{"guid": "bfcfa0ab-453b-4c2e-8bbf-008fdd45497e:8a1af982-9cce-4d1a-bd59-2c1baffc8b22", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100521.1", "spisova_znacka": "4Svk/31/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/31/2025 z 1. 8. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 1. augusta 2025, sp. zn. 4Svk/31/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100521.1", "identifikacne_cislo": "0924100521", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2025-08-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 64/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:8c6dcca0-7336-439f-ad9b-84f9bb9201e8", "datum": "2026-02-10", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a1af982-9cce-4d1a-bd59-2c1baffc8b22", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100521.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100521.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100521.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Svk/31/2025\n0924100521\n01. 08. 2025\nJUDr. Monika Valašiková\nECLI:SK:NSSSR:2025:0924100521.1\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Čiperný lesník s.r.o., so sídlom\nŠemberova 66/9, 779 00 Olomouc, Česká republika,, právne zast. Advokátska kancelária Maslák, s.r.o.,\nso sídlom Šúrska 716/5, 900 01 Modra, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor starostlivosti o\nživotné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja, so sídlom\nKomenského 52, 041 26 Košice, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v konaní o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k.: 8Sa/1/2024 - 184 zo dňa 11. apríla\n2025, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Konanie na správnom súde\n1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) uznesením 8Sa/1/2024 zo dňa 11.4.2025 rozhodol\ntak, že výrokom I. zrušil uznesenie súdu č. k 8Sa/1/2024 - 178 zo dňa 10.3.2025, výrokom II. žalobu\nodmietol s poukazom na ust. § 98 ods. 1 písm. e) SSP a výrokom III. rozhodol o trovách konania tak,\nže účastníkom ich náhradu nepriznal.\n2. Správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že z obsahu administratívneho spisu,\nako aj z priebehu súdneho konania je zrejmé a nesporné, že žalovaný verejnou vyhláškou č. OU-KEOSZP1/2022/043731 zo dňa 12. októbra 2022 zverejnil Zámer vyhlásiť chránený areál Stolica (CHA\nStolica). Následne, po prerokovaní pripomienok vznesených oprávnenými subjektami v zmysle § 50 ods.\n4 zákona o ochrane prírody a krajiny vláda Slovenskej republiky uznesením č. 457 zo dňa 13. septembra\n2023 schválila nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 380/2023 Z. z., ktorými sa vyhlasuje chránený\nareál Stolica, a ktoré nadobudlo účinnosť 01. januára 2024.\n3. Správny súd zdôraznil, že pre posúdenie súdenej veci je v prvom rade rozhodujúce ustáliť, akým\nprocesným postupom dochádza k vyhláseniu chráneného areálu, ako jedného z typov chránených území\nšpecifikovaných v § 17 zákona o ochrane prírody a krajiny.\n4. Uviedol, že postup vyhlásenia chráneného územia upravuje zákon o ochrane prírody a krajiny v § 17\na nasl., pričom následne postupujúc v zmysle § 21 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny chránený\nareál vyhlasuje vláda nariadením. V nariadení vlády sa pritom určí stupeň ochrany chráneného areálu,\nvymedzenie jeho hraníc a hraníc jeho ochranného pásma, podrobnosti o územnej ochrane chráneného\nareálu a jeho ochranného pásma. Vychádzajúc z uvedeného správny súd dospel k záveru, že jednak\nvyhlásenie chráneného areálu je plne a výlučne v kompetencii vlády Slovenskej republiky a zároveň\nje nesporné, že k vyhláseniu chráneného areálu Stolica, vrátane určenia stupňov ochrany, už došlo\nnariadením vlády č. 380/2023 Z. z., s účinnosťou od 01. januára 2024.\n5. V rámci procesného postupu vyhlásenia chráneného územia je zrejmá nezastupiteľná úloha\nžalovaného a to jednak v súvislosti s oznamovaním zámeru vyhlásiť chránené územie (§ 50 ods. 1 v\nspojení s § 67 písm. p) zákona o ochrane prírody a krajiny), konaním podľa § 50 ods. 4 zákona o ochrane\n\nprírody a krajiny (§ 67 písm. p) zákona o ochrane prírody a krajiny) a rozhodovaním podľa § 50 ods. 5\na 7 zákona o ochrane prírody a krajiny (§ 67 písm. g) zákona o ochrane prírody a krajiny). Z uvedených\nustanovení na druhej strane nevyplýva, že žalovaný rozhoduje o vyhlásení chráneného územia resp. o\nurčení stupňa ochrany, práve naopak, možno dospieť k záveru, že ide len o určité predbežné, parciálne\nkompetencie (oznámenie zámeru vyhlásiť chránené územie, prerokovanie námietok) resp. konania\n(rozhodovanie v zmysle § 50 ods. 5 a 7 zákona o ochrane prírody a krajiny) orgánu ochrany prírody\n(konkrétne okresného úradu v sídle kraja), vo vzťahu k samotnému vyhláseniu chráneného územia\nnariadením vlády. Samostatnosť a osobitosť konania a rozhodovania podľa § 50 ods. 7 zákona o\nochrane prírody a krajiny aj vo vzťahu k ostatnému postupu žalovaného podľa § 50 zákona o ochrane\nprírody a krajiny podľa názoru správneho súdu jasne vyplýva z ustanovenia § 81 ods. 2 písm. p)\nzákona o ochrane prírody a krajiny, v zmysle ktorého všeobecné predpisy o správnom konaní (t. j.\nsprávny poriadok) s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na vyhlasovanie ochrany\nosobitne chránených častí prírody a krajiny podľa § 50, okrem rozhodovania podľa § 50 ods. 5 a 7\nzákona o ochrane prírody a krajiny.\n6. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že konanie podľa § 50 ods. 7 zákona o ochrane\nprírody a krajiny je samostatným konaním, spravujúcim sa ustanoveniami správneho poriadku, avšak\nodlišným od ostatného postupu vyhlasovania ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa\n§ 50 resp. § 21 zákona o ochrane prírody a krajiny. Zároveň, keďže § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody\na krajiny pre začatie konania podľa tohto odseku nevyžaduje podanie návrhu, možno konštatovať, že\nkonanie podľa § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny začína orgán ochrany prírody a krajiny\n(okresný úrad v sídle kraja) z úradnej povinnosti a to v prípade, ak vlastník pozemku, na ktorom má byť\nchránené územie so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany vyhlásené, na takéto vyhlásenie neudelí\nsúhlas a prípadne nie je v zákone o ochrane prírody a krajiny ustanovené inak.\n7. Ak teda žalobca navrhoval odstrániť nečinnosť žalovaného „v konaní vyhlasovania chráneného\nareálu Stolica vedenom pod č. OSZP1-2022/043731 (nové č. OU-KE-OSZP1-2023/003946)“, z\nadministratívneho spisu je zjavné, že uvedené sa týkalo oznámenia zámeru vyhlásiť chránené územie\npodľa § 50 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, na procesný postup ktorý sa ustanovenia\nsprávneho poriadku nepoužijú. Zároveň de facto je nepochybné, že žalobca mal záujem na odstránení\nnečinnosti v už začatom procesnom postupe vyhlasovania chráneného areálu Stolica. Aplikujúc §\n81 ods. 2 písm. p) zákona o ochrane prírody a krajiny sa však správny súd nestotožnil s tvrdením\nžalobcu, že priamo v tomto „konaní“ bolo povinnosťou žalovaného vydať aj rozhodnutie „o tom, či je na\nvyhláseniach a stolica potrebné vyhlásiť piaty stupeň ochrany na pozemkoch vo vlastníctve, respektíve\nspoluvlastníctve žalobcu v zmysle § 50 ods. 7 ZoPK“. Z dôvodov uvedených vyššie je správny súd toho\nnázoru, že rozhodnutie o nahradení súhlasu vlastníka pozemku má byť vydané v samostatnom konaní,\npostupujúc pritom podľa ustanovení správneho poriadku.\n8. V zmysle § 3 ods. 1 písm. d) SSP sa nečinnosťou rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne\nnepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z\núradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Protiprávnosť nečinnosti pritom spočíva v pasivite\norgánu verejnej správy v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou konať, teda, ak mu takáto\npovinnosť vyplýva z konkrétneho ustanovenia právneho predpisu. V súvislosti s jednotlivými formami\nnečinnosti (ako ich definuje § 3 ods.1 písm. d) SSP) je zároveň nevyhnutné definovať osobu, ktorej\nsvedčí aktívna legitimácia na podanie príslušnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, pričom\nv zmysle § 242 ods. 1 SSP ňou v prípade už začatého administratívneho konania môže byť fyzická\nalebo právnická osoba, prípadne zainteresovaná verejnosť v administratívnom konaní týkajúcom sa veci\nživotného prostredia a v prípade administratívneho konania, ktoré orgán verejnej správy protiprávne z\núradnej povinnosti nezačal, je na podanie správnej žaloby aktívne legitimovaný len prokurátor (§ 242\nods. 2 SSP).\n9. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že na podanie správnej žaloby proti\nnečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v tom, že žalovaný z úradnej povinnosti nezačal\nadministratívne konanie o nahradenie súhlasu vlastníka podľa § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody a\nkrajiny, je aktívne legitimovaný výlučne prokurátor, správna žaloba podaná žalobcom tak bola podaná\nzjavne neoprávnenou osobou, preto správny súd postupoval v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) SSP a\nsprávnu žalobu odmietol.\n10. Záverom dodal, že nakoľko bolo rozhodnuté o odmietnutí žaloby, správny súd k posudzovaniu\njednotlivých žalobných námietok (najmä ale nie len aplikácia § 104b ods. 5 zákona o ochrane prírody a\nkrajiny a návrh na konanie o súlade právnych predpisov) nepristúpil.\n11. Správny súd zároveň na základe sťažnosti žalobcu zo dňa 25. marca 2025 v súlade s § 159 ods. 2\nSSP a § 161 ods. 2 SSP rozhodol o zrušení uznesenia č. k. 8Sa/1/2024-178 zo dňa 10. marca 2025,\n\nktorým bola žalobcovi uložená povinnosť v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia písomne\ndoplniť svoje podanie doručené správnemu súdu dňa 12. augusta 2024 o nasledujúce náležitosti\nžaloby podľa § 246 a § 57 SSP v časti žalobného návrhu, t. j. návrhu, ako má súd vo veci rozhodnúť\nuvedením jasného, určitého a zrozumiteľného petitu tak, aby mohol byť vykonateľný, a to: presným\nšpecifikovaním a označením parciel, o ktorých má žalovaný konať a rozhodnúť podľa § 50 ods. 7\nzákona o ochrane prírody vody a krajiny v konaní vyhlasovania chráneného areálu Stolica vedeného\npod č. OSZP1-2022/043731 (nové č. OU-KE-OSZP1-2023/003946) v súlade s ich aktuálnym zápisom\nv evidencii nehnuteľností, a to uvedením parcelného čísla, druhu a výmery, čísla listu vlastníctva,\nkatastrálneho územia, obce a okresu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Správny súd dospel k záveru,\nže nie je daný dôvod na odstránenie vady petitu žaloby tak, ako bolo žalobcovi uložené predmetným\nuznesením, nakoľko zistil, že žaloba má takú vadu, ktorá je neodstrániteľná a má za následok, že správny\nsúd nemôže vo veci konať a vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí žalobu odmietnuť.\n12. O náhrade trov správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania\nnemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.\nII. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia\n13. Proti právoplatnému uzneseniu správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa\n(ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť a to z dôvodov podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f), g) a j)\nSSP z dôvodu, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že podanie bolo\nnezákonne odmietnuté.