{"guid": "3b2c5ba5-aeae-40cb-a210-60fc87151d52:dca3f21e-57b5-4888-a73b-53aa93c9027a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200259.1", "spisova_znacka": "7Ssk/75/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/75/2023 z 30. 4. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. apríla 2024, sp. zn. 7Ssk/75/2023, ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200259.1", "identifikacne_cislo": "8021200259", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "sudca_id": 522, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-michal-novotny-522", "datum_vydania": "2024-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-3.odsek-4.pismeno-c", "nazov": "§ 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-3.odsek-4.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dca3f21e-57b5-4888-a73b-53aa93c9027a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200259.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200259.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200259.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/75/2023\n8021200259\n30. 04. 2024\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2024:8021200259.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso\nako člen senátu vo veci žalobcu: T.. T. L., B.. X. T. XXXX, Ú.-C. XXXX/XX, L., zastúpeného: Advokátska\nkancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 238 232, Dobšinského 12, Bratislava, proti\nžalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie\nrozhodnutia č. 30156-3/2017-BA z 10. mája 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 1 Sa 1/2021-36 z 10. januára 2023 takto\nrozhodol:\nI. Návrh na prerušenie kasačného konania sa zamieta.\nII. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.\nIII. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca na základe povolenia z 9. decembra 2002\nposkytoval zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení v odbore pediatria, klinická imunológia\na alergológia, lekárska genetika. Slovenská lekárska komora mu 24. augusta 2005 vydala licenciu\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/PO/0429/05. Na žiadosť žalobcu mu Prešovský\nsamosprávny kraj 21. apríla 2006 s účinnosťou k 30. júnu 2006 zrušil skoršie povolenie na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe mu však\nzostala v platnosti aj po tomto dni. Napriek tomu sa žalobca u žalovanej uplynutím 30. júna 2006 odhlásil\nz povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo\nčinnej osoby.\n2. Po zistení, že žalobca bol aj naďalej (po 30. júni 2006) držiteľom licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe, pobočka žalovanej v Poprade rozhodnutím z 4. januára 2017, č. 700-3050001117GC09/17 vyslovila, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi\nnezaniklo 30. júna 2006, ale zaniklo až 30. júna 2008. Pobočka vyšla z toho, že licencia na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa § 5 zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, v dôsledku čoho bol žalobca aj po\n30. septembri 2006 samostatne zárobkovo činnou osobou. Jeho povinné nemocenské a dôchodkové\npoistenie tak podľa § 21 ods. 1 cit. zák. mohlo zaniknúť až 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho\npo kalendárnom roku, kedy jeho príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol\nvyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 10 (od 1. januára 2008 išlo o ods. 9)\ncit. zák. Z údajov poskytnutých finančnou správou pobočka zistila, že žalobcov príjem klesol prvýkrát\npod zákonom stanovenú hranicu až v roku 2007, a preto jeho povinné poistenie nemohlo zaniknúť 30.\nseptembra 2006.\n\n3. Napriek odvolaniu žalobcu žalovaná toto rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím z 10. mája 2017,\nč. 30156-3/2017-BA. Do odôvodnenia prevzala odôvodnenie rozhodnutia pobočky, ktoré považovala\nsprávne. Uviedla, že pokiaľ mal žalobca platnú licenciu L1A a v rozhodujúcom období za rok 2005\na 2006 dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší než je zákonom\nstanovená hranica, vzniklo mu povinné poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe. Z dôvodu, že\nžalobca podal nesprávne vyplnený registračný list fyzickej osoby - odhlášku, pobočka vydala rozhodnutie\no zániku povinného poistenia k 30. júnu 2008.