{"guid": "e1bddc00-622d-4d02-9489-52ee13706568:bf74b13e-6e5e-4d8e-8154-0292657e9b63", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200050.1", "spisova_znacka": "33Dz/5/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 33Dz/5/2024 z 22. 5. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 22. mája 2024, sp. zn. 33Dz/5/2024, ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200050.1", "identifikacne_cislo": "9624200050", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Prof. JUDr. Peter Potásch", "sudca_id": 999, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/prof-judr-peter-potasch-999", "datum_vydania": "2024-05-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31", "nazov": "§ 31 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2021/432#paragraf-24", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf74b13e-6e5e-4d8e-8154-0292657e9b63", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200050.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200050.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200050.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n33Dz/5/2024\n9624200050\n22. 05. 2024\nProf. JUDr. Peter Potásch\nECLI:SK:NSSSR:2024:9624200050.1\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu prof. JUDr. PhDr. Petra\nPotáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a Mgr. Kristíny Babiakovej - v právnej\nveci disciplinárne obvineného: S.. S. J., sudca R. I. I. W., nar. X. R. XXXX, D. W. XX, XXX XX D., pre\ndisciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch\na prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vedenej pred Najvyšším správnym súdom\nSlovenskej republiky pod sp. zn. 32D/16/2023; konajúc o námietke zaujatosti disciplinárne obvineného\nproti prísediacej sudkyni JUDr. Jitke Johane Hasíkovej - zo dňa 10. mája 2024 v spojení s odôvodnením\ntejto námietky zo dňa 13. mája 2024, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. mája 2024 takto\nrozhodol:\nJUDr. Jitka Johana Hasíková - prísediaca sudkyňa Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nje vylúčená podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 4 a § 24 ods. 2 Disciplinárneho súdneho\nporiadku z vykonávania úkonov a rozhodovania v disciplinárnej veci vedenej na Najvyššom správnom\nsúde Slovenskej republiky pod sp. zn. 32D/16/2023.\nodôvodnenie:\nI. Námietka zaujatosti, vyjadrenie prísediacej sudkyne\n1. Dňa 15. decembra 2023 bol Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky doručený\ndisciplinárny návrh Sudcovskej rady R. I. I. W. a predsedu R. I. I. W. proti disciplinárne obvinenému S..\nS. J., sudcovi R. I. I. W. (ďalej aj ako „disciplinárne obvinený“), pre disciplinárne previnenie podľa § 116\nods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o sudcoch“), o ktorom je na Najvyššom správnom súde Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší správny súd“) vedené konanie pod sp. zn. 32D/16/2023.\n2. Dňa 13. mája 2024 bolo najvyšším správnym súdom zaevidované elektronické podanie disciplinárne\nobvineného zo dňa 10. mája 2024 (21:57 hod.) s označením predmetu „32D/16/2023“. Tento v ňom\nuviedol, že z uznesenia najvyššieho správneho súdu sp. zn. 33Dz/3/2024 zo dňa 16. apríla 2024, ktorým\nprísediaca sudkyňa JUDr. Jitka Johana Hasíková nebola - na základe jej oznámenia zo dňa 10. apríla\n2024 - vylúčená z vykonávania úkonov vo veci vedenej na najvyššom správnom súde pod sp. zn.\n32D/16/2023, sa dozvedel, že menovaná prísediaca sudkyňa je ako advokátka obhajkyňou odsúdeného\nX.. K. O. (ďalej aj ako „klient“) v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa toho času vedie\nna J. I. C. D. (v tzv. kauze P.). Túto skutočnosť si následne overil nahliadnutím do disciplinárneho spisu.\nNa základe týchto zistení formuloval proti prísediacej sudkyni JUDr. Jitke Johane Hasíkovej, LL.M. (ďalej\naj ako „prísediaca sudkyňa“) všeobecnú námietku zaujatosti, keď zároveň uviedol, že dôvody, o ktoré\nnámietku opiera, uvedie do osobitného podania, ktoré súdu doručí v lehote troch pracovných dní.\n3. Dňa 13. mája 2024 bolo najvyššiemu správnemu súdu doručené podanie disciplinárne obvineného\noznačené ako „námietka zaujatosti proti členke disciplinárneho senátu JUDr. Jitke Johane Hasíkovej“.\nV jeho úvode disciplinárne obvinený odkázal na skoršie rozhodnutie námietkového senátu, ktorým\ntento nevylúčil prísediacu sudkyňu z konania vo veci sp. zn. 32D/16/2023 (k tomu pozri bod 2 tohto\nodôvodnenia) a doplnil, že v námietkovom konaní vedenom na najvyššom správnom súde pod sp.\n\nzn. 33Dz/3/2024 prísediaca sudkyňa dôvody jej možného vylúčenia z konania oznámila „len formálne\na bez akejkoľvek snahy o bližšie objasnenie okolností prípadu z hľadiska jej možnej subjektívnej a\nobjektívnej zaujatosti“. V tomto kontexte poukázal na to, že prísediaca sudkyňa sa informáciu o tom, že\nje v súdenej veci prísediacou (vrátane možnosti oznámiť dôvody svojej zaujatosti), dozvedela už dňa 30.\njanuára 2024, pričom tento úkon uskutočnila až dňa 10. apríla 2024, t. j. po tom, čo meno disciplinárne\nobvineného „rezonovalo vo všetkých médiách v súvislosti s tlačovou besedou predsedu vlády zo dňa 4.