{"guid": "7efa4e41-8404-4849-b580-1b55708ddd77:27c2e807-1235-48fa-92d8-cebbc0f5dd58", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200459.1", "spisova_znacka": "32D/12/2023", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 32D/12/2023 z 4. 9. 2024", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR z 4. septembra 2024, sp. zn. 32D/12/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200459.1", "identifikacne_cislo": "9623200459", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Michal Dzurdzík", "sudca_id": 343, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-dzurdzik-343", "datum_vydania": "2024-09-04", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385", "nazov": "zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/385-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-30.odsek-4", "nazov": "§ 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-30.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-117.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 117 ods. 1 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-117.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-117"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-38"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2021/432#paragraf-34", "/SK/ZZ/2000/385#paragraf-116", "/SK/ZZ/2000/385#paragraf-30", "/SK/ZZ/2000/385#paragraf-117", "/SK/ZZ/2021/432#paragraf-38"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/27c2e807-1235-48fa-92d8-cebbc0f5dd58", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200459.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200459.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200459.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n32D/12/2023\n9623200459\n04. 09. 2024\nJUDr. Michal Dzurdzík\nECLI:SK:NSSSR:2024:9623200459.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nMichala Dzurdzíka, PhD., sudcov JUDr. Anity Filovej\na JUDr. Michala Matulníka, PhD. a prísediacich sudcov Mgr. Marcela Drgoňa a Mgr. Evy Kováčechovej,\nv disciplinárnej veci vedenej proti N.. H. Q., sudkyni Mestského súdu H. V., na návrh ministerky\nspravodlivosti Slovenskej republiky na začatie disciplinárneho konania pre disciplinárne previnenie podľa\n§ 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, na ústnom pojednávaní dňa 04.09.2024, takto\nrozhodol:\nDisciplinárne obvinená N.. H. Q., trvale bytom I. X, XXX XX, H., sudkyňa Mestského súdu H. V. sa podľa\n§ 34 ods. 1 zákona\nč. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok)\nuznáva vinnou, že\nv čase, keď pôsobila ako sudkyňa Okresného súdu H. V., v jej pridelenej veci pôvodne vedenej\nna Okresnom súde H. V. pod sp. zn. 21C/93/2010 o žalobe maloletej žalobkyne Y. Y., zastúpenej\nmatkou N. Y. a otcom C. Y. ako zákonnými zástupcami, proti žalovanej Slovenskej republike zastúpenej\nMinisterstvom zdravotníctva Slovenskej republiky o zaplatenie náhrady škody za bolesť a sťaženie\nspoločenského uplatnenia, ktorá mala byť maloletej žalobkyni spôsobená dňa 24.07.2008, aktuálne\nvedenej na Mestskom súde H. V. pod sp. zn. B3-21C/93/2010, z nedbanlivosti porušila povinnosť\nsudcu ustanovenú v § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o sudcoch a prísediacich\"), keď v danej veci\nspôsobila zbytočné prieťahy tým, že po uplynutí súdom určenej lehoty na vyjadrenie sa k námietke\nmaloletej žalobkyne týkajúcej sa oprávnenia ustanoveného znaleckého ústavu Fakultnej nemocnice v\nMotole Praha vypracovať kontrolný znalecký posudok, t. j. od 09.07.2019 bola absolútne nečinná až\ndo 18.07.2022, kedy vydala uznesenie, ktorým zmenila subjekt ustanovený na vykonanie kontrolného\nznaleckého posudku, čím spôsobila prieťahy v trvaní viac ako 3 rokov,\nteda\nporušila svoju povinnosť uvedenú v ustanovení § 30 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich, podľa\nktorého je sudca povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo\nbez zbytočných prieťahov,\nčím spáchala\ndisciplinárne previnenie podľa ustanovenia § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich.\n\nza to sa jej ukladá:\ndisciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 1 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich, a to zníženie\nfunkčného platu o 10 % na obdobie 2 mesiacov.\nPodľa § 38 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku je disciplinárne obvinená N.. H. Q. p o v i n n\ná nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania vo výške 120 €, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia.\nodôvodnenie:\nI.\nDisciplinárny návrh\n1. Dňa 30.08.2023 bol Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší\nsprávny súd SR“) doručený disciplinárny návrh, ktorým sa ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky\n(ďalej len „disciplinárny navrhovateľ“) domáhala rozhodnutia, ktorým by disciplinárny senát uznal\nsudkyňu N.. H. Q. (ďalej ako „disciplinárne obvinená“) za vinnú zo spáchania disciplinárneho previnenia\npodľa ustanovenia § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch a prísediacich.\n2. V odôvodnení disciplinárneho návrhu disciplinárny navrhovateľ uviedol,\nže sa oboznámil s tlačovou správou Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.10.2022 číslo:\n54/2022, obsahom ktorej je informácia, že Ústavný súd Slovenskej republiky priznal nálezom v\nsťažnostiach v mesiaci september 2022 sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie v celkovej\nvýške 121 800 €. Na podklade tejto informácie sa ministerstvo oboznámilo s nálezom vydaným\nÚstavným súdom SR pod č. k. IV. ÚS 354/2022-31 zo dňa 20.09.2022, ktorý sa týka konania v tej dobe\nvedeného na Okresnom súde H. V.\npod sp. zn. 21C/93/2010. Týmto nálezom Ústavný súd SR konštatoval porušenie práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie a Okresnému súdu\nH. V. prikázal konať bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľom priznal primerané finančné\nzadosťučinenie, maloletej žalobkyni vo výške 4.000,- € a jej rodičom každému vo výške 2.000,- € a\nnáhradu trov konania.\n3. Zo spisového materiálu Okresného súdu H. V. sp. zn. 21C/93/2010 zistil, že konanie toho času, t. j.\nani po 13 rokoch od podania žaloby nie je stále meritórne rozhodnuté. Žaloba bola podaná na súd dňa\n26.07.2010 a vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie disciplinárne obvinenej, ktorá je zákonnou\nsudkyňou vo veci doteraz. Maloletá žalobkyňa podala v zastúpení rodičov žalobu o náhradu škody\nproti žalovanému Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky\n(ako právnemu nástupcovi zdravotníckeho zariadenia Detské kardiocentrum SR v Bratislave) za chybný\nzdravotnícky výkon, operáciu srdca vykonanú dňa 24.07.2008, v dôsledku ktorého je odvtedy úplne\nimobilná a pripútaná na lôžko s 24-hodinovou starostlivosťou poskytovanou rodičmi. Vzhľadom na\npotrebu posúdenia vplyvu lekárskeho zákroku na zdravotný stav maloletej žalobkyne a s tým súvisiacu\nskutkovú zložitosť danej veci bolo v konaní potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Z dôvodu, že\nzávery znalcov v prejednávanej veci boli rozporné, okresný súd uznesením zo dňa 30.05.2019 nariadil\nkontrolné znalecké dokazovanie znaleckým ústavom Fakultnou nemocnicou v Motole Praha. Predmetné\nuznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi maloletej žalobkyne dňa 13.06.2019.\n4. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 12.06.2019 (deň pred prevzatím predmetného uznesenia\nprávnym zástupcom maloletej žalobkyne) maloletá žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu namietla ustanovený znalecký ústav (Fakultnú nemocnicu v Motole Praha), nakoľko v minulosti\nspolupracoval s právnym predchodcom žalovaného a lekári, ktorí sa podieľali na operácií maloletej,\naj toho času aktívne spolupracujú so Špecializovaným pracoviskom detskej kardiochirurgie fakultnej\nnemocnice v Motole Praha. Dňa 28.06.2019 súd vyzval žalovaného, ako aj Fakultnú nemocnicu v Motole\nPraha, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k námietkam maloletej žalobkyne týkajúcim sa ustanovenia\nznaleckého ústavu Fakultnej nemocnice v Motole Praha a tiež oznámili, či je táto nemocnica znaleckým\n\nústavom, príp. ústavom schopným vypracovať zadaný znalecký posudok, príp. ktorý znalecký ústav\nv Českej republike by bol schopný tento posudok vypracovať. Zároveň im zaslal podania právneho\nzástupcu maloletej žalobkyne doručené súdu dňa 12.06.2019 a 14.06.2019. Žalovanému bola výzva\ndoručená dňa 28.06.2019. Žalovaný požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie do 23.07.2019, no súd\nna túto žiadosť nereagoval. Fakultnej nemocnici v Motole Praha bola výzva podľa pečiatky na doručenke\ndoručená dňa 08.06.2019, avšak vzhľadom na časový sled udalostí vyplývajúcich zo spisu by mal\nsprávny dátum byť 08.07.2019.