{"guid": "e527d512-c07f-4206-9f36-ff42f5bc978e:d3b13e1c-c6d0-4ba0-984b-46db3a5818ab", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200375.1", "spisova_znacka": "6Ssk/36/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/36/2024 z 12. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 12. decembra 2024, sp. zn. 6Ssk/36/2024, ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200375.1", "identifikacne_cislo": "8021200375", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2024-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-1", "nazov": "§ 467 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-467"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-467", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3b13e1c-c6d0-4ba0-984b-46db3a5818ab", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200375.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200375.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200375.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/36/2024\n8021200375\n12. 12. 2024\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2024:8021200375.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej\nveci žalobkyne: A. Q., narodená XX. K. XXXX, bytom N. X, XXX XX J., právne zastúpená: Burian\n& partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanej:\nSociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovavej č. 6824-3/2021-BA zo dňa 17. mája 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovanej\nproti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-4Sa/15/2021-60 zo dňa 10. januára 2024, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nŽalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania na kasačnom súde voči žalovanej v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Správny súd v Košiciach (ďalej len ,,správny súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 10. januára 2024,\nč. k. PO-4Sa/15/2021-60 (ďalej len ,,napadnutý rozsudok“), postupom podľa § 190 ods. 1 písm. e),\npísm. f) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) zrušil na základe\nsprávnej žaloby žalobkyne rozhodnutie žalovanej č. 6824-3/2021-BA zo dňa 17. mája 2021 (ďalej\nlen ,,preskúmavané rozhodnutie“ alebo ,,druhostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanej na ďalšie\nkonanie. Žalovaná preskúmaným rozhodnutím postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení (ďalej len ,,zákon č. 461/2003 Z. z.) zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a\npotvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad (ďalej len ,,prvostupňový správny orgán“), č.\n16241/2020-PP-DvN zo dňa 04. decembra 2020 (ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým\nrozhodnutím prvostupňový správny orgán, s odkazom na ust. § 178 ods. 1 písm. a) piateho bodu\nzákona č. 461/2003 Z. z., § 104 ods. 1 zákona a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a\nRady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len ,,nariadenie č. 883/2004“\nalebo ,,základné nariadenie“), rozhodol, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.\n2. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že bezprostredne\npred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti žalobkyňa neukončila dobu poistenia v\nnezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom\nčlenskom štáte Európskej únie nebolo jej bydlisko na území Slovenskej republiky. Podľa právneho\nnázoru prvostupňového správneho orgánu čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia sa na žalobkyňu\nnevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 základného nariadenia.\nO odvolaní žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodla\nžalovaná preskúmavaným rozhodnutím. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobkyňa v období\nštyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie (od. 26. októbra 2016 do 25.\noktóbra 2020) nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktoré by jej bolo možné zohľadniť\n\nna účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, v dôsledku čoho nesplnila základnú podmienku\npriznania nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (doba\npoistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v období posledných 4 rokoch pred zaradením do\nevidencie uchádzačov o zamestnanie). V posudzovanom období žalobkyňa pracovala len na území\niného členského štátu Európskej únie - Rakúska, čo osvedčila predložením formulára U1 zo dňa 23.