{"guid": "aadcaad5-16cf-4be0-b1ec-f889e79b5437:7c02934e-0aa3-406d-9032-07799f0416a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100319.1", "spisova_znacka": "7Svk/7/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/7/2025 z 30. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. júla 2025, sp. zn. 7Svk/7/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100319.1", "identifikacne_cislo": "0923100319", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "datum_vydania": "2025-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo", "Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov", "Nezákonný zásah orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-8b", "nazov": "§ 8b zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-8b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-8b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-23", "nazov": "§ 23 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-23", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-25", "nazov": "§ 25 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-30", "nazov": "§ 30 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-30", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-184", "nazov": "§ 184 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-184", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-184"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-185", "nazov": "§ 185 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-185", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-2.odsek-4", "nazov": "§ 2 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-2.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-50.odsek-2", "nazov": "§ 50 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-8", "nazov": "§ 51 ods. 8 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/543/#paragraf-152.odsek-10", "nazov": "§ 152 ods. 10 zákona č. 543/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/543/#paragraf-152.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2005/paragraf-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-212.odsek-2", "nazov": "§ 212 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-212.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-212"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/576#paragraf-8b", "/SK/ZZ/2004/576#paragraf-46", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-23", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-25", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-30", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-184", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-50", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51", "/SK/ZZ/2005/543#paragraf-152", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-212"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c02934e-0aa3-406d-9032-07799f0416a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100319.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100319.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100319.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Svk/7/2025\n0923100319\n30. 07. 2025\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2025:0923100319.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Petra Vysaníková ako členky\nsenátu vo veci žalobcu: iDental, s.r.o., IČO: 46 413 219, Soľanková 16, Prešov, zastúpeného: Mgr. Tomáš\nKaščák, advokát, Soľanková 16, Prešov, proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj, Námestie\nmieru 2, Prešov, o preskúmanie zaraďovania do rozpisu zabezpečenia poskytovania zubnolekárskej\npohotovostnej služby, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. 2\nS 28/2023-30 zo 17. októbra 2024 takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Žalobca je držiteľom povolenia žalovaného z 21. novembra 2011 na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia - dvoch špecializovaných ambulancií v špecializačnom odbore stomatológia. Dňa 28.\njúna 2018 žalovaný (lekár samosprávneho kraja) vydal listinu „Zabezpečenie služieb zubno-lekárskej\npohotovostnej služby na mesiac Júl 2018“. V úvode tejto listiny sa konštatuje, že žalovaný „v zmysle §\n8b zákona č. 576/2004 Z. z... zverejňuje dňom 28.6.2018 nasledovný rozpis zabezpečenia poskytovania\nzubno-lekárskej pohotovostnej služby“. Ďalej táto listina vymedzuje organizátora tejto pohotovostnej\nslužby, jeho zariadenie, spádové územie a miesto prevádzky. Pod tým obsahuje tabuľku, ktorej jednotlivé\nriadky tvoria jednotlivé dni v mesiaci. Pri každom z nich je vymedzený čas začiatku a čas konca\nposkytovania pohotovostnej služby a údaje o poskytovateľovi, ktorý ju má zabezpečiť. Pri „Pi. 6.