{"guid": "d155e3c8-5c67-47f8-9d52-1a62d6646e63:c3dae851-0b8b-4218-b9d3-486d93b5579e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:0724101072.1", "spisova_znacka": "2Sak/6/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/6/2025 z 26. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. septembra 2025, sp. zn. 2Sak/6/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:0724101072.1", "identifikacne_cislo": "0724101072", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "prof. JUDr. Juraj Vačok", "sudca_id": 1002, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/prof-judr-juraj-vacok-1002", "datum_vydania": "2025-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13b.odsek-1", "nazov": "§ 13b ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-10", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3dae851-0b8b-4218-b9d3-486d93b5579e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:0724101072.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:0724101072.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:0724101072.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Sak/6/2025\n0724101072\n26. 09. 2025\nprof. JUDr. Juraj Vačok\nECLI:SK:NSSSR:2025:0724101072.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja\nVačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobcov: 1. Y. R. U., štátna príslušnosť: N. A., bez platného dokladu totožnosti, adresa posledného\ntrvalého pobytu v krajine pôvodu: R. XX, X. X, byt XX, J., N. A., toho času: X. XG., XXX XX U., dátum\nnarodenia: XX. H. XXXX, stav: N., 2. T. Y., toho času: X. XG., XXX XX U., narodený: XX. K. XXXX v\nY. N., držiteľ povolenia na trvalý pobyt v Y. N., zastúpený: žalobcom 1/, proti žalovanému: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave\nč. k. 13Saz/8/2024-110, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Žalobca 1/ požiadal 14. decembra 2023 o udelenie azylu na území Slovenskej republiky pre seba\na pre žalobcu 2/ (syn žalobcu 1/). Prvým dôvodom bolo, že žalobca 1/ pracoval v jadrovom priemysle\nako referent špecialista na oddelení investícií a základných fondov Ministerstva pre mimoriadne situácie\nRuskej federácie a v máji 2000 alebo 2001 bol po stretnutí s riaditeľom Uralského elektromechanického\nzávodu T. U. T. v H. otrávený. Druhým dôvodom bolo, že v súvislosti s podnikateľskými aktivitami žalobcu\n1/, pričom podnikať začal po skončení práce na vyššie uvedenom ministerstve, bolo proti nemu v roku\n2011 začaté trestné konanie podľa § 159 ods. 4 Trestného zákona Ruskou federáciou za spreneveru.\nPodľa vyjadrenia žalobcu 1/ bolo toto trestné stíhanie voči nemu 24. júna 2021 zrušené z dôvodu, že\nskutok sa nestal. Žalobca 1/ tiež uviedol, že v Ruskej federácii sú voči nemu vedené ďalšie dve trestné\nkonania. Prvé je vedené za krádež a podvod v obzvlášť veľkom rozsahu. Druhé je vedené za prisvojenie\nsi finančných prostriedkov s cieľom podvodu. Dôvody týchto trestných stíhaní nepozná. Môžu však byť\nvedené preto, že ide o konkurenčný boj, prípadne preto, že ukončil doktorandské štúdium na tému\nHistória a sebaurčenie Mordvianskeho národa. Tretím dôvodom je, že žalobca 1/ v Slovinsku mal po\nroku 2012 firmu, ktorá dodávala Ukrajine súčiastky do zbraní, konkrétne hlavne. V novembri 2015 za\nto dostal aj poďakovanie od Komisariátu Zakarpatskej oblasti na Ukrajine. Obáva sa, že ho za to môžu\nv Ruskej federácii odsúdiť a uväzniť, prípadne poslať do vojny. Štvrtým dôvodom je, že žalobca 1/ sa\nstará o svojho maloletého syna žalobcu 2/. Chce s ním žiť v bezpečí. S jeho matkou sa dohodol, že so\nsynom bude žiť na Slovensku.\n2. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-404-52/2023-Ž zo 4. júna 2024 (ďalej len „rozhodnutie\nžalovaného“) neudelil azyl žalobcom podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2022 Z. z. o azyle a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákona o azyle“). Žalovaný zároveň\nz dôvodu nesplnenia podmienok neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu s odkazom na § 13c ods. 1\npísm. a) v spojení s § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny s odkazom na § 13\n\nods. 1 písm. b) v spojení s § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia\nrodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) v spojení s § 20 ods. 5 zákona o azyle.\n3. K neudeleniu azylu žalovaný uviedol, že neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania\nz rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických\nnázorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Tiež sa nepreukázalo prenasledovanie za\nuplatňovanie politických práv a slobôd. K jednotlivým žalobcami uvádzaným dôvodom žalovaný zaujal\nnasledovné stanovisko:\n· pri vyhodnocovaní prvého dôvodu žalobcu 1/ na udelenie azylu žalovaný upriamil pozornosť na to, že\ntvrdenie o otrave je iba subjektívnou, ničím nepodloženou domnienkou. V priebehu azylového konania\nnebol schopný uviesť, kto a prečo by mal v tom období záujem na jeho otrávení. Ide o udalosť spred\n23 alebo 24 rokov, pričom žalobca 1/ následne zotrval minimálne 11 rokov v Ruskej federácii a ďalších\nminimálne 7 rokov zostal pracovať na Ministerstve pre mimoriadne situácie Ruskej federácie. Následne v\nsúvislosti s uvedeným zamestnaním nemal žiadne problémy. Dôvod starý minimálne 23 rokov pri osobe,\nktorá sa nachádza najmenej 12 rokov na území Európskej únie, nemôže byť považovaný za relevantný;\n· druhý žalobcom 1/ uvádzaný dôvod žalovaný vyhodnotil tak, že na žalobcu 1/ nikdy nebol vydaný\nmedzinárodný zatýkací rozkaz. Z výpovede žalobcu 1/ je zrejmé, že jedno trestné stíhanie bolo\nukončené. Dve ďalšie sa vedú za premlčané trestné činy, pričom ruské orgány s advokátom žalobcu 1/\nvedú komunikáciu o ukončení týchto konaní z dôvodu premlčania. Žalobca 1/ vo svojich výpovediach\nnijako nespájal tieto trestné stíhania s politickým pozadím. Trestné stíhania pochádzajú z rokov 2011 a\n2012. Keďže žalobca 1/ žije na Slovensku dlhodobo, tak jeho azylová žiadosť po toľkých rokoch vyznieva\nnedôveryhodne, najmä ako snaha o legalizáciu pobytu po tom, čo legálny pobyt na území Slovenskej\nrepubliky stratil;\n· k dôvodu týkajúcemu sa predávania zbraní na Ukrajinu žalovaný uviedol, že v Slovinsku pôsobila\nfirma, na ktorú sa žalobca 1/ odvoláva. Nie je možné však preveriť, či táto spoločnosť obchodovala aj\nso zbraňami. Existovala však do 13. novembra 2018. Ak by so zbraňami obchodovala, ide o dôvod\nstarý vyše 5 rokov. Neexistujú pritom informácie, že by bol žalobca 1/ za takéto obchodovanie zo\nstrany Ruskej federácie trestne stíhaný. Žalovaný uviedol, že obchodovanie so zbraňami sa v súvislosti\nso žalobcom nemuselo diať legálnym spôsobom. Podľa vyjadrenia Slovenskej informačnej služby je\nžalobca 1/ podozrivý z vykonávania aktivít na úseku nelegálnej migrácie, falšovania a pozmeňovania\nverejnej listiny, nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami i spolupráce s cudzou mocou.