\nnovembra 2020, z ktorého tiež vyplýva, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti od úradu,\nktorý formulár U1 vydal, pretože nepožiadala o export dávky v nezamestnanosti. Nakoľko žalobkyňa\nnedosiahla zákonom požadované doby poistenia v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky,\npredmetom posudzovania bolo, či dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Rakúska\nmožno zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle čl. 61 v spojení s\nčl. 65 ods. 2, ods. 5 písm. a) základného nariadenia, t. j., či je splnený predpoklad, že si žalobkyňa\nzachovala bydlisko na území Slovenskej republiky, pričom skutočnosti ako dĺžku a trvalosť prítomnosti\nna území Rakúska po dobu takmer 13 rokov (prerušovane od decembra 2007 do októbra 2020), povahu\na osobitné vlastnosti vykonávanej činnosti (z údajov potvrdených vo formulári U1 zo dňa 23. novembra\n2020 je zrejmé, že od novembra 2011 do októbra 2020 žalobkyňa vykonávala na území Rakúska\nsezónne práce, ktoré však spravidla trvali prevažnú časť roka od decembra do marca a od mája/júla\ndo októbra), dlhodobú orientáciu na rakúsky pracovný trh, pravidelné návraty na územie Rakúska,\nplatenie daní a odvodov v Rakúsku, žalovaná vyhodnotila silnejšie, ako ostatné zistené skutočnosti,\na to vlastníctvo nehnuteľnosti, prítomnosť rodinných príslušníkov, pravidelné návraty, bankový účet,\nzmluvu s mobilným operátorom, vlastníctvo motorového vozidla, využívanie zdravotnej starostlivosti na\nSlovensku. Žalovaná mala zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zamestnania v\nRakúsku sa žalobkyňa v tomto čase dlhodobo zdržiavala, bývala, trávila pracovný aj mimopracovný\nčas, platila zákonné odvody a dane na území Rakúska, pričom všetky tieto skutočnosti preukazujú\nvytvorenie centra záujmov žalobkyne počas výkonu sezónnych zamestnaní práve na území Rakúska.\nŽalovaná pri zohľadnení všetkých zistených skutočností, vrátane bankového účtu, mobilného operátora,\nmotorového vozidla na Slovensku, poukázala, že rozhodujúcimi ukazovateľmi miesta bydliska sú\nskutočnosti stanovené v čl. 11 ods. 1 základného nariadenia, v súlade s ktorým bolo posúdené bydlisko\nžalobkyne a bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa si bydlisko na území Slovenskej republiky\npočas výkonu činnosti zamestnanca v zahraničí nezachovala. Rozhodnutie žalovanej žiadala žalobkyňa\nsprávnou žalobou z 19. júla 2021 preskúmať súdom.\n3. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej a rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu a dospel k záveru, že\nžaloba je dôvodná.\n4. Správny súd po oboznámení sa so všetkými skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu administratívneho\nspisu, ako aj z priebehu súdneho konania nepovažoval za sporné, že žalobkyňa pred podaním\nžiadosti o dávku v nezamestnanosti nezískala potrebné obdobie poistenia podľa § 104 zákona\no sociálnom poistení, ani skutočnosť, že žalobkyňa neukončila bezprostredne pred zaradením do\nevidencie uchádzačov o zamestnanie doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov, čo\nby umožňovalo bez iného započítať doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych\npredpisov ktoréhokoľvek členského štátu (aj Rakúska), ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských\nprávnych predpisov (čl. 61 ods. 1 a 2 základného nariadenia). Otázkou riešenou správnym súdom bolo\nposúdenie záverov žalovanej týkajúcich sa určenia bydliska a zachovania centra záujmov žalobkyne\npočas obdobia, kedy pracovala v Rakúsku, pre účely aplikácie čl. 61 v spojení s čl. 65 ods. 2 a ods. 5\npísm. b) základného nariadenia.\n5. Podľa názoru správneho súdu v prospech záveru správnych orgánov, že žalobkyňa si nezachovala\ncentrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky, ale došlo k jeho presunutiu do Rakúska,\nsvedčí najmä dĺžka pôsobenia žalobkyne v Rakúsku v trvaní takmer 13 rokov, ako aj dlhodobá,\nprioritná a opakovaná orientácia na rakúsky pracovný trh (posledné preukázané obdobie poistenia\nv nezamestnanosti žalobkyne na území Slovenskej republiky trvalo od 19. decembra 2006 do 27.