\napríla 2024, v ktorej spomínal aj toto disciplinárne konanie“. Vychádzajúc zo skutočnosti, že prísediaca\nsudkyňa je obhajkyňou odsúdeného X.. O., má disciplinárne obvinený - v spojení s ďalšími okolnosťami\n- z objektívneho, ale i subjektívneho hľadiska za to, že táto je z vykonávania úkonov v disciplinárnej veci\nsp. zn. 32D/16/2023 vylúčená.\n4. Vo svojom podaní zo dňa 13. mája 2024 disciplinárne obvinený ďalej uviedol genézu veci, ktorá bola\nvedená na J. I. C. D. pod sp. zn. U.-X XT XX/XX, a v ktorej následne v rámci odvolacieho konania (sp.\nzn. XTo XX/XXXX) rozhodoval R. I. I. W. (ďalej aj ako „. I.) v senáte zloženom zo sudcov S.. K., S.. H.\na S.. J. (disciplinárne obvinený). Jedným z právoplatne odsúdených v uvedenej veci bol pritom aj X..\nK. O. (toho času klient prísediacej sudkyne ako advokátky), ktorému (spolu s obžalovaným X.. K. J.),\nuvedený senát R. I. tresty pôvodne uložené J. I. C. D. sprísnil tak, že „obidvaja odsúdení sa museli po\n16-tich rokoch „vrátiť do väzenia“, z ktorého dôvodu sme sa stali predmetom prakticky permanentných\nútokov, v ktorých sa prezentoval hlavne odsúdený X.. K. O..“.\n5. I napriek tomu, že konanie, resp. rozhodnutia všeobecných súdov v uvedenej veci (ďalej len ako\n„kauza P.“ - pozn. námietkového senátu: správne „J. a spol.“) prešli testom ústavnosti (odmietnutie\nústavnej sťažnosti ods. X.. K. J. a spol. - sp. zn. X.. Ú. XXX/XXXX) a aj Európsky súd pre ľudské práva\nsťažnosti odsúdených (vrátane X.. K. O.) vyhlásil za neprijateľné, podľa disciplinárne obvineného títo\nsa i naďalej, resp. permanentne snažia spochybniť predmetné súdne rozhodnutia. Ich snaha dosiahnuť\nv spoločnosti obrat vo vnímaní veci mala vyvrcholiť v roku 2013 filmom „Kauza P.“. Práve tento film\nmal následne motivovať disciplinárne obvineného k myšlienke knižného spracovania kauzy, čo sa\naj stalo, keď v roku 2015 a 2016 vyšla dvojdielna publikácia vo vydavateľstve Dixit - Kauza P. I. s\npodtitulom „Ako vrahovia klamali verejnosť a vysmievali sa spravodlivosti“ a Kauza P. II. s podtitulom\n„Ako bola odhalená najväčšia mediálna manipulácia“. Na uvedených publikáciách disciplinárne obvinený\nodborne participoval. Práve od tohto momentu sa potom mal stať pre odsúdených a ich „morálnych\nspolupáchateľov“ tzv. terčom číslo jeden, keď - podľa disciplinárne obvineného - to bol „hlavne odsúdený\nvrah X.. K. O.“, kto nevynechal ani jednu možnosť „kopnúť si“ do neho.\n6. Následne disciplinárne obvinený opisoval vybrané mediálne výstupy týkajúce sa Kauzy P., obraty\nvo vnímaní kauzy niektorými novinármi, ako aj to, akým spôsobom táto kauza ovplyvnila jeho kariérne\nambície (napr. že v rámci voľby kandidáta na funkciu generálneho prokurátora v roku 2020 bola\nspochybňovaná jeho kandidatúra a spôsobilosť vykonávať túto funkciu práve na kauze P.).\n7. Disciplinárne obvinený sa v ďalšej časti dôvodov pre vylúčenie prísediacej sudkyne z konania venoval\nsamotnému návrhu na obnovu konania (z roku 2020), ktorý podali odsúdení a poukazuje na to, že v\nrámci doplnenia dokazovania vykonávaného vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva PZ SR v Bratislave\n- na podklade žiadosti vyšetrovateľa - vyhotovil a doručil k predmetnému návrhu vyjadrenie z 31. mája\n2022 (sp. zn. R. XXX/XXXX). V tejto súvislosti poukázal na to, že aj mediálne vyjadrenia JUDr. Jitky\nJohany Hasíkovej, t. j. prísediacej sudkyne - zo dňa 19. júna 2023 - týkajúce sa obnovy konania\n„sa nezakladajú na pravde a majú výslovne dezinformačný charakter“. Disciplinárne obvinený poprel\nmanipuláciu s výpoveďami svedkov, resp. dôkazmi a uviedol, že „spochybňovanie vzorky vody je už tak\n„starou pesničkou“ odsúdených vrahov ako samotná kauza“.\n8. Podľa názoru disciplinárne obvineného kauza P. je pre slovenskú justíciu kľúčová, o čom má svedčať\nto, že na krste kníh Kauza P. I. a Kauza P. II. (k tomu pozri bod 5 vyššie), sa zúčastnili v tom čase\ntakmer všetci členovia trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Doplnil, že pre posúdenie nestrannosti\na nezaujatosti prísediacej sudkyne je „podstatnou okolnosťou samotná „Kauza P.“ a jej prepojenie s\nmojou osobou“. Uviedol tiež, že ak by prísediaca sudkyňa nebola z disciplinárneho konania vylúčená,\nmalo by to za následok, že by „chtiac-nechtiac bola nielen v mojich očiach, ale aj v očiach nezávislého\npozorovateľa vnímaná ako predĺžená ruka odsúdeného vraha X.. K. O. a nástroj jeho osobnej pomsty,\nktorou sa doposiaľ nikdy ani netajil a permanentne, kde mohol ju aj realizoval“.\n9. V kontexte súvisiacej právnej argumentácie, odkázal disciplinárne obvinený na rozhodnutie\nnajvyššieho správneho súdu vo veci sp. zn. 32D/15/2021 a uzavrel, že z dôvodov uvedených v\njeho podaní má za to, že u prísediacej sudkyni absentuje atribút nezaujatosti z objektívneho, ale i\nsubjektívneho hľadiska, a preto sú dané dôvody na jej vylúčenie z vykonávania úkonov v disciplinárnej\nveci vedenej na najvyššom správnom súde pod sp. zn. 32D/16/2023.