{"guid": "7ad3113b-c27e-4891-8b2c-ce109cbd0b83:2b2ffce0-9bbe-44ae-b598-b8a293433009", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200509.1", "spisova_znacka": "1Sfk/148/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/148/2022 z 27. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. novembra 2024, sp. zn. 1Sfk/148/2022, ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200509.1", "identifikacne_cislo": "8020200509", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2024-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-46d.odsek-1", "nazov": "§ 46d ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-46d.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-46d"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-46d", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b2ffce0-9bbe-44ae-b598-b8a293433009", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200509.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200509.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200509.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sfk/148/2022\n8020200509\n27. 11. 2024\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2024:8020200509.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa\nspravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: CONSTRUCTOR - EU s.r.o., so sídlom\nŠoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 836 907, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so\nsídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101047313/2020 zo dňa 16. júna 2020, v konaní o kasačnej\nsťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/53/2020 - 157 zo dňa 22.\nseptembra 2022, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj „správca dane“) vykonal u spoločnosti CONSTRUCTOR - EU s.r.o. (ďalej\naj „žalobca“) daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby (ďalej aj „daň“) za zdaňovacie obdobie\nroka 2015. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 100355738/2020\nzo dňa 05.02.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 53.477,11 Eur na\ndani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2015.\n2. Správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období r. 2015 neuznal žalobcovi ako daňové výdavky,\nvýdavky na základe vystavených faktúr:\nod spoločnosti EFS group Slovakia s.r.o., a to\n- faktúry č. FP150162 (FV150200) zo dňa 29.12.2015 v sume 163.740,18 Eur za zemné práce na stavbe\n„Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa a stabilizácia päty rieky“ (ďalej aj „faktúra 1“),\n- faktúry č. FP150049 (FV 150056) zo dňa 29.05.2015 v sume 3.750 Eur za stavebné práce v penzióne\nBanská Belá (ďalej aj „faktúra 2“);\nod spoločnosti SKANGROUP s.r.o., a to\n- faktúry č. FP150137 zo dňa 02.10.2015 v sume 40.000 Eur, predmet fakturácie: \"pomocné práce na\nstavbe Bardejov- ochrana pred povodňami na rieke Topľa\" (ďalej aj „faktúra 3“),\n- faktúry č. FP150139 zo dňa 28.10.2015 v sume 33.800 Eur, predmet fakturácie: \"pomocné práce na\nstavbe Bardejov- ochrana na rieke Topľa\" (ďalej aj „faktúra 4“),\na od spoločnosti 4-one, s.r.o., a to\n- faktúry č. FP1500001, FP150007, FP150020, FP15003 a FP150048 v celkovej sume 1.787,61 Eur za\nubytovanie jednotlivých osôb na nich uvedených (ďalej aj „faktúry 5“).\n\n3. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli závery správcu dane o\nžalobcovom zahrnutí nákladov do daňových nákladov v rozpore s § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona\nč. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dani z príjmov“) v\nnadväznosti na § 24 ods. 1 Daňového poriadku.\n4. Správca dane vo vzťahu k faktúre 1 uzavrel, že v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania\nnebolo preukázané, že práce pre žalobcu vykonala práve spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o.,\na to v takom rozsahu, ako boli fakturované. Vo vzťahu k faktúre 2 správca dane konštatoval, že\nžiaden z predvolaných svedkov sa k stavebným prácam v penzióne Banská Belá nevyjadroval, teda\nich uskutočnenie nebolo taktiež preukázané. Správca dane dospel k záveru, že uplatnené daňové\nvýdavky nespĺňajú podmienku preukaznosti v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Správca\ndane nespochybňoval vykonanie prác na jednotlivých stavbách, ale mal pochybnosti o dodávke prác\nspoločnosťou EFS group Slovakia, s.r.o. (str. 4 prvostupňového rozhodnutia).\n5. Čo sa týka faktúry 3 a faktúry 4 vystavených od spoločnosti SKANGROUP s.r.o., správca dane tiež\nprijal záver, že nedošlo k preukázaniu skutočného zrealizovania dodávok služieb tak, ako sú uvedené\nna faktúrach. Správca dane nespochybňoval vykonanie prác na stavbe, ale mal pochybnosti o dodávke\nprác spoločnosťou SKANGROUP s.r.o. (str. 13 prvostupňového rozhodnutia).\n6. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane odvolanie (vynímajúc neuznané\nfaktúry 5 od spoločnosti 4-one, s.r.o.), o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101047313/2020\nzo dňa 16.06.2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), a to tak, že\nprvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil.\n7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v priebehu daňovej kontroly a\nvyrubovacieho konania sa vo vzťahu k dodávateľom žalobcu - spoločnosti EFS group Slovakia s.r.o. a\nspoločnosti SKANGROUP s.r.o. nepodarilo odstrániť pochybnosti správcu dane o tom, že fakturované\ndodávky prác boli skutočne vykonané a dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach.\n8. V priebehu daňovej kontroly správca dane nadobudol vážne pochybnosti o dodávateľovi EFS group\nSlovakia s.r.o. a poukázal na to, že napriek tomu, že uvedená spoločnosť daňové priznanie k dani\nz príjmov právnickej osoby za rok 2015 podala, nebolo objektívne preukázané, či údaje uvedené v\npodanom daňovom priznaní zahŕňajú aj preverované faktúry.\n9. Žalovaný vo vzťahu k faktúre 1 ďalej uviedol, že zo Zmluvy o dielo „Bardejov - ochrana pred povodňami\nna rieke Topľa“ a zo Zmluvy o dielo „Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa - stabilizácia päty\nkoryta“, uzatvorenými medzi žalobcom ako zhotoviteľom stavby a spoločnosťou Eiffage Construction\nSlovenská republika, s.r.o. ako objednávateľom, vyplynulo, že žalobca ručí za to, že predmet plnenia\nmusí mať v dobe prevzatia zmluvne dohodnuté vlastnosti, musí spĺňať projektové, technické a\nekonomické parametre, musí zodpovedať technickým normám a zaručuje, že tieto vlastnosti bude mať\ndielo 60 (62) mesiacov od jeho protokolárneho odovzdania a prevzatia. V tejto súvislosti žalovaný\npoukázal na skutočnosť, že dodávatelia žalobcu, resp. subdodávatelia v priebehu niekoľkých mesiacov\npo vyfakturovaní prác zanikli. Žalovaný taktiež poukázal na porušenie ďalších povinností žalobcu podľa\npredmetných zmlúv o dielo, a to porušenie povinnosti viesť denné záznamy o priebehu stavebných\nprác a iných prác riadne po celú dobu plnenia v stavebnom denníku tak, ako to ukladá stavebný zákon\n(údaje o stave staveniska a pracoviska, o počasí, o rozsahu a spôsobe vykonaných prác, o prítomných\npracovníkoch, o dopravných prostriedkoch a strojoch a ďalšie) a taktiež porušenie povinnosti preškolenia\nzamestnancov ohľadne dodržiavania BOZP. Žalovaný akcentoval zistenie správcu dane, že v stavebnom\ndenníku neboli ani v jednom dni uvedení zamestnanci dodávateľských spoločností a žalobca taktiež\nnepreukázal, že objednávateľovi diela - spoločnosti Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o.\npredložil, o. i., denný menný zoznam zamestnancov a platné potvrdenie o preškolení z legislatívy BOZP\na PO, a to všetkých zamestnancov zhotoviteľa vykonávajúcich pracovnú činnosť na stavenisku.\n10. Žalovaný k námietke žalobcu o tom, že správca dane od neho žiadal nad rámec zákona, aby\npreukázal v daňovom konaní vedenie stavebného denníka, uviedol, že správca dane od žalobcu\npožadoval preukázať iba tie skutočnosti, ktoré sám zaznamenal v stavebnom denníku. Správca dane\nmal iba posudzovať dokument (stavebný denník), ktorý žalobca sám viedol a bol ho povinný viesť na\nzáklade zmlúv o dielo, ktoré uzavrel s objednávateľom.\n11. Podľa žalovaného pochybnosti správcu dane, o tom, že fakturované práce boli skutočne vykonané a\ndodané dodávateľmi uvedenými na faktúrach, sa nepodarilo odstrániť ani na základe vypočutia svedkov,\nani na základe odpovede od poskytovateľa ubytovania Milan Košč - ELINEX. Žalovaný prijal záver, že\ndodanie vyfakturovaných prác nepreukázala ani výpoveď svedka p. Tomáša Tatraya (bývalý konateľ EFS\ngroup Slovakia s.r.o.), ktorá podľa žalovaného nebola určitá, bola v rozpore so zistenými skutočnosťami\na túto výpoveď nepotvrdili ani výpovede ostatných svedkov. Žalovaný mal za to, že dodávatelia a\nsubdodávatelia žalobcu vykonanie prác potvrdili len formálne, ústne tvrdenia neboli podložené žiadnymi\n\ndokladmi. Poukázal na to, že spoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o. po polroku od vyfakturovania\nprác zanikla v dôsledku zlúčenia a nástupnícka spoločnosť je nekontaktná, podobne ako spoločnosť\nSKANGROUP s.r.o..\nII. Konanie pred správnym súdom\n12. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej aj\n„krajský súd“ alebo „správny súd“). Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia (ako i prvostupňového rozhodnutia správcu dane), vrátenia veci\nna ďalšie konanie a rozhodnutie a priznania práva na náhradu trov konania. Žalobca zároveň krajský\nsúd požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.