\n14. V odôvodnení kasačnej sťažnosti uviedol, že on nie je zjavne neoprávnenou osobou na podanie\nsprávnej žaloby. Tvrdil, že administratívnym konaním, ktoré predchádzalo podaniu správnej žaloby, boli\nporušené jeho vlastnícke práva garantované mu ústavou. Podľa názoru sťažovateľa Správny súdny\nporiadok pri aplikácii § 242 ods. 2 SSP predpokladá, že nečinnosťou orgánu verejnej správy nebola\nžiadnemu účastníkovi spôsobená ujma (neboli dotknuté subjektívne práva fyzickej alebo právnickej\nosoby), preto právomoc podať žalobu na odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej\nv porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti zveril prokurátorovi, avšak to\nnie je tento prípad. Totiž vôbec nie je zrejmé, či v zmysle § 50 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane\nprírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej ako ,,ZoOPaK“) má byť rozhodnutie orgánu ochrany\nprírody o súhlase s vyhlásením 4. alebo 5. stupňa ochrany na pozemkoch neštátnych vlastníkov vydané\nv konaní o vyhlasovaní chráneného územia alebo má ísť o samostatné ex offo konanie. Toto právne\nposúdenie má totiž rozhodujúci vplyv na posúdenie aktívnej legitimácie sťažovateľa. Správny súd dospel\nv bodoch 54 a 55 napadnutého uznesenia k záveru, že má ísť o samostatné konanie (teda rozhodnutie o\nsúhlase sa nevydáva v rámci konania o vyhlasovaní chráneného územia), a to na základe argumentácie\nuvedenej v bode 53 uznesenia správneho súdu, a teda že skutočnosť, že má ísť o samostatné konanie,\nsúd vyvodil z § 81 ods. 2 písm. p) ZoOPaK, v zmysle ktorého všeobecné predpisy o správnom konaní\n(t. j. správny poriadok) s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevťahujú na vyhlasovanie\nochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa § 50, okrem rozhodovania podľa § 50 ods.\n5 a 7 ZoOPaK.\n15. Sťažovateľ uviedol, že dané ustanovenie nedáva v tomto prípade odpoveď na to, či je konanie podľa\n§ 50 ods. 7 samostatným konaním alebo je súčasťou konania podľa § 50 (konania o vyhlásenie ochrany\nosobitne chránených častí prírody a krajiny), ale ustanovuje len to, že pri vydávaní rozhodnutia orgánu\nochrany prírody o súhlase s vyhlásením sa uplatnia ustanovenia správneho poriadku. V tejto veci tak\ndošlo aj k naplneniu dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a j) SSP, a teda že správny súd rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že na základe toho bolo podanie nezákonne\nodmietnuté. V prípade, ak sa kasačný súd stotožní s argumentáciou sťažovateľa, a to že rozhodnutie o\nsúhlase podľa § 50 ods. 7 ZoOPaK nie je samostatným konaním, ale je súčasťou konania o vyhlasovaní\nchráneného územia, sťažovateľ je v takom prípade aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby,\nkeďže nejde o nečinnosť z dôvodu nezačatia administratívneho konania z úradnej povinnosti, ale o\nnepokračovanie v začatom administratívnom konaní.\n16. Podľa názoru sťažovateľa, ustanovenie § 50 ods. 7 ZoOPaK dáva pri vyhlasovaní území so\nštvrtým alebo piatym stupňom ochrany primárny dôraz na to, aby si vlastník toto vyhlásenie osvojil,\nkeď vyžaduje jeho súhlas s vyhlásením. V osobitnom prípade, ak ide o zachovanie celkovej koherencie\neurópskej sústavy chránených území (a teda uvedené sa vzťahuje tak na pozemky, ktoré patria\npod územia európskej sústavy chránených území, ako aj tie, ktoré na tieto územia nadväzujú, resp.\ns nimi súvisia), sa nevyžaduje súhlas vlastníka, ale v takom prípade je nutné rozhodnutie orgánu\n\nochrany prírody, že aj na pozemkoch v neštátnom vlastníctve je možné vyhlásiť chránené územie so\nštvrtým, resp. piatym stupňom ochrany. Žiadne zákonné ustanovenie však neustanovuje, že v prípade\nrozhodnutia podľa § 50 ods. 7 ZoOPaK ide o samostatné konanie, naopak, toto konanie je súčasťou\nkonania o vyhlasovaní ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny. Ako uvádza odborná spisba\nv komentári k ZoOPaK: ,,Účelom § 50 zákona je určenie postupu vyhlasovania ochrany osobitne\nchránených častí prírody a krajiny, pravidiel, krokov a náležitostí tohto postupu, jeho priebehu a účasti\njednotlivých dotknutých subjektov na tomto postupe. Vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí\nprírody a krajiny je proces, v ktorom presne ustanoveným postupom dochádza k poskytnutiu ochrany\ntej časti prírody a krajiny, ktorá vzhľadom na jej prírodné danosti a vlastnosti spĺňa predpoklady na\ntakúto ochranu a je v záujme štátu jej takúto ochranu poskytnúť, a to pri rešpektovaní práv a právom\nchránených záujmov dotknutých subjektov, ale aj pri stanovení ich povinností a vynucovaní.“ (Múčková,\nB. a kol. Zákon o ochrane prírody a krajiny. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2018, s. 368). Je teda\njednoznačné, že postup podľa § 50 ods. 7 ZoOPaK je súčasťou konania podľa § 50 ZoOPaK, teda nejde\no samostatné konanie tak, ako to uzavrel správny súd v napadnutom uznesení. Žalovaný postupoval v\nadministratívnom konaní žalovaného (pri vyhlásení ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny\npodľa § 50 ZoOPaK - vyhlasovanie chráneného areálu Stolica - konanie u žalovaného vedené pod č.\nOU-KE-OSZP1-2022/043731- nové č. OU-KE-OSZP1-2023/003946) nezákonne, keď porušil postup pri\nvyhlasovaní chráneného územia, ktorý mu zákon jasne vymedzuje, a teda postup podľa § 50 ods. 7. Je\nústavne neudržateľné, aby nezákonný postup žalovaného bol pripísaný na ťarchu sťažovateľa, že jeho\nvec nemožno prejednať z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, najmä ak pri posudzovaní nedostatku\naktívnej legitimácie súd vec nesprávne právne posúdil.\n17. Rozhodnutie o súhlase s vyhlásením chráneného územia so štvrtým, resp. piatym stupňom ochrany\n(ako náhrada za súhlas vlastníka) netreba chápať ako vedľajší právny titul k vyhláseniu 4. alebo 5.