\n\n10. Disciplinárne obvinený ku svojmu podaniu priložil viacero príloh, a to najmä kópiu obalov a titulných\nstrán publikácií spojených s kauzou P. (vrátane predslovov, osobných poďakovaní a pod.), ďalej žiadosť\norgánu Policajného zboru a nadväzujúce vyjadrenie disciplinárne obvineného pre účely obnovy konania,\nkópie niektorých mediálnych výstupov týkajúcich sa kauzy P. a špecifikáciu viacerých mediálnych\nvýstupov spojených s kauzou P. s uvedením titulu/názvu a zdroja.\n11. K námietkam vzneseným disciplinárne obvineným sa vyjadrila disciplinárne obvinená podaním\ndoručeným najvyššiemu správnemu súdu dňa 17. mája 2024. V ňom (k subjektívnej stránke jej\nnestrannosti/nezaujatosti) uviedla, že s disciplinárne obvineným nie je v žiadnom príbuzenskom,\npriateľskom, kolegiálnom, ako ani v inom vzťahu, ktorý by akýmkoľvek spôsobom spochybňoval jej\nnestrannosť alebo nezaujatosť. Disciplinárne obvineného vníma ako sudcu R. I., avšak si nepamätá, že\nby s ním prišla do pracovného kontaktu. Doplnila, že tak ako vo vzťahu k osobe disciplinárne obvineného,\ntak ani vo vzťahu k prejednávanej veci neidentifikovala žiadne okolnosti, ktoré by mohli zasiahnuť do\njej nestrannosti a nezávislosti.\n12. V súvislosti s tzv. objektívnou nestrannosťou, poukázala na to, že návrh na obnovu konania v kauze\nP. (konanie vedené na J. I. C. D.), sa žiadnym spôsobom nedotýka rozhodovacej činnosti disciplinárne\nobvineného sudcu, keď jeho predmetom je skúmanie spôsobilosti novoobjavených dôkazov vyvolať\nobnovu konania. Naviac doplnila, že disciplinárne obvinený bol len jedným z mnohých sudcov, ktorí\nsa podieľali na rozhodovacích procesoch v prípade vraždy Ľ. P., a preto má za to, že „viazanosť\nnestrannosti a prípadnej zaujatosti na jedného člena senátu zo všetkých rozhodujúcich súdov stráca\nvecnú opodstatnenosť“. K mediálnym výstupom disciplinárne obvineného, ako aj k jeho odbornej\nparticipácii na knižných vydaniach (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie) sa prísediaca sudkyňa\nnevyjadrila, keď skonštatovala, že nie je literárny kritik a tieto diela ako čitateľka nepozná. Doplnila,\nže nebude komentovať hodnotiace úsudky disciplinárne obvineného na charakter novoobjavených\ndôkazov, ako ani na „pravdivosť mnou prezentovaných tvrdení v mediálnom priestore“, keďže v kontexte\nsúdenej veci ide o irelevantné skutočnosti.\n13. Záverom uviedla, že k sudcovi pristupuje s predpokladom profesionality, odbornosti a očakávajúc\nzákonné a spravodlivé rozhodnutie, pričom od sudcu očakáva, že ju nebude spájať so skutkom a že\nbude rešpektovať jej profesionalitu ako advokáta, resp. že ju nebude spájať so skutkom, ktorý spáchal\njej klient a ani v nej vidieť nástroj pomsty voči sudcovi. Ak by totiž takto sudca nepostupoval, narušil\nby základný princíp vzájomného rešpektovania úloh a profesionality, čo považuje za nevyhnutné pre\nzachovanie integrity a dôveryhodnosti súdneho procesu.\n14. Na základe skutočností uvedených v jej vyjadrení, požiadala, aby bola posúdená jej subjektívna,\nako aj objektívna nestrannosť a nezaujatosť.\nII. Právne posúdenie veci najvyšším správnym súdom\n15. Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý sa podľa § 4 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom\nporiadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(disciplinárny súdny poriadok) - ďalej aj ako „DSP“ - použije aj v disciplinárnom konaní, je z vykonávania\núkonov disciplinárneho konania vylúčený okrem iného sudca (za rovnakých okolností aj prísediaci\nsudca), u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k\nosobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre\npomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Pomerom sudcu k osobám uvedeným v cit. ustanovení\nsa rozumie jeho vzťah k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže vyvolať pochybnosti o nezaujatosti\nsudcu. Za takýto vzťah treba považovať najmä príbuzenský a rodinný pomer, no okrem toho môže ísť\naj o priateľstvo. Pri posudzovaní, či tento pomer zakladá alebo nezakladá pochybnosti o nezaujatosti,\nnie je rozhodujúce iba subjektívne presvedčenie sudcu. Podstatné je tiež, či oznámené skutočnosti sú\nobjektívne spôsobilé takéto pochybnosti vyvolať.\n16. Nestrannosť sudcu teda treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti,\nt. j. osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j.\nči sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti v danom smere.\nV prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia\ndôkazu o opaku (Piersack v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982).\n17. K záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na\nvylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k účastníkom, ich obhajcom,\nresp. k veci, pochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne\npreukázateľných skutočností (tzv. teória zdania). Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení\nsubjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno\n\nusudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia\npredsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci.“ Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa\nnestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy,\nktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom, k\nveci pristupuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania\nveci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom\ndosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť\nrozhodovať „sine iura et studio“, teda nezávisle a nestranne. Nemožno prehliadať, že rozhodnutie o\nvylúčení sudcu ako aj prísediaceho predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie\nbyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).\n18. Z námietok disciplinárne obvineného (body 3 až 9 tohto uznesenia) vyplýva, že tento dôvody pre\nvylúčenie disciplinárne obvinenej identifikoval v oboch vyššie uvedených právnych rovinách, t. j. v rovine\nsubjektívnej zaujatosti, ako aj v rovine objektívneho testu, resp. v kontexte tzv. teórie zdania.\n19. Hneď v úvode tejto časti odôvodnenia pritom námietkový senát uvádza, že dôvody subjektívnej\npovahy na vylúčenie prísediacej sudkyne z rozhodovania vo veci sp. zn. 32D/16/2023 neidentifikoval\na v tomto rozsahu odkazuje aj na skôr prezentované zistenia a právne názory uvedené v uznesení\nnajvyššieho správneho súdu - sp. zn. 33Dz/3/2024.\n20. Ako to totiž skonštatoval najvyšší správny súd už v rozhodnutí sp. zn. 31Dz/15/2022 zo dňa 8.\naugusta 2022, „profesionálna práca advokáta menovanej prísediacej sudkyne sama osebe bez ďalšieho\nnezakladá pomer advokáta (v trestnom konaní obhajcu) k vec prejednávanému sudcovi“. Tento právny\nnázor si pritom analogicky osvojil námietkový senát konajúci vo veci sp. zn. 33Dz/3/2024 (skoršie\noznámenie dôvodov pre možné vylúčenie zo strany prísediacej sudkyne), keď v odôvodnení uznesenia,\nktorým prísediacu sudkyňu z konania nevylúčil, skonštatoval, že „ak prísediaci sudca ako advokát\nvystupuje ako obhajca v trestnom konaní prejedávanom disciplinárne stíhaným sudcom, uvedené\nnie je bez ďalších relevantných okolností samo osebe dôvodom na jeho vylúčenie z rozhodovania v\ndisciplinárnom konaní vedenom proti tomuto sudcovi“.\n21. Vo svetle skutočností uvedených v námietke disciplinárne obvineného na vylúčenie prísediacej\nsudkyne z vykonávania úkonov vo veci sp. zn. 32D/16/2023 - ktoré boli opisom rozhodných skutočností\na aj priloženými, resp. označenými dôkazmi podstatne širšie ako oznámenie dôvodov zaujatosti\nprísediacej sudkyne zo dňa 9. apríla 2024 (doručené najvyššiemu správnemu súdu dňa 10. apríla\n2024) - bolo potom potrebné v tomto konaní skúmať, či v námietkach disciplinárne obvineného uvedené\nokolnosti nedopadajú cez tzv. objektívny test, resp. tzv. teóriu zdania na potrebu vylúčenia prísediacej\nsudkyne z vykonávania úkonov vo veci vedenej na najvyššom správnom súde pod sp. zn. 32D/16/2023.\nAk totiž námietkový senát v rozhodnutí sp. zn. 33Dz/3/2024 uviedol, že samotné zastupovanie klienta\nadvokátom - prísediacou sudkyňou - nie je dôvodom pre jej vylúčenie, tento záver viazal na to, že\nvo veci neexistujú iné relevantné právne a skutkové premenné (k tomu pozri bod 20 vyššie a časť\nodôvodnenia skoršieho uznesenia podľa bodu 2 tohto uznesenia - konkrétne v časti: „bez ďalších\nrelevantných okolností“). V tu posudzovanej veci však senát rozhodoval o námietke, ktorá je skutkovo\nvýrazne rozšírená (k tomu pozri aj prvú vetu tohto bodu odôvodnenia), a preto musel vyhodnocovať aj\ntieto iné skutočnosti uvedené disciplinárne obvineným v jeho námietke a posúdiť ich relevantnosť.\n22. V súdenej veci je pritom zrejmé, že kauza P. je nepochybne vecou intenzívne vnímanou odbornou, ale\naj laickou verejnosťou. Disciplinárne obvineného (v rozpore s tým, čo naznačovala prísediaca sudkyňa\nv jej vyjadrení k vznesenej námietke zaujatosti) pritom nie je možné považovať za jedného „z radu\nsudcov“, ktorí vo veci rozhodovali. Nie je totiž možné opomenúť aktivitu disciplinárne obvineného v\npredmetnej veci v mediálnom priestore. Žiadny iný sudca participujúci na rozhodovaní v uvedenej veci\ntotiž nekomunikoval - podľa vedomostí námietkového senátu - svoje názory a závery ku kauze P. tak\nverejne a zároveň tak extenzívne, ako to robil práve disciplinárne obvinený. Pre účely tohto konania\nje pritom bezpredmetné, či táto jeho činnosť „prekračuje profesionálny rámec činnosti sudcu“ (ako to\nuviedla prísediaca sudkyňa vo svojom vyjadrení k vzneseným námietkam). Podstatným pre toto konanie\nje len záver, že disciplinárne obvinený intenzívne participoval na knižných publikáciách súvisiacich s\nkauzou P., v ktorej prísediaca sudkyňa - v čase vedenia disciplinárneho konania - zastupuje jedného z\nprávoplatne odsúdených (v rámci obnovy konania). Rovnako je relevantné, že samotnú kauzu média\nkontinuálne pokrývajú autonómne alebo na základe rozhovorov s disciplinárne obvineným.\n23. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť ani to, že klientom prísediacej sudkyne je obvinený,\nktorého trest pôvodne uložený J. I. C. D. - bol sprísnený rozhodnutím R. I., pričom členom senátu R.