{"guid": "3644862b-1bd1-498b-980b-c7ae3f164e06:39613823-a121-49f2-a6dc-7fde478df8b3", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100026.1", "spisova_znacka": "8Svk/26/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Svk/26/2025 z 25. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 25. septembra 2025, sp. zn. 8Svk/26/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100026.1", "identifikacne_cislo": "0824100026", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Kristína Babiaková", "sudca_id": 991, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-kristina-babiakova-991", "datum_vydania": "2025-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/39613823-a121-49f2-a6dc-7fde478df8b3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100026.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100026.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100026.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Svk/26/2025\n0824100026\n25. 09. 2025\nMgr. Kristína Babiaková\nECLI:SK:NSSSR:2025:0824100026.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny\nBabiakovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne JUDr. Anity Filovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,\nPhD., v právnej veci žalobcu: A.. B. S., nar.: XX. B. XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX E., právne\nzastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom: Ul. 17. Novembra 3215,\n022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanej: Krajská prokuratúra Žilina, so sídlom Moyzesova 20,\n011 04 Žilina, IČO: 35 996 072, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. Ei 22/23/5500-5 zo\ndňa 13. decembra 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 2S/3/2024-68 zo dňa 23. apríla 2025, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.\n2S/3/2024-68 zo dňa 23. apríla 2025 mení tak, že rozhodnutie žalovanej č. Ei 22/23/5500-5 zo dňa\n13. decembra 2023 zrušuje a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj\nkonania pred správnym súdom.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca prostredníctvom žiadosti o sprístupnenie informácie (ďalej len „žiadosť“) v zmysle zákona č.\n211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „Infozákon“)\nžiadal od Okresnej prokuratúry Námestovo (ďalej ako „povinná osoba“) sprístupnenie informácií v\ntomto rozsahu: „Žiadam o zaslanie záverov (stavu konaní ku dnešnému dňu) Okresnej prokuratúry v\nNámestove vo všetkých naších konaniach bezodkladne našemu právnemu zástupcovi, mne, žiadosť,\nčísla spisov a adresu právneho zástupcu má okresná prokuratúra Námestovo t. j. okrem iného konania:\nSOcÚ/20/0760/RE, SoCÚ/21/0045/RE, SoCÚ/20/0717/RE k.ú. X.“.\n2. O žiadosti rozhodla povinná osoba rozhodnutím č. Ei 9/23/5507-2 z 20. novembra 2023 (ďalej\nlen ,,prvostupňové rozhodnutie“) tak, že žiadosti nevyhovela a žiadané informácie v uvedenom rozsahu\nnesprístupnila. Povinná osoba uviedla, že takouto informáciou nedisponuje. V zmysle rozhodnutí\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 4Sžso/31/2008 zo 26. februára 2009) a zo znenia\nInfozákona podľa povinnej osoby nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo byť spracovanie údajov\npodľa požiadaviek toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Aj keď informačný systém prokuratúry\ndisponuje databázou podaných podnetov, z informačného systému na okresnej prokuratúre nie je\nmožné sumarizovať údaje o spôsobe vybavenia podnetov podaných žalobcom bez tohto, aby nebola\nvytvorená databáza bez manipulácie s konkrétnymi dozorovými spismi (v danom prípade sa jedná o\nmechanické vyňatie informácií z cca 70 spisových materiálov), keďže ide o podávateľa s vysokým\npočtom podaných podnetov na Okresnú prokuratúru Námestovo. Tiež poukázala na to, že informácie\no spôsobe vybavenia všetkých podnetov žalobcu v informačnom systéme prokuratúry neexistujú a\n\ndatabáza okresnej prokuratúry neumožňuje požadované informácie vybrať bez toho, aby bola vytvorená\nkonkrétna analýza údajov a okresná prokuratúra nie je povinná takéto databázy vytvárať a ani ich\nnevytvára.