“ sú\nna čas od 15:00 hod do 19:00 hod. uvedené údaje žalobcu. Listina je mechanicky podpísaná lekárom\nžalovaného a jej elektronická verzia zverejnený na webstránke žalovaného.\n2. Žalobca 17. júla 2018 podal správnemu súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby správny súd\nzakázal žalovanému žalobcu „zaradzovať... do rozpisu služieb zabezpečenia poskytovania zubnolekárskej pohotovostnej služby do doby určenia spôsobu odmeňovania za poskytnutie zubno-lekárskej\npohotovostnej služby a uzatvorenia dohody o technickom vybavení ambulancie určenej k poskytovaniu“\ntejto služby. Na odôvodnenie zdôraznil, že všeobecná správna žaloba podľa § 177 SSP nie je\nefektívnym prostriedkom ochrany, pretože o nej správny súd nestihne rozhodnúť skôr, než príslušný\nrozpis nadobudne účinnosť. Táto žaloba bola na Krajskom súde v Prešove ako správnom súde najskôr\nzapísaná do registra S, kde ju podľa § 23 ods. 1 SSP mal prejednať senát, no uznesením č. k. 5 S\n64/2018-126 zo 7. apríla 2020 o nej rozhodla len jeho predsedníčka. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsvojím uznesením sp. zn. 8 Sžk 27/2020 z 24. februára 2021 zrušil toto uznesenie a správnemu súdu\nuložil, aby vec podľa § 23 ods. 2 písm. e) SSP riadne pridelil na konanie a rozhodovanie sudkyni. Tá v\nporadí ďalším uznesením č. k. 2 Sa 10/2021-31 znova zamietla podanú žalobu.\n\n3. Toto uznesenie zasa zrušil tunajší súd uznesením sp. zn. 7 Svk 17/2021, pretože bol viazaný\nmedzičasom vydaným uznesením veľkého senátu sp. zn. 19 SVs 1/2022. Podľa tohto uznesenie je\nrozpis zabezpečenia poskytovania zubnolekárskej pohotovostnej služby opatrením v zmysle § 3 ods. 1\npísm. c) SSP a nie iným zásahom podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, a preto mal o ňom rozhodovať senát\nsprávneho súdu v zmysle § 23 ods. 1 SSP. Správny súd, na ktorý podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č.\n151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel výkon súdnictva z krajského súdu, po vrátení spisu\nz tunajšieho súdu 3. júla 2023 nariadil doručiť uznesenie účastníkom. Po jeho právoplatnosti bola vec\n14. augusta 2023 znova pridelená sudkyni a zapísaná do registra Sa. Sudkyňa však 18. augusta 2023\npredložila spis predsedovi súdu, aby vec v zmysle právneho názoru kasačného súdu previedol vec do\nregistra S. Predseda súdu žiadosti vyhovel a 21. augusta 2023 takýto pokyn vydal, na základe čoho\npodateľňa nasledujúci deň náhodným výberom pridelila vec senátu 2S.\n4. Žalobca ešte 19. septembra 2024 podal vyjadrenie, v ktorom namietol proti odňatiu veci sudkyni,\nktorej bola pridelená, vyjadril nesúhlas s právnym názorom kasačného súdu, v závere však rozšíril svoju\nžalobu o ďalší žalobný návrh, že „rozpisy zabezpečenia služieb zubno-lekárskej pohotovostnej služby na\nmesiace február 2018, júl 2018 a október 2018... sa v rozsahu [žalobcu] zrušujú“. Nato senát správneho\nsúdu, ktorému bola vec pridelená, tu napadnutým rozsudkom č. k. 2 S 28/2023-30 (I.) zamietol žalobu\nv časti, v ktorej žalobca žiadal zakázať žalovanému zaraďovať ho do rozpisu, (II. a III.) rozhodol o\ntrovách konania a (IV.) vylúčil na samostatné konanie žalobu v časti o zrušenie jednotlivých rozpisov. Na\nodôvodnenie odkázal na právny názor kasačného súdu, vyjadrený v zrušujúcom uznesení sp. zn. 7 Svk\n17/2021. Postrehol, že žalobca sa svojou žalobou domáhať aj ochrany proti budúcemu zaraďovania do\nrozpisov, ale zdôraznil, že rozpis nie je iným zásahom v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP, ale opatrením\norgánu verejnej správy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Ak teda žalobca trval na tom, aby sa jeho žaloba\nposúdila ako žaloba proti inému zásahu, nesprávne zvolil prostriedok právnej ochrany. K námietke\nbezdôvodného pridelenia veci senátu správny súd odkázal na ods. 3.7.1 rozvrhu práce správneho súdu\nna rok 2023, podľa ktorého sa nesprávne zapísaná vec musí previesť do správneho registra do 30 dní.