{"guid": "82a1ac7a-f781-427c-9ec4-77be447def45:f5b8d585-f033-48d1-ae3b-0ce70e1d4c03", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200487.1", "spisova_znacka": "32D/16/2023", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 32D/16/2023 z 20. 11. 2024", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR z 20. novembra 2024, sp. zn. 32D/16/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200487.1", "identifikacne_cislo": "9623200487", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Anita Filová", "sudca_id": 48, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-anita-filova-48", "datum_vydania": "2024-11-20", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385", "nazov": "zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 116 ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-30.odsek-1", "nazov": "§ 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-30.odsek-2.pismeno-g", "nazov": "§ 30 ods. 2 písm. g) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-30.odsek-2.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-117.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 117 ods. 3 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-117.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-117"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2021/432#paragraf-38", "/SK/ZZ/2000/385#paragraf-116", "/SK/ZZ/2021/432#paragraf-34", "/SK/ZZ/2000/385#paragraf-30", "/SK/ZZ/2000/385#paragraf-117"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5b8d585-f033-48d1-ae3b-0ce70e1d4c03", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200487.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200487.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200487.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n32D/16/2023\n9623200487\n20. 11. 2024\nJUDr. Anita Filová\nECLI:SK:NSSSR:2024:9623200487.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu prof. JUDr. PhDr.\nPetra Potáscha, PhD. a prísediacich sudkýň JUDr. Lucie Matyšákovej a prof. JUDr. Martiny Jánošikovej,\nPh.D. v disciplinárnej veci vedenej proti L.. L. M., sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v\nkonaní o návrhu navrhovateľov: 1. predseda Najvyššieho súdu SR, 2. Sudcovská rada Najvyššieho súdu\nSR, na začatie disciplinárneho konania pre závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm.\na), ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej ako „zákon o sudcoch a prísediacich\"), na ústnom pojednávaní dňa 20. novembra 2024,\ntakto\nrozhodol:\nI. Disciplinárne obvinený L.. L. M., sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, narodený X. O.\nXXXX, bytom E. XX, XXX XX V. sa podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom\nporiadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(disciplinárny súdny poriadok)\nuznáva vinným, že\ndňa 17. októbra 2023 v čase cca 8:17:50 hod. na parkovisku pri budove Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky na Panónskej ceste 11 v Bratislave po tom, čo sudca P. P. so svojím motorovým vozidlom\nzn. Honda HRV, EČV: V. XXX O. nacúval pri parkovaní do motorového vozidla sudcu L. M. zn. Subaru\nForester, EČV: V. XXX K. bez toho, aby mu spôsobil na vozidle škodu, následne, po zaparkovaní a\nvystúpení z vozidiel sudca L. M. razantne pristúpil k sudcovi P. P., ktorého chytil za košeľu pod krkom,\nprudko ho odtlačil od motorového vozidla zn. Honda HRV, EČV: V. XXX O. smerom k detskému ihrisku,\npričom ho stále držal za košeľu pod krkom až ho napokon silno odsotil, pričom k útoku došlo na mieste\nverejnosti prístupnom,\nteda\n- porušil povinnosť sudcu podľa § 30 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich zdržať sa v občianskom\nživote všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu,\n- porušil povinnosť sudcu podľa § 30 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch a prísediacich, podľa ktorého\nsudca je povinný dodržiavať zásady sudcovskej etiky,\npričom vzhľadom na spôsob konania, mieru zavinenia a inú priťažujúcu okolnosť je škodlivosť tohto\nkonania zvýšená.\nčím spáchal\nzávažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) v spojení s § 116 ods. 2 písm. b) zákona\no sudcoch a prísediacich\n\nza to sa mu ukladá:\ndisciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich a to zníženie\nfunkčného platu o 50 % na obdobie 3 mesiacov.\nII. Podľa § 38 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku je disciplinárne obvinený\np o v i n n ý nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania vo výške 120,- Eur, a to v lehote 30 dní od\nprávoplatnosti rozhodnutia.\nodôvodnenie:\nI.\nDisciplinárny návrh\n1. Disciplinárni navrhovatelia doručili Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako\n„Najvyšší správny súd“) dňa 15. decembra 2023 disciplinárny návrh, ktorým navrhli, aby disciplinárny\nsenát uznal L.. L. M., sudcu Najvyššieho súdu SR (ďalej aj ako len „disciplinárne obvinený“), vinným zo\nspáchania závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona\no sudcoch a prísediacich z dôvodu, že porušil povinnosti sudcu podľa § 30 ods. 1 a ods. 2 písm. g)\nzákona o sudcoch a prísediacich v zmysle skutkovej vety disciplinárneho návrhu. Súčasne navrhli, aby\nmu disciplinárny senát uložil disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 3 písm. a) zákona o sudcoch a\nprísediacich, a to preloženie na súd nižšieho stupňa, alternatívne disciplinárne opatrenie podľa § 117\nods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich, a to zníženie funkčného platu o 50 % na obdobie\njedného roka.\n2. V odôvodnení disciplinárneho návrhu uviedli, že sudca P. P. podal\n23. októbra 2023 Sudcovskej rade Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Sudcovská rada\nNS SR“) podnet na začatie disciplinárneho konania proti disciplinárne obvinenému, ku ktorému pripojil\nvideozáznam z kamery, ktorá je umiestnená na budove Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen ako „NS SR“) a zaznamenáva priestory parkoviska, na ktorom došlo k incidentu. Z videozáznamu je\nzistiteľné, že sudca P. P. stál so svojím motorovým vozidlom Honda, EČV: V. XXX O. pred vjazdom na\nparkovisko NS SR, pričom v odbočení vpravo mu prekážala chodkyňa prechádzajúca po vyznačenom\nprechode pre chodcov, ktorej dával prednosť. V rovnakom čase prišiel so svojím motorovým vozidlom\nzn. Subaru Forester, EČV: V. XXX K. z opačného smeru sudca L. M. a popred chodkyňu prechádzajúcu\npo prechode pre chodcov, odbočil vľavo pred rampu parkoviska. Po otvorení rampy je zrejmé, že P. P.\nso svojím autom vpravo prešiel popri autu L. M. a v podstate súčasne prešli popod zdvihnutú rampu, P.\nP., ktorý svojím autom predišiel auto L. M., ktorý so svojim autom fakticky zablokoval auto P. P., ktorý\nzostal stáť a za neho sa postavilo auto L. M.. P. P. zapol smerovku a začal cúvať s tým, že je zrejmé, že\nhodlal zaparkovať, v čom mu bránilo za ním stojace vozidlo L. M., do ktorého P. P. svojím autom slabo\nnacúval. Následne je z kamerového záznamu zrejmé, že obe autá zaparkovali na rôzne parkovacie\nmiesta, pričom L. M. najskôr zaparkoval na bližšie parkovacie miesto k P. P., následne zaparkoval na\nvzdialenejšie miesto. Po krátkom čase, keď sudcovia zaparkovali svoje motorové vozidlá, možno dej\nopísať tak, že obaja sudcovia vystúpili zo svojich motorových vozidiel, pričom sudca L. M. razantne\nrýchlou chôdzou pristúpil k sudcovi P. P., ktorého zúrivo chytil za košeľu pod krkom a podľa tvrdenia P.\nP. so slovami, či mu „ešte nikto neprijebal“, následne ho prudko odtlačil od motorového vozidla smerom\nk detskému ihrisku, pričom ho neustále držal za košeľu pod krkom až ho napokon silno odsotil, pričom\nk útoku došlo na mieste verejnosti prístupnom, cez ktoré prechádzajú náhodní chodci, ako je zrejmé z\nvideozáznamu. Následne sa sudca L. M. vrátil do svojho auta a sudca P. P. išiel za ním a komunikoval\ns ním cez okno motorového vozidla.\n3. K podnetu P. P. sa vyjadril disciplinárne obvinený, ktorý tvrdil, že podnet je v celom rozsahu\nneopodstatnený s tým, že sudcovi P. P. zabránil v ďalšom jeho protiprávnom konaní, ktoré malo\npokračujúci charakter, a to za účelom ochrany svojho majetku a osoby tým spôsobom, ktorý ho\npacifikoval majúc za to, že nešlo o obranu neprimeranú okolnostiam prípadu (bližšie vyjadrenie\ndisciplinárne obvineného body 12 až 17 tohto rozhodnutia). Disciplinárne obvinený k svojmu vyjadreniu\n\npripojil štyri obrazové záznamy z palubnej kamery jeho motorového vozidla a tiež mailovú komunikáciu\nsudcov NS SR z 27. apríla 2020, 29. septembra 2020 a 19. novembra 2020.\n4. Disciplinárni navrhovatelia ďalej dôvodili, že sudca je povinný dodržiavať základné zásady nielen\npri výkone funkcie sudcu a po jeho skončení, ale aj v občianskom živote, pričom sa musí zdržať\nvšetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé,\nnestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Ide o zákonnú povinnosť sudcov. Sudca je sudcom\naj mimo pojednávacej miestnosti a budovy súdu, s funkciou sudcu je spojený vo všetkých svojich\naktivitách. Sudca bez dôvery nemôže plniť plnohodnotne a riadne svoju funkciu. Je nutné zdôrazniť,\nže na zachovanie a udržanie dôvery je nevyhnutné, aby sudca vystupoval korektne aj vo svojom\nobčianskom živote. Dôstojnosť sudcovskej funkcie je daná dôstojným vystupovaním aj v súkromnom\nživote, a teda aj v medziľudských vzťahoch. Dôstojnosť sudcovskej funkcie je široký pojem a zahŕňa\nzaistenie dôstojnosti nielen vo vzťahu k súdnym konaniam, ale aj nekonfliktného osobného života a\ncitlivého výkonu mimosúdnych činností a tiež zachovanie si vyššej miery kontroly nad svojím vlastným\nsprávaním a reakciami v konfliktných situáciách.\n5. Tiež zdôraznili, že sudca nemôže svojím správaním narušovať dôstojnosť sudcovskej funkcie a\nohrozovať, či narušovať dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé súdnictvo. Sudca je povinný\nsprávať sa dôstojne a v súlade s etickými pravidlami. Sudca je verejnou osobou a jeho správanie aj\nmimo pojednávacej miestnosti je súčasťou jeho osobnosti a autority. Pokiaľ by sa sudca v osobnom\nživote prejavoval nevhodne, či dokonca protiprávne, dôvera v jeho rozhodnutia môže byť z vonkajšieho\npohľadu spochybnená. Uvedené platí nielen navonok vo vzťahu k verejnosti, ale sudca je povinný\nzachovávať dôstojné správanie aj k osobám pracujúcim na súde, či ostatným sudcom. Pokiaľ sú súd\na súdnictvo reprezentované jednotlivými sudcami a majú sa „tešiť“ dôvere a rešpektu, musia sudcovia\nsvojím správaním budiť úctu, nie pohoršenie. Možno pritom bez pochybnosti pripustiť, že povinnosť\nzachovávať úctu a zdvorilosť ku kolegom nevylučuje vecnú a konštruktívnu kritiku sudcu voči nim.\n6. Disciplinárni navrhovatelia zhodnotiac všetky vo veci predložené vyjadrenia a videozáznamy\npoukázali na tieto podstatné skutočnosti: (i) je nesporné, že 17. októbra 2023 došlo k vzájomnému\nstretnutiu oboch aktérov predmetnej udalosti, (ii) je nesporné, že konaniu opísanému v skutku\npredchádzali udalosti tak, ako to vyplýva z objektívneho dôkazu, ktorým je videozáznam z kamery\nzaznamenávajúcej pohyb na parkovisku Najvyššieho súdu,\n(iii) ani jedna z udalostí, ktoré predchádzali samotnému útoku, teda: predídenie auta P. P., bránenie v\nparkovaní L. M., nacúvanie do auta P. P. - nemôže ospravedlniť následné konanie sudcu L. M., ktorý\npostupoval hrubo, neprimeraným spôsobom v čase, keď zo strany P. P. nehrozilo L. M. - jeho osobe, či\nmajetku - žiadne nebezpečenstvo, keď motorové vozidlá oboch sudcov boli odparkované a nikomu zo\nzúčastnených nebola spôsobená žiadna škoda, (iv) podstatná a dôležitá je tá skutočnosť, že síce sled\nudalostí mal stupňujúci charakter, nedošlo však k žiadnej škode na majetku ani na zdraví.\n7. Poukázali ďalej na to, že po zaparkovaní áut na rôzne parkovacie miesta došlo jednak (i) k uplynutiu\nurčitého času, (ii) k ukončeniu vyššie uvedeného deja, a (iii) nikomu zo zúčastnených nehrozilo žiadne\nnebezpečenstvo. Mali za to, že pokiaľ disciplinárne obvinený mal akékoľvek výhrady voči spôsobu jazdy\nP. P., toto bolo možné riešiť iným - primeraným spôsobom. Namiesto toho však nasledoval fyzický\na verbálny útok zo strany disciplinárne obvineného, ktorý nevhodným a podľa názoru disciplinárnych\nnavrhovateľov aj neprimeraným spôsobom, agresívne a zúrivo „zobral spravodlivosť do vlastných rúk“.\nPo zaparkovaní z motorových vozidiel a po vystúpení z nich, disciplinárne obvinený razantne pristúpil\nk sudcovi P. P., ktorého zúrivo chytil za košeľu pod krkom so slovami, či mu „ešte nikto neprijebal“,\nnásledne ho prudko odtlačil od motorového vozidla smerom k detskému ihrisku, pričom ho neustále\ndržal za košeľu pod krkom až ho napokon silno odsotil.