\n3. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. Ei 22/23/5500-5 zo dňa 13. decembra\n2023 (ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovanej“) tak, že odvolanie zamietla\na prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Stotožnila sa s argumentáciou povinnej osoby a poukázala na\nto, že Okresná prokuratúra Námestovo nemá k dispozícii jednotnú databázu zahŕňajúcu informácie\nv požadovanej štruktúre a v rozsahu podľa požiadaviek žalobcu. Žiadosť žalobcu vyhodnotila ako\npožiadavku na spracovanie analýzy údajov podľa špecifických kritérií žiadateľa, ktorá však v momente\npodania žiadosti v informačnom systéme prokuratúry neexistovala a neexistuje.\nII.\nPriebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie\n4. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca správnu žalobu na Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej\naj ako „správny súd“) a žiadal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na\nďalšie konanie.\n5. Žalobca poukázal na to, že v jeho prípade nedochádza k zneužitiu práva na informácie. Podľa jeho\nnázoru nejde o vyhotovenie analýzy, a preto nie je potrebné, aby sa prvostupňový orgán zaoberal\nvšetkými podnetmi, ktoré boli žalobcom k daným konaniam podané. Žalobca je presvedčený, že nejde\no informáciu, ktorá nie je k dispozícii a ide o informáciu vybranú automaticky z databázy (napr. zadaním\npríkazu do tabuľkového procesoru Excel alebo inej databázy), a preto zastáva názor, že technické\nvybavenie prokuratúry umožňuje, aby mu boli sprístupnené informácie v uvedených konaniach.\n6. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 2S/3/2024-68 zo dňa 23. apríla 2025 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol.\n7. Správny súd konštatoval, že zmyslom Infozákona je vo vzťahu k orgánom prokuratúry aj to, aby\nfyzické a právnické osoby mali možnosť dozvedieť sa, okrem iného, o výsledku dozorovej činnosti,\nosobitne o prijatí nejakého právneho prostriedku dozoru v rámci netrestnej pôsobnosti prokuratúry.\nZároveň však poukázal na to, že zo znenia § 3 ods. 1 veta druhá Infozákona priamo vyplýva, že právo\nna prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré povinná osoba nemá k dispozícii, najmä\nna vytváranie rozborov, prípadne analýz. Pripustil, že v prípade sprístupňovania informácií musí takmer\nvždy prebehnúť istý proces vyhľadávania či zhromažďovania, ale ten musí byť v súlade s určitou mierou\nčasovej, personálnej či odbornej náročnosti a jeho výsledkom nemá byť vytvorenie novej informácie. V\ntomto konkrétnom prípade však nešlo o proces, ktorý by bolo možné od prokuratúry požadovať, pretože\nby bolo nevyhnutné oboznámiť sa s obsahom elektronických spisov, príp. aj s obsahmi spisov v listinnej\npodobe a z týchto materiálov vyselektovať údaje, ktoré môžu byť v každej veci rozdielne - rozdielny\nspôsob vybavenia podnetu. Zhromaždením a spracovaním informácií podľa kritérií žalobcu by došlo k\nvytvoreniu kvalitatívne novej informácie. Vytvorenie takejto požadovanej informácie, ktorú povinná osoba\nk dispozícii nemá, zákon o slobode informácií nevyžaduje (viď rozsudky Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Sžik/2/2020 z 29. novembra 2021 a sp. zn. 5Sžik/2/2020 z 28. septembra\n2022).\n8. Podľa správneho súdu je nepochybné, že žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií mala charakter\npožiadavky na spracovanie analýzy údajov, resp. vytvorenie databázy údajov (zosumarizovanie záverov\nOkresnej prokuratúry Námestovo vo všetkých konaniach podnietených žalobcom), ktorá však v\nmomente podania žiadosti v informačnom systéme prokuratúry neexistovala a neexistuje a databáza\nexistujúcich údajov prokuratúry neumožňuje požadované informácie vyextrahovať bez toho, aby bola\nvytvorená konkrétna databáza (analýza) údajov spojená aj s prípadným fyzickým preskúmaním\nprokurátorských spisov, a to v zmysle kritérií žalobcu ako žiadateľa.