\nŽalobný návrh, aby sa zrušili už vydané rozpisy zabezpečenia, posúdil správny súd ako novú správnu\nžalobu vo veci. Pretože sa podľa neho nehodila na spojenie s pôvodnou žalobou, podľa § 66 SSP ju\nvylúčil na samostatné konanie.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na\nďalšie konanie. Po zopakovaní doterajšieho priebehu konania namietol, že podľa údajov získaných z\nverejnej notifikačnej služby bola vec pridelená sudkyni už 15. júna 2023. Preto zistenie správneho súdu,\nže bola pridelená až 14. augusta 2023, odporuje obsahu spisu a naznačuje manipuláciu s ním. Podľa\nžalobcu už 22. augusta 2023 nebolo možné previesť vec do iného registra, pretože od 15. júna 2023\nuplynulo viac než 30 dní. Vo veci tak rozhodol nesprávne obsadený súd [§ 440 ods. 1 písm. e) SSP] a\nsprávny súd tento rozpor ani nevysvetlil [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP]. Ďalej vytkol správnemu súdu, že\nsi svojvoľne upravil predmet konania, pretože predmetom jeho žaloby nebola len ochrana proti rozpisu,\nale aj ochrana pred budúcim zaraďovaním do týchto rozpisov. Z toho, že proti rozpisu je prípustná\nvšeobecná správna žaloba, nemožno vyvodiť, že by ostatné súvisiace činnosti žalovaného nemohli\npredstavovať iný zásah orgánu verejnej správy. Znova upozornil, že ochrana proti rozpisom z roku 2018\nuž nemá praktické opodstatnenie, žalobca však nemá možnosť vyjadriť sa k svojmu zaradeniu pred\nvydaním príslušného rozpisu, a preto všeobecná správna žaloba nie je efektívnym nástrojom ochrany\npráv. Správny súd žalobcu núti podávať opakované správne žaloby, čo zbytočne zaťažuje súdny systém.\nNapadnutý rozsudok podľa žalobcu odporuje ustanoveniu § 190 SSP, ktoré nedovoľuje zamietnuť žalobu\nako neprípustnú, ale len ako nedôvodnú; aj to svedčí o tom, že súd si nevedel ujasniť predmet konania.\nŽalobca nesúhlasil ani s tým, že boli dané podmienky pre postup podľa § 66 CSP.\n6. Žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Zotrval na svojich skorších vyjadreniach a pripomenul,\nže žalobca sám žiadal rozhodnúť tak o zákaze zaraďovať ho do rozpisu, ako aj o zrušení rozpisov.\nTakisto zmena v zložení súdu zo sudcu na senát bola v súlade so zákonom, keďže žaloba sa mala\nposúdiť ako všeobecná správna žaloba.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).\n8. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je zaraďovanie žalobcu do rozpisu zabezpečenia\nposkytovania zubnolekárskej pohotovostnej služby, ktorý vydáva žalovaný - samosprávny kraj svojimi\n\norgánmi podľa § 8b ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších\npredpisov. Už na tomto mieste treba upozorniť, že citovaný zákon gramaticky nesprávne označuje túto\npohotovostnú službu ako „zubno-lekárska“, hoci zložené prídavné mená, ak je v ich pozadí určovacia\nsyntagma, v ktorej má podstatné meno určujúci prívlastok a označujú jeden pojem (tu: zubný lekár resp.\nzubné lekárstvo), sa píšu spolu (porov. napr. Ripka, O. a kol. Príručka slovenského pravopisu pre školy a\nprax. Ottovo nakladateľstvo : Bratislava 2005, s. 53). Pretože súd ako štátny orgán je povinný používať\nvo svojej činnosti štátny jazyk, a to v kodifikovanej podobe (porov. § 3 ods. 1 a § 2 ods. 2 zákona NR SR č.\n270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), bude sa v ďalšom\ntexte používať tvar „zubnolekársky“, ktorý je v súlade s kodifikovanou podobou slovenského jazyka.\n9. Kasačný súd už vo svojom predošlom zrušujúcom uznesení sp. zn. 7 Svk 17/2021 vyslovil, že samotný\nrozpis zabezpečenia v zmysle cit. § 8b ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. je opatrením orgánu verejnej\nsprávy podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Žaloba, ktorou sa právnická osoba (akou je žalobca) domáha\nochrany pred týmto rozpisom, je teda všeobecnou správnou žalobou v zmysle § 177 a nasl. SSP.\nTýmto právnym názorom bol správny súd v ďalšom konaní viazaný (§ 469 SSP) a ani žalobca s ním\nzásadne nepolemizuje. Tvrdí však, že jeho žaloba, ktorou sa domáhal ochrany proti tomu, aby bol\nako poskytovateľ zubnolekárskej starostlivosti v budúcnosti zaradený do tohto rozpisu, je v skutočnosti\nžalobou proti inému zásahu v zmysle § 252 a nasl. SSP. Podľa kasačného súdu však táto otázka v konaní\nbola a je sporná, pretože pojem „zaradenie“ určitého poskytovateľa do tohto rozpisu nie je jednoznačný.