\nI., ktorý vo veci rozhodoval, bol aj disciplinárne obvinený (k tomu pozri aj bod 4). Námietkový senát\nnemá dôvod domnievať sa - ako to naznačuje disciplinárne obvinený vo svojej námietke zaujatosti že by prísediaca sudkyňa len vzhľadom na uvedené bola „predĺženou rukou“ svojho klienta, resp. že\n\nby bola nástrojom jeho pomsty vo vzťahu k disciplinárne obvinenému za jeho rozhodnutie vo veci.\nAko je už totiž uvedené vyššie, samotná skutočnosť, že advokát (prísediaci sudca) ako vykonávateľ\njedného právnického povolania zastupuje klienta vo veci, v ktorej v minulosti rozhodoval disciplinárne\nobvinený (ako sudca), per se nevylučuje tohto advokáta (ako prísediaceho sudcu) z disciplinárneho\nkonania vedeného proti tomuto sudcovi. Na strane druhej, v zhode s disciplinárne obvineným sa aj\nnámietkovému senátu javí, že za okolností vyplývajúcich z tohto rozhodnutia by prísediaca sudkyňa\nmohla byť verejnosťou vnímaná ako sudkyňa, ktorá nekoná nestranne, resp. nezaujato - aj keby k\ntakémuto postupu (rozhodovaniu) z jej strany v skutočnosti vôbec nemuselo dôjsť.\n24. V kontexte súdenej veci nie je možné nechať bez povšimnutia - popritom, že sa nepochybne jedná\no jednu z najvýznamnejších trestných káuz v Slovenskej republike - že verejné vyjadrenia disciplinárne\nobvineného vo svojej podstate ďalej potvrdzovali a validovali závery rozhodnutia R.X. I., ktoré bolo v\nneprospech odsúdených (a teda aj klienta prísediacej sudkyne). V predslove knihy Kauza P. II. napr.\ndisciplinárne obvinený uviedol, že „O ich vine som pri rozhodovaní nemal žiadne pochybnosti...“, ale aj to,\nže odsúdení (a teda aj klient prísediacej sudkyne) sú „komunistickí pohrobkovia“, ktorí sa snažia „doteraz\nprezentovať ako obete komunistického justičného omylu“. Obdobne, napr. aj z rozhovoru s disciplinárne\nobvineným pre postoj.sk vyplýva jeho presvedčenie o vine odsúdených (a teda aj klienta prísediacej\nsudkyne) - „Nepochybujem, že P. zabili odsúdení R.“ (23. apríl 2017, H.:/..N..I.-U.-P.-U.-V.-R.-). Aj tieto\nvyjadrenia disciplinárne obvineného pritom vo svojej podstate prispievali k mediálnemu „eskalovaniu“\nsituácie, keď vyjadrenia disciplinárne obvineného boli následne predmetom mediálnej reakcie zo strany\nklienta prísediacej sudkyne (X.. O.).\nXX. X.. O. (klient prísediacej sudkyne) napr. na portáli L..A..I. (28. september 2017) v súvislosti s\nosobou disciplinárne obvineného uviedol: „J. prejavuje svoju nenávisť a pomstychtivosť. Zaujatosť voči\nnám zdôvodňuje nesprávne napísaným rozsudkom, ku ktorému sa pred niekoľkými rokmi hrdo hlásil.\n[...] To, čo produkuje v médiách, je nielen podľa mňa, ale aj podľa názoru niektorých jeho vlastných\nkolegov za hranicou sudcovskej etiky, ba až normálnej ľudskej slušnosti. My sme si odsedeli trest\nuložený za skutok, ktorý sme nespáchali. Sudca J. nemá právo neoprávnene zasahovať do našich\nživotov, kriminalizovať nás a naše rodiny vymyslenými tvrdeniami podsúvanými z nejakých záhadných\nzdrojov. Zverejňovanie dokumentov, ku ktorým sa dostal mimo svojej sudcovskej funkcie nevysvetleným\nspôsobom, účelovo vyberané a vysvetľované bez kontextu je konaním hraničiacim so zákonom, ak nie\njeho priamym porušením.“, príp. „[otázka] Sudca J. na otázku, prečo tieto nové dôkazy senát R.X. I. I.\nnepripustil, odpovedá nasledovne: „Museli by sme totiž zrušiť rozhodnutie J. I. a nariadiť mu, aby vykonal\nďalšie dôkazy… a takto by sa to naťahovalo ďalších desať rokov“. [odpoveď X.. O.] Tak toto je v rozpore\ns právom aj spravodlivosťou: súd je povinný hľadať pravdu všetkými dostupnými prostriedkami. Čítal\nsom to jeho vyjadrenie, vraj sudkyňa mala ísť už do roka do dôchodku a podobné solidárne názory\ntypu: radšej nevykonáme dôkazy len aby sa niekomu nepridala práca. Jeho vyjadrenie súvisiace s\nnevykonaním dôkazov je vážnym znevážením poslania súdov a sudcovského stavu, čisté farizejstvo.\nAd absurdum.“. V rámci tohto rozhovoru X.. O. o disciplinárne obvinenom uviedol napr. aj nasledovné:\n„J. operuje v mediálnom priestore a očakáva rešpekt k svojej sudcovskej autorite. Ale jeho blogy, či\nvyjadrenia obnažujú iného človeka. Človeka, ktorý vysmial rozhodnutie svojich kolegov v senáte, označil\nich rozsudok za nekvalifikovaný a nedostatočný a rozhodol sa napísať nejaký nový verdikt mimo súdu,\npodľa vlastných kritérií pre spravodlivosť a vybral si za cieľ odsúdených, ktorí stratili roky na základe\nnezmyselného rozsudku a ich rodiny.“ a na otázku, v čom vidí motív útokov a kriminalizácie odsúdených\npo výkone trestu, X.. O. uviedol „Očistenie svojho mena a naplnenie ambícií v justícii. Perzekúciou našich\nosôb upútava na seba pozornosť.“ a pod. (zdroj: H.:/..I.-K.-O.-J.- N.-K.-N.-I.-O.-D.-K.-I.-C.-P.).\n26. Práve tento mediálny dialóg (ktorého časť námietkový senát v tomto uznesení prezentuje len\ndemonštratívne) medzi disciplinárne obvineným a odsúdeným (klientom prísediacej sudkyne) môže\nvo verejnosti opodstatnene vyvolať predpoklad, že prísediaca sudkyňa by nemusela vo veci konať a\nrozhodovať nezaujato a nestranne, a to či už z dôvodu, že by k tomuto postoju bola motivovaná svojím\nklientom (odsúdeným - X.. O.), alebo z iných dôvodov, ktoré by sa viazali výlučne na jej osobu (napr.