{"guid": "4a435bf3-c96e-41b5-952d-9a83fb12a294:ba8f2aa2-a7a8-4685-bc8e-a0e2e2c3c871", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200749.1", "spisova_znacka": "1Sfk/123/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/123/2022 z 28. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. marca 2024, sp. zn. 1Sfk/123/2022, ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200749.1", "identifikacne_cislo": "8020200749", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Fečík", "sudca_id": 994, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-fecik-994", "datum_vydania": "2024-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-464.odsek-1", "nazov": "§ 464 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-464.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-464"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-3", "nazov": "§ 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-4", "nazov": "§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-74"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-464", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-74"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba8f2aa2-a7a8-4685-bc8e-a0e2e2c3c871", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200749.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200749.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200749.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sfk/123/2022\n8020200749\n28. 03. 2024\nJUDr. Marián Fečík\nECLI:SK:NSSSR:2024:8020200749.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nMariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a JUDr.\nKataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu: Jozef Lopuch - Club Hotel OLYMPIA s\nmiestom podnikania Partizánska 684/80, 058 01 Poprad, IČO: 14 285 410, právne zastúpeného: JUDr.\nMarek Radačovský, advokát, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, proti žalovanému\n(sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 462112/2020 zo 6. októbra 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 2S/88/2020 - 325 z 2. júna 2022, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/88/2020 - 325\nz 2. júna 2022 z r u š u j e a vec sa v r a c i a Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad (ďalej ako „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu\ndane z pridanej hodnoty (ďalej ako „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobia 1.-4. štvrťrok 2012, o\nvýsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101813024/2018 z 14. septembra 2018. Na základe výsledkov\nuvedených v protokole správca dane vydal rozhodnutie č. 102639975/2018 zo dňa 19. decembra 2018\n(ďalej ako „pôvodné prvostupňové rozhodnutie“), ktorým určil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č.\n563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako\n„Daňový poriadok“) rozdiel dane v sume 9.255,68 eur na DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012.\nŽalovaný rozhodnutím č. 100885254/2019 z 15. apríla 2019 toto rozhodnutie správcu dane zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu potreby vykonania ďalšieho dokazovania.\n2. Správca dane doplnil dokazovanie v zmysle pokynov žalovaného a následne vydal rozhodnutie č.\n102940015/2019 z 19. decembra 2019 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), na základe ktorého\nzotrval na svojich záveroch uvedených v pôvodnom prvostupňovom rozhodnutí a určil tak žalobcovi\nrozdiel dane v sume 9.255,68 eur na DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012. Správca dane zistil\nporušenie § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej ako „zákon o DPH“)\nz dôvodu, že žalobca nepriznal daň z dokladov evidovaných elektronickou registračnou pokladnicou\n(ďalej ako „ERP“), ktoré sa do prevádzkovej ani fiškálnej pamäte neukladali/nezaznamenávali, keďže boli\ntlačené prostredníctvom pripojenej nefiškálnej tlačiarne s použitím špeciálneho typu platby Hotovosť*\n(hotovosť s hviezdičkou). Tieto doklady neboli zahrnuté v kontrolných záznamoch a neboli z nich\npriznané tržby ani daň z pridanej hodnoty. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca mal\nvykonávať tlač falošných pokladničných dokladov vo veľkom rozsahu a opakovane minimálne od\n30.06.2008 do 23.10.2017.