\n9. K rozhodnutiu Krajskej prokuratúry Žilina sp. zn. Ei 19/22/5500-3 zo dňa 31. augusta 2022 správny súd\nuviedol, že toto bolo vydané ešte pred účinnosťou zákona č. 428/2022 Z. z., ktorým sa zmenil § 3 ods.\n1 Infozákona a tiež žiadosť žiadateľa bola po obsahovej stránke vymedzená určitejšie, a to s poukazom\nna konkrétne rozhodnutia orgánov verejnej správy. V predmetnej veci preto nejde o totožnú vec.\nIII.\nKasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde\n10. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec\nvrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.\n\n11. Sťažovateľ namietal, že v jeho žiadosti definoval tri konkrétne stavebné konania vedené obcou\nRabčice, kde povinná osoba vykonávala ku dňu podania žiadosti prokurátorský dozor. V konaní č.\nSOcÚ/20/0760/RE bolo podané upozornenie prokurátora, v konaní č. SoCÚ/21/0045/RE bol podnet\nodložený a v konaní č. SoCÚ/20/0717/RE bolo podané upozornenie prokurátora. Sťažovateľ preto\nvyslovil názor, že ak zo strany okresnej prokuratúry boli podané upozornenia prokurátora, prokuratúra\ndisponovala administratívnymi spismi a mala povinnosť aj kontrolovať zákonnosť postupu bez prieťahov\nna strane správneho orgánu. Poukázal na to, že aj napriek skutočnosti, že podal žiadosť v uvedenom\nrozsahu, podanie sa posudzuje podľa obsahu, povinná osoba mohla vyabstrahovať tie konania, v ktorých\nvykonávala prokurátorský dozor a vo vzťahu k týmto mohla dať sťažovateľovi odpoveď, ako postupuje\nstavebný úrad v rámci administratívneho konania.\n12. Podľa sťažovateľa nešlo o vytvorenie novej informácie, pretože jeho žiadosť smerovala k tomu, aby\ndostal záver o tom, či došlo k odstráneniu nezákonného konania - nečinnosti. Obec bola podľa § 29 ods.\n4 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov povinná odstrániť protiprávny stav\na o prijatých opatreniach upovedomiť prokurátora. Správny súd preto vec nesprávne právne posúdil,\nkeďže nešlo o vytváranie novej informácie alebo databázy, nedošlo by ani k obsiahlej vyhľadávacej,\nposudzovacej a vyhodnocovacej činnosti. Sťažovateľ nežiadal o výkladové stanovisko a nežiadal ani o\nvydanie rozborov, keďže kládol dôraz na stav konania ku dňu podania žiadosti. Nepožadoval ani analýzu,\nani odborné stanovisko, na ktoré ani povinná osoba nie je oprávnená pri takto formulovanej žiadosti.\n13. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že nešlo o nekonkrétnu žiadosť v takom rozmere, aby povinná\nosoba nedisponovala požadovanou informáciou. Ak správny súd v bode 34 napadnutého rozsudku\npoukázal na to, že v inej veci bola žiadosť určitejšia, sťažovateľ je toho názoru, že aj v tomto konaní\nbola žiadosť konkrétna, pretože povinná osoba musí disponovať administratívnymi spismi, v ktorých\nbolo podané upozornenie prokurátora. Mal za to, že pokiaľ náležite označil administratívne konania, v\nktorých okresná prokuratúra vykonávala dozor vydaním upozornení prokurátora, na ktoré jej obec bola\npovinná odpovedať, nešlo o vytvorenie novej informácie. Podľa sťažovateľa, ak okresná prokuratúra\nnemala informácie k dispozícii, mohla podľa § 15 Infozákona vec postúpiť na spoločný stavebný úrad\nZákamenné - stavebný úrad Rabčice, keďže po deviatich upozorneniach prokurátora na nečinnosť je\nreálny predpoklad, že majú vedomosť o povinnosti postúpenia záverov konania. Sťažovateľ dal do\npozornosti, že informácie nepožadoval bezúčelne, ale z dôvodu podozrenia nesprávneho nakladania s\nupozornením prokurátora a predlžovaním lehôt o 120 dní v rozpore so zákonom zo strany stavebného\núradu.