\nnovembra 2007). Správny súd ale nemohol prisvedčiť záveru správnych orgánov o stabilnej pracovnej\nsituácii žalobkyne. V odôvodnení uviedol, že je pravdou, že žalobkyňa opakovane pracovala u toho\nistého zamestnávateľa (minimálne počas trvania rozhodného obdobia), z administratívneho spisu však\nmožno dospieť k záveru, že pracovné pomery žalobkyňa uzatvárala len na dobu určitú. A hoci práce\nvykonávané žalobkyňou na území Rakúska trvali prevažnú časť roka (v ucelených časových intervaloch\nod decembra do marca/apríla a od mája/júla do októbra), jednalo sa len o sezónne práce. Správny súd\n\npreto nemal za preukázané, že takéto pracovné podmienky možno považovať za stabilné. Pod pojmom\n„stabilita“ je potrebné predovšetkým rozumieť určitú stálosť, nemennosť, sústavnosť či trvalosť. Podľa\nnázoru správneho súdu však popísaná pracovná situácia žalobkyne spočívajúca v sezónnych prácach\nvykonávaných na základe pracovných zmlúv uzatvorených na dobu určitú, v kontexte so skutočnosťou,\nže nie je preukázané, že by žalobkyňa mala istotu ďalšieho zamestnania v podobe pracovnej zmluvy\nna ďalšie obdobie, podstatu stability nespĺňala. Tak, ako bola pracovná situácia žalobkyne preukázaná,\nnemôže spĺňať požiadavku plynúcu z článku 11 ods. 1 písm. b) bod i) vykonávacieho nariadenia, v\nzmysle ktorého v súvislosti s ustálením centra záujmov je potrebné (okrem iného) zohľadniť aj situáciu\ndotknutej osoby, vrátane povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým\nmiesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej\nzmluvy.\n6. Rovnako za predčasné považoval správny súd aj konštatovanie správnych orgánov o stabilnej\nbytovej situácii žalobkyne v Rakúsku, primeranej výkonu povolania. Žalobkyňa vo Vyhlásení žiadateľa\nna účely posúdenia zachovania centra záujmov zo dňa 06. novembra 2020 uviedla, že býva sama\nu zamestnávateľa. Z administratívneho spisu však vyplýva, že žalovaná nezisťovala žiadne ďalšie\npodrobnosti o ubytovaní žalobkyne, hoci nie sú zrejmé ďalšie okolnosti o forme ubytovania a je najskôr\nmožné dospieť k záveru, že sa nejednalo o bežný prenájom/podnájom či vlastníctvo nehnuteľnosti\nna bývanie. Správne orgány sa taktiež nijako nezaoberali otázkou podmienok a stálosti ubytovania\nžalobkyne - teda, či žalobkyňa bývala sama alebo išlo o zdieľané ubytovanie, mala možnosť užívať izbu\naj v čase dovolenky po sezóne, či mala možnosť nechať si v nej v medzičase medzi dvomi pracovnými\npomermi svoje osobné veci, či mala k dispozícii vlastné sociálne zariadenie, možnosť prípravy vlastnej\nstravy a pod. Všeobecne možno konštatovať, že ubytovanie, hoci v samostatnej hotelovej izbe, ale bez\nmožnosti vytvoriť si náležitý komfort a súkromie, nesvedčí v prospech dlhodobého usadenia sa v danej\nkrajine. Preto správny súd uviedol, že bude potrebné vypočuť žalobkyňu a na základe takto doplneného\nskutkového stavu opätovne vyhodnotiť stabilitu jej bydliska v Rakúsku.\n7. V ďalšom správny súd prihliadol aj na ďalšie skutočnosti uvedené žalobkyňou, ako pravidelné návraty\nna územie Slovenska 2x ročne, prítomnosť detí a vnúčat, vlastníctvo bytu a motorového vozidla,\nzachovanie trvalého pobytu, bankový účet vedený v ČSOB, zmluvu uzatvorenú s mobilným operátorom\nSWAN, platenie poplatkov za komunálny odpad, využívanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku. V\ntejto súvislosti však správny súd konštatuje, že tieto skutočnosti samy o sebe nepredstavujú dostatočne\nsilný základ pre zachovanie bydliska na území Slovenska, iba podporne preukazujú zachovanie si\nurčitých väzieb žalobkyne k Slovenskej republike v rozhodnom období, t.j., keď bývala a pracovala v\nRakúsku. Avšak v kontexte potreby nového posúdenia stability zamestnania a primeranosti ubytovania,\ntieto skutočnosti podľa názoru správneho súdu bude musieť žalovaná znovu vyhodnotiť a posúdiť.\n8. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd vyhodnotil námietky žalobkyne o nedostatočne zistenom\nskutkovom stave, o absencii opory pre skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ\nnapadnutého rozhodnutia, ako aj o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej,\nza dôvodné. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na povinnosť správneho orgánu pri rozhodovaní\npostupovať v súlade s § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a to tak, aby presne a úplne zistil\nskutočný stav veci a na ten účel si obstaral potrebné podklady na rozhodnutie, vrátane výsluchu\núčastníka konania. Pri posudzovaní veci správny súd určil správnemu orgánu povinnosť objasňovať\nrovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v\nneprospech účastníka konania. V tejto súvislosti správny súd osobitne upriamil pozornosť na skutočnosť,\nže je dôležité v rámci koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia zabezpečiť, aby nedošlo nielen\nk neoprávnenému prekrývaniu sa dávok z rôznych členských štátov, ale i to, aby žalobkyňa nedôvodne\nneostala mimo systému sociálneho zabezpečenia oboch dotknutých členských štátov.