{"guid": "546dd81c-5f4f-4129-b770-5937bf366d91:13ba82bf-8293-40b5-bcb2-a740cd60c22e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:9622200064.2", "spisova_znacka": "11Snr/1/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 11Snr/1/2022 z 27. 2. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. februára 2024, sp. zn. 11Snr/1/2022, ECLI:SK:NSSSR:2024:9622200064.2", "identifikacne_cislo": "9622200064", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2024-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Ustanovenie § 14 ods. 2 písm. c) bod 10 zákona č. 215/2004 Z. z., konkrétne slovnú konštrukciu „prijíma neoprávnené platby, dary alebo iné výhody...“ nemožno vykladať doslovne gramaticky tak, že by muselo ísť o aktuálne prebiehajúci, v čase rozhodovania žalovaného, neukončený dej. Táto podmienka je naplnená, ak je dostatočne zistený a podložený záver o tom, že navrhovaná osoba sa takéhoto konania dopustila a nie je vylúčený záver o tom, že sa ho už dopúšťať nebude.", "pravna_veta_zdroj": "zbierka", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": {"rok": 2026, "url": "https://www.nssud.sk/wp-content/uploads/Zbierka_2026_1-sprist.pdf", "vety": ["Ustanovenie § 14 ods. 2 písm. c) bod 10 zákona č. 215/2004 Z. z., konkrétne slovnú konštrukciu „prijíma neoprávnené platby, dary alebo iné výhody...“ nemožno vykladať doslovne gramaticky tak, že by muselo ísť o aktuálne prebiehajúci, v čase rozhodovania žalovaného, neukončený dej. Táto podmienka je naplnená, ak je dostatočne zistený a podložený záver o tom, že navrhovaná osoba sa takéhoto konania dopustila a nie je vylúčený záver o tom, že sa ho už dopúšťať nebude."], "cislo": 109, "zdroj": "ZNSS", "oznacenie": "109/2026 ZNSS", "klucove_slova": "ochrana utajovaných skutočností; bezpečnostné riziko", "prejudikatura": "", "vztah_k_uprave": "§ 10 ods. 1 písm. g), § 14 ods. 2 písm. c) bod 10 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností"}, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215", "nazov": "zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/215-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-14.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 215/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-14.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/215-2004/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2004/215#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/13ba82bf-8293-40b5-bcb2-a740cd60c22e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:9622200064.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:9622200064.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:9622200064.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n11Snr/1/2022\n9622200064\n27. 02. 2024\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2024:9622200064.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nHatalovej, PhD., LL.M., a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej, JUDr. Pavla Naďa, Mgr. Michala\nNovotného a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu: A.. L..\nV. V., nar. X. H. XXXX, J. XXX/XX, XXX XX R., zastúpeného JUDr. Mariánom Juskom, advokátom,\nRačí potok 2385/3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na\npreskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, so sídlom: Námestie Alexandra Dubčeka\n1, 812 80 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. CRD-2370-3/2021-VPRNBU\nzo dňa 3. februára 2022, takto\nrozhodol:\nI. Žaloba sa zamieta.\nII. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred správnymi orgánmi\n1. Na základe súhlasu žalobcu vykonal Národný bezpečnostný úrad (ďalej „NBÚ“) bezpečnostnú\nprevierku II. stupňa pre stupeň utajenia „Dôverné“ a zhromaždil na ňu potrebný materiál. Za významné\npre svoje rozhodnutie považoval nasledovné podklady:\n· utajovaný listinný dôkaz č.p.: R.-J.-XXX-XX/XXXX-Ž.-XXXXX/V z 11.03.2021, doručený 01.04.2021\n(ďalej ako „utajovaný dôkaz“);\n· záznam z bezpečnostného pohovoru so žalobcom zo dňa 18.06.2021, kde žalobca k prijímaniu\núplatkov alebo darov uviedol, že v roku 2015 absolvoval psychofyziologické overenie pravdovravnosti,\nv rámci ktorého sa dobrovoľne priznal k tomu, že v rokoch 2012-2014 trikrát prijal finančný dar, a to\nvo výške 250 eur, 100 eur a 1500 eur alebo 2000 eur. Rovnako sa priznal k tomu, že mu v roku 2016\nchcela kolegyňa odovzdať dva tablety, avšak tie neprijal, ale keďže ich nevedel vrátiť darcovi, tak ich\nanonymne, nerozbalené, poslal do detského domova.\n2. Tieto skutočnosti NBÚ vyhodnotil tak, že u žalobcu bolo zistené bezpečnostné riziko podľa § 14\nods. 2 písm. c) bod 10 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 215/2004 Z.z.“), t.j., že prijíma\nneoprávnené platby, dary alebo iné výhody alebo zneužíva postavenie alebo funkciu na získavanie\nneoprávnených pôžitkov.\n3. Vysvetlil postavenie a dôležitosť úloh, ktoré plní PZ, a účel zákona č. 215/2004 Z.z., ktorým je\nchrániť bezpečnostný záujem štátu. Zdôraznil potrebu preventívnej činnosti a zásadu „v pochybnostiach\nv neprospech preverovanej osoby“. Uviedol tiež, že pod pojmom bezpečnostné riziko je potrebné\n\nrozumieť aj „samotné podozrenie z existencie bezpečnostných rizík“. Uzavrel, že žalobca v súčasnosti\nneposkytuje reálnu a dostatočnú garanciu, že zabezpečí ochranu utajovaných skutočností, a nie je\nmožné ho považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu.\n4. Rozhodnutím č. SP-PB-885-26/2021-Ž-64032 z 28.09.2021 NBÚ rozhodol tak, že:\n· podľa § 10 ods. 1 písm. g) v spojení s § 14 ods. 2 písm. c) bod 10 zákona č. 215/2004 Z.z. žalobcu\nnemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že prijíma neoprávnené platby, dary alebo\niné výhody alebo zneužíva postavenie alebo funkciu na získavanie neoprávnených pôžitkov;\n· podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z. vydaním tohto rozhodnutia NBÚ ukončuje bezpečnostnú\nprevierku žalobcovi pre stupeň utajenia Dôverné.\n5. Žalobca podal voči rozhodnutiu NBÚ odvolanie z nasledovných dôvodov:\n· Použitý výklad § 14 ods. 2 písm. c) bod 10 zákona č. 215/2004 Z.z. je nesprávny. Toto ustanovenie\npoužíva prítomný čas „prijíma“ a vyjadruje neukončený dej. Zákonodarca v jednotlivých bodoch § 14\nods. 2 písm. c) zákona č. 215/2004 Z.z. jasne rozlišuje, či pri preverovaní bezpečnostného rizika ide o\nkonanie osoby v minulosti alebo v prítomnosti. Žalobca sa sám priznal, že v rokoch 2012 - 2014 trikrát\nprijal dar, ale v súčasnosti žiadne dary neprijíma, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že v roku 2016 dar neprijal\na odovzdal ho detskému domovu;\n· Skutočnosť, že zákonodarca rozlišuje, či treba skúmať prítomnosť alebo minulosť preverovanej osoby\npodporuje aj znenie § 12 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z., podľa ktorého sa za bezúhonnú osobu\nnepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak sa na neho nehľadí, akoby\nby nebol odsúdený, v spojení s ustanoveniami Trestného zákona o zahladení trestu. Podľa žalobcu na\njednej strane osoba, ktorá spácha úmyselný trestný čin (napr. aj prijímanie úplatku), sa môže po splnení\nďalších podmienok stať osobou oprávnenou oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, a na druhej\nstrane