\n14. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaná uviedla, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol\nžiadne nové skutočnosti, na ktoré by žalovaná nereagovala v priebehu konania na správnom súde.\nKasačnú sťažnosť navrhla zamietnuť ako nedôvodnú.\n15. Na vyjadrenie žalovanej reagoval sťažovateľ, ktorý doplnil, že v predchádzajúcom období podal\npodnet na predsedu žalovanej (pozn. kasačného súdu, ide o krajského prokurátora žalovanej O.. J. I.) na\nvýkon štátneho stavebného dohľadu, ktorý bol vyhodnotený ako opodstatnený, a preto sa domnieva, že\ntento podnet môže byť dôvodom, prečo žalovaná pristupuje k sťažovateľovi s istou mierou zaujatosti a s\nneprimeranou prísnosťou. K vyjadreniu priložil správu z výkonu štátneho stavebného dohľadu vykonanú\nmestom Ružomberok č. OMRaSP-4394-19981/2024-KB zo dňa 15. júla 2024 na základe podnetu\nsťažovateľa zo dňa 28. februára 2024.\n16. Sťažovateľ podaním zo dňa 1. septembra 2025 predložil súdu dokumenty, z ktorých vyplýva, že na\njeho žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 3. augusta 2025 mu Okresná prokuratúra Námestovo\nsprístupnila upozornenia prokurátora, ktoré v danej žiadosti presne špecifikoval. Poukázal na to, že v\ntu posudzovanom konaní špecifikoval tri stavebné konania pred obcou Rabčice a keďže rozhodnutia v\ntýchto veciach boli sťažovateľovi medzičasom sprístupnené, svedčí to o dôvodnosti jeho správnej žaloby.\nIV.\nPosúdenie kasačného súdu\n17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že\nkasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.\n1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s\nkonaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n18. Na úvod kasačný súd uvádza, že v právomoci správneho súdu ako aj súdu kasačného je\npreskúmavať zákonnosť napadnutých rozhodnutí (§ 2 ods. 2, § 6 ods. 1 a § 178 ods. 1 SSP), a\npreto mohol v tomto kontexte preskúmať iba zákonnosť dôvodu na nesprístupnenie informácie podľa\n§ 3 ods. 1 Infozákona, ktorým žalovaná odôvodnila rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných\ninformácií. Sťažovateľ mohol byť totiž ukrátený na svojich právach len riadne komunikovaným dôvodom\n\nna nesprístupnenie informácie v napadnutom rozhodnutí. Preto, ak sťažovateľ poukazuje na otázky\nzneužitia práva, kasačný súd konštatuje, že žalovaná ako ani povinná osoba týmto inštitútom v\nrozhodnutiach neargumentovali, toto nebolo dôvodom pre nesprístupnenie informácie, tento dôvod ani\nneposudzoval správny súd a z toho dôvodu nebolo ani v právomoci kasačného súdu posudzovať len\nhypotetický dôvod nesprístupnenia informácií. Keďže správny súd nepristúpil k aplikácii ustanovenia\n§ 193 SSP, ktoré by mu umožnilo preskúmať všetky možné dôvody nesprístupnenia požadovaných\ninformácií, kasačný súd bol oprávnený posúdiť zákonnosť iba žalovanou komunikovaných dôvodov\nnesprístupnenia.\n19. Kľúčovou otázkou v predmetnej veci tak ostalo to, či sťažovateľova žiadosť o sprístupnenie\ninformácie znela na vytvorenie novej informácie, ktorú v súlade s § 3 ods. 1 Infozákona povinné osoby\nnesprístupňujú, keďže ju nemajú k dispozícii.\n20. Podľa § 3 ods. 1 Infozákona účinného v čase vybavovania žiadosti každý má právo na prístup\nk informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje\nna informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz,\nreferátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na\nvytváranie názorov.\n21. Žalovaná v podstatnom argumentovala a túto jej argumentáciu prebral aj správny súd, že databáza\nokresnej prokuratúry neumožňuje požadované informácie vybrať bez toho, aby bola vytvorená konkrétna\nanalýza údajov, tieto informácie by bolo potrebné vyhľadávať v jednotlivých spisoch a sťažovateľ\nje podávateľom s vysokým počtom podaných podnetov. Žiadosť sťažovateľa preto vyhodnotila ako\npožiadavku na spracovanie analýzy údajov podľa špecifických kritérií žiadateľa, ktorá však v momente\npodania žiadosti v informačnom systéme prokuratúry neexistovala a neexistuje.