\n4. Správnu žalobu, ktorú podal žalobca proti tomuto rozhodnutiu, správny súd (po zrušení jeho\npredošlého rozsudku č. k. 1 Sa 13/2017-57 rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7 Sžsk 37/2018) zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. 1 Sa 1/2021-36. Na odôvodnenie uviedol,\nže v súlade s § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. prvým úkonom začínajúcim konanie môže byť aj\nvydanie rozhodnutia a pobočka pred vydaním rozhodnutia nemusela zoznámiť žalobcu s podkladom\nrozhodnutia. Odkázal taktiež na závery kasačného súdu a rozsudku veľkého senátu sp. zn. 1 Vs 3/2019\no tom, že licencia L1A je oprávnením, ktoré podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. účinného do 31.\ndecembra 2010 zakladalo žalobcovi postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Zhodne s názorom\nkasačného súdu z jeho zrušujúceho rozsudku zároveň ustálil, že neidentifikoval žiadne procesné vady,\nktoré by ovplyvnili zákonnosť rozhodnutia žalovanej.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal zrušenia tohto rozsudku. Zotrval na\nnázore, že ak fyzická osoba vykonáva činnosť na základe podnikateľského oprávnenia a dosahuje\npríjem, možno od nej požadovať, aby prispievala do sociálneho systému. Žalobca tieto podmienky\nspĺňal do 30. júna 2006, dokedy dosahoval príjem zo svojej podnikateľskej činnosti. K tomuto\ndátumu však prejavil vôľu svoj status samostatne zárobkovo činnej osoby ukončiť (zrušil povolenie\nna prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, zrušil identifikačné číslo, oznámil Sociálnej poisťovni\nskutočnosti, zakladajúce zánik sociálneho poistenia ako SZČO, ako fyzická osoba nevykonával\npodnikateľskú činnosť a nevyužíval ekonomické prostredie štátu), v čom ho utvrdila žalovaná tým, že\nzánik povinného poistenia k tomuto dátumu v spise vyznačila ako nesporný. Ak žalovaná o jedenásť\nrokov neskôr vydala opačné rozhodnutie, je jej postup v rozpore s princípom právnej istoty, pretože ide\no retroaktívny zásah; právnej istote sa mala dať prednosť. Nie je zrejmé, či ho vydať musela alebo či išlo\no jej iniciatívu. Žalobca zopakoval svoj názor, že pobočka mu pred vydaním svojho rozhodnutia nedala\nmožnosť zúčastniť sa konania, čím porušila aj jeho ústavné právo. Ďalej zdôraznil, že sporná právna\notázka charakteru licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe bola predmetom rozporných\nrozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 1/2019 a 1 Vs 3/2019. Na zmenu judikatúry\nvrcholnej súdnej inštancie však nebol výnimočný dôvod. Poistka proti omylu, ktorou argumentoval\nÚstavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 610/2021, nemôže byť legitímnym dôvodom\nzmeny judikatúry veľkého senátu kasačného súdu, ale má slúžiť len na nápravu základných vád a\nomylov zásadného významu (s odkazom na rozsudky vo veci Rjabych proti Rusku, Sutyazhnik proti\nRusku alebo DRAFT-OVA, a.s., proti Slovensku). Pôvodný názor veľkého senátu v rozhodnutí sp. zn. 1\nVs 1/2019 žiaden takýto nedostatok nevykazoval. Žalobca ďalej odkázal na judikatúru Ústavného súdu\nČeskej republiky, ktorá podľa neho preferuje zdržanlivosť pri zmene judikatúry. Zjednocujúce stanovisko\nv zmysle § 21 ods. 3 písm. a) a § 24d ods. 3 písm. b) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení\nneskorších predpisov, v ktorom ústavný súd videl možnosť stabilizácie rozpornej judikatúry veľkého\nsenátu, nemôže navrhnúť účastník konania (adresát právnej normy) a oprávnené osoby žiaden takýto\nnávrh nepodali. Podľa žalobcu má mať v právnom štáte právna istota prednosť pred subjektívnym\nprávnym názorom, ktorý sa prejavuje zmenou judikatúry. Práve na tento účel zákonodarca zriadil veľký\nsenát. Ak došlo k rozdielom v jeho právoplatných rozhodnutiach, malo správne kolégium (resp. dnes\nplénum najvyššieho správneho súdu) obligatórne prijať zjednocujúce stanovisko, inak sa zasahuje do\nprincípu právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivý súdny proces\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Vzhľadom na to žalobca navrhol, aby kasačný súd prerušil konanie a podal\npredsedovi tunajšieho súdu podnet na zaujatie stanoviska pléna.\n6. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Podľa nej kasačný súd v predošlom zrušujúcom\nrozsudku už zaujal právny názor ku všetkým otázkam a správny súd bol povinný ho rešpektovať. Žalobca\nsa svojou kasačnou sťažnosťou v podstate snaží o revíziu pôvodného rozsudku. Odkázala na judikatúru\nnajvyššieho súdu, príp. tunajšieho súdu.