\nAk je vydaný rozpis skutočne opatrením, potom „zaradenie“ do rozpisu znamená v podstate len to,\nže žalovaný uvedie poskytovateľa vo výrokovej časti tohto opatrenia, teda v zozname, ktorý je jeho\npodstatou (porov. znenie rozpisu, opísané v ods. 1 tohto rozsudku). Aj keď žalobca trvá na tom, že v tejto\nčasti má ísť o žalobu proti inému zásahu, v skutočnosti sa žalobca bráni proti postupu žalovaného pri\ntvorba budúcich takýchto opatrení. Prieskum postupu orgánu verejnej správy pred vydaním opatrenia\nje však súčasťou prieskumu na základe všeobecnej správnej žaloby, čo plynie napr. zo zoznamu\nzrušovacích dôvodov v ustanovení § 191 ods. 1 SSP.\n10. Podľa § 30 SSP platí, že ak vzniknú pochybnosti o tom, v ktorom konaní uvedenom v § 6 ods. 2 má byť\npreskúmaná zákonnosť, vo veci rozhodne správny súd za primeraného použitia ustanovení týkajúcich\nsa konania podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, teda všeobecnej správnej žaloby. Z vyššieho uvedeného\nplynie, že v prerokúvanej veci bolo (aj na základe predošlého zrušujúceho uznesenia kasačného súdu\na uznesenia veľkého senátu) sporné, či prieskum vydávania budúcich rozpisov ako opatrení má byť\nvykonaný výlučne v konaní podľa § 252 a nasl. SSP, alebo v konaní podľa § 177 SSP. Preto nemožno\nvyčítať správnemu súdu, že za týchto okolností prejednal podanú žalobu ako všeobecnú správnu žalobu\nza použitia ustanovení § 177 a nasl. SSP, teda v senáte (§ 23 ods. 1 SSP). Ďalšiu nejasnosť do veci\nnavyše vniesol aj žalobca tým, že 19. septembra 2024 v rámci toho istého konania rozšíril žalobu aj\no ďalší žalobný návrh (petit), ktorý smeroval výslovne k zrušeniu rozpisov na tri kalendárne mesiace\nroka 2018 ako opatrení a ktorý je typicky petitom správnej žaloby (porov. cit. § 191 SSP). Pokiaľ by\nza týchto okolností správny súd bol prejednal žalobu jediným sudcom výlučne ako žalobu proti inému\nzásahu, vystavil by sa opätovne riziku, že jeho rozhodnutie bude zrušené kvôli porušeniu § 23 ods. 1\nSSP. Koniec koncov, z citovaného uznesenia veľkého senátu sp. zn. 19 SVs 1/2022 možno tiež vyvodiť,\nže porušením práva na zákonného sudcu je práve situácia, kedy sudca prejednal vec namiesto senátu,\nno nie naopak, ako sa to stalo v prerokúvanej veci.\n11. Na základe toho sa kasačný súd stotožňuje s postupom správneho súdu, ktorý v prerokúvanej veci\npo zrušení jeho pôvodného uznesenia konal o žalobe žalobcu ako o správnej žalobe v zmysle § 177\nSSP. Podľa už cit. § 23 ods. 1 SSP mal o nej konať senát (nie sudca), čo znamená, že v zmysle §\n2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov boli zákonnými sudcami\nvšetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte; zmenu týchto sudcov\nbolo možné podľa § 2 ods. 4 cit. zák. vykonať len v súlade so zákonom. Preto rozvrh práce podľa §\n50 ods. 2 písm. a) a b) cit. zák. obsahuje okrem iného určenie senátov a (samo)sudcov poverených\nvybavovaním jednotlivých druhov vecí a zloženie senátov. Podľa § 51 ods. 1 cit. zák. sa veci určené\npodľa predmetu konania prideľujú v súlade s rozvrhom práce jednotlivým senátom alebo (samo)sudcom\nnáhodným výberom. V zmysle § 51 ods. 8 cit. zák. sa vec, ktorá bola súdu vrátená na ďalšie konanie,\npridelí sudcovi, ktorému bola ako zákonnému sudcovi pôvodne pridelená; ak takého sudcu na súde niet,\npridelí sa vec náhodným výberom podľa rozvrhu práce. Na základe splnomocnenia obsiahnutého v §\n92 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. potom vyhláška č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom\nporiadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov\nv § 151 a 152 upravuje podrobnosti o zapisovaní vecí do jednotlivých registrov.\n12. Z citovaných ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z. možno vyvodiť, že vymedzenie zákonného sudcu\nje v prvom rade závislé od toho, či vo veci má rozhodovať senát alebo (samo)sudca. Ak má rozhodovať\n\nsenát, potom zákonnými sudcami sú sudcovia, ktorých rozvrh práce zaraďuje do senátu, a nemôže\nním byť sudca. Rozvrh práce potom musí v prvom rade upraviť prideľovanie vecí senátom a sudcom\ntak, aby bolo zaručené, že vec sa pridelí senátu, ak o nej má rozhodovať senát, a sudcovi, ak o nej\nmá rozhodovať sudca. To platí na základe citovaného § 51 ods. 8 zákona č. 757/2004 Z. z. aj vtedy,\nak sa súdu vráti veci na ďalšie konanie vyšším súdom; aj vtedy sa totiž môže prideliť