\nIde o závažné podozrenia, ktoré naznačujú, že žalobca 1/ sa nepodieľal na obchodovaní so zbraňami\nzákonným spôsobom. Pokiaľ sa dodávky zbraní diali legálnym spôsobom cez slovinskú firmu v roku\n2018 a skôr, tak takáto činnosť nebola v Ruskej federácii trestná. Žalobcu v tejto súvislosti nie je možné\npovažovať za oponenta režimu s „protiruskými názormi“, pretože takéto názory nikdy neprezentoval. K\nmožnosti výkonu brannej povinnosti žalovaný uviedol, že žalobca má 62 rokov, pričom podľa verejne\ndostupných informácií sú mobilizované osoby v Ruskej federácii maximálne do 60. roku veku;\n· k dôvodu pokojného žitia žalobcov žalovaný poukázal, že inštitút azylu nechráni právo na rodinný život\nkonkrétnych osôb. Žalovaný mal za preukázané, že žalobca 2/ nadobudol štátne občianstvo Moldavska,\nktoré trvá aj v súčasnosti. Žalobca 2/ má na území Slovinska poskytnutý trvalý pobyt rovnako ako jeho\nmatka. Žalobca 2/ sa tak môže pohybovať a žiť v Európskej únii legálnym spôsobom a jeho pobyt nie\nje potrebné riešiť prostredníctvom žiadosti o udelenie azylu. Navyše žalovaný 2/ nemá ani v krajine\nsvojho štátneho občianstva (Moldavsko) žiadne problémy. Žalobca 2/ nie je zverený do starostlivosti\notca. Dôvodom na udelenie azylu nemôže byť ani to, že žalobca 2/ podľa vyjadrenia v pohovore uviedol\nsvoju túžbu žiť na Slovensku so žalobcom 1/ a dokonalé ovládanie slovenského jazyka.\n4. Žalovaný nevzhliadol žiadne dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany. Všetky trestné stíhania voči\nžalobcovi 1/ sú buď ukončené alebo premlčané. Žalobca 1/ nevykonával v Ruskej federácii takú činnosť,\nza ktorú by mu v prípade návratu hrozilo vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho\nvýkonu. V Ruskej federácii síce trest smrti nebol doposiaľ formálne zrušený, avšak od roku 1996 naň\nplatí moratórium a v trestnom konaní sa nevykonáva. Podľa žalovaného nebolo tiež preukázané, že\nby bol žalobca 1/ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený mučeniu, neľudskému, ponižujúcemu\nzaobchádzaniu alebo trestu. V minulosti uvedenému vystavený nebol a v súčasnosti žalobca 1/\nnevykonáva žiadnu činnosť, ktorá by viedla oficiálne ruské orgány k neprimeraným opatreniam voči\njeho osobe. V reálnom čase mu nehrozí žiadne trestné stíhanie, nakoľko na žalobcu 1/ nie je vydaný\nžiadny medzinárodný zatykač. Ruské štátne orgány majú pritom vedomosť o jeho pobyte na území\nSlovenskej republiky, keďže v roku 2020 bol pre ruské orgány vypočúvaný slovenskou políciou ako\nsvedok v trestnom konaní vedenom na území Ruskej federácie. S ohľadom na vek žalobcu 1/ nehrozí\njeho nábor do armády Ruskej federácie a ani zapojenie do vojenských konfliktov. Nebol tiež preukázaný\ntaký medzinárodný alebo vnútroštátny ozbrojený konflikt, v dôsledku ktorého by žalobca 1/ z dôvodu\n\nsvojvoľného násilia mohol byť ohrozený na živote a nedotknuteľnosti svojej osoby. Žalobca 2/ podľa\nzáverov žalovaného so zreteľom na svoj vek nemohol vykonať taký skutok, na základe ktorého by mu\nmohol hroziť trest smrti, mučenie, neľudské, ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Rovnako v krajine\njeho štátneho občianstva a ani v krajine jeho trvalého pobytu neprebieha žiadny ozbrojený konflikt, pri\nktorom by dochádzalo k ohrozeniu obyvateľov na základe neselektívneho násilia, ktorým by mohol byť\nžalobca 1/ v prípade návratu do krajiny pôvodu ohrozený.\n5. Z dôvodu, že žalobcovia nemajú na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s\nudeleným azylom a poskytnutou doplnkovou ochranou, s ktorými by sa mohli po splnení zákonných\npodmienok zlúčiť, nebol podľa názoru žalovaného dôvod ani na udelenie azylu a doplnkovej ochrany za\núčelom zlúčenia rodiny. Navyše udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny a poskytnutie doplnkovej ochrany\nna účel zlúčenia rodiny neboli predmetom žiadosti žalobcov.\nII. Konanie pred správnym súdom\n6. Žalobcovia podali voči rozhodnutiu žalovaného podanie nazvané administratívnoprávna reklamácia,\nktorú Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) posúdil ako správnu žalobu vo veciach azylu.