osoba, ktorá trikrát prijala dar, oľutovala to a priznala sa k tomu, predstavuje bezpečnostné riziko\na takéto oprávnenie získať nemôže, hoci odvtedy, t.j. viac než 7 rokov vedie riadny život;\n· Výklad pojmu „bezpečnostné riziko“ nie je správny. NBÚ v odôvodnení uvádza, že pod pojmom\n„bezpečnostné riziko“ treba v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR rozumieť samotné\npodozrenie z existencie bezpečnostných rizík, konkrétne cit: „Preto niekedy pre záver o existencii\nbezpečnostného rizika postačí zistenie, že je pravdepodobné, že príslušná zákonom predvídaná\nskutková podstata bola naplnená“. Podľa žalobcu však treba dodať (čo uvádza v rozhodnutiach\naj Najvyšší súd SR a podobne aj Nejvyšší správní soud ČR v rozsudku č.j. 7 As 31/2011-101,\npubl. pod č. 2602/2012 Sb. NSS), že cit: „to tak môže byť iba v prípade, že takáto eventualita je\nnajpravdepodobnejším vysvetlením skutkových zistení a že na základe dostupných údajov sa javia byť\nvýznamne pravdepodobnejšie ako iné do úvahy pripadajúce vysvetlenia“. Z rozhodnutia NBÚ nie je\nzrejmé, prečo považuje možnosť, že ak žalobca v minulosti prijímal dary, tak ich prijíma aj teraz, za\npravdepodobnejšiu, ako možnosť, že sa zo svojej chyby poučil a už žiadne dary neprijíma;\n· S poukazom na potrebu aplikácie základných zásad správneho konania (poukaz na nález Ústavného\nsúdu SR sp. zn. PL.ÚS 6/04), rozhodnutie NBÚ musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. NBÚ\nnevzal do úvahy, že žalobca okrem uvedených okolností v súvislosti s prijatím darov, nenaplnil znaky\nžiadneho z bezpečnostných rizík predvídaných v § 14 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z.z.;\n· Doplnil informácie k svojej osobe a motivácii stať sa policajtom s tým, že svoje zlyhanie oľutoval a je\nsi istý, že už sa nezopakuje.\n6. Žalovaný rozhodnutím č. CRD-2370-3/2021-VPRNBU zo dňa 3. februára 2022 (ďalej „napadnuté\nrozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a konštatoval, že žalobcu nemožno podľa § 10 ods. 1 písm.\ng) v spojení s § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. c) bod 10 zákona č. 215/2004 Z.z. považovať za bezpečnostne\nspoľahlivú osobu preto, že u neho bolo zistené bezpečnostné riziko, lebo prijíma neoprávnené platby,\ndary alebo iné výhody alebo zneužíva postavenie a funkciu na získavanie neoprávnených pôžitkov.\n7. Žalovaný vychádzal zo zistení NBÚ a stotožnil sa s jeho závermi. Dôvody uvedené v odvolaní\nnepovažoval za relevantné. Zdôraznil verejný záujem na ochrane utajovaných skutočností a poukázal\nna relevantné rozhodnutia Ústavného súdu SR (PL.ÚS 6/04-67, II. ÚS 9/93), ako aj Najvyššieho\nsúdu SR (2Snr/1/2017, 2Sž/7/2016, 2Snr/1/2016 a ďalšie). Zotrval na závere, že pod pojmom\n„bezpečnostné riziko“ treba v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR rozumieť samotné\npodozrenie z existencie bezpečnostných rizík (2Sž/7/2016 z 20.6.2019, 10Snr/1/2017/ z 27.9.2017,\n3 Snr/1/2017 z 16.5.2019, 2Snr/1/2016 z 20.6.2019 cit: „Preto niekedy pre záver o existencii\nbezpečnostného rizika postačí zistenie, že je pravdepodobné, že príslušná zákonom predvídaná\n\nskutková podstata bola naplnená. Môže to tak byť však len v prípade, že takáto eventualita je\nnajpravdepodobnejším vysvetlením skutkových zistení a že na základe dostupných údajov sa javia byť\nvýznamne pravdepodobnejšie ako iné do úvahy pripadajúce vysvetlenia.“\n8. Uzavrel, že prvky konania žalobcu, identifikované v utajovanom dôkaze, ktorého obsah NBÚ síce\nnemohol presne uviesť, avšak v rozhodnutí presne identifikoval jeho relevantné časti, ako aj skutočnosti\nvyplývajúce z bezpečnostného pohovoru, sú materiálne pre posúdenie bezpečnostného rizika, a to\npredovšetkým s ohľadom na povahu konania žalobcu.