\n5. Podaním doručeným súdu elektronicky dňa 15.07.2019, poštou dňa 17.07.2019 sa žalovaný vyjadril\nk námietkam maloletej žalobkyne a zároveň doložil elektronickú komunikáciu, ktorou oslovil znalecké\nústavy v Českej republike na poskytnutie informácie o možnosti vypracovať potrebný znalecký posudok\n(Všeobecnú fakultnú nemocnicu v Prahe, Fakultnú nemocnicu Olomouc, Inštitút postgraduálneho\nvzdelávania v zdravotníctve v Prahe, ako aj Fakultnú nemocnicu v Motole Praha). Dňa 24.07.2019\nžalovaný doplnil informáciu o doloženie elektronickej komunikácie s Vojenskou fakultnou nemocnicou\nPraha a tiež s Lekárskou fakultou v Hradci Králové. Dňa 24.07.2019 oznámila sama Fakultná nemocnica\nv Motole Praha súdu, že bola vymazaná zo zoznamu ústavov, kvalifikovaných pre znaleckú činnosť v\nodbore zdravotníctvo. Okresný súd H. V. následne až uznesením zo dňa 18.07.2022 zmenil subjekt\nustanovený na vykonanie kontrolného znaleckého posudku, a to ustanovený znalecký ústav Fakultnú\nnemocnicu v Motole Praha tak, že namiesto neho ustanovil znalecký ústav (organizáciu) forensic.sk\nInštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. so sídlom v Bratislave. K zmene ustanovených\nznaleckých ústavov došlo kvôli tomu, že Fakultná nemocnica v Motore Praha nebola zaradená do\nzoznamu súdnych znalcov.\n6. Podľa navrhovateľa obdobie začiatku nečinnosti Okresného súdu H. V. možno vymedziť od\n09.07.2019 (čo konštatuje vo svojom náleze č. k. IV. ÚS 354/2022-31 zo dňa 20.09.2022 aj Ústavný\nsúd Slovenskej republiky), kedy uplynula súdom určená lehota na vyjadrenie sa k námietke maloletej\nžalobkyne týkajúcej sa oprávnenia ustanoveného znaleckého ústavu Fakultnej nemocnice v Motole\nPraha vypracovať kontrolný znalecký posudok. Od tohto dátumu až do dňa 18.07.2022 nebol zo strany\nsúdu vo veci urobený žiaden úkon. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že disciplinárne obvinená\nbola v predmetnej veci absolútne nečinná v období od 09.07.2019 do 18.07.2022, t. j. v trvaní viac ako\n3 rokov.\n7. Zo spisového materiálu nezistil také objektívne relevantné skutočnosti, ktoré by zákonnej sudkyni\nbránili v predmetnej veci konať plynulo a bez prieťahov, preto dospel k záveru, že disciplinárne obvinená\nzavinene nepostupovala v zmysle ustanovení zákona o sudcoch a prísediacich upravujúcich povinnosti\nsudcu konať plynulo bez zbytočných prieťahov. Jej konanie, resp. nekonanie je takej intenzity, že je\nopodstatnené vyvodenie jej disciplinárnej zodpovednosti. Z hľadiska subjektívnej stránky disciplinárne\nobvinená sudkyňa konala vo vedomej nedbanlivosti, pretože vedela, že nedôsledným plnením svojich\npovinností (spočívajúcom v povinnosti poznať v jej pridelených veciach procesné štádium, v ktorom\nsa tá ktorá vec nachádza, a v súlade s tým postupovať pri ich vybavovaní bez prieťahov) môže porušiť\nalebo ohroziť záujem spoločnosti na zabezpečovaní práv osôb na riadny výkon súdnej moci, ale bez\nprimeraných dôvodov sa spoliehala, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.\n8. Záverom navrhovateľ dodal, že sankcia za disciplinárne opatrenie má pôsobiť nielen preventívne,\nale má plniť aj represívnu funkciu, aby sa ten ktorý sudca v budúcnosti vyvaroval porušenia svojich\npovinností, aby pri plnení funkčných povinností pro futuro tieto vykonával svedomite a zodpovedne tak,\naby nedošlo k ich zavinenému porušeniu. S prihliadnutím na všetky vyššie opísané skutočnosti, najmä\nna dĺžku nečinnosti v konaní o náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia maloletej\nžalobkyni, ktorá je úplne imobilná, navrhol, aby disciplinárny senát uznal disciplinárne obvinenú za vinnú\nzo spáchania disciplinárneho previnenia podľa ustanovenia § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch\na prísediacich a uložil jej disciplinárne opatrenie podľa ustanovenia § 117 ods. 1 písm. b) citovaného\nzákona, a to zníženie funkčného platu o 30 % na obdobie 3 mesiacov.\nII.\nVyjadrenie disciplinárne obvinenej\n9. Upovedomenie o začatí disciplinárneho konania bolo disciplinárne obvinenej doručené spolu s\ndisciplinárnym návrhom dňa 03.10.2023, pričom disciplinárne obvinená podala na Najvyššom správnom\n\nsúde SR dňa 30.08.2024 svoje písomné vyjadrenie. Ako konštatoval aj Ústavný súd SR vo svojom\nnáleze v tejto veci (sp. zn. B3-21C/93/2010), jednalo\nsa o skutkovo zložitú prejednávanú vec, primárne s poukazom na nutnosť vykonania znaleckého\ndokazovania a kontrolného znaleckého dokazovania zabezpečením zahraničnej znaleckej organizácie,\nčo do istej miery bolo dôvodom predĺženia napadnutého konania. Išlo teda o zložitý spor so zameraním\nv zdravotníctve s absenciou znalcov a znaleckých ústavov v odbore detská kardiochirurgia, detská\nneurológia a anesteziológia. Vo veci bolo potrebné nariadiť viaceré znalecké dokazovania (príp.