\nstupňa ochrany, ktorý by nahrádzal hlavný právny titul (súhlas vlastníka), ale ako dva možné rôzne\nprávne podklady na vyhlásenie 4. alebo 5. stupňa ochrany v prípade, ak ide o medzinárodné územia\nči európske chránené územia. Na takéto vyhlásenie je potrebné disponovať aspoň jedným z týchto\nprávnych podkladov, a to buď súhlasom vlastníka s vyhlásením 4. alebo 5. stupňa ochrany, alebo\nrozhodnutím orgánu ochrany prírody o súhlase s vyhlásením 4. alebo 5. stupňa ochrany na pozemkoch\nneštátnych vlastníkov.\n18. Uznesením správneho súdu tak boli naplnené dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP, teda\nže správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že správny súd\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a že podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n19. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré doručil Správnemu súdu v Košiciach dňa 06.06.2025 uviedol, že\ntvrdenia žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti sú absolútne bez právneho významu pre prejednávanú\nvec. Žalobca podľa jeho názoru vôbec neuviedol aké procesné práva mali byť odmietnutím žaloby\nporušené a že by mali byť porušené v takej miere, že by malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. V tejto súvislosti dodáva, že žalovaný už vo vyjadrení v žalobe namietal návrh žalobcu na\nnariadenie pojednávania, ktorý nesledoval ochranu práv žalobcu, keďže ani samotný žalobca neuviedol,\nčo chce nariadením pojednávania, prípadne v rámci pojednávania dokazovať, keďže rozhodovanie vo\nveci samej je výlučne právne posúdenie veci. V kontexte uvedeného s prihliadnutím na obsah kasačnej\nsťažnosti v tomto smere žalovaný uviedol, že sťažovateľ nielen v žalobe, v ktorej tento návrh vzniesol,\nale obdobne ani v kasačnej sťažnosti nevedel vyargumentovať dôvodnosť takéhoto návrhu. Bez ohľadu\nna toto, za rozhodujúcu skutočnosť považuje žalovaný však to, že správny orgán nerozhodoval vo veci\nsamej z dôvodu, že žalobca neprešiel „sitom procesných podmienok“, ktorých splnenie je nevyhnutné\nna to, aby mohlo dôjsť k rozhodnutiu vo veci samej. Z uvedeného dôvodu, pokiaľ súd rozhodol bez\nnariadenia pojednávania, postup súdu bol zákonný a nedošlo ním k naplneniu dôvodu podľa § 440 ods. 1\npísm. g) SSP. Pokiaľ žalobca tvrdil, že administratívnym konaním, ktoré predchádzalo podaniu správnej\nžaloby, mali byť porušené jeho vlastnícke práva, k tomu žalovaný uvádza, že žiadne práva žalobcu\nporušené neboli. Žalobca tiež zrejme cielene opomína, že zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a\nkrajiny má ustanovenia, ktoré riešia situácie dopadajúce na dané administratívne konanie, t. j. ust. § 61 a\nnasl. zákona o ochrane prírody, v zmysle ktorých platí, že ak dochádza v dôsledku obmedzení a opatrení\nvyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom\nalebo na jeho základe k obmedzeniu bežného obhospodarovania, patrí vlastníkovi za podmienok\nustanovených týmto zákonom náhrada. Žalobca teda žiadnu ujmu neutrpel.\n20. Ďalej žalovaný tvrdil, že k námietke žalobcu, v ktorej sa tento nestotožnil s argumentáciou správneho\nsúdu, že konanie podľa § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny, je samostatným konaním, pričom\n\ninterpretuje odôvodnenie záveru správneho súdu izolovane, keď tvrdil, že skutočnosť o samostatnosti\nkonania podľa ust. § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody súd vyvodzuje len z ust. § 81 ods. 2 písm.\np) zákona o ochrane prírody a krajiny. Správny súd totiž v napádanom uznesení na tej istej strane v\nbode 52 uviedol, že postup vyhlásenia chráneného územia upravuje zákon o ochrane prírody a krajiny\nv § 17 a nasl. pričom následne postupujúc v zmysle § 21 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny\nchránený areál vyhlasuje vláda nariadením. V nariadení vlády sa pritom určí stupeň ochrany chráneného\nareálu, vymedzenie jeho hraníc a hraníc jeho ochranného pásma, podrobnosti o územnej ochrane\nchráneného areálu a jeho ochranného pásma. Vychádzajúc z uvedeného správny súd dospel k záveru,\nže jednak vyhlásenie chráneného areálu je plne a výlučne v kompetencii vlády Slovenskej republiky a\nzároveň je nesporné, že vyhlásenie chráneného areálu „Stolica“ vrátane určenia stupňa ochrany už došlo\nnariadením vlády č. 380/2023 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2024. Správnosť záveru správneho súdu v\nnapádanom uznesení, že konanie podľa § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny je samostatným\nkonaním, možno potvrdiť aj tvrdením, že vyhlásenie chráneného areálu je plne výlučne v kompetencii\nvlády Slovenskej republiky. Práve s ohľadom na to, že vyhlásenie chráneného areálu bolo zverené do\nkompetencie vlády a zavŕšenie tohto procesu vyhlásenia je uskutočňované nariadením vlády je logické,\nže konanie podľa § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny je samostatným konaním, nakoľko\nnariadenie vlády by nebolo možné napadnúť správnou žalobou. Žalovaný považuje žalobcom uvedené\ntvrdenia v kasačnej sťažnosti za právne nespôsobilé, navrhuje zmeniť či zrušiť napádané uznesenie a\nnavrhuje podanú kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.\nIII. Konanie na kasačnom súde\n20. Prejednávaná vec bola dňa 13.06.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“), ako súdu príslušnému na konanie\na rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec náhodným\nvýberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S a je vedená pod sp. zn. 4Svk/31/2025.\n21. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobcovi ako dotknutému vlastníkovi pozemkov\nbol Správou národného parku Muránska planina listom zo dňa 27. októbra 2022 oznámený začiatok\nprocesu prerokovania zámeru vyhlásenia chráneného areálu „Stolica“ (ďalej aj „CHA Stolica“) v zmysle\n§ 50 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon\no ochrane prírody a krajiny“). Zámer bol v zmysle § 50 ods. 1 a ods. 2 zákona o ochrane prírody a\nkrajiny zverejnený verejnou vyhláškou zo dňa 10. októbra 2022 č. OU-KE-OSZP1-2022/043731 (ďalej\naj „Zámer“).\n22. Podľa Zámeru celková výmera CHA Stolica je 3151,805 ha, z toho na 2202,022 ha má platiť druhý\nstupeň ochrany podľa § 13 zákona o ochrane prírody a krajiny (zóna D) a na výmere 949,783 ha má platiť\nnajprísnejší piaty stupeň ochrany podľa § 16 zákona o ochrane prírody a krajiny (zóna A). Podľa Zámeru\ndo navrhovanej zóny A s piatym stupňom ochrany boli zaradené pozemky žalobcu vedené na listoch\nvlastníctva: č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXXX,\nč. XXXX, č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXXX, č. XXX, č.\nXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXX v k. ú. A. S. a na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území N..\n23. Žalobca (sťažovateľ) vzniesol k Zámeru pripomienky, pričom listom zo dňa 21. novembra 2022\noznámil, že nesúhlasí s vyhlásením CHA Stolica na žiadnom zo svojich pozemkov. Následne žalovaný\nv zmysle § 50 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny pozval listom zo dňa 21. decembra 2022 č. OUKE-OSZP1-2022/043731-025 vlastníkov, správcov a nájomcov na prerokovanie pripomienok k Zámeru,\nktoré sa konalo dňa 16. januára 2023 a na ktorom žalobca zotrval na svojom nesúhlase.\n24. Z dôvodu, že žalovaný po nesúhlase žalobcu ďalej nekonal, teda v zmysle § 50 ods. 7 zákona o\nochrane prírody a krajiny nerozhodol o tom, či je nevyhnutné zaradiť pozemky žalobcu do zóny A s\npiatym stupňom ochrany, podal žalobca sťažnosť proti nečinnosti žalovaného podľa zákona č. 9/2010\nZ. z. o sťažnostiach v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o sťažnostiach“). Sťažnosť prešetril\nžalovaný dňa 29. februára 2024 tak, že poukázal na prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.\njanuára 2014 - § 104b ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny. Zároveň uviedol, že CHA Stolica sa\nplne prekrýva s územím európskeho významu (ÚEV) Stolica a chráneným vtáčím územím Muránska\nplanina - Stolica - t. j. územiami Natura 2000, preto vzhľadom na § 104b ods. 5 zákona o ochrane prírody\na krajiny nebolo potrebné v konaní o vyhlasovaní CHA Stolica rozhodnúť podľa § 50 ods. 7 zákona o\nochrane prírody a krajiny.\n25. Proti uvedenému vybaveniu sťažnosti podal žalobca dňa 12. marca 2024 sťažnosť, v ktorej namietal,\nže § 104b ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny nesprávne odkazuje na § 50 ods. 9 zákona o\nochrane prírody a krajiny (nie § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny), navyše toto prechodné\n\nustanovenie uvádza, že sa nevyžaduje súhlas vlastníka a nie, že sa nevyžaduje rozhodnutie orgánu\nochrany prírody. O prešetrení tejto sťažnosti žalovaný informoval žalobcu dňa 10. mája 2024, v ktorom\nuviedol, že ak neexistuje povinnosť udelenia súhlasu vlastníka, nemôže existovať ani povinnosť vydať\nrozhodnutie orgánu ochrany prírody a krajiny o nahradení udelenia súhlasu vlastníka v zmysle § 50 ods.\n7 zákona o ochrane prírody a krajiny. Zároveň poukázal aj na § 104g ods. 7 zákona ochrany prírody\na krajiny.\nIV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu\n26. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).\n27. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 2 SSP).\n28. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP sa na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,\nalebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.\n29. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n30. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti\norgánu verejnej správy.\n31. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej\nsprávy v začatom administratívnom konaní.\n32. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné\npodmienky“).\n33. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne\nneoprávnenou osobou.\n34. Podľa § 152 ods. 1 SSP, proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba\ndoručiť, je prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje.\n35. Podľa § 159 ods. 1 SSP, o sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal.\n36. Podľa § 159 ods. 2 SSP, ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje\nsenát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané\nvo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca.\n37. Podľa § 160 ods. 1 SSP, správny súd rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia\npojednávania.\n38. Podľa § 161 ods. 1 SSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne.\n39. Podľa § 161 ods. 2 SSP, ak je sťažnosť dôvodná, správny súd napadnuté uznesenie zruší alebo\nzmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom správneho súdu.\n40. Podľa § 160 ods. 1 SSP, proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok.\n41. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej\nsprávy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej\nsprávy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku\nnečinnosti orgánu verejnej správy.\n42. Podľa § 242 ods. 1 SSP, odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení\npovinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.\n43. Podľa § 2 ods. 2 písm. o) zákona o ochrane prírody a krajiny, na účely tohto zákona sa považuje\nza osobitne chránenú časť prírody a krajiny časť prírody a krajiny, ktorou sú chránené druhy (§ 33),\nvybrané druhy rastlín a živočíchov (§ 37), chránené územia a ich ochranné pásma (§ 17 a § 24), územia\neurópskeho významu (§ 27), územia medzinárodného významu (§ 28b), súkromné chránené územia a\nich ochranné pásma (§ 31) a chránené stromy a ich ochranné pásma (§ 49).