\n8. Disciplinárne obvinený týmto porušil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 30 ods. 1 prvej\nvety zákona o sudcoch a prísediacich, aby sa v občianskom živote zdržal všetkého, čo by mohlo\nnarušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé\nrozhodovanie súdov. Rovnako porušil aj vyššie špecifikované zásady sudcovskej etiky, ktorých\ndodržiavanie mu ukladá § 30 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch a prísediacich. Sudca si má zachovať\nrozvahu a sebakontrolu v každej situácii a nie agresívne, prostredníctvom fyzického násilia za súčasného\npoužitia hrubo vulgárneho verbálneho „sprievodného“ slovníka (obsahujúce v podstate otvorenú a\npriamo adresovanú vyhrážku o tom, či menovanému „ešte nikto neprijebal“) útočiť na kolegu; navyše\n\nverejne, pred budovou najvyššieho súdu. V očiach verejnosti takéto správanie jednoznačne narušuje\nvážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu. Sudca má byť pre ostatných príkladom a pokiaľ by bolo možné\npripustiť, že napríklad nespokojnosť s tým, ako sa správa iný účastník cestnej premávky, môže sudca\nriešiť najskôr jeho blokovaním motorovým vozidlom a potom agresívnym útokom, ktorý bol popísaný,\npripustili by sme, že takéto správanie je vlastne v zásade úplne normálne a naviac nijak nepostihnuteľné.\n9. S poukazom na uvedené disciplinárni navrhovatelia dospeli k záveru, že disciplinárne obvinený\nsa dopustil závažného disciplinárneho previnenia tým, že zavinene porušil povinnosti sudcu [§ 116\nods. 1 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich], pričom škodlivosť tohto konania - vzhľadom\nna povahu porušenej povinnosti (fyzický útok na verejnosti voči inému sudcovi za použitia hrubo\nvulgárneho slovníka, v zásade indikujúceho v možné pokračovanie vo fyzickom násilí, kedy inému\nsudcovi naznačuje, že mu nikto „ešte neprijebal“), spôsob konania (chytenie pod krkom), mieru zavinenia\n(úmysel takto konať, keď nehrozilo žiadne nebezpečenstvo na zdraví, či majetku) je zvýšená. Zdôraznili,\nže takéhoto konania sa dopustil sudca - naviac sudca Najvyššieho súdu, ako jedna z najvyšších\nsudcovských autorít. Sú presvedčení, že čím vyššie v hierarchii súdov sudca pôsobí, tým vážnejšie\ndôsledky má porušenie povinností z jeho strany, a to najmä z pohľadu zlého príkladu pre spoločnosť a\nz pohľadu dopadov na reputáciu justície. Je neprípustné, aby v spoločnosti, kde vo všeobecnosti stúpa\nagresivita medzi ľuďmi, bolo možné vyslať signál, že spôsobom, ako to urobil disciplinárne obvinený,\nmožno riešiť de facto banálne problémy, ktoré denne vznikajú.\n10. Disciplinárni navrhovatelia uviedli tiež, že očakávali ospravedlnenie disciplinárne obvineného, ku\nktorému však nedošlo.\nII.\nVyjadrenie disciplinárne obvineného\n11. Dňa 6. marca 2024 doručil disciplinárne obvinený Najvyššiemu správnemu súdu svoje vyjadrenie\nk disciplinárnemu návrhu. K procesnej stránke veci poukázal na to, že (i) predseda Sudcovskej rady\nNS SR U.. P. U. a jej členka L.. Y. S. (toho času už jej predsedníčka) na zasadnutí Sudcovskej rady\nNS SR dňa 21. júna 2023 pri posudzovaní dodržiavania zásad sudcovskej etiky výslovne uviedli, že\nsú voči jeho osobe zaujatí a napriek tejto deklarovanej zaujatosti voči jeho osobe dňa 22. novembra\n2023 sa nielen zúčastnili rokovania o podnete sudcu L.. P. P., ale aj hlasovali za prijatie uznesenia\nč. 111/2023, ktorým rozhodli o podaní disciplinárneho návrhu Sudcovskou radou NS SR; (ii) ako člen\nSúdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Súdna rada SR“) od 26. apríla 2020 do 5. decembra\n2020 sa zúčastnil voľby kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu dňa 11. mája 2020 s tým, že v\ntejto voľbe bol zvolený za kandidáta L.. L. Š., P.., pričom v rámci jeho vypočutia jasne deklaroval svoj\npostoj, ktorý sa následne preniesol aj do jeho hlasovania a následného vyjadrenia pre médiá („Túto\nvoľbu nepovažujem za signifikantnú pre očistu a zmenu v justícii. Ja osobne som sklamaný.“) Tento\njeho postoj a hlasovanie sa následne odzrkadlili aj v pracovnom vzťahu, v rámci ktorého predseda\nNajvyššieho súdu SR uplatňoval voči jeho osobe diskriminačné tendencie, postupy a rozhodnutia v\nrozsahu nadobúdajúcom až parametre bossingu; (iii) zo strany sudcu Najvyššieho súdu SR L.. P. P.,\nktorý podal dňa 23. októbra 2023 podnet Sudcovskej rade NS SR, ide v ostatnom čase už o opakované\nútoky na jeho osobu, pričom využíva akúkoľvek príležitosť a zámienku, aby poškodil jeho osobu. Tieto\nataky majúce charakter mobbingu nemajú žiadny racionálny a ani skutkový základ, pričom sudca L.. P.\nP. prenáša svoju nevraživosť voči jeho osobe aj do jeho rozhodovacej činnosti (uznesenie NS SR z 22.\nfebruára 2021, sp. zn. 1TdpVS 1/2021, v ktorom nerešpektoval záväzné stanovisko TPK NS SR č. Tpj\n11/2017). Je to pre neho nepochopiteľné, keďže v roku 2009 bol jedným z mála sudcov na Najvyššom\nsúde SR, ktorý sa ho verejne zastal; (iv) podanie disciplinárneho návrhu považuje za akt pomsty za\npísomnú informáciu, ktorú podal ministerke spravodlivosti 28. januára 2022 v súvislosti s prieťahmi v\nrozhodovacej činnosti predsedu senátu 1TdoV L.. I. U.. Motiváciu svojho konania vysvetlil v námietke\nzaujatosti vznesenej 11. januára 2024 voči členovi senátu L.. U. I.; (v) na podanie disciplinárneho návrhu\nmal bezpochyby vplyv aj spôsob medializácie predmetného „incidentu“ prostredníctvom vybraných médií\nbulvárneho charakteru.\n12. K skutkovej stránke veci dôvodil, že vyššie popísaná a dôkazmi potvrdená zaujatosť navrhovateľov\nv snahe spraviť z páchateľa poškodeného a naopak z poškodeného páchateľa sa odrazila aj v nimi\nustálenom skutku disciplinárneho návrhu, ktorý je v zrejmom rozpore so zabezpečenými dôkazmi, ktoré\n\nobjektivizujú skutkový stav veci. Vychádzajúc z obrazového záznamu z auto - kamery jeho osobného\nmotorového vozidla skutkový stav zhrnul nasledovne:\n„Dňa 17. októbra 2023 o 8.02 hod (na auto - kamere nie je posunutý zimný čas) som prichádzal so svojím\nosobným motorovým vozidlom do práce, odbočil som smerom na parkovisko uzatvorené závorou, ktorá\nsa obsluhuje prostredníctvom elektronického vrátnika. Po otvorení závory som chcel vojsť na parkovisko,\nale z pravej strany sa náhle vyrútilo osobné motorové vozidlo červenej farby zn. Honda, ktoré som pred\nodbočením videl stáť vo väčšej vzdialenosti, ktoré zrejme dávalo prednosť chodkyni, ktorá prechádzala\ncez cestu, avšak mimo prechodu pre chodcov. Do práce osobným motorovým vozidlom chodím na\ndennej báze a z praktickej skúsenosti viem, že chodiace si takto cez naše parkovisko skracujú cestu\nna neďalekú zástavku autobusu.\nVodič uvedeného osobného motorového vozidla, ktorého totožnosť mi nebola známa a rovnako tak ani\npredmetné vozidlo (tí čo chodíme do práce na denno-dennej báze osobnými motorovými vozidlami sa\nnavzájom poznáme a vieme, kto, kde obyčajne parkuje) obchádzajúci ma po pravej strane (porušenie\n§ 9 ods. 1 zákona č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke v znení účinnom do 1. apríla 2023) nebyť mojej\npohotovej reakcie takmer spôsobil kolíziu (viď 35-38 sekunda záznamu 224A - predná kamera 224B zadná kamera).\nVzhľadom na nebezpečný spôsob jazdy som uvedeného vodiča nasledoval s tým, že som chcel\nzistiť jeho totožnosť. Potom čo zastal na parkovisku, tak som zastal za ním s tým, že som dôvodne\nočakával, že vystúpi z vozidla a ospravedlní sa za svoje protiprávne konanie. Namiesto toho vodič\nuvedeného vozidla začal cúvať a úmyselne narazil svojou zadnou časťou do prednej časti môjho vozidla.\nJednoznačne to potvrdzuje záznam z palubnej kamery, ktorý je priložený k tomuto podaniu (viď 53-56\nsekunda záznamu 224A - predná kamera a 224B-zadná kamera). Vodič bez toho, aby vôbec z vozidla\nvystúpil, len otvoril dvere a začal smerom na moje vozidlo vykrikovať, aby som zmizol a okamžite sa\nmu vyhol. Až vtedy som zistil, že vodičom uvedeného vozidla je sudca L.. P. P., čo som do tej chvíle\nani len netušil.\nKeďže zo strany sudcu L.. P. P. došlo opäť k protiprávnemu konaniu, ktoré malo pokračujúci charakter,\ntak som potom, čo som zaparkoval, vystúpil z osobného motorového vozidla (podotýkam, že z vozidla\nvystúpil aj sudca L.. P. P., ktorý idúc mi naproti pokračoval vo svojich slovných provokáciách) a na jeho\nopakovanú provokáciu a opakované protiprávne konanie, ktoré malo pokračujúci a gradujúci charakter,\nsom v silnom citovom rozrušení reagoval konaním s cieľom zabrániť mu v ďalšom jeho protiprávnom\nkonaní za účelom ochrany svojho majetku a osoby, ktoré som vzhľadom na všetky okolnosti prípadu\npovažoval za primerané a adekvátne. Že nešlo o obranu neprimeranú okolnostiam prípadu, potvrdzuje\naj ďalšie konanie sudcu L.. P. P. potom, čo som sa vrátil do svojho osobného motorového vozidla po\nsvoje osobné veci, ktorý na mňa opätovne verbálne útočil, čo som však už nechal bez povšimnutia.\nPotom, čo som sa uistil, že k poškodeniu môjho osobného motorového vozidla nedošlo, odišiel som do\nbudovy súdu, keďže v senáte 5T som mal určiť termín neverejného zasadnutia (dôkaz - termín NZ zo\n17. októbra 2023 a zápisnica z NZ zo 17. októbra 2023). Konal som tak aj preto, že som mal obavu pred\nďalšími provokáciami zo strany sudcu L.. P. P..\nUvedený skutkový stav, ktorý dokumentuje obrazový záznam z mojej auto-kamery a rovnako tak\nobrazový záznam z parkoviska zabezpečený oznamovateľom sudcom L.. P. P. je však v zrejmom rozpore\nso skutkom tak, ako ho navrhovatelia ustálili v skutkovej vete disciplinárneho návrhu, keď viaceré\nskutkové okolnosti zamlčali, prehliadli, resp. až prekrútili (či už úmyselne na podklade svojej zaujatosti\nalebo z nedbanlivosti). Takto sa predmetný skutok nestal. Rovnako tak navrhovatelia skutkové okolnosti\nvyplývajúce zo zabezpečených obrazových záznamov vyhodnotili spôsobom, ktorý je nielen v zrejmom\nrozpore s platným právnym stavom (zákon č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke v znení účinnom do 1. apríla\n2023), ale aj v extrémnom rozpore so spravodlivosťou a s pravidlami logického úsudku a vyvodzovania.“\n13. K právnej stránke veci disciplinárne obvinený uzavrel, že zo strany sudcu L.. P. P. išlo o provokáciu.\nUviedol, že menovaný sudca v mylnom názore, že mu mal dať prednosť pri vstupe na parkovisko, vediac,\nže ide o jeho osobu, riadiac sa svojím nepriateľským vzťahom k jeho osobe, chcel mu takpovediac\n„zase ukázať spôsobom mu vlastným“, v rámci ktorého sa opakovane dopustil konania ohrozujúceho\njeho osobu a jeho majetok, pričom jeho protiprávne konanie malo stupňujúci sa charakter. Sudca L..\nP. P. svojou jazdou pri prejazde závorou najskôr v rozpore s pravidlami cestnej premávky ohrozil jeho\nosobné motorové vozidlo, keď k vzájomnej kolízii a poškodeniu osobných motorových vozidiel nedošlo\nlen kvôli jeho pohotovej reakcii a následne pri cúvaní úmyselne narazil do jeho osobného motorového\nvozidla, pričom k škode nedošlo len v dôsledku okolností nezávislých na jeho vôli. Nakoniec bez\nakéhokoľvek ospravedlnenia pokračoval vo svojej provokácii verbálnymi útokmi a svojím arogantným\nsprávaním. Poukázal na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\n\nsúdov Slovenskej republiky pod č. 52/2014 vychádzajúce z rozsudku Najvyššieho súdu z 8. októbra\n2012, sp. zn. 5To 6/2012, konkrétne na znenie právnych viet tohto rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že\npod provokáciou treba rozumieť zámerné, aktívne podnecovanie alebo navádzanie, či iné iniciovanie\nspáchania protiprávnej činnosti u druhej osoby, ktorá by inak protiprávne nekonala. V tejto súvislosti\ndodal, zo zabezpečených videozáznamov bez akejkoľvek pochybnosti vyplýva, že činnosť sudcu L..\nP. P. bola motivovaná a vedená len a len snahou, aby sa takéhoto konania dopustil, keďže svojím\npokračujúcim protiprávnym konaním, ktoré malo gradujúci charakter, inicioval a vytváral vo vzťahu k jeho\nosobe podmienky vhodné na konanie, ktoré mohlo mať aj protiprávny charakter.\n14. Mal za to, že jeho konanie vykazuje všetky zákonné znaky nutnej obrany. Sudca L.. P. P.\nsa opakovane dopustil konania ohrozujúceho jeho osobnú integritu a jeho majetok, pričom jeho\nprotiprávne konanie malo stupňujúci sa charakter. V silnom citovanom rozrušení vystúpil z osobného\nmotorového vozidla (z vozidla vystúpil aj sudca L.. P. P., ktorý idúc mu naproti pokračoval vo svojich\nslovných provokáciách) a na jeho opakovanú provokáciu a opakované protiprávne konanie, ktoré malo\npokračujúci a gradujúci charakter, konal tak, aby ho spacifikoval a tak mu zabránil v jeho ďalšom\nprotiprávnom konaní, a to výlučne za účelom ochrany svojho majetku a osoby, pričom toto konanie\npovažoval vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za primerané a adekvátne. V danom prípade len\nodvracal priamo hroziaci a trvajúci útok sudcu L.. P. P. na záujem chránený zákonom (osobná integrita\na majetok), ktorého sa bol povinný zdržať, a keďže tak neurobil, musel riziko útoku znášať sám. Preto\nvzhľadom na to, že nutná obrana je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť činu, jeho konanie nie je\nprotiprávne. Súčasne dodal, že ak je provokácia protiprávnym útokom v zmysle zákona (aj napr. zákon\no cestnej premávke), je proti nej prípustná nutná obrana, pričom pri nutnej obrane neexistuje podmienka\nsubsidiarity, teda obranca sa nemusí útoku vyhnúť inými možnými spôsobmi a až potom, ak niet iného\nvýchodiska, pristúpiť k nutnej obrane. Nikto nie je povinný ustupovať pred neoprávneným útokom na\nzáujmy chránené zákonom, ale má naopak právo použiť proti takémuto útoku obranu, ktorá nie je celkom\nzjavne neprimeraná útoku. Riziko vyvolané útokom musí znášať útočník a nutná obrana je teda proti\nútoku prípustná vždy (R8/1988, R41/1980, R25/1976, R47/1995).