\n9. K námietkam žalobcu sa podrobne vyjadril s tým, že:\n· Použitie doslovného gramatického výkladu je v rozpore s dikciou a účelom zákona č. 215/2004 Z.z. a s\nvýkladom e ratione legis, a v kontexte prezentovaných rozhodnutí Ústavného súdu SR, zdôrazňujúcich\npreventívnu rolu štátu pri vykonaní bezpečnostnej previerky ho nemožno akceptovať. Poukázal na\nvýznam a dôležitosť plnenia úloh PZ, pričom žalobca ako jeho príslušník opakovane získal osobné\nvýhody vo forme finančných prostriedkov. Neakceptoval argument žalobcu o tom, že „zárukou“, že od\nroku 2014 žiadne dary neprijíma a ani prijímať nebude, má byť udalosť z roku 2016, keď mu darca po\nkolegyni poslal dar (2 tablety), tento neprijal a keďže ho nevedel darcovi vrátiť, anonymne ho odoslal\ndo detského domova, nepovažoval za relevantný. Žalobca totiž dar od kolegyne prevzal, disponoval\ns ním, hoci ho vôbec prevziať nemusel, pokiaľ by oň nemal záujem. Ak dar napriek tomu prevzal, z\njeho vyjadrení vyplýva, že darca mu nebol neznámy (išlo o svedka, ktorého si predvolal a vypočul), a\npreto žalobca nepreukázal pravdivosť tvrdenia, že dar poskytol detskému domovu. Aj keď žalobca svoje\nkonanie priznal a oľutoval, vzhľadom na závažnosť skutkových zistení táto okolnosť nie je v súčasnosti\nspôsobilá bezpečnostné riziko eliminovať;\n· Úvahy o interpretácii ustanovení zákona č. 215/2004 Z.z. v spojení s ustanoveniami Trestného\nzákona tiež nepovažoval za relevantné a vysvetlil rozdiel medzi povahou trestného konania, skutkovou\npodstatou trestného činu a rozhodnutím o vine a povahou bezpečnostnej previerky, ktorá má preventívny\ncharakter;\n· K zisteniu skutkového stavu zdôraznil, že postupoval v aktívnej súčinnosti so žalobcom, poučil ho o\njeho právach, umožnil mu obhajovať jeho práva a záujmy, pričom záznam z bezpečnostného pohovoru\nžalobca podpísal bez výhrad. NBÚ uviedol konkrétne dôvody svojho rozhodnutia. Argumentácia, že\nžalobca spĺňa ostatné predpoklady na vznik oprávnenia , je irelevantná, keďže z dikcie § 26 ods.\n1 zákona č.215/2004 Z.z. je zrejmé, že pre vydanie osvedčenia sa vyžaduje kumulatívne splnenie\npredpokladov v zmysle § 10 ods. 1 tohto zákona, ktoré zohľadňujú variabilitu a mnohostrannosť vplyvov\nsúvisiacich s konaním a správaním sa osoby;\n· K záujmu žalobcu vykonávať prácu v PZ uviedol, že právo na slobodnú voľbu povolania, ani právo\nna prácu nezakladajú nárok na vykonávanie konkrétnej funkcie, a pokiaľ boli zhromaždené dôkazy o\nexistencii bezpečnostného rizika, žalobca nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie\nsa s utajovanými skutočnosťami.\nII. Žaloba a vyjadrenia\n10. Dňa 12.4.2022 podal žalobca elektronicky (e-mailom) na Najvyšší správny súd SR (ďalej „správny\nsúd“) žalobu. Následne dňa 21.4.2022 doručil podanie v elektronickej podobe s autorizáciou podľa\nosobitného predpisu. Uvedené podania nie sú totožné v časti žalobných dôvodov, keďže podanie\ndoručené 21.4.2022 oproti podaniu z 12.4.2022 obsahuje podrobnejší opis žalobcovho právneho názoru\n(v podstate ide o zopakovanie textu z odvolania o potrebe výkladu pojmu „prijíma“). Správny súd teda\nnepovažoval podanie z 21.4.2022 za dodatočné doručenie podania z 12.4.2022 v zmysle § 56 ods.\n2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“),\nale za žalobu podanú v lehote (podľa doručenky v administratívnom spise žalovaného bolo žalobcovi\nrozhodnutie žalovaného doručené 21.2.2022, t.j. lehota na podanie žaloby uplynula v zmysle § 69 ods.\n4 SSP 21.4.2022).