\nna základe subjektívneho presvedčenia, že jej klientovi mohlo byť v minulosti disciplinárne obvineným\npri výkone jeho funkcie ublížené). Tu námietkový senát akcentuje, že subjektívne takýto predpoklad\npreukázaný nemá a v tomto zmysle ani nespochybňuje profesionalitu disciplinárne obvinenej, avšak\nto neznamená, že predmetné podozrenie nemôže existovať cez prizmu tzv. objektívneho testu\nnestrannosti/nezaujatosti.\n27. Ďalej - ak napr. disciplinárne obvinený vo svojej námietke zaujatosti poukázal na vyjadrenie\nprísediacej sudkyne (19. jún 2023) v súvislosti s (údajnými) dezinformáciami, ktoré táto mala šíriť\nohľadom manipulácie so svedeckými výpoveďami, resp. inými dôkazmi v trestnom procese, v ktorom\nbol aj jej klient odsúdený, v zhode s prísediacou sudkyňou, ani námietkový senát nevidí dôvod, aby sa\n\nvyjadroval k meritu veci, resp. k tomu, či sú pravdivé názory disciplinárne obvineného alebo prísediacej\nsudkyne. Je však pravdou, že napr. na portáli L..I..I. bola dňa 19. júna 2023 v článku s názvom „Odsúdení\nv kauze medičky P. žiadajú obnovu konania“ uverejnená informácia nasledovného znenia: „Obhajkyňa\nO. Jitka Johana Hasíková poukázala na dve skupiny nových dôkazov. \"Jedna sa týka manipulácie\nvýpovedí a samotných dôkazov, ktoré boli zabezpečené, a potom neskôr zo spisu buď vyňaté, alebo bolo\ns nimi iným spôsobom manipulované. Celkom vážnym dôkazom sa javí byť vzorka vody, ktorá svedčí\no tom, že s mŕtvolou nemohlo byť nakladané tak, ako to bolo opisované v celom trestnom procese,\"\nzdôraznila“ (zdroj: H.:/..I..I.-C.-J.-C.-P.-U.-V.-J..H.).\n28. S uvedeným pritom súvisí napr. aj to, že v medializovanom výstupe (zo dňa 16. júna 2023) o kauze\nP. - s nadpisom „Obnova konania v kauze P.?“ - autor článku (K. K.) k dôkazom vo veci uviedol: „A\nzrazu, desať rokov po rozhodnutí R. I., jeden z jeho sudcov - konkrétne J. - zverejnil vo svojich blogoch\ndesiatky strán záznamov z operácií J. O. B.. O rok neskôr H. vo svojej knihe zverejnil množstvo dovtedy\nneznámeho materiálu, o ktorom prezradil, že pochádza z archívu bezpečnostných zložiek bývalej ČSSR\nv Kaniciach pri Brne. Dlho hľadané materiály, ktoré súdy nikdy nevideli, boli konečne na svete. Teda, aby\nsme boli presní, J. zverejnené strany sa v kanickom archíve nenachádzajú, takže tento človek má zrejme\nprístup ak aj k ďalším materiálom, ktoré ostávajú pred súdmi a odsúdenými skryté.“ (príloha podania\ndisciplinárne obvineného zo dňa 13. mája 2024, T..I.). Námietkový senát pritom neskúmal a ani netvrdí,\nže tieto novinárske závery sú správne, resp. pravdivé, ale poukazuje na to, že sú súčasťou mediálneho\npokrytia kauzy P., a to v spojení s osobou disciplinárne obvineného.\n29. Námietkovému senátu pritom v tomto kontexte neprislúcha hodnotiť ani okolnosti týkajúce sa obnovy\nkonania, príp. ich relevanciu, keď tieto mu inak ako z mediálnych výstupov ani nie sú známe. Na strane\ndruhej, v súvislosti s názorom prísediacej sudkyne k námietkam disciplinárne obvineného (k tomu pozri aj\nbod 12 odôvodnenia), kde táto uvádza, že obnova konania sa netýka predchádzajúceho konania, resp.\npredchádzajúcich rozhodnutí vo veci, má námietkový senát za to, že minimálne z niektorých mediálnych\nvýstupov týkajúcich sa kauzy P.Á. je možné implicitne vyvodiť opak, t. j. predpoklad, že by tomu tak mohlo\nbyť. Vyššie uvedené medializované informácie týkajúce sa dôkazov použitých alebo nepoužitých, resp.\nvykonaných alebo nevykonaných v skoršom trestnom konaní (o obnove ktorého sa koná) totiž akési\nprepojenie medzi disciplinárne obvineným a návrhom na obnovu konania v širšej verejnosti vyvolávať\nmôžu, čo akcentuje objektívne riziko v rámci tzv. teórie zdania, že prísediaca sudkyňa nebude schopná\nvo veci konať celkom nestranne a nezaujato. Ak totiž podľa vlastného vyjadrenia prísediacej sudkyne,\npredmetom obnovy konania majú byť nové dôkazy, resp. to, že sa s dôkazmi v rámci právoplatne\nskončeného konania manipulovalo (pozn.: i keď bez bližšej špecifikácie toho, či sa tak malo stať v\nprípravnom konaní alebo neskôr, resp. bez špecifikácie dôkazu a pod.) - k tomu pozri najmä bod 27\nvyššie, pričom disciplinárne obvinenému klient prísediacej sudkyne v rámci mediálneho výstupu (bod 27\nvyššie), ako aj iné médiá (bod 28 vyššie) verejne vytýkajú určité pochybenia a určité „úkony“ práve na\ntomto úseku, toto v súhrne len zintezívňuje riziko týkajúce sa možného vnímania prísediacej sudkyne\nverejnosťou ako nie nestrannej, resp. ako zaujatej sudkyne (hoci by tak v skutočnosti konať nemusela).\nIII. Záver\n30. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že kauza P., nie je v podmienkach\nSlovenskej republiky „bežnou právnou vecou“. Naopak, ide o vec, o ktorú niekoľko desaťročí intenzívne\nprejavujú záujem všetky relevantné média. Naviac, sám disciplinárne obvinený je v nej mediálne a\npublikačne aktívny. Toto ho teda odlišuje od iných sudcov, ktorí vo veci konali a rozhodovali, a ktorí\nformulovanie svojich názorov na vec limitovali v podstate „iba“ na samotné rozhodnutie. Okrem toho,\nnázory, ktoré disciplinárne obvinený vyslovil či už v podobe rozhodnutia vo veci alebo v podobe\nnadväzujúcich, resp. súvisiacich publikačných výstupov, pútajú pozornosť tak samotných odsúdených z\nkauzy P., ako aj iných zástupcov opačných názorových prúdov (vo vzťahu k disciplinárne obvinenému),\nktorí s rozhodnutím, resp. postojmi disciplinárne obvineného nesúhlasia. Kým v rámci verejnosti existujú\n„podporovatelia“ rozhodnutia a prístupov disciplinárne obvineného (v kauze P.), medzi verejnosťou sú\naj jeho kritici. Jedným z nich je pritom preukázateľne aj klient prísediacej sudkyne (k tomu pozri toto\nodôvodnenie vyššie).\n31. Námietkový senát nerozporuje tvrdenie prísediacej sudkyne, že predmetom konania o návrhu na\nobnovu konania (t. j. v konaní, v ktorom zastupuje X.. O.) je relevancia nových dôkazov v kauze\nP. pre účely prípadného nového konania vo veci. Z mediálnych výstupov uvedených vyššie v tomto\nodôvodnení sa však javí, že disciplinárne obvinený je vo verejnom priestore kritizovaný práve aj za\nniektoré „skutočnosti“, resp. „úkony“ s tým súvisiace. Z vyjadrenia X.. O. (klient prísediacej sudkyne)\n\nuverejneného na portáli dennikn.sk v spojení s medializovaným vyjadrením prísediacej sudkyne zo dňa\n19. júna 2023 pre SME (o údajnej manipulácii s dôkazmi v spise - bez bližšej špecifikácie dôkazov alebo\nspisu), ako aj s prihliadnutím na závery novinára o tom, že disciplinárne obvinený disponoval v kauze P.\naj dôkazmi, ktoré nemali súdy, resp. odsúdení k dispozícii, je možné dospieť ku kvalifikovanému záveru,\nže obnova konania sa v určitej forme môže týkať aj predchádzajúceho postupu súdov a orgánov činných\nv trestnom konaní, ktorých postupy boli trestnými súdmi „odobrené“, a preto je vo veci možné badať\naj jej prepojenie na osobu disciplinárne obvineného. Týmto je tiež ďalej prehĺbený predpoklad toho,\nže v rámci verejnosti môžu vzniknúť pochybnosti o tom, či advokátka X.. O. (ako prísediaca sudkyňa\nv disciplinárnej veci), bude naozaj konať a rozhodovať vo veci disciplinárne obvineného nestranne a\nnezaujato. Ak sama prísediaca sudkyňa (ako advokátka jedného z odsúdených v kauze P.) totiž pre\nmédia uviedla, že dôvodom pre podanie návrhu na obnovu konania je aj manipulácia s dôkazmi (rozumej:\nv právoplatne skončenom konaní), pričom vo verejnom priestore je disciplinárne obvinený kritizovaný\njej klientom (odsúdeným - X.. O.) a aj niektorými médiami za súvisiace pochybenia (pričom námietkový\nsenát nevyslovuje, názor že k týmto došlo, resp. že sú preukázané), podľa názoru najvyššieho správneho\nsúdu tento stav objektívne pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti prísediacej sudkyne vo vzťahu k\ndisciplinárne obvinenému vyvolať môže.\n32. Ak teda prísediaca sudkyňa zastupuje (v rámci návrhu na obnovu konania) jedného z odsúdených\nv kauze P., a to dokonca toho, ktorému senát, ktorého členom bol aj disciplinárne obvinený, sprísnil\ntrest uložený pôvodne súdom prvého stupňa a prihliadajúc na to, že ide o kauzu, ktorá púta mediálnu\npozornosť na oboch stranách názorového spektra už niekoľko desaťročí, keď v rámci nej sa disciplinárne\nobvinený výrazne autorsky a mediálne angažoval, pričom z povahy veci a aj z vyjadrení disciplinárne\nobvineného a klienta prísediacej sudkyne vyplýva, že sa nachádzajú v opačných názorových prúdoch\nsúdenej veci, môžu tieto špecifické okolnosti posudzovaného prípadu podľa námietkového senátu aj u\nnezaujatého pozorovateľa vzbudiť reálne pochybnosti o tom, či bude advokátka tohto odsúdeného (ako\nprísediaca sudkyňa), schopná rozhodovať vo veci disciplinárne obvineného sudcu celkom nezaujato a\nnestranne. Námietkový senát pritom netvrdí, že prísediaca sudkyňa musí zdieľať v plnom rozsahu (i\nnegatívne) názory svojho klienta na disciplinárne obvineného, a teda aj medializované postoje X.. O.\nvo vzťahu k disciplinárne obvinenému, ako ani to, že by k takémuto nie nestrannému, resp. zaujatému\nrozhodovaniu z jej strany došlo. Relevantným je v tomto zmysle len to, či sa takéto riziko môže v externom\nprostrední relevantne javiť (k tomu pozri napr. aj bod 17 a bod 34 tohto odôvodnenia ďalej), čo mal\nnámietkový senát v okolnostiach posudzovanej veci za preukázané.\n33. Napokon, sekundárny význam v rámci relevancie tzv. teórie zdania v posudzovanej veci malo z\npohľadu námietkového senátu aj to, že - tak, ako to namietal aj disciplinárne obvinený - prísediaca\nsudkyňa sa o veci, v ktorej mala spolurozhodovať (sp. zn. 32D/16/2023), dozvedela už dňa 30. januára\n2024, pričom dôvody svojho možného vylúčenia súdu oznámila až podaním zo dňa 09. apríla 2024.\nUrobila tak fakticky až po tom, čo bolo medializované samotné disciplinárne konanie vedené proti\ndisciplinárne obvinenému. Námietkovému senátu pritom neprislúcha skúmať dôvody, prečo k tomuto\nkroku prísediaca sudkyňa pristúpila až s odstupom viac ako dvoch mesiacov od doručenia príslušného\noznámenia, avšak nepochybne tento časový kontext v spojení so skutočnosťami uvedenými v tomto\nrozhodnutiu, môžu prispieť k tomu, že v očiach verejnosti by sa prísediaca sudkyňa nemusel javiť ako\nspôsobilá rozhodovať nestranne a nezaujato.