\n15. Rovnako zdôraznil, že pri spätnom posudzovaní, či útok priamo hrozil alebo trval, sa musí prihliadať\ntak na objektívne hľadisko, na reálnu situáciu, v ktorej sa konalo v nutnej obrane, ako i na subjektívne\nhľadisko, ako sa situácia javila obrancovi i v akom psychickom stave sa nachádzal. V jeho prospech\ntreba zohľadniť, že obranca je útokom často zaskočený, má strach, spravodlivý hnev, krátkosť času na\nrozhodovanie ako správne zareagovať, atď. Ak nemožno túto otázku prevedenými dôkazmi zistiť celkom\nbezpečne, je nutné vychádzať zo zásady in dubio pro reo a ohľadne skončenia, či neskončenia útoku\nna záujem chránený zákonom učiniť záver, že útok v dobe obrany trval (R36/1991).\n16. Tiež doplnil, že obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku, na druhej strane obrana\nnemusí byť proporcionálna útoku, môže byť neprimeraná útoku, dokonca môže byť aj zrejme\nneprimeraná útoku (R20/2008), keďže vylúčenie iba celkom zjavnej neprimeranosti obrany k útoku dáva\nobrancovi široké oprávnenia zakročiť proti útoku výraznejšie, než ako je vedený sám útok, opierajúc sa\no zásadu, že riziko útoku musí znášať útočník. V tejto súvislosti totiž treba mať na pamäti a netreba\nzabúdať, že obrancovo konanie je namierené na ochranu právneho poriadku, zatiaľ čo útočník koná\nprotiprávne, a preto ak má byť obrana účinná, musí byť intenzívnejšia ako útok (R 18/1996).\n17. Disciplinárne obvinený s poukazom na vyššie uvedené mal po právnej stránke za to, že konaním\nzo strany sudcu L.. P. P. došlo k naplneniu znakov provokácie, pričom jeho konanie vykazovalo znaky\nnutnej obrany.\n18. Záverom požiadal disciplinárny senát, aby pri hodnotení vierohodnosti dôkazov vzal do úvahy\naj jeho osobu. Uviedol, že je riadiaci predseda senátu Najvyššieho súdu, na ktorom pôsobí 25\nrokov, ukazovatele jeho rozhodovacej činnosti prevyšujú priemer na Najvyššom súde. Nikdy sa v jeho\nrozhodovacej činnosti neobjavil ani náznak korupcie alebo iného ovplyvňovania, ktoré by mali vplyv\nna jeho nestrannosť, nezávislosť a spravodlivé rozhodovanie. Až na prípad z éry Š. B., nikdy nebol\ndisciplinárne stíhaný.\n19. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby bol pre skutok ustálený navrhovateľmi v skutkovej vete\ndisciplinárneho návrhu oslobodený podľa § 34 ods. 2 písm. a) disciplinárneho súdneho poriadku, pretože\nnebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol disciplinárne stíhaný alternatívne po úprave skutkovej\n\nvety pri zachovaní totožnosti skutku, aby bol oslobodený podľa § 34 ods. 2 písm. b) disciplinárneho\nsúdneho poriadku, pretože skutok, ktorého sa dopustil, nie je disciplinárnym previnením.\nIII.\nKonanie pred disciplinárnym senátom\n20. Najvyšší správny súd v prvom rade skúmal, či disciplinárny návrh spĺňa predpoklady pre vecné\nprejednanie. Dospel k záveru, že disciplinárny návrh bol podaný oprávnenými osobami, obsahuje\nstanovené náležitosti a vo vzťahu ku skutku vymedzenom v skutkovej vete disciplinárneho návrhu bol\npodaný v lehote podľa § 14 DSP. Včasnosť podaného disciplinárneho návrhu nebola medzi účastníkmi\ndisciplinárneho konania sporná.\n21. Predmetná disciplinárna vec napadla do senátu 32D v zložení JUDr. Anita Filová, JUDr. Marián\nFečík, JUDr. Michal Matulník, PhD., JUDr. Lucia Matyšáková a JUDr. Jitka Johana Hasíková. Prebehlo\nviacero námietkových konaní a postupne boli z prejednávania a rozhodovania danej veci vylúčení\nsudcovia JUDr. Michal Matulník, PhD., JUDr. Marián Fečík a JUDr. Jitka Johana Hasíková. Následne v\nzmysle Rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2023 a 2024 bola daná\ndisciplinárna vec prejednávaná a rozhodovaná v disciplinárnom senáte v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr.\nKristína Babiaková, prof. JUDr. PhDr. Peter Potásch, PhD., JUDr. Lucia Matyšáková a prof. JUDr. Martina\nJánošíková, PhD. Rovnako predsedníčka senátu JUDr. Anita Filová oznámila skutočnosti, pre ktoré by\nmohla byť vylúčená z prejednania a rozhodovania danej veci a to vo vzťahu k zástupcovi Sudcovskej\nrady NS SR JUDr. Patrikovi Príbelskému, PhD., s ktorým sa osobne pozná, pričom námietkovým\nsenátom bolo rozhodnuté, že JUDr. Anita Filová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej\ndisciplinárnej veci (uznesenie sp. zn. 33Dz/4/2024).\n22. V rámci predbežného šetrenia postupom podľa § 25 ods. 1 DSP si predsedníčka senátu vyžiadala\nosobný spis disciplinárne obvineného. Súčasne podľa § 25 ods. 2 DSP, v zmysle ktorého, ak\nsa disciplinárne konanie vedie pre skutok, ktorý môže spočívať v porušení zásad etiky, predseda\ndisciplinárneho senátu si vyžiada stanovisko orgánu, ktorý tieto zásady alebo pravidlá prijal, si\npredsedníčka disciplinárneho senátu vyžiadala stanovisko Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len\n„Súdna rada“). Súdna rada dňa 27. mája 2024 zaslala Najvyššiemu správnemu súdu uznesenie č.\n147/2024 zo 14. mája 2024, ktorým schválila stanovisko k žiadosti Najvyššieho správneho súdu podľa §\n25 ods. 2 DSP. Zo stanoviska vyplýva, že fyzický útok sudcu - konkrétne chytenie za košeľu pod krkom\nvo vzťahu k inému sudcovi na verejnosti je vždy, za akýchkoľvek okolností, bez ohľadu na intenzitu,\nrespektíve závažnosť, porušením čl. III ods. 1 zásad etiky. Jedná sa o správanie sudcu v rozpore s\npovinnosťou sudcu rešpektovať a presadzovať bezúhonnosť a morálnu integritu súdnictva a o nevhodné\nsprávanie či vystupovanie.\nIV.\nÚstne pojednávania, dokazovanie, záverečné reči\n23. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 18. septembra 2024 predniesli disciplinárni navrhovatelia\ndisciplinárny návrh v súlade s jeho písomným vyhotovením.\n24. Obhajca disciplinárne obvineného k disciplinárnemu návrhu zaujal svoje stanovisko. Konkrétne\nuviedol, že (i) v disciplinárnom návrhu nie je opis skutku uvedený tak, ako sa skutočne stal; (ii) je\nzľahčované konanie L.. P.; (iii) podceňuje sa predbiehanie z pravej strany, hlavne sa podceňuje, že\nL.. P. nebol nijak blokovaný, ale naopak úmyselne nacúval do vozidla disciplinárne obvineného; (iv)\nskutok je rozdelený účelovo od polovičky, na L.. P. nebol žiadny návrh podaný, jeho konanie nebolo\nnijakým spôsobom reflektované v disciplinárnej rovine; (v) disciplinárne obvinený konal v nutnej obrane,\nktorá nebola celkom zjavne neprimeraná útoku, (iv) disciplinárne obvinený si nemohol byť istý, že L..\nP. koná voči nemu ohrozujúco, či takéto konanie nebude pokračovať, a teda či mu je možné vyčítať,\nže chcel zabrániť ďalšiemu možnému konaniu, pričom bol nútený situáciu vyhodnotiť priamo na mieste\na v tej sekunde; (vi) poukázal na rozhodnutie R 36/1991 ohľadne skončenia, či neskončenia útoku\nna záujem chránený zákonom; (vii) zo strany disciplinárne obvineného nedošlo k žiadnemu úderu,\nfyzickému kontaktu, došlo k „pomykaniu“ s kolegom v snahe vymedziť sa voči jeho ohrozovaniu a\nprovokáciám, aby s tým prestal; (viii) poukázal na rozhodnutie toho istého senátu Najvyššieho správneho\nsúdu sp. zn. 32D/22/2022, z ktorého vyplýva, že aj pri skutkoch, ktoré senát považoval za zjavné prieťahy\n\nv konaní, teda formálne za disciplinárne previnenie, neaplikoval disciplinárnu zodpovednosť, a to s\npoukazom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Todorová proti Bulharsku; (ix)\nparalelu s rozhodnutím vo veci Todorova videl aj v tom, že disciplinárne obvinený bol disciplinárnymi\nnavrhovateľmi selektívne vybraný za páchateľa tzv. incidentu na parkovisku a zodpovednosť iného\nsudcu najvyššieho súdu, na ktorého sa rovnako viažu stavovské predpisy a predpisy o etike bola\núplne prehliadnutá; (x) ďalšiu paralelu s prípadom sudcu U. (sp. zn. 32D/22/2022) videl v tom, že\ndisciplinárni navrhovatelia vôbec nereagovali na objektívne preukázanú činnosť sudcu L.. P. v čase\nincidentu smerujúcu k ohrozeniu a úmyselnému nárazu do vozidla disciplinárne obvineného, pričom mali\nk dispozícii celý záznam incidentu na parkovisku,\nako aj vyjadrenie disciplinárne obvineného; (xi) ďalšia paralela s prípadom sudcu U. je v tom, že\nministerka spravodlivosti podala disciplinárny návrh v čase, keď bola v demisii, pričom o podaní\ndisciplinárneho návrhu voči disciplinárne obvinenému bolo v podstate rozhodnuté na poslednom\nzasadnutí Sudcovskej rady NS SR dňa 22.11.2023, keď predseda Sudcovskej rady NS SR na tomto\nzasadnutí vyhlásil voľbu nových členov Sudcovskej rady NS SR na 10. januára 2024; (xii) disciplinárne\nobvinený by nenamietal voči disciplinárnemu postihu, ak by profesionálne spory s kolegom L.. P.\nventiloval napríklad tak, že pri pokojnej chôdzi po parkovisku by ho chytil za golier, ale takto sa\nskutok nestal; (xiii) selektívny prístup k disciplinárne obvinenému odôvodnil tým, že disciplinárne\nobvinený poukazoval na rôzne neduhy na pracovisku, otvorene pomenovával problémy, napríklad aj\npodanie informácie ministerke spravodlivosti o nečinnosti kolegu U.; (xiv) po profesionálnej stránke pri\nrozhodovacej činnosti niet čo senátu 5T, ktorému je disciplinárne obvinený riadiacim predsedom senátu\nvytknúť, tento senát má najviac judikovaných rozhodnutí, žiadne nedostatky neboli zaznamenané ani\nvo vzťahu k prieťahom.\n25.\nDisciplinárne obvinený po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 4\nDSP vyhlásil, že je nevinný. Následne po zákonnom poučení disciplinárne obvinený uviedol, že bude\nvypovedať. Na úvod uviedol, že svojím vyjadrením nadviaže na argumentáciu svojho obhajcu, zotrval na\nsvojom písomnom vyjadrení zo 6. marca 2024 a mal za to, že skutok tak, ako bol ustálený navrhovateľmi\nv podanom disciplinárnom návrhu, nezodpovedá objektívnej realite. Nakoľko tento návrh podávali\nsudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, tak sa domnieval, že príčina takto podaného návrhu\ntkvie v tom, že zastáva nejaké svoje postoje, nie krátkodobé, dlhodobé a celý tento návrh považuje za\nodvetu za jeho postoje. Jeho vyjadrenie predložené Sudcovskej rade NS SR a predsedovi NS SR nebolo\nlen samotné vyjadrenie, ale po obsahovej stránke to bol podnet vo vzťahu k L.. P., ktorý bol zo strany\ndisciplinárnych navrhovateľov v podstate ignorovaný. Poukázal na to, že členovia Sudcovskej rady NS\nSR U.. U. a L.. S.Á. na zasadnutí Sudcovskej rady NS SR dňa 21. júna 2023 uviedli, že vo vzťahu k jeho\nosobe, keď mali zaujať stanovisko k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky, sa cítia zaujatí a následne\ndňa 22. novembra 2023, keď rozhodovali o podnete L.. P., tak hlasovali za prijatie uznesenia o podaní\ndisciplinárneho návrhu na jeho osobu. Zo strany U.. P. U., predsedu Sudcovskej rady NS SR, ktorý už\nnekandidoval za člena Sudcovskej rady NS SR, to bol jeho posledný úkon ako predsedu Sudcovskej\nrady NS SR a tento bol urobený voči jeho osobe. Vo vzťahu k predsedovi NS SR uviedol, že pri útokoch\nzo strany politikov, obhajcov obvinených na jeho osobu sa ho predseda NS SR nikdy nezastal, skôr\nkaždú príležitosť využil na to, aby ho zahltil žiadosťami o vyjadrenia, niekedy až na absurdné obvinenia.\nVo vzťahu k veci, ktorú signalizoval ministerke spravodlivosti vo vzťahu k sudcovi U., dodal, že jediným\ndôvodom, prečo tak urobil, bola trestná vec Migali.\n26. K samotnému skutku uviedol, že sa odohral 17.10.2023. Skutok mal predohru, v ten deň riešili\nzávažnú trestnú vec, išiel ráno autom, v hlave mal danú vec, automaticky išiel, prichádzal tradične, každý\ndeň chodí svojím vozidlom do práce, pozná návyky jednak chodcov, ako si cez rampu skracujú cestu,\nvôbec neberú ohľad, nechodia cez ten prechod pre chodcov, ďalej pokračujú chodníkom k autobusovej\nzastávke. Prichádzal, videl, že oproti nemu stojí osobné motorové vozidlo červenej farby, nevidel značku,\nvidel, že signalizuje, že pôjde doprava, teda zrejme k rampe, ale išla chodkyňa, ktorá mu bránila, takže\nrýchlo využil túto situáciu, odbočil klasicky ako je zaužívaný spôsob vjazdu na parkovisko k elektrickému\nvrátnikovi, zazvonil, ZVJS cez kameru overí motorové vozidlo, ZVJS vie, že je to jeho motorové vozidlo,\nvie aj kde parkuje, parkuje hneď v úvodnej časti na prvých dvoch, troch miestach, do zadnej časti alebo\ndo strednej časti vôbec nechodí. Ako sa otvárala rampa, tak zrazu popri ňom po pravej strane prešlo\nčervené motorové vozidlo, pričom nebyť jeho reakcie, keď rýchlo dupol na brzdu, tak by došlo k zrážke.