\n11. V žalobe žalobca uviedol nasledovné dôvody:\n· žalovaný vydal nezákonné rozhodnutie;\n· odvolací orgán vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym\nzáverom;\n\n· odvolací orgán na jeho argumenty absolútne nereagoval, pričom je presvedčený, že dôvod na\npotvrdenie rozhodnutia nikdy nebol a nie je možné vychádzať len z jednej skutočnosti, ale zo všetkých\ndôkazov, ktoré boli v konaní k dispozícii;\n· výklad NBÚ aj žalovaného je v rozpore s gramatickým a logickým výkladom zákona;\n· zopakoval, že zákonodarca jasne uviedol, v ktorých prípadoch chce preskúmať len prítomnosť\npreverovanej osoby a v ktorých aj jej minulosť (čomu nasvedčuje aj znenie § 12 zákona č. 215/2004\nZ.z.). Vzhľadom na prijatie daru pred 7 rokmi nie je naplnená dikcia zákona, žalovaný aj NBÚ vykladajú\nzákon extenzívne;\n· opätovne vymenoval kritériá v zmysle § 14 zákona č. 215/2004 Z.z., ktoré spĺňa.\n12. Žalobným návrhom žiadal rozhodnutie NBÚ aj žalovaného zrušiť a priznať náhradu trov konania.\nNežiadal o nariadenie pojednávania. Požiadal o zabezpečenie bezpečnostného spisu č. R.-J.-XXX/\nXXXX-Ž.-XXXXX a po jeho zabezpečení o nahliadnutie do spisu.\n13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným dňa 08.12.2022, kde zotrval na správnosti svojich\nrozhodnutí a zdôraznil, že žalobca nepostuloval žiadnu argumentáciu a neuplatnil žiadne výhrady voči\npostupu pri vykonávaní bezpečnostnej previerky, a ani žiadnu relevantnú argumentáciu, z ktorej by\nbolo možné vyvodiť nezákonnosť rozhodnutia NBÚ a žalovaného. Navrhol žalobu zamietnuť a trovy\nkonania žalobcovi nepriznať. Navrhol, aby správny súd, ak je to pre prejednanie veci potrebné, nariadil\npojednávanie.\n14. Žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 14.02.2024 a zotrval na doterajšej argumentácii. Podrobnejšie\nopisoval udalosť z roku 2016 a zdôraznil, že dar od kolegyne nikdy osobne neprevzal, ale kolegyňa na\nkonci pracovnej doby, keď odchádzala z práce, zastavila sa v žalobcovej otvorenej kancelárii a keďže\nžalobca sa tam nenachádzal, nechala mu dar tam. Žalobca dar nikdy neotvoril. Darcu síce vypočúval,\nale jeho pobyt mu nebol známy, nakoľko sa darca v mieste trvalého pobytu dlhodobo nezdržiaval a iný\npobyt nebol známy, dokonca pri výsluchu odmietol uviesť adresu, kde sa zdržiava a to bolo aj predmetom\nkonfliktu medzi svedkom (darcom) a policajtom (žalobcom). Dar bol formou ospravedlnenia.\n15. Žalovaný sa k tomuto podaniu už nevyjadril.\nIII. Posúdenie Najvyšším správnym súdom SR\n16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 11 písm. a), v zložení\npodľa § 21 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\n„SSP“), v spojení s čl. 5 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady\nSlovenskej republiky na preskúmanie činnosti Národného bezpečnostného úradu v znení neskorších\npredpisov preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n17. Vzhľadom na to, že ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nežiadal a správny\nsúd neidentifikoval žiadne dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP, rozhodol bez\nnariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.02.2024.\n18. Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu o nahliadnutie do bezpečnostného spisu, predsedníčka senátu\ndňa 23.01.2024 vylúčila z nahliadania utajovanú prílohu administratívneho spisu (bezpečnostný spis\nžalobcu, uložený pod zn. KPr 306/2022-10-/2022/P), pretože boli splnené podmienky § 88 ods. 1 SSP\na nebol daný dôvod podľa § 88 ods. 2 SSP, o čom bol žalobca upovedomený.