\n13. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nedostatočne odôvodnené, vykazujúce znaky\narbitrárnosti. Ďalej mal za to, že skutkový stav, ktorý považoval správca dane ako aj žalovaný za\npreukázaný, nemá oporu v administratívnom spise a zároveň podľa žalobcu zistený skutkový stav bol\nnesprávne posúdený, nakoľko neboli vyhodnotené všetky vykonané dôkazy a tiež, že žalovaný vec\nnesprávne právne posúdil.\n14. Žalobca poukázal na to, že správca dane nespochybnil, že práce na jednotlivých stavbách boli\nvykonané, avšak spochybňoval ich dodávateľa. Žalobca mal za to, že na preukazovaní dodania služieb\nnemá vplyv, či práce boli dodané dodávateľom, resp. jeho subdodávateľom, nakoľko deklarované práce\nsa pre žalobcu vykonali.\n15. Žalobca mal za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že práce fakturované\nspoločnosťou EFS group Slovakia, s.r.o. boli skutočne touto spoločnosťou aj vykonané, čo podľa neho\nvyplývalo z výsluchu svedkov p. Tatraya, p. N., p. H. a p. C.. Podľa názoru žalobcu len samotnou\nvýpoveďou bývalého konateľa spoločnosti EFS group Slovakia, s.r.o. p. Tatraya došlo k odstráneniu\nrozporu, čo sa týka dodania prác touto spoločnosťou. Žalobca ďalej poukázal na viacero svedeckých\nvýpovedí, o.i., na výpoveď svedka p. N., ktorý na stavbe pracoval s bagrom a bol zamestnancom\nspoločnosti EFS group Slovakia, s.r.o.. Nepovažoval za správne, ak správca dane neprihliadol na\nvýpoveď tohto svedka iba z dôvodu, že označil iné miesto, odkiaľ mali pochádzať Rómovia, ktorí taktiež\npracovali na stavbe (kým svedok N. uviedol, že Rómovia pochádzali z Čaklova a Zámutova, svedok\nTatray uviedol, že pochádzali z Raslavíc). Žalobca poukázal na to, že svedok popísal priebeh prác\nautenticky a úplne reálne, pričom uviedol, že by vedel aj dnes priamo na mieste ukázať, kde práce\nvykonával. Aj svedkovia p. H. a p. C. potvrdili, že na stavbe sa nachádzal Mgr. Tatray a tento vozil\nkamene pre svojich ľudí a zároveň, že títo ľudia ho čakali na stavbe za účelom výplaty. Ani s uvedenými\nvýpoveďami sa žalovaný a správca dane podľa žalobcu nevysporiadali, napriek tomu, že sa jednalo o\nviacerých, neutrálnych svedkov, s ktorými žalobca nemal žiadny vzťah, ktorý by mohol spochybniť ich\nvierohodnosť. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že došlo k preukázaniu oprávnenosti uplatnenia\ndaňových výdavkov žalobcu vo vzťahu k dodávateľským faktúram 1 a 2 od spoločnosti EFS group\nSlovakia s.r.o..\n16. Žalobca vo svojej žalobe tiež poukázal na § 46d ods.1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj „stavebný zákon“) a § 28 ods. 2 vykonávacej vyhlášky\nč. 453/2000 Z. z. k stavebnému zákonu, ktoré upravujú skutočnosti, ktoré sa zapisujú do stavebného\ndenníka, pričom žalobca zdôraznil, že zákonná úprava nevyžaduje, aby sa v stavebnom denníku\nnachádzali údaje o počte pracovníkov podieľajúcich sa na stavbe aj s ich rozčlenením, k akému\npodnikateľskému subjektu patria. Za nepodstatnú skutočnosť žalobca považoval aj odkaz žalovaného\nna zmluvy o dielo, ktoré boli uzatvorené medzi spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika,\ns.r.o. ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom, nakoľko sa jedná len o zmluvný vzťah medzi\ntýmito subjektmi, preto podľa žalobcu žalovaný nemôže poukazovať na tieto zmluvy vo vzťahu k\nspoločnosti EFS group Slovakia s.r.o.. Ďalej v tejto súvislosti uviedol, že správca dane nemôže prenášať\npovinnosti žalobcu na tretie subjekty, ako to urobil v prípade zodpovednosti za vady. Ak by na diele\nvznikli vady, za tieto by zodpovedal žalobca a nie jeho dodávatelia. Žalobca nijako nepochybil, práve\nnaopak postupoval v súlade so stavebným zákonom a zmluvami, keď do stavebného denníka zapisoval\nlen údaje o svojich pracovníkoch, ktorí na diele pracovali. Jeho zákonnou a ani zmluvnou povinnosťou\nnebolo uvádzať vo svojom stavebnom denníku mená, či počty svojich dodávateľov a subdodávateľov.\nPre svoje potreby viedol v stavebnom denníku len záznamy o svojich pracovníkoch, čo do označenia ich\npočtu. K nesplneniu povinnosti preukázať preškolenie zamestnancov ohľadom BOZP žalobca zotrval\nna tom, že zmluvný vzťah medzi objednávateľom diela a žalobcom ako zhotoviteľom sa týka len týchto\nsubjektov, preto nebol povinný preukazovať preškolenie zamestnancov svojho dodávateľa.\n17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.10.2020 konštatoval, že považuje žalobné dôvody za\nneopodstatnené a zotrval na svojich záveroch tak, ako ich uviedol v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný\nuviedol, že správca dane oprávnene vylúčil z daňových nákladov zúčtované faktúry za práce, ktoré mali\n\nbyť vykonané dodávateľskými spoločnosťami EFS group Slovakia, s.r.o. a SKANGROUP s.r.o. Žalovaný\nvo vzťahu k dodávateľovi EFS group Slovakia, s.r.o. konštatoval, že na základe rozsiahleho dokazovania\nsprávca dane spochybnil vykonanie fakturovaných prác predmetnou spoločnosťou, ktorá zanikla\nzlúčením a jej nástupnícka spoločnosť so správcom dane nekomunikuje. Zopakoval, že vykonanie prác\nnebolo preukázané ani stavebným denníkom a ani dokladmi, ktoré bol žalobca povinný predložiť ako\nzhotoviteľ diela v rámci základných pravidiel BOZP na základe Zmluvy o dielo, t.j. nepredložil denný\nmenný zoznam zamestnancov, ktorí vykonávali pracovnú činnosť na pracovisku vedúcemu pracovníkovi\nobjednávateľa ani potvrdenie o preškolení zamestnancov, prítomných na stavenisku z legislatívy BOZP\na PO. K námietke žalobcu, že povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo sa vzťahujú len na zmluvné\nstrany, žalovaný poukázal na bod 2.13. zmluvy, v zmysle ktorého v prípade, že niektoré úkony pri výkone\ndiela vykoná tretia osoba, má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonal sám. Následne konštatoval,\nže žalobca ani len nepreukázal, na základe akého zmluvného vzťahu pracovali na diele jeho dodávatelia\nv septembri až novembri 2015, pretože zmluva medzi žalobcom a dodávateľom EFS group Slovakia\nbola podpísaná až dňa 25.11.2015. Vo vzťahu k záručnej dobe žalovaný uviedol, že v prípade, ak by\nzhotoviteľ uplatnil vady zistené na vykonaných dielach počas záručnej doby, tak následne by žalobca\ntieto preniesol na dodávateľa.\n18. Žalobca v replike zo dňa 29.10.2020, vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že nástupnícke spoločnosti\ndeklarovaných dodávateľov zanikli a ich právni nástupcovia so správcom dane nekomunikujú, zdôraznil,\nže uvedená skutočnosť mu nemôže byť na ťarchu, nakoľko za tieto skutočnosti nemôže zodpovedať.\nČo sa týka tvrdenia, že vykonanie prác nebolo preukázané stavebným denníkom a ani dokladmi, ktoré\nmal žalobca predložiť ako zhotoviteľ diela v rámci základných pravidiel BOZP, žalobca uviedol, že tieto\npravidlá sa vzťahujú len na neho a jeho zamestnancov ako účastníka zmluvného vzťahu a nie na\njeho subdodávateľov. Žalobca nie je zodpovedný za zamestnancov tretích strán na základe zmluvy o\ndielo, uzatvorenej medzi spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. a žalobcom a\nak má správca dane a žalovaný opačný názor, jedná sa o nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca\nv zmysle predmetnej zmluvy o dielo bol oprávnený na realizáciu diela aj využitím tretích osôb, pričom\nza dielo zodpovedá tak, ako keby ho vykonal sám. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnom prípade\nbola upravená iba zodpovednosť za dielo, avšak žalobca nebol zodpovedný za zamestnancov tretích\nosôb z pohľadu BOZP a PO. Žalobca taktiež poukázal na to, že nechápe, čo chcel žalovaný uviesť tým,\nže poukázal na záručnú dobu v trvaní 60 mesiacov, vyplývajúcu zo zmluvy o dielo medzi spoločnosťou\nEiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. a žalobcom a skutočnosťou, že dodávatelia žalobcu\nzanikli. Žalobca zotrval na dôvodnosti a opodstatnenosti podanej žaloby.\n19. Krajský súd uznesením č. k. 1S/53/2020 - 122 zo dňa 19.11.2020 priznal správnej žalobe\nžalobcu odkladný účinok a odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím správcu dane do právoplatnosti skončenia veci.\n20. Krajský súd následne po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového\nrozhodnutia správcu dane, rozsudkom č. k. 1S/53/2020 - 157 zo dňa 22.09.2022 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok“), rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zrušil podľa\nustanovenia § 191 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej\naj „SSP“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žalobcovi priznal úplnú\nnáhradu trov konania voči žalovanému.\n21. Krajský súd mal za to, že (i) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého\nrozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom z dôvodu, že správca dane neprihliadol na výsluchy\nsvedkov vykonané vo vyrubovacom konaní, nevysporiadal sa s relevanciou predmetných dôkazov a\nzároveň z dôvodu, že (ii) postupom správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení\no konaní pred orgánom verejnej správy, keď správca dane nepriznal ako daňový výdavok faktúru\nod spoločnosti EFS group Slovakia, s.r.o. za práce vykonané v Banskej Belej bez toho, aby vypočul\nžalobcom navrhnutých svedkov, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n22. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na správcom dane zistený skutkový\nstav, jednotlivé svedecké výpovede a na doplnené dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania. Krajský\nsúd mal za to, že na základe doplneného dokazovania v rámci vyrubovacieho konania vo vzťahu k\ndodávateľskej faktúre 1 prešlo dôkazné bremeno zo strany žalobcu ako daňového subjektu opätovne\nna správcu dane, pretože žalobca doplnil ďalšie dôkazy, preukazujúce ním tvrdené skutočnosti,\navšak správca dane ako aj žalovaný sa pri nepriznaní predmetnej faktúry ako daňového výdavku v\nodôvodeniach svojich rozhodnutí opätovne opierali iba o zistenia, vyplývajúce zo stavebného denníka.\nV tejto súvislosti krajský súd uviedol, že údaje uvedené v stavebnom denníku považuje za spochybnené,\npretože skutočnosti v ňom uvedené vyvracajú tvrdenia jednotlivých vypočutých svedkov, ktorí medzi\nsebou nemajú žiadne prepojenie a väzby a ich hodnovernosť nebola správnymi orgánmi spochybnená.\n\nSvedkovia uviedli, že na stavbe okrem osôb vymenovaných v stavebnom denníku boli aj iné osoby, napr.\ntaké, ktoré vykladali žľaby kameňmi, pričom takéto osoby v stavebnom denníku uvedené nie sú. Podľa\nkrajského súdu už len z uvedeného dôvodu je spochybnená správnosť údajov uvedených v stavebnom\ndenníku. Krajský súd taktiež poukázal na denné záznamy stavby za obdobie 07-12/2015, doručené\nspoločnosťou Eiffage group Slovakia, s.r.o., z ktorých vyplýva, že na stavbe bol oveľa väčší počet osôb\nako je uvedený v stavebnom denníku žalobcu. Spoločnosť Eiffage group Slovenská republika, s.r.o.\nsíce neuvádzala označenia spoločností, ktoré na stavbe pracovali, avšak na druhej strane v záznamoch\nuvádzala aj iné typy pracovníkov ako žalobca. Taktiež záznam z 24.8.2015 obsahuje poznámku\no informovaní pracovníkov o bezpečnostných postupoch a ohrozeniach pri stavebných prácach v\nzmysle legislatívny BOZP. Vzhľadom na uvedené, krajský súd pri skutkových zisteniach vyplývajúcich z\nadministratívneho spisu nemal za to, že len na základe údajov vyplývajúcich zo stavebného denníka je\nmožné neprihliadať na ostatné dôkazy v administratívnom spise, nakoľko nebolo preukázané, že tieto\nsú správne, resp. úplné a žiadne iné osoby sa na stavbe nenachádzali. Práve naopak podľa názoru\nkrajského súdu žalobca vysvetlil, akým spôsobom stavebný denník viedol a údaje o akých osobách tam\nzapisoval, preto nemožno bez akéhokoľvek iného ďalšieho, resp. podporného dôkazu vychádzať len zo\nskutočností uvedených v stavebnom denníku a tieto priorizovať pred inými dôkazmi v spisovom materiáli.\n23. Krajský súd ďalej považoval vykonané dokazovanie za nedostatočné, pretože z výsluchu svedka p.\nTatraya vyplynulo, že na stavbe v Bardejove mal štyroch kmeňových zamestnancov, ktorí by podľa jeho\nvyjadrenia boli spôsobilí potvrdiť dodanie deklarovaných prác žalobcovi, avšak správca dane nezisťoval,\no akých pracovníkov sa jednalo, čo by taktiež mohlo prispieť k zisteniu pravdivosti údajov účtovnej\nevidencie, najmä za situácie, ak správca dane opiera svoje zistenia o jediný dôkaz, ktorým je stavebný\ndenník.\n24. Krajský súd tiež poukázal na skutočnosť, že správca dane zamietol vypočuť žalobcom navrhnutého\nsvedka p. B.. T., pričom podľa názoru krajského súdu táto osoba, ako zástupca odberateľa, bola\nspôsobilá vyjadriť sa jednak k spochybňovaným údajom v stavebnom denníku ako aj k spôsobu\nvykonávania prác na diele, ako aj k množstvu pracovníkov a spoločnostiam, ktoré na diele pracovali.\n25. Krajský súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, ktorý poukázal na zákonné znenie § 46d ods. 1\nstavebného zákona, ktoré upravuje údaje, ktoré sa do stavebného denníka zapisujú a následne na § 28\nvyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorá bližšie špecifikuje tieto údaje, a zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia\nnevyplýva, že by osoba, ktorá vedie stavebný denník, bola povinná podľa zákona tam uvádzať aj\nvšetkých pracovníkov s uvedením ich menného zoznamu a príslušnosti, ku ktorému konkrétnemu\ndodávateľovi patria. Krajský súd podotkol, že ak sa účastníci zmluvy na takejto podmienke dohodnú,\nteda na rozšírení povinností oproti zákonnému zneniu, v prípade jej nedodržania vzniká medzi stranami\nzmluvná zodpovednosť za porušenie povinnosti, avšak uvedené nemôže byť použité správcom dane\nna ním utvorené závery o nepreukázaní dodania služieb deklarovanou spoločnosťou, najmä ak z\nvýpočtu povolaní, uvedených v stavebnom denníku, je zrejmé, že sa nejedná o celý okruh pracovníkov,\npotrebných na vykonanie takéhoto diela.\n26. Obdobne je tomu podľa názoru krajského súdu aj v prípade konštatovania správnych orgánov o\nnesplnení povinnosti preukázať preškolenie BOZP zamestnancov, resp. pracovníkov jeho dodávateľov,\nkeďže objednávateľ diela týmito údajmi nedisponuje, pretože nebolo preukázané, či zmluvné strany na\nsplnení uvedenej povinnosti trvali, a ani len nebolo preukázané, komu mali byť tieto doklady BOZP\npredložené. V prípade, ak došlo v zmluve k takémuto dojednaniu, resp. k dojednaniu o povinnosti\npredložiť menný zoznam zamestnancov, ktorí budú vykonávať pracovnú činnosť na pracovisku\na to vedúcemu pracovníkovi objednávateľa (stavbyvedúcemu) bolo podľa názoru krajského súdu\nna objednávateľovi, aby trval na splnení tejto povinnosti a zisťoval tieto skutočnosti. Krajský súd\nargumentoval, že zo zistených skutočnosti (výsluch stavbyvedúceho objednávateľa diela p. C.) je zrejmé,\nže objednávateľ diela, spoločnosť Eiffage group Slovenská republika, s.r.o., tieto skutočnosti nezisťoval\na žalobcu na ich preukázanie nevyzval, preto nemožno nepredloženie týchto dokladov zhotoviteľovi\ndávať na ťarchu žalobcu a konštatovať nevykonanie prác fakturovaných na spornej faktúre, keďže je\nmožné, že sa jednalo len o obchodnú prax medzi zmluvnými stranami, čo sa javí byť ako pravdepodobné,\nnakoľko svedok C. sa vyjadril, že jeho nezaujímali osoby na stavenisku ale či bolo vykonané dielo podľa\nVýkazu výmer.\n27. Krajský súd mal za to, že je v danom prípade taktiež nesprávne poukazovanie na dohodnutú záručnú\ndobu 60 mesiacov a na skutočnosť, že v priebehu niekoľkých mesiacoch po dodaní prác došlo k zániku\ndeklarovaných dodávateľov. Krajský súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že v prípade zistenia vád na\ndiele za tieto zodpovedá žalobca, bez ohľadu na tretie strany, ktoré na diele pracovali. Krajský súd\nkonštatoval, že dĺžka dojednanej záručnej doby nemá relevanciu pri preukazovaní dodania služieb\ndeklarovaným dodávateľom.\n\n28. Krajskému súdu bolo zrejmé, že správne orgány v napadnutých rozhodnutiach nespochybňovali\nrozsah uskutočnených prác ale práve subjekt dodávateľa, pričom podľa názoru krajského súdu po\nvykonanom dokazovaní, najmä po doplnení dokazovania vo vyrubovacom konaní, sa v administratívnom\nspise nachádzajú dôkazy svedčiace tomu, že minimálne dve osoby (p. Tatray a p. N.) vykonávali práce\nna danej stavbe v mene spoločnosti EFS group Slovakia s.r.o. pre žalobcu, pričom správca dane\nani žalovaný tieto dôkazy nespochybnili, s výnimkou poukazu na stavebný denník a nepredloženie\npreškolenia zamestnancov o BOZP.\n29. Krajský súd sa vyjadril aj k spochybneniu výpovede svedka p. Tatraya z dôvodu, že tento uviedol, že\npráce sa mali vykonávať cca 3 mesiace, pričom trvali od 21.9.2015 do 19.11.2015. Podľa krajského súdu\nuvedené nemožno brať doslovne, pretože s odstupom času svedok nemusel mať presnú vedomosť o\ndátume, kedy práce začali a kedy skončili ako aj to, že práce sa vykonávali jednak v septembri, októbri\na novembri, teda by sa jednalo o tri mesiace, t. j. uvedené nemôže spôsobiť nevierohodnosť svedka.\n30. Krajský súd k datovaniu zmluvy o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou EFS group Slovakia s.r.o.\nku dňu 25.11.2015 uviedol, že táto skutočnosť je spôsobilá spochybniť dodanie služieb deklarovaným\ndodávateľom, keďže je zrejmé, že právny úkon, na základe ktorého došlo k vzniku zmluvného vzťahu,\nbol spísaný až po dokončení diela. Ďalej však uviedol, že je nevyhnutné, aby nevykonanie diela bolo\npodporne podložené aj iným dôkazom ako touto skutočnosťou, pretože je možné, že došlo k chybe v\npísaní, resp. že došlo k dodaniu prác aj bez uzatvorenia zmluvy, keďže v prípade zmluvy o dielo sa\nna jej platnosť nevyžaduje písomná zmluva. Z uvedeného dôvodu bolo podľa názoru krajského súdu\nnevyhnutné zistiť, či reálne došlo k vykonaniu prác spoločnosťou EFS group Slovakia, s.r.o. pre žalobcu.\n31. Vo vzťahu k dodávateľskej faktúre 2 krajský súd poukázal na to, že žalobca ako dôkazy na\npreukázanie reálneho dodania služieb na základe predmetnej faktúry navrhol vypočuť svedkov p. R.,\np. N., p. I., p. D., p. A., p. H. a p. R., za účelom zistenia, či sa tieto osoby zúčastnili na výkone prác za\nspoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o. pre žalobcu na stavbách Matador a stavbe v Banskej Belej. Medzi\nsprávcom dane a žalobcom došlo k dohode, že správca dane nebude vypočúvať predmetné osoby v\nprípade, ak sa preukáže, že tieto boli ubytované v Hosteli Star. Podľa názoru krajského súdu uvedená\nskutočnosť bola preukázaná, avšak napriek tomu správca dane predmetný výdavok neuznal. Čo sa\ntýka odôvodnenia nepriznania výdavku z dôvodu, že práce mali byť podľa účtovnej evidencie dodané\nspoločnosťou BRUTON Ltd., s.r.o., uvedené podľa krajského súdu neobstojí, pretože aj v prípade prác\nvykonaných na stavbe Matador, aj v prípade prác v Banskej Belej z účtovnej evidencie dodávateľa zistil,\nže tieto práce mali byť dodané spoločnosťou BRUTON Ltd., s.r.o. a napriek tomu faktúry týkajúce sa\nstavby Matador ako daňové výdavky správca dane priznal.