\nNevedel kto to je, či je vôbec zamestnanec súdu, alebo či je to nejaký čierny pasažier. Preto išiel za tým\nmotorovým vozidlom v úmysle zistiť totožnosť vodiča, toho, kto takýmto spôsobom jazdí, vstupuje na\nparkovisko a porušuje dopravné predpisy. Išiel za ním, on zastal, začal cúvať a bez toho, aby mal čas sa\n\nzorientovať, mohol začať cúvať, ale mohlo sa stať, že mohol niekoho zraziť. Vodič začal cúvať a narazil\nmu do auta. Toto konanie vôbec nechápal, tak najskôr ho ohrozí pri vjazde na parkovisko. Očakával, že\nzastane, vystúpi vodič a ospravedlní sa. On začal cúvať a narazil do jeho motorového vozidla. Narazil a\nnásledne sa otvorili dvere, vyklonila sa hlava a až vtedy zistil, že ide o L.. P.. Dovtedy nemal vedomosť,\nže on je vodičom toho motorového vozidla. On sa v podstate len vyklonil smerom k jeho vozidlu, mal\npustené rádio, nepočul čo mu hovoril. Následne ako zaparkovali obaja vozidlá, keďže ho pozná v tom,\nže keď sa dostane do nejakého stavu, do nejakého tranzu, tak sa nevie zastaviť, keď začne nejakým\nspôsobom útočiť zvlášť na neho, bol už rozrušený týmto človekom, vystúpil z auta, povedal si, že dosť,\nže nebude v tom ďalej pokračovať, tak ho chytil proste za ten golier, len dvakrát s ním zatriasol a len\nv úmysle, aby ho nejakým spôsobom zastavil, aby ho nejakým spôsobom pacifikoval, že už bolo toho\ndosť, aby s tým už jednoducho prestal. Pripustil, že mu niečo povedal. Potom sa vrátil naspäť do svojho\nmotorového vozidla pre osobné veci, L.. P. s tým evidentne nechcel prestať, pretože po tom všetkom\nprišiel k jeho autu a zase mu začal vykladať, že on nevie, že kto mal byť prvý, ako to malo byť, ale na tieto\njeho provokácie už nereagoval, zobral si svoje osobné veci a odišiel smerom do budovy Najvyššieho\nsúdu SR.\n27. Následne disciplinárne obvinený odpovedal na otázky. Potvrdil, že auto L.. P. videl prvýkrát, L.. P.\ndo práce autom nechodí, v ten deň išiel autom, pretože išiel na spoločné zasadnutie trestných kolégií\nNajvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR, nikdy predtým jeho auto nevidel. Na otázku, či mal L.. P.\nmožnosť zaparkovať aj na inom mieste uviedol, že parkovisko bolo úplne prázdne, nepamätá si presne,\nuviedol, že dve autá boli na celom parkovisku. Zopakoval, že parkuje hneď za rampou, je konzervatívny\ntyp. On išiel za tým autom len z toho dôvodu, že chcel zistiť totožnosť osoby, ktorá týmto spôsobom\njazdí. On mohol zaparkovať kdekoľvek. Na otázku, či keď sa L.. P. vykláňal z dverí po tom náraze, mu\nbolo rozumieť, čo hovorí uviedol, že nepočul, pretože mal pustené rádio. Dodal, že keby on narazil,\nnie naschvál, tak by okamžite vybehol z auta a nejakým spôsobom by sa snažil zistiť, že čo sa stalo.\nL.. P. ale vôbec nebol prekvapený, skôr to bolo z jeho strany také arogantné, on len vystrčil hlavu a\ngestikuloval takým spôsobom, akože „uhni“ alebo „choď odtiaľ preč, že nevidíš, že idem ja parkovať“.\nNa otázku, či rozumel čo mu hovoril L.. P. potom, ako ho pustil a išiel si zobrať veci do auta uviedol, že\nhralo autorádio, ktoré sa vypína až tým, keď otvorí dvere, takže mu v podstate nerozumel čo hovoril,\nale z gestikulácie vyplývalo, že „doprava-doľava“, nevie, asi mu signalizoval, že akým spôsobom mal\npostupovať pri vjazde k rampe. Nechcel sa s ním hádať, preto si nechal vypracovať odborné vyjadrenie,\nnech sa vyjadrí znalec.\n28. Následne bolo postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku a § 29 ods. 4 v spojení s § 4 DSP\nvykonané dokazovanie obrazovými záznamami predloženými disciplinárne obvineným, konkrétne išlo o\nobrazové záznamy z jeho motorového vozidla zn. Subaru vyhotovené dňa 17. októbra 2023. Obrazové\nzáznamy boli prehraté v rozsahu, obrazový záznam 224A v čase od 7.02:26 do 7:03:25, 224B od 7:02:26\ndo 7:03:25, 324A v čase od 07:03:25 do 07:04:24 a 424A v čase od 07:04:23 do 07:05:06.\n29. Disciplinárne obvinený k prehratým obrazovým záznamom uviedol, že jeho vyjadrenie a výpoveď je\npotvrdená obrazovými záznamami. Upozornil na to, že závora sa ešte len otvárala a vodič vošiel na\nparkovisko spôsobom, že on musel náhle zastaviť auto, aby nedošlo k zrážke. Takisto bolo vidieť, že\nprvé miesta, kde parkuje boli voľné, za normálnych okolností zastane hneď na prvom - druhom mieste\na ide do práce, ale nasledoval ho z dôvodu, že chcel zistiť totožnosť vodiča, ktorý mal na tej strane\npozdĺžne voľné miesto, mohol zaparkovať kde chcel.\n30. V súvislosti s prehratými obrazovými záznamami sa poverená zástupkyňa predsedu NS SR\ndopytovala disciplinárne obvineného, prečo najskôr nezaparkoval a až následne nezisťoval totožnosť\nmajiteľa vozidla zn. Honda červenej farby. Disciplinárne obvinený v tejto súvislosti zopakoval, že proste\nto tak vyhodnotil, nevedel, do ktorej časti pôjde vodič motorového vozidla, keby zaparkoval na mieste\nna ktorom parkuje a vodič niekde v zadnej časti, nemusel zistiť jeho totožnosť. Na doplňujúcu otázku\npredsedníčky senátu uviedol, že od rampy po zadnú časť parkoviska je viac ako 100 m, čiže nevedel, čo\nten vodič bude robiť, kam pôjde, teoreticky mohol v zadnej časti zaparkovať, ísť na zastávku, nastúpiť\ndo autobusu a v živote by nevedel, kto to bol.\n31. Po opakovanom prehratí obrazového záznamu 224A sa predsedníčka senátu dopytovala\ndisciplinárne obvineného ohľadom situácie, keď červené auto brzdilo, určitú dobu boli vidieť brzdové\nsvetlá, bola vidieť smerovka, konkrétne ho požiadala, aby vyhodnotil túto situáciu ako vodič motorového\n\nvozidla, keď zbadá, že auto brzdí, vyhodí sa smerovka. Disciplinárne obvinený zopakoval, že nasledoval\nvozidlo s úmyslom zistiť totožnosť vodiča, v časovom intervale troch-štyroch sekúnd sa proste musel\nrozhodnúť, nemal tam na výber, on jednoducho zastal a hneď okamžite začal cúvať, zostal prekvapený,\nmusel ho pasívne sledovať, pretože keby sa mu nejakým spôsobom chcel uhnúť, mohlo dôjsť k následku\nvo vzťahu k nejakému chodcovi, ktorý by si skracoval cestu. Naviac bol v stave, keď ho predtým tento\nvodič nejakým spôsobom ohrozil. Následne doplnil, že vodič ho pri cúvaní musel vidieť, musel vidieť,\nže za ním stojí.\n32. Následne bolo podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku a § 29 ods. 4 v spojení s § 4 DSP\nvykonané dokazovanie obrazovým záznamom predloženým disciplinárnymi navrhovateľmi. Konkrétne\nišlo o obrazový záznam zo 17. októbra 2023 z kamery umiestnenej na budove Najvyššieho súdu SR\nnachádzajúcej sa na Panónskej ceste 11 v Bratislave, označenej\nako HD analóg_2023, prehratá bola časť obrazového záznamu v čase od 8:17:50 do 8:21:33.\n33. Disciplinárne obvinený k prehratému obrazovému záznamu uviedol, že väčšina sudcov vrátane neho\nparkuje smerom dopredu, čiže nikto neparkuje spôsobom, že cúva,\nteda aj vodič mohol zvoliť túto techniku. V podstate sa len prispôsobil tomu, že išiel za ním, chcel zistiť\njeho totožnosť.\n34. Po prehratí obrazového záznamu (špecifikovaného v bode 32 tohto rozhodnutia) v čase od 8:19:49\ndo 8:20:10 požiadala predsedníčka senátu disciplinárne obvineného, aby danú situáciu opísal, konkrétne\nišlo o situáciu po zaparkovaní vozidiel. Disciplinárne obvinený uviedol, že bol v stave rozrušenia, nechce\nmodifikovať svoje správanie alebo čo mu povedal, nechce si vymýšľať, alebo niečo dotvárať. Z toho\nčo si pamätá, jeho úmysel smeroval k tomu, aby ho nejakým spôsobom pacifikoval alebo zastavil jeho\nkonanie. Teda k nemu len pristúpil, zatriasol ním, aby sa spamätal, pretože ho pozná z minulosti, keď sa\nraz rozbehne, nevie kedy zastať. Dvakrát s ním zatriasol, niečo mu zrejme povedal a odišiel preč. Tiež\nuviedol, že keby ho chcel nejakým iným spôsobom riešiť, má iné fyzické dispozície, 40 rokov je aktívny\nšportovec. Konflikty s L.. P. už boli v minulosti, z minulosti má s ním osobné skúsenosti, nevie sa niekedy\nzastaviť. Zatriasol ním dvakrát, zrejme mu niečo povedal, ale sa to preňho skončilo, odišiel naspäť do\nmotorového vozidla, zobral si osobné veci a išiel preč. Zopakoval, že nevedel, čo bude robiť, mal za to, že\njeho reakcia bola adekvátna tej situácii, ktorú on v stave, v ktorom sa nachádzal, jednoducho vyhodnotil.\n35. Ďalšie ústne pojednávanie sa konalo dňa 14. októbra 2024, na ktoré bol predvolaný ako svedok\nL.. P. P..\n36. V rámci svojej svedeckej výpovede L.. P. P. uviedol, že nechodí do práce autom, dňa 17.10.2023\nišiel autom náhodou a to len z toho dôvodu, že mali spoločné stretnutie sudcov trestnoprávneho\nkolégia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR a mal obal s oblekmi, kufor, nechcel ísť preto\nmestskou hromadnou dopravou. Ináč používa auto bežne, má najazdených 850 000 km, nie je nijaký\nzačiatočník. Na zábere, ktorý predložil disciplinárne obvinený, ide o pohľad kamery z motorového vozidla\ndisciplinárne obvineného, ako prichádza od Daňového úradu na Ševčenkovej ulici, je tam vidieť, ako\ntam stojí jeho motorové vozidlo, dáva znamenie o zmene smeru jazdy a dáva prednosť chodkyni, ktorá\nišla cez prechod. Disciplinárne obvinený mu nedal ako protiidúcemu vozidlu prednosť, nedal prednosť\nchodkyni, nedal znamenie o zmene smeru jazdy, odbočil ku stojanu, vyklikal si otváranie rampy na službe\nZVJS a chcel prejsť. Pripustil, že mu „šibalsky“ chcel vrátiť to, čo si požičal trojnásobným porušením\npriestupkového zákona a obehol ho z pravej strany, keďže bol rozbehnutý, tak bol prvý. Neospravedlnil\nsa a následne mu zablokoval auto, aby nemohol vojsť. Priznal a ospravedlnil sa za to, že jeho chybou\nbolo, že pri cúvaní mu buchol do auta, lebo vôbec nepredpokladal, že za ním niekto stojí, navyše\ndisciplinárne obvinený nikdy neparkuje v strede parkoviska, toto bolo výnimočné, disciplinárne obvinený\nvždy parkuje v prvých troch, štyroch boxoch, nikdy nejde do stredu parkoviska a už vôbec neparkuje pred\nvchodom do budovy a ďalej za vchodom do budovy. Tvrdil, že v tom čase nevedel, že kto je šoférom auta\nstojaceho za ním. Vo vzťahu k samotnému incidentu uviedol, že najskôr otvoril dvere, žiadal disciplinárne\nobvineného, aby cúvol s autom, aby ho pustil zaparkovať, nebol si vedomý žiadneho pochybenia a chcel\nsa pozrieť, či mu nespôsobil škodu. Keď nakoniec zaparkoval svoje vozidlo a disciplinárne obvinený tiež,\non vyšiel z vozidla a chcel sa pozrieť, či mu nespôsobil škodu, mal ruky dolu, disciplinárne obvinený\nprišiel k nemu a s vulgárnym „tebe ešte nikto nepri...“ ho chytil ľudovo za „krágeľ“, za košeľu a chcel mu\njednu udrieť päsťou. Odstupoval od neho a vysvetľoval mu, čo urobil, prečo urobil, stál pred sklom jeho\nauta a ukazoval mu, čo urobil disciplinárne obvinený. On neútočil na jeho majetok, ako tvrdí disciplinárne\n\nobvinený, zachoval sa tak, ako sa môže zachovať každý v tej situácii. Pokiaľ ide o útok na jeho osobu, z\nvideozáznamu je zreteľne vidieť, že je to útok naňho a nie útok na disciplinárne obvineného a teda, ak sa\ndožaduje disciplinárneho návrhu na jeho osobu, tak je úplne „bokom“, pretože potom nie je trestný sudca\na mal by nechať svoju robotu a pokiaľ ide o jeho klamanie, to nemá nič spoločné s profesiou sudcu, s\nčestnosťou a statočnosťou a s tým, čím sa často disciplinárne obvinený prezentuje. Ďalej uviedol, že u\ndisciplinárne obvineného nejde o prvý prípad, a pokiaľ by to bol prvý prípad, mávol by rukou a povedal\nby si, že medzi chlapmi sa takéto somariny dejú, ale tu nejde o ojedinelý útok na nejakého P., tu ide o\nútok, ktorý už v podstate prechádza z toho verbálneho a z časti fyzického do úplne fyzického útoku a do\nnekontrolovateľného neovládania sa zo strany disciplinárne obvineného. Teda hovoril, že ak by to bol\nojedinelý útok a týkal by sa len jeho, možnože by to ešte nechal. Záverom svedeckej výpovede uviedol,\nže disciplinárne obvinený sa mu dodnes za skutok neospravedlnil a ani nemá k tomu tendencie, už asi\ntri alebo štyri roky v jednom kuse na neho vykrikuje, aby ho neoslovoval, aby ho nezdravil, aby sa s ním\nnijakým spôsobom nedostával do žiadneho kontaktu majúc za to, že disciplinárne obvinený neuznáva\nabsolútne žiadne hodnoty, žiadne postavenia, žiadnu kolegiálnosť, proste absolútne nič.\n37. Následne boli svedkovi prehraté obrazové záznamy, ktoré boli predložené jednak disciplinárne\nobvineným a jednak disciplinárnymi navrhovateľmi, pričom svedok sa v priebehu ich prehratia vyjadroval,\nv podstate totožne, ako pri jeho spontánnej výpovedi. Na otázku členky senátu, aby čo najpresnejšie\nzreprodukoval, nakoľko nie je k dispozícii zvuková stopa, čo hovoril disciplinárne obvinenému, keď sa\nvyklonil z auta uviedol, že to nevie povedať, zhruba, aby sa posunul ďalej a možno niečo z toho, čo\nurobil predtým, prečo ho obehol, nepamätal sa, ale dodal, že ho určite prosil, aby sa posunul, že nemôže\nzaparkovať.\n38. Na požiadavku členky senátu, či môže zreprodukovať rozhovor po vystúpení z áut, nakoľko nie je\nk dispozícii zvuková stopa, svedok uviedol, že si pamätá ten záver, keď doňho disciplinárne obvinený\nsotil, keď ho odstrčil a potom, keď odišiel, tak mu povedal : „L. skús a prídeš o sudcovský talár“, lebo\nstále bolo v jeho reči, ako mu jednu pri..., ako mu jednu dá, zaháňal sa naňho, toto bolo celé, nebol tam\ndialóg vedený o niečom rozumnom, až potom, ako prišiel k jeho autu, tak mu vysvetľoval vlastne, čo\nbolo príčinou toho jeho neoprávneného hnevu, lebo ho predbehol a jemu sa to zjavne nepáčilo, tak mu\nvysvetľoval, prečo ho predbehol, konkrétne, že on mal byť prvý na tej rampe a nie disciplinárne obvinený,\nale to on nepripustil. Vystúpil z auta v záujme ísť sa pozrieť na ten chladič, nevystúpil z auta, že sa bude\ns disciplinárne obvineným naťahovať a že ho tento napadne a že ho bude chcieť udierať.