\ndoplnky), pretože v SR ani v ČR v potrebnom znaleckom odvetví bolo zapísaných minimum znalcov\nalebo znaleckých ústavov, ktoré odmietli vykonať znalecký úkon kontrolného znaleckého dokazovania. V\npredmetnej veci bolo meritórne rozhodnuté dňa 08.09.2023, vo veci bol rozsudok napísaný v predĺženej\nlehote 08.11.2023, voči ktorému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie a spis sa t. č. nachádza na\nodvolacom súde od 24.07.2024. Tunajší súd zamietol žalobu maloletej žalobkyne, pričom jej právny\nzástupca už v odvolaní proti rozhodnutiu navrhuje všemožnej snahe žalobe vyhovieť, aby odvolací súd\nskúmal jej zaujatosť vo veci.\n10. Ďalej poukázala na nepriaznivý zdravotný stav od roku 2014, kedy začala pociťovať zdravotné\nťažkosti, ktoré vyústili do hospitalizácie a túto absolvovala aj v roku 2015. Od augusta 2016 som\nzačala pociťovať akútne zdravotné ťažkosti, ktoré vyústili zistením onkologického ochorenia, akútnej\nhospitalizácie. Jednalo sa o náročnú operáciu, kedy 3-krát bojovala o život a bola vo vážnom stave.\nNa vlastnú žiadosť vo februári 2017 ukončila PN z dôvodu, aby nezaťažovala kolegov, keďže počas\nhospitalizácie jej do 09.12.2016 od augusta neboli prerozdelené spisy a mala plný nápad. Pre opätovné\nzhoršenie zdravotného stavu bola opätovne hospitalizovaná dňa 26.11.2019 do 06.12.2019, nútená\nchodiť na pravidelné kontroly, keďže jej zdravotný stav nie je ani v súčasnosti dobrý.\n11. Každoročne z Okresného súdu H. V. odchádzali sudcovia či už do dôchodku, na materské dovolenky,\nna súd vyššieho stupňa, čo malo za následok nepretržité prerozdeľovanie spisov po iných sudcoch. Bolo\npotrebné, keďže bolo na súde množstvo reštančných vecí a vecí ústavných sťažností, sa s týmito spismi\noboznámiť a konať v nich, čo uberalo v jej pôvodnom oddelení možnosť sa bezprieťahovo venovať\npôvodným spisom. Nie je a nikdy nebola sudkyňou, ktorá by zanedbávala svoje pracovné povinnosti, čo\nvyplýva z ročných štatistických výkazov sudcu za príslušné roky. Ďalej poukázala na prerozdeľovanie\nvecí po iných sudcoch a na situáciu z dôvodu pandémie COVID od marca roku 2020 a fluktuáciu\nadministratívnych zamestnancov na súde. Negatívnym dôsledkom v jej živote však bolo úmrtie matky\n01.03.2022, s ktorou sama žila v spoločnej domácnosti s potrebou poskytovania jej starostlivosti z\ndôvodu jej zdravotného stavu a vysokého veku, a to od októbra 2021, čo sa s určitosťou odrážalo aj\nna jej pracovnom živote.\nIII.\nKonanie pred disciplinárnym senátom\n12. Najvyšší správny súd SR v prvom rade skúmal, či disciplinárny návrh spĺňa predpoklady pre vecné\nprejednanie. Dospel k záveru, že disciplinárny návrh bol podaný oprávnenou osobou, obsahuje zákonom\nstanovené náležitosti a vo vzťahu k skutku vymedzenom v skutkovej vete disciplinárneho návrhu bol\npodaný v lehote podľa § 14 disciplinárneho súdneho poriadku. Disciplinárny senát len sumarizuje, že\ndisciplinárny návrh bol podaný dňa 30.08.2023, teda pred uplynutím tak objektívnej, ako aj subjektívnej\nlehoty. Navrhovateľ sa o skutku preukázateľne dozvedel z tlačovej správy Ústavného súdu SR zo\ndňa 12.10.2022 a teda disciplinárny návrh bol podaný pred uplynutím zákonom stavenej jednoročnej\nsubjektívnej lehoty. Objektívna lehota uplynie dňa 18.07.2025 s tým, že skutok bol dokonaný dňa\n18.07.2022.\n13. Z dôvodu zvolenia člena disciplinárneho senátu JUDr. Mariána Fečíka za člena Súdnej rady\nSlovenskej republiky došlo k zmene zloženia disciplinárneho senátu. Disciplinárne obvinená bola preto\ns touto skutočnosťou oboznámená. Vo veci sa dňa 04.09.2024 uskutočnilo ústne pojednávanie s tým,\nže upovedomenie o ústnom pojednávaní bolo stranám riadne doručené a bola zachovaná zákonná\nlehota na prípravu (§ 28 ods. 3 disciplinárneho súdneho poriadku) tak disciplinárnemu navrhovateľovi,\nako aj disciplinárne obvinenej. Na ústnom pojednávaní poverený zástupca disciplinárneho navrhovateľa\npredniesol disciplinárny návrh v zhode s jeho písomným vyhotovením. K písomnému vyjadreniu\n\ndisciplinárne obvinenej uviedol, že neexistovala vedomosť o neexistencii znaleckej organizácii, ktorá by\nmohla kontrolný znalecký posudok vyhotoviť a zotrval na podanom návrhu.