\n\n3. Žalovaný rozhodnutím č. 462112/2020 z 6. októbra 2020 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“)\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný skonštatoval, že správca dane po vrátení\nveci na ďalšie konanie dokazovanie doplnil vo vyrubovacom konaní v súlade s jeho pokynmi. Správca\ndane po vrátení veci vypočul aj zamestnancov žalobcu, ktorí používali na evidenciu tržieb ERP v\nkontrolovanom zdaňovacom období, zástupcu dodávateľa systému Asseco BLUEGASTRO a vykonal\nústne pojednávanie so zamestnancami Colného úradu Bratislava. Na všetkých ústnych pojednávaniach\nsa za žalobcu zúčastnil jeho splnomocnený zástupca Q.. W. D., ktorý voči vykonanému vypočúvaniu\nsvedkov podal námietku zákonnosti výsluchu, v rámci ktorej namietal, že žalobca tieto dôkazy nenavrhol\nvykonať. V súvislosti s touto námietkou žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 4Sžf/10/2016 z 3. októbra 2017, ako aj na rozsudok\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/46/2016 z 19. decembra 2017. Žalovaný k uvedeným rozhodnutiam\nuviedol, že na tieto nemožno v danom prípade prihliadať, pretože sa týkajú skutkovo rozdielnych\nskutočností. Pokiaľ žalobca namietal, že nesúhlasí s postupom správcu dane vo vyrubovacom konaní,\nlebo výsluchy svedkov považuje za nezákonne získané dôkazy, žalovaný uviedol, že výpovede svedkov\nvykonané v ďalšom konaní nemožno považovať za nezákonne získaný dôkaz. Správca dane v tejto\nsúvislosti nepochybil a v zmysle §74 ods. 4 Daňového poriadku sa riadil právnym názorom odvolacieho\norgánu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal aj na výsledky vykonanej technickej expertízy ERP\nvypracovanej Colným úradom Bratislava a v tejto súvislosti konštatoval, že softvérovo-hardvérové\nriešenie systému Asseco BLUEGASTRO v preverovanom prípade umožňovalo pozmeňovanie údajov\nv ERP alebo pozmeňovanie údajov v kontrolnom zázname (str. 29 rozhodnutia žalovaného).\nII. Konanie pred správnym súdom\n4. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský\nsúd v Prešove (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom sp. zn. 2S/88/2020 z 2. júna 2022 (ďalej ako\n„napadnutý rozsudok“) tak, že žalobe vyhovel a rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n5. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu\ndane nebolo vydané v súlade so zákonom. Správny súd konštatoval porušenie § 68 ods. 3 Daňového\nporiadku zo strany správcu dane tým, že správca dane vo vyrubovacom konaní vykonával ďalšie\ndokazovanie, ktoré bolo možné vykonať len v rámci daňovej kontroly. Správny súd uzavrel, že v konaní\npred orgánom verejnej správy došlo nesprávnym právnym posúdením k takej procesnej vade v konaní,\nktorá má vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.\n6. Správny súd pri rozhodovaní vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/10/2016 z\n3. októbra 2017, podľa ktorého v prípade, ak bolo súdom právoplatne rozhodnuté, že v predmetnej\nveci nebola dodržaná lehota na výkon daňovej kontroly, nie je v súlade so zákonom, aby správca dane\npokračoval vo vyrubovacom konaní a opakovane vykonal nové dokazovanie v rozsahu, v akom mu patrí\nvykonávať dôkazy počas daňovej kontroly. Najvyšší súd SR zdôraznil, že vo vyrubovacom konaní možno\nvykonať len tie dôkazy, ktoré navrhne vykonať samotný daňovník postupom podľa § 68 ods. 3 Daňového\nporiadku, t.j. len tie, ktoré navrhne v lehote stanovenej správcom dane pri vyjadrení sa k protokolu o\nvýsledkoch daňovej kontroly. V žiadnom prípade nie je možné akceptovať postup správcu dane, ktorý v\nrámci vyrubovacieho konania zopakoval všetky dôkazy vykonané počas nezákonne vykonanej daňovej\nkontroly s úmyslom docieliť ich zákonnosť. Vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní je v takomto\nprípade možné, ale v rozsahu, ktorý navrhne daňovník, keďže vo vyrubovacom konaní platí zásada\nprejednávacia a nie vyhľadávacia.