\n44. Podľa § 17 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy\neurópskeho významu a biotopy národného významu (§ 6 ods. 3), biotopy druhov európskeho významu,\nbiotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov, na ktorých ochranu\n\nsa vyhlasujú chránené územia, významné krajinné prvky alebo prírodné výtvory, možno vyhlásiť za\nchránené územia:\na) chránená krajinná oblasť (§ 18),\nb) národný park (§ 19),\nc) prírodný park (§ 20a),\nd) chránený areál (§ 21),\ne) prírodná rezervácia, národná prírodná rezervácia (§ 22),\nf) prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka (§ 23, § 24 ods. 3),\ng) chránený krajinný prvok (§ 25),\nh) chránené vtáčie územie (§ 26),\ni) obecné chránené územie.\n45. Podľa § 21 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, lokalitu, spravidla s výmerou do 500 ha, na\nktorej sú biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu alebo ktorá je biotopom druhu\neurópskeho významu alebo biotopom druhu národného významu a kde priaznivý stav týchto biotopov\nzáleží na obhospodarovaní človekom, môže vláda nariadením vyhlásiť za chránený areál.\n46. Podľa § 21 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, na území chráneného areálu platí druhý (§\n13), tretí (§ 14), štvrtý (§ 15) alebo piaty (§ 16) stupeň ochrany.\n47. Podľa § 21 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny, stupeň ochrany chráneného areálu,\nvymedzenie jeho hraníc a hraníc jeho ochranného pásma a podrobnosti o územnej ochrane chráneného\nareálu a jeho ochranného pásma ustanoví vláda nariadením, ktorým sa chránený areál a jeho ochranné\npásmo vyhlasuje. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územný a časový rozsah\nuplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 13 až 16).\n48. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, orgán ochrany prírody je povinný vlastníkovi,\nsprávcovi a nájomcovi pozemku dotknutého zamýšľanou ochranou, ktorého možno zistiť z evidencie v\nkatastri nehnuteľností, dotknutej obci a dotknutým orgánom štátnej správy79) písomne oznámiť zámer\nvyhlásiť chránené územie, zóny chráneného územia alebo chránený strom (ďalej len „zámer“). Orgán\nochrany prírody je povinný oznámiť zámer na základe predloženého projektu ochrany (§ 54 ods. 13);\nak projekt predkladá organizácia ochrany prírody, orgán ochrany prírody oznámi zámer v lehote do 60\ndní odo dňa jeho predloženia. Ak je dotknutý väčší počet vlastníkov pozemkov alebo ak ich pobyt nie je\nznámy, možno oznámenie zámeru doručiť verejnou vyhláškou;79a) ak ide o pozemkové spoločenstvo,\noznámenie zámeru sa doručí aj jeho štatutárnemu orgánu.\n79) Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 220/2004 Z. z. v znení\nneskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 326/2005 Z. z. v\nznení neskorších predpisov, Stavebný zákon.\n79a) § 26 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.\n49. Podľa § 50 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny, vlastník, správca a nájomca dotknutého\npozemku, obec a dotknutý orgán štátnej správy má právo najneskôr do 30 dní od doručenia oznámenia\nzámeru alebo jeho verejného oznámenia podať k nemu písomné pripomienky orgánu ochrany prírody.\nVlastník dotknutého pozemku má právo v tej istej lehote sa vyjadriť k možnosti riešenia spôsobu a\nurčenia výšky poskytnutia náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa § 61 ods. 1 písm.\na) až d). Orgán ochrany prírody je povinný najneskôr do 30 dní pripomienky prerokovať s tým, kto\nich podal; ak ide o vyjadrenie k možnosti riešenia spôsobu a určenia výšky poskytnutia náhrady za\nobmedzenie bežného obhospodarovania, orgán ochrany prírody je povinný prerokovať toto vyjadrenie\nnajneskôr do 60 dní a v prípade súhlasu vlastníka s navrhovaným spôsobom poskytnutia náhrady vyzvať\nministerstvo alebo ním poverenú organizáciu ochrany prírody, alebo správcu majetku štátu dotknutých\nnavrhovaným spôsobom náhrady, aby s vlastníkom prerokovali podmienky poskytnutia náhrady a v\nprípade dohody s ním uzavreli zmluvu o budúcej zmluve o poskytnutí náhrady za obmedzenie bežného\nobhospodarovania podľa § 61a až 61d.\n50. Podľa § 50 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny, vlastník, správca a nájomca pozemku, ktorí\nsú dotknutí podmienkami ochrany určenými v zámere, sú povinní odo dňa oznámenia zámeru až do\nvyhlásenia časti prírody za chránenú bezodkladne informovať o plánovaných činnostiach, ktoré môžu\nbyť v rozpore s podmienkami ochrany určenými v zámere. Ak to vyžaduje záujem ochrany prírody a\nkrajiny, môže orgán ochrany prírody rozhodnúť o určení podmienok na vykonávanie tejto činnosti alebo\nju zakázať. Tieto podmienky platia najdlhšie do vyhlásenia časti prírody a krajiny za chránenú. Ak v\ndôsledku určenia podmienok vykonávania činnosti alebo jej zákazu dochádza k obmedzeniu bežného\nobhospodarovania, vzniká nárok na finančnú náhradu podľa § 61e prvým dňom po právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu ochranu prírody.\n\n51. Podľa § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny, chránené územia alebo ich zóny so štvrtým\nstupňom ochrany a piatym stupňom ochrany na pozemkoch v neštátnom vlastníctve sa môžu vyhlásiť\nlen so súhlasom vlastníka pozemku. Ak vlastník pozemku nie je známy, súhlas dáva správca pozemkov\nurčený osobitnými predpismi.79b) Ak by nevyhlásením chráneného územia alebo jeho zóny so štvrtým\nstupňom ochrany a piatym stupňom ochrany na pozemkoch v neštátnom vlastníctve došlo k narušeniu\ncelkovej koherencie európskej sústavy chránených území, možno súhlas vlastníka pozemku nahradiť\nrozhodnutím orgánu ochrany prírody. Tým nie je dotknutá povinnosť poskytnúť náhradu za obmedzenie\nbežného obhospodarovania podľa § 61.