\n9. S prihliadnutím na to, že rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu veci, správny súd určil povinnosť žalovanej odstrániť súdom vytýkané nedostatky\nadministratívneho konania, a to podľa obsahu odôvodnenia tohto rozsudku. V tejto súvislosti sa javí byť\nnevyhnutným aj vypočutie žalobkyne a vysporiadanie sa aj s jej prípadnými ďalšími dôkaznými návrhmi.\n10. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnej žalobkyni\nv žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej.\n\n11. Proti napadnutému rozsudku podala žalovaná kasačnú sťažnosť zo dňa 23. januára 2024.\n12. Kasačnú sťažnosť odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci § 440 ods. 1 písm. g) SPP tým,\nže správny súd sa odklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu § 440 ods. 1 písm. h/ SSP.\n13. V kasačnej sťažnosti poukázala na konanie o nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti, kde\nbolo zistené, že táto na území Rakúska vykonávala sezónne práce, ktoré však spravidla trvali prevažnú\nčasť roka (od decembra do marca a od mája/júla do októbra), a to zväčša u toho istého zamestnávateľa.\nPočas výkonu zárobkových činností na územie Slovenska necestovala (vo Vyhlásení žiadateľa na účely\nposúdenia zachovania centra záujmov zo dňa 06. novembra 2020 uviedla, že na Slovensko sa vracala\nmimo sezóny). Podľa názoru sťažovateľky vykonávanie sezónnych prác, ktoré trvali prevažnú časť roka\ns prihliadnutím na dĺžku trvania týchto sezónnych prác (takmer 13 rokov) svedčí o pomerne stabilnej\npracovnej situácii žalobkyne na území Rakúska a jednoznačne o jej prioritnej a dlhodobej orientácii na\nrakúsky pracovný trh. Sťažovateľka tak mala za preukázané, že pracovná situácia žalobkyne v zahraničí\nv porovnaní s jej pracovnou situáciou na Slovensku (kde bola naposledy poistená v nezamestnanosti\nod 19. decembra 2006 do 27. novembra 2007) jednoznačným spôsobom svedčí o vytváraní jej pevných\npracovných väzieb na území Rakúska.\n14. Sťažovateľka poukázala na vyjadrenie žalobkyne, ktorá uviedla, že ubytovanie v Rakúsku jej\nposkytol zamestnávateľ. V súvislosti s hodnotením bytovej situácie žalobkyne poukázala sťažovateľka\nna rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Ssk/207/2022 zo dňa 29.\nnovembra 2023, podľa ktorého: ,,Predovšetkým pod stabilitou nemožno rozumieť len vlastníctvo\nnehnuteľnosti, v dôsledku čoho pre určenie bydliska nie je určujúce, či osoba býva v nehnuteľnosti, ktorú\nvlastní alebo má v nájme. Takisto nie je rozhodujúce, či býva sám alebo spoločne s inými osobami,\npretože spoločné bývanie je kvôli šetreniu nákladov bežné u osôb, ktoré žijú a pracujú vo väčších\nmestách a nehľadajú ubytovanie spolu so svojou rodinou.“ Súčasne uviedla, že žalobkyňa sa slobodne\nrozhodla v období posledných 13 rokov vykonávať zárobkovú činnosť v zahraničí, preto bolo v jej\nzáujme počas dlhodobého a opakovaného výkonu zárobkových činností na území iného členského štátu\npamätať aj na sociálne zabezpečenie po ukončení týchto činností, a to splnením kritérií, vyžadovaných\nlegislatívou platnou na danom území. V tejto súvislosti sťažovateľka zdôraznila, že bolo a je na zvážení\nkaždého poistenca zvoliť si krajinu a spôsob výkonu zárobkovej činnosti so všetkými povinnosťami ako\naj dôsledkami.\n15. V ďalších dôvodoch kasačnej sťažnosti poukázala na stanovisko správneho súdu, že platenie\ndaní a odvodov v Rakúsku nemožno samo o sebe považovať za smerodajné pre posúdenie intenzity\nväzieb žalobkyne na Rakúsko, resp. Slovensko, keďže plnenie si daňových a odvodových povinností v\nštáte zamestnania je zákonnou povinnosťou. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla, že pri posudzovaní\nbydliska postupuje dôsledne v súlade s čl. 11 vykonávacieho nariadenia, ktoré jednoznačným spôsobom\ndefinuje skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie bydliska. V zmysle tohto ustanovenia sú práve dĺžka\npobytu v zahraničí a celková situácia osoby - pracovná, rodinná, bytová, ale i miesto platenia daní,\nstanovené ako kľúčové kritériá svedčiace o mieste bydliska dotknutej osoby. Súčasne uviedla, že pri\nposudzovaní statusu daňového rezidenta sa v prípade dvojitej rezidencie - možnosti byť daňovým\nrezidentom viacerých štátov sa za určujúce kritériá považujú najmä - trvalo dostupné bývanie, stredisko\nživotných záujmov, miesto, kde sa daňovník častejšie zdržiava, dohoda príslušných štátov. Žalobkyňa\npožívala status daňového rezidenta na území Rakúska, platila dane na území Rakúska, z čoho je zrejmé,\nže na daňové účely sa za štát bydliska považuje Rakúsko. Sťažovateľka v uvedenej súvislosti poukázala\nna rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Ssk/207/2022 z 29. novembra\n2023.