\n7. Najzávažnejšie pochybenie v postupe správcu dane aj žalovaného tak správny súd videl v tom, že\npo zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátení veci späť do vyrubovacieho\nkonania , správca dane vykonával dokazovanie z vlastnej iniciatívy, t.j. také, na ktoré žalobca nedal\npodnet podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Argumentácia, že správcovi dane uvedený postup\nnariadil vykonať žalovaný ako odvolací orgán, podľa správneho súdu neobstojí. Správny súd mal z\nadministratívneho spisu za preukázané, že po zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia správcu\ndane a vrátení veci do vyrubovacieho konania, správca dane vykonával vo vyrubovacom konaní\nvýsluchy jednak pracovníkov žalobcu, ako aj zamestnancov Colného úradu v Bratislave a svedkov,\nktorých správca dane považoval za potrebné vypočuť. Podľa správneho súdu tak správca dane vykonal\n\nz vlastnej iniciatívy ďalšie dokazovanie v rozpore s ustanovením § 68 ods. 3 Daňového poriadku, keď v\nrámci vyrubovacieho konania vykonával výsluchy svedkov, ktoré žalobca nenavrhol vykonať. Správny\nsúd uzavrel, že správca dane konal v rozpore s § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Vykonanie dokazovania\nvo vyrubovacom konaní je podľa neho možné iba v rozsahu, ktorý navrhne dotknutý daňovník, práve s\npoukazom na prejednávaciu zásadu.\nIII. Kasačná sťažnosť žalovanej, stanovisko účastníkov\n8. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej\nlehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej\nlen „SSP“), v ktorej navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“)\nnapadnutý rozsudok správneho súdu zrušil.\n9. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávne právne posúdil daný prípad, keď na prejednávanú vec\naplikoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/10/2016 z 3. októbra 2017, o ktoré sa opieral\naj žalobca, a ktoré vôbec nekorešponduje s danou vecou. Sťažovateľ zdôraznil, že uvedené rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sa týkalo prípadu, v ktorom správca dane svojvoľne vykonal vyrubovacie konanie\npo právoplatnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktorý konštatoval, že nebola dodržaná lehota na\nvýkon daňovej kontroly a správca dane aj napriek tomu vstúpil do vyrubovacieho konania a zopakoval\ndôkazy vykonané v nezákonnej daňovej kontrole s úmyslom docieliť ich zákonnosť. V danom prípade\nsprávca dane odignoroval právny názor skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorým bol\nviazaný a dokazovanie vo vyrubovacom konaní vykonal iba na základe vlastného názoru, t. j. svojvoľne.\nSťažovateľ tvrdí, že nie je možné nazerať na právne vety rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ohľadne § 68\nods. 3 Daňového poriadku izolovane tak, ako to spravil žalobca či správny súd, keďže v danom prípade\notázka zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov spočívala na úplne inom princípe. Sťažovateľ zdôraznil,\nže v predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd SR kládol dôraz na konkrétny prípad a postup správcu dane.\n10. Sťažovateľ ďalej argumentoval, že v protiklade s tvrdením žalobcu a správneho súdu, sú ustanovenia\n§ 74 ods. 2 až 4 Daňového poriadku. Odvolací orgán môže v rámci odvolacieho konania výsledky\ndaňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb\nuložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty a zároveň je tiež oprávnený vykonávať v rámci\nodvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Pokiaľ odvolací orgán rozhodnutie zruší\na vráti vec na ďalšie konanie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný\nprávnym názorom odvolacieho orgánu. To znamená, že ak odvolací orgán konštatuje nedostatočne\nzistený skutkový stav v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku, tak správca dane riadiac sa jeho právnym\nnázorom je povinný vykonať doplnenie dokazovania, avšak nie tak, ako to opisuje Najvyšší súd SR v\nrozhodnutí sp. zn. 4Sžfk/10/2016. Podľa názoru sťažovateľa správny súd nebral do úvahy tieto na seba\nnadväzujúce oprávnenia odvolacieho orgánu a tiež špecifiká predmetného prípadu, t. j. že žalovaný len\nreflektoval odvolacie námietky žalobcu a správca dane sa riadil právnym názorom žalovaného, ktorým\nje v zmysle zákona viazaný.\n11. Sťažovateľ uviedol, že vyrubovacie konanie po odvolacom konaní nie je možné považovať za\núplne totožné s vyrubovacím konaním po doručení protokolu z daňovej kontroly, čo vyplýva nielen zo\nskutočnosti, že správca dane je povinný rešpektovať právny názor odvolacieho orgánu, ale najmä z\ntoho dôvodu, že v odvolacom konaní sa môže daňový subjekt brániť napr. aj takými námietkami, ktoré\nneuplatnil v procese daňovej kontroly alebo vo vyrubovacom konaní a odvolací orgán je povinný sa s nimi\ntiež vysporiadať. Ak by teda platil názor žalobcu a správneho súdu, tak by došlo k bezprecedentnému\nzúženiu oprávnení odvolacieho orgánu a tiež aj práv daňového subjektu.