\n32. Krajský súd ďalej konštatoval, že nemožno ako daňový výdavok odoprieť výdavok za\npráce fakturované deklarovaným dodávateľom, ak v jeho mene by uvedené práce boli dodané\nsubdodávateľom. V tomto prípade by bolo nepriznanie možné iba v prípade úmyselnej účasti daňového\nsubjektu na daňovom podvode, avšak táto skutočnosť nebola podľa krajského súdu správcom dane ani\ntvrdená a ani preukázaná. Krajský súd prijal záver, že ak mal správca dane za to, že práce deklarované\nna faktúre 2 neboli dodané deklarovaným dodávateľom, bol povinný vykonať dokazovanie a vypočuť\nžalobcom navrhnutých svedkov, aby umožnil žalobcovi uniesť jeho dôkazné bremeno ohľadom ním\ntvrdených skutočností, inak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n33. Krajský súd sa na druhej strane stotožnil so závermi správcu dane a žalovaného o nepreukázaní\ndodania prác deklarovaným dodávateľom vo vzťahu faktúram 3 a 4 od dodávateľa SKANGROUP s.r.o..\nPodľa krajského súdu je zrejmé, že v administratívnom konaní nebolo preukázané, kto za dodávateľa\ndeklarované práce na sporných faktúrach žalobcovi dodal, keďže dodávateľská spoločnosť nemala\nžiadnych zamestnancov, ani nebola označená žiadna subdodávateľská spoločnosť, ktorá by predmetné\npráce reálne dodala a ani nebola označená žiadna osoba, ktorá by na stavbe bola a vykonávala by prácu\npre tohto dodávateľa. Krajský súd mal za to, že dôkazné bremeno o preukázaní, že práce boli reálne\ndodané práve spoločnosťou SKANGROUP, s.r.o., žalobca neuniesol.\nIII. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu\n34. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť\nz dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm.\ng/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok\nkrajského súdu, a to tak, že žalobu zamietne a neprizná žalobcovi náhradu trov konania, eventuálne,\naby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a nepriznal\nžalobcovi náhradu trov konania.\n35. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti zopakoval skutkový stav veci a poukázal na závery správcu\ndane, žalovaného a krajského súdu v napadnutých rozhodnutiach.\n\n36. Sťažovateľ v súvislosti s preverovanou faktúrou 1 poukázal na to, že správca dane vychádzal\naj zo stavebného denníka (denné záznamy stavby), ktorého vedenie, spôsob vedenia a údaje v\nňom uvádzané boli dohodnuté s odberateľom prác Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o.,\npodobne ako aj predloženie zoznamu osôb pracujúcich na stavbe o preškolení BOZP v zmluve o dielo,\nktoré podpísali obidve zmluvné strany. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti opätovne tvrdil, že zo\nstavebného denníka nevyplýva skutočnosť, že sporné práce dodala žalobcovi spoločnosť EFS group\nSlovakia s.r.o.. Poukázal tiež na to, že žalobca si nepreveroval, či zamestnanci subdodávateľov boli\npreškolení na BOZP, hoci mu táto povinnosť vyplývala z podpísanej zmluvy o dielo s odberateľom Eiffage\nConstruction Slovenská republika, s.r.o.. Sťažovateľ mal za to, že žalobca si v priebehu výkonu prác\nnezabezpečoval potrebné dôkazy, ktorými by preukázal výkon prác v reálnom čase.\n37. Sťažovateľ zdôraznil, že dodané práce neboli spochybnené len na základe stavebného denníka, ale\naj na základe skutočnosti, že k uzavretiu zmluvy o dielo medzi žalobcom a dodávateľom EFS group\nSlovakia s.r.o. došlo až po realizácii prác. Sťažovateľ tvrdil, že podľa údajov v stavebnom denníku\nboli práce vykonávané od 21.09.2015 do 19.11.2015, Zmluva o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou\nEiffage Construction Slovenská republika, s. r. o. bola podpísaná dňa 16.09.2015. Zmluvu o dielo so\nspoločnosťou EFS group Slovakia s.r.o. žalobca podpísal dňa 25.11.2015. Sťažovateľ poukázal na čl.\nII. Čas plnenia bod 2.1 zmluvy, podľa ktorého „Zhotoviteľ sa zaväzuje zhotoviť dielo riadne a bez vád a\nodovzdať ho Objednávateľovi (ďalej len „lehota výstavby“) s okamžitým začatím odo dňa účinnosti tejto\nZmluvy, najneskôr do 10.01.2016.“ Na základe uvedeného mal sťažovateľ za to, že žalobca nepreukázal,\nže práce na stavbe „Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa“ vykonala spoločnosť EFS group\nSlovakia, s.r.o.. Sťažovateľ nesúhlasil s názorom krajského súdu, ktorý k neskoršiemu datovaniu zmluvy\nuviedol, že mohlo dôjsť ku chybe v písaní, resp. že došlo k dodaniu prác bez uzavretia zmluvy a poukázal\nna to, že žalobca nikdy neuviedol, že zmluva nebola uzavretá písomne a ani že došlo k dodaniu prác\nbez zmluvy.\n38. Podľa sťažovateľa správca dane neodôvodňoval neuznanie faktúr nedodržaním zmluvných\npodmienok v zmluve o dielo, ale poukázal na neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Žalobca,\nokrem faktúry a neskôr aj zmluvy o dielo, nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal\nvykonanie prác uvedeným dodávateľom a naopak vo vyrubovacom konaní prenášal povinnosť\npreukázať vykonanie prác na správcu dane - vypočutím svedkov.\n39. Čo sa týka konštatovania krajského súdu (bod 56. napadnutého rozsudku), že napadnuté\nrozhodnutie je v rozpore s administratívnym spisom z dôvodu, že správca dane neprihliadol na výsluchy\nsvedkov vo vyrubovacom konaní, sťažovateľ uviedol, že správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul\nsvedkov p. T., p. N., p. H. a p. C. a prihliadol na odpovede svedkov a skonštatoval, že práce fakturované\nspoločnosťou EFS group Slovakia s.r.o. vo vzťahu k faktúre 1 neboli žalobcom dostatočne preukázané.\nSťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na výpovede jednotlivých svedkov, pričom uviedol, že svedok p.\nT. (dňa 16.09.2019) potvrdil svoju účasť na prácach v Bratislave - Matador a uviedol, že v Banskej\nBelej a ani v Bardejove nerobil. Svedok p. N. sa dňa 10.09.2019 vyjadril, že bol v Bratislave (zákazka\nMatador) ubytovaný v Hosteli STAR, k stavbe \"Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa a\nstabilizácia päty rieky“ uviedol, že tam robil na traktor-bagri (poskytla ho EFS group Slovakia s.r.o.)\núpravu terénu, plus dovoz materiálu, kameňa a podobné veci, ale jeho výpoveď nebola potvrdená údajmi\nv stavenom denníku, kde sa zapisovali mechanizmy a pracovné stroje prítomné na stavbe. Svedok p. H.\ndňa 09.09.2019 uviedol, že pracoval pre brata G.. V roku 2015 pracoval na stavbe \"Bardejov - ochrana\npred povodňami na rieke Topľa a stabilizácia päty rieky\", kde vykladali z kameňa žľaby. Na otázku, či\nrobil práce pre pána Tatraya, teda pre žalobcu, svedok odpovedal, že nie, robil iba pre brata. Brat práce\nfakturoval práce košickej firme pána Kubu (konateľa dodávateľa SKANGROUP s.r.o. - pozn. kasačného\nsúdu), teda nie EFS group Slovakia s.r.o. a ani žalobcovi. Svedok p. C. dňa 09.09.2019 uviedol, že v roku\n2015 bol zamestnaný ako stavbyvedúci pre spoločnosť Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o.\nNa stavbe \"Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa a stabilizácia päty rieky\" bolo za žalobcu\nprítomných možno 20 osôb, spoločnosť Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. mala podpísanú\nzmluvu o dielo a súčasťou zmluvy bol výkaz-výmer, na základe ktorého sa robilo. Na otázku správcu\ndane, či sa vie vyjadriť k údajom v stavebnom denníku žalobcu ako stavbyvedúci, ktorý bol prítomný na\ntejto stavbe za odberateľa, kde sú uvedené 2-4 osoby, ako aj subdodávatelia žalobcu a nie je medzi nimi\nuvedená spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o. sa svedok vyjadril, že jeho nezaujímal počet pracovníkov,\njeho zaujímalo, či bola naplnená zmluva o dielo, výkaz výmer, kvalita prác a dodržanie termínu.\n40. Sťažovateľ uviedol, že reálne uskutočnenie predmetu fakturácie uvedenom na sporných faktúrach\ndeklarovaným dodávateľom spravidla nie je dostatočne preukázané svedectvom osôb, ktoré sú na ich\npreukázaní priamo zainteresované a môžu mať z takéhoto svedectva prospech.\n\n41. Sťažovateľ poukázal na vybrané ustanovenia zákona o dani z príjmov a na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/56/2016 zo dňa 22.11.2018.\n42. Podľa sťažovateľa žalobca nepredložil správcovi dane konkrétne a preveriteľné dôkazy, ktorými by\npreukázal, že fakturované práce zahrnul do daňových výdavkov oprávnene.\n43. Sťažovateľ vo vzťahu k faktúre 2 uviedol, že k stavebným prácam v penzióne Banská Belá sa žiadny\nz predvolaných svedkov nevyjadroval, faktúra 2 nebola dostatočne preukázaná ani vo vyrubovacom\nkonaní, preto správca dane oprávnene zotrval na neuznaní sumy 3.750 Eur za daňový výdavok.\nSťažovateľ zdôraznil, že správca dane faktúru 2 neuznal nie z dôvodu rozporu, či práce boli dodané\npracovníkmi EFS group Slovakia s.r.o. alebo práce mala dodať spoločnosť BRUTON Ltd., s.r.o., ale\nz dôvodu, že nebolo potvrdené ubytovanie pracovníkov na stavbe v Banskej Belej. V tejto súvislosti\nsťažovateľ poukázal na skutočnosť, že žalobca a ani p. Tatray neuviedol, kde mali byť ubytovaní\npracovníci v Banskej Belej a žiadny zo svedkov nepotvrdil ubytovanie pracovníkov na stavbe v Banskej\nBelej. Sťažovateľ nevidí ako reálne, že by pracovníci, ktorých ubytovanie potvrdili žalobcom označení\nprevádzkovatelia v Bratislave (práce v Matadore) boli ubytovaní aj niekde v Banskej Belej (ako to uviedol\np. Tatray). Správca dane faktúry, u ktorých bolo potvrdené ubytovanie žalobcom navrhnutých osôb, uznal\ndo daňových výdavkov.