\n39. Na otázku zástupcu Sudcovskej rady NS SR, aký majú vzťah s disciplinárne obvineným, uviedol,\nže s disciplinárne obvineným boli spolu na zahraničnej pracovnej ceste, strávili spolu týždeň, pričom už\nvtedy dával na vedomie, že on je proste pánom situácie, on rozhoduje čo bude, kedy bude, ako bude a\nodvtedy sa v podstate ich vzťahy zhoršovali, aspoň tak komunikovali v roku 2009, 2010. Disciplinárne\nobvinený ho nahovoril na podanie disciplinárneho návrhu na L.. B., šiesteho v poradí, pretože on sám sa\nho bál podať. Odvtedy sa ich vzťahy zhoršovali, najmä po roku 2015, 2016 začali tie ataky typu „nezdrav\nma“, „neoslovuj ma“, „čo so mnou chceš“, atď. V súčasnosti sa nerozprávajú. Na ďalšiu otázku, či išlo\no prvý ojedinelý atak svedok uviedol, že fyzický áno, slovných bolo niekoľko. Ďalej uviedol, že si nie je\nvedomý, že by disciplinárne obvinený mohol zistiť, že červené vozidlo bolo jeho. Ďalej tvrdil, že nevedel,\nže ide o disciplinárne obvineného, nepozná jeho vozidlo, nevedel kto sedí za volantom, keď ho obiehal\nnepozeral doľava, on len kričal z auta „uhnite mi, chcem zaparkovať.“ Až následne, keď vyšiel z auta a\nišiel k nemu, zbadal, že je to disciplinárne obvinený.\n40. Následne svedok odpovedal na otázky obhajcu disciplinárne obvineného. Na otázku, či chodkyňa\nprechádzala po vyznačenom priechode pre chodcov alebo mimo, alebo nejak menila smer, svedok\nuviedol, že začala prechádzať po priechode a verí tomu, že disciplinárne obvinený ako skúsený vodič\nvidel, že ide po priechode. Po opakovanej otázke, či to videl on, uviedol, že videl, že prechádza\npo priechode, preto jej dal prednosť, pričom ako bol prehrávaný záznam, tak videl, že v čase, keď\nprechádzal cez priechod disciplinárne obvinený, tak bola kúštik mimo priechodu, ale začala prechádzať\npo priechode. Na otázku, či disciplinárne obvinený svojím odbočením k rampe nejakým spôsobom\nobmedzil pohyb na jeho motorovom vozidle, uviedol, že mu disciplinárne obvinený nedal prednosť,\nbol protiidúce vozidlo, ktorému mu mal dať prednosť. Na otázku, či bol nejakým spôsobom náhle\nprinútený zmeniť jazdu, svedok uviedol, že nebol. Na otázku, či mu bolo alebo nebolo vytvorené nejaké\nnebezpečenstvo konaním, alebo spôsobom jazdy disciplinárne obvineného, uviedol, že nie. Na otázku,\nči nevedel, že disciplinárne obvinený je vodičom v tom čase, svedok uviedol, že nevedel. Na otázku, či\n\npri prejazde závorou dodržal bezpečný a dostatočný odstup, uviedol, že áno. Na otázku, prečo po náraze\nokamžite nevystúpil z vozidla a nešiel sa pozrieť na následky na vozidle disciplinárne obvineného, ale\nsa snažil dosiahnuť, aby cúvol, svedok uviedol, že obidvaja boli na parkovisku, chcel upratať autá na\nmiesto, ak by mu spôsobil škodu, bol ochotný ju nahradiť, nehoda nebola taká, že by bolo ublížené na\nzdraví, že by došlo k smrti alebo k nejakej fatálnej škode, teda to bolo zreteľné už na prvý pohľad. Na\notázku, či mal možnosť využiť aj pozdĺžne parkovanie na ľavej strane parkoviska a prečo ho nevyužil,\nsvedok uviedol, že mal, ale nikto mu neprikazuje, ktoré miesto má využiť, môže si vybrať miesto,\naké chce. Rozhodol sa parkovať vedľa L.. S., zvykne postaviť červené vedľa červeného. Na ďalšiu\notázku uviedol, že o incidente rozprával celému autobusu (v ten deň cestovali na spoločné stretnutie\nsudcov trestnoprávnych kolégií NS SR a NS ČR) všetkým. Na otázku, aké mal vzťahy s disciplinárne\nobvineným počas obdobia, keď mal pozastavený výkon funkcie, svedok uviedol, že veľmi dobré. Vtedy\nmu disciplinárne obvinený začal pomáhať, bol mu priaznivo ľudsky naklonený, v tejto situácii sa mu\nsnažil pomôcť. Na otázku, či z konania disciplinárne obvineného v minulosti cítil nejakú krivdu, svedok\nuviedol, že okrem obdobia, ktoré pred chvíľou opísal, tak cíti veľkú neúctu, nerešpekt od disciplinárne\nobvineného. Na otázku, či cítil, že sa mu disciplinárne obvinený snažil nejako pomôcť, podporiť jeho\nambície svedok uviedol, že sa v rokoch 2008, 2009 a 2010 vzájomne podporovali, vtedy si boli takí\nnaklonení, podporovali sa, vzťahy boli relatívne dobré v priebehu disciplinárneho konania, ktoré bolo\nukončené v roku 2011. Na otázku, či podporoval kandidatúru disciplinárne obvineného na generálneho\nprokurátora v roku 2022, svedok uviedol, že nepodporoval, vtedy boli vzťahy naštrbené, dozvedel sa,\ndostal sa k niekoľkým e-mailom, ktoré nasvedčovali tomu, že ich disciplinárne obvinený „odkrágľuje“. Na\notázku, aký mal vnútorný postoj ku konaniu disciplinárne obvineného uviedol, že nemá z toho doteraz\ndobrý pocit, myslí si, že to ohrozenie tu stále je, najmä keď počúva výčiny, ktoré robí disciplinárne\nobvinený voči ďalším kolegom. Na doplňujúcu otázku, prečo ak mal nedobrý pocit, išiel disciplinárne\nobvinenému ešte vysvetľovať jeho pochybenia pri vjazde na rampu, svedok uviedol, že si myslel, že má\ntrošku súdnosti a že sa spamätá a že urobí niečo ľudské, čakal týždeň, myslel si, že príde, otvorí dvere a\npovie „P. prepáč“, neurobil to. Tým ho len utvrdil v tom, že on nie je schopný takýchto prejavov. Na otázku,\nprečo nepodal trestné oznámenie, keď sa teda má jednať o výtržníctvo a podal podnet na disciplinárne\nkonanie, svedok uviedol, že si nebol celkom istý, či nie je tak subjektívne obmedzený, aby precenil\ntúto situáciu, radšej teda podal podnet, kde si bol istý, že naplní znaky disciplinárneho previnenia, a ak\npríslušné orgány vrátane tohto senátu dospejú k názoru, že vec treba postúpiť na trestné konanie, môže\ntak urobiť, vec ešte nie je premlčaná.\n41. Následne predsedníčka senátu opätovne prehrala obrazový záznam z kamery nachádzajúcej sa na\nbudove Najvyššieho súdu SR a položila svedkovi otázku, či niečo disciplinárne obvinenému povedal po\nzaparkovaní auta, keď bol chrbtom k autu disciplinárne obvineného a otočil sa. Svedok k otázke uviedol,\nže si myslí, že nehovoril na disciplinárne obvineného, pozeral sa niekde ku plotu, keď sa na neho otočil,\ntak mu mohol niečo povedať, nepamätal sa, pamätal si ako dominantné to, že sa disciplinárne obvinený\nnaňho vyrútil,\nže „či mi ešte nikto nepri...“ Z tohto momentu si nepamätá nič iné, že by niečo hovoril,\nže by ho nebodaj provokoval, proste vystúpil z auta, chcel ísť pozrieť ten chladič a on k nemu prišiel\ntýmto spôsobom. Na ďalšiu otázku predsedníčky senátu, či má v aute kameru, ktorá mu pípa, keď cúva,\nsvedok uviedol, že infotimes mu pípa, ale má senzory, nevie teraz stopercentne povedať, či to pípa na\ninfotimente alebo zvlášť pípajú senzory. Senzory určite pípali, nemal ich vypnuté, bol proste rozrušený\ntou situáciou, že niektoré veci nezachytil, čiže keby zaevidoval aj tie senzory alebo keby bol pozrel na tú\nkameru, tak stopercentne necúva do chladiča, ale tým, že to vôbec nepredpokladal, urobil to automaticky,\npodvedome hodil spiatočku, išiel cúvať, nepredpokladal, že niekto za ním bude stáť 30 cm.\n42. Členka senátu dopytovala svedka ohľadom situácie vyplývajúcej z prehratého obrazového záznamu,\nkeď predbiehal auto pri rampe, nevidel, že by ho to auto následne predbiehalo, a teda niekde mal\nočakávať, že to auto bude za ním. K uvedenému svedok uviedol, že neočakával, že za ním bude stáť\nauto 30 cm. Ospravedlnil sa za to, že buchol do chladiča, bola to jeho chyba, je si toho vedomý, je rád,\nže nebola spôsobená žiadna škoda, to je ale všetko, čo môže pripustiť z celej situácie.\n43. Disciplinárne obvinený k výsluchu svedka uviedol, že zámerne nekládol svedkovi otázky majúc za\nto, že to nemá význam. Preto si dal vypracovať znalecký posudok nezávislým znalcom, nech on posúdi\nz hľadiska zákona o cestnej premávke a príslušných ustanovení, kto mal prednosť, ako akým spôsobom\nporušil povinnosti v zmysle zákona o cestnej premávke, pričom z tohto znaleckého posudku vyplývajú\nnespochybniteľné závery, aj čo sa týka prednosti v jazde. Prednosť v jazde L.. P. nemal, pretože nemusel\n\nnáhle zmeniť smer ani rýchlosť jazdy, uvedené si vykladá v rozpore s § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009\nZ. z. Uviedol, že nemal povinnosť dávať chodkyni prednosť, pretože svojím štýlom jazdy nespôsobil,\nže by musela náhle zmeniť smer svojej chôdze. Uviedol, že poukáže na tri, štyri postrehy, z ktorých\nvyplýva, akým spôsobom svedok narába s faktami, resp. akým spôsobom zveličuje. Konkrétne uviedol,\nže zo záznamu vyplýva, že vyhodil blinker, keď vchádzal k rampe, potom svedok hovoril o tom, že na\ntretí alebo štvrtýkrát zacúval na parkovacie miesto, pričom zo záznamu vyplýva, že to bolo na jedenkrát.\nĎalej hovoril, že ho chcel udrieť, pričom zo záznamu jednoznačne vyplýva, že ho chytil pravou rukou,\nje pravák, keby ho chcel udrieť, tak by ho nechytal pravou rukou, ktorá je dominantná. Potreboval s ním\nzatriasť, aby jednoducho nepokračoval v tom svojom konaní. Pokiaľ ide o vzťahy s L.. P. uviedol, že\non sa vrátil z Eurojust-u, stal sa členom senátu, ktorého bol predsedom senátu. Od začiatku tie vzťahy\nneboli veľmi dobré z toho dôvodu, že mali s L.. B. trošku odborné výhrady k jeho rozhodovacej činnosti,\nnenechal si niektoré veci vysvetliť, poradiť. Po zrušení špeciálneho súdu (máj 2009) L.. B. nepočkal\nna publikovanie nálezu v zbierke a nevyplatil im príplatok. L.. P. mu volal, bol vtedy v Tatrách, že im\npríplatok nebol vyplatený a že to tak nenechá a že ide podať trestné oznámenie. Povedal mu, že nech\nrobí ako chce, trestné oznámenie podal a následne v septembri bol na neho podaný disciplinárny návrh\na súčasne mu bol pozastavený výkon funkcie sudcu. Robila sa zbierka na jeho podporu, mal znížený\nplat, mesačne sa mu skladali na výplatu, on osobne sa tiež skladal dva alebo trikrát dal po 100 eur L..\nĎ., čo si už L.. P. nepamätá. Potom, keď mu bol plat vyplatený, nepamätá si, že by sa mu nejakým\nspôsobom poďakoval. Záverom uviedol, že L.. P. bol informovať L.. G. do jeho advokátskej kancelárie,\nprišiel doslova na neho žalovať. Tiež poukázal na to, že L.. P. vypovedal, že presne vie, kde parkuje, na\nktorých miestach, ale následne tvrdí v rámci svojej spontánnej výpovedi, že nevedel, že on je vodičom\nvozidla. Teda na jednej strane dôverne pozná jeho parkovacie miesto a na druhej strane nevie, že bol\nvodičom toho vozidla.\n44. Následne disciplinárne obvinený po zákonnom poučení odpovedal na otázky. Zástupca Sudcovskej\nrady NS SR sa spýtal, či vie povedať, voči čomu mala smerovať nutná obrana, ktorou operuje, konkrétne,\naby charakterizoval, či voči priestupku alebo trestného činu, alebo voči svojpomoci podľa Občianskeho\nzákonníka. Disciplinárne obvinený zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia o protiprávnom konaní L..\nP., že bol v stave silného rozrušenia a v tom momente to takto vyhodnotil, jeho konanie smerovalo k tomu,\naby s tým jednoducho prestal. Na doplňujúcu otázku, či to bola nutná obrana proti protiprávnemu konaniu\nako takému, disciplinárne obvinený uviedol, že áno. Na ďalšiu otázku, aby objasnil jeho vyjadrenie, že sa\nsnažil prenasledovať vozidlo, aby náhodou neuniklo z parkoviska, disciplinárne obvinený uviedol, že celé\nparkovisko má dĺžku vyše 100 m, nevedel, kto je tým vodičom, nemusel to byť pracovník Najvyššieho\nsúdu SR, mohol to byť niekto, kto chcel zaparkovať a odišiel by do práce, hneď 20 m je odtiaľ zastávka\nMDH, čiže keby zaparkoval hneď na začiatku a on by zaparkoval v tej zadnej časti, čo je vzdialenosť\nokolo tých 100 m, kým by tam došiel, kľudne mohol nastúpiť na MHD na autobus a odišiel by preč\nbez toho, aby zistil totožnosť vodiča, ktorý mu vytvoril nebezpečenstvo a ktorý ho ohrozil pri vstupe na\nparkovisko, takže to bol dôvod, prečo ho prenasledoval, aby zistil totožnosť vodiča, ktorý sa dopustil\ndopravného prostriedku.\n45. Disciplinárne obvinený bol dopytovaný členkou senátu, aby sa bližšie vyjadril k slovnej provokácii,\nkedy prebiehala a ako. Disciplinárne obvinený k tomu uviedol, že celé konanie bolo provokatívne, pretože\nsudca P. dobre vedel, že je on vodičom toho motorového vozidla, jednoducho mu to chcel vrátiť, cítil\nsa dotknutý, že mu nedal prednosť v jazde. Následne ho ohrozil pri vjazde na parkovisko, úmyselne\nnacúval do jeho motorového vozidla, napriek tomu, že mal parkovaciu kameru, napriek tomu, že mal\naj signalizačné zariadenie. Jeho reakcia nebola adekvátna situácii, vyklonil sa z auta, namiesto toho,\naby vyšiel von, a zistil, čo sa stalo, arogantným spôsobom mu podľa gestikulácie povedal, aby sa mu\nuhol, lebo ide zacúvať na parkovné miesto. Následne, keď vyšiel z auta, bol už v nejakom duševnom\nrozpoložení, že čo tento človek zase pácha. S odstupom času, ako aj na stav, v akom bol, si už nepamätá,\nale tiež mu niečo naznačoval alebo hovoril spôsobom, že nemal pravdu. Tiež poukázal na to, že čo dnes\nsvedok prezentoval, sú to veci z minulosti, ktoré sa kopia a stále stupňujú. Jednoducho tak v tom čase\na v tom stave v akom bol, tak reagoval, tak to vyhodnotil.