\n22. Kasačný súd v zhode so správnym súdom ako aj žalovaným konštatuje, že ustanovenie § 3 ods.\n1 Infozákona garantuje žiadateľom o informácie prístup len k tým informáciám, ktoré majú povinné\nosoby k dispozícii. Povinná osoba preto nemá povinnosť vytvárať kvalitatívne nové informácie podľa\nkritérií žiadateľa. Poukazuje však na to, že je potrebné rozlíšiť, či ide len o mechanické zhromaždenie\nuž existujúcich informácií na účely sprístupnenia alebo o vytváranie kvalitatívne novej informácie\n(zahŕňajúce usporiadanie informácií podľa presných kritérií špecifikovaných žiadateľom, teda vytvorenie\nkvalitatívne nového dokumentu). Pokiaľ by sa na základe žiadosti zo strany povinnej osoby žiadalo\nnielen mechanické vyhľadávanie a zhromažďovanie údajov, ktoré mala povinná osoba k dispozícii,\nale vyžadovalo by sa aj ich kvalifikované spracovanie, pre ktoré by bol príznačný určitý vyšší stupeň\nintelektuálnej náročnosti potrebnej pri príprave odpovedi na žiadosť (majúcej podobu napríklad štúdia\nči analýzy), išlo by o vytvorenie novej informácie, ktorej sprístupnenie možno odmietnuť z dôvodu, že\ntakúto informáciu nemá povinná osoba k dispozícii.\n23. O vytvorenie novej informácie pôjde teda iba vtedy, ak k vytvoreniu odpovede na žiadosť nepostačuje\nobyčajné mechanické vyhľadávanie a zhromaždenie údajov, ktoré má povinný subjekt k dispozícii a\nktoré sú predmetom príslušnej žiadosti, a súčasne je nevyhnutné s takýmito údajmi uskutočňovať\nďalšie (napríklad analytické) spracovanie nad rámec jednoduchého „vtelenia“ do odpovede na príslušnú\nžiadosť. O vytvorenie novej informácie však nepôjde v prípade, kedy v súvislosti s vybavením\npríslušnej žiadosti sa vyžaduje iba vyhľadávanie vo viacerých dokumentoch či spisoch (viď rozhodnutie\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/6/2024 zo dňa 27. júna 2024).\n24. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že si je vedomý skutočnosti, že vyhľadávanie\npožadovaných informácií môže byť často spojené s časovou náročnosťou, ale riešením tejto situácie\nnie je a nemôže byť nesprístupnenie informácií z dôvodu, že ich nemá povinná osoba k dispozícii.\nV prípade časovej náročnosti vyhľadania informácie zákonodarca upravil inštitút predĺženia lehoty\nna sprístupnenie informácie podľa § 17 ods. 2 písm. b) Infozákona alebo umožňuje povinnej osobe\ndohodnúť so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie (§ 16 ods. 1 Infozákona), ktorý by mohol\nbyť pre ňu časovo menej náročný.\n25. Zohľadniac uvedené východiská kasačný súd konštatuje, že ak sťažovateľ v tu posudzovanom\nprípade žiadal „zaslanie záverov (stavu konaní) ... vo všetkých naších konaniach“, žiadal o informácie,\nktoré sa jednoznačne týkajú právomoci povinnej osoby. Podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z.\nz. o prokuratúre v znení neskorších predpisov prokuratúra totiž koná na základe podnetov, ktoré\nsmerujú k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti. Infožiadosť sťažovateľa\nbola preukázateľne spojená práve s jeho („našími“) podnetmi smerovanými na Okresnú prokuratúru\nNámestovo, čo jasne identifikovala aj povinná osoba či žalovaná. V súlade s Vyhláškou č. 410/2015\nZ. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o podrobnostiach výkonu správy registratúry orgánov\nverejnej moci a o tvorbe spisu v spojení s Registratúrnym poriadkom prokuratúry Slovenskej republiky\n\npreto musela povinná osoba o každom podnete (aj sťažovateľovom) viesť spis, do ktorého bola povinná\nvkladať jednotlivé dokumenty/záznamy, ktoré sa viažu k tej istej veci (§ 11 citovanej vyhlášky).