dovtedajšiemu\nsudcovi len vtedy, ak tento sudca bol vo veci zákonným sudcom. Ak teda kasačný súd zruší rozhodnutie\nsprávneho súdu a vráti vec na ďalšie konanie preto, že vo veci rozhodol (samo)sudca namiesto senátu,\npotom (samo)sudca nie je zákonným sudcom, a preto nie je možné, aby sa mu vec po vrátení znova\npridelila. Naopak, v takom prípade sa musí náhodným výberom prideliť senátu. Tunajší súd už vyslovil,\nže v takomto prípade sa nemôže uplatniť obmedzenie ustanovené v § 152 ods. 10 Sprav. poriadku,\npodľa ktorého vec možno previesť do správneho registra len do 30 dní od zápisu do pôvodného registra,\nani obdobné lehoty predpokladané v rozvrhoch práce (porov. rozsudok sp. zn. 7 Sžsk 116/2020). Tým\nby totiž podzákonný predpis (vyhláška) zavedením tejto administratívnej „preklúzie“ menil zákonom\npredpokladané rozhodovacie zloženie a tým bránil naplneniu práva na zákonného sudcu tak, ako je\ntento pojem definovaný v § 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.\n13. V prerokúvanej veci žalobca ku kasačnej sťažnosti priložil oznámenie, z ktorého vyvodzoval, že\nprerokúvaná vec už bola 15. júna 2023 pridelená na prejednanie a rozhodovanie sudkyni správneho\nsúdu (č. l. 58). Podľa tohto potvrdenia však predmetom pridelenia bol „spis“ sp. zn. PO-2Sa/10/2021.\nPod touto spisovou značkou sa však viedlo pôvodné konanie a v čase tohto pridelenia bolo už skončené\nuznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 2 Sa 10/2021-31, právoplatným 7. septembra 2021, ktoré\nbolo práve v danom čase predmetom rozhodovania kasačného súdu v konaní sp. zn. 7 Svk 17/2021.\nTen síce vo veci rozhodol už 31. mája 2023, ale jeho rozhodnutie ešte nebolo ani len vyhotovené, nieto\ndoručené a právoplatné. Preto 15. júna 2023 sa ešte nemohla prideliť vec po vrátení správnemu súdu,\nale len pôvodný spisový záznam, ktorý sa viedol ako štatisticky neukončený. Spis spolu s uznesením\ntunajšieho súdu sp. zn. 7 Svk 17/2021 sa vrátil správnemu súdu až 3. júla 2023, ktorý dal pokyn toto\nuznesenie doručiť. Až potom, ako zistil, že toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť, správny súd 14.\naugusta 2023 pridelil túto vec po vrátení (v zmysle § 51 ods. 8 zákona č. 757/2004 Z. z.) a zapísal ju ako\nnovú do registra Sa (pre správne žaloby v samosudcovských veciach, porov. časť V druhý bod prílohy č.\n1 Sprav. por., porov. aj § 152 ods. 5 Sprav. por.) tej istej sudkyni, ktorej bola 15. júna 2023 zapísaná vec\nPO-2Sa/10/2021. Keďže z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 7 Svk 17/2021 vyplývalo, že vo veci má\nkonať a rozhodovať senát, sudkyňa 18. augusta 2023 predložila vec predsedovi súdu, ktorý 21. augusta\n2023 vydal pokyn, aby sa vec zapísala do reg. S (pre správne žaloby v senátnych veciach, porov. časť\nV prvý bod prílohy č. 1 Sprav. por.).\n14. Na základe uvedeného tak možno ustáliť, že prerokúvaná vec nebola pridelená sudkyni 15. júna\n2023, ako sa mylne domnieva žalobca. K tomuto dňu bola do súdneho registra jej oddelenia zapísaná\nlen pôvodná vec Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Sa 10/2021. Až právoplatnosťou zrušujúceho\nuznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 7 Svk 17/2021 vznikol dôvod, aby sa vec pridelila po jej vrátení, k\nčomu reálne došlo až 14. augusta 2023. Pretože (samo)sudkyňa, ktorej bola zapísaná pôvodná vec,\nv zmysle citovaného uznesenia sp. zn. 7 Svk 17/2021 nebola zákonnou sudkyňou (pretože vec mal\nprejednať senát), neboli splnené podmienky § 51 ods. 8 zákona č. 757/2004 Z. z., aby sa vec znova\npridelila jej. Naopak, túto vec bolo potrebné prideliť senátu náhodným výberom, k čomu správne došlo\nna základe pokynu predsedu súdu z 21. augusta 2023, teda po siedmich dňoch od okamihu, kedy bola\npridelená po jej vrátení správnemu súdu. Podľa kasačného súdu tak neobstojí argumentácia žalobcu,\nže k prevodu veci došlo neprípustne po uplynutí lehoty 30 dní ustanovenej v § 152 ods. 10 Sprav. por.\na ods. 3.7.1 rozvrhu práce správneho súdu na rok 2023. Ale aj keby sa za okamih pridelenia veci vzal\n15. jún 2023 (alebo okamih právoplatnosti uznesenia kasačného súdu, teda 11. júl 2023), neprekážala\nby táto lehota prevodu do správneho registra, ak by jej dôsledkom malo byť, že vec by v rozpore so\nzákonom a záväzným právnym názorom kasačného súdu zostala pridelená (samo)sudcovi. Námietky\nžalobcu proti prideleniu preskúmavanej veci senátu 21. augusta 2023 tak nie sú dôvodné.