\n14. Disciplinárne obvinená na pojednávaní odpovedala na otázky členov senátu a uviedla, že sa\npridržiava dôvodov uvedených vo vyjadrení k disciplinárnemu návrhu. Teda ako dôvod nečinnosti\noznačila náročnosť veci, zlý zdravotný stav, pandemickú situáciu COVID, množstvo a ďalšie\nprerozdelené veci v oddelení, ako aj rodinné udalosti. Vo veci sa meritórne rozhodlo, žaloba bola\nzamietnutá a prebieha odvolacie konanie. Očakávala iniciatívu aj zo strany žalobcu, že nájde relevantný\nústav, ktorý by bol spôsobilý vypracovať kontrolný znalecký posudok vo veci. Vyššieho súdneho úradníka\nkonať v tejto veci nepoverila. Bola si vedomá, že vo veci treba konať a stále hľadala organizáciu, ktorá\nby mohla vyhotoviť znalecký posudok. Do spisu nezakladala záznamy o aktivite. Objektívny problém\nbol, nakoľko nebolo možné ustanoviť znalca, pretože sa opakovanie namietala zaujatosť lekárov z\npríslušného odboru. Motivovala ju snaha zistiť objektívny stav veci, pretože išlo o uplatnený nárok\nmaloletej žalobkyni a týmto chcela rozhodnúť spravodlivo. Na neprimeranú zaťaženosť upozorňovala v\nrámci porád, písomne takýto oznam nepodala.\n15. Následne predseda senátu postupom podľa § 253 ods. 2 TP v spojení s § 269 TP čítaním podstatných\nobsahov predložených listín oboznámil nasledovné listinné dôkazy: Tlačová správa č. 54/2022 čl. 17,\nNález IV ÚS 354/2022, listiny zo spisu Mestského súdu Bratislava IV spis. zn. B3-21C/93/2010 (čl.\n585-587), lekárske správy, štatistické výkazy sudcu za roky 2016, 2017, 2018, 2019, 2020, Prehľad\nvýkonnosti sudcov január, máj, jún, december 2020, január, marec jún, december 2021, január, jún, júl\n2022. Účastníci konania boli poučení jednotlivo ku každému listinnému dôkazu o možnosti nazrieť do\nneho a vyjadriť sa k nemu, na čo uviedli, že toto právo nevyužívajú.\n16. Poverený zástupca disciplinárneho navrhovateľa v záverečnej reči uviedol, že v predmetnej\nveci sa disciplinárne obvinená odvolávala na namietanie právneho zástupcu žalobkyne o zaujatosti\nkvalifikovaných znalcov. Z jeho pohľadu to nie je dôvod na to, aby 3 roky vo veci sa nevyzval žiadny\ninštitút. Podľa jeho názoru 3 roky je dosť dlhá doba na to, aby sa nevyzval žiadny ústav na to, aby\nvypracoval znalecký posudok. Aj z hľadiska takejto manažérskej nejakej organizácie, ak sudca nemá\ndostatok času a má veľa práce s inými pridelenými spismi, tak na tento účel sú súdny úradníci, ktorí by sa\nmali poveriť. Ide v niektorých aspektoch o manažérsku záležitosť zistiť, ktorý ústav je v rámci Slovenskej\nalebo Českej republiky spôsobilý na vykonanie znaleckého posudku.\n17. Disciplinárne obvinená sa v záverečnej reči pridržiavala vyjadrenia k návrhu a uviedla, že ešte\npred ustanovením kontrolného znaleckého dokazovania Fakultnej nemocnice v Motole skúmala aj ďalšie\nnemocnice na Slovensku, ktoré jej samozrejme súčinnosť odmietli. K tým, údajným prieťahom v tom\nkonaní došlo z objektívnej nemožnosti, ako aj s poukazom na jej subjektívne dôvody. Preto navrhovala\nneuložiť žiadne disciplinárne opatrenie a oslobodenie spod disciplinárneho návrhu.\nIV.\nSkutkové zistenia a právne posúdenie veci\n18. V danom disciplinárnom konaní sa disciplinárne obvinenej kládlo za vinu,\nže sa dopustila prieťahov na skutkovom základe, že ako zákonná sudkyňa v jej pridelenej veci pôvodne\nvedenej na Okresnom súde H. V. pod sp. zn. 21C/93/2010 o žalobe maloletej žalobkyne Y. Y., zastúpenej\nmatkou N. Y. a otcom C. Y. ako zákonnými zástupcami, proti žalovanej Slovenskej republike zastúpenej\nMinisterstvom zdravotníctva Slovenskej republiky o zaplatenie náhrady škody za bolesť a sťaženie\nspoločenského uplatnenia, ktorá mala byť maloletej žalobkyni spôsobená dňa 24.07.2008, aktuálne\nvedenej na Mestskom súde H. V. pod sp. zn. B3-21C/93/2010, z nedbanlivosti porušila povinnosť sudcu\nustanovenú v § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, keď v danej veci spôsobila\nzbytočné prieťahy tým, že po uplynutí súdom určenej lehoty na vyjadrenie sa k námietke maloletej\nžalobkyne týkajúcej sa oprávnenia ustanoveného znaleckého ústavu Fakultnej nemocnice v Motole\nPraha vypracovať kontrolný znalecký posudok (prípis zo dňa 28.06.2029), t. j. od 09.07.2019 bola\nabsolútne nečinná až do 18.07.2022, kedy vydala uznesenie, ktorým zmenila subjekt ustanovený na\nvykonanie kontrolného znaleckého posudku, čím spôsobila prieťahy v trvaní viac ako 3 rokov.\n19. Pri posudzovaní zavinenia disciplinárne obvinenej, resp. pri posudzovaní povinnosti disciplinárne\nobvinenej ako zákonného sudcu vo vyššie označených konaniach Najvyšší správny súd SR vychádzal\n\nzo základného normatívneho rámca daného ustanoveniami (i) § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z.