\n12. Sťažovateľ tvrdil, že v predmetnom prípade nie je ani náznak svojvoľného konania správcu dane a\nžalovaného. Sťažovateľ ďalej objasnil, z akého dôvodu nariadil správcovi dane, aby v ďalšom konaní\nvypočul zamestnancov žalobcu, ktorí evidovali pokladničné doklady v zmysle technickej expertízy\nv predmetnom zdaňovacom období. Tento postup mal podľa sťažovateľa logické opodstatnenie v\nnadväznosti na námietku žalobcu v prvom odvolacom konaní o tom, že vyjadrenie zamestnankyne\nžalobcu pri miestnom zisťovaní nemožno považovať za svedeckú výpoveď. Sťažovateľ namietal, že aj\nkeby nariadil správcovi dane odstránenie tejto procesnej vady iba vypočutím tejto zamestnankyne, tak\nby to stále nebolo relevantné s ohľadom na všetky zdaňovacie obdobia, kde podkladom pre daňové\nkonania bola technická expertíza zhabanej registračnej pokladnice žalobcu. Teda ak sťažovateľ zaviazal\nsprávcu dane svojím právnym názorom v zmysle, že má vypočuť zamestnancov žalobcu, tak konal\nvyslovene v záujme toho, aby žalobcovi neboli upreté žiadne práva a aby odstránil nedostatok konania\n\nv podobe použitia vyjadrenia zamestnankyne pri miestnom zisťovaní ako svedeckej výpovede, navyše\nso zovšeobecnením na všetky dotknuté zdaňovacie obdobia.\n13. Sťažovateľ ďalej nesúhlasil s tvrdením správneho súdu, že výsluchy zamestnancov Colného úradu\nBratislava boli nezákonné, keďže ich žalobca nenavrhol vykonať. Podľa sťažovateľa je toto tvrdenie v\nrozpore s administratívnym spisom a jeho obsahom. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že v prvom\nodvolacom konaní žalobca namietal, že v súvislosti s ozrejmením technickej expertízy navrhol vypočuť\nzamestnancov finančnej správy - colníkov, ktorí samotnú expertízu vykonali, a ktorým by mal možnosť\nklásť otázky. Správca dane uvedené nahradil telefonickým rozhovorom so zamestnancami Colného\núradu Bratislava a spísal o tejto skutočnosti úradný záznam. Podľa názoru odvolacieho orgánu, správca\ndane takýmto úkonom doplnil dokazovanie, ktoré navrhol vykonať daňový subjekt nedostatočným\nspôsobom, keďže v pôvodnom konaní orgán verejnej správy znemožnil daňovému subjektu klásť\ntýmto zamestnancom otázky týkajúce sa podstatných technických náležitostí expertízy. Preto sťažovateľ\nsprávcovi dane nariadil, aby za účasti žalobcu uskutočnil ústne pojednávanie so zamestnancami\nColného úradu Bratislava. Vypočutie colníkov tak nebolo vykonané na základe akejsi tvrdenej svojvôle\nsprávcu dane alebo sťažovateľa, išlo o reflektovanie žalobcových námietok.\n14. Sťažovateľ je toho názoru, že správny súd sa vôbec nezaoberal samotnou podstatou daného prípadu\na sústredil sa iba na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/10/2016 z 3. októbra 2017, ktorý vôbec\nnekorešponduje s daným prípadom, a to aj napriek nepochybnej dôkaznej situácii a procesnému postupu\nsprávcu dane a sťažovateľa. Sťažovateľ tvrdí, že týmto postupom nielenže neboli upreté práva žalobcu,\nale správne orgány išli dokonca v prospech žalobcu nad rámec povinností, ktoré im zákon ukladá.\n15. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú zamietol. Žalobca zdôraznil, že skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožňuje s rozsudkom\nsprávneho súdu nezakladá dôvod na podanie kasačnej sťažnosti a nepredstavuje odôvodnenie jej\npodania s poukazom na § 440 ods. 1 písm. d) SSP. Podľa žalobcu sťažovateľ v kasačnej sťažnosti\npredniesol len svoj názor, že správnym súdom označená judikatúra sa na prejednávanú vec nevzťahuje\na tento ďalej neodôvodňuje. Správnym súdom označená judikatúra sa podľa žalobcu venuje zásadám\ntýkajúcim sa daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré platia všeobecne, a nie iba v individuálne\nprejednávanej veci, ako to prezentuje sťažovateľ.\n16. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného - sťažovateľa, ktorým zrušil pôvodné prvostupňové\nrozhodnutie správcu dane obsahovalo nezákonný príkaz správcovi dane na vykonávanie dôkazov vo\nvyrubovacom konaní, ktorých vykonanie nenavrhol daňovník postupom podľa § 68 ods. 3 Daňového\nporiadku. Žalobca tvrdil, že záväzné pokyny sťažovateľa ako odvolacieho orgánu musia byť pre\nsprávcu dane vydané v súlade so základnými zásadami pri správe daní a judikatúrou, k čomu však\nv prejednávanej veci podľa žalobcu nedošlo. Žalobca uviedol, že ani ustanovenia § 74 odsek 2 a 4\nDaňového poriadku nedávajú sťažovateľovi ako odvolaciemu orgánu možnosť uplatnenia vyhľadávacej\nzásady v rámci odvolacieho konania a tiež mu nedávajú ani možnosť poskytnúť správcovi dane\npriestor na uplatnenie tejto zásady v ďalšom priebehu vyrubovacieho konania po vydaní zrušujúceho\nrozhodnutia.\n17. Prejednávaná vec bola dňa 27. októbra 2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej\nrepubliky ako kasačnému súdu a bola náhodným výberom technickými prostriedkami schválenými\nMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§\n443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je\nprípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý\nrozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods.2, § 445 ods. 1 písm. c), ods.2\nSSP], ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n19. Spornou otázkou v predmetnej veci je posúdenie toho, či správca dane môže vo vyrubovacom konaní\npo zrušení rozhodnutia odvolacím orgánom dopĺňať dokazovanie, ak daňový subjekt vykonanie takýchto\ndôkazov nenavrhol.\n\n20. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote\nurčenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň\nprerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania\nsprávca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento\núčel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených\ndôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca\nnezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto\nskutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty\nurčenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti\nalebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred\njej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca\ndane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.\n21. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu\npožadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom\nkonania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri\nrozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť\nodvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací\norgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\n22. Podľa § 74 ods. 3 Daňového poriadku, odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho\nkonania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je\npovinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami\nvykonaného dokazovania.\n23. Podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených\nprípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a\nvec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a\nvráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,\nje viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.\n24. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n25. Kasačný súd pri preskúmavaní kasačnej sťažnosti zistil, že sa už v obdobnej veci totožného\nsťažovateľa a žalobcu, vo vzťahu k obdobným rozhodnutiam správnych orgánov a správneho súdu, ktoré\nboli založené na totožnom skutkovom a právnom posúdení, i keď vo vzťahu k odlišnému zdaňovaciemu\nobdobiu, posudzujúc takmer totožne koncipované kasačné sťažnosti, zaoberal rovnakou právnou\notázkou napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 4Sfk/126/2022 zo 17. októbra 2023, sp. zn. 3Sfk/123/2022 z\n21. novembra 2023 a sp. zn. 4Sfk/123/2022 z 23. novembra 2023, na základe ktorých konajúci kasačný\nsúd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n26. Kasačný súd preto postupom podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje na rozhodnutie sp. zn.\n4Sfk/126/2022 zo 17. októbra 2023, v ktorom konajúci kasačný súd k totožnej argumentácii sťažovateľa\nuviedol:\n„30. Správny súd a žalobca tvrdili, že v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku a v kontexte rozsudku\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4Sžfk/10/2016 platí vo vyrubovacom konaní prísna prejednávacia zásada, v\nzmysle ktorej správca dane nemôže vykonať ďalšie dôkazy vo vyrubovacom konaní, pokiaľ ich nenavrhol\ndaňový subjekt (žalobca). Podľa sťažovateľa (žalovaného) bolo možné po podaní odvolania žalovaného\na zrušení prvého rozhodnutia správcu dane vykonať vo vyrubovacom konaní aj také dôkazy, ktoré\ndaňový subjekt nenavrhol, pričom zdôraznil, že potreba vykonania týchto dôkazov vyplynula z odvolacích\nnámietok daňového subjektu.