\n44. Sťažovateľ k požiadavke žalobcu vypočuť ďalších svedkov uvádza, že v daňovom konaní neplatí\nvyhľadávacia zásada, a teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale\nplatí zásada prejednávacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým\nsubjektom. Sťažovateľ považoval tvrdenie krajského súdu o tom, že zistenie skutkového stavu bolo\nnedostačujúce na riadne posúdenie veci za neopodstatnené a trval na tom, že postup správcu dane,\nako aj postup sťažovateľa, boli v súlade so zákonom a práva žalobcu neboli porušené.\n45. Sťažovateľ mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, jednoznačne, dostatočne a\nnespochybniteľne nepreukázal, aké práce uvedené na jednotlivých sporných dodávateľských faktúrach\nboli žalobcovi dodané. Zdôraznil, že žalobca nemôže požadovať od správcu dane, aby prevzal za neho\njeho úlohu preukázať skutočnosti, ktoré uviedol v daňovom priznaní.\n46. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že správca dane chcel obojstranný zmluvný vzťah preveriť\naj u dodávateľa EFS group Slovakia s.r.o., ale z dôvodu jeho výmazu a zlúčenia s právnickou\nosobou, ktorá so správcom dane nespolupracuje, mu nebolo umožnené preveriť vystavenie faktúr, ich\nzaúčtovanie a odvedenie dane z príjmov. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1Sžf/14/2016, v zmysle ktorého „fakt, že dodávateľská spoločnosť či iné subjekty v\nobchodnom reťazci vrátane účtovníctva a iných dokladov sa dostali do rúk nekontaktných osôb, pôsobí\nna ťarchu žalobcu, aj keď to priamo nezavinil. Nemožnosť preveriť uskutočnenie predmetných plnení u\ndodávateľov, resp. subdodávateľov žalobcu, a to v dôsledku prevodu obchodných podielov a výmeny\nkonateľov v týchto spoločnostiach, totiž sťažila dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane, ktorý na\nzáklade vyššie opísaných zistení oprávnene spochybnil reálnosť deklarovaných plnení.“\n47. Pokiaľ krajský súd v bode 49. napadnutého rozsudku poukazoval na denné záznamy stavby\npredložené spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. nachádzajúce sa v\nadministratívnom spise s dátumom 24.08.2015 a 25.08.2015, sťažovateľ tvrdil, že správcovi dane boli\nuvedenou spoločnosťou na základe výzvy správcu dane doručené tieto dokumenty: Kópia Zmluvy o\ndielo zo dňa 16.09.2015 stavba „Bardejov“, kópia Dodatku č. 1 k tejto zmluve, Kópia Zmluvy o dielo,\nstavba Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa stabilizácie päty koryta, dodávateľské faktúry\na vydané faktúry, prehľad platieb a zápočtov faktúr + kópie bankových výpisov, Stavebný denník list č.\n6559001 (dátum 21.09.2015) až č. 6559025 (dátum 19.11.2015).\n48. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 07. decembra 2022 uviedol, že mu nie je zrejmé,\nv akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP žalovaný kasačnú sťažnosť podal, a či k nej bola\npripojená plná moc, resp. poverenie dotknutej osoby, ktorá kasačnú sťažnosť za žalovaného podala. V\ntejto súvislosti apeloval na preskúmanie splnenia (procesných) zákonných podmienok a preskúmanie\ntoho, či kasačná sťažnosť spĺňa všetky náležitosti, ktoré podľa SSP spĺňať má.\n49. Podľa žalobcu argumentácia žalovaného nie je podoprená žiadnym hodnoverným spôsobom\na dôkazom, kasačná sťažnosť bola podaná nedôvodne s cieľom oddialiť rozhodovací proces na\nadministratívnej úrovni. Žalobca považuje výroky napadnutého rozsudku krajského súdu vo vzťahu k\nspoločnosti EFS group Slovakia s.r.o. za správne. Poukázal na to, že správca dane ani žalovaný nemôžu\nkonať arbitrárne, nemôžu vo veci rozhodnúť tak, že sa svojvoľne rozhodnú nevykonať navrhované\ndôkazy zo strany žalobcu a nemôžu rozhodnúť zákonne, ak v rozhodnutí nezohľadnili všetky skutočnosti,\nktoré sú v prospech žalobcu.\n50. Vo vzťahu k faktúre 1 žalobca poukázal na skutočnosť, že správca dane disponoval nielen zmluvu\no dielo zo dňa 25.11.2015, ale aj rozpočtom, a preto nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že sa\n\nv administratívnom konaní nepreukázal rozsah vykonaného diela zo strany spoločnosti EFS group\nSlovakia, s.r.o. pre žalobcu. Žalobca podporne uviedol, že to, čo spoločnosť EFS group Slovakia,\ns.r.o. vykonala pre žalobcu, to žalobca ďalej fakturoval hlavnému objednávateľovi spoločnosti Eiffage\nConstruction Slovenská republika, s.r.o., čo už bolo predmetom posudzovania zo strany správcu dane\nv daňovej kontrole žalobcu na DPH r. 2015. Žalobca opätovne tvrdil, že skutočnosť, že spoločnosť\nEFS group Slovakia, s.r.o. pôsobila na dotknutej stavbe, vyplýva z viacerých vykonaných výsluchov\n(konateľ žalobcu p. Mati, konateľ EFS group Slovakia, s.r.o. p. Tatray, stavbyvedúci za spoločnosť Eiffage\nConstruction Slovenská republika, s.r.o., p. C., ďalej svedkovia p. H. a p. N.), od ktorých sa správca dane\naj žalovaný bez hodnoverného vysvetlenia dištancujú.\n51. Žalobca konštatoval, že uzatvorenie zmluvy o dielo dňa 25.11.2015 medzi žalobcom a spoločnosťou\nEFS group Slovakia, s.r.o. vnímali len ako formalitu, zmluvná spolupráca medzi nimi začala skôr, pričom\nto, na čom sa ústne skôr dohodli z pohľadu špecifikácie a rozsahu diela a zmluvnej ceny, to si neskôr\nzapracovali do zmluvy o dielo, čím sa ich spolupráca mala len formálne zosumarizovať.\n52. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že dôležité bolo to, čo sa malo vykonať, v akej lehote a za akú\ncenu, pričom nacenenie a položkovitý popis/rozsah diela ako akýsi výmer, či výkaz prác, to vyplývalo\npráve aj z rozpočtu, ktorým už správca dane aj žalovaný disponovali. Podľa žalobcu tento rozpočet\nbol smerodajný a spoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o. z neho rovnako vychádzala, teda dojednané\ndielo (rozsah diela, cena diela) vykonala pre žalobcu a ten ďalej pre spoločnosť Eiffage Construction\nSlovenská republika, s.r.o.. Žalobca uviedol, že predmetné skutočnosti vyplývajú z dokazovania, avšak\nsprávca dane a žalovaný to opomínali uviesť správne, pretože je to v prospech žalobcu. Žalobca\nopakovanie namietal, že správca dane v predmetnej daňovej kontrole dane z príjmov právnickej osoby\nodmietol vykonať obhliadku miesta, kde sa práce vykonávali. Túto obhliadku vykonal až v rámci daňovej\nkontroly žalobcu DPH r. 2015, na ktorej sa mal možnosť presvedčiť, že práce boli skutočne vykonané\nspoločnosťou EFS group Slovakia, s.r.o..\n53. Na záver žalobca uviedol, že s kasačnou sťažnosťou nesúhlasí a navrhol kasačnú sťažnosť\nžalovaného odmietnuť alebo zamietnuť ako nedôvodnú.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n54. Prejednávaná vec bola dňa 23.12.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“ alebo „NSS SR“), bola náhodným výberom technickými a\nprogramovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená\nna rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka 1Sfk/148/2022.\n55. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal\nnapadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.\nc), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej\nlehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je\nkasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie\na po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je\nnedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení\ns § 452 ods. 1 SSP.\n56. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového\nmateriálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\nV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal\n57. Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov: „Na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom\nvýdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne\nvynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka\npodľa § 6 ods. 11...“\n58. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov: „Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré\nnesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a výdavky (náklady),\nktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané....“\n59. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú\nvplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,\nktoré je povinný viesť.“\n60. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku: „Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby\nskutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba\nnávrhmi daňových subjektov.“\n\n61. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku: „Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane\npodľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené\ndaňovými subjektmi a doklady k nim.“\n62. Podľa § 46d ods. 1 stavebného zákona: „Stavebný denník je dokument, ktorý je súčasťou\ndokumentácie uloženej na stavenisku; zaznamenávajú sa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa\nstali na stavenisku. Do stavebného denníka sa zapisujú všetky dôležité údaje o stavebných prácach,\no vykonávaní štátneho stavebného dohľadu, štátneho dozoru, dozoru projektanta nad vykonávaním\nstavby a autorského dozoru a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby.“\nVI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti\n63. Kasačný súd sa primárne zaoberal žalobcovou námietkou, vznesenou vo vyjadrení ku kasačnej\nsťažnosti, o tom, že mu nie je zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP žalovaný\nkasačnú sťažnosť podal, a či k nej bola pripojená plná moc, resp. poverenie dotknutej osoby, ktorá\nkasačnú sťažnosť za žalovaného podala. Kasačný súd k tejto námietke uvádza, že sťažovateľ vo svojej\nkasačnej sťažnosti vymedzil dôvod na jej podanie podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, čomu zodpovedá aj\njej obsahové vymedzenie, a taktiež dňa 02.11.2022 krajskému súdu doručil Poverenie č. 112013/2021 zo\ndňa 17.03.2021 spolu s vysokoškolským diplomom z odboru právo povereného zamestnanca p. JUDr.