\n79b) § 34 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 50\nods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení zákona č. 499/2009 Z. z.\n52. Podľa § 51 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny, orgán ochrany prírody zašle do 15 dní odo dňa\nnadobudnutia účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa vyhlásila ochrana osobitne\nchránenej časti prírody a krajiny, podklady organizácii ochrany prírody na vykonanie jej zápisu do\nštátneho zoznamu; ak sa osobitne chránená časť prírody a krajiny vyhlásila nariadením vlády, príslušným\norgánom je ministerstvo.\n53. Podľa § 67 písm. g) zákona o ochrane prírody a krajiny, okresný úrad v sídle kraja rozhoduje podľa\n§ 19 ods. 5, § 22 ods. 5, § 24 ods. 13, § 50 ods. 5 a 7, § 56 ods. 4 a 5 a § 96.\n54. Podľa § 67 písm. p) zákona o ochrane prírody a krajiny, okresný úrad v sídle kraja oznamuje zámer\npodľa § 50 ods. 1 a koná podľa § 50 ods. 4.\n55. Podľa § 81 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú\nvšeobecné predpisy o správnom konaní,112) ak tento zákon neustanovuje inak.\n112) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z.\n56. Podľa § 81 ods. 2 písm. p) zákona o ochrane prírody a krajiny, všeobecné predpisy o správnom\nkonaní112) s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti sa nevzťahujú na vyhlasovanie ochrany\nosobitne chránených častí prírody a krajiny podľa § 50 okrem rozhodovania podľa § 50 ods. 5 a 7.\n112) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z.\n57. V zmysle uvedenej právnej úpravy sa pod nečinnosťou rozumie stav, keď orgán verejnej správy\nprotiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy\nprotiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. To, či sa v konkrétnej veci jedná\no protiprávne nepokračovanie v konaní, je potrebné vyhodnocovať vzhľadom na konkrétne okolnosti\npríslušného administratívneho konania. Nečinnosť v začatom administratívnom konaní môže mať\nviacero podôb. Orgán verejnej správy môže zostať byť úplne nečinný (pasívny) tak, že prestane v plnom\nrozsahu konať. Ďalej môže orgán verejnej správy síce konať, ale liknavo a s dlhými časovými odstupmi\nmedzi jednotlivými úkonmi. Judikatúra vyhodnotila za nečinnosť aj také konanie orgánu verejnej správy,\nktoré zahŕňa vykonávanie nezmyselných a neúčelných úkonov, napr. s cieľom zámerne preťahovať\nadministratívne konanie alebo ho predražovať pre jeho účastníka, resp. tohto šikanovať. Nečinnosťou\norgánu verejnej správy sa taktiež rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené na\nrozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a vo\nveci rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo\nv zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že na miesto rozhodnutia správny\norgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví len listom alebo informáciou, prípadne záznamom\nv spise. Nekonanie tak musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz\npre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (k tomu pozri napr.\nrozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 225/08, sp. zn. III. ÚS 282/08, sp. zn.\nIII. ÚS 70/09).\n58. Z obsahu súdneho aj administratívneho spisu je nesporné, že sťažovateľ podanou správnou žalobou\nnapádal ním tvrdenú nečinnosť žalovaného v administratívnom procese vyhlasovania ochrany osobitne\nchránených častí prírody a krajiny podľa ust. § 50 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny,\nktorý bol u žalovaného vedený pod sp. zn. OU- KE-OSZP1/2022/043731 (OU-KE-OSZP1-2023/003946).\n59. Zo súdneho spisu ďalej vyplýva, že dňa 29.01.2024 doručil sťažovateľ žalovanému sťažnosť podľa\nzákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, ktorou namietal nečinnosť v administratívnom procese vo vzťahu\nk pozemkom parc. č. KNC XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X k. ú. A. S., ďalej k pozemkom\nparc. č. KNC XXXX/X a XXXX/X . v k. ú. N.. Táto sťažnosť bola vybavená dňa 29.02.2024. Voči\nvybaveniu tejto sťažnosti podal sťažovateľ dňa 12.03.2024 sťažnosť proti vybaveniu pôvodnej sťažnosti,\nv ktorej namietal nečinnosť v predmetnom administratívnom procese, okrem pozemkov uvedených v\npôvodnej sťažnosti aj k pozemku KNC č. XXXX/X k. ú. A. S.. Rozsah predmetu sporu v zmysle určenia\npozemku žalobcu (sťažovateľa) v jeho výlučnom, resp. podielovom vlastníctve, vo vzťahu ku ktorým\nje potrebné zodpovedať právnu otázku, teda či má alebo nemá byť vydané rozhodnutie o nahradení\n\nsúhlasu vlastníka pozemku (žalobcu) je potrebné posudzovať len k tým pozemkom, ktoré boli označené\nv pôvodnej sťažnosti, t. j k pozemkom parc. č. KNC č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X,\nXXXX/X k. ú. A. S. a k pozemkom parc. č. KNC č. XXXX/X a XXXX/X k. ú. N..\n60. Po vykonanom dokazovaní v administratívnom konaní je možné konštatovať, že pozemky parcely\nKNC č. XXXX/X a XXXX/X k. ú. N., ako aj pozemok KNC č. XXXX/X. k. ú. A. S., na ktorých bol vyhlásený\nchránený areál „Stolica“ sa nachádzajú v zozname parciel Chráneného vtáčieho územia Muránska\nplanina - Stolica vyhláseného vyhláškou CHVU Muránska planina, kedy tieto pozemky sú vlastne\npôvodnými pozemkami, t. j. pozemkami parcely č. XXXX, č. XXXX obe k. ú. N. a pozemkom č. XXXX/X k.