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n\n7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení\ns § 203 ods. 2 SSP).\nIII.A K prerušeniu konania\n8. Podľa § 452 ods. 1 SSP sa na kasačné konanie primerane použijú ustanovenia druhej časti, teda aj\njeho § 100 ods. 1 a 2, ktoré ustanovujú dôvody prerušenia konania. Podľa citovaných ustanovení možno\nkasačné konanie prerušiť, ak sú tu určité predbežné otázky (otázka, ktorú kasačný súd nie je oprávnený\nriešiť, návrh na vyslovenie nesúladu právneho predpisu alebo prejudiciálna otázka podľa čl. 267 Zmluvy\no fungovaní Európskej únie), ak preskúmavané opatrenie bolo napadnuté protestom prokurátora (v\nprerokúvanej veci nebolo), žalobca nedal súhlas na zastavenie konania, ak bolo napadnuté rozhodnutie\nzrušené alebo zmenené (čo sa v prerokúvanej veci nestalo), prípadne ak to zhodne navrhnú všetci\núčastníci (v prerokúvanej veci navrhol prerušenie len žalobca). Spomedzi všetkých dôvodov prerušenia\nby tak v prerokúvanej veci mohol prichádzať do úvahy len dôvod uvedený v § 100 ods. 2 písm. a)\nSSP, teda ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá\nmôže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na také konanie podnet.\nZákon tak výslovne ustanovuje, že musí ísť o konanie „súdne“ alebo „administratívne“, v ktorom sa rieši\npredbežná otázka (napr. v zmysle § 132 SSP). Ustanovenie § 24e ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z.\nz. predpokladá, že kolégium (plénum, porov. § 24e ods. 6 cit. zák.) prijíma stanovisko k zjednocovaniu\nvýkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Zjednotenie výkladu však nie je\npredbežnou otázkou zodpovedajúcou napr. § 132 SSP a postup kolégia pri prijímaní stanoviska nie je\nani súdnym, ani administratívnym konaním. Vzhľadom na to podľa kasačného súdu neprichádza do\núvahy prerušenie kasačného konania z tohto dôvodu. Takýmto postupom nemôže dôjsť ani k porušeniu\npráva na zákonného sudcu, keďže účastník nemá nárok na to, aby senát kasačného súdu dal podnet\nna prijatie stanoviska (porov. uznesenia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 439/2023 a III. ÚS 440/2023).\nIII.B K veci samej\n9. Najvyšší súd už v predošlom zrušujúcom rozsudku sp. zn. 7 Sžsk 37/2018 vyriešil všetky podstatné\nhmotnoprávne a procesnoprávne otázky prerokúvanej veci a tunajší súd nemá dôvod sa od tohto\nriešenia odchyľovať ani v tom to rozsudku. S odkazom na rozsudok veľkého senátu najvyššieho súdu sp.\nzn. 1 Vs 3/2019 už uzavrel, že licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné\noprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba\npovažovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\núčinnom do 31. decembra 2010, na základe ktorého je lekár - jej držiteľ považovaný za samostatne\nzárobkovo činnú osobu. Kasačný súd dodáva, že sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára\nvýlučne vo vzťahu k licencii L1A. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem\nz podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.\nz. o dani z príjmov), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné,\nči tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa iných písmen\nv § 5 zákona č. 461/2003 Z. z.\n10. Žalobca v kasačnej sťažnosti rozsiahlo formuluje aj námietku porušenia právnej istoty, ktorú údajne\nzaložila žalovaná tým, že na základe jeho odhlášky vyznačením v spise rozhodla o zániku jeho\npovinného poistenia. Námietka žalobcu, že prijatie odhlášky žalovanou predstavuje rozhodnutie o zániku\npoistenia, nemá oporu v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení. Podľa § 228 ods. 3 cit. zák. v\nznení účinnom do 31. decembra 2010 bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná odhlásiť sa\nz povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia do ôsmich dní od jeho\nzániku. Citované ustanovenie, ani iné ustanovenia neustanovovali nič o tom, že by na základe tejto\nodhlášky mala žalovaná vydať rozhodnutie o zániku vyznačením v spise. Odhláška bola teda len\nevidenčným úkonom poistenca, ktorým oznamoval žalovanej skutočnosti, kvôli ktorým mu - podľa jeho\nnázoru - zanikalo povinné poistenie. Žalovaná mohla údaje v odhláške bez ďalšieho akceptovať, táto\nakceptácia