\nZ obsahu tohto podania je zrejmé, že žalobcovia nesúhlasili s rozhodnutím žalovaného. Podanie\nneobsahuje žalobné body a ani konečný návrh.\n7. Správny súd rozsudkom č. k. 13Saz/8/2024-110 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) žalobu\nako nedôvodnú zamietol [§ 219 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“)]. V\nodôvodnení rozsudku upriamil pozornosť na nasledovné:\n· žalobcovia síce v žalobe neuviedli žiadne žalobné body, avšak tieto doplnili na pojednávaní, správny\nsúd ich vyhodnotil;\n· zo žiadneho predpisu nevyplýva povinnosť zabezpečiť písomný preklad rozhodnutia žalovaného do\njazyka účastníka konania. Žalobcovi 1/ bol pri prevzatí rozhodnutia žalovaného pretlmočený jeho obsah\ndo ruského jazyka. Navyše žalobca 1/ čiastočne slovenskému jazyku rozumie. Dôkazom je, že namietal\ntlmočenie pri pohovore 3. januára 2024 a nežiadal prítomnosť tlmočníka na výsluchu pred útvarmi\nPolicajného zboru 30. októbra 2020. Pri všetkých pohovoroch, ktoré boli vykonávané so žalobcami,\nbol prítomný tlmočník. Žalobca 1/ splnomocnil Ligu za ľudské práva na zastupovanie v konaní pred\nžalovaným. Toto zastupovanie na základe vlastného rozhodnutia ukončil z dôvodu nespokojnosti;\n· žalobca 1/ mal možnosť vyjadriť sa k stanovisku Slovenskej informačnej služby počas pohovoru\nvykonaného 22. mája 2024. Skutočnosti v tomto stanovisku uvádzané neboli dôvodom na neudelenie\nazylu a neposkytnutie doplnkovej ochrany;\n· pochybnosti, či sa rozhodnutie žalovaného týka žalobcu 1/ sú neopodstatnené. Je pravdou, že v\nrozhodnutí žalovaného je nesprávne uvedený rok narodenia žalobcu 1/. V tomto rozhodnutí je podľa\ntvrdenia žalobcu 1/ aj nesprávny údaj o dĺžke doby, počas ktorej pracoval na Ministerstve pre mimoriadne\nsituácie Ruskej federácie. Ostatné informácie o sebe však žalobca 1/ nenamietal. Niet preto sporu, že\nsa toto rozhodnutie týka jeho osoby;\n· k námietke žalobcu 1/ o nesprávnom údaji o štátnej príslušnosti žalobcu 2/ je uvedené v rozhodnutí\nžalovaného, prečo žalovaný dospel k takémuto záveru. Pokiaľ by aj žalobca 2/ nemal štátnu príslušnosť\nv Moldavsku a bol by osobou bez štátnej príslušnosti, krajinou pôvodu by bolo Slovinsko, v ktorom má\nžalobca 2/ povolený pobyt;\n· pri posúdení obavy o život z dôvodu tvrdenej otravy v roku 2000 a 2001 je potrebné súhlasiť so\nžalovaným, že žalobca 1/ následne žil a pracoval v Rusku ďalších približne 11 rokov, pričom v tomto\nobdobí nemal problémy s políciou, armádou alebo štátnymi orgánmi a bezprostredne po vstupe na\núzemie Slovenskej republiky, resp. Európskej únie (v roku 2012 - Slovinsko) nepožiadal o medzinárodnú\nochranu. Neuviedol relevantný dôvod, prečo tak urobil až v súčasnosti;\n· žiadosť o udelenie azylu z dôvodu trestných stíhaní, ktoré mali začať v rokoch 2011 a 2012 vyznieva\npo tak dlhej dobe nedôveryhodne. Skutočnosť, že osoba čelí alebo by mohla čeliť v krajine pôvodu\ntrestnému stíhaniu navyše nie je bez ďalšieho dôvodom pre poskytnutie medzinárodnej ochrany. Nič\nnenasvedčuje tomu, že by tieto trestné stíhania boli účelové, pretože podľa žalobcu 1/ jedno bolo\nzastavené a pri ďalších dvoch sa rokuje o uplatnení námietky premlčania. Pre úplnosť je treba poukázať,\nže žalobca 1/ uviedol v zápisnici z 13. decembra 2023 v konaní o administratívnom vyhostení, že na\núzemí Ruska spáchal niekoľko trestných činov;\n· pri posudzovaní dôvodu týkajúceho sa predávania zbraní žalobcom 1/ na Ukrajinu bolo zohľadnené,\nže jednotlivé obchody sa mohli udiať minimálne 5 rokov pred podaním žiadosti o udelenie azylu a rok aj\ntrištvrte po vypuknutí vojny medzi Ruskom a Ukrajinou. V konaní nebolo preukázané, že