\n46. Najvyšší správny súd vykonal prečítaním, resp. prečítaním ich podstatného obsahu na ústnom\npojednávaní nasledujúce listiny ako dôkaz v súlade s ustanovením § 253 ods. 2 v spojení s § 269\nTrestného poriadku a v spojení s § 29 ods. 4 DSP:\n\n- Podnet na začatie disciplinárneho konania voči L.. L. M. doručený Sudcovskej rade NS SR dňa\n23.10.2023 sudcom L.. P. P. (č. l. 38)\n- Vyjadrenie na podnet na začatie disciplinárneho konania, ktoré doručil L.. L. M. Sudcovskej rade NS\nSR dňa 30.10.2023 (č. l. 39)\n- Zápisnica z riadneho zasadnutia Sudcovskej rady NS SR zo dňa 21.06.2023 (č. l.127)\n- Zápisnica z riadneho zasadnutia Sudcovskej rady NS SR zo dňa 22.11.2023 (č. l. 189)\n- Zápisnica zo 6. zasadnutia Súdnej rady SR zo dňa 11.05.2020 (č. l. 196)\n- Mail zo 16.12.2021 (č. l. 247)\n- Výzva predsedu NS SR zo dňa 06.11.2023 (č. l. 311)\n- Stanovisko L.. L. M. k žiadosti zo dňa 06.11.2023 z 10.11.2023 (č. l. 315)\n- Odôvodnenie nesúhlasného stanoviska Tpj 4/2020 z 20.01.2020 (č. l. 358)\n- Zápisnica z 8. zasadnutia Súdnej rady SR zo dňa 25.05.-26.05.2020 (č. l. 360)\n- Otvorený list zo dňa 02.09.2009\n- Päť viet zo dňa 26.09.2009 (č. l. 372)\n- Informácia o zbytočných prieťahoch v dovolacích trestných konaniach na NS SR zo dňa 28.01.2022\n(č. l. 381)\n- Žiadosť L.. P. zo dňa 01.06.2021 adresovanú predsedovi NS SR\n- Úprava k sp. zn. 5Tost/28/2023 zo dňa 17.10.2023 (č. l. 395)\n- Zápisnica o neverejnom zasadnutí sp. zn. 5Tost/28/2023 zo dňa 17.10.2023 (č. l. 396)\n- Odborné vyjadrenie č. 44/2024 (č. l. 559)\n- Sudcovská šarvátka (č. l. 394)\n- Štatistické listy za roky 2021 do 2023 (č. l. 422-438)\n- Uznesenie Súdnej rady SR č. 147/2024 zo dňa 14.05.2024 (č. l. 520)\n- Zoznam rozhodnutí publikovaných v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR po dobu výkonu\nfunkcie sudcu na trestnoprávnom kolégiu NS SR od 1999 doposiaľ (č. l. 737) vo vzťahu k publikovaným\nrozhodnutiam ide o 55 rozhodnutí a vo vzťahu publikovaným stanoviskám ide o 7.\n- Prepis časti rozhovoru sudcu ŠTS Pezinok L.. U. Z. s U. Š. zo dňa 18.03.2023 (č. l. 757)\n47. Vo vzťahu k ďalším navrhovaným listinným dôkazom disciplinárne obvinený a jeho obhajca, na dotaz\npredsedníčky senátu uviedli, že na ich vykonaní netrvajú.\n48. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 18. septembra 2024 súd podľa § 272 ods. 3 Trestného\nporiadku odmietol vykonať dôkazy navrhované disciplinárne obvineným, konkrétne výsluch L.. Y. F. a L..\nY. G., G..U.. a to z dôvodu, že okolnosti, ktoré by sa zistili týmito výpoveďami, možno zistiť vykonaním\niných dôkazov.\n\n49. Na ústnom pojednávaní dňa 14. októbra 2024 boli prednesené záverečné reči. Zástupca Sudcovskej\nrady NS SR v rámci záverečnej reči zotrval na svojich tvrdeniach a vyjadreniach majúc za to, že boli\nnaplnené všetky objektívne aj subjektívne znaky uvedeného disciplinárneho previnenia. Tiež zdôraznil,\nže disciplinárny návrh podávali navrhovatelia ako nestranní a nezaujatí vo vzťahu k disciplinárne\nobvinenému. Preto navrhol, aby bolo disciplinárne obvinenému uložené disciplinárne opatrenie podľa\n§ 117 ods. 3 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich a to buď preloženie na súd nižšieho stupňa\nalebo alternatívne disciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich,\na to zníženie funkčného platu o 50 % na obdobie jedného roka. Poverená zástupkyňa predsedu\nNS SR v záverečnej reči doplnila, že zo strany navrhovateľa - predsedu NS SR nebol disciplinárny\nnávrh podávaný z dôvodu nejakej zaujatosti. Mala tiež za to, že na základe vykonaného dokazovania\nbolo spáchanie disciplinárneho previnenia preukázané. Obhajca disciplinárne obvineného rovnako v\nzáverečnej reči zotrval na svojich argumentoch, či už procesného charakteru, ako aj argumentoch\nsmerujúcich k nutnej obrane disciplinárne obvineného prednesených v rámci disciplinárneho konania\nmajúc za to, že ide o účelovo podaný disciplinárny návrh, ktorý trpí značnými nedostatkami. Súčasne\npredložil disciplinárnemu senátu návrh úpravy skutku. Disciplinárne obvinený v rámci záverečnej reči\nodkázal na argumenty svojho obhajcu. Súčasne poukázal na to, že sa vo svojej rozhodovacej činnosti\nsnažil držať faktov a objektívnych dôkazov a preto verí, že sa objektívnych faktov bude pri svojom\nrozhodovaní držať aj disciplinárny senát. Odkázal pri tom na predložené odborné vyjadrenie. Záverom\nzopakoval, že tak ako bol naformulovaný skutok, tak sa tento skutok nestal. Pokiaľ by mal byť skutok\nnaformulovaný na základe dôkazov, ktoré boli vyhodnotené, tak zo strany sudcu P. išlo evidentne\no provokáciu a z jeho strany išlo o nutnú obranu. V rámci posledného slova disciplinárne obvinený\nzopakoval, že je tu tendencia robiť z páchateľa poškodeného a z poškodeného páchateľa. Preto\ndúfal, že disciplinárnemu senátu je vec na základe vykonaného dokazovania jasná a vo veci rozhodne\nadekvátnym spôsobom.\nV.\nSkutkové zistenia a právne posúdenie veci\nIV.A Procesné námietky disciplinárne obvineného\n50. Disciplinárny senát sa najskôr venoval námietkam disciplinárne obvineného procesnej povahy.\nDisciplinárne obvinený tvrdil, že disciplinárni navrhovatelia sú vo veci zaujatí, čomu zodpovedá aj\nspôsob vymedzenia skutku, ktorý neodráža celý priebeh incidentu, ku ktorému došlo na parkovisku pred\nbudovou Najvyššieho súdu SR na Panónskej ulici 11 v Bratislave. Tvrdil, že bol selektívne vybratý za\npáchateľa incidentu a vo vzťahu k sudcovi L.. P. neboli vyvodené žiadne opatrenia, či už v podobe\npodania disciplinárneho návrhu alebo využitia inštitútu napomenutia. Tvrdil, že tento selektívny prístup\nvyplýva z jeho verejne prezentovaných postojov na dianie na Najvyššom súde SR, vrátane podania\njeho podnetu ministerke spravodlivosti SR na prieťahy vo veciach sudcu U. a tiež z jeho postoja pri\nvoľbe predsedu Najvyššieho súdu SR L.. L. Š.. Tvrdil, že členovia Sudcovskej rady NS SR L.. S. a U..\nU. deklarovali svoju zaujatosť voči jeho osobe, pričom za prijatie uznesenia o podaní disciplinárneho\nnávrhu hlasovali. Doplneným vyjadrením doručeným Najvyššiemu správnemu súdu dňa 3. októbra 2024\ndisciplinárne obvinený poukázal na skutočnosť, že za uznesenie Sudcovskej rady NS SR č. 111/2023\nhlasovala aj sudkyňa L.. U.Á. Z., P.., manželka L.. U. Z., ktorý sa v rozhovore s U. Š. dňa 18.03.2023\nvyjadroval aj vo vzťahu k nepodaniu disciplinárneho návrhu na disciplinárne obvineného, a to napriek\nrozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 39/2021. Z uvedeného mal za to, že\naj táto členka Sudcovskej rady NS SR má voči jeho osobe zreteľný negatívny vzťah. Argumentáciu\nzaloženú na zaujatosti disciplinárnych navrhovateľov podporil rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 32D/22/2022 z 22. mája 2023 vo veci sudcu U. a rozhodnutím ESĽP vo\nveci Todorova proti Bulharsku č. 40072/13 z 19. októbra 2021.\n51. S poukazom na uvedené sa disciplinárny senát najskôr venoval uvedeným rozhodnutiam, konkrétne\nich porovnaním s namietanými vadami disciplinárneho návrhu, ktoré, podľa názoru disciplinárne\nobvineného, majú mať za následok nevyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči disciplinárne\nobvinenému. Disciplinárne obvinený preukazoval vyššie uvedené tvrdenia konkrétnymi listinnými\ndôkazmi: (i) podnet ministerke spravodlivosti zo dňa 22.01.2022, (ii) listiny o jeho postojoch na dianie\nv justícii - 5 viet (26.09.2009), otvorený list, ktorým sa poukazovalo na dianie na NS SR (02.09.2009),\n(iii) zápisnica zo zasadnutia Súdnej rady SR zo dňa 11.05.2020, z obsahu ktorej vyplýva, že vystupoval\n\nproti zvoleniu L.. L. Š. za predsedu NS SR, (iv) vystupoval kriticky vo vzťahu k výberovému konaniu na\nsudcu NS SR, v ktorom bol úspešný L.. P. (zápisnica z 8. zasadnutia Súdnej rady SR, ktoré sa konalo\n25. - 26. mája 2020).\n52. Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci sudcu U. sp. zn.\n32D/22/2022 z 22. mája 2023 vychádza z rozhodnutia ESĽP vo veci Todorova proti Bulharsku č.\n40072/13 z 19. októbra 2021. Disciplinárny senát sa preto najskôr venoval nosným argumentom tohto\nrozhodnutia.\n53. V prvom rade treba poukázať na relevantné skutočnosti prípadu Todorova (sťažovateľka) proti\nBulharsku, ktoré následne porovnával disciplinárny senát s prípadom disciplinárne obvineného. Sudkyňa\nTodorova bola predsedníčkou združenia sudcov a jej úloha spočívala aj vo verejnej kritike správy súdov.\nJej vyjadrenia boli súčasťou širokej verejnej diskusie, ktorá prebiehala v rozhodnom čase a týkala\nsa reformy súdnictva, jej efektivity a nezávislosti. Konkrétne sa sudkyňa Todorova viackrát vyjadrila v\nmédiách, aby prezentovala stanovisko svojho profesijného združenia k činnosti Najvyššej Súdnej rady\n(ďalej len „NSR“) a k údajnému nátlaku výkonnej moci na súdnictvo vrátane niektorých vyhlásení ministra\nvnútra v médiách. Ostro kritizovala najmä nedostatočnú transparentnosť postupov menovania viacerých\npredsedov súdov zo strany NSR (bod 148 rozhodnutia ESĽP). V prípade Todorova, teda kritické prejavy\ntejto sudkyne smerovali práve proti subjektom, ktorí neskôr iniciovali kroky smerujúce k disciplinárnemu\npostihu. Pokiaľ ide o relevantnú časovú súslednosť daného prípadu tak sudkyňa Todorova sa verejne\nostro kriticky vyjadrovala v rokoch 2010 až 2011, osobitne v júni 2011 (keď určitá kritika bola vyslovená už\naj v roku 2009), pričom kontrola trestného oddelenia Mestského súdu v Sofii bola nariadená 14.06.2011\na týkala sa plnenia pracovných povinností sudcov. Disciplinárne konanie bolo následne začaté dňa\n28.07.2011.\n54. ESĽP v bode 154 rozhodnutia uviedol, že v prípadoch, kedy Súd mohol konštatovať, že dôvodom\npre napadnuté opatrenia bol výlučne alebo najmä výkon slobody prejavu sťažovateľa Súd dospel k\nzáveru, že došlo k zásahu do výkonu práva chráneného článkom 10 Dohovoru (Baka, citovaný vyššie,\n§§ 79-80, a Cimperšek proti Slovinsku, č. 58512/16, § 58, 30. jún 2020). Naopak, v prípadoch kedy\nusúdil, že opatrenia boli vo svojej podstate viazané na spôsobilosť sťažovateľov vykonávať svoju funkciu,\nkonštatoval, že k zásahu v zmysle článku 10 Dohovoru nedošlo (Harabin proti Slovensku, č. 58688/11,\n§ 151, Köseo?lu proti Turecku (dec.), č. 24067/05, §§ 25-26, 10. apríla 2018, Simić proti Bosne a\nHercegovine (dec.), č. 75255/10, § 35, 15. novembra 2016 a Harabin, už spomínané rozhodnutie).\n55. V bode 155 ESĽP ďalej skonštatoval, že za týmto účelom Súd berie do úvahy dôvody uvádzané\nvnútroštátnymi orgánmi na odôvodnenie predmetných opatrení, prípadne argumenty predložené v\nnásledných opravných konaniach. Musí však všetky dôkazy hodnotiť nezávisle od celkových dôkazov,\nako aj závery, ktoré môže vyvodzovať zo skutkového stavu ako celku a z vyjadrení strán. Predovšetkým,\nSúd musí skôr vziať do úvahy sled udalostí v čase,\nnež ich zohľadniť samostatne ako oddelené udalosti.\n56. ESĽP v bode 179 uzavrel, že disciplinárne konania vedené proti sťažovateľke a sankcie, ktoré jej\nboli uložené, predstavovali zásah do výkonu jej práva na slobodu prejavu, ktorý nebol nevyhnutný v\ndemokratickej spoločnosti, v záujme legitímnych cieľov uvedených v článku 10 Dohovoru.\n57. ESĽP následne v bode 180 dodal, že tento záver sa však nemá vykladať v tom zmysle, že bráni\nmožnosti stíhania sudcu za nesplnenie pracovných povinností po tom, čo uplatnil svoje právo na slobodu\nprejavu, ak neexistuje žiadne podozrenie o tom, že toto stíhanie bolo vedené ako forma odplaty za výkon\ntohto základného práva.\n58. Vo veci sudcu U. sp. zn. 32D/22/2022 z 23. mája 2023 bolo pre rozhodnutie Najvyššieho správneho\nsúdu relevantné to, že L.. I. U. je a v rozhodnom čase aj bol prezidentom Združenia sudcov Slovenska,\ntento sa v rozhodnom čase (rok 2021 a 2022), v pomerne krátkom časovom období pred podaním\ndisciplinárneho návrhu, verejne kriticky vyjadroval k navrhovanej súdnej mape, ktorú presadzovala\nbývalá ministerka spravodlivosti U. M., ktorá následne proti nemu podala disciplinárny návrh, a to v\ndeň keď podala svoju demisiu. Najvyšší správny súd, vychádzajúc práve z rozhodnutia ESĽP vo veci\nTodorova dospel k záveru, že disciplinárne konanie vedené proti disciplinárne obvinenému sudcovi L.. U.\na s ním spojené hroziace sankcie a následky, by predstavovali zásah do výkonu jeho práva na slobodu\n\nprejavu, ktorý by nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti v záujme legitímnych cieľov uvedených\nv článku 10 Dohovoru. Z uvedeného dôvodu sudcu U. spod disciplinárneho návrhu oslobodil.\n59. Disciplinárny senát v tu prerokúvanej veci preto posudzoval, či aj v prípade disciplinárne obvineného\npredstavuje dané disciplinárne konanie zásah do výkonu jeho práva na slobodu prejavu a teda, či\nje dostatočne preukázaný súvis medzi daným disciplinárnym konaním a vyjadreniami disciplinárne\nobvineného, pričom dospel k záveru, že súvis medzi slobodou prejavu disciplinárne obvineného a\npodaním disciplinárneho návrhu preukázaný nebol.