však nemá povahu právoplatného rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia. Ak žalovaná\npovažovala údaje v odhláške alebo jej účinky za sporné, mohla v nedávkovom konaní podľa § 172\nods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak než bolo uvedené v\nodhláške. Z tohto ustanovenia, ale aj z § 178 ods. 1 písm. a) prvého bodu cit. zák. zreteľne vyplýva, že\npostačujúcim dôvodom na vydanie takéhoto rozhodnutia je sama spornosť otázky zániku poistenia, a tak\nnie je zrejmé, aký iný dôvod vydania tohto rozhodnutia by žalovaná mala žalobcovi objasniť. Žalovaná\nsvojím postupom v prvostupňovom a odvolacom konaní zároveň dala žalobcovi primeranú možnosť,\naby uplatňoval svoje právo vyjadriť sa k skutkovému stavu rozhodnutia a navrhovať vykonanie dôkazov\n(v zhode s názorom veľkého senátu v jeho uznesení sp. zn. 1 Vs 1/2019).\n\n11. Najväčšia skupina námietok žalobcu sa týka porušenia princípu právnej istoty zo strany veľkého\nsenátu najvyššieho súdu tým, že v krátkom čase po sebe prijal dve rozhodnutia sp. zn. 1 Vs 1/2019\na 1 Vs 3/2019 a v nich vyslovil odporujúce si názory. Hneď na úvod však treba zdôrazniť, že žalobca\nnedostatočne zohľadňuje znenie § 466 ods. 3 SSP. Podľa tohto ustanovenia je právny názor vyjadrený\nv rozhodnutí veľkého senátu pre senáty záväzný, no možno sa od neho odchýliť len tým, že sa vec\nznova postúpi na prejednanie veľkému senátu. Takéto nové rozhodnutie veľkého senátu sa potom znova\nstáva záväzným pre všetky senáty. To logicky predpokladá, že vydaním nového rozhodnutia veľkého\nsenátu zanikajú účinky záväznosti právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí veľkého senátu\nv tom rozsahu, v akom sa právny názor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí odchyľuje od skoršieho\nrozhodnutia veľkého senátu. Preto nemožno tvrdiť, že existencia dvoch protichodných rozhodnutí\nje zdrojom nekonzistentnosti judikatúry najvyššieho (správneho) súdu. Zákon totiž podobnú situáciu\nvyslovene predpokladá a možno z neho logicky vyvodiť jej riešenie, že záväzným zostáva len právny\nnázor vyslovený neskôr.\n12. K úvahám žalobcu o hraniciach zmeny judikatúry možno znova odkázať na uznesenia ústavného\nsúdu citované v ods. 8 tohto rozsudku. Podľa nich požiadavka právnej istoty (ani ochrana legitímneho\nočakávania) nezahŕňa právo na ustálenú judikatúru (rozsudok ESĽP z 18. decembra 2008, Unédic proti\nFrancúzsku, sťažnosť č. 20153/04). Judikatúra nemôže byť bez vývoja a nie je vylúčené, aby, a to i pri\nnezmenenej právnej úprave, bola nielen dopĺňaná o nové interpretačné závery, ale aj menená (nález\nčeského ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 117/07). Tento jav je do značnej miery prirodzený, pretože\nodráža skutočnosť, že proces interpretácie a aplikácie práva nie je statický, ale dynamický, a súdy,\nhľadajúce najsprávnejšie a najspravodlivejšie riešenie rozhodovaných prípadov, môžu neskôr dospieť k\npresvedčeniu, že riešenie, ktoré zvolili skôr, nie je z celého radu dôvodov optimálne (stanovisko pléna\nčeského ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS-st. 39/14). Neexistuje a nemôže existovať žiadna garancia proti\nzmene judikatúry ako takej. I keď nenastane zmena spoločenských pomerov, v právnej oblasti dochádza\nk neustálemu vývoju a justičné orgány musia mať možnosť, ktorá plynie priamo z viazanosti sudcu\nzákonom, doterajší, na základe novo získaných poznatkov nesprávny právny názor zvrátiť a či prekonať\n(nález českého ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 3221/11).\n13. Príklady žalobcu z judikatúry ESĽP sú napospol nepriliehavé. Význam rei iudicatae a obmedzenia,\nktoré formuloval tento súd v rozsudkoch Rjabych proti Rusku, sťažnosť č. 52854/99, a Suťjažnik proti\nRusku, sťažnosť č. 8269/02, sa týkajú výlučne zmeny existujúceho právoplatného súdneho rozhodnutia\nv individuálnej veci sťažovateľa (typicky na základe dozorných opravných prostriedkov iných orgánov\nverejnej moci). Podobne rozsudky vo veci DRAFT-OVA, a.s., proti Slovensku, sťažnosť č. 72493/10, a\nvo veci Compar, s.r.o., proti Slovensku, sťažnosť č. 25132/13, sa týkali práva účastníka na rešpektovanie\nprávnej istoty nastolenej právoplatným rozhodnutím v jeho individuálnej veci. Európsky súd pre ľudské\npráva nepovažoval za súladné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keď bolo možné zrušiť právoplatné rozhodnutia\nna základe mimoriadneho opravného prostriedku tretej osoby - generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky. Ani jedno z rozhodnutí veľkého senátu sp. zn. 1 Vs 1/2019 alebo 1 Vs 3/2019 však nebolo\nvydané vo veci žalobcu. V rozsudku vo veci Beian proti Rumunsku, sťažnosť č. 30658/05, ESĽP videl\nporušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru v existencii dlhodobo rozpornej judikatúry rumunského kasačného\nsúdu. Ako však už bolo uvedené, v právnom poriadku Slovenskej republiky ustanovenie § 466 ods.