by bol žalobca\n1/ za takéto obchodovanie zo strany Ruskej federácie trestne stíhaný;\n· obava žalobcu 1/, že po návrate do krajiny pôvodu ho pošlú na front, nebola preukázaná so zreteľom\nna vek žalobcu (v čase rozhodovania súdu 63 rokov);\n\n· do opustenia krajiny pôvodu nemal žalobca 1/ žiadne problémy s políciou, armádou alebo štátnymi\norgánmi. O udelenie azylu požiadal s veľkým časovým odstupom po vstupe na územie Slovenskej\nrepubliky a až po začatí konania o administratívnom vyhostení. Jeho konanie sa preto javí účelové v\nsnahe vyhnúť sa administratívnemu vyhosteniu;\n· žalovaný riadne zdôvodnil, prečo žalobcovi 1/ neprináleží právo na poskytnutie doplnkovej ochrany.\nŽalobca 1/ túto argumentáciu nevyvrátil. Nebolo preukázané, že by žalobcovi 1/ hrozilo uloženie\ntrestu smrti alebo jeho výkon, mučenie, neľudské, ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo vážne\na individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas\nmedzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, ktorý v Rusku prebieha;\n· pri žalobcovi 2/ bolo jediným dôvodom pre udelenie azylu, že na Slovensku žije 5 rokov, zvykol si a\nSlovensko je pre neho domovom. To však nie je dôvod na poskytnutie medzinárodnej ochrany;\n· žalovaný sa správne vysporiadal s tým, prečo žalobcom nevznikol nárok na udelenie azylu a doplnkovej\nochrany na účel zlúčenia rodiny.\nIII. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov\n8. Žalobca 1/ podal voči rozsudku správneho súdu dokument, ktorý nazval ako odvolanie a napáda\nním rozsudok správneho súdu. V predmetnom dokumente rozdelenom do pätnástich častí žalobca 1/\nnapáda závery uvedené v odôvodnení rozsudku správneho súdu. V každej jednej časti sa nachádza\ntext v ruštine a následne je uvedený (tak ako uvádza aj žalobca 1/) voľný preklad. Text v slovenskom\njazyku má jazykové a gramatické nedostatky. Je však z neho zrejmé, čo konkrétne žalobca 1/ napáda.\nPo posúdení predmetného podania z obsahového hľadiska (§ 55 ods. 3 SSP) je zrejmé, že toto podanie\nje kasačnou sťažnosťou voči rozsudku správneho súdu. V kasačnej sťažnosti žalobca 1/:\n· namieta, spresňuje a dopĺňa viaceré skutkové zistenia;\n· rozporuje závery týkajúce sa pokusu o otravu;\n· poukazuje, že z rozhodnutia Ruskej federácie z 12. marca 2025 je na zozname hľadaných osôb\nhlavného oddelenia Ministerstva vnútra Ruska pre mesto Moskva ako obvinený;\n· uvádza, že niektoré osoby, vzhľadom napr. na ich profesiu, podliehajú v Ruskej federácii mobilizácii\naž do veku 65 rokov;\n· poukazuje, že žalobca 2/ nemá žiadne občianstvo a ani pas. Má len preukaz o povolení na pobyt;\n· uvádza, že stále sú voči nemu vedené trestné stíhania. Hrozí mu zatknutie a vydanie do Ruskej\nfederácie. Nevykonával žiadnu nezákonnú činnosť;\n· namietal kvalitu prekladov, čo viedlo k negatívnemu rozsudku. V niektorých prípadoch dokonca došlo\nk zlomyseľnému zjavnému skresleniu prekladu;\n· uviedol, že súdy Ruskej federácie nevydávajú medzinárodné zatykače pre nedostatok potrebnej\ndokumentácie.\n9. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi rozsudku správneho súdu. Zaujal\nstanovisko k viacerým vyjadreniam a poukázal tak na jej obsahové, ako aj formálne nedostatky. Navrhol\nkasačnú sťažnosť zamietnuť.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)\npreskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11\npísm. h) SSP.\n11. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a\nrozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa\nvyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.\n12. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná\nkasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou\na včas. Žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. n) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za\nvýpis z registra trestov v účinnom znení od poplatku za podanie kasačnej sťažnosti oslobodený.\n13. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho\nrozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.\n14. Podľa § 206 ods. 3 v spojení s § 453 ods. 2 SSP kasačný súd nie je viazaný sťažnostnými bodmi\nuvedenými v kasačnej sťažnosti. Z tohto dôvodu preskúmal zákonnosť záverov správneho súdu v celom\nrozsahu.\n15. Dôvody na udelenie azylu sú vymedzené v § 8 zákona o azyle. Podľa písm. a) tohto ustanovenia\nžalovaný udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu\nopodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z\ndôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom\n\nna tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Podľa písm. b) žalovaný udelí žiadateľovi\nazyl, ak je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n16. Žalovaný a správny súd dospeli k správnemu záveru, že neboli naplnené dôvody na udelenie azylu\npodľa predmetného ustanovenia. K dôvodu týkajúcemu sa údajnej otravy žalobcu 1/ kasačný súd v\nzhode so správnym súdom a žalovaným uvádza, že po predmetnom incidente žalobca 1/ zotrval v Ruskej\nfederácii ešte relatívne dlhý čas a požiadal o azyl až s odstupom viacerých rokov po opustení tohto\nštátu. Je vysoko nepravdepodobné a v konaní nebolo preukázané, že by mal tento incident súvisieť\ns prenasledovaním z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Pre kasačný súd bolo podstatné, že\nžalobca 1/ následne žil v Ruskej federácii a dokonca začal samostatne podnikať. Z administratívneho\nspisu pritom nevyplýva, že by sa následne pokus o otravu žalobcu zopakoval, prípadne, že by následne\nbol žalobca v Ruskej federácii inak inzultovaný s cieľom privodiť mu vážne poškodenie zdravia alebo\nsmrť.\n17. V konaní tiež nebolo preukázané, že trestné stíhania žalobcu súviseli s dôvodmi uvedenými v § 8\nzákona o azyle. Správny súd a žalovaný správne uviedli, že samotná skutočnosť trestného stíhania v\nkrajine pôvodu nemôže byť dôvodom na udelenie azylu. Navyše správny súd správne upriamil pozornosť\nna zápisnicu žalovaného z 13. decembra 2023 (v administratívnom spise založená na č. l. 7 - 11, v ktorej\nje zachytené vyjadrenie žalobcu 1/, že spáchal niekoľko trestných činov na území Ruskej federácie.\nŽalobca 1/ uvádza, že v Ruskej federácii prišlo k ukončeniu jedného trestného stíhania a v iných veciach\nsa prostredníctvom v Ruskej federácii nachádzajúceho advokáta vedie proces týkajúci sa skončenia\nďalších konaní z dôvodu ich premlčania. Kasačný súd pritom plne súhlasí so závermi žalovaného a\nsprávneho súdu, podľa ktorých tieto trestné konania majú byť vedené za skutky spáchané v rokoch\n2011 a 2012, pričom nie je zrejmé, prečo by trestné stíhania začaté dávnejšie, sčasti zastavené a sčasti\npremlčané mali spôsobovať obavu z prenasledovania z dôvodov podľa § 8 zákona o azyle až v roku\n2023, kedy žalobca 1/ požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky.\n18. Správny súd a žalovaný sa správne vysporiadali aj s dôvodom v žiadosti o udelenie azylu týkajúcim\nsa podnikateľských aktivít žalobcu 1/ na území Slovinska spojených s predávaním zbraní na Ukrajinu.\nV konaní nebolo preukázané, že by v príčinnej súvislosti s legálnym vykonávaním takéhoto podnikania\npred vypuknutím vojenského konfliktu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou bola takáto činnosť trestná\na zakladala by obavu žalobcu 1/ z prenasledovania z dôvodov podľa § 8 zákona o azyle. Kasačný\nsúd aj v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na to, že k podnikaniu v Slovinsku malo prísť niekoľko\nrokov predtým, ako žalobca 1/ požiadal o udelenie azylu. Nie je preto zrejmé, prečo by mal tento dôvod\nzakladať obavu z prenasledovania žalobcu v 1. rade z dôvodov podľa § 8 zákona o azyle až v roku 2023.