\n(„Sudca je povinný vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez\nzbytočných prieťahov; vždy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne\nhrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov“); (ii) § 34 ods. 3 prvá veta zákona č. 385/2000 Z.\nz. („Sudca má právo na prideľovanie vecí podľa rozvrhu práce tak, aby ich mohol prejednať a rozhodnúť\nbez zbytočných prieťahov.“); (iii) čl. 2 ods. 1 CSP („Ochrana ohrozených alebo porušených práv a\nprávom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.“)\n(iv) čl. 17 CSP („Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\npredchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb.“), (v) § 157 ods. 1 CSP („Súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť\nrýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.“) ako aj\nčl. 48 ods. 2 prvá veta ústavy („Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných\nprieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.“).\n20. Predtým ako Najvyšší správny súd SR posúdil prieťahy v predmetnom konaní, ustálil východiská,\nktorými sa riadil. Hodnotenie nečinnosti sudcu je závislé na mnohých individuálnych okolnostiach\nako je napr. celkové množstvo nevybavených vecí sudcu ovplyvňujúce jeho schopnosť a možnosť s\nvecami priebežne a bez prieťahov pracovať, pracovné zázemie a podmienky včítane organizácie práce\npodľa rozvrhu práce, druhu a zložitosti agendy, rozhodovací stupeň, správanie účastníkov konania,\nvýznam veci a pod. Pri hodnotení nečinnosti sudcu (disciplinárne obvinenej) Najvyšší správny súd SR\nvychádzal taktiež zo skoršej rozhodovacej praxe disciplinárnych senátov (pozri napríklad rozhodnutie\n6Ds/2/2019 z 31. júla 2020), v zmysle ktorej (i) činnosť každého sudcu má svoje limity a po nikom\nnie je možné požadovať, aby sa trvalo pracovne prepínal, vystavoval sa nezvládnuteľným stresom a v\nprospech nadštandardného plnenia pracovných úloh dlhodobo potlačoval svoj súkromný život; (ii) nie\nje úlohou disciplinárneho konania postihovať sudcov, ktorí na hranici svojich pracovných možností a\nschopností (prihliadajúc pri tom i na osobnostné špecifiká a vybavenie sudcu, ale aj súkromie) vybavujú\ndostatočný počet vecí v požadovanej kvalite, ak im zo strany orgánov zodpovedných za zabezpečenie\ndostatočných pracovných podmienok pre výkon funkcie sudcu nie je poskytnuté vhodné vybavenie a\npracovné prostredie, najmä nadmerným a neprimeraným zaťažením, počtom pridelených vecí, ak za\ntúto disproporciu medzi orgánmi správy súdov a sudcom má zodpovedať len a výlučne sudca nestíhajúci\nnadmerné množstvo práce.\n21. Na druhej strane Najvyšší správny súd SR pri hodnotení nečinnosti sudcu (disciplinárne obvinenej)\nvychádzal taktiež zo základného všeobecného východiska týkajúceho sa riadneho plnenia si povinnosti\nsudcu vo vzťahu k prioritizácii vecí v jeho súdnom oddelení, ktoré Najvyšší správny súd SR artikuloval,\nnapr. v rozhodnutí sp. zn. 33D/19/2021 zo 6. júla 2022, podľa ktorého „Ako všeobecné východisko\npovažoval disciplinárny senát povinnosť sudcu prednostne konať najmä (i) vo veciach, v ktorých\nzákon stanovil presnú lehotu, (ii) vo veciach týkajúcich sa maloletých detí a tiež (iii) vo veciach, na\nktorých ukončení je vyšší verejný záujem napr. z dôvodu dĺžky konania a intenzívneho zásahu do práv\núčastníkov. Konečné rozhodnutie sudcu o tom, aké úkony a v akých veciach bude vybavovať najskôr,\nje tak výsledkom váženia všetkých týchto kritérií. Práve okolnosť, či sudca má alebo nemá v určitom\nkonkrétnom období pridelené tieto tzv. prednostné veci, predstavuje okolnosti vo vyššie uvedenom\nzmysle, ktoré sú podstatné pre posúdenie jeho nečinnosti v určitej veci ako konania v zmysle § 122 ods. 1\nTrestného zákona. Ak mu takéto povinnosti bránili v konaní v určitej veci do tej miery, že v nej s ohľadom\nna svoj pracovný čas (§ 39 zákona o sudcoch) alebo hranice pracovného nasadenia, ktoré od sudcu\nmožno vyžadovať, konať nemohol, potom nebol povinný v tejto veci konať „s ohľadom na okolnosti“ podľa\n§ 122 ods. 1 Trestného zákona a takéto jeho nekonanie nemožno považovať za disciplinárnoprávne\nrelevantné konanie. Takýmto nekonaním tak sudca neporuší svoju povinnosť podľa § 30 ods. 4 zákona o\nsudcoch, takže ním nespácha ani disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch.\nV súvislosti s prioritou konania v reštančných veciach (vo veciach starších ako jeden rok) disciplinárny\nsenát uvádza, že tá vyplýva z toho, že čím je konanie dlhšie, tým viac zasahuje do základných práv\núčastníkov, čomu preto musí zodpovedať aj povinnosť sudcu venovať dlhotrvajúcim konaniam zvýšenú\npozornosť. Reštančné veci je preto spravidla potrebné uprednostniť pred inými vecami, ktoré nemajú\nžiadnu prioritu. Zároveň platí, že sudca je povinný v záujme ochrany práv účastníkov konania v prípade\nveľkého počtu reštančných vecí, ktoré nemožno považovať za prednostné z iného dôvodu ako dĺžky ich\nkonania, uprednostniť veci staršie pred vecami obdobne skutkovo a právne obtiažnými, ktoré na súd\nnapadli neskôr.“.\n\n22. V súvislosti s prístupom k posúdeniu subjektívnej stránky disciplinárneho previnenia sudcu za\nprieťahy v konaní poukazuje disciplinárny senát na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp.\nzn. 31D/9/2021 zo dňa 3. mája 2022, podľa ktorého „Podľa § 122 ods. 1 Trestného zákona (v\nspojení s § 150 zákona č. 385/2000 Z. z.) sa konaním rozumie aj opomenutie takého konania, na\nktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný. Judikatúra k citovanému ustanoveniu\nsa sústredila na posúdenie otázky, čím ma byť založená povinnosť konať, a napospol dospela k\nzáveru, že má ísť o povinnosť právnu alebo aspoň povinnosť podobnej právnej sily (porov. rozsudok\nNajvyššieho súdu ČSR sp. zn. 5 Tz 2/87, judikát R 7/1988, rozsudok Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 5\nTz 81/76, judikát R 25/1977). Trestnoprávne (a aj disciplinárnoprávne) relevantné môže byť nekonanie\nlen za predpokladu, že existuje aspoň vo všeobecnosti takáto povinnosť, ktorá zaťažuje aj páchateľa.\nJudikatúra sa však podrobnejšie nezaoberala výkladom pojmov „podľa okolností a svojich pomerov“.\nTieto pojmy sú pojmami, ktoré individualizujú rozsah a obsah povinnosti, aká zaťažuje konkrétneho\npáchateľa v konkrétnej situácii. Inak povedané, aby sa nekonanie stalo konaním v zmysle § 122 ods.\n12 Tr. zák., je nevyhnutné, aby sa páchateľ, ktorý vo všeobecnosti má určitú povinnosť, ocitol v takých\nkonkrétnych okolnostiach, že na základe tejto povinnosti musí niečo konkrétne vykonať na ochranu\nzáujmu chráneného príslušným trestným alebo disciplinárnym predpisom. (...) Osobitnú podmnožinu\nproblematiky, či nekonanie predstavuje porušenie konkrétnej povinnosti konať na ochranu príslušnému\nchráneného záujmu, predstavujú situácie, v ktorých by konajúci mal mať viacero takýchto konkrétnych\npovinností súčasne, avšak nemôže takto konať, pretože to z rôznych dôvodov nie je možné. Doktrína v\ntejto súvislosti hovorí o tzv. kolízii povinností, o ktorú ide, ak by konajúci mal súčasne splniť aspoň dve\npovinnosti, ale môže splniť len jednu z nich za cenu toho, že druhú nesplní [porov. napr. Erb, V., Schäfer,\nJ. (eds.): Münchener Kommentar zum StGB. 4. vydanie, 2020, marg. č. 251 a nasl.].“.\n23. Aplikujúc východiská zhrnuté vyššie v tomto rozhodnutí pristúpil Najvyšší správny súd SR k\nposúdeniu plnenia si povinností (viď základný normatívny rámec sumarizovaný tohto rozhodnutia vyššie)\ndisciplinárne obvinenej v konaní označených disciplinárnym navrhovateľom a to v kontexte ňou tvrdenej\nenormnej zaťaženosti súdneho oddelenia s cieľom identifikácie prípadnej kolízie povinností disciplinárne\nobvinenej a posúdenia jej následného riešenia. V roku 2019 mala disciplinárne obvinená pridelených 273\nvecí, prerozdelených 63 vecí, rozhodnutých 358 vecí, vybavených 326 vecí a nevybavených 445 vecí.\nV roku 2020 mala pridelených 295 vecí, rozhodnutých 365 vecí, vybavených 340 vecí a nevybavených\n400 vecí. Ďalej ako vplýva zo štatistických listov v roku 2021 v januári mala nerozhodnutých 379\nvecí a nevybavených 501 vecí, v decembri mala nerozhodnutých 254 vecí a nevybavených 322 vecí.\nV roku 2022 mala v januári nerozhodnutých 253 vecí, nevybavených 327 vecí a v decembri mala\nnerozhodnutých 249 vecí a nevybavených 334 vecí. Najvyšší správny súd SR dospel po vykonanom\ndokazovaní k záveru, že disciplinárne obvinená sudkyňa rozhodne nepatrí k tým sudcom, ktorí by jednak\nnevybavovali (v rovine celkového počtu) dostatočné množstvo vecí, nepatrí ani k sudcom, ktorí by nemali\nkvalitné rozhodnutia, resp. ani k sudcom, ktorí by nevyužívali fond pracovného času.