\n16. Podľa názoru sťažovateľky bol skutočný stav veci v konaní o nároku žalobkyne na dávku\nv nezamestnanosti vyčerpávajúco zistený, v dostatočnom rozsahu boli zistené všetky skutočnosti\nrozhodujúce na posúdenie miesta jej bydliska. O uvedenom svedčí i to, že žalobkyňa v odvolaní a\nnásledne ani v žalobe neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré mali byť podľa jej názoru v konaní\no nároku na dávku v nezamestnanosti dôslednejšie zistené a preukázané, príp. ohľadom ktorých by\nmala byť vypočutá. Sťažovateľka poukazujúc na § 188 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. usúdila, že by\nnebolo účelné a efektívne ústne opakovanie už známych skutočností. Súčasne poukázala na rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžsk/12/2021 z 21. septembra 2022.\n\n17. Na argument správneho súdu o dôležitosti v rámci koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia\nzabezpečiť, aby žalobkyňa nedôvodne neostala mimo systému sociálneho zabezpečenia oboch\ndotknutých členských štátov, sťažovateľka uviedla, že žalobkyňa mala možnosť požiadať o dávku v\nnezamestnanosti v štáte, kde naposledy pracovala a bola poistená pre prípad nezamestnanosti. V\nprípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti mala možnosť požiadať o exportovanie na\nSlovensko. Žalobkyňa mohla o dávku požiadať aj v štáte pôvodu - na Slovensku, aj v tomto prípade však\nna priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti musí splniť právnymi predpismi stanovené podmienky.\nNeuplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte zamestnania a nesplnenie zákonných\npodmienok nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte pôvodu, nie je podľa názoru sťažovateľky možné\nv žiadnom prípade vyhodnotiť ako vyskytnutie sa mimo systému sociálneho zabezpečenia dotknutých\nčlenských štátov.\n18. V kasačnej sťažnosti sťažovateľka tiež uviedla, že správny súd v napadnutom rozsudku neprihliadol\nna skutočnosť, že žalobkyňa bola v roku 2022 vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu\njej odchodu do cudziny, pretože za rozhodujúci stav považuje stav v čase právoplatnosti rozhodnutia\norgánu verejnej správy. V tejto súvislosti uviedla, že žalobkyňa bola od vydania napadnutého rozhodnutia\nopakovane vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie (01. júna 2021, 10. decembra 2021 a 04.\ndecembra 2022), a to z dôvodu vykonávania zárobkovej činnosti v zahraničí. Uvedená skutočnosť je\npodľa názoru žalovanej relevantná, pretože preukazuje jednoznačnú, dlhodobú a opakovanú orientáciu\nžalobkyne na zahraničný pracovný trh. Podľa sťažovateľky nie je správne, aby osoby dlhodobo\nvykonávajúce zárobkovú činnosť v zahraničí, v období ,,mimo sezóny“ čerpali dávku v nezamestnanosti\nzo systému sociálneho poistenia, na ktorom sa dlhodobo nepodieľali.\n19. V nadväznosti na uvedené v kasačnej sťažnosti zdôrazňuje, že automatické zohľadnenie miesta\nbydliska u osôb vykonávajúcich zárobkovú činnosť v zahraničí by nebolo korektné voči osobám\npoisteným v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky. V obdobných prípadoch ako je prípad\nžalobkyne, správne orgány postupujú striktne podľa zákona o sociálnom poistení a podľa koordinačných\npredpisov. Neposudzovanie miesta bydliska, príp. automatické posúdenie miesta bydliska za zachované\nna Slovensku, by bolo v rozpore s ustanoveniami koordinačných predpisov a z dlhodobého hľadiska je\npre žalovanú neudržateľné.\n20. V neposlednom rade v kasačnej sťažnosti poukázala na odklon správneho súdu od rozhodovacej\npraxe kasačného súdu uvedením rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, z\nktorých je zrejmé, že aj v prípade preukázania slabších väzieb účastníka konania so štátom jeho\nzamestnania, tento sa stotožnil s názorom žalovanej vo veci posúdenia bydliska dotknutej osoby.\n21. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby najvyšší správny súd rozsudok podľa § 462 ods.\n1 Správneho súdneho poriadku zrušil a vrátil vec správnemu súdu na ďalšie konanie.