\n19. Správny súd spolu so žalovaným správne zhodnotili aj to, že spokojnosť žalobcu 2/ so životom na\núzemí Slovenskej republiky nie je dôvodom na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle.\n20. Žalovaný a správny súd sa dôsledne vysporiadali aj s tým, prečo žalobcom neprináleží poskytnutie\ndoplnkovej ochrany. Podľa § 13a zákona o azyle sa doplnková ochrana poskytuje žiadateľovi, ak sú\nvážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe\nvážneho bezprávia. Dôvody uvádzané žalobcami však nepreukázali hrozbu vážneho bezprávia v krajine\npôvodu.\n21. Správny súd a žalovaný rovnako správne vyhodnotili neexistenciu dôvodov na udelenie azylu na\núčel zlúčenia rodiny a doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny. Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle\nje možné udeliť azyl na účel zlúčenia rodiny rodinnému príslušníkovi azylanta. V konaní však nebolo\npreukázané, že by žalobcovia boli v rodinnom zväzku s osobou, ktorej bol na území Slovenskej republiky\nudelený azyl. Podľa § 13b ods. 1 zákona o azyle doplnkovú ochranu na účely zlúčenia rodiny je možné\nposkytnúť rodinnému príslušníkovi osoby, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana. V konaní rovnako\nnebolo preukázané, že by žalobcovia boli v rodinnom zväzku s osobou, ktorej bola doplnková ochrana\nna území Slovenskej republiky poskytnutá.\n22. Ku sťažnostným bodom uvedeným v kasačnej sťažnosti kasačný súd osobitne uvádza, že špeciálny\nvýznam v dokazovaní majú výpovede žiadateľov o azyl. V tomto procese možno pripustiť, že žalovaný na\nzáklade výpovedí žiadateľov o azyl vyhodnotil niektoré skutkové okolnosti v rozpore s reálnym stavom.\nV prípade mnohých žiadateľov o azyl totiž žalovaný pri skutkových okolnostiach z ich života vychádza\nprimárne z ich tvrdení, pričom verifikácia týchto tvrdení je v azylovom konaní veľmi obmedzená. Pre\nprejednávanú vec však je dôležité, že aj v prípade nesprávneho zachytenia niektorých skutkových\nokolností zo života žalobcu 1/, by toto nemalo výsledný vplyv na posúdenie veci. K záveru týkajúcemu\nsa spornosti, či žalobca 2/ má štátne občianstvo Moldavska, kasačný súd uvádza, že táto skutočnosť\nnemá vplyv na správnosť výroku rozhodnutia žalovaného. Ak by aj kasačný súd pripustil, že žalobca\n2/ je osobou bez štátneho občianstva, samotná táto skutočnosť nie je dôvodom na udelenie azylu\nalebo doplnkovej ochrany. Navyše v posudzovanej veci nebolo sporné, že žalobca 2/ má trvalý pobyt\n\nv Slovinsku, teda inom členskom štáte Európskej únie. K námietkam týkajúcim sa hrozby povolania\nžalobcu 1/ do armády Ruskej federácie sa detailne venovali tak žalovaný, ako aj správny súd. Kasačný\nsúd v zhode s ich zisteniami konštatuje, že s ohľadom na vek žalobcu 1/ nebola preukázaná hrozba\npovolania do armády Ruskej federácie. Žalobca 1/ síce v kasačnej sťažnosti uvádza, že osoby s\nvybranými profesiami sú povolávané do armády aj vo veku do 65 rokov. Nešpecifikoval však o aké\nprofesie ide, a prečo by on s ohľadom na svoj profesijný život mal spadať do tejto kategórie osôb.\nStanovisko Slovenskej informačnej služby, napriek tomu, že sú v ňom uvedené závažné podozrenia o\nžalobcovi 1/, sa netýka dôvodov na udelenie medzinárodnej ochrany, ktorá je predmetom tohto konania.\nSo zreteľom na uvedené kasačný súd vyhodnotil sťažnostné body týkajúce sa vecného posúdenia za\nnedôvodné.