\n24. Je nevyhnutné prijať záver, že skutok tak, ako bol vymedzený v disciplinárnom návrhu bol\njednoznačne preukázaný na základe vykonaných dôkazov (sp. zn. B3-21C/93/2010) a obdobie\nnečinnosti (prieťahov) konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze\nč. k. IV. ÚS 354/2022-31 zo dňa 20.09.2022, ktorý sa týkal konania vedeného na Okresnom súde\nH. V. pod sp. zn. 21C/93/2010. Zhrňujúc vyššie uvedené, disciplinárny senát uzavrel, že disciplinárne\nobvinená svojím zavinením spôsobila prieťahy v konaní, keď v období od 09.07.2019 bola absolútne\nnečinná až do 18.07.2022, kedy vydala uznesenie, ktorým zmenila subjekt ustanovený na vykonanie\nkontrolného znaleckého posudku, čím spôsobila prieťahy v trvaní viac ako 3 rokov. Týmto konaním\nporušila povinnosť sudcu ustanovenú\nv § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Z hľadiska subjektívnej stránky\ndisc. obvinená konala vo vedomej nedbanlivosti, pretože vedela, že nesplnením si povinnosti môže\nporušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom. Sudca musí poznať procesné štádium vo svojich\npridelených veciach a v súlade s tým postupovať pri ich vybavovaní bez zbytočných prieťahov. Uvedený\nzáver disciplinárneho senátu nemôže zvrátiť ani argumentácia disciplinárne obvinenej, že na poradách\nupozorňovala na neprimerané zaťaženie, navyše keď splnenie notifikačnej povinnosti podľa § 30 ods. 4\nzákona č. 385/2000 Z. z. nebolo žiadnym spôsobom preukázané.\nV.\nDisciplinárne opatrenie\n\n25. Pri rozhodovaní o sankcii prihliadal najvyšší správny súd najmä na ustanovenie § 117 ods. 6\nzákona č. 385/2000 Z. z., podľa ktorého „Disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia\nprihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, následok a mieru zavinenia.“.\nK záveru o nečinnosti v trvaní viac ako 3 roky v podstate dospel aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky s tým, že nečinnosť sudcu v časovom úseku takej dĺžky je neakceptovateľná doba, a to aj\npri akceptovaní skutočnosti, že vec bola skutkovo náročnejšia s ohľadom na nevyhnutnosť vykonať\nznalecké dokazovanie. Žaloba vo veci vedenej na Okresnom súde H. V. pod sp. zn. 21C/93/2010 (t. č.\nna Mestskom súde H. V. pod sp. zn. B3-21C/93/2010) bola pritom podaná dňa 26.07.2010 a vec nie je\ndoposiaľ vybavená (právoplatne skončená).\n26. Pri určovaní disc. opatrenia Najvyšší správny súd SR podľa § 117 ods. 6 zákona o sudcoch zobral na\nzreteľ skutočnosť, že disciplinárne obvinená nebola do súčasnosti nikdy disciplinárne trestaná. Jedná sa\no výborne hodnotenú sudkyňu, ktorá s ohľadom na štatistické výkazy dosahuje aj v počte rozhodnutých\nvecí kladné výsledky. Rovnako zobral do úvahy, že obdobie nečinnosti, ktoré Najvyšší správny súd SR\npovažoval za disciplinárne previnenie, trvalo viac ako tri roky. Sankcia ako disciplinárne opatrenie musí\npôsobiť nielen preventívne (aby sa sudca vyvaroval porušovaniu svojich povinností), ale rovnako plní\naj funkciu represívnu, teda musí reprezentovať dostatočnú ujmu na právach toho, kto právnu povinnosť\nporušil a to v relácii k povahe spáchaného skutku. Preto vzhľadom na dĺžku nečinnosti disciplinárne\nobvinenej v konaní o náhradu škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia maloletej žalobkyni,\nktorá je imobilná (ako aj samotný postoj disc. obvinenej, ktorá uvádzala, že týmto spôsobom konala\nv prospech žalobkyne, pretože chcela zistiť objektívny skutkový stav) považoval disciplinárny senát\nza neadekvátne uloženie disc. opatrenia napomenutia, ale pristúpil k uloženiu prísnejšej sankcie. So\nzreteľom na všetky tieto skutočnosti najvyšší správny súd považoval za nevyhnutné uložiť disc. obvinenej\nzníženie platu o 10 % na obdobie dvoch mesiacov.\n27. Na základe týchto skutočností Najvyšší správny súd SR rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia. O náhrade trov disciplinárneho konania rozhodol Najvyšší správny súd SR\ntak, že disciplinárne obvinenej (ktorú uznal za vinnú), uložil podľa § 38 ods. 2 disciplinárneho súdneho\nporiadku povinnosť nahradiť štátu trovy disciplinárneho konania paušálnou sumou vo výške stanovenej\nv § 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 434/2021 Z. z., ktorou sa ustanovuje\npaušálna suma trov disciplinárneho konania.\n28. Rozhodnutie o vine prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 5:0.\n29. Rozhodnutie o disciplinárnom opatrení prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte\npomerom hlasov 4:1.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5f861b26-b4b7-41a3-b3a9-c52ae193938c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.354.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 354/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 354/2022 z 20. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.354.2022.2"}], "citovane_v": []}