\n22. Ku kasačnej sťažnosti sa žalobkyňa vyjadrila podaním zo dňa 21. februára 2024. Stotožnila sa\nso závermi správneho súdu a tieto považovala za správne. Mala za to, že žalovaný správny orgán\nneuniesol dôkazné bremeno. Na argument žalovanej o uplatnení si dávky v nezamestnanosti v Rakúsku\nuviedla, že uvedenú dávku si nemohla uplatniť v Rakúsku, keďže nespĺňala obligatórne podmienky na\nuplatnenie tejto dávky v tomto štáte. Opakovane navrhla svoj výsluch, výsluch dcéry a susedy, nakoľko\nmá za to, že uvedenými výsluchmi sa zistí skutočný stav veci tak, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, či\nmá zachované bydlisko na území Slovenskej republiky a pevné väzby v zmysle čl. 1 písm. j) základného\nnariadenia, čl. 11 vykonávacieho nariadenia. Podľa názoru žalobkyne by nemala byť diskriminovaná za\nvyužitie práva voľného pohybu osôb za účelom nájdenia si zamestnania v inom členskom štáte, keď\nzamestnanie nenašla v domovskom členskom štáte. Na záver uviedla, že jej väzby boli a sú silnejšie\nk Slovenskej republike než k Rakúsku a štát jej bydliska na účely aplikácie čl. 61 a čl. 62 základného\nnariadenia je potrebné považovať Slovenskú republiku, tak ako to už opakovane uvádzala.\n23.Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol a žalobkyni\npriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n\n24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11\npísm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a\npo jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná.\n25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n26. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n28. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n29. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n30. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zrušil\nrozhodnutie žalovanej č. 6824-3/2021-BA zo 17. mája 2021 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\nZrušeným rozhodnutím žalovaná ako druhostupňový správny orgán zamietla odvolanie žalobkyne a\npotvrdila prvostupňové správne rozhodnutie č. 16241/2020-PP-DvN zo 04. decembra 2020, ktorým v\nzmysle § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s čl. 61 základného nariadenia prvostupňový\nsprávny orgán nepriznal žalobkyni nárok na dávku v nezamestnanosti.\n31. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou\nzmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej\nzmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné\nakty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\nPrevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením\nvlády podľa čl. 120 ods.\n32. Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament\na Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia,\nktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody,\nktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám\nzabezpečia: a) započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za\núčelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky; b) vyplácanie dávok osobám s\nbydliskom na území členských štátov.\n33. Podľa článku 1 písm. j) základného nariadenia, \"bydlisko\" znamená miesto, kde osoba zvyčajne\nbýva.\n34. Podľa článku 1 písm. k) základného nariadenia, \"pobyt\" znamená prechodné bydlisko.\n35. Podľa článku 3 ods. 1 písm. h) základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne\npredpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti.\n36. Podľa článku 61 ods. 1 základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne\npredpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky\ndosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu\nzohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych\npredpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré\n\nuplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia,\nvtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov\niného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli\ndosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.\n37. Podľa článku 61 ods. 2 základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods.\n5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne\nukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: doby poistenia, ak\ntieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú\ndoby zamestnania, alebo doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby\nsamostatnej zárobkovej činnosti.