\nMiriam Kurilovej (súdny spis, č. l. 184 a 185), ako osoby oprávnenej podať kasačnú sťažnosť podľa §\n449 SSP a konať za žalovaného pred správnymi súdmi podľa SSP. Ak žalobca apeloval na preskúmanie\nsplnenia (procesných) zákonných podmienok na podanie kasačnej sťažnosti a na preskúmanie toho,\nči kasačná sťažnosť spĺňa všetky náležitosti, ktoré podľa SSP spĺňať má, kasačný súd uzatvára, že\nprocesné podmienky na podanie kasačnej sťažnosti boli zo strany sťažovateľa splnené a kasačná\nsťažnosť spĺňa všetky zákonné náležitosti. Po vyhodnotení splnenia procesných podmienok kasačný\nsúd pristúpil k meritórnemu posúdeniu veci.\n64. Predmetom kasačného konania je rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie\nžalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. f) a g) SSP a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd mal za to, že (i) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej\nsprávy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom z dôvodu, že správca\ndane neprihliadol na výsluchy svedkov vykonané vo vyrubovacom konaní bez toho, aby sa vysporiadal\ns relevanciou predmetných dôkazov a zároveň z dôvodu, že (ii) postupom správnych orgánov došlo k\npodstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, keď správca dane rozhodol\nbez toho, aby vypočul žalobcom navrhnutých svedkov, čo mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti v podstatnom tvrdí, že skutkový stav, ktorý správca\ndane zistil, je dostatočný pre prijatie záverov o neuznaní daňových výdavkov podľa faktúry 1 a faktúry\n2, a že práva žalobcu v daňovej kontrole a v daňovom konaní boli rešpektované.\n65. Kasačný súd na úvod uvádza, že pokiaľ ide o hmotnoprávne posúdenie veci a uznateľnosť daňových\nvýdavkov, všeobecné podmienky daňovej uznateľnosti výdavkov vyplývajú z ustanovenia § 2 písm.\ni) zákona o dani z príjmov. Tieto možno v zmysle rozhodovacej činnosti kasačného súdu zhrnúť\ntak, že tieto výdavky musia splniť (1) podmienku vecnosti (daňový výdavok musí byť vynaložený\nna dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov), (2) podmienku preukázateľnosti (daňový subjekt\nmusí vedieť preukázať, že daňový výdavok skutočne vznikol, pričom nestačí len realizácia platby), (3)\npodmienku zaúčtovania (preukázateľný daňový výdavok musí byť zaúčtovaný) a (4) podmienku rozsahu\n(daňový výdavok musí byť uplatnený iba vo výške ustanovenej zákonom) (napr. rozsudky NSS SR sp.\nzn. 8Sžfk/32/2021 zo dňa 28.04.2023 a sp. zn. 10Sžfk/77/2020 zo dňa 29.11.2022). Len v prípade, ak\nsú splnené tieto zákonné podmienky, výdavky sa uznajú za daňové výdavky.\n66. Na proces daňovej kontroly, dokazovania, určovania a vyrubovania daňových povinností vrátane\ndane z príjmov sa vzťahuje všeobecný daňový procesný predpis - Daňový poriadok, pokiaľ zákon o\ndani z príjmov neustanovuje inak (§ 1 ods. 1 a 2 Daňového poriadku). Všeobecné podmienky daňovej\nuznateľnosti výdavkov preukazuje daňový subjekt, t. j. žalobca (viď napr. rozsudok NSS SR sp. zn.\n10Sžfk/77/2020 zo dňa 29.11.2022). Žalobca ako daňový subjekt má vo všeobecnosti dve povinnosti,\na to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v uplatnení určitého\nvýdavku ako výdavku daňového a následne povinnosť preukázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné\nbremeno daňového subjektu. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť\ntvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový\nsubjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi\ndane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto\n\nsi daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však\nsprávca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,\npravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že\nsprávca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,\nči predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov\nsprávcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu\ndôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie\nkombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR\nsp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018 a obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009).\n67. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb síce zaťažuje daňový subjekt, avšak nie\nabsolútne, keďže v zmysle takéhoto výkladu by sa pri každom preverovaní dodávky tovaru alebo služby\numožňovalo správcovi dane poprieť túto dodávku. Je na správcovi dane, aby zistenie skutkového stavu\nbolo presné a úplné a závisí výlučne od správcu dane, aké dokazovanie za týmto účelom vykoná, na\nstrane druhej však musí umožniť daňovému subjektu uniesť jeho dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno\nsa presúva na daňový subjekt v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí\npochybností o tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach žalobcu a\npredložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré\ntvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú\nvýpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom (mutatis mutandis\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019). Ak tak správca dane urobí,\nje opäť na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov obnoví dôveryhodnosť\ntransakcie, teda vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane, a ak tak daňový subjekt\nurobí, presúva sa dôkazné bremeno zasa na správcu dane.\n68. V uvedenom prípade krajský súd k otázke rozloženia dôkazného bremena medzi žalobcu a správcu\ndane správne podotkol, že správca dane spochybňoval vykonanie prác deklarovanými dodávateľom\nEFS group Slovakia s.r.o., čím dôkazné bremeno preniesol na žalobcu. Žalobca však na rozptýlenie\npochybností správcu dane produkoval ďalšie dôkazy, resp. návrhy na ich vykonanie, najmä návrhy na\nvykonanie výsluchov svedkov či miestne obhliadky, s ktorými sa však už správca dane opomenul riadne\nvysporiadať (resp. ich vykonať) a zotrvával na neuznaní faktúr ako daňových výdavkov na pôvodne\nspochybňujúcich zisteniach, ktoré vo svetle dôkazov produkovaných žalobcom nemali dostatočnú\nvýpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť na odopretie uznania faktúr ako daňových výdavkov.\nK faktúre 1 - stavebné práce v Bardejove na rieke Topľa\n69. Sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo svojej kasačnej sťažnosti, opakovane tvrdí, že nebolo\npreukázané, že sporné práce podľa faktúry 1 žalobcovi dodala spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o.,\na to predovšetkým z dôvodu, že spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o. nebola uvedená ani v jednom\nzázname v stavebnom denníku žalobcu.\n70. Z prvostupňového rozhodnutia správcu dane a tiež z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca\ndane a žalovaný sa opierali najmä o údaje v stavebnom denníku a tento dôkaz priorizovali pred ostatnými\ndôkazmi, a to najmä pred výpoveďami svedkov, ktorí práce vo vzťahu k faktúre 1 potvrdili. Kasačný\nsúd má za to, že z obsahu administratívneho spisu je možné ustáliť záver, že údaje v stavebnom\ndenníku boli v konfrontácii s ostatnými dôkazmi spochybnené. K uvedenému záveru sa priklonil aj\nkrajský súd v napadnutom rozsudku (bod 49 napadnutého rozsudku), ktorý údaje v stavebnom denníku\npovažoval za spochybnené jednak výpoveďami svedkov (ktorí hovorili aj o iných osobách prítomných\nna stavenisku než boli osoby uvedené v stavebnom denníku) a jednak porovnaním stavebného denníku\na denných záznamov odberateľa Eiffage group Slovenská republika, s.r.o. za obdobie 07-12/2015\n(z ktorých vyplýva, že na stavbe bol oveľa väčší počet osôb, ako je uvedený v stavebnom denníku\nžalobcu). Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na výpoveď svedka p. C. (stavbyvedúci pracujúci\npre odberateľa Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o.), ktorý sa vyjadril, že „do denníka sa asi\npísali len THP pracovníci, strojníci a vodiči firiem, ktoré mu poskytovali služby“, a že za žalobcu bolo\nna stavenisku prítomných cca. 20 osôb, pričom v stavebnom denníku boli za žalobcu uvedení len 2 3 zamestnanci.\n71. V nadväznosti na námietku sťažovateľa v podstatnom o tom, že krajský súd spochybnil stavebný\ndenník vedený žalobcom na základe porovnania s dennými záznamami stavby za 07 - 12/2015\ndoručenými spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. poukazujúc pritom na\nzáznamy zo dňa 24.08.2015 a 25.08.2015, pričom zmluva o dielo medzi žalobcom a touto spoločnosťou\nbola podpísaná až dňa 16.9.2015, kasačný súd uvádza, že krajský súd týmto pravdepodobne mienil\nvo všeobecnosti deklarovať nezrovnalosti vo vedení oboch dokumentov a tiež týmto zdôraznil odlišný\nspôsob vedenia záznamov o stavbe, ktorých obsah záležal od osoby, ktorá ich zapisovala. Kasačný\n\nsúd však následne taktiež pristúpil k porovnaniu denných záznamov stavby za 07 - 12/2015 doručených\nspoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika so stavebným denníkom v rozhodnom období\n(t. j. po 16.09.2015). V tejto súvislosti poukazuje napríklad na denný záznam zo dňa 17.09.2015: počet\nprac.:3 THP, 4 x p. rob., 2 x strojník, 29 HSV, 3x vodič, skladník, 5 x zakl. , 3x žeriavnik, 20 x kamenári,\npričom stavebný denník za tento deň nebol vedený napriek už platnej zmluve alebo na denný záznam\nzo dňa 19.11.2015, kde sa k počtu pracovníkov uvádza: 4 THP, 74 R, pričom v stavebnom denníku sú\nuvedené počty pracovníkov nasledovne: „Constructor: THP - 1, robotník - 2, GP-TRANS: strojník - 2,\nvodič - 1, Elinex: vodič - 1“. Pokiaľ sťažovateľ nepriamo naznačil, že denné záznamy stavby za 07 12/2015 predložené spoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., nemal k dispozícii,\nkasačný súd poukazuje na to, že uvedené denné záznamy stavby sú súčasťou administratívneho spisu\n(č. listu 941 až 1070).