\n26. Preto, ak sťažovateľ žiadal informácie o stave konaní, žiadal informácie, ktoré by sa mali v spise\no podanom podnete nachádzať. Povinná osoba vstupom do spisu o podnete mohla požadované\ninformácie (záver/stav konania) vyhľadať a sťažovateľovi sprístupniť. Žiadosť sťažovateľa neznela\nna vytváranie akejkoľvek novej informácie - nežiadal o vypracovanie analýzy, rozboru či stanoviska,\nnežiadal vyhľadané údaje kvalitatívne posudzovať či triediť - žiadal len podanie informácie o stave\nkonania, ktorá sa musí v každom spise nachádzať, pričom sprístupnenie tejto informácie nevyžaduje\nžiadnu intelektuálnu či tvorivú činnosť povinnej osoby, len jej mechanické vyhľadanie. Skutočnosť, že\nv informačnom systéme prokuratúry táto informácia nie je priamo vedená ako samostatná položka,\nnemá a nemôže mať vplyv na sprístupnenie požadovanej informácie, keď táto informácia sa nachádza\npriamo v jednotlivých spisoch a povinná osoba ju môže vyhľadať. Uvedený argument by totiž viedol k\nabsurdným dôsledkom, keď by povinné osoby sprístupňovali len tie informácie, ktoré priamo vedú vo\nsvojich registroch, čo by bolo v rozpore s právom na prístup k informáciám.\n27. Kasačný súd analogicky poukazuje na to, že informácie o stave súdnych konaní sú na základe\ninfožiadostí štandardne sprístupňované súdmi ako povinnými osobami, pričom ani v súdnych registroch\nnemusí byť vyslovene zaznamenaný stav konania a tento je možné zistiť len priamo vyhľadaním v\nsúdnom spise (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžik/3/2021).\n28. Záver správneho súdu a žalovaného nie je v súlade ani s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky, na ktorú správny súd odkazuje. Rozhodnutie sp. zn. 4Sžik/2/2020 zo dňa 29.\nnovembra 2021 sa totiž týkalo skutkovo odlišnej situácie, kde by povinná osoba na základe žiadosti\nbola povinná triediť, usporadúvať a za tým účelom vyhodnocovať vyhľadané informácie, čo však v\ntu posudzovanom prípade nebolo predmetom žiadosti. Ako už bolo uvedené, sťažovateľ nežiadal o\nspracovanie či vyhodnocovanie vyhľadaných informácií, žiadal len o ich vyhľadanie a sprístupnenie, čím\nv súlade so zákonom realizoval svoje právo na prístup k informáciám.\n29. Hoci žalovaná požadované informácie nesprístupnila z dôvodu, že ich nemá k dispozícii, uvádzala\naj, že v prípade sťažovateľa ide o cca 70 spisov, čo nasvedčuje tomu, že poskytnutie informácií by malo\nbyť časovo náročnejšie. Ako však kasačný súd uviedol už vyššie (bod 24), na účely vybavenia takejto\nžiadosti neslúži inštitút odmietnutia informácie z dôvodu neexistencie informácie, ale predĺženia lehoty\nna sprístupnenie informácie. Uvedené by totiž viedlo k absurdnému dôsledku, že dôvod podľa § 3 ods. 1\nInfozákona by bolo možné použiť podľa posúdenia konkrétnej situácie - napr. rozsahu žiadosti, časovej\nnáročnosti či personálneho substrátu povinnej osoby. Právo na informácie by tak malo značne neurčitý\nobsah (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/24/2023). Aj keby v\nprípade sťažovateľa šlo o 70 podnetov (čo nemá kasačný súd za preukázané), vyhľadanie požadovanej\ninformácie v takom počte spisov musí byť povinnou osobou v predĺženej lehote zvládnuteľné a nemalo\nby mať za následok ochromenie chodu okresnej prokuratúry.\n30. Kasačný súd preto ustálil, že sťažovateľ, ktorý žiadal informácie o závere/stave konaní o podnete,\nnežiadal o vytváranie nových informácií, ale len o ich mechanické vyhľadanie v jednotlivých spisoch, čo\nnemôže byť dôvodom pre nesprístupnenie informácie podľa § 3 ods. 1 Infozákona. Z uvedeného dôvodu\nvyhodnotil záver správneho súdu ako aj žalovaného za právne nesprávny a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie.\n31. V ďalšom konaní žalovaný opätovne posúdi žiadosť sťažovateľa, pričom dôvodom pre\nnesprístupnenie informácie nemôže byť skutočnosť, že by požadované informácie nemala povinná\nosoba k dispozícii alebo že ju nemôže sprístupniť z dôvodu veľkého počtu podnetov sťažovateľa (70\ntvrdených žalovaným). Vzhľadom na to, že v konaní pred správnym súdom ako aj v kasačnom konaní\nopakovane odznela pochybnosť, či povinná osoba a žalovaná správne vyhodnotili žiadosť sťažovateľa\n(napr. akých a koho podnetov sa žiadosť týkala), túto otázku je povinná osoba oprávnená riešiť postupom\npodľa § 14 ods. 2 a 3 Infozákona a môže si tak ustáliť obsah podanej žiadosti, čo je aj v záujme žiadateľa,\naby dostal relevantnú odpoveď alebo informácie, ktoré požadoval.\n32. Kasačný súd tiež pripomína, že pri nesprístupnení informácie nepostačuje len splnenie formálnej\npodmienky ochrany určitej informácie podľa Infozákona, ale povinná osoba musí odôvodniť aj to, prečo\nsa ochrana vzťahuje na celú informáciu alebo jej časť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn.: 5Sži/1/2009). V rámci zákonného obmedzenia je potrebné vykonať správnu úvahu, či\nniektoré čiastkové informácie nemožno žiadateľovi sprístupniť (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 464/2010). Zo žiadosti sťažovateľa (aj bez upresnenia) bolo totiž zrejmé, že\nsa jeho žiadosť týka minimálne troch podnetov, ku ktorým uviedol spisové značky dotknutých konaní.\nPovinná osoba tak mala identifikované aspoň tri konania o podnete, ku ktorým požadovanú informáciu\nmohla sprístupniť.\n\n33. Kasačný súd neopomenul, že sťažovateľ vo svojom poslednom podaní zaslal súdu informáciu\no tom, že mu na jeho žiadosť boli sprístupnené informácie o stavoch/záveroch v určitých ním\nšpecifikovaných konaniach (upozornenia prokurátora) vedených u povinnej osoby. Vzhľadom na to, že\nžiadosť sťažovateľa v tu posudzovanom konaní nebola presne ohraničená na konkrétne konania a z\nkasačnej sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že jeho žiadosť nemala smerovať len k zaslaniu upozornení\nprokurátora, ale aj k informácii „ako postupuje stavebný úrad v rámci administratívneho konania“ a „či\ndošlo k odstráneniu nezákonného konania - nečinnosti“ po podaní upozornenia prokurátora, uvedené\nnemalo vplyv na procesný postup kasačného súdu.\n34. Sťažovateľ vo vyjadrení zo dňa 25. júna 2025 v kasačnom konaní popisoval jemu známe skutočnosti\ntýkajúce sa osoby krajského prokurátora žalovanej, ktoré mali nasvedčovať jeho?zaujatosti a mali tak\nzakladať nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s touto námietkou kasačný súd\npoukazuje na to, že v kasačnom konaní je sťažovateľ povinný sťažnostné body uviesť v lehote na\npodanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP), čo nebolo pri tomto vyjadrení splnené, a preto na túto\nnámietku nemohol kasačný súd prihliadať. Navyše, ak sťažovateľ v kasačnom konaní, v ktorom sa\npreskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovanej zo dňa 13. decembra 2023, poukazuje na skutočnosť,\nktorá mala nastať až v roku 2024 (podnet sťažovateľa zo dňa 28. februára 2024), táto nemohla mať\nvplyv na (ne)zaujatosť krajského prokurátora žalovanej v čase vydávania napadnutého rozhodnutia.\nV.\nZáver\n35. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP),\nrovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovanej (§ 191\nods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa §\n462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil\nrozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\n36. V ďalšom konaní bude žalovaná postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie (najmä\nbody 31 až 33). Žalovaná je pritom viazaná vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).\n37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167\nods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal právo na úplnú náhradu trov\nkasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov\nkonania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov\n3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}