\n38. Podľa článku 65 ods. 2 základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej\nposlednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v\nčlenskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti\ndo tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby\nbol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb\nzamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo\nsamostatne zárobkovo činná osoba.\n39. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a\ndruhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa\nna ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne\nzárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.\n40. Podľa článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo\nviacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto\ninštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia\nvšetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a)\ndĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i)\npovahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť\nzvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu\na rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja\nich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa\npovažuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.\n41. Podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z\npríslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,\nna určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako\nvyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.\n42. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak\nv posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v\nnezamestnanosti najmenej dva roky.\n43. V prejednávanej veci bolo pri aplikácii vyššie uvedených právnych noriem rozhodné posúdiť\nsprávnosť záveru správnych orgánov, že žalobkyňa si väzby so Slovenskou republikou počas výkonu\nčinnosti zamestnanca v Rakúsku nezachovala, a preto jej nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.\n44. Najvyšší správny súd po vyhodnotení v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov sťažovateľkou\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného\nadministratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadného záveru\nprijatého správnym súdom vo veci samej, a to konkrétne, že rozhodnutie žalovanej je pre nedostatok\ndôvodov čiastočne nepreskúmateľné a vydané bez dostatočne zisteného skutočného stavu veci,\nspolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Najvyšší správny súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci\nsprávnym súdom za správne a súladné so zákonom.\n\n45. Z článkov 61 a 65 ods. 5 základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viesť\npri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu,\na to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území iného členského štátu môže byť\nzohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti v prípade, ak bezprostredne pred zaradením\ndo evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti\ndosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú\nna území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná. Touto výnimkou zo\nzákladnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného\nčlenského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky. Otázka\nbydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením\ndo evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej\nslovenskej legislatívy, zásadná. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa takto doby poistenia\npodľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jej zaradením do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie nedosiahla, preto bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané v Rakúsku môžu\nzohľadniť podľa už spomínaného článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, a teda, či si žalobkyňa\nna území Slovenskej republiky zachovala centrum záujmov a bydlisko.\n46. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle úniovom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa\nvnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa článku 1 písm. j) základného nariadenia pojem\n„bydlisko“ znamená zvyčajné bydlisko, t. j. miesto, kde osoba zvyčajne býva, na účely vykonávacieho\nnariadenia chápané ako „centrum záujmov“ v spojení s článkom 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.