\n15. Ďalšou kasačnou námietkou žalobca spochybňuje, ako správny súd vyhodnotil jeho žalobu v\nčasti, v ktorej žiadal zakázať žalovanému, aby ho zaraďoval do rozpisov zabezpečenia poskytovania\nzubnolekárskej pohotovostnej služby. Ako už bolo zdôraznené, tento rozpis v zmysle § 8b ods. 2 zákona\nč. 576/2004 Z. z. má povahu opatrenia orgánu verejnej správy, teda správneho aktu v zmysle § 3\nods. 1 písm. c) SSP. Postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti pri vydávaní\nsprávnych aktov je podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP administratívnym konaním. Keď orgán verejnej správy\npripravuje vydanie opatrenia, robí tak v rámci administratívneho konania. Veľký senát tunajšieho súdu v\ncit. uznesení sp. zn. 19 SVs 1/2022 tiež zdôraznil, že určovanie tohto rozpisu je podľa § 46 ods. 1 písm.\nn) zákona č. 576/2004 Z. z. súčasťou výkonu štátnej správy na úseku zdravotníctva, ktorú vykonáva\n\nsamosprávny kraj ako prenesený výkon štátnej správy, že vydaniu tohto rozpisu predchádza určité (hoci\nlen minimálne formalizované) administratívne konanie, ktoré spočíva v tom, že samosprávny kraj ho\npodľa určených pravidiel (ustanovených v § 8b ods. 2 a 3 cit. zák.) zostaví a zverejní ho na svojom\nwebovom sídle. Až desiatym dňom od tohto dňa sa tento rozpis považuje za doručený jednotlivým\nposkytovateľom (§ 8b ods. 4 cit. zák.). Podľa § 8b ods. 3 zákona č. 576/2006 Z. z. tento rozpis obsahuje\nmiesto poskytovania zubnolekárskej pohotovostnej služby, čas a zoznam poskytovateľov zdravotnej\nstarostlivosti s uvedením dátumov poskytovania tejto služby v období, na ktoré sa rozpis vyhotovuje.\n16. Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že samosprávny kraj pred vydaním rozpisu zabezpečenia\nna určité obdobie musí najskôr ustáliť, ktorí poskytovatelia zubnolekárskej ambulantnej starostlivosti\nprichádzajú do úvahy pre poskytovanie pohotovostnej služby a v akom období. Svoje závery následne\npretaví do vydania rozpisu v zmysle cit. § 8b zákona č. 576/2004 Z. z. ako svojho opatrenia. Ako už bolo\nnaznačené vyššie, úvaha o tom, či určitý poskytovateľ (napr. žalobca) bude uvedený v tomto rozpise\nalebo nie (teda či tam bude „zaradený“), je tak vlastne úvahou samosprávneho kraja (žalovaného), na\nzáklade ktorej potom vydáva jednotlivé rozpisy, a je teda súčasťou (hoci len minimálne formalizovaného)\nadministratívneho konania pred ich vydaním. Judikatúra najvyššieho súdu, ale aj tunajšieho súdu však\nopakovane zdôraznila, že prebiehajúce administratívne konanie nie je iným zásahom v zmysle § 3 ods. 1\npísm. e) SSP a že doň nemožno vstupovať prostredníctvom žaloby proti inému zásahu podľa § 252 SSP,\npretože účastník môže napadnúť konečný produkt takéhoto administratívneho konania - rozhodnutie\nalebo opatrenie správnou žalobou podľa § 177 SSP (porov. v tomto smere napríklad rozhodnutia sp.\nzn. 10 Sžk 30/2019, 6 Sžk 30/2020 alebo 5 Sžk 35/2020). Táto judikatúra vychádza z logickej úvahy, že\nadministratívne konanie podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP je (hoci len minimálne) formalizovaný postup a\nnie faktický postup, akým je v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) časťou pred bodkočiarkou SSP iný zásah (v\ntomto zmysle aj viackrát cit. uznesenie sp. zn. 19 SVs 1/2022).\n17. Z vyššie uvedených úvah, v zmysle ktorých sa žalobou proti inému zásahu nemožno domáhať\nochrany proti prebiehajúcemu administratívnemu konaniu, potom konzekventne vyplýva, že ňou\nnemožno žiadať ani to, aby sa orgánu verejnej správy zakázalo do budúcnosti viesť určité\nadministratívne konania alebo vydávať v týchto konaniach určité rozhodnutia či opatrenie. Ak totiž iným\nzásahom nie je prebiehajúce administratívne konanie, o to menej ním môže byť len možné budúce takéto\nkonanie. Vedenie administratívneho konania je totiž realizáciou pôsobnosti orgánu verejnej správy,\nktorá mu je zverená zákonom a v rámci ktorej je samostatne oprávnený ukončiť ho vydaním určitého\nrozhodnutia alebo opatrenia. Súčasťou tohto oprávnenia je aj možnosť zisťovať skutkový stav, vykladať\na aplikovať právne normy a v závislosti od nich aj uplatňovať prípadné správne uváženie (§ 27 ods.