\n23. K námietkam spojeným s právom na spravodlivý súdny proces z dôvodu potreby tlmočenia a\nprekladu kasačný súd uvádza, že nezistil porušenie tohto práva. Kasačný súd poukazuje na bod 33\nuznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení tohto súdu\npod č. 54/2020. Uvádza sa v ňom, že z Ústavy Slovenskej republiky nemožno bez ďalšieho vyvodiť\npovinnosť súdov, aby zabezpečovali preklad písomností, ktoré sú výsledkom ich konania, do jazyka\núčastníka konania, ktorý neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, pokiaľ v priebehu konania súd konal\ns účastníkom konania v prítomnosti tlmočníka, resp. pokiaľ je účastníkovi zrejmý účel, ale aj výsledok\nkonania. Z administratívneho aj súdneho spisu vyplýva, že aj žalobca 1/ mal riadne ustanoveného\nprekladateľa tak v administratívnom konaní, ako aj súdnom konaní. Z legislatívy Slovenskej republiky\nnevyplýva povinnosť prekladať rozhodnutia orgánov verejnej správy a ani rozhodnutia súdov. Správny\nsúd správne poukázal na § 20a ods. 2 zákona o azyle, podľa ktorého žalobca musí byť pri prevzatí\nrozhodnutia žalovaného oboznámený v jazyku, ktorému rozumie, s obsahom tohto rozhodnutia. Z\nuvedeného však nevyplýva, povinnosť prekladu rozhodnutia žalovaného. Zo zápisnice o pojednávaní\nna správnom súde z 10. marca 2025 vyplýva, že na tomto pojednávaní sa osobne zúčastnil žalobca\n1/ a správnym súdom ustanovená tlmočníčka pre účely tlmočenia na tomto pojednávaní. Správny\nsúd na ňom vyhlásil rozsudok, ktorý ústne odôvodnil. Žalobcovi 1/ tak boli priamo na pojednávaní\nuvedené a do jazyka, ktorému rozumie, preložené dôvody rozsudku správneho súdu. Žalobca 1/ bol\nteda priamo oboznámený a vedel o dôvodoch, pre ktoré správny súd rozhodol spôsobom uvedeným\nvo svojom rozsudku. Žalobca bol schopný porozumieť aj textu rozsudku správneho súdu, pretože v\nním podanej kasačnej sťažnosti v slovenskom jazyku uvádza vybrané výňatky tohto rozsudku, ktoré\nnásledne vyhodnocuje a ich závery napáda. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebolo identifikované\nporušenie práva na spravodlivý súdny proces.\n24. So zreteľom na uvedené kasačný súd konštatuje, že správny súd vec správne skutkovo vyhodnotil a\nprávne posúdil a zákonne rozhodol. So zreteľom na uvedené vyhodnotil kasačný súd kasačnú sťažnosť\nako nedôvodnú.\nV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n25. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol spôsobom\nuvedeným v tomto ustanovení.\n26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods.\n1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP ... súd\nprizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú ... náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal\nžalobca vo veci celkom ... úspech. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho\núspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno\nspravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať\nlen výnimočne. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom\nkonaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní\núspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné\ndôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané.\n27. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.\nPodľa § 20a ods. 2 zákona o azyle žalobca musí byť pri prevzatí rozhodnutia žalovaného oboznámený v\njazyku, ktorému rozumie s obsahom tohto rozhodnutia. Z uvedeného však nevyplýva povinnosť prekladu\nrozhodnutia žalovaného.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Saz/8/2024", "guid": "43ec68a5-fc6e-4d4b-97eb-95bd761cc0c1:48f523d4-6220-4a00-80bc-969870df79e1", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}