\n19. K namietanému nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že\ntento dôvod nie je relevantný. Z textu rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa všetkými námietkami\nuvedenými v odvolaní podrobne zaoberal a poskytol žalobcovi vyčerpávajúce a rozsiahle zdôvodnenie.\nText žaloby je obsahovo takmer identický s obsahom podaného odvolania a žalobca nekonkretizuje, s\nktorým jeho argumentom sa žalovaný podľa neho nezaoberal. Nesúhlas žalobcu so závermi žalovanému\nnemožno považovať za nedostatok odôvodnenia.\n\n20. Ďalšia časť žalobnej argumentácie predstavuje nesúhlas s výkladom ust. § 14 ods. 2 písm. c) bod\n10 zákona č. 215/2004 Z.z., ktoré znie:\n„(2) Za bezpečnostné riziko sa považuje:\n...\nc) zistenie, že osoba:\n...\n10. prijíma neoprávnené platby, dary alebo iné výhody alebo zneužíva postavenie a funkciu na\nzískavanie neoprávnených požitkov,“\n21. Aj tu sú výhrady žalobcu identické s jeho výhradami v odvolaní a žalovaný na ne podrobne reagoval.\nSprávny súd výklad žalovaného považuje za zrozumiteľný a logický a v plnom rozsahu sa s ním\nstotožňuje. Výhrady žalobcu smerujú k prítomnému času slovesa „prijíma“, čo podľa neho znamená, že\nmusí ísť o preukázané dianie v súčasnosti, a nie v minulosti (na rozdiel od iných formulácií uvedených\nv § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 215/2004 Z.z., kde je použitý minulý čas).\n22. Správny súd už vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol (sp. zn. 35/Snr/2021, sp. zn.\n2Snr/1/2019), že znenie zákona, ktoré explicitne zakotvuje pojem „zistené“ bezpečnostné riziko,\nznamená, že zákonodarca pre kvalifikáciu navrhovanej osoby ako nie bezpečnostne spoľahlivej\nvyžaduje určitú kvalitatívnu úroveň rizika, ktoré musí byť v administratívnom procese zistené\na preukázané. Súčasne, v zmysle doterajšej súdnej praxe pod pojmom „bezpečnostné riziko“\ntreba rozumieť aj samotné podozrenie z existencie bezpečnostných rizík (2Sž/7/2016 z 20.6.2019,\n10Snr/1/2017/ z 27.9.2017, 3 Snr/1/2017 z 16.5.2019, 2Snr/1/2016 z 20.6.2019, obdobne aj Nejvyšší\nsprávní soud ČR v rozsudku č.j. 7 As 31/2011-101, publ. pod č. 2602/2012 Sb. NSS). Tieto\nrozhodnutia uvádzal aj žalobca. Z nich vyplýva aj záver, že cit: „Preto niekedy pre záver o existencii\nbezpečnostného rizika postačí zistenie, že je pravdepodobné, že príslušná zákonom predvídaná\nskutková podstata bola naplnená. Môže to tak byť však len v prípade, že takáto eventualita je\nnajpravdepodobnejším vysvetlením skutkových zistení a že na základe dostupných údajov sa javia byť\nvýznamne pravdepodobnejšie ako iné do úvahy pripadajúce vysvetlenia.“\n23. V uvedenom kontexte potom slovnú konštrukciu „prijíma“ nemožno vykladať doslovne gramaticky\ntak, že by muselo ísť o aktuálne prebiehajúci, v čase rozhodovania žalovaného neukončený dej. Na\nnaplnenie dikcie zákona podľa správneho súdu musí ísť o dostatočne zistené a podložené závery\nžalovaného o tom, že navrhovaná osoba sa takéhoto konania dopustila a nie je vylúčený záver o tom,\nže sa ho už dopúšťať nebude.\n24. V súdenej veci zistenia žalovaného, ktoré žalobca nepoprel, svedčia o tom, že žalobca opakovane\nprijal v súvislosti s výkonom svojej funkcie príslušníka PZ peňažné dary nie zanedbateľnej hodnoty\n(100, 250 a 1500 resp. 2000 eur) a dialo sa tak v dlhšom časovom rozmedzí (roky 2012 - 2014). Ani\nudalosť z roku 2016 nesvedčí o tom, že by svoj postoj zásadne zmenil a už žiadne dary neprijímal.\nAko správne uviedol žalovaný, žalobca dar (tablety) prostredníctvom kolegyne prijal (hoci nemusel a\nani nemal), vedel, kto je darca, a teda mohol urobiť úkon smerujúci k vráteniu daru, a informácia, že\ntablety poslal detskému domovu je len jeho nepodloženým tvrdením. Tieto zistenia žalovaného v spojení\ns utajovaným dôkazom NSS považuje za dostatočné na naplnenie bezpečnostného rizika v zmysle §\n14 ods. 2 písm. c) bod 10 zákona č. 215/2004 Z.z.