\n72. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd potvrdzuje záver krajského súdu o tom, že úplnosť a\nrelevancia údajov v stavebnom denníku bola spochybnená a stavebnému denníku nemožno priznať\nvyššiu dôkaznú silu a výpovednú hodnotu vo vzťahu k preverovaným skutočnostiam (vykonanie\nsporných prác pracovníkmi deklarovaného dodávateľa) než iným vykonaným dôkazom, najmä\nsvedeckým výpovediam.\n73. Kasačný súd má za to, že vo vzťahu k preukázaniu vykonania prác spoločnosťou EFS group\nSlovakia s.r.o. pre žalobcu podľa faktúry 1 nemôže byť kľúčové, či žalobca v stavebnom denníku uvádzal\naj všetkých pracovníkov s uvedením ich menného zoznamu a príslušnosti, ku ktorému konkrétnemu\ndodávateľovi patria aj z dôvodu, že táto povinnosť mu zo zákona ani z vykonávacieho právneho predpisu\nnevyplýva. Sťažovateľ zdôrazňoval, že táto povinnosť vyplývala zo zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril\nžalobca so svojím odberateľom. Kasačný súd však v tejto súvislosti súhlasí so záverom krajského súdu,\npodľa ktorého: „Ak sa účastníci zmluvy medzi sebou dohodnú na takejto podmienke, teda na rozšírení\npovinností oproti zákonnému zneniu, v prípade nedodržania takejto podmienky vzniká medzi stranami\nzmluvy zmluvná zodpovednosť za porušenie povinnosti, avšak uvedené nemôže byť použité správcom\ndane na ním utvorené závery o nepreukázaní dodania služieb deklarovanou spoločnosťou.“\n74. Kasačný súd teda vzhľadom na vyššie uvedené uzatvára, že skutočnosť, že spoločnosť EFS group\nSlovakia s.r.o. nie je uvedená v záznamoch stavebného denníka a skutočnosť, že v stavebnom denníku\nnie sú vedené záznamy o všetkých pracovníkoch s uvedením ich menného zoznamu a príslušnosti,\nku ktorému konkrétnemu dodávateľovi patria, nemôže byť, samo o sebe (no ani v spojitosti s ďalšími\nzisteniami správcu dane identifikovanými v daňovom konaní), podkladom pre závery správcu dane\no neuznaní faktúry 1 do daňových výdavkov žalobcu. Tento dôkaz (stavebný denník) nemôže slúžiť\nako kľúčový dôkaz pre prijatie záveru o neuznaní daňových výdavkov žalobcovi bez následného\nvysporiadania sa s ďalšími dôkazmi, najmä svedeckými výpoveďami.\n75. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti zotrval na svojom závere o tom, že žalobca porušil zmluvu\no dielo tým, že si nepreveroval, či zamestnanci subdodávateľov boli preškolení na BOZP a taktiež\nnepredkladal denný menný zoznam zamestnancov. Kasačný súd v tejto súvislosti súhlasí so závermi\nkrajského súdu, podľa ktorých bolo na objednávateľovi, aby trval na splnení týchto zmluvne dohodnutých\npovinností, pričom zo zistených skutočností (výsluch stavbyvedúceho objednávateľa diela - svedka C.)\nje zrejmé, že objednávateľ diela tieto skutočnosti nezisťoval a žalobcu na ich preukázanie nevyzval.\nSvedok C. sa vyjadril, že jeho nezaujímali osoby na stavenisku, ale či bolo vykonané dielo podľa\nVýkazu výmer. Z uvedeného dôvodu ani podľa kasačného súdu nemožno nepredloženie týchto dokladov\nodberateľovi dávať na ťarchu žalobcovi ako daňovému subjektu a konštatovať nevykonanie prác\nfakturovaných na spornej faktúre. Nie je neobvyklé, že v zmluve sú niektoré povinnosti zmluvných\nstrán síce formálne zakotvené, no v praxi na ich dodržiavaní zmluvné strany netrvajú. Uvedené\nvšak neznamená, že dielo sa podľa zmluvy nevykonáva, ak existujú dôkazy o realizácii diela. V\ndaňovom konaní platí zásada „obsah nad formou“ (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku), teda podstatná je\nfakticita obchodného vzťahu a nie formálne dojednania zmluvných strán (rozsudok NSS SR sp. zn.\n6Sžfk/47/2021 zo dňa 28.09.2023, body 41 a 46). Zmluvné dojednania je potrebné považovať len za\ndôkazy formálnej povahy, ktoré však nemajú dostatočnú dôkaznú silu, ak nezodpovedajú preukázanému\nfaktickému priebehu zdaniteľného obchodu.\n76. Na dôvažok kasačný súd poukazuje na denné záznamy stavby za 07 - 12/2015 predložené\nspoločnosťou Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., pričom zo záznamu zo dňa 17.09.2015\nvyplýva, že pracovníci boli informovaní o bezp. prac. postupoch a ohrozeniach pri stav. prácach v zmysle\nlegislatívy BOZP. Podľa záznamu bolo v daný deň na stavbe prítomných bezmála 70 pracovníkov, a\nteda nie je vylúčené, že medzi nimi boli prítomní aj pracovníci za spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o..\nOdhliadnuc od uvedeného kasačný súd uzatvára, že porušenie zmluvy o dielo v časti povinnosti žalobcu\npreverovať, či zamestnanci subdodávateľov boli preškolení na BOZP a taktiež porušenie povinnosti\n\npredkladať denný menný zoznam zamestnancov nemôže byť, bez ďalších dôkazov (no ani v spojitosti\ns ďalšími zisteniami správcu dane identifikovanými v daňovom konaní), podkladom pre závery správcu\ndane o neuznaní faktúry 1 do daňových výdavkov žalobcu.\n77. Kasačný súd v zhode s krajským súdom ďalej uvádza, že ani dĺžka dojednanej záručnej doby nemá\nnijakú relevanciu pri preukazovaní dodania služieb deklarovaným dodávateľom. Sťažovateľ poukazuje\nna dohodnutú záručnú dobu 60 mesiacov podľa zmluvy o dielo a v tejto súvislosti považuje pre svoje\nzávery za dôležitú skutočnosť, že v priebehu niekoľkých mesiacoch po dodaní prác došlo k zániku\ndeklarovaných dodávateľov žalobcu. Kasačný súd podotýka, že v prípade zistenia vád na diele za tieto\nzodpovedá voči odberateľovi žalobca. Prípadný zánik dodávateľa žalobcu bez právneho nástupcu by\nmal za následok len toľko, že vady diela by si nemohol uplatňovať žalobca voči svojmu dodávateľovi,\npričom v uvedenom prípade však deklarovaný dodávateľ Eiffage Construction Slovenská republika, s. r.\no. ani len nezanikol bez právneho nástupcu, ale zlúčením, t. j. s právnym nástupcom, na ktorého prešli\nvšetky práva a povinnosti deklarovaného dodávateľa (viď s. 3 prvostupňového rozhodnutia).\n78. K sťažovateľovmu poukazu na skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy o dielo medzi žalobcom a\ndodávateľom EFS group Slovakia s.r.o. došlo až po realizácii prác, kasačný súd má za to, že táto\nskutočnosť vo svetle ďalších dôkazov tiež nemá potenciál dokázať, že práce podľa faktúry 1 spoločnosť\nEFS group Slovakia s.r.o. žalobcovi nedodala. Kasačný súd zdôrazňuje, že pre platnosť zmluvy o dielo\nsa nevyžaduje písomná forma uzatvorenia zmluvy, tzn. práce mohli byť vykonané bez toho, aby zmluva\nbola formálne podpísaná. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie žalobcu ku kasačnej\nsťažnosti, v ktorom žalobca naznačil obchodnú prax medzi zmluvnými stranami v súvislosti s podpisom\nzmluvy o dielo, keď uviedol, že „...uzatvorenie zmluvy o dielo dňa 25.11.2015 medzi žalobcom a\nspoločnosťou EFS group Slovakia, s.r.o. vnímali len ako formalitu, zmluvná spolupráca medzi nimi začala\nskôr, pričom to, na čom sa ústne skôr dohodli z pohľadu špecifikácie a rozsahu diela a zmluvnej ceny,\nto si neskôr zapracovali do zmluvy o dielo, čím sa ich spolupráca mala len formálne zosumarizovať.“. Aj\nsvedok Tatray, konateľ deklarovaného dodávateľa, vo výpovedi pred správcom dane uviedol, že zmluvu\nnečítal, že išlo o formalitu a k zmluve bol nacenený výkaz výmer, na ktorom bola dohoda so sťažovateľom\n(s. 6 prvostupňového rozhodnutia). Kasačný súd podotýka, že zmluvný vzťah vznikne medzi zmluvnými\nstranami vtedy, keď sa dohodnú na podstatných náležitostiach zmluvy, v prípade zmluvy o dielo ide o\npredmet diela a cenu, resp. spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez\ntohto určenia (§ 536 Obchodného zákonníka). Kasačný súd tak uzatvára, že neskoršie datovanie zmluvy\nnemôže mať vo svetle vyššie uvedených záverov a za existencie dôkazov o realizácii diela deklarovaným\ndodávateľom zásadný vplyv na závery správcu dane o neuznaní výdavkov do daňových výdavkov.