\n31. Je možné ustáliť, že „účel daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nie je totožný. V rámci daňovej\nkontroly sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné na správne určenie dane, správca dane vyhodnocuje\npredložené doklady a oboznamuje daňový subjekt so svojimi pochybnosťami. Daňový subjekt tieto\npochybnosti následne odstraňuje, následne správca dane posudzuje, či kontrolovaný daňový subjekt\n\npochybnosti odstránil alebo nie, pričom tento proces sa deje v súčinnosti s daňovým subjektom.\nVýsledkom daňovej kontroly je protokol obsahujúci zistenia správcu dane vrátane vyjadrení daňového\nsubjektu. V rámci vyrubovacieho konania, sa reaguje na pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole,\npričom vyrubovacie konanie nie je pokračovaním daňovej kontroly. Pokiaľ by to tak malo byť, je logické,\nže by nemalo význam ani časové ohraničenie dĺžky daňovej kontroly. Podľa názoru kasačného súdu, v\nrámci vyrubovacieho konania by sa v podstate mali bližšie objasniť konkrétne sporné skutočnosti, ktoré\nvyvstali z pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane, pričom samozrejme nie je vylúčené\nani doplnenie dokazovania v určitej, nie rozsiahlej miere, nakoľko riadne dokazovanie má byť primárne\nrealizované v rámci daňovej kontroly“ (rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo\ndňa 24.02.2022).\n32. Hoci sa je možné stotožniť s východiskom krajského súdu, že pre daňovú kontrolu je príznačná\nvyhľadávacia zásada a pre vyrubovacie konanie platí prejednávacia zásada, prejednaciu zásadu\nnemožno vykladať kategoricky a izolovane tak, ako to urobil krajský súd. Nemožno striktne a\nbezvýhradne tvrdiť, že vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní je možné len v rozsahu, ktorý\nnavrhne dotknutý daňovník. V predmetnej veci bolo podstatné, že k doplneniu dokazovania došlo\nna základe námietok, ktoré žalobca uviedol v odvolaní voči prvému rozhodnutiu správcu dane, ktoré\nsa týkali porušenia jeho práv pri vykonaní dôkazov. Rovnako krajský súd v kontexte predmetnej\nveci opomenul, že samotný žalobca navrhol v súvislosti s ozrejmením technickej expertízy vypočuť\nzamestnancov finančnej správy, ktorí túto expertízu vykonali, a ktorým by mal možnosť klásť otázky (k\ntomu pozri bod 9 odvolania žalobcu zo dňa 28.12.2018).\n33. Kasačný súd sa preto nestotožnil s právnym názorom krajského súdu o porušení prejednacej zásady\nvo vyrubovacom konaní - tak, ako to ustálil krajský súd v napadnutom rozsudku. Je pravdou, že žalobca\nexplicitne nenavrhol vykonať dokazovanie výsluchom jeho pracovníkov. Z bodu 4 odvolania žalobcu zo\ndňa 28.12.2018 však vyplýva, že daňový subjekt - žalobca tvrdil, že „nemal možnosť byť pri rokovaní\nso svojimi zamestnancami (najmä v čase miestneho zisťovania s osobou R. K.)...uvedené tvrdenia\nzamestnanca nie sú svedeckou výpoveďou a daňový subjekt nemohol uvedenej osobe klásť otázky\nDaňový subjekt v zmysle uvedeného namieta porušenie svojho práva na možnosť byť prítomný pri\nrokovaní so svojimi zamestnancami...“ Podľa kasačného súdu nemožno následný príkaz sťažovateľa\nako odvolacieho orgánu na vypočutie zamestnancov žalobcu či vykonanie tohto príkazu správcom\ndane hodnotiť ako svojvoľný či nezákonný postup. Tento príkaz na vykonanie dôkazov mal svoje\nopodstatnenie v konkrétnej odvolacej námietke žalobcu, pričom samotný žalobca namietal nezákonnosť\nvypočutia svojich zamestnancov a nemožnosť klásť im otázky, čo bolo možné - logicky - odstrániť práve\nnariadením výsluchov zamestnancov žalobcu. I keď uvedené dôkazy boli vykonané až vo vyrubovacom\nkonaní, nejde s ohľadom na konkrétne skutkové a právne okolnosti veci o porušenie Daňového poriadku,\nale o povinnosť správcu dane v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku.\n34. Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžfk/10/2016, na ktorom postavil svoje právne posúdenie\nkrajský súd, v danej veci nie je aplikovateľný, pretože sa týkal vykonávania dokazovania správcom\ndane po tom, ako už súd právoplatne rozhodol, že nebola dodržaná zákonná lehota na výkon daňovej\nkontroly, pričom v tam citovanom prípade správca dane vykonal celé dokazovanie. Napokon, aj veta\ncitovaná krajským súdom z bodu 4.25 rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžfk/10/2016, v zmysle\nktorej „Vykonanie dokazovania vo vyrubovacom konaní je v takomto prípade možné, ale v rozsahu\nktorý navrhne dotknutý daňovník, keďže aj tu platí zásada prejednávacia a nie vyhľadávacia“ odkazuje\nna okolnosti konkrétneho prípadu. Hypotéza uvedenej vety odkazuje na okolnosti „v takomto prípade“,\npričom v bode 4.24 uvedeného rozsudku je podrobne popísaná genéza tam uvedenej veci, čiže prípad,\nna ktorý sa veta z bodu 4.25 uvedeného rozsudku vzťahuje. Hoci v bode 4.24 tretia veta rozsudku\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4Sžfk/10/2016 je uvedené, že „vo vyrubovacom konaní možno vykonať len\ndôkazy, ktoré navrhne vykonať samotný daňovník postupom podľa § 68ods. 3 daňového poriadku“,\nt. j. bez explicitného odkazu na konkrétne skutkové okolnosti tam prejednávanej veci, z kontextu\npredmetného rozhodnutia podľa kasačného súdu zároveň nevyplýva, že by táto veta ustanovovala\npaušálne, resp. univerzálne pravidlo pre všetky vyrubovacie konania za všetkých skutkových a právnych\nokolností, a teda - že by sa predmetné rozhodnutie malo vzťahovať aj na túto vec. Z povahy súdnych\nrozhodnutí vyplýva, že tieto poskytujú justičnú odpoveď na konkrétny právny problém, konkrétnych\núčastníkov konania, v konkrétnej veci. Samozrejme, nie je vylúčené, aby takto vyslovené právne\nnázory predstavovali právny základ pre budúce rozhodnutia súdov v obdobných veciach, avšak pre ich\naplikovateľnosť je nevyhnutná relevantná zhoda, resp. obdobnosť skutkových a právnych okolností vecí,\nktorá však medzi vecou sp. zn. 4Sžfk/10/2016 a súdenou vecou neexistuje.\n35. Právne posúdenie krajského súdu, ktorý konštatoval porušenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku\nrovnako neobstojí. Toto ustanovenie umožňuje daňovému subjektu predložiť pripomienky a návrhy na\n\nvykonanie dokazovania. Z normatívneho textu tohto ustanovenia nemožno vyvodiť absolútny zákaz\nvykonávania dokazovania vo vyrubovacom konaní bez návrhu daňového subjektu, ku ktorému záveru\ndospel krajský súd. Uvedené nevyplýva ani z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžfk/10/2016, ktorý\npredmetné ustanovenie vykladal v kontexte odlišných skutkových okolností.\n36. Kasačný súd tiež poukazuje aj na ustanovenia § 74 ods. 2-4 Daňového poriadku, v zmysle\nktorých v rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať,\nodstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením\nprimeranej lehoty [na realizáciu príslušných úkonov]. Odvolací orgán je tiež oprávnený vykonávať v\nrámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán rozhodnutie\nzruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane je viazaný právnym názorom\nodvolacieho orgánu. Aj z uvedených ustanovení je možné vyvodiť záver, že po podaní odvolania je\nmožné vo vyrubovacom konaní vykonávať dokazovanie - v určitej, opodstatnenej miere, pričom rozsah\ndokazovania závisí od kontextu konkrétnej veci.“\n27. Kasačný súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sfk/123/2022 zo 21. novembra 2023, v ktorom konajúci kasačný súd argumentáciu doplnil:\n„26. Len na dôvažok sa kasačnému súdu žiada doplniť, že z výkladu ustanovenia § 74 ods. 3 Daňového\nporiadku, podľa ktorého odvolací orgán má právo vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie,\nak to považuje za potrebné, vyplýva, že zákonodarca nechcel limitovať dokazovanie daňových orgánov\nlen na čas výkonu daňovej kontroly a en bloc vylúčiť možnosť doplnenia dokazovania v ostatných\nštádiách konania, najmä pokiaľ by doplnenie dokazovania malo byť v prospech procesných práv\ndaňového subjektu. Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie § 24 ods. 2 cit. zák., ktoré uvádza, že správca\ndane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené\nčo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Cit. ustanovenie osobitne\nnevylučuje vyrubovacie konanie ako časť daňového konania, kedy by správca dane bol pri dokazovaní\nviazaný len návrhmi daňového subjektu, ako to vykladal správny súd v napadnutom rozsudku.