\n„Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie (pozri rozsudok Súdneho\ndvora Európskej únie C-90/97 Swaddling, bod 28). Kritériami na určenie centra záujmov sú najmä: dĺžka\nobdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania\npracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a stabilita tejto situácie a miesto, kde\ndochádza k zdaňovaniu príjmov. Zároveň platí, že tento zoznam, ktorý nie je taxatívny, nestanovuje\nžiadne preferenčné poradie rôznych kritérií vymedzených v odseku 1 tohto článku.\n47. Vzhľadom na uvedené sa najvyšší správny súd stotožnil so záverom správneho súdu, a teda, že\nzistenie a vyhodnotenie jednotlivých kritérií správnymi orgánmi, na základe ktorých formulovali svoje\nzávery o zachovaní centra záujmov žalobkyne na území Rakúska nebolo postačujúce a nevychádzalo\nzo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Zo strany správnych orgánov neboli riadne preverené\na komplexne posúdené všetky skutočnosti plynúce z obsahu administratívneho spisu vo vzájomnej\nsúvislosti. Ako už uviedol správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, konkrétne bude potrebné\nsa zaoberať najmä otázkami:\n- charakteru, sezónnosti a stálosti zamestnaní vykonávaných žalobkyňou v Rakúsku, ich množstvom,\ndĺžkou a spôsobom skončenia pracovnoprávnych vzťahov, nakoľko ani najvyšší správny súd nemal za\npreukázané, že takéto pracovné podmienky možno považovať za stabilné a takto preukázaná pracovná\nsituácia žalobkyne nemôže spĺňať požiadavku plynúcu z čl. 11 ods. 1 písm. b) bod. i) vykonávacieho\nnariadenia, v zmysle ktorého je potrebné (okrem iného) zohľadniť aj situáciu dotknutej osoby vrátane\npovahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť\nzvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a?dĺžky?trvania každej pracovnej zmluvy (obdobne rozsudky\nsp. zn. 9Sžsk/6/2021, sp.?zn.?7Ssk/28/2022, sp. zn. 7Ssk/107/2023),\n- miestami pobytu žalobkyne v Rakúsku, nakoľko z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa bola\nubytovaná u zamestnávateľa. Nejednalo sa o?bežný prenájom/podnájom či vlastníctvo nehnuteľnosti,\npričom nie je zrejmá kvalita takého bývania (či mala vlastné sociálne zariadenie, vlastnú kuchyňu, atď.).\nZ administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány tiež vôbec nezisťovali a?v?dôsledku toho ani\nnevyhodnotili skutočnosť, či by žalobkyňa v prípade straty zamestnania prišla o ubytovanie. Všeobecne\nmožno konštatovať, že ubytovanie, hoci v samostatnom obytnom priestore, ale?priamo závislé od\nexistencie pracovného pomeru, nesvedčí v prospech dlhodobého usadenia sa v?danej krajine. Preto\nje potrebné, aj s prihliadnutím na minimum informácií, ktoré sú Sociálnou poisťovňou všeobecne\npožadované vo vyhlásení vo vzťahu k ubytovaniu, doplniť v?tomto smere dokazovanie a až na základe\ntakto doplneného skutkového stavu opätovne vyhodnotiť stabilitu jej bydliska v Rakúsku,\n- frekvenciou a dôvodmi návratov/návštev žalobkyne na Slovensku, užívaním nehnuteľnosti na\nSlovensku a s tým súvisiacim zámerom/úmyslom žalobkyne vo svetle ostatných okolností výkonu jej\npracovnej činnosti a rodinných pomerov.\n\n48. Podľa názoru kasačného súdu skutočnosti uvádzané žalobkyňou na dokázanie centra záujmov na\núzemí Slovenska, a to vlastníctvo nehnuteľnosti a motorového vozidla, pravidelné návraty na územie\nSlovenska 2x ročne, prítomnosť detí a vnúčat, bankový účet vedený v ČSOB, zmluva uzatvorená\nso slovenským mobilným operátorom, platenie poplatkov za komunálny odpad, využívanie zdravotnej\nstarostlivosti, osobné pomery, a to, že v Rakúsku žila sama, všetky jej blízke osoby sa zdržiavajú na\nSlovensku, len bližšie dotvárajú obraz o celkovej situácii žalobkyne, ktorý v kontexte potreby nového\nposúdenia stability zamestnania a primeranosti ubytovania, bude musieť žalovaná vyhodnotiť a posúdiť.\nV tejto súvislosti sa najvyšší správny súd stotožnil s názorom správneho súdu o potrebe nariadenia\nústneho pojednávania, nakoľko skutočnosti uvádzané v písomných dokumentoch nedávajú dostatočnú\nodpoveď, najmä o otázke určenia bydliska žalobkyne.\n49. K rozhodnutiam Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktoré žalovaná uviedla v\nkasačnej sťažnosti na podporu svojho právneho názoru ohľadne bydliska, najvyšší správny súd uvádza,\nže tieto vychádzali z?iných skutkových okolností.\n50. Z dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s námietkami žalovanej voči\nnapadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť\npovažuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto\nrozsudku.\n51. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP.\n52. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Sa/15/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}