\n60. Výkon svojho práva na slobodu prejavu prezentoval disciplinárne obvinený tým,\nže sa verejne vyjadroval v rokoch 2009, 2010 a 2011 a následne v roku 2020, jednak vo vzťahu k\nvtedajšiemu dianiu na Najvyššom súde SR pod vedením L.. B., jednak vo vzťahu k voľbe predsedu NS\nSR a následne k výsledkom výberového konania, v ktorom bol úspešný L.. P. P.. Tiež poukázal na to,\nže podanie disciplinárneho návrhu má byť odvetou za podanie podnetu ministerke spravodlivosti dňa\n28.01.2022 vo vzťahu k prieťahom v konaniach sudcu U.. Disciplinárny senát pripúšťa, že disciplinárne\nobvinený, týmito konkrétnymi vyhláseniami realizoval svoje právo na slobodu prejavu. Preto v porovnaní\ns prípadom Todorova vyhodnocoval ich intenzitu, ich obsah vo vzťahu k širokej verejnosti, časovú\nsúvislosť práve vo vzťahu k podanému disciplinárnemu návrhu, jeho postavenie v rámci justičného\npriestoru, v ktorom právo na slobodu prejavu realizoval a tiež to, voči komu, akému subjektu právo na\nslobodu prejavu realizoval, konkrétne či to bol subjekt, ktorý následne podal disciplinárny návrh. ESĽP\ntotiž vo veci Todorova kládol osobitný význam funkciám, ktoré sťažovateľka zastávala, povahe postojov,\nktoré prezentovala, kontextu, v akom boli tieto vyjadrené a rovnako na časovú súvislosť uplatnenia práva\nna slobodu prejavu s podaním disciplinárneho návrhu. Z uvedených kritérií však v tu posudzovanom\nprípade absentuje (i) časová súvislosť, keď disciplinárny senát nemal preukázané, že by disciplinárne\nobvinený v relevantnom časovom úseku pred podaním disciplinárneho návrhu verejne prezentoval svoje\nnázory na dianie v justícii, ktoré by boli predmetom verejnej diskusie, (ii) intenzita samotnej realizácie\npráva na slobodu prejavu a rovnako (iii) subjekt, ktorý bol adresátom vyjadrení disciplinárne obvineného\na následne disciplinárny návrh podal. Preto závery z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp. zn.\n32D/22/2022 z 23. mája 2023 nie sú aplikovateľné na prípad disciplinárne obvineného.\n61. Predmetný disciplinárny návrh podala Sudcovská rada NS SR a predseda NS SR. Vo vzťahu k\npredsedovi NS SR by sa mohlo zdať, že disciplinárne obvinený realizoval voči nemu právo na slobodu\nprejavu, keď nesúhlasil s jeho kandidatúrou. K uvedenému však disciplinárny senát uvádza, že nesúhlas\ndisciplinárne obvineného s jeho kandidatúrou nemôže byť vnímaný a hodnotený ako kvalifikovaný útok\nsmerujúci na disciplinárneho navrhovateľa, osobitne v prípade, ak od vyslovenia postoja disciplinárne\nobvineného k danej voľbe uplynul podstatný časový úsek pred podaním disciplinárneho návrhu. V tejto\nsúvislosti disciplinárny senát dopĺňa, že všeobecné vyjadrenia kritizujúce napríklad systém fungovania\nsúdnictva, výkonu správy súdu, sudcov, s ktorými disciplinárne obvinený v minulosti spolupracoval,\nnemôžu byť bez ďalšieho vnímané ako základ pre označenie disciplinárneho návrhu ako účelovo\npodaného, ale musia byť podrobené dôkladnému testu cez kritériá vyššie uvedené. Naviac, nie každá\nkritika vyslovená sudcom vo vzťahu k prípadným disciplinárnym navrhovateľom môže byť vnímaná ako\nzáklad pre uplatnenie záverov vyplývajúcich z rozhodnutia Todorova.\n62. V súvislosti s prípadom Todorova je ešte potrebné upozorniť na to, v čom je toto rozhodnutie\nšpecifické. Jeho špecifickosť tkvie v tom, že subjekt, ktorý sudkyňa Todorova kritizovala, urobil cielene\nprevierku plnenia pracovných povinností, dokonca sa tento netajil ani tým, že cieľom previerky sú\nvyjadrenia sudkyne Todorovej (bod 160 rozhodnutia ESĽP). V posudzovanom prípade, ale nebol\ndisciplinárny návrh založený na dôvode, ktorý by disciplinárni navrhovatelia aktívne hľadali.\n63. K tvrdenej zaujatosti členov Sudcovskej rady NS SR disciplinárny senát uvádza,\nže je pravdou, že členovia Sudcovskej rady NS SR U.. U. a L.. S. sa výslovne na zasadnutí Sudcovskej\nrady NS SR dňa 21. júna 2023 vyjadrili, že sa cítia byť voči osobe disciplinárne obvineného zaujatí,\nkonkrétne išlo o zaujatie stanoviska Sudcovskej rady NS SR k dodržiavaniu zásad sudcovskej etiky,\nokrem iného aj vo vzťahu k disciplinárne obvinenému. Následne na zasadnutí Sudcovskej rady NS SR\ndňa 22. novembra 2023, vo vzťahu k bodu programu týkajúceho sa návrhu na podanie disciplinárneho\nnávrhu proti disciplinárne obvinenému, L.. S. a U.. U. svoj vzťah k disciplinárne obvinenému zopakovali,\npričom po následnej diskusii k tomuto bodu programu sudcovská rada dospela k záveru, že uvedené\nvyjadrenie nebráni tomu, aby sa títo dvaja členovia zúčastnili na rokovaní, nakoľko predmetom rokovania\n\nnie je samotné meritórne rozhodnutie. Sudcovská rada NS SR má 7 členov, pričom na predmetnom\nzasadnutí bolo prítomných 6 členov. Za prijatie uznesenia č. 111/2023 hlasovalo 6 členov sudcovskej\nrady vrátane L.. S. a U.. U.. Disciplinárne obvinený po ústnom pojednávaní konanom dňa 18.09.2024\nrozšíril svoju argumentáciu vo vzťahu k zaujatosti členov sudcovskej rady aj o L.. U. Z., P.., konkrétne\npreukazoval jej zaujatosť z dôvodu vyjadrení jej manžela L.. U. Z.. Vo vzťahu k prípadnej zaujatosti L.. U.\nZ., P.. disciplinárny senát uvádza, že ide len o domnienky disciplinárne obvineného, ktoré v konaní nie\nsú relevantné. Disciplinárny senát k zaujatosti dvoch členov sudcovskej rady v nadväznosti na tvrdenie\ndisciplinárne obvineného, že, v prípade, ak je zaujatý čo i len jeden člen senátu, je zaujatý celý senát\nuvádza, že Sudcovská rada NS SR ako orgán sudcovskej samosprávy, nie je senátom, nie je súdnym\ntelesom, čo znamená, že aj v prípade preukázanej zaujatosti niektorého člena sudcovskej rady, ktorý\nhlasoval za jej konkrétne uznesenie, táto skutočnosť nemá za následok vadnosť, respektíve neplatnosť\ntohto uznesenia. Navyše, je potrebné vziať do úvahy relevantnú skutočnosť, že sudcovská rada v tomto\nprípade nerozhodovala o vine disciplinárne obvineného, o tejto je kompetentný rozhodnúť jedine súd.\n64. S poukazom na vyššie uvedené disciplinárny senát neuznal argumentáciu disciplinárne obvineného\nza dôvodnú, nakoľko nemal preukázaný súvis medzi podaním predmetného disciplinárneho návrhu a\nprezentovanými postojmi sudcu, v dôsledku čoho nie je možné považovať predmetný disciplinárny návrh\nza zásah do práva sudcu na slobodu prejavu v zmysle záverov vyplývajúcich z rozhodnutia ESĽP vo\nveci Todorova.\n65. Pokiaľ disciplinárne obvinený poukazoval na selektívny prístup disciplinárnych navrhovateľov, keď\nvoči sudcovi P. disciplinárny návrh podaný nebol, respektíve nebol využitý ani inštitút písomného\nnapomenutia podľa § 117 ods. 7 zákona o sudcoch a prísediacich, tak k uvedenému disciplinárny senát\nuvádza, že nepatrí do jeho právomoci posudzovať ani inak hodnotiť dôvody, pre ktoré disciplinárny návrh\nvo vzťahu k inému sudcovi podaný nebol. Disciplinárny senát koná a rozhoduje len o disciplinárnom\nnávrhu, ktorý mu bol doručený.\nIV.B Právne posúdenie konania disciplinárne obvineného\n66. Vykonaným dokazovaním, konkrétne prehratím obrazových záznamov predložených disciplinárne\nobvineným (obrazové záznamy z kamier jeho osobného motorového vozidla) a disciplinárnych\nnavrhovateľov (kamera umiestnená na budove Najvyššieho súdu SR na Panónskej ulici 11 v Bratislave)\nbol preukázaný priebeh incidentu, ku ktorému došlo dňa 17. októbra 2024 o cca 8:17:50 medzi\ndisciplinárne obvineným a sudcom Najvyššieho súdu SR L.. P. P.. Samotný priebeh incidentu\ndisciplinárne obvinený nerozporoval, tvrdil však, že svojho konania sa dopustil v nutnej obrane.\n67. Disciplinárne obvinený tvrdil, že zo strany sudcu P. išlo o provokáciu, tvrdil, že: (i) sudca P. sa\nopakovane dopustil konania ohrozujúceho jeho osobu a jeho majetok, pričom jeho protiprávne konanie\nmalo stupňujúci sa charakter, keď najskôr ohrozil jeho motorové vozidlo, keď mu pri prejazde závorou\nv rozpore s pravidlami o cestnej premávke nedal prednosť, pričom k vzájomnej kolízii a poškodeniu\nosobných motorových vozidiel nedošlo len pre jeho pohotovú reakciu, následne pri cúvaní úmyselne\nnarazil do jeho osobného motorového vozidla, pričom k škode nedošlo len v dôsledku okolností\nnezávislých na jeho vôli a následne bez akéhokoľvek ospravedlnenia pokračoval vo svojej provokácii\nverbálnymi útokmi a svojím arogantným správaním; (ii) vystúpil z osobného motorového vozidla (z\nvozidla vystúpil aj L.. P., ktorý mu išiel naproti a pokračoval vo svojich slovných provokáciách) a na jeho\nopakovanú provokáciu, na opakované protiprávne konanie, ktoré malo gradujúci charakter, konal tak,\naby ho spacifikoval a zabránil mu v jeho ďalšom protiprávnom konaní, a to výlučne za účelom ochrany\njeho majetku a osoby; (iii) konal v silnom citovom rozrušení; (iv) ak je provokácia protiprávnym útokom\nv zmysle zákona (aj napr. zákon o cestnej premávke), je proti nej prípustná nutná obrana, pri ktorej\nneexistuje podmienka subsidiarity, teda obranca sa nemusí útoku vyhnúť; (v) pri spätnom posudzovaní,\nči útok priamo hrozil alebo trval sa musí prihliadať tak na objektívne hľadisko, na reálnu situáciu, v\nktorej sa konalo, ako i na subjektívne hľadisko, ako sa situácia javila obrancovi i v akom psychickom\nstave sa nachádzal, v prospech obrancu treba zohľadniť, že je obranca často útokom zaskočený, má\nstrach, spravodlivý hnev, ak nemožno túto otázku dôkazmi zistiť celkom bezpečne, je nutné vychádzať zo\nzásady in dubio pre reo a ohľadne skončenia či neskončenia útoku na záujem chránený zákonom učiniť\nzáver, že útok v dobe obrany trval (R36/1991); (vi) nutná obrana nebola celkom zjavne neprimeraná\nútoku; (vii) nakoľko je nutná obrana okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť činu, jeho konanie nie je\nprotiprávne.\n\n68. Nutná obrana je jednou z okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Podľa § 25 ods. 1 a ods.\n2 Trestného zákona, čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na\nzáujem chránený zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne\nneprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka\nalebo k osobe obrancu. Zákonnými podmienkami nutnej obrany, ktoré musia byť splnené kumulatívne\nsú : (i) existencia priamo hroziaceho alebo trvajúceho útoku (protiprávneho konania) útočníka na záujem\nchránený zákonom a (ii) obrana nesmie byť celkom zjavne neprimeraná útoku. Takto vymedzené\nzákonné podmienky nutnej obrany platia aj pre konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia, a\nto s poukazom na § 150 ods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich, v zmysle ktorého sa pri posudzovaní\ndisciplinárnej zodpovednosti sudcu primerane použije prvá časť Trestného zákona, ak tento zákon\nneustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, pri posudzovaní.\n69. Útok, proti ktorému je prípustná nutná obrana, je protiprávne ľudské konanie (správanie) proti\nnormám verejného práva sankčného charakteru, ktoré spočíva v neoprávnenom ohrození cudzích\nzáujmov, ktoré negatívne zasahuje záujmy chránené zákonom (Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J.,\nZáhora, J. a kol. Trestný zákon. Všeobecná časť. Komentár: I. diel. 1. vydanie, Praha . C.H. Beck,\n2010, s. 174 a nasl.) Takýmto záujmom je nepochybne aj majetok konkrétnej osoby a rovnako aj osobná\nintegrita. Základnou (pozitívnou) podmienkou, splnenie ktorej sa explicitne vyžaduje na to, aby obranca\nmohol konať v nutnej obrane je, že útok na záujem chránený zákonom priamo hrozí alebo trvá. Útok\nteda nesmie definitívne skončiť alebo byť prerušený v čase, kedy dotknutá osoba realizuje úkon obrany\nvo vzťahu k predmetnému útoku. V prípade skončenia útoku napadnutý už nie je oprávnený využiť\nnutnú obranu, resp. takýto úkon obrany nie je možné považovať za nutnú obranu, ktorá by vylučovala\nzodpovednosť za jeho protiprávne konanie. V súvislosti s obranou disciplinárne obvineného disciplinárny\nsenát dodáva, že nutná obrana nie je vylúčená ani proti provokácii, pokiaľ je provokácia protiprávnym\nútokom, v týchto prípadoch sa však bude posudzovať primeranosť nutnej obrany práve vo vzťahu k\nprovokácii.\n70. Tu disciplinárny senát uvádza, že disciplinárne obvinený ako útok zakladajúci jeho nadväzujúcu\nobranu, ktorú právne kvalifikoval ako nutnú obranu, videl v tom, že sudca P. opakovane protiprávne\nkonal, konkrétne (i) porušil zákon o cestnej premávke obiehaním sprava, pričom k zrážke nedošlo iba\nv dôsledku jeho pohotovej reakcii,\n(ii) nacúval mu do prednej časti vozidla a (iii) po zaparkovaní vozidiel pokračoval v slovnej provokácii,\npričom konanie sudcu P. malo stupňujúci charakter. Disciplinárny senát tak pred posudzovaním\nsamotného tvrdeného útoku/útokov, ktorých sa mal dopustiť sudca P., prostredníctvom obrazových\nzáznamov vyhodnocoval, či tento tvrdený útok po zaparkovaní vozidiel tak disciplinárne obvineným, ako\naj sudcom P. - trval alebo priamo hrozil.\n71. Vykonaným dokazovaním a to prehratím obrazových záznamov, najmä prostredníctvom obrazového\nzáznamu z kamery umiestnenej na budove Najvyššieho súdu SR mal disciplinárny senát preukázané,\nže disciplinárne obvinený a sudca P. P. po vzájomnej interakcii vyvolanej spôsobom ich jazdy - či už\ndisciplinárne obvineného alebo sudcu P. - svoje motorové vozidlá zaparkovali. Týmto momentom ustálil\ndisciplinárny senát koniec potenciálneho útoku, voči ktorému sa mal disciplinárne obvinený, podľa jeho\nslov, brániť nutnou obranou. Pokiaľ disciplinárne obvinený argumentoval rozhodnutím R 36/1991, v\nzmysle ktorého, ak nie je možné prevedenými dôkazmi zistiť celkom bezpečne či útok priamo hrozil\nalebo trval, je nutné vychádzať zo zásady in dubio pro reo, a prijať záver, že útok v dobe nutnej obrany\ntrval, tak uvedené rozhodnutie nie je aplikovateľné na daný prípad, nakoľko vykonaným dokazovaním\nbol okamih skončenia potenciálneho útoku, zaparkovanie oboch motorových vozidiel preukázaný. Podľa\ndisciplinárneho senátu týmto momentom potom došlo k ukončeniu skutkového stavu, v rámci ktorého\nby prípadná obrana disciplinárne obvineného (ak by táto zároveň spĺňala aj ďalšie zákonné podmienky\n- najmä podmienku primeranosti), mohla byť vnímaná ako nutná obrana.