\n27. Pokiaľ odvolací orgán môže v rámci odvolacieho konania v zmysle § 74 ods. 2 cit. zák. výsledky\ndaňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb\nuložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty a zároveň v zmysle § 74 ods. 3 cit. zák. má\nprávo vykonávať dokazovanie, kasačný súd nevidí dôvod, prečo by odvolací orgán nemohol delegovať\ntoto oprávnenie na správcu dane s jasným pokynom, ktorým je následne správca dane viazaný. V\nopačnom prípade by akékoľvek doplnenie dokazovania, ktoré by po ukončení daňovej kontroly vyvstalo,\nmohol vykonávať len odvolací orgán, čo sa kasačnému súdu, vzhľadom na kapacity ľudských zdrojov\nodvolacieho orgánu, ako aj vzhľadom na hospodárnosť samotného konania nejaví ako účelné.“\n28. Kasačný súd sa v tejto veci s vyššie uvedenými právnymi závermi stotožňuje, považuje ich za\nsprávne a nezistil dôvody, pre ktoré by sa od nich bolo potrebné odchýliť.\nV. Záver\n29. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť\nsťažovateľa je dôvodná a napadnuté rozhodnutie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1\nSSP rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach, na\nktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel\nod 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Prešove.\n30. Po vrátení veci bude úlohou správneho súdu v ďalšom konaní žalobu nanovo posúdiť a vecne\nprejednať s ohľadom na uplatnené žalobné body v súlade s právnym názorom kasačného súdu\nvysloveným v tomto rozsudku v zmysle § 469 SSP.\n31. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods.\n3 SSP).\n32. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere\nhlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/88/2020", "guid": "2cfeadc1-2dca-4ae6-b1da-88bfd957d84f:eaf238a9-f39b-454c-b826-9bee6feffa3a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "784b60cd-d7ec-408f-9bad-b5089ff980ae:79b78588-fcaf-49d2-b765-79738070acd8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:8020200756.1", "spisova_znacka": "4Sfk/123/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/123/2022 z 23. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:8020200756.1"}, {"guid": "5c0b64b1-e5ca-4409-903a-84d23b01debb:8c3548e8-ba48-478d-980b-4cdf1c8c2496", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:8020200383.1", "spisova_znacka": "3Sfk/123/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/123/2022 z 21. 11. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-11-21", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:8020200383.1"}, {"guid": "6a51c370-c086-4c14-876c-39e15f358ac2:bd697420-a430-42b4-ae1c-8b5a28422805", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:8020200375.1", "spisova_znacka": "4Sfk/126/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/126/2022 z 17. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-17", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:8020200375.1"}], "citovane_v": [{"guid": "d9ca4e70-cbf8-467d-ae47-6bd4cd5788ef:24c39518-8237-4eb0-80a0-0d45c8a1a721", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200368.1", "spisova_znacka": "1Sfk/125/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/125/2022 z 29. 10. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200368.1"}, {"guid": "bce631fa-f900-4d22-96b0-90849983a357:ad39d31a-4a1f-4c2b-b0c5-cd7504894177", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200504.1", "spisova_znacka": "4Sfk/58/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/58/2023 z 28. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200504.1"}, {"guid": "39927701-fdd7-48f1-9718-b7f91f3ed5fa:08697583-ef8f-4c10-b02c-00b4d7702919", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200833.1", "spisova_znacka": "4Sfk/76/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/76/2023 z 28. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200833.1"}, {"guid": "bed9d98f-47b3-480f-8499-e79aaa3fc9c4:af39ac72-4100-493f-9fb7-5ae773a65ac5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200772.1", "spisova_znacka": "1Sfk/129/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/129/2022 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200772.1"}, {"guid": "f03f347d-0031-4be1-a0f3-d197e4c48681:0098d86e-dace-4a54-bb7a-4a33b5844fbd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200380.1", "spisova_znacka": "1Sfk/127/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/127/2022 z 30. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200380.1"}]}