\n25. Ani žalobcom prednesený podrobný popis udalosti z roku 2016 vo vyjadrení zo 14.02.2024\nnevyvracia závery, ku ktorým dospel žalovaný. Jednak, takýto podrobný opis žalovaný uviedol až v\npriebehu súdneho konania ako reakciu na vyjadrenie žalovaného, teda neprezentoval ho ani v odvolaní,\nani v žalobe. Naviac, k takémuto opisu udalosti nepredložil žiadne dôkazy, a tak ide len nepodložené\ntvrdenie žalobcu. Podstatné však je, že uvedenú udalosť žalobca nespochybnil a jej vyhodnotenie v\nrozhodnutí žalovaného spolu s ostatnými dôkazmi svedčí v prospech záveru, ktorý prijal žalovaný.\n26. Správny súd neakceptoval ani žalobcovu výhradu o nedostatočne zistenom skutkovom stave a o\ntom, že bolo potrebné vychádzať zo všetkých dôkazov. Podľa žalobcu majú „ostatné dôkazy“ spočívať\nv tom, že ostatné požiadavky v zmysle § 14 zákona č. 215/2004 Z.z. spĺňa.\n27. Správny súd konštatuje, že § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. stanovuje, že za bezpečnostne\nspoľahlivú osobu nemožno považovať osobu, u ktorej bolo zistené bezpečnostné riziko, ďalej\nvymenované v § 14 ods. 2. Znenie zákona jasne uvádza, že akékoľvek zistené bezpečnostné riziko vedie\n\nk záveru o bezpečnostnej nespoľahlivosti navrhovanej osoby a nejde o proces dokazovania smerujúci\nk vyhodnoteniu väčšej či menšej „rizikovosti“ osoby, ako sa domnieva žalobca.\nIV.\nZáver\n28. Správny súd vyhodnotil žalobcom uplatnené žalobné námietky za nespôsobilé spochybniť zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n29. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario.\nŽalovaný bol v konaní úspešný, a preto má právo na náhradu trov konania. Keďže však neboli splnené\npodmienky aplikácie § 168, súd mu náhradu nepriznal. Žalobca, ako neúspešný účastník nemá právo\nna náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 SSP a contrario).\n30. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 5:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"zbierka": {"rok": 2026, "url": "https://www.nssud.sk/wp-content/uploads/Zbierka_2026_1-sprist.pdf", "vety": ["Ustanovenie § 14 ods. 2 písm. c) bod 10 zákona č. 215/2004 Z. z., konkrétne slovnú konštrukciu „prijíma neoprávnené platby, dary alebo iné výhody...“ nemožno vykladať doslovne gramaticky tak, že by muselo ísť o aktuálne prebiehajúci, v čase rozhodovania žalovaného, neukončený dej. Táto podmienka je naplnená, ak je dostatočne zistený a podložený záver o tom, že navrhovaná osoba sa takéhoto konania dopustila a nie je vylúčený záver o tom, že sa ho už dopúšťať nebude."], "cislo": 109, "zdroj": "ZNSS", "oznacenie": "109/2026 ZNSS", "klucove_slova": "ochrana utajovaných skutočností; bezpečnostné riziko", "prejudikatura": "", "vztah_k_uprave": "§ 10 ods. 1 písm. g), § 14 ods. 2 písm. c) bod 10 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností"}, "pravna_veta": "Ustanovenie § 14 ods. 2 písm. c) bod 10 zákona č. 215/2004 Z. z., konkrétne slovnú konštrukciu „prijíma neoprávnené platby, dary alebo iné výhody...“ nemožno vykladať doslovne gramaticky tak, že by muselo ísť o aktuálne prebiehajúci, v čase rozhodovania žalovaného, neukončený dej. Táto podmienka je naplnená, ak je dostatočne zistený a podložený záver o tom, že navrhovaná osoba sa takéhoto konania dopustila a nie je vylúčený záver o tom, že sa ho už dopúšťať nebude.", "pravna_veta_zdroj": "zbierka"}, "cituje": [], "citovane_v": []}