\n72. Pokiaľ aj disciplinárne obvinený na svoju obranu tvrdil, že aj po zaparkovaní vozidiel sudca P.\npokračoval v slovných provokáciách, ktoré mali mať stupňujúci charakter, tak vykonaným dokazovaním\nsa toto tvrdenie disciplinárne obvineného nepreukázalo. Z prehratého obrazového záznamu, konkrétne z\nkamery umiestnenej na budove Najvyššieho súdu SR bolo preukázané, že po zaparkovaní a vystúpení z\nvozidiel stál sudca P. chrbtom k vozidlu disciplinárne obvineného, následne sa otočil, ruky mal pozvoľne\npri svojom tele, a pomaly kráčal smerom k autu disciplinárne obvineného, pričom nebola z jeho strany\n\npreukázaná žiadna prudká gestikulácia alebo rýchly krok smerom k disciplinárne obvinenému, príp.\nakýkoľvek fyzický prejav, ktorý by tieto tvrdenia disciplinárne obvineného\nčo i len dostatočne odôvodňoval, hoci aj v rovine legitímnych predpokladov. Slovná provokácia zo strany\nsudcu P. preukázaná nebola.\n73. Obrazovým záznamom mal disciplinárny senát za preukázané, že disciplinárne obvinený, po\nvystúpení z vozidla, pričom si so sebou nezobral žiadne svoje osobné veci, razantným spôsobom\nprikročil k sudcovi P., ktorý k nemu kráčal pomaly, na to ho disciplinárne obvinený chytil za košeľu pod\nkrkom a prudko ho tlačil od motorového vozidla zn. Honda smerom k detskému ihrisku až ho napokon\nsilno odsotil. Z takto ustáleného priebehu skutku po zaparkovaní motorových vozidiel, mal disciplinárny\nsenát preukázané, že žiadny hroziaci alebo trvajúci útok zo strany sudcu P. P., voči ktorému by bolo\nkonanie disciplinárne obvineného možné vyhodnotiť ako nutnú obranu, nehrozil a ani netrval.\n74. Na základe uvedeného preto disciplinárny senát nepovažoval za potrebné doplniť skutok podľa\nnávrhov disciplinárne obvineného, keď dospel k záveru, že zo strany disciplinárne obvineného nešlo o\nnutnú obranu. Disciplinárny senát na účely svojho rozhodnutia tak neposudzoval celý priebeh konania\nod príjazdu osobného motorového vozidla disciplinárne obvineného k parkovacej rampe stojacej pred\nparkoviskom na Panónskej ulici 11 v Bratislave, pretože na základe vykonaného dokazovania a obrany\ndisciplinárne obvineného uzavrel, že nie všetky okolnosti, ktoré sa stali pred napadnutím sudcu P. P.\ndisciplinárne obvineným majú vplyv na posúdenie skutku, ktorý sa disciplinárne obvinenému kladie\nza vinu. Skutok upravil podľa vykonaného dokazovania, pričom zachoval totožnosť skutku uvedeného\nv disciplinárnom návrhu. Z uvedeného dôvodu nevyhodnocoval ani závery predloženého odborného\nvyjadrenia.\n75. Z dôvodu, že záznam z kamier bol bez zvukovej stopy, disciplinárny senát nemal vykonaným\ndokazovaním preukázané, čo presne disciplinárne obvinený sudcovi P. povedal, preto disciplinárny\nsenát v skutkovej vete slová, ktoré mal disciplinárne obvinený sudcovi P. uviesť, nezahrnul.\n76. Disciplinárny senát považuje za dôležité, a to pre naplnenie samotného účelu disciplinárneho\nkonania, ktorým je aj výchovný aspekt, vyjadriť sa aj k obrane disciplinárne obvineného, ktorou\nzdôvodňoval, prečo nasledoval motorové vozidlo zn. Honda. Konkrétne disciplinárne obvinený uviedol,\nže parkuje hneď za rampou a nechodí do zadnej časti parkoviska tvrdiac, že „...ja som išiel len za tým\nmotorovým vozidlom v úmysle zistiť vlastne totožnosť toho vodiča, že kto takýmto spôsobom vlastne\nakože jazdí a vstupuje na parkovisko a porušuje dopravné predpisy...“ K uvedenému disciplinárny senát\nuvádza, že danú obranu disciplinárne obvineného vyhodnotil ako irelevantnú, nakoľko nemal preukázaný\nzákonný dôvod, pre ktorý by mal disciplinárne obvinený zisťovať totožnosť vodiča. Zákonný dôvod na\ntakýto postup neoznačil ani sám disciplinárne obvinený.\n77. S poukazom na vyššie uvedené tak disciplinárny senát dospel k záveru, že disciplinárne obvinený\nsvojím konaním, teda tým, že razantným spôsobom chytil sudcu P. za košeľu pod krkom, a následne ho\nprudko odtlačil od motorového vozidla zn. Honda smerom k detskému ihrisku nachádzajúcemu sa vedľa\nparkoviska v užívaní NSS SR, pričom ho stále držal za košeľu pod krkom až ho napokon silno odsotil,\npričom k útoku došlo na mieste verejnosti prístupnom, cez ktoré prechádzajú náhodne okoloidúci ľudia\n(ktorá skutočnosť bola preukázaná aj obrazovým záznamom), porušil jednak povinnosť sudcu podľa §\n30 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, konkrétne povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo\nnarušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu, a jednak povinnosť sudcu podľa § 30 ods. 2 písm. g) zákona\no sudcoch a prísediacich, konkrétne povinnosť v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu\nsudcovskej funkcie je sudca povinný dodržiavať zásady sudcovskej etiky, čím sa dopustil závažného\ndisciplinárneho previnenia a to s poukazom na ustanovenie § 116 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. b) zákona\no sudcoch a prísediacich. Závažnosť konania disciplinárne obvineného, ktorá je dôvodom pre klasifikáciu\nkonania disciplinárne obvineného ako závažného disciplinárneho previnenia ustálil disciplinárny senát\ns poukazom na spôsob konania - fyzický útok sudcu NS SR voči sudcovi NS SR - chytenie za košeľu\npod krkom, prudké odtlačenie od vozidla a silné odsotenie a mieru zavinenia - úmysel takto konať\na inú priťažujúcu okolnosť - k skutku došlo na mieste verejne prístupnom, pričom škodlivosť tohto\nkonania je zvýšená. Zavinenie disciplinárne obvineného vyhodnotil disciplinárny senát ako úmysel, keď\nzo samotných vyjadrení disciplinárne obvineného vyplývalo, že konal v úmysle sudcu P. zastaviť, teda\nv úmysle fyzicky ho atakovať. Disciplinárny senát súčasne dodáva, že skutočnosť, že predmetný útok\nnapokon nebolo možné vyhodnotiť ako nutnú obranu, resp. odvracanie priamo hroziaceho útoku, nemení\n\nnič na tom, že už len samotná povaha útoku - tak ako bol vykonanými dôkazmi preukázaný - t. j.\nchytenie inej osoby za košeľu pod krkom a následne fyzické odsotenie - nie je možné vyhodnotiť ako\nnedbanlivostné konanie.\n78. Podľa názoru disciplinárneho senátu, už len vlastný spôsob konania, ktorým bola naplnená skutková\npodstata disciplinárneho previnenia, a to narušenie vážnosti a dôstojnosti funkcie sudcu a porušenie\nzásad sudcovskej etiky v podobe fyzického útoku sudcu na iného sudcu, keď zároveň k tomuto útoku\ndošlo na verejne prístupnom mieste, dostatočne odôvodňujú právnu kvalifikáciu skutku disciplinárne\nobvineného ako závažného disciplinárneho previnenia. I keď disciplinárny senát plne akceptuje, že\naj sudca je ľudská bytosť s emóciami ako ktokoľvek iný, samotná funkcia sudcu a s ňou spojené\natribúty na neho kladie ešte vyššiu požiadavku ich kontrolovania, resp. regulácie, a to osobitne vo\nverejnom priestore. Prípadný dlhodobo nepriaznivý vzťah disciplinárne obvineného a sudcu P., a to\nči už v profesijnej alebo inej rovine, nemôže byť právnym ospravedlnením fyzického útoku sudcu\nna kolegu, ako ani akceptovateľným prejavom vyvrcholenia takéhoto negatívneho vzťahu. Naopak,\nod sudcu je v takýchto situáciách možné dôvodne očakávať prijímanie silných samoregulačných a\npreventívnych opatrení, aby sa eskalácii vo vzájomnej interakcii dotknutých osôb predchádzalo. Toto,\nsamozrejme, sudcu nezbavuje práva prijímania opatrení alebo iniciovania akýchkoľvek úkonov, ktorými\nby sa legitímne domáhal nápravy v správaní kolegu vo vzťahu k svojej osobe.\n79. Disciplinárny senát v súvislosti so závažnosťou konania disciplinárne obvineného uvádza, že\ndisciplinárne obvinený je dlhoročný sudca Najvyššieho súdu SR a teda sa prirodzene predpokladá,\nže by mal byť vzorom a prirodzenou autoritou pre sudcov NS SR a sudcov nižších súdov a to nielen\npokiaľ ide o jeho rozhodovaciu činnosť, ale aj pokiaľ ide o jeho správanie sa v bežnom, každodennom\nživote, nielen v pojednávacej miestnosti. Z pohľadu disciplinárneho senátu tak konanie disciplinárne\nobvineného jednoznačne neprispieva k zvýšeniu dôveryhodnosti justície, naopak, je spôsobilé vážne\nohroziť a narušiť dôveru verejnosti k súdnej moci.\n80. Záverom disciplinárny senát poukazuje na to, že základným zmyslom disciplinárneho konania je\nnajmä ochrana integrity sudcovského stavu, nezávislosti a nestrannosti sudcov a súdnej moci a dôvery\nverejnosti v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie sudcov. Funkcia sudcu predstavuje v\nprofesijnom i mimoprofesijnom pôsobení pozíciu ústavného činiteľa, u ktorého je nevyhnutné vyžadovať\nčo najprísnejšie plnenie povinností, ktoré sú s výkonom tejto funkcie spojené (primerane pozri\nrozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 13 Kss 6/2014-38 z 18. februára 2015).\nVI.\nDisciplinárne opatrenie\n81. Pokiaľ ide o uložené disciplinárne opatrenie, disciplinárny senát pri jeho uložení prihliadal na osobu\ndisciplinárne obvineného. Ide o sudcu, ktorý nebol približne od roku 2010 právoplatne disciplinárne\npostihnutý, keď pre účely rozhodovania v tejto veci je potom toto disciplinárne opatrenie potrebné\npovažovať za zahladené. V súvislosti s rozhodovaním o druhu a výške disciplinárneho opatrenia\ndisciplinárny senát uvádza, že závažnosť samotného konania disciplinárne obvineného (povaha,\nspôsob, miera zavinenia) bola zohľadňovaná už v rámci klasifikácie disciplinárneho previnenia a jeho\nnásledného vyhodnotenia ako závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. b)\nzákona o sudcoch a prísediacich (bližšie bod 77 tohto rozhodnutia). Preto už okolnosti, ktoré boli\nna tento účel zohľadňované neboli následne vyhodnocované pri ukladaní disciplinárneho previnenia\nako priťažujúce okolnosti. Inak povedané, tieto nemohli byť zohľadnené dvakrát. S poukazom na\nuvedené, preto disciplinárny senát nevzhliadol iné priťažujúce okolnosti, ktoré by boli relevantné vo\nvzťahu k uloženiu disciplinárneho opatrenia, pričom k dispozícii mal vyššie uvedenú poľahčujúcu\nokolnosť. Preto disciplinárny senát napriek kvalifikácii konania disciplinárne obvineného, ako závažného\ndisciplinárneho opatrenia neuložil disciplinárne obvinenému disciplinárne opatrenie v podobe jeho\npreloženia na súd nižšieho stupňa, ale pristúpil k uloženiu miernejšieho disciplinárneho opatrenia\npodľa § 117 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich na dolnej hranici, a to zníženie\nfunkčného platu o 50 % na obdobie 3 mesiacov. Disciplinárny senát pristúpil k uloženiu daného\ndisciplinárneho opatrenia tiež z dôvodu, že nezistil iné zásadné (závažné) okolnosti, ktoré by si žiadali\nuloženie prísnejšieho „peňažného“ disciplinárneho opatrenia. Naviac disciplinárny senát zastáva názor,\nže samotná klasifikácia disciplinárneho previnenia ako závažného má pre disciplinárne obvineného\nrovnako sankčný charakter a to s poukazom na § 116 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich,\n\nv zmysle ktorého sa za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu\npovažuje spáchanie závažného disciplinárneho previnenia napriek tomu, že už mu bolo za závažné\ndisciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie. Preto podľa názoru disciplinárneho senátu\nuložené disciplinárne opatrenie splní vo vzťahu k disciplinárne obvinenému represívny aj preventívny\núčel. V súvislosti s uloženým disciplinárnym opatrením je len potrebné dodať, vychádzajúc z výšky\nfunkčného platu disciplinárne obvineného, že zníženie funkčného platu disciplinárne obvinenému nie\nje v jeho prípade nezanedbateľné. Disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadal\ntiež na to, že v priebehu disciplinárneho konania disciplinárni navrhovatelia netvrdili, že by v dôsledku\ndisciplinárneho previnenia disciplinárne obvineného bola spôsobená akákoľvek škoda na majetku tretej\nosoby, príp. že by komukoľvek (a to osobitne L.. P.) bola spôsobená ujma na zdraví, ktorá by si\nvyžadovala lekárske ošetrenie a tiež prihliadal na to, že disciplinárne obvinený sa daného disciplinárneho\nprevinenia nedopustil v priamej súvislosti s výkonom funkcie sudcu.\nVII.\nZáver\n82. Na základe týchto skutočností Najvyšší správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia. O náhrade trov disciplinárneho konania rozhodol Najvyšší správny súd tak,\nže disciplinárne obvinenému, uložil podľa § 38 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku povinnosť\nnahradiť štátu trovy disciplinárneho konania paušálnou sumou vo výške stanovenej v § 1 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 434/2021 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma\ntrov disciplinárneho konania.\n83. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 5:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}