\n34. Odkazujúc na všetky vyššie uvedené skutočnosti, poukazuje najvyšší správny súd (v spojení s\nbodom 17 tohto odôvodnenia) na právne východiská, ktoré už zosumarizoval iný disciplinárny senát\nnajvyššieho správneho súdu (sp. zn. 32D/15/2021), a ktoré sú v citovanom rozsahu relevantné aj pre\nsúdenú vec: „(i) právna úprava vylúčenia sudcu (§ 31 TP a nasl.) je koncipovaná kategoricky a nie\npodmienene v tom zmysle, že ak sú dané dôvody vylúčenia, sudca z vykonávania úkonov trestného\nkonania vylúčený je (teda nie „môže byť vylúčený“ ale „je vylúčený“); (ii) dôvodom vylúčenia sudcu\nsú samotné pochybnosti o jeho možnej zaujatosti (potenciál ohrozenia nestrannosti), nie je pritom\nrozhodné, či sudca vo veci preukázateľne (alebo napríklad aj podľa vlastného názoru) zaujatý je; [...]\n(iv) materiálnym dôvodom vylúčenia sudcu sú pochybnosti o možnej zaujatosti pre jeho pomer (a) k\nprejednávanej veci a/alebo (b) osobám uvedeným v § 31 ods. 1 TP a/alebo (c) orgánu uvedenému\nv § 31 ods. 1 TP; [...] (vi) nestrannosť sudcu je potrebné posudzovať zo subjektívneho hľadiska a\nz objektívneho hľadiska; [...]; (viii) v rámci tzv. objektívneho testu sa skúma, či (a) bez ohľadu na\nsprávanie sa sudcu (subjektívny prístup) a (b) rovnako tak bez ohľadu na stanovisko/vyjadrenie sudcu\nk jeho k možnej zaujatosti, existujú také skutočnosti, ktoré môžu (majú potenciál) vyvolať pochybnosti\no nestrannosti sudcu; (ix) kľúčovou pre pozitívnu kvalifikáciu obavy (ako obavy majúcej potenciál\nspochybniť nestrannosť sudcu) je jej „objektívna opodstatnenosť“ (z anglického: „fear can be held\nto be objectively justified“); (x) pri posudzovaní objektívnej opodstatnenosti obavy je nutné zohľadniť\n\nvec komplexne (z anglického „taking into account various factors involved“); (xi) v prípade existencie\nopodstatnenej obavy o nestrannosť sudcu sa sudca „musí vylúčiť“ čo najskôr (pozri rozsudok ESĽP z\n28. októbra 1998 vo veci Castillo Algar proti Španielsku, Reports 1998-VIII, ods. 45).“\n35. Zohľadňujúc preto vec komplexne a konštatujúc, že z dôvodov vyššie uvedených sú pochybnosti o\nnestrannosti a nezaujatosti prísediacej sudkyne vo veci objektívne opodstatnené (k tomu pozri napr. aj\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci - Wettstein v. Švajčiarsku, sťažnosť č. 33958/96),\nresp. že tieto sa takto môžu javiť nezávislému pozorovateľovi, pričom toto kritérium je relevantné\naj v kontexte dôvery verejnosti v súdy v demokratickej spoločnosti (k tomu pozri napr. rozhodnutie\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo veci Micallef v. Malta, sťažnosť č. 17056/06: „...even appearances\nmay be of a certain importance or, in other words, “justice must not only be done, it must also be seen\nto be done” (see De Cubber, cited above, § 26). What is at stake is the confidence which the courts\nin a democratic society must inspire in the public.“), musel námietkový senát konštatovať dôvodnosť\nvznesených námietok zaujatosti disciplinárne obvineného proti prísediacej sudkyni tak, ako to vyplýva\nz tohto rozhodnutia.\n36. Námietkový senát napokon pri posudzovaní veci vychádzal aj z názorov ústavného súdu\nvyslovených napr. v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 285/2015 (zo dňa 3. septembra 2015), ktorý implementuje\nrozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva do svojej rozhodovacej činnosti, a podľa ktorého\nrozhodnutia: „Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého existuje opodstatnená obava, že nie je celkom\nnestranný, pretože v stávke je dôveryhodnosť, ktorú musí súdna moc vzbudzovať v demokratickej\nspoločnosti a hlavne u účastníkov konania (rozsudok ESĽP vo veci Piersack v. Belgicko z 21. 9. 1982,\nobdobne rozsudok ESĽP vo veci Padovani v. Taliansko z 26. 2. 1993, m. m. tiež napr. nález ústavného\nsúdu sp. zn. IV. ÚS 38/09).“.\n37. Berúc do úvahy všetky uvedené okolnosti, dospel najvyšší správny súd k záveru, že z objektívneho\nhľadiska existujú v posudzovanej veci opodstatnené pochybnosti o tom, že prísediaca sudkyňa by vo\nveci nerozhodovala celkom nestranne a nezaujato, resp. takéto kvalifikované podozrenie u verejnosti\nmôže vzniknúť, a preto najvyšší správny súd podľa § 4 a § 24 ods. 2 DSP v spojení s § 31 ods. 1\nTrestného poriadku rozhodol tak, že členka disciplinárneho senátu 32D najvyššieho správneho súdu\nJUDr. Jitka Johana Hasíková, je vylúčená z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej\nveci vedenej na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 32D/16/2023.\n38. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0,\npričom v súlade s ustanovením § 12 ods. 5 DSP, o vznesenej námietke disciplinárne obvineného\nrozhodoval námietkový senát 33Dz, keďže práve tento rozhodoval o prvej námietke vznesenej v\npríslušnej disciplinárnej veci (sp. zn. 32D/16/2023), čím boli splnené zákonné predpoklady na to, aby\ntento senát rozhodoval aj o námietke tvoriacej predmet tohto konania.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}