\n79. Sťažovateľ ďalej tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď okrem faktúry a neskôr aj zmluvy\no dielo, nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal vykonanie prác uvedeným dodávateľom\na naopak vo vyrubovacom konaní prenášal povinnosť preukázať vykonanie prác na správcu dane vypočutím svedkov. Kasačný súd konštatuje, že z prvostupňového rozhodnutia správcu dane ako aj z\nrozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane vo vyrubovacom konaní vypočul svedkov p. T., p. N.,\np. H. a p. C., pričom prijal záver, že svedkovia vykonanie prác vo vzťahu k faktúre 1 nepotvrdili. Kasačný\nsúd sa nestotožňuje s prijatými závermi daňových orgánov vo vzťahu k hodnoteniu svedeckých výpovedí\na v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď svedka p. N., ktorý vo výpovedi zo dňa 10.09.2019 potvrdil, že\nna stavbe „Bardejov - ochrana pred povodňami na rieke Topľa a stabilizácia päty rieky“ vykonával práce\ntypu úprava terénu, dovoz materiálu, kameňa a podobné veci na traktorbagri poskytnutom spoločnosťou\nEFS group Slovakia s.r.o.. Správca dane tvrdil, že táto výpoveď nebola potvrdená údajmi v stavebnom\ndenníku, kde sa zapisovali mechanizmy a pracovné stroje prítomné na stavbe. V tejto súvislosti\nkasačný súd poukazuje opäť na denné záznamy stavby za 07 - 12/2015 predložené spoločnosťou\nEiffage Construction Slovenská republika, s.r.o., kde sa opakovane v jednotlivých záznamoch v rámci\nmechanizácie na stavbe uvádza traktorbager (napríklad záznam z 17.09.2015, 19.11.2015). Pokiaľ teda\nsprávca dane výpoveď svedka p. N. spochybnil len na tom, že mechanizmus nebol uvedený v stavebnom\ndenníku, kasačný súd považuje spochybnenie výpovede svedka za nedostatočné. Sporné práce podľa\nfaktúry 1 zároveň potvrdil v rámci výpovede zo dňa 10.05.2019 aj svedok p. Mati - konateľ žalobcu,\nktorý uviedol, že pracovníci za spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o. vykladali riečisko toku dovezeným\nkamením. Taktiež kasačný súd poukazuje na výpoveď svedka p. C., stavbyvedúceho spoločnosti Eiffage\nSlovenská republika a.s., ktorý na otázku správcu dane o vedomosti o subdodávateľoch žalobcu uviedol,\nže vo vzťahu k prácam podľa faktúry 1 si pamätá, že z času na čas ráno Rómovia čakali pána Tatraya, že\nkedy ich vyplatí a na otázku o prítomnosti spoločnosti EFS group Slovakia s.r.o. tiež uviedol, že v prípade,\nak bol pán Tatray majiteľom alebo zamestnancom EFS group Slovakia s.r.o., tak áno, bol prítomný.\nPrítomnosť pána Tatraya na stavbe potvrdil aj svedok p. H. v rámci výpovede zo dňa 09.09.2019.\nSťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti mal za to, že reálne uskutočnenie predmetu fakturácie spravidla\n\nnie je dostatočne preukázané svedectvom osôb, ktoré sú na ich preukázaní priamo zainteresované\na môžu mať z takéhoto svedectva prospech. Kasačný súd považuje takéto spochybnenie výpovedí\npotvrdzujúcich dodanie prác za všeobecné a vágne a konštatuje, že správca dane sa s uvedenými\nsvedeckými výpoveďami nevysporiadal dostatočne, resp. v zhode s krajským súdom kasačný súd\nuzatvára, že správca dane neprihliadol na výsluchy svedkov vykonané vo vyrubovacom konaní bez toho,\naby sa vysporiadal s relevanciou predmetných dôkazov.\n80. V súvislosti so svedeckými výpoveďami má kasačný súd zároveň za to, že vo svetle skutkového\nstavu, tak ako ho zistil správca dane, bolo žiaduce, ak nie nevyhnutné, vypočuť žalobcom navrhovaného\nsvedka p. B.. T. - riaditeľa Divízie Vodohospodárskych stavieb ako odberateľa prác. Podľa názoru\nkasačného súdu výpoveď uvedeného svedka by mohla mať potenciál pre rozptýlenie pochybností najmä\nv súvislosti s tým, ktoré osoby boli za spoločnosť EFS group prítomné na stavbe, resp. svedok sa\nmohol vyjadriť k vedeniu stavebného denníka a k ďalším skutočnostiam. Žalobca v konaní pred orgánmi\nfinančnej správy opakovane navrhoval vypočuť p. B.. T., správca dane tento návrh vyhodnotil ako\nneopodstatnený s poukazom na to, že už disponuje zmluvou o dielo zo dňa 16.09.2015 uzavretou medzi\nžalobcom a Eiffage Construction Slovenská republika, s.r.o. a stavebným denníkom stavby „Bardejov\n- ochrana pred povodňami na rieke Topľa“ vedený žalobcom. Takéto odmietnutie vykonania výsluchu\nsvedka považuje kasačný súd za nedostatočne odôvodnené a upierajúce žalobcovi jeho procesné práva\nsmerujúce k uneseniu jeho dôkazného bremena.\n81. Kasačnému súdu tiež neuniklo, že správca dane sa v rámci výpovede svedka p. Tatraya (konateľa\nEFS group Slovakia s.r.o.) dňa 07.05.2019 dopytoval, či by vedel preukázať na jednotlivých stavbách na\nmieste alebo podľa fotografií, čo konkrétne robil pre žalobcu podľa jednotlivých faktúr, svedok uviedol,\nže určite áno, nemá s tým problém. Žalobca následne opakovane aj navrhoval vykonanie dôkazu realizáciu spoločnej návštevy miesta, kde boli práce vo vzťahu k faktúre 1 realizované. Správca dane\ntento návrh zamietal s odôvodnením, že uvedené vykonanie dokazovania by neviedlo k preukázaniu\nrelevantných skutočností opierajúc sa o údaje v stavebnom denníku.\n82. Kasačný súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že z výpovedí svedkov opakovane vyplýva\nskutočnosť, že na stavbe za spoločnosť EFS group Slovakia s.r.o. pracovali o. i. štyria kmeňoví\nzamestnanci. Kasačný súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a konštatuje, že správca\ndane túto skutočnosť ďalej nepreveroval, resp. dokazovanie nezameral na identifikovanie týchto\nkmeňových zamestnancov a ich následného predvolania a vypočutia. Z kmeňových zamestnancov\ndodávateľa bol identifikovaný a vypočutý iba svedok p. N., ktorý bol v rozhodnom čase zamestnancom\nspoločnosti EFS group Slovakia s.r.o.. Kasačný súd konštatuje, že vedenie dokazovania správcom\ndane nebolo zvolené správnych smerom, čo v konečnom dôsledku neviedlo k dostatočnému zisteniu\nskutkového stavu. Správca dane a žalovaný tak prijali svoje závery predčasne, keď priorizovali ako\ndôkazy stavebný denník a zmluvu o dielo namiesto toho, aby dokazovanie viedli aj iným naznačeným\nsmerom (napr. k preverovaniu kmeňových zamestnancov EFS group Slovakia s.r.o.).\nK faktúre 2 - stavebné práce v Banskej Belej\n83. Vo vzťahu k faktúre 2 týkajúcej sa stavebných práv v Banskej Belej z administratívneho spisu vyplýva,\nže žalobca ako dôkazy na preukázanie reálneho dodania služieb navrhol vypočuť svedkov G. R., A.\nN., D. I., Y. D., C. A., E. H. a E. R., za účelom zistenia, či sa tieto osoby zúčastnili na výkone prác za\nspoločnosť EFS group Slovakia, s.r.o. pre žalobcu na stavbách Matador v Bratislave a stavbe v Banskej\nBelej.\n84. Medzi správcom dane a žalobcom došlo k dohode, že správca dane nebude vypočúvať predmetné\nosoby v prípade, ak sa preukáže ubytovanie označených osôb. Z administratívneho spisu vyplýva, že\nvo vzťahu k stavbe Matador v Bratislave sa ubytovanie osôb potvrdilo a správca dane následne tieto\nvýdavky žalobcovi uznal. Čo sa týka faktúry 2 za stavebné práce v Banskej Belej, správca dane túto\nneuznal z dôvodu, že nebolo potvrdené ubytovanie pracovníkov na stavbe Banskej Belej. Správca\ndane svoj záver odôvodnil tak, že žalobca a ani p. Tatray (konateľ dodávateľa) neuviedol, kde mali byť\nubytovaní pracovníci v Banskej Belej a žiadny zo svedkov nepotvrdil ubytovanie pracovníkov na stavbe\nv Banskej Belej. Sťažovateľ nevidí ako reálne, že by pracovníci, ktorých ubytovanie potvrdili žalobcom\noznačení prevádzkovatelia v Bratislave (práce v Matadore) boli ubytovaní aj niekde v Banskej Belej\n(ako to uviedol p. Tatray). Kasačný súd sa na tomto mieste nestotožňuje s názorom krajského súdu,\npodľa ktorého ubytovanie osôb v súvislosti s prácami v Banskej Belej bolo preukázané, avšak napriek\ntomu, správca dane predmetný výdavok neuznal. Z administratívneho spisu vyplýva, že ubytovanie\nosôb v Banskej Belej v rámci vyrubovacieho konania nebolo potvrdené. Kasačný súd má však za to,\nže správca dane bol následne povinný vypočuť navrhovaných svedkov, keďže žalobca prijal dohodu\no upustení od ich vypočutia iba v prípade, ak správca dane bude mať ubytovanie potvrdené a ďalšie\nvypočutie by už nebolo v konaní potrebné s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti v konaní. Podľa\n\nnázoru kasačného súdu bol správca dane vo vzťahu k faktúre 2 povinný vypočuť žalobcom navrhnutých\nsvedkov, aby umožnil žalobcovi uniesť jeho dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností, inak\ndošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n85. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti napokon poukazuje na skutočnosť, že správca dane chcel\nobojstranný zmluvný vzťah preveriť aj u dodávateľa EFS group Slovakia s.r.o., ale z dôvodu jeho\nvýmazu a zlúčenia s právnickou osobou, ktorá so správcom dane nespolupracuje, mu nebolo umožnené\npreveriť vystavenie faktúr, ich zaúčtovanie a odvedenie dane z príjmov, čo pripísal na ťarchu žalobcu\ns poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/14/2016. Kasačný súd má za to, že ani\nnemožnosť preveriť zaúčtovanie faktúr a odvedenie dane z príjmov u dodávateľa nemôže viesť k záveru\no nedodaní prác spoločnosťou EFS group Slovakia s.r.o. (a to ani v spojitosti s inými spochybňujúcimi\nzisteniami správcu dane, ku ktorých relevancii sa kasačný súd už vyjadril vyššie) bez vysporiadania sa\nso svedeckými výpoveďami a vykonaním ďalšieho dokazovania z jeho strany.\n86. Záverom kasačný súd poukazuje na to, že pri kasačnom prieskume je viazaný rozsahom a dôvodmi\nkasačnej sťažnosti (§ 435 SSP). Hoci žalobca v správnej žalobe napádal aj správnosť záverov daňových\norgánov o neuznaní faktúr 3 a 4 od dodávateľa SKANGROUP s.r.o., krajský súd správnosť týchto\nzáverov daňových orgánov v odôvodnení svojho rozhodnutia potvrdil. Následne sťažovateľ proti týmto\nzáverom nebrojil, a preto sa nimi nezaoberal ani kasačný súd v tomto kasačnom konaní.\nVII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov\n87. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných\nnámietok sťažovateľa. Rozsudok krajského súdu považuje vo výroku za vecne správny, dostatočne\nodôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť\nsťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n88. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1\nSSP a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal voči žalovanému úplnú náhradu\ndôvodne vynaložených trov kasačného konania. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením\nsúdny úradník na správnom súde v zmysle § 175 ods. 2 SSP.\n89. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v\nspojení s § 139 ods. 4 prvá veta SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}