\nú. A. S., ktoré ako vyplýva z Prílohy vyhlášky CHVU Muránska planina sú v zozname parciel chráneného\nvtáčieho územia, čiže všetky dotknuté pozemky žalobcu (sťažovateľa) sa nachádzajú v lokalitách územia\nEurópskej sústavy chránených území, t. j. v zozname Chráneného vtáčieho územia Muránska planina\n- Stolica. Z vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva,\nže oznámenie zámeru vyhlásiť ochranu osobitne chránenej časti prírody a krajiny sleduje legitímny\ncieľ a záujem štátu a spoločnosti na ochrane predmetu, ktorý vzťahom na svoje danosti, vlastnosti,\nprínos a stav takúto ochranu potrebuje. Na druhej strane už oznámenie zámeru prichádza obmedzenia\nvlastníkom, správcom alebo nájomcom dotknutých pozemkov s povinnosťou štátu im ich obmedzenia\nfinančne kompenzovať. Pre vyhlasovanie chránených území v štádiu od oznámenia zámeru po ich\nvyhlásenie platí pre chránené vtáčie územia zóny chránených území a pre chránené územia Európskeho\nvýznamu osobitný režim. Medzi účastníkmi konania bola spornou skutočnosť, či v prípade skutkového\nstavu zisteného v predmetnom administratívnom procese sa vydáva, resp. nevydáva rozhodnutie,\nktorým by bol nahradený súhlas vlastníka v predmetnom administratívnom konaní.\n61. Senát kasačného súdu sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom správneho súdu\nvyslovenom v napadnutom uznesení a síce, že ak žalobca navrhoval odstrániť nečinnosť žalovaného\nv konaní vyhlasovania Chráneného areálu Stolica vedenom pod č. OSZP1-2022/043731 (OU-KEOSZPI-2023/003946) je z administratívneho spisu zrejmé, že uvedené konanie sa týkalo oznámenia\nzámeru vyhlásiť chránené územie podľa ust. § 50 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny a na tento\nprocesný postup sa ustanovenia správneho poriadku nepoužije.\n62. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 7 citovaného zákona vyplýva, že zákon dáva\nmožnosť (nie povinnosť) teda fakultatívne oprávnenie vydať rozhodnutie o nahradení súhlasu vlastníka\nv prípade, ak sa podľa citovaného zákona takýto súhlas vyžaduje a vlastník takýto súhlas odmieta\nudeliť, resp. neudelil. V zmysle ust. § 104b ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny sa súhlas\nvlastníka pozemkov v neštátnom vlastníctve, do ktorých zasahuje navrhované chránené územie alebo\njeho zóna so 4. a 5. stupňom ochrany podľa ust. § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody nevyžaduje.\nAk ide o územia medzinárodného významu, územia sústavy chránených území zaradených v zozname\nschválených vládou do účinnosti zákona č. 506/2013 Z. z. Ak sa teda nevyžaduje súhlas vlastníka, potom\nsa nevyžaduje ani žiadne rozhodnutie orgánu ochrany prírody a krajiny o nahradení tohto súhlasu.\n63. Senát kasačného súdu sa rovnako stotožnil so záverom Správneho súdu v Košiciach, že v súvislosti\ns jednotlivými formami nečinnosti je nevyhnutné definovať aj aktívne legitimovaného účastníka, ktorému\nsvedčí aktívna legitimácia na podanie príslušnej žaloby proti nečinnosti verejnej správy. V zmysle\nustanovenia § 242 ods. 1 SSP takouto osobou, v prípade už začatého administratívneho konania\nmôže byť fyzická alebo právnická osoba, prípadne zainteresovaná verejnosť, v administratívnom konaní\ntýkajúci sa vecí životného prostredia. V prípade administratívneho konania, ktoré orgán verejnej správy\nprotiprávne z úradnej povinnosti nezačal je na podanie správnej žaloby aktívne legitimovaný len\nprokurátor (ust. § 242 ods. 2 SSP). Vzhľadom na túto skutočnosť Najvyšší správny súd v zhode s\nprávnym názorom správneho súdu konštatoval, že na podanie správnej žaloby proti nečinnosti orgánu\nverejnej správy spočívajúcej v tom, že žalovaný z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie\no nahradenie súhlasu vlastníka podľa § 50 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny je aktívne\nlegitimovaný výlučne prokurátor. Správna žaloba podaná žalobcom (sťažovateľom) tak bola podaná\nzjavne neoprávnenou osobou a preto správny súd postupoval v zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. e) SSP\nsprávne, keď správnu žalobu odmietol.\n64. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd postupom podľa § 461 SSP kasačnú\nsťažnosť zamietol.\n65. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 467 ods. 1\nSSP tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, nakoľko žalobca (sťažovateľ) v konaní nemal úspech a\nžalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len výnimočne (§ 168 SSP).\n66. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP\nv spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 64/2026", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:8c6dcca0-7336-439f-ad9b-84f9bb9201e8", "datum": "2026-02-10", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Sa/1/2024", "guid": "102888b9-d9c4-4b6a-bbff-619f27d3f71f:4869c1ed-2e1a-4ece-a4cc-0d380bc8bf3b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ef0df66-4a15-4bf9-9178-12b764c05084", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 70/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/09 z 2. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-02", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ef0df66-4a15-4bf9-9178-12b764c05084"}, {"guid": "ussr:a1b49023-7515-4b75-bd61-4373fea192bc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 282/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 282/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1b49023-7515-4b75-bd61-4373fea192bc"}, {"guid": "ussr:55083fce-3ed9-425b-a0d8-385fcd8c5d67", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/08 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55083fce-3ed9-425b-a0d8-385fcd8c5d67"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8c6dcca0-7336-439f-ad9b-84f9bb9201e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.64.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2026 z 10. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.64.2026.1"}]}