod dovŕšenia veku 55 rokov.\n37. K opakovanej námietke navrhovateľov týkajúcej sa nedostatočného zhodnotenia období, ktoré získal\nprávny predchodca navrhovateľov ako civilné zamestnanie pre účely starobného dôchodku, najvyšší\nsprávny súd v časovej súvislosti uvádza, že obdobie od 2. septembra 1968 do 29. augusta 1973 bolo\nprávnemu predchodcovi navrhovateľov zhodnotené ako doba štúdia na základe potvrdenia Odborného\nučilištia strojárskeho Piesok, ktoré právny predchodca navrhovateľov predložil odporkyni už pri spisovaní\nžiadosti o priznanie starobného dôchodku. Následne, doba služby v čase od 30. augusta 1973 do 31.\njanuára 1994 bola právnemu predchodcovi navrhovateľov zhodnotená ako I. kategória funkcií v plnom\nrozsahu, ako je zrejmé z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je súčasťou preskúmavaného\nrozhodnutia odporkyne. Obdobie dôchodkového poistenia v civilnom zamestnaní od 1. februára 1994\ndo 30. júna 2005 a od 25. augusta 2005 do 26. novembra 2010, t.j. do priznania starobného dôchodku\nje zhodnotené v plnom rozsahu, čo je opäť zrejmé z osobného listu dôchodkového poistenia právneho\npredchodcu navrhovateľov.\n\n38. K námietke výšky starobného dôchodku, najvyšší správny súd opakovane ozrejmuje, že\nsuma starobného dôchodku sa určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia\ndôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej\nhodnoty. Priemerný mesačný zárobok bol právnemu predchodcovi navrhovateľov určený v súlade s\n§ 12 zákona č. 100/1988 Zb. z rozhodného obdobia desiatich kalendárnych rokov 1984 až 1994.\nRozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. ako kalendárne roky pred\nrokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1984 až 2006. Do\nrozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 1. januárom 1984 a ani kalendárne roky, počas\nktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby. Na\nurčenie výšky sumy starobného dôchodku právnemu predchodcovi navrhovateľov sa v súlade s § 12\nods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. vybralo len päť rokov, v ktorých bol jeho zárobok najvyšší, t. j. roky\n2004, 2001, 2002, 2003, 1999. Odporkyňa postupovala v súlade so zákonom, keď starobný dôchodok\nvo výške 92 % priemerného mesačného zárobku (t. j. 124,20000 eur mesačne) zvýšila za 1.089 dní\nzamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok o 18 % priemerného mesačného zárobku (t. j.\n24,30000 eur mesačne). K sume 148,50000 eur pripočítala s poukazom na zákon č. 306/2002 Z.z.\nv znení zákona č. 639/2002 Z.z. sumu 157,52000 eur mesačne tak, aby suma starobného dôchodku\nprávneho predchodcu navrhovateľov nepresiahla sumu 306,02 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že\nnámietky právneho predchodcu navrhovateľov súvisiace s nesprávnym výpočtom sumy jeho starobného\ndôchodku sú neopodstatnené. Suma starobného dôchodku bola určená správne, v súlade s právnymi\npredpismi a ustálenou súdnou praxou. Takýto právny názor vo veci vyslovil správny súd v napadnutom\nrozsudku (pozn. súdu viď ods. 63 odôvodnenia rozsudku), ako aj tomu predchádzajúci odvolací súd v\nuznesení sp. zn. 9So/98/2017-151 zo dňa 26. septembra 2018 (viď odôvodnenie citovaného uznesenia\nNajvyššieho súdu SR), ktorého právnym názorom je správny súd viazaný.\n39. K námietke navrhovateľov, ktorou namietali nezákonnosť postupu pri výpočte výšky sumy\nstarobného dôchodku aplikáciou článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, najvyšší správny súd súhlasne s\nnázorom správneho súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku, podporne poukazuje na odôvodnenie\nrozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/185/2015, ktorý v odseku 3 rozhodnutia uviedol: „Z?článku\n33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v?prípade súbehu nárokov na starobný\ndôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v?\nzmysle Dohovoru množné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť a?to najviac o?\nsumu, ktorá prevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku za službu považovaného za výsluhový\ndôchodok).“ Najvyšší správny súd ďalej poukazuje na to, že postup krátenia starobného dôchodku\nv?prípade súbehu s?výsluhovým dôchodkom bol predmetom právneho posudzovania aj v rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/151/2016 z?27. júna 2018, ktorý bol napadnutý\nsťažnosťou na Ústavnom súde SR, ktorý sťažnosť odmietol uznesením sp. zn. IV. ÚS 624/2018-17\nzo 16. novembra 2018, a v ktorom ústavný súd uviedol: „Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že\nzákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 neustanovil možnosť a?postup\nkrátenia starobného dôchodku v?prípade jeho súbehu s?výsluhovým dôchodkom z?osobitného systému\nsociálneho zabezpečenia. Taktiež je však potrebné zdôrazniť aj to, že zákon č. 461/2003 Z.z. priamo z?\nustanovenia §60 ods. 2 a §255 od. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v?\nrozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového\npoistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný\ns?Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že\nvýsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o?sociálnom poistení charakter\ndávky v?starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa\npre nárok na starobný dôchodok v?zmysle vyššie uvedených ustanovení §60 ods. 2 a §255 ods.\n5 zákona o?sociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok a?výšku starobného dôchodku započítať\nnavrhovateľovi dobu služby v?Policajnom zbore. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už\nustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný\ndôchodok zákonodarca doteraz v?súlade s?čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 legislatívne neupravil\nosobitný spôsob výpočtu a?krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako\npri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov\nvýsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj\nna účely nároku a?výšky starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s?touto „dierou\nv?zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v\nstarobe.“ Citované rozhodnutie ústavného súdu nie je ojedinelým rozhodnutím. Mechanizmus krátenia\nstarobného dôchodku poistencom, ktorým vznikol nárok aj na výsluhový dôchodok, a to tak, že krátenie\n\nje možné vykonať len pomerne k počtu rokov rozhodných pre výpočet ich výsluhového dôchodku k\ncelkovej dobe poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu výsluhového\ndôchodku, odobril vo svojej judikatúre ústavný súd aj v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 389/2017, IV. ÚS\n270/2018.\n40. Vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam a početným námietkam navrhovateľov tohto druhu,\nodvolací súd dopĺňa, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\n(§ 250l a nasl. OSP) je posudzovať, či si správny orgán príslušný na konanie zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti\ns účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi\na či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané\nv súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Správny súd pri preskúmaní\nzákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku,\nči vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä s ohľadom na prameň,\nz ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na\notázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán\ndospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje,\nči správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu\nsprávny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí. K s tým súvisiacej\nnámietke navrhovateľov nedostatočného dokazovania v tu prejednávanej veci, odvolací súd poukazuje\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júla 2011, sp. zn. 8 Szd 1/2010, v ktorom tento\nkonštatoval: „Ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, súd vychádza\nzo skutkových zistení správneho orgánu, môže opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym\norgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods. 2 O.s.p.), avšak nemôže\nsa jednať o podstatné doplnenie dokazovania, keďže nedostatočne zistený skutkový stav je dôvodom,\naby súd zrušil rozhodnutie ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.“\n41. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu napadnutý rozsudok správneho súdu je presvedčivo\nodôvodnený a reaguje na všetky námietky navrhovateľov tak procesného, ako aj hmotnoprávneho\ncharakteru. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti, že do práva na spravodlivý súdny proces\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nepatrí\nprávo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením\ndôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a\nprávnymi názormi. Do obsahu základného práva nepatrí ani právo účastníka konania dožadovať sa\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa\nriadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania. Správny súd\npri odôvodňovaní napadnutého rozsudku postupoval v zmysle zákonných pravidiel a z odôvodnenia\nrozsudku je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel správny súd\nk svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné\nustanovenia právnych predpisov. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu, pokiaľ ide o jeho vlastnú\nargumentáciu, v?dostatočnej miere reflektuje na všetky námietky uvádzané navrhovateľmi v návrhu\nprávneho predchodcu navrhovateľov. Správny súd dostatočne ozrejmil vlastné úvahy pri právnom\nposúdení veci, pričom zohľadnil aj vyjadrenia všetkých účastníkov konania, či nimi vznesené návrhy,\nako aj právne záväzný názor najvyššieho súdu SR vyjadrený v tu prejednávanej veci v uznesení zo dňa\n26. septembra 2018, č. k. 9So/98/2017-151. Najvyšší správny súd preto dospel k záveru, že správny\nsúd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a?vyvodil aj správne skutkové a právne závery, ktoré\nnáležite odôvodnil.\n42. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia súdu, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody. Najvyšší správny súd ako súd odvolací sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nrozhodnutia správneho súdu, dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako vlastné (§ 246c ods. 1 veta\nprvá v spojení s ust. § 219 ods. 2 OSP). Najvyšší správny súd záverom len konštatuje, že väčšinu\nnámietok navrhovateľov, ktoré posúdil ako dôvody odvolania, vzniesli títo len všeobecne, s konštatáciou\nprávnej teórie, bez označenia jednotlivých častí odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, bez prepojenia\n\nskutkových dôvodov s konkrétnym odôvodnením, a napokon smerujúce aj voči skutočnostiam, ktoré s tu\nprejednávanou vecou nesúvisia alebo neovplyvňujú správnosť záverov súdneho a správneho konania,\na preto ich najvyšší správny súd vyhodnotil ako irelevantné.\n43. Záverom najvyšší správny súd k návrhu navrhovateľov na uloženie pokuty odporkyni podľa § 80\nods. 1 písm. c) SSP iba dodáva, že k uvedenému návrhu neprihliadol, nakoľko (i) v zmysle § 492 ods.\n1 SSP sa konania podľa tretej hlavy piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP\ndokončia podľa doterajších predpisov, teda podľa OSP; (ii) OSP obdobnú právnu úpravu pokuty za\nnerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku, ako je v SSP,\nneobsahuje; (iii) a na dôvažok, ak by odvolací súd navrhovaný postup primeraným použitím ustanovení\nSSP aj pripustil, ide o návrh navrhovateľov, ktorý je v tu posudzovanej veci nepoužiteľný, nakoľko\nodporkyňa nebola v žiadnom štádiu konania zaviazaná právnym názorom zrušujúceho rozhodnutia\nsúdu, ktoré by v novom konaní bola povinná rešpektovať.\n44. Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania\nrozhodnutia (ktorý je pre súd v zmysle § 250i ods. 1 zákona rozhodujúci), postupu odporkyne,\nktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia a napokon ani samotnému rozhodnutiu nemožno\nv zmysle námietok navrhovateľov vytýkať porušenie zákona odôvodňujúce jeho zrušenie a takéto\nporušenie zákona nekonkretizovali ani navrhovatelia. Správny súd preto dôvodne považoval rozhodnutie\nodporkyne za vydané v súlade so zákonom a opravnému prostriedku navrhovateľov nevyhovel. O\nzákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, a preto\njeho rozsudok podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP, § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP,\n§ 223 OSP a § 492 ods. 1 a ods. 2 SSP ako vecne správny potvrdil.\n45. O trovách odvolacieho konania najvyšší správny súd rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 v spojení s\n§ 250l ods. 2, s § 246c ods. 1 veta prvá, s § 224 ods. 1 OSP a s § 491 ods. 1, 2 SSP tak, že neúspešným\nnavrhovateľom náhradu trov konania nepriznal.\n46. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Sd/120/2014", "guid": "ca6578d4-04de-4e48-a238-593c24cfdf43:2d580950-fb45-4471-b1ee-bb828fd3bc44", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}