\n3 SSP zabezpečuje, že nahradenia jedného rozhodnutia veľkého senátu iným nevytvára rozpornú\njudikatúru kasačného súdu (porov. aj uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 183/2023). Rozsudok vo\nveci Baranowski proti Poľsku, sťažnosť č. 28358/95, je vôbec neaplikovateľný, pretože jeho podstatou\nbola nedostatočná zákonná úprava dôvodov obmedzenia osobnej slobody zaručenej v čl. 5 Dohovoru.\nKonečne, pokiaľ žalobca odkazoval na nález českého ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 3221/11, z jeho\nodôvodnenia celkom zreteľne vysvitá množstvo argumentov v prospech možnosti zmeny judikatúry a\ndokonca aj spätnej pôsobnosti takejto zmeny. V danej konkrétnej veci český ústavný súd chránil osobitné\npostavenie adresáta, ktorý v dôveru v existujúcu judikatúru robil resp. nerobil určité úkony (v danej\nveci adresát vychádzal z dlhšej premlčacej doby, ktorú neskoršia judikatúra skrátila; podobne nález\nčeského ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 3500/18 k zmene judikatúry ohľadom premlčania finančného\nzadosťučinenia v peniazoch). U žalobcu však žiadne takéto dôvody neexistujú: v prerokúvanej veci je\nsporným obdobím poistenia obdobie rokov 2006 až 2008, pričom (protichodné) rozhodnutia veľkého\nsenátu boli vydané v rokoch 2019 a 2020. Žalobca tak nemôže tvrdiť, že v roku 2006 konal s dôverou\nv právny názor vyslovený v rozhodnutí veľkého senátu z roku 2019.\nIV.\nZáver\n14. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden z dôvodov\nkasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť žalobcu tak nie je dôvodná, a preto\n\nju kasačný súd podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. Ešte predtým však zamietol\njeho návrh na prerušenie konania.\n15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 ods. 1 a § 467 ods. 1 SSP, keď\nžalobca vo veci úspech nemal a žalovaná ho síce mala, kasačný súd však nezistil dôvody, aby jej nárok\nna náhradu trov priznal.\n16. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Sa/1/2021", "guid": "2cd7df46-1e60-4873-aa1c-7ca2d70f59ec:2ab874db-c891-4fca-9ff1-2839ca343c6a", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:67869143-571e-4a49-8031-e4dcb5aee9bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.439.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 439/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 439/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.439.2023.1"}, {"guid": "ussr:ce2fedd9-4368-4a05-a204-b6c64d353439", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.440.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 440/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 440/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.440.2023.1"}, {"guid": "ussr:6401d8ef-64ca-4bc0-afab-99ffff1e32df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.183.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 183/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 183/2023 z 12. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-12", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.183.2023.1"}, {"guid": "ussr:cd09cc55-9dd2-4519-a2f8-4541315b76d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "1a983ad2-83f8-419b-b8b9-3be2ec0ea17a:803dba78-2352-4275-bea1-85fcaa771e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 410, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1"}, {"guid": "c2476f15-422a-4cfd-9807-2cef2a603b61:18ac59cb-e352-4f09-be74-b16ee4cd4ff9", "ecli": null, "spisova_znacka": "1Sa/1/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Sa/1/2021 z 14. 3. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-03-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c2476f15-422a-4cfd-9807-2cef2a603b61:18ac59cb-e352-4f09-be74-b16ee4cd4ff9"}], "citovane_v": []}