\n2 a 3 SSP). Právomoc správnych súdov potom v zmysle § 6 ods. 1 a § 7 písm. a) SSP nastupuje\naž okamihom, keď orgán verejnej správy zavŕšil administratívne konanie vydaním rozhodnutia alebo\nopatrenia. Správny súd je tak v zmysle § 191 ods. 1 SSP oprávnený posúdiť, či správny akt, ktorý je týmto\nzavŕšením, vydal oprávnený orgán, vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, je založené na\ndostatočne zistenom skutkovom stave, ktorý neodporuje spisom, je zrozumiteľné s dostatkom dôvodom\na nie je založený na podstatnom porušení procesných ustanovení. To, ako orgán verejnej správy k\nrozhodnutiu alebo opatreniu dospeje, je zásadne vecou jeho (zákonom viac či menej obmedzenej)\núvahy. Ak by správny súd zasahoval do prebiehajúceho administratívneho konania a určoval by, voči\nkomu sa môže viesť a voči komu nie, vstupoval by do právomoci orgánu verejnej správy, ktorá mu\nnepatrí, a naopak, nedovoľoval by tomuto orgánu vykonávať jeho vlastnú pôsobnosť.\n18. V prerokúvanej veci žalobca žiadal, aby správny súd zakázal žalovanému samosprávnemu kraju\nzaraďovať ho do rozpisu zabezpečenia poskytovania zubnolekárskej pohotovostnej služby. Z toho, čo\nbolo uvedené, vyplýva, že tým v podstate žiada zakázať žalovanému, aby ho uvádzal v rozpisoch,\nktorého zostavovanie a vydávanie je jeho pôsobnosťou podľa § 46 ods. 1 písm. n) zákona č. 576/2004\nZ. z. Tým ale v zásade žiada od správneho súdu zakázať žalovanému, aby ten do budúcnosti vôbec\nvyužíval svoju pôsobnosť voči žalobcovi a podľa § 8b cit. zák. vydával rozpisy, v ktorých žalobcu uvedie.\nTým by však súd obmedzoval žalovaného v jeho pôsobnosti, ktorá mu je daná zákonom, namiesto toho,\naby kontroloval len to, ako žalovaný túto svoju pôsobnosť uplatnil v konkrétnom prípade. Na vydanie\nrozhodnutia tohto obsahu však správny súd nie je oprávnený a vyhovením takejto žalobe by zasiahol do\nprávomoci žalovaného, ktorú by si osoboval. Vo výsledku potom nie je podstatné, či správny súd žalobu\nzamietol podľa § 190 SSP, pretože ju posúdil ako všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\nniečoho, na čo nemá právo, alebo či ju mal správne zamietnuť podľa § 261 SSP, pretože namietaný\npostup nie je iným zásahom. Napadnutý rozsudok totiž zrozumiteľne vysvetľuje, že dôvodom zamietnutia\nje nemožnosť vyhovieť takto formulovanému žalobnému návrhu.\n19. Na veci nič nemenia ani ponosy žalobcu, že správny súd nestihne vo veci rozhodnúť skôr, než\npríslušný rozpis nadobudne účinky, žalobca ním bude viazaný, a preto ochrana všeobecnou správnou\n\nžalobou nie je efektívna. Ako uviedla už citovaná judikatúra, ani ústavné právo na súdnu ochranu nie je\nbezbrehé v tom zmysle, že by ho každý mohol vykonávať podľa svojich predstáv (porov. cit. uznesenie\nsp. zn. 10 Sžk 30/2019). Podobne judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky akceptovala, že\nsprávne súdnictvo nie je budované na princípe všeobecnej úpravy pre akýkoľvek mysliteľný typ petitu a\nvo vzťahu k akémukoľvek mysliteľnému spôsobu konania verejnej správy (porov. uznesenie sp. zn. PL.\nÚS 37/2015). Podľa čl. 46 ods. 4 ústavy totiž podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane a inej právnej\nochrany môže ustanoviť zákon. Splnenie podmienok zákonného postupu pri uplatňovaní práva potom\nmôže byť predpokladom prístupu k právnej ochrane (porov. uznesenie sp. zn. I. ÚS 37/96). Z opačnej\nstrany potom ústavný súd zdôrazňuje, že návrh nemožno posudzovať len podľa žalobného petitu, ale\nmá sa posudzovať samotný (žalobný) nárok, tak ako vyplýva z obsahu žaloby alebo návrhu ako celku\n(porov. nález sp. zn. I. ÚS 192/2015 a iné).\n20. Samotný Správny súdny poriadok v § 3 vymenúva jednotlivé formy činnosti verejnej správy, proti\nktorým sa poskytuje ochrana, a na túto ochranu určuje samostatné žalobné typy (správna žaloba,\nžalobca proti nečinnosti, žalobca proti inému zásahu a iné). Správna žaloba je podľa § 177 SSP prípustná\nlen voči vydanému a spravidla aj doručenému rozhodnutiu alebo opatreniu a podľa § 184 SSP zásadne\nnemá odkladný účinok. Zákonodarca teda v zákone, ktorým upravuje podmienky základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, počíta s možnosťou, že súdna ochrana sa poskytne až v okamihu, kedy\nuž rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je vydané a prichádza do úvahy aj jeho nútené\nvymáhanie (výkonom rozhodnutia, exekúciou, prípadne sankciami). Žalobcom vytýkaný nedostatok je\nteda v skutočnosti charakteristickým znakom systému, ktorý vytvoril zákonodarca v účinnom Správnom\nsúdnom poriadku. Na odvrátenie najzávažnejších následkov sa predpokladá v § 185 SSP priznanie\nodkladného účinku, podmieňuje sa však vyjadrením žalovaného. Na druhej strane, na toto vyjadrenie\nzákon neustanovuje lehotu, a preto ju podľa § 67 ods. 1 SSP môže určiť správny súd primerane situácii.\nNie je teda vylúčená ani veľmi krátka lehota, aby ochrana v podobe odkladného účinku prišla včas.\nNemožno teda súhlasiť s predpokladom žalobcu, že ochrana v podobe všeobecnej správnej žaloby za\nžiadnym okolností nemôže prísť včas.\n21. Už len na dôvažok zostáva dodať, že v právnom poriadku Slovenskej republiky nie je výnimočná ani\nsituácia, že nie podanie žaloby, ale dokonca už odvolanie v administratívnom konaní nemá odkladný\núčinok a účastník je nútený ihneď sa podrobiť vydanému rozhodnutiu orgánu verejnej správy (z\nnedávneho obdobia porov. napr. § 6 zákona č. 85/2025 Z. z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, §\n77 ods. 4 Stavebného zákona č. 25/2025 Z. z., § 12 ods. 5 zákona č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych\nopatreniach pre strategické investície, § 33 ods. 6, § 34 ods. 6 či § 40 ods. 14 zákona č. 102/2024 Z. z.\no ochrane spotrebiteľa, § 60 ods. 6 zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia, § 7 ods. 6 zákona č.\n345/2022 Z. z. o inšpekcii v sociálnych veciach a pod.). Všetkým týmto ustanoveniam je spoločné, že\nupravujú situácie, pri ktorých očakávané riziko (napr. škoda alebo ujma) plynúce z toho, že by sa otáľalo\ns vykonávaním vydaného aktu, by bolo väčšie než riziko z toho, že už plnené rozhodnutie sa ukáže ako\nnezákonné. Podľa kasačného súdu aj zabezpečovanie zubnolekárskej pohotovostnej služby spadá do\ntejto skupiny prípadov, pretože všeobecné spoločenské riziká pre zdravie obyvateľov plynúce z toho,\nže by v určitom období nebola zabezpečená pohotovostná služba, sú podstatne väčšie než riziko, že\nneskorší súdny prieskum ukáže, že niektorý poskytovateľ bol do tohto rozpisu zaradený v rozpore so\nzákonom. Práve pre tento prípad má (hoci aj následné) zrušenie už vydaného rozpisu ten význam, že sa\nposkytovateľovi vytvorí priestor na plnú náhradu tým spôsobenej škody (napr. podľa zákona č. 514/2003\nZ. z. o zodpovednosti za škodu spôsobené pri výkone verejnej moci). Úvahy žalobcu, či sa tým zaťažuje\nsúdna sústava, nie sú podstatné, pretože je vecou zákonodarcu, čím a ako ju zaťaží.\n22. K záverečnej námietke vylúčenia veci na samostatné konanie treba poznamenať, že tento výrok\nnapadnutého rozsudku je v podstate uznesením v zmysle § 66 SSP, teda uznesením o vedení konania,\nproti ktorému by kasačná sťažnosť samostatne ani nebola prípustná [§ 439 ods. 2 písm. a) SSP].\nOkrem toho, keďže správny súd takéto uznesenie vydal zároveň s rozhodnutím vo veci samej, nejde\nvlastne ani o vylúčenie v pravom slova zmysle, pretože logicky nie je dosť dobre možné vylúčiť niečo z\nkonania v okamihu, keď už je vo zvyšnej časti vybavené. Napadnutý rozsudok je tak vlastne čiastočným\nrozsudkom, pretože sa ním rozhodlo len o časti prerokúvanej veci, čo síce v správnom súdnictve nie\nje obvyklé, ale ani vylúčené (§ 212 ods. 2 CSP v spojení s § 25 SSP). Vzhľadom na to, čo bolo\nuvedené v predošlom texte, nemožno správnemu súdu vyčítať, že časť žaloby, pokiaľ sa ňou malo\nžalovanému (do budúcnosti) zakázať zaraďovať žalobcu do rozpisov zabezpečovania poskytovania\nzubnolekárskej pohotovostnej služby, považoval za zrelú na rozhodnutie a rozhodol o nej oddelene.\nVýrok IV napadnutého rozsudku potom v podstate konštatuje logický následok, že o zvyšku veci (teda o\nčasti žalobného návrhu, ktorý smeruje k zrušeniu niektorých rozpisov) rozhodne v pokračujúcom konaní\nsamostatným rozhodnutím. Podľa kasačného súdu tak tento výrok neporušuje zákon, čo je základným\n\npredpokladom dôvodnosti kasačnej sťažnosti (porov. predvetie § 440 ods. 1 SSP „správny súd... porušil\nzákon